Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 5. november 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119200048
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5119200048.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO 36 062 235, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava,
právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
proti žalovaným: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, štátny občan SR, právne zastúpený:
Burian & partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom V. Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47 254 483,
o zaplatenie 19.182,17 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.064,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy zo sumy 7.064,- Eur od 11.9.2018 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov prvoinštančného a druhoinštančného konania
v rozsahu 89,30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.1.2019 domáhal voči žalovanému, aby mu zaplatil sumu
19.182,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.557,02 Eur od 11.9.2018

do 31.10.2018 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.182,17 Eur od 1.11.2018 až do
zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
aozmeneadoplneníniektorýchzákonov.Žalovanýjefyzickáosoba–držiteľavodičmotorovéhovozidla
zn.MITSUBISHIsEČV:E.,ktoréhoprevádzkoubolaspôsobenáškoda.Dňa10.12.2015zavinilžalovaný

predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na zdraví F. G. (ďalej ako „poškodený 1“)
a H. I. (ďalej ako „poškodený 2“). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 8.8.2018
poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 24.039,92 Eur, z ktorého sumu

1.482,90 Eur predstavuje delegačný poplatok, ktorý si žalobca neuplatňuje. Podľa § 24 ods. 7 zákona o
PZP si žalobca listom zo dňa 10.8.2018 uplatnil právo na náhradu poistného plnenia voči žalovanému
vo výške 22.557,02 Eur a vyzval ho na úhradu do 10.9.2018. Žalovaný uhradil dňa 31.10.2018 sumu
vo výške 3.374,85 Eur, a tak dlžná suma predstavuje ku dňu podania žaloby 19.182,17 Eur. Okremtoho si žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.557,02 Eur od
11.9.2018 do 31.10.2018 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.182,17 Eur od 1.11.2018
až do zaplatenia.

3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu zo dňa 11.2.2019 (č.l. 77), voči
ktorému podal žalovaný dňa 4.3.2019 odpor (č.l. 87). V odpore žalovaný uviedol, že nehodu dňa
10.12.2015 síce spôsobil, no namietal výšku uplatnenej škody, pričom poukázal na rozpory v znaleckých
posudkoch a bodových ohodnoteniach predložených žalobcom v porovnaní so znaleckými posudkami

vypracovanými v trestnom konaní. Žalovaný tvrdil, že v žalobcom predložených znaleckých posudkoch
je neúmerne vyššie bodové ohodnotenie, ktoré zahŕňa aj poškodenie zdravia, ktoré nebolo spôsobené
žalovaným pri dopravnej nehode. Zdôraznil, že poškodeným uhradil škodu v zmysle znaleckých
posudkov vyplývajúcich z trestného konania a má tiež záujem uhradiť ostatné nároky na náhradu
škody, pričom odmietal uhradiť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo vyššej sume ako
vyplýva z posudkov vypracovaných v trestnom konaní. Poukázal na skutočnosť, že výška náhrady ujmy,

uplatňovaná poškodenými vyplýva z lekárskych posudkov zo dňa 14.04.2017 vypracovaných lekárom
MUDr. Jozefom Molitorom, Ph.D., MPH. Tieto lekárske posudky si nechali vypracovať poškodení a sú
v značnom rozpore s odborným vyjadrením vypracovaným pre účely trestného konania. Rozpor sa
týka predovšetkým poškodeného H. I., keďže v lekárskom posudku zo dňa 14.04.2017 boli zohľadnené
aj zranenia, ktoré J. B. G. označil za jednoznačne nesúvisiace s dopravnou nehodou. Z obsahu

týchto lekárskych posudkov vyplýva, že pri ohodnotení zranení nebolo prihliadnuté na predchádzajúci
zdravotný stav poškodených. Bodové ohodnotenie v prípade poškodeného H. I. je lekárskym posudkom
stanovené na 460 bodov a v prípade F. G. na 25 bodov, čo pri poškodenom H. I. predstavuje takmer
dvojnásobok v porovnaní s odborným vyjadrením. Ako vyplýva z príloh platobného rozkazu zo dňa
11.02.2019 po nahradení ujmy poškodeným došlo k čiastočnému zníženiu bodového ohodnotenia v

prípade poškodeného H. I., a to na základe znaleckého posudku č. 178/2018 zo dňa 07.07.2018,
ktorý bol vypracovaný na podnet poisťovne. V tomto znaleckom posudku však opäť nebolo prihliadnuté
na skutočnosť, že uplatňované zranenia neboli spôsobené v dôsledku dopravnej nehody zavinenej
žalovaným. Zranenia, ktoré si poškodení uplatňujú nezodpovedajú zraneniam, ktoré boli skutočne
spôsobené v dôsledku dopravnej nehody. Toto tvrdenie jasne preukazuje odborné vyjadrenie znalca

