Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2023

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13Csp/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203025
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2023:4421203025.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, Mýtna 48, IČO:
37 927 795, proti žalovanej: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y., T. XX, zast. Občianskym združením
OPOS, Trenčianska Teplá, Sídl. A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51147688, o zaplatenie 7870,46 € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4320,45 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 28.11.2018
do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 171,15 €, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku,
pod stratou výhody splátok.

II. V časti konania o zaplatenie istiny, zmluvného úroku a úroku z omeškania súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca ( ako právny nástupca VÚB a.s. Bratislava ) sa svojou žalobou ( podanou na súde dňa
29.6.2021 ) voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 7870,46 € ako zaplatenia nesplatenej časti pôžičky
zo zmluvy č. 6256140/1720011085 zo dňa 25.4.2017 a tiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania.

2. Žalovaná uviedla, že platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože ide o spotrebiteľský spor ( § 299
CSP ). Ďalej uviedla, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje všetky
obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010, úroková sadzba prekračuje skoro dvojnásobok úroku,
čo je v rozpore s dobrými mravmi, je nesprávne vypočítaná RPMN, vzniesla tiež námietku premlčania
a podala tiež sťažnosť voči trovám platobného rozkazu.

3. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom 13Csp/91/2021-127 zo dňa 17.12.2021 žalobe vyhovel a

zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 7870,46 € s príslušenstvom.

4. V odvolaní voči uvedenému rozsudku žalovaná uviedla: Žalovaná je toho názoru, že súd prvej
inštanciedospelknesprávnymskutkovýmzisteniamanáslednevecnesprávneprávneposúdil.Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétne právnu normu na zistený skutkový stav, tzn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav

(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použije iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne
ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, že súd prvej inštancie oboznámil strany sporu o sporných a
nesporných skutočnostiach a o predbežnom právnom posúdení veci (§ 181 ods. 2 C.s.p.), súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam do tej miery, že

boloporušenéprávoŽalobkynenaspravodlivýsúdnyproces,zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pričom
vzniknuté nedostatky nemožno za žiadnych okolností napraviť v odvolacom konaní.
V zmysle právnej úpravy Slovenskej republiky ako i medzinárodného práva je právo na spravodlivé

súdne konanie upravené v ČI. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v čl. 46 Ústavy
SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť z
rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný
súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo
na spravodlivé prejednanie veci. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa princíp rovnosti strán,
princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktómosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

(viď judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa
23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III.
ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008.)
Vo veci je nesporné, že Žalovaná viedla svoju obranu preskúmaním predmetnej zmluvy, vlastne obsahu
zmluvy, či táto spĺňa všetky zákonom dané náležitosti. Samozrejme, že Žalovaná vie, že na všetky

právneotázkynemusíodsúdudostaťodpoveď,alepokiaľideootázku,ktorájevovecikľúčovánapríklad
k vyriešeniu bezúročnosti úveru, je potrebné ju zodpovedať. Povinnosťou súdu je skúmať či má k
dispozícii všetky údaje, aby bolo možné posúdiť zmluvu o úvere, či táto zmluvu spĺňa všetky zákonom
stanovené náležitosti, či Žalobca postupoval ku spotrebiteľovi s náležitou starostlivosťou k posúdeniu
napríklad aj bonity Žalovanej, ale aj k obsahu samotnej zmluvy a informovanosti spotrebiteľov ešte

pred samotným podpisom zmluvy. Súd prvej inštancie neskúmal ani dôkazy, či boli k zmluve pripojené
Všeobecné podmienky úveru, Obchodné podmienky, cenníky a samozrejme formulár pre štandardné
informácie k spotrebiteľskému úveru, ktoré majú informovať spotrebiteľa ešte pred uzatvorením
samotnej zmluvy o všetkých základných podmienkach úveru. Žalovaná uvádza, že nie je právnik, a preto
je výlučne právna kvalifikácia veci vecou súdu. Ona nie je povinná pri obrane proti podanému návrhu

Žalobcu opierať svoje skutočnosti o zákony, ale o skutočnosti, ktoré sú sporné vo vzťahu k druhej strane
sporu. To znamená, že povinnosťou účastníka konania je, že sa musia uviesť rozhodné skutočnosti,
ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma,
či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto
právnej normy bolo možné vyvodiť nárok, plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny

vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe
vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo
obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný
právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a
súdom zistený skutkový stav dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo

196/2009), Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd).Účastníci
konania nie sú teda povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať. Preto nie je
zrejmé žalobcovi, na akom právnom podklade (nie je to zrejmé z rozhodnutia) súd nevykonal navrhnuté
dôkazy, a tým nemohol zodpovedať na právnu otázku, ktorá bola Žalovanou od počiatku daná.
Odôvodnenie úveru ohľadom výpočtu RPMN je zo strany súdu arbitrárne. Nie je vysvetlený právny

názor súdu z akých údajov v zmluve sa malo vychádzať, neobsahuje žiadny vzorec a ani prepočet.
Iba konštatovanie čo je vlastne RPMN. V nasledujúcom časti 50. súd prvej inštancie uviedol: „Obrana
žalovanejvecnepozostávalaznámietky,žeúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov,pretožezmluva
neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010, úroková sadzba prekračuje skoro
dvojnásobok úroku, čo je v rozpore s dobrými mravmi, je nesprávne vypočítaná RPMN, vzniesla tiež

námietku premlčania.“
Následne však opäť súd prvej inštancie výpočet RMPN, teda námietku Žalovanej, že ide o nesprávne
vypočítané RPMN nijak neodôvodnil. Z obsahu spisu, predovšetkým z obsahu zmluvy o úvere
uzatvorenej medzi stranami sporu a listín, ktoré tvoria súčasť tejto zmluvy je zrejmé, že zmluva o úvere
neobsahuje viacero podstatných náležitostí, jedna z náležitostí je uvedená v ust. § 9 ods. 2 písm. c) zák.

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, pretože
neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s obsahovými náležitosťami zmluvy, ktorú nechala
Žalovaná ako spotrebiteľka preskúmať, a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ustanovenie
§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., rovnako ako následné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z. z., preto jednoznačne upravuje sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorá prichádza
do úvahy zo zákonom presne vymedzených dôvodov, ale zároveň iba vtedy, ak sa pri zapojení korektívu
proporcionality javí primeranou. Tak ako nie je možné z mnohých právnych a logických dôvodov dospieť
k absurdnému záveru o fikcii úrokov z omeškania či fikcii náhrady škody, rovnocenne to nie je možné
ani pri postihu v podobe nároku na úroky a poplatky.

Žiada sa tu akcentovať zásadné závery pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrené v náleze
spis. zn.PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07. 02. 2018: „Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou
súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov
je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou
zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec
interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom

poňatí nie je v napätí s ústavou, ale to neznamená, že je priamo ústavným princípom.“. Ani záujem na
ochrane spotrebiteľa nemôže súd vykonštruovať akúsi „automatickú“ fikciu na základe domnienok, a už
vôbec nie, aby ňou bol ospravedlnený výkon právomoci mimo zákonného rámca.
Je nepochybné, že Zákon o spotrebiteľských úveroch ako jedinú podmienku bezúročnosti úveru
neuvádza iba náležitosti podľa § 9 ods. 2, ale i § 7 ods. 1 a 2, preto je nesporné, že aj skúmanie bonity

je dôležitým úkonom banky/dodávateľa, ktorý poskytuje spotrebiteľovi úver, z dôvodu, či bude schopný
tento splácať. Posúdenie schopnosti splácať úver, teda skúmanie bonity vyplýva aj z ustanovení zákona
o bankách, nie len z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z..
Žalobkyňa je presvedčená, že je tu možná ďalšia procesná obrana, ktorá by preukázala nekalé konanie
veriteľa pri uzatváraní zmluvy, pretože v tomto úverovom vzťahu veriteľ/Žalobca jej bonitu neskúmal

dostatočne,lepšiepovedanévôbec.Žiadnydôkazotakomtokonaníbankynebolsúdupredložený,alebo
o ňom Žalobkyňa nemá vedomosť, ak bol predložený a nebol jej zo strany súdu doručený, aby sa k
nemu mohla opäť vyjadriť.
Pri podpise zmluvy, ktorá je predmetom konania Žalovaná súčasne splácala v tom čase tri kreditné
karty. Dve od Žalobcu a jednu od spoločnosti CETELEM. Splátky platené na tieto tri úvery predstavovali

úhrnom sumu 409,-Eur (Kreditná karta Cetelem - 164,-Eur, Kreditná karta Quatro - 150,-Eur, Kreditná
karta Quatro - 95,-Eur). Okrem toho mala Žalovaná aj iné úvery, ktoré bola neskôr nútená refinancovať,
pretože sa postupne dostávala do dlhovej pasce. Z toho dôvodu prestala jednotlivé úvery prestala
splácať. Pri príjme 550,-Eur určite nebola dodržaná odborná starostlivosť, čo bude predmetom ďalšieho
dokazovania.

Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie je neposkytol ako spotrebiteľke náležitú ochranu ex offo, ako to
vyplýva zo zákonnej úpravy. Neposúdil všetky relevantné otázky pre správne a spravodlivé rozhodnutie
vo veci.

5. Krajský súd Nitra uznesením 25CoCsp/18/2022-275 zo dňa 30.3.2023 konanie v časti o zaplatenie

sumy 764,60 € zastavil a v zostávajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a uviedol:
Súd prvej inštancie síce uviedol, čoho sa žalobca domáhal a ako sa vo veci vyjadrila žalovaná v
odpore, s námietkami žalovanej sa však dôsledne nezaoberal. Žalovaná totiž konkrétne namietala, že
zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok, v zmluve chýba adresa
predávajúceho, je v nej nesprávne uvedená RPMN a rozdielna konečná suma, z ktorých dôvodov

tvrdila, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej tvrdila, že úroková sadzba 17,90 % ročne presahuje
najvyššiu prípustnú mieru a je v rozpore s dobrými mravmi, že žalobca neskúmal jej bonitu v súlade s
§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie tieto námietky
v zásade nevyhodnotil, okrem námietky premlčania, pri vyhodnotení ktorej neprávne aplikoval 4-ročnú
premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka, hoci správne dospel k záveru, že v danej veci ide o

spotrebiteľský vzťah.
Odvolací súd sa z dôvodu hospodárnosti zaoberal námietkami žalovanej v odvolaní. Pokiaľ žalovaná
tvrdila, že v zmluve absentovali náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. napríklad
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa predávajúceho, preto sa úver
podľa § 11 považoval za bezúročný a bez poplatkov, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil.