MUDr. Slavomíra Kovalčíka. Posudky vypracované na podnet poškodených a poisťovne sa vôbec
nezaoberajú predchádzajúcim zdravotným stavom poškodených, predovšetkým H. I.. Ani v jednom z
týchto posudkov sa znalci nezaoberali otázkou, či sú vzniknuté zranenia skutočne následkom dopravnej
nehody. Nie je nijakým spôsobom preukázané, že tieto zranenia boli spôsobené ako následok dopravnej
nehody, ale práve naopak odborné vyjadrenie preukazuje, že boli diagnostikované niekoľko rokov

pred tým. Na základe toho nie je možné vychádzať z týchto zranení pre určenie bolestného, dĺžky
práceneschopnosti a tiež obmedzenia na obvyklom spôsobe života. Ak niektoré zranenia poškodených
s dopravnou nehodou priamo nesúviseli, hoci boli liečené v rovnakom čase, ako zranenia spôsobené
dopravnou nehodou, nemožno ich subsumovať pod zodpovednosť žalovaného, nakoľko v takomto
prípade chýba príčinná súvislosť medzi príčinou a následkom. Príčinnú súvislosť možno definovať ako

priama väzba javov, v rámci ktorej jeden jav (príčina) vyvolá druhý jav (následok). Ak bola príčinou vzniku
škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Súd následne uznesením zo dňa 8.3.2019
platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.

4. Dňa 3.4.2019 doručil žalobca vyjadrenie k odporu (č.l. 124), v ktorom zotrval na podanej žalobe

a tvrdil, že riadne preukázal svoj nárok, ktorý vyplýva z úhrady spôsobenej škody z garančného fondu za
žalovaného, ktorý nebol v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistený. Plnenie žalobcu je plnením
v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP a v zmysle § 24 ods. 7 zákona o PZP titulom
regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Vzhľadom
na to má žalobca za to, že postupuje zákonne a správne, keď si u žalovaného vymáha plnenie, ktoré bol

nútený za neho plniť. V závere uviedol, že svoje tvrdenia považuje za preukázané, a tak žiadal žalobe
vyhovieť.

5. Dňa 3.5.2019 doručil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 139), v ktorom poukázal na to,
že nepopiera, že dňa 10.12.2015 škodu na zdraví poškodeným H. I. a F. G.. Rovnako za nesporné

považuje, že motorové vozidlo žalovaného nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené.
Opätovne však namietal, že v rámci trestného konania došlo k vypracovaniu odborného vyjadrenia J. G.
dňa 4.11.2016, v ktorom bolo zistené, že nie všetky zranenia uplatňované poškodenými boli spôsobené
ako následok dopravnej nehody, a tak nemožno hovoriť o zodpovednosti žalovaného za celú vzniknutúškodu.Navyšezdôraznil,žeakzodbornéhovyjadreniavyplynulo,ženiektorézranenianiesúspôsobené
následkom dopravnej nehody, nemožno hovoriť o zodpovednosti žalovaného. Pre vznik zodpovednosti
žalovaného chýba príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou ujmou.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 13.11.2019, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného, za účasti ich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na
podanej žalobe a písomnom vyjadrení. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť a tvrdil, že
žalovaný pri dopravnej nehode spôsobil poškodeným ujmu na zdraví, za čo bol odsúdený rozsudkom

Okresného súdu Žilina zo dňa 27.02.2018 sp. zn. 22T/10/2018. Namietal však žalobcom uplatnenú
výšku a poukázal na výsledky odborného vyjadrenia znalca MUDr. Slavomíra Kovalčíka, v ktorom
sa podrobne zaoberal jednotlivými zraneniami poškodených, pričom zistil, že nie všetky uplatňované
zranenia boli spôsobené ako následok dopravnej nehody. Tvrdil, že zranenia, ktoré si poškodení
uplatňujú nezodpovedajú zraneniam, ktoré boli skutočne spôsobené v dôsledku dopravnej nehody, čo
jasne preukazuje odborné vyjadrenie znalca MUDr. Kovalčíka. Nakoľko sa ďalšie posudky nezaoberajú

predchádzajúcim zdravotným stavom poškodených, najmä H. I.. Nie je nijakým spôsobom preukázané,
že tieto zranenia boli spôsobené ako následok dopravnej nehody. Na základe týchto skutočností nie je
možné vychádzať z týchto zranení pre určenie bolestného, dĺžky práceneschopnosti a tiež obmedzenia
na obvyklom spôsobe života. Na základe uvedeného žalovaný uhradil čiastku 3 374,85 eur, čo
zodpovedá súčtu nárokov poškodených ako bolestné na základe odborného vyjadrenia znalca G..

Právny zástupca žalovaného navrhol nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, a tiež
vypočuťžalovaného,znalcaG.,vovzťahukbodovémuohodnoteniuvzmyslejehoodbornéhovyjadrenia
a znalca MUDr. Jozefa Molitora.

7. Súd následne pojednávanie odročil za účelom nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Vo

veci však nebolo možné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, nakoľko v požadovanom odbore sú
zapísané iba tri znalecké ústavy (forensic.sk, Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, a
Univerzita A. F. K. v Košiciach), pričom jeden z nich vypracoval znalecký posudok (forensic.sk), druhý
je zo zoznamu znaleckých ústavov vyčiarknutý a tretí ústav nevykonáva znaleckú činnosť potrebnú pre
účely tohto konania. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd vo veci nariadil pojednávanie na 9.9.2020.

8. Dňa 12.2.2020 doručil žalovaný vyjadrenie na výzvu súdu s otázkami pre znalcov (č.l. 172). Následne
dňa 20.2.2020 doručil otázky na znalca právny zástupca žalobcu (č.l. 186). Okrem otázok na znalca,
žalobca poukázal na to, že v predmetnom konaní je sporná len výška plnenia, ktorú žalobca poskytol
poškodeným ako náhradu za bolestné, t. j. suma vo výške 6.212,52 Eur. Žalovaný poukazuje len na

rozpor v bodovom hodnotení bolestného, avšak čo sa týka zvyšnej časti nároku uplatnenú žalobcom v
predmetnom konaní, tú žalovaný doposiaľ žiadnymi relevantnými dôkazmi nespochybnil.

9. Pojednávanie dňa 9.9.2020 súd odročil za účelom predvolania znalcov a zbavenia ich mlčanlivosti
na 2.11.2020. Uvedené pojednávanie bolo opakovane odročené z dôvodov protipandemických opatrení

a v súlade s vyhláškou MS SR č. 24/2021 Z.z.

10. Na pojednávaní dňa 23.6.2021 súd za účasti právnych zástupcov strán sporu vypočul predvolaných
znalcov, a to J. A. L. a J. B. G.. Súd predvolal na výsluch aj znalca MUDr. Jozefa Molitora, PhD.,
avšak dňa 21.9.2020 doručila MUDr. Martina Molitorová, PhD. súdu oznámenie (č.l. 217), v ktorom

uviedla, že „jej manžel je v súčasnosti hospitalizovaný a pre závažný zdravotný stav sa nemôže
procesného úkonu zúčastniť. Vzhľadom na prognózu ochorenia sa nebude môcť v budúcnosti zúčastniť
ako znalec na žiadnom ďalšom výsluchu na pojednávaní“. Po výsluchu znalcov právna zástupkyňa
žalovaných navrhla vo veci vykonať znalecký posudok za účelom preukázania nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia. Následne právna zástupkyňa navrhla dokazovanie českým znaleckým