Adresa veriteľa (právneho predchodcu žalobcu) je uvedená v záhlaví zmluvy. Čo sa týka výšky, počtu
a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, odvolací súd dodáva, že zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne
záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ
L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne
a stručne uvádza: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje
harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu
eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku

dňu uzatvorenia zmluvy) zodpovedá výklad v tom zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu,
úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum, alebo iný dostatočne určitý údaj o splatnosti
splátky, a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia by bol v priamom rozpore so smernicou
2008/48/ES. K tomu odvolací súd poukazuje na Rozsudok súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra
2016 vo veci C-42/15. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa

má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia
tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na uvedený
rozsudok reagoval legislatívny návrh, ktorý novelizoval zákon č. 129/2010 Z.z. tak, že ustanovenie § 9

ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“.
Predmetný návrh zákona bol schválený a nadobudol účinnosť dňa 01.05.2018. Legislatíva tak reagovala
na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou
2008/48/ES.
K námietke žalovanej, že úroková sadzba 17,90 % ročne presahuje najvyššiu prípustnú mieru a je v

rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že v čase uzavretia zmluvy odplata nesmela podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch a jej prípustnosť sa posudzovala s prihliadnutím na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob
a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti
(§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Odplatou je potrebné

chápať celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a
náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok (§

2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z.). Podľa názoru odvolacieho súdu najvyššiu prípustnú odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi bolo v danej veci potrebné preskúmať v súlade
s ustanovením § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.
K otázke postupu veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. sa

odvolací súd stotožňuje s námietkou žalovanej, podľa ktorej dôkazné bremeno preukázania, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy splnil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, znáša žalobca. 17.4. K námietke premlčania vznesenej žalovanou odvolací
súd uvádza, že v predchádzajúcom období bola súdna prax pri posudzovaní právnych vzťahov,
vyplývajúcich z úverových a podobných zmlúv, vrátane zmlúv o osobnom účte uzavretých medzi bankou

a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka, nejednotná pri posudzovaní týchto právnych vzťahov
v otázke premlčania. Novela Občianskeho zákonníka, vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. v znení
zákona č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pripojila vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Uvedené ustanovenie nadobudlo

účinnosť 01.05.2014 a právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenia. To znamená,
že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Citovaná právna
úprava dáva odpoveď na zjednotenie súdnej praxe v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách,
ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy
k zákonu č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, sa použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne
dohodlivzmysle§262Obchodnéhozákonníka,žesaichvzťahbuderiadiťObchodnýmzákonníkom,pre
spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v §
261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka,keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho
podstatných náležitostí, sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Uvedené znamená,
že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách treba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku

(§ 101), teda trojročnú premlčaciu dobu. K otázke plynutia premlčacej doby odvolací súd dáva ďalej
do pozornosti aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR. Jednak ide o uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 15.12.2022 sp.zn. 4Cdo/132/2021, podľa ktorého aplikácia osobitného ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej
vety § 103 Občianskeho zákonníka. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§
565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením
§ 101 Občianskeho zákonníka. Ďalej je to uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.11.2022 sp.zn.
5Cdo/224/2021, v ktorom bol vyslovený názor, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate
výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej
sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v

ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň
nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatnýmcelýdlhzapodmienky,ževlehoteuvedených3mesiacovodomeškaniauplynulatiež15dňová
lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý
krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie v ostatnej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu tejto časti podľa §
391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku,
po čiastočnom zastavení konania odvolacím súdom. V prvom rade sa súd prvej inštancie vysporiada
s úpravou žalobného návrhu, tak ako ho žalobca uvádza vo vyjadrení na č.l. 249. Následne posúdi
skutkové tvrdenia žalobcu a žalovanej, a opätovne rozhodne, pričom sa bude riadiť právnymi názormi

odvolacieho súdu uvedenými v bode 17. Vysporiada so všetkými námietkami žalovanej uvedenými v
odpore ako i v odvolaní. Svoje rozhodnutie náležite, v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP, odôvodní.
Zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania vo vzťahu k zastavujúcej časti a trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

6. Na pojednávanie sa strany sporu a ani právny zástupca žalobcu nedostavili, doručenie predvolania
mali riadne a včas vykázané dňom 12.5.2023, resp. dňom 25.5.2023, svoju neúčasť ospravedlnili a
uviedli, že súhlasia s pojednávaním v ich neprítomnosti, súd preto podľa § 180 CSP pojednával v
neprítomnosti strán sporu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

8. Žalobca tvrdil, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 25.04.2017 zmluvu o pôžičke č.
6256140/1720011085, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 10 000 Eur.

Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v
sume 171,15 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 20538 Eur. Do dnešného dňa uhradila
z vyššie uvedenej zmluvy sumu 4914,95 Eur. Podľa ust. §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, „ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď

súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“ Podľa § 565
Občianskeho zákonníka uvádza: „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ Vzhľadom na
to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky

riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia, listom z dňa 26.09.2018 upomienka, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo
jej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovanú upozornil, že
ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná
ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie v zmysle

vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.11.2018 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaný
listom z dňa 22.11.2018 . Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej
dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.
Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčujezačiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke
sa žalovaná dostala do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle
§53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu

nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik
potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo žalobcu
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku
dňu podania návrhu predstavuje sumu 7870,46 Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z
omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko

oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl.
15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu,
evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 1005,29 Eur, si Žalobca v
tomtokonaníneuplatňuje.Kudňupodaniažalobnéhonávrhumalažalovanáuhradiťsumu12520,81Eur.
Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 4914,95 Eur, ktoré sú riadnymi splátkami
poskytnutého finančného plnenia. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v

súvislosti s vymáhaním pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom
pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené
s vymáhaním pohľadávky. Uvedené náklady žalobca eviduje vo výške 264,6 Eur.

9. Žalovaná uviedla, že platobný rozkaz nemal byť vydaný, pretože ide o spotrebiteľský spor ( § 299

CSP ). Ďalej uviedla, že úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje všetky
obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010, úroková sadzba prekračuje skoro dvojnásobok úroku,
čo je v rozpore s dobrými mravmi, je nesprávne vypočítaná RPMN, vzniesla tiež námietku premlčania
a podala tiež sťažnosť voči trovám platobného rozkazu.