ústavom, nakoľko dokazovanie slovenským znaleckým ústavom nie je možné realizovať. Súd návrhy
na vykonanie dokazovania zamietol s ohľadom na hospodárnosť konania a koncentračnú zásadu.
Vo vzťahu k návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku českým znaleckým ústavom súd
návrh zamietol z dôvodu, že na prejednávanú vec nemožno aplikovať české právne predpisy, nakoľko
konanie nepodlieha režimu českej právnej úpravy. Navyše, uvedené súd považoval za nehospodárne aj

s ohľadom na výsledky dokazovania. Za účelom posúdenia výsledkov dokazovania súd pojednávanie
odročil na 29.9.2021.11. Dňa 13.7.2021 doručil žalobca súdu vyjadrenie (č.l. 325), v ktorom opätovne poukázal na
právnu úpravu, z ktorej odvodzuje svoj nárok voči žalobcovi, t.j. v zmysle § 24 ods. 7 Zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Na základe uvedeného žalobca poskytol dňa 08.08.2018 poškodenému

z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 24.039,92 €, z ktorého suma vo výške
1.482,90 € predstavuje delegačný poplatok, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Zdôraznil, že výšku
uplatňovaného nároku v tomto konaní riadne preukázal, a to na základe dôkazov priložených už
k podanej žalobe, čím uniesol aj dôkazné bremeno. Skutočnosť, že žalovaný spôsobil prevádzkou
motorového vozidla dňa 10.12.2015 škodu na zdraví poškodeným, pričom toto motorové vozidlo nebolo

v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené nie je medzi stranami sporu spornou skutočnosťou,
čo vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 16.10.2018, kedy uviedol, že „sa nijako nevyhýba úhrade
škody, ktorá poškodeným vznikla, avšak túto uhradí iba v zodpovedajúcej výške, t.j. vo výške skutočnej
škody, ktorá vznikla priamo a výlučne v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou“. Konanie žalovaného
bolo príslušnými orgánmi vyhodnotené aj ako spáchanie trestného činu – kedy bol žalovaný právoplatne
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 27.02.2018 sp. zn. 22T/10/2018. V rámci trestného

konania bolo na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní vypracované Odborné vyjadrenie znalca
MUDr. Slavomíra Kovalčíka. Výška náhrady ujmy, uplatňovaná poškodenými vyplýva z lekárskych
posudkov zo dňa 14.04.2017 vypracovaných lekárom MUDr. Jozefom Molitorom, Ph.D., MPH. Žalovaný
tvrdí, že tieto lekárske posudky si nechali vypracovať poškodení a sú v značnom rozpore s odborným
vyjadrením vypracovaným pre účely trestného konania. Spornou v konaní preto ostala otázka výšky

nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia za škodu na zdraví, ktorej výška vyplývala z uvedených
znaleckých posudkov. Žalovaný v predmetnom konaní namieta žalobcom uplatnený nárok v dôsledku,
podľa jeho názoru značných rozporov v bodovom hodnotení bolestného u poškodeného 2/ v zmysle
znaleckého posudku vypracovaného organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia – forencis.sk dňa
07.07.2018 (337 bodov) a v zmysle odborného vyjadrenia J. B. G. zo dňa 04.11.2016 (118 bodov).

Žalovaný zároveň namieta rozpory v bodovom hodnotení bolestného u poškodeného 1/ v zmysle v
lekárskeho posudku vypracovaného dňa 26.10.2016 MUDr. Jozefom Molitorom (25 bodov) a v zmysle
odborného vyjadrenia J. B. G. zo dňa 04.11.2016 (16,67 bodov). Na základe vyhodnotenej spornej
otázky v konaní súd pribral do konania znalca J. A. L. a J. G.. Žalobca poukázal na výsledky dokazovania
vyvodil záver, že výpoveď znalca J. L. jednoznačne a v plnej miere potvrdzuje výšku a správnosť výpočtu

poistného plnenia, ktorého regres je uplatňovaný v tomto konaní, nakoľko z výsluchu znalcov vyplýva,
že bodové ohodnotenia zodpovedajú zraneniam poškodených, ktoré vznikli ako následok dopravnej
nehody zavinenej žalovaným. Uvedené výsluchy znalcov, tak vyvrátili aj tvrdenie právneho zástupcu
žalovaného, a teda, že pre vznik zodpovednosti žalovaného chýba príčinná súvislosť medzi škodnou
udalosťou a vzniknutou ujmou. Z výpovede znalcov je podľa názoru žalobcu zároveň nepochybné, že

k poškodeniu zdravia žalovaných prišlo priamo pri dopravenej nehode zavinením žalovaného, o čom
žalobca v predmetnom konaní doložil správu o dopravnej nehode, a rovnako tak doložil aj dôkazy - listiny
preukazujúce oprávnenosť nároku na náhradu poistného plnenia poškodenému 1/ a poškodenému
2/, ktoré žalobca pripojil k podanej žalobe. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca zastáva názor,
že žalovaný v priebehu konania neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, nakoľko na

ich preukázanie v priebehu konania nepredložili jediný relevantný dôkaz, pričom jeho spochybnenia
boli vyvrátené jednak listinnými dôkazmi preukazujúcimi oprávnenosť nároku, ako aj výpoveďami
znalcov. Žalobca preto považuje tvrdenia žalovaného za účelové s cieľom vyhnúť sa regresu poistného
plnenia za spôsobenú škodu na zdraví žalovaných a poukazuje výsledky výsluchu znalca MUDr. Petra
Gémeša, ktorý dostatočným a jasným spôsobom popísal jednak popis úrazu, ako aj jednotlivé zranenia

poškodených.Zvykonanéhodokazovaniabolozároveňnespornepreukázané,žeskoršieúrazybysana
zdravotnom stave poškodeného preukázali už pred dopravnou nehodou - v dôsledku čoho nemožno mať
o oprávnenosti nároku žalobcu žiadne pochybnosti. S poukazom na vyššie uvedené žalobca zastáva
názor, že v konaní uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno a uplatnený nárok je v celom
rozsahu dôvodný a preukázaný, a tak žalobe žiadal vyhovieť.

12. Súd na pojednávaní dňa 29.9.2021 za účasti právnych zástupcov strán sporu vec prejednal
a rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu
19.182,17 Eur spolu s úrokom zo meškania vo výške 5 % ročne zo sumy 22.557,02 Eur od 11.9.2018
do 31.10.2018 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 19.182,17 Eur od 1.11.2018 až do

zaplatenia a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Voči rozsudku podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn.
7Co/17/2022 zo dňa 27.4.2022 tak, že rozsudok prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalovanéhozaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 11 092,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
14 467,07 eur od 11.09.2018 do 31.10.2018 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11
092,22 eur od 01.11.2018 až do zaplatenia. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti v povinnosti

žalovanéhozaplatiťžalobcovisumu8089,95eurspríslušenstvomavovýrokuII.otrováchkonaniazrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení konštatoval, že pri rozdielnych záveroch v znaleckých
posudkoch predložených stranami sporu nemôže súd bez ďalšieho bez náležitého odôvodnenia svojej
úvahy „preferovať“ jednou strannou predložený znalecký posudok oproti inému na základe tvrdenia, že
návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania nie je možné vyhovieť, keď takýto znalecký ústav (znalec)

na území Slovenskej republiky neexistuje a v prípade ustanovenia znalca z Českej republiky, takýto
postup nie je možný, keďže by sa malo uplatňovať české právo. 18. V prípade poškodenia zdravia u
poškodeného J. L., pokiaľ žalovaný trval na tom, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie ohľadom
dôvodnosti bodového ohodnotenia v lekárskom posudku MUDr. M. O., ktorý určil bodové ohodnotenie
bolestného na 25,- eur, bolo v možnosti súdu tomuto procesnému návrhu žalovaného na vykonanie
znaleckého dokazovania vyhovieť, napr. už aj znaleckou organizáciou M., ktorý vypracovala pre účely

stanovenia bodového ohodnotenia titulom poškodenia zdravia u D. C. znalecký posudok č. 178/2018,
ktorý postup by bol možný aj v danom prípade. V prípade poškodenia zdravia D. C. a s tým súvisiaceho
odstránenia rozporov pri stanovení bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie
je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkou žalovaného, že znalecký posudok by
mohol vypracovať jeden z ústavov uvedených v bode 7. odôvodnenia - Ústavom pre znaleckú činnosť

psychológii a psychiatrii Univerzity A. F. K. v Košiciach, prípadne, že by znalecké dokazovanie vo veci
mohol vykonať z niektorých znaleckých ústavov z Českej republiky, za súčinnosti so žalovaným, pri
označení takýchto znaleckých ústavov.