10.Zozmluvyoúvereč.6256140/1720011085zodňa25.4.2017uzavretejmedziprávnympredchodcom
žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom súd zistil, že ňou bol žalovanej poskytnutý úver v
sume 10 000 €, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 mesačných splátkach po 171,15 € počnúc
od 20.5.2017 do 20.4.2027 pri úroku vo výške 17,90%, RPMN vo výške 17,90%, priemernej RPMN vo
výške 8,99% a celkovo zaplatiť sumu 20 538 €.

11. Ohľadom skúmania bonity žalovanej a toho, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou predložil
právny predchodca žalobcu súdu tieto listiny: výplatné pásky žalovanej za január - marec 2017 ( z nich
súd zistil, že čistý príjem žalovanej v tomto období bol 1023,66 €, 990,99 € a 880,59 € mesačne ), ďalej
zoznam dokladov k pôžičkám ( z ktorého súd zistil, že žalovaná pokiaľ ide o skúmanie jej bonity k žiadosti

o poskytnutie úveru predložila jedine výplatné pásky ) a generované informácie k žiadosti z 25.4.2017 ( z
nich je zrejmé, že žalobca bonitu žalovanej lustroval pod č. žiadosti 1720011085 dňa 25.4.2017, pričom
okrem údajov o osobe žalovanej, jej zamestnávateľovi a čistom mesačnom príjme a údajoch o úvere,
ktorý mal byť konsolidovaný sa v tejto lustrácii nenachádzajú žiadne pre zisťovanie bonity žalovanej
relevantné údaje ).

12. Zo splátkového kalendára k vyššie uvedenému úveru súd zistil, že mesačná splátka bola splatná
vždy ku 20-temu dňu toho-ktorého mesiaca.

13. Z upomienky žalobcu zo dňa 26.9.2018 súd zistil, že ňou žalobca žalovanú upozornil na to, že je v

omeškanísosplátkamivsume494,60€avyzvalju,abydo5.11.2018uhradilasplátkusplatnúvjúli2018,
inak bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Upomienku žalovaná prevzala osobne dňa 2.10.2018.

14. Z oznámenia o okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.11.2018 súd zistil, že žalobca pre nesplácanie
úveru vyhlásil jeho okamžitú splatnosť a vyzval žalovanú k zaplateniu dlhu vo výške 10107,17 €.

15. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaná riadne a včas úver splácala do mája 2018 ( s
výnimkouoktóbra2017-zaplatilalen135,53€)anásledneplatilajehosplátkytakto:50€dňa18.6.2018,
50 € dňa 24.7.2018, 50 € dňa 17.8.2018, 40 € dňa 20.9.2018, 50 € dňa 13.2.2019, 50 € dňa 18.3.2019,
100 € dňa 21.3.2019, 50 € dňa 16.4.2019, 50 € dňa 16.5.2019, 100 € dňa 17.5.2019, 100 € dňa

18.6.2019, 200 € dňa 17.7.2019, 100 € dňa 20.8.2019, 200 € dňa 17.9.2019, 200 € dňa 15.10.2019, 200
€ dňa 19.11.2019, 100 € dňa 13.12.2019, 100 € dňa 21.1.2020, 80 € dňa 19.2.2020, 50 € dňa 17.3.2020,
50 € dňa 16.4.2020, 30 € dňa 19.5.2020, 30 € dňa 23.6.2020, 30 € dňa 17.7.2020, 30 € dňa 19.8.2020a 8 x 50 € ( v dňoch 18.9.2020, 19.10.2020, 18.11.2020, 14.12.2020, 14.1.2021, 18.2.2021, 18.3.2021
a 21.4.2021 ), spolu teda uhradila 4914,95 €.

16. Z listín predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná pri podpise úverovej zmluvy prevzala
štandardné európske informácie o spotrebnom úvere, splátkový kalendár úveru, informácie o RPMN a
priemernej RPMN a že ku zmluve predkladala potvrdenia o svojom príjme za január - marec 2017 a že
súčasťou listín k úveru je aj dotazník a výsledky skórovania žalovanej.

17. Z rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, prílohy k nej a dodatku k nej súd zistil, že z 11.1.2021
súd zistil, že pohľadávka pôvodného veriteľa v tomto konaní voči žalovanej uplatnená bola postúpená
na žalobcu.

18. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

20. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. Vychádzajúc z

tohtoustanoveniaspotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 52 OZ ( účinného v rozhodnom čase ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 OZ ( účinného v rozhodnom čase ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú
dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak

by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú
alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi
spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení
zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovinevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo
od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu
a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného

zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú
spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)
umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak

cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi
povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť
iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa
neprimeraneobmedzujúalebovylučujúmožnosťspotrebiteľadomáhaťsasvojichprávvočidodávateľovi

vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy
uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom
spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti
zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo
ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa,

ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom
sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom
konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ
poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho
záväzkuvyplývajúcazospotrebiteľskejzmluvyvčaseuzavretiadohodyozabezpečenísplneniazáväzku

spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej
miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný
zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne
kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ

nedostáva dohodnuté protiplnenie, w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej
osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil
v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných

prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách
jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Zabezpečenie
splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri
spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho

neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky
dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté
spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne
o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy
za nevyžiadané. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže

dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci
výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo
predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby

ponúkať, vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so
spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa
zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto
zmluvy. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia

zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa
osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia
výpovednej lehoty vypovedať túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4písm. g), ak ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani odvrátiť
a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v tejto zmluve zaviazal, že o
vypovedaníadôvodevypovedaniatejtozmluvybezzbytočnéhoodkladupísomneinformujespotrebiteľa.

Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú
zmluvu, ktorej predmetom je a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými
produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo
od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny,
cestovných šekov alebo medzinárodné peňažné príkazy vystavené v cudzej mene. Za neprijateľnú

podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si a) dodávateľ finančných
služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia
zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu,
ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu
o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa
a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu, b) dodávateľ

finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť jednostranne podmienky
spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa vyžaduje, aby o tom a o možnosti
spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak
spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Ustanovenie odseku
4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je

a) obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami,
kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na
ktoré dodávateľ nemá vplyv, b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo
medzinárodných peňažných príkazov vystavených v cudzej mene, c) doložka o cenových indexoch, ak
takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne

opísaný.

23.Podľa§54ods.1,2OZ(účinnéhovrozhodnomčase)zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 3 ods. 1 OZ ( účinného v rozhodnom čase ) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

25. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Zb. ( účinného v rozhodnom čase ) Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí
obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné
číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný
alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či
ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a
adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe
neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky

nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a
konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o

zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznychpodmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie
o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných
predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jehosplatenia,m)právospotrebiteľavyžiadaťsivýpiszúčtuvoformeamortizačnejtabuľkypodľaodseku

5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý
obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov,
ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného
alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie
účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a

čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých
sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s
platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované
ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi

známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie
spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a
spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa
§ 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho
vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa §
13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného
orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2

za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych
dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v

príslušnom gramatickom tvare. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o
amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky,
a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26.Podľa§11ods.1,2zákonač.129/2010Zb.(účinnéhovrozhodnomčase)poskytnutýspotrebiteľský

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa
musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech

spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ
alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky
plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g)
ročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty
stanovenej podľa osobitných predpisov. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.
1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade

hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácaťspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

27. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Zb. Tento právny
predpis v § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej
právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická
osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2

zákona č. 258/2001 Zb. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

28. Na druhej strane, samotný pojem „spotrebiteľ“ je definovaný v Občianskom zákonníku ( § 52 ods.
4 ) ako aj v § 2 písm. a ) zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V princípe sú tieto dve definície
rovnaké. Za spotrebiteľa zákon považuje fyzickú osobu - nepodnikateľa, ktorý nekoná v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Ide teda o každého občana, ktorý kupuje
výrobky alebo služby pre svoju osobnú spotrebu.

29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na

bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej

banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

30. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. Vychádzajúc
z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru
je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Zb. Tento právny predpis v § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania, a spotrebiteľom podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Zb. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľskýúvernainýúčelakonavýkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania.Nadruhejstrane,
samotný pojem „spotrebiteľ“ je definovaný v Občianskom zákonníku ( § 52 ods. 4 ) ako aj v § 2 písm. a )

zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V princípe sú tieto dve definície rovnaké. Za spotrebiteľa
zákon považuje fyzickú osobu - nepodnikateľa, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, zamestnania alebo povolania. Ide teda o každého občana, ktorý kupuje výrobky alebo služby
pre svoju osobnú spotrebu.

31. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Zb. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahynajmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

32. Podľa § 7 ods. 19 až 42 zákona č. 129/2010 Zb. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať
limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.
Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a)

čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné
záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit
pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek
na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20

písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti
spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby.

Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
Ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden
alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo

na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského
úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje
súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, b) spotrebiteľský úver
zabezpečený podľa osobitného predpisu,17tb) ktorého hodnota zabezpečenia je počas celej lehoty
splatnosti úveru minimálne 100 % zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského úveru.

Naúčelyodseku24písm.b)aodseku38sahodnotazabezpečeniaupravujepodľaosobitnéhopredpisu.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky pri výpočte
ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a pri výpočte limitu na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu podľa odseku 19 nezohľadňujú a) zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, b) budúci nárast príjmov spotrebiteľa; to neplatí, ak budúci nárast príjmov

spotrebiteľa je hodnoverne preukázaný, c) poistenie splatenia spotrebiteľského úveru alebo jeho časti.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu
povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie

o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné
overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré
sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje

inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to
prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka
a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred
získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu

povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom
a na príjem spotrebiteľa.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri
posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver
zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu očakávaného začatia poberania starobného

dôchodku počas doby splácania úveru.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru, ak odsek
31 neustanovuje inak.Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky môžu
poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak lehota splatnosti tohto spotrebiteľského úveru spĺňa
limit podľa odseku 29. Limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru možno prekročiť pri predĺžení

lehotysplatnostizdôvoduneočakávanýchfinančnýchťažkostíspotrebiteľa,atonajviacošesťmesiacov.
Ustanovenia odsekov 29 a 30 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo
viac refinancovaných úverov, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet
zostávajúcich výšok refinancovaných úverov a zároveň lehota splatnosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru neprevyšuje priemernú zostatkovú lehotu splatnosti refinancovaných úverov, pričom táto

priemerná zostatková lehota splatnosti je vypočítaná ako vážený priemer zostatkových lehôt splatnosti
refinancovaných úverov, ktoré sú vážené zostatkovými istinami jednotlivých refinancovaných úverov,
alebo b) spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme úverového rámca s možnosťou opakovaného čerpania.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
vypracovať a pravidelne prehodnocovať vnútorné predpisy o určení podmienok pre postupné splácanie
spotrebiteľského úveru. Tieto podmienky sa vzťahujú na určenie výšky platieb spotrebiteľa pri a)

poskytnutí spotrebiteľského úveru, b) zmene úrokovej sadzby v čase jej refixácie na základe vývoja na
finančných trhoch pri spotrebiteľskom úvere s úrokovou sadzbou, ktorá nie je pevne určená počas celej
lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru.
Ak odseky 34, 35 a 37 neustanovujú inak, na postupné splácanie spotrebiteľského úveru podľa odseku
32 sa vzťahujú tieto podmienky: a) úver je splácaný pravidelnými splátkami aspoň raz mesačne a b) po