14. Súd vo veci nariadil pojednávania na 10.10.2022, na ktorom vec prejednal za účasti právnych

zástupcov strán sporu. Po oboznámení strán so závermi rozhodnutia odvolacieho súdu, právna
zástupkyňa žalovaného žiadala pojednávanie odročiť za účelom zabezpečenia návrhu v spolupráci
s českým znaleckým ústavom na účely kontrolného znaleckého dokazovania. Súd pojednávanie
odročil na neurčito a v zmysle návrhu žalovaného doručeného súdu dňa 14.10.2022 žiadal realizáciu
kontrolného znaleckého dokazovania Ústřední vojenskou nemocnicou – Vojenská fakkultní nemocnice

Praha, resp. v prípade vyťaženosti Všeobecnou fakutlní nemocnicou v Praze. Súd vyzval žalovaného
na zloženie preddavku na znalecké dokazovanie a zároveň z opatrnosti oslovil Odbor medzinárodného
práva súkromného na Ministerstve spravodlivosti SR, a to kontaktný bod Európskej justičnej siete za
účelom poskytnutia stanoviska k možnosti realizovať kontrolné znalecké dokazovanie v ČR. Následne
v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2020/1783 zo dňa 25.11.2020 požiadal príslušný

súd v Českej republike o vykonanie dokazovania – kontrolné znalecké dokazovanie. Dňa 9.12.2022
doručil Obvodní soud pro Prahu 2 súd oznámenie, že české znalecké ústavy nemajú oprávnenie
poskytovaťposudkypodľaslovenskýchzákonov.Okremtohoniesúzloženézálohynanákladyodhadom
100.000,- Kč. Uvedené skutočnosti oznámil súd právnym zástupcom strán sporu.

15. Dňa 4.1.2023 doručil žalobca súdu vyjadrenie (č.l. 478), v ktorom okrem iného uviedol, že
žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, že zranenia poškodených sú spôsobené
následkom dopravnej nehody a tak možno hovoriť o zodpovednosti poškodeného. Uvedené podľa
názoru žalobcu vyplýva zo žalobcom predložených posudkov ako aj výsluchu znalcov, predovšetkým
MUDr. Petra Gémeša, ktorý dostatočne jasným spôsobom popísal úraz a jednotlivé zranenia

poškodených. Žalobca mal za to, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku a žiadal,
aby súd žalobe v zostávajúcej časti 8.089,95 Eur s príslušenstvom vyhovel.

16. Dňa 6.2.2023 (č.l. 486) doručil vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhol ustanovenie znalca vo veci
sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného H. I., nakoľko lekársky posudok predložený v konaní

má charakter odborného vyjadrenia.

17. Súd následne uznesením zo dňa 28.3.2023 nariadil znalecké dokazovanie za účelom posúdenia
nároku týkajúceho sa sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného H. I.. Znalecký posudok č.
15/2023 doručil znalec, J. F. N., súdu dňa 25.7.2023, ktorý súd doručil stranám sporu na vyjadrenie.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.8.2023 (č.l. 514) zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu
a poukázal na zhodné závery znalca – MUDr. Ďurkáča s posudkom MUDr. Jozefa Molitora. Žalovaný sa
k znaleckému posudku doručenému dňa 27.7.2023 nevyjadril.18. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 6.11.2023, na ktorom vec opätovne prejednal a rozhodol za
účasti právnych zástupcov strán sporu. Právny zástupca žalobcu zotrval na doterajších vyjadreniach
a žalobe v jej zostávajúcej časti, ktorej žiadal v celom rozsahu vyhovieť. Právna zástupkyňa žalovaného

k znaleckému posudku č. 15/2023 vyjadrila výlučne vo vzťahu k formálnym náležitostiam a namietala,
že uvedený znalecký posudok neobsahujú znaleckú doložku tak, ako vyplýva zo zákona o znalcoch,
t.j. absentuje vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku, a preto závery predmetného znaleckého posudku č. 15/2023 vypracovaného MUDr. Ďurkáčom
rorzporuje, rovnako rozporuje aj nárok uplatňovaný žalobcom. Na otázku súdu uviedla, že žalovanému

nebránili žiadne objektívne okolností, aby sa v súdom určenej lehote vyjadril znaleckému posudku.
Právny zástupca žalobcu namietal tento postup žalovaného a tvrdil, že v prípade včasného vyjadrenia
by bolo možné riešiť nápravu formálnej chyby napr. výzvou adresovanou znalcovi či jeho výsluchom.
V tomto štádiu tento postup nepovažoval za hospodárny a zdôraznil, že žalovaný reálne znalecký
posudok, t.j. jeho výsledok nenamietal, namietal iba nedostatky v znaleckej doložke. Súd sa následne
vysporiadal s touto námietkou a so súhlasom strán sporu upustil od oboznamovania s obsahom listín

nachádzajúcich sa v súdnom spise.