každej splátke spotrebiteľského úveru zostatková istina spotrebiteľského úveru neprevyšuje zostatkovú
istinu pri spotrebiteľskom úvere s pravidelnými rovnakými splátkami.
Podmienka podľa odseku 33 písm. a) sa nevzťahuje na spotrebiteľský úver, a) ktorého účelom je
nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorá slúži ako zabezpečenie tohto spotrebiteľského
úveru, b) pri ktorom spotrebiteľ splatil platbu aspoň vo výške 20 % kúpnej ceny pred odovzdaním

predmetu kúpy a zostatková hodnota úveru po tejto platbe neprevyšuje 80 % kúpnej ceny a c) ktorý je
splácaný pravidelnými splátkami aspoň raz ročne.
Podmienka podľa odseku 33 písm. b) sa nevzťahuje na a) odklad alebo dočasné zníženie splátok
úroku alebo istiny z dôvodu neočakávaných finančných ťažkostí spotrebiteľa, ktoré vznikli počas
doby splácania spotrebiteľského úveru, alebo b) obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, ktoré zároveň

nepresahuje obdobie 34 % celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, c) spotrebiteľský úver,
ktorého účelom je nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorá slúži ako zabezpečenie
tohto spotrebiteľského úveru, pri ktorom spotrebiteľ splatil platbu najmenej vo výške 10 % kúpnej
ceny pred odovzdaním hnuteľnej veci a zostatková hodnota istiny úveru po tejto platbe neprevyšuje
90 % kúpnej ceny, pri ktorom je spotrebiteľ povinný každý rok splatiť najmenej 10 % z celkovej

výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a pri ktorom si spotrebiteľ môže zvoliť splatenie poslednej
splátky ktorýmkoľvek z týchto spôsobov: zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru; ak je pri
poskytnutí spotrebiteľského úveru dohodnuté zaplatenie poslednej splátky vo viacerých častiach, veriteľ
si nemôže uplatniť, okrem úrokov a poplatkov dohodnutých pri poskytnutí spotrebiteľského úveru, ďalšie
úroky a poplatky, iným spotrebiteľským úverom od toho istého veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banky,

zahraničnej banky alebo pobočky zahraničnej banky, vrátením hnuteľnej veci veriteľovi alebo zmluvne
určenej osobe bez povinnosti ďalšej úhrady poslednej splátky spotrebiteľského úveru, ak spotrebiteľ
nemá k hnuteľnej veci vlastnícke právo, alebo zaplatením poslednej splátky spotrebiteľského úveru
peňažnými prostriedkami získanými predajom hnuteľnej veci spotrebiteľom veriteľovi alebo zmluvne
určenej osobe, ak spotrebiteľ má k hnuteľnej veci vlastnícke právo.

Pre spotrebiteľský úver s úrokovou sadzbou, ktorá nie je pevne určená počas celej lehoty splatnosti
spotrebiteľského úveru a jej zmena v čase jej refixácie závisí od vývoja na finančných trhoch, sa
podmienka podľa odseku 33 písm. b) uplatňuje za predpokladu rovnakej úrokovej sadzby počas celej
lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru.
Podmienky podľa odseku 33 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský úver podľa osobitného predpisu,1b)

ktorým je stavebný úver podľa osobitného predpisu,17tf) ak je súčet pravidelnej mesačnej splátky
úrokov alebo istiny a vkladu poukazovaného na účet stavebného sporiteľa minimálne vo výške, ktorá by
umožňovala splatiť rozdiel medzi sumou potrebnou na vznik nároku na poskytnutie stavebného úveru a
sumounaúčtestavebnéhosporiteľavčaseposkytnutiaspotrebiteľskéhoúverurovnomernýmspôsobom
pri zohľadnení jeho úrokovej sadzby a lehoty splatnosti, b) spotrebiteľský úver poskytnutý vo forme

úverového rámca s možnosťou opakovaného čerpania.
Ak je spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne zabezpečený podľa osobitného predpisu17tb) počas
celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, podmienky podľa odseku 33 sa vzťahujú iba na časť
spotrebiteľského úveru prevyšujúcu hodnotu zabezpečenia podľa odseku 25.Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky
sú povinní osobitne monitorovať spotrebiteľské úvery poskytnuté prostredníctvom samostatných
finančných agentov podľa osobitného predpisu,17tg) a to najmä s ohľadom na posúdenie, či tieto

spotrebiteľské úvery nevykazujú vyššie riziko nesplácania spotrebiteľských úverov v porovnaní s
ostatnými spotrebiteľskými úvermi poskytnutými týmito veriteľmi. Pri identifikácii vyššieho podielu
nesplácaných spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov
podľaosobitnéhopredpisu17tg)vporovnanísostatnýmispotrebiteľskýmiúvermiposkytnutýmiveriteľom
podľa § 20 ods. 1 písm. a), bankou, zahraničnou bankou a pobočkou zahraničnej banky sú títo veritelia

povinní bezodkladne prijať potrebné opatrenia na zníženie tohto rizika.
Ustanoveniami odsekov 19 až 39 nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 1, 16 až 18.
Opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a) metodika na výpočet ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, výška a spôsob určenia limitov pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spô sob zohľadnenia možného nárastu úrokových

sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných úverov
alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na zisťovanie informácií a predkladanie
dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie údajov o príjmoch a nákladoch
spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška tohto limitu, d) podrobnosti o
podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na podiel spotrebiteľských úverov

poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa osobitného predpisu9) voči
celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu, f) limit na podiel výšky
celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.
Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní
pri získavaní, uchovávaní a spracúvaní údajov potrebných na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver od spotrebiteľa postupovať v súlade s týmto zákonom a s osobitným
predpisom.17t) Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky sú oprávnení bez súhlasu spotrebiteľa údaje potrebné na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním.

33. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

34. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena ( okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané ), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

35. Prvou a základnou otázkou, ktorú v tomto konaní súd musel vyriešiť, je otázka, či medzi
stranami vznikol spotrebiteľský vzťah. Súd kvalifikoval právny vzťah založený predmetnou zmluvou ako
spotrebiteľskú zmluvu a aplikoval naň ustanovenia osobitných právnych noriem prijatých na ochranu
spotrebiteľa ( zák. o ochrane spotrebiteľa, Občiansky zákonník, zák. o spotrebiteľských úveroch) ako
aj Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

smerujúcich k zabezpečeniu skutočnej rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a
detekovanie prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky v zmluve uzavretej medzi poskytovateľom
služby a spotrebiteľom.

36. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch ( v znení účinnom ku

dňu 11.6.2015 ) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo formeamortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 5 uvedeného zákona amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza

splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa
zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že
údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo

dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predovšetkým
smernicou 2008/48/ES, ktorá v čl. 10 ods. 2 pís. h, i, j ) stanovuje, že zmluva o úvere má zrozumiteľne a
stručne uvádzať: h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia ) v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa

vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky
trvania zmluvy o úvere.
Smernica stanovuje, že v zmluve musí byť uvedený počet a výška splátok, pričom bez akýchkoľvek
pochybnostísamánamysliajzmluvanadobuurčitú,kdedochádzakpostupnémuamortizovaniuistinya
používa pojem „amortizačná tabuľka“, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky

ich úhrady; resp. rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; táto tabuľka nie je povinnou súčasťou zmluvy
o úvere
Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere
uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy

umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Tento cieľ je
splnený, ak podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok
Ústavný súd SR konštantne judikuje, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno
pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v takom prípade, kedy sa text môže javiť ako

jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v
zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej
normy,ktorejnositeľomjeinterpretovanýprávnypredpis;naovereniesprávnostičinesprávnostivýkladu,
resp. na jeho doplnenie či upresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy, postavené na roveň
gramatickému výkladu v tomto prípade systematický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontexte

racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej
právnej normy, a to najmä v prípade, keď existuje - ako v tomto prípade - určité napätie medzi doslovným
a teleologickým či systematickým výkladom (Nález ÚS SRz 5.10.2011, č.k. I. ÚS 351/2010, Nález
Ústavného súdu SR z 23. mája 2013, č. k. IV.ÚS 71/2013, rozhodnutia č.k. IV. ÚS 92/2012, I. ÚS
306/2010 atď.).

37. Z vykonaného dokazovania a to najmä z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, ale aj z v tomto smere
zhodných vyjadrení strán sporu, má súd za nesporne preukázané, že strany uzavreli úverovú zmluvu
za podmienok uvedených v bode 7 tohto rozsudku.

38. Taktiež je zo zhodných vyjadrení strán sporu ( voči tvrdeniam žalobcu v tomto smere žalovaná
nenamietala ) nesporne preukázané, že žalovaná z vyššie uvedeného úveru splatila sumu 4914,95 € a
tiež to, že pre nesplácanie úveru zo strany žalovaného došlo k vyhláseniu jeho predčasnej splatnosti ku
spôsobom uvádzaným žalobcom ( ktoré tvrdenie taktiež žalovaná nenamietala ).

39. Žalovaná sa v konaní voči žalobe žalobcu bránila tým, že predmetný úver považuje za bezúročný a
bezpoplatkovatojednakpreto,ževeriteľnekonalsodbornoustarostlivosťoupodľa§7ods.1,čímhrubo
zanedbal svoje povinnosti a preto zároveň nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru a tiež z dôvodu, že RPMN v zmluve nebola uvedená správne a tiež
preto, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok.

40. Taktiež sa bránila tým, že vzniesla námietku premlčania, tvrdila, že úroková sadzba prekračuje skoro
dvojnásobok úroku, čo je v rozpore s dobrými mravmi a po postúpení pohľadávky na žalobcu žiadala
podrobiť toto postúpenie kontrole podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb..41. Pokiaľ ide o žalovanou namietané nedostatky úverovej zmluvy, súd konštatuje, že je zrejmé, že
zákon ustanovuje pre spotrebiteľskú zmluvu ako obligatórnu náležitosť zmluvy uvedenie výšky, počtu

a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v
akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade napádanej zmluvy bol dojednaný anuitný spôsob splácania,
t.j. plnenie záväzku dlžníka vrátiť úver a úrok za jeho poskytnutie bolo dohodnuté v mesačných splátkach
s rovnakou výškou, pričom každou splátkou dochádza k postupnému umorovaniu ( premenlivej ) časti

istiny, resp. k platbe úroku, keď splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy a žalovaná ho podpísala.

42. V tejto časti námietky žalovanej nie sú dôvodné, pretože súd uzavrel, že adresa veriteľa (právneho
predchodcu žalobcu) je uvedená v záhlaví zmluvy. Čo sa týka výšky, počtu a termínov splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, odvolací súd dodáva, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne záväzné akty Európskej

únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L 133, 22.5.2008). Podľa čl. 10
ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: h) výšku, počet
a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1

Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
smernice. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu eurokonformnému výkladu ustanovenia § 9 ods. 2
písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) zodpovedá výklad v tom
zmysle, že spojenie „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ je potrebné vnímať

tak, že sa tým myslí splátka obsahujúca istinu, úroky a poplatky, pri ktorej má byť uvedená výška, dátum,
alebo iný dostatočne určitý údaj o splatnosti splátky, a ich počet. Akýkoľvek iný výklad tohto ustanovenia
by bol v priamom rozpore so smernicou 2008/48/ES. K tomu odvolací súd poukazuje na Rozsudok
súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok
10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu

určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave. Na uvedený rozsudok reagoval legislatívny návrh, ktorý novelizoval zákon
č. 129/2010 Z.z. tak, že ustanovenie § 9 ods. 2 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

sa nahrádza slovami „frekvencia splátok“. Predmetný návrh zákona bol schválený a nadobudol účinnosť
dňa 01.05.2018. Legislatíva tak reagovala na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú
vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou 2008/48/ES.

43. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov, pričom za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversúdkonštatujenasledovné.Zahrubéporušeniepovinnostipodľa
§ 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

44. Z obsahu bodu 11 tohto rozsudku, predovšetkým obsahu lustrácie žalovanej č. 1720011085 zo dňa
25.4.2017 je zrejmé, že ide o pro forma lustráciu vykonanú v deň poskytnutia úveru žalovanej, z ktorej
navyše nevyplýva okrem výšky čistého príjmu žalovanej žiadna relevantná informácia, na základe ktorej
by bol mohol veriteľ posúdiť bonitu žalovanej, resp. jej schopnosť úver riadne splácať. Predovšetkým

veriteľ okrem skúmania čistého príjmu žalovanej neskúmal žiadnu zo skutočností predpokladaných
zákonom v odseku 20 uvedeného ustanovenia zákona ( najmä náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, iné úverové
záväzky žalovanej znižujúce príjem spotrebiteľa ).

45. Taktiež veriteľ nedodržal minimálne ustanovenia § 7 odseku 19, 20, 27 a 30 uvedeného zákona
( pričom vzhľadom k tomu, že nešlo o prípady uvedené v ods. 24 a 31 uvedeného ustanovenia zákona,
keď predmetný úver násobne prevyšoval sumu úveru, ktorý sa ním refinancoval ).46. Súd na základe záverov uvedených v bodoch 43 - 45 tohto rozsudku konštatuje, že zo strany veriteľa
išlo o hrubé porušenie povinností a to také, ktoré podľa § 7 ods. 1 spôsobilo, že predmetný úver je
bezúročný a bez poplatkov.

47. Z dôvodu, že bol naplnený dôvod pre posúdenie prejudiciálnej otázky bezúročnosti a bez
poplatkovosti predmetného úveru ako námietky dôvodnej ( ako je vyššie uvedené ) a z dôvodu, že
súd predmetný úver považuje za úver bezúročný a bez poplatkov, súd ďalej neposudzoval predmetný
úver z pohľadu jeho možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti aj z iných žalovanou tvrdených dôvodov

( nesprávne uvedenej RPMN a príliš vysokého zmluvného úroku ).

48. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanou, je treba uviesť, že v spotrebiteľských
vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ( všeobecne ) je premlčacia lehota 3
ročná ( § 101 OZ ) a začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených

3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž
môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
vyplýva, že premlčacia lehota začala plynúť doručením oznámenia žalobcu zo dňa 22.11.2018 ( pretože
oznámenie o zosplatnení celého úveru uvedeným spôsobom bolo žalovanej doručované v tento deň do
vlastných rúk, pričom žalovaná tvrdenia žalobcu o jeho doručení nenamietala ). Žaloba bola na súde

podaná dňa 29.6.2021, teda premlčanými môžu byť len splátky splatné pred 29.6.2018, pričom také
splátky v konaní uplatnené neboli, keď podľa záverov uvedených v bode 15 tohto rozsudku boli riadne
uhradené splátky splatné do mája 2018, premlčanie sa teda mohlo týkať len splátky splatnej v júni 2018,
na ktorú však veriteľ započítal ďalšie platby žalovanej uvedené v bode 15 tohto rozsudku za neskoršie
obdobie.

49. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky na žalobcu s pohľadu § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Zb.,
súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky v tomto konaní voči žalovanej uplatnenej bolo v súlade so
zákonom a to z dôvodu, že z vyššie uvedeného je evidentné, že žalovaná je s platením úveru v omeškaní
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a tiež to, že svoj dlh v plnom rozsahu neuhradila. Nie je síce

zrejmé kedy veriteľ žalovanej oznámil postúpenie pohľadávky, ale vychádzajúc z toho, že žalovaná túto
okolnosť nenamietala, má súd za to, že oznámenie jej doručené bolo.

50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bol žalovanej poskytnutý úver vo výške istiny 10 000 €, ktorý je
bezúročný a bez poplatkov a z ktorého podľa tvrdení žalobcu zaplatila pred podaním žaloby na súde

sumu 4914,95 € a po podaní žaloby sumu 764,60 €. Nesplatenou časťou istiny úveru teda je suma
4320,45 €, ku zaplateniu ktorej súd žalovanú zaviazal.

51. Z dôvodu, že súd povolil žalovanej splácanie nesplatenej časti úveru v splátkach vo výške 171,15
€, t.j. vo výške zhodnej so zmluvne dohodnutými splátkami úveru ( v súlade s konštantnou judikatúrou

súdov SR, podľa ktorej nemôže byť splátka určená nižšou sumou než bola pôvodne dohodnutá výška
splátky ) a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade, že žalovaná niektorú zo splátok neuhradí
riadne a včas.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní úspešnému v

rozsahu 1/3 ( z celkovej ním uplatnenej sumy 7870,46 € bola žaloba podaná dôvodne v časti 7420,25 €
priznaných týmto rozsudkom a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené - 764,60 €, t.j. v rozsahu približne
1/3, keď v časti o zaplatenie sumy 2786 € žaloba dôvodná nebola ) priznal súd nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 33%. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.