19. Následne súd vec posúdil podľa nižšie uvedených zákonných ustanovení:

20. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 427 ods. 1 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

22. Podľa § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe, alebo právnickej osobe
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom
motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto
je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má nájomca.

24.Podľa§24ods.2,písm.b/zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostiza
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez

poistenia zodpovednosti.

25. Podľa § 24 ods. 7, vety prvej kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku
2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov
z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu

28. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý potvrdil rozsudok v časti o zaplatenie

sumy 11.092,22 Eur s príslušenstvom zostal nárok na zaplatenie sumy 8.089,95 Eur s príslušenstvom.
Predmetná suma pozostáva z nároku titulom vyplateného poistného plnenia z titulu sťaženia spoločného
uplatnenia u poškodeného H. I. vo výške 7.947,- Eur a sumy 142,95 ako nároku titulom vyplateného
poisteného plnenia bolestného u poškodeného F. G.. Odvolací súd vo vzťahu k preukázaniu nárokutitulom bolestného u F. G. konštatoval, že uvedené je možné realzovať napr. znaleckým ústavom
forensic, ktorý vypracoval ohodnotenie poškodenia zdravia u druhého poškodeného - H. I.. Vo
vzťahu k spornému nároku na plnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia u H. I. v sume

7.947,- Eur sa musí súd vysporiadať s návrhmi strán – predovšetkým žalovaného a opätovne posúdiť
otázku možnosti vykonania kontrolného znaleckého dokazovania niektorým zo slovenských znaleckých
ústavov, prípadne za súčinnosti so žalovaným, znaleckým ústavom v Českej republike.

29. Súd opätovne konštatuje, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 10.12.2015

spôsobil žalovaný ako vodič motorového vozidla zn. MITSUBISHI s EČV: E. v dôsledku dopravnej
nehody škodu na zdraví poškodenému F. G. a H. I.. Uvedené bolo medzi stranami nesporné a vyplýva aj
z listinných dôkazov predložených žalobcom (č.l. 15). Z listinných dôkazov mal súd ďalej za preukázané,
že motorové vozidlo, ktorého vodičom bol v čase nehody žalovaný, nebolo v rozhodnom čase povinne
zmluvnepoistené.Uvedenévyplývazvýpisuzosystémužalobcuohľadompoisteniamotorovéhovozidla
(č.l. 8). Totožná informácia vyplýva z verejne dostupného registra žalobcu (č.l. 151). Uvedené má

súd za nesporné a preukázané, pričom žalovaný tieto skutočnosti ani nemamietal. Naopak, vo svojich
vyjadreniach sa s nimi stotožnil.

30. Vo vzťahu k nehodovej udalosti bolo vedené trestné konanie vo veci žalovaného ako obvineného
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.2 písm. a) Tr. zákona, za ktorý bol právoplatne

odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 27.02.2018 sp. zn. 22T/10/2018. Uvedené je medzi
stranami nesporné.

31. Žalobcom uplatnená výška nároku na náhradu škody v celkovej sume 22.557,02 Eur (časť
z nej žalovaný uhradil pred podaním žaloby) pozostáva z náhrady škody vyplatenej žalobcom obom

poškodeným.ŽalobcavyplatilpoškodenémuF.G.zastratunazárobkupočaspráceneschopnostivsume
690,51Eurabolestnéhovsume429,-Eur,t.j.spoluvsume1.119,51Eur.Nároknabolestnévsume429,-
Eur vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. Jozefa Molitora zo dňa 26.10.2016 (č.l. 49) a z oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 6.2.2018 (č.l. 48). Nárok na stratu na zárobku počas práceneschopnosti
v sume 690,51 Eur vyplýva z potvrdenia o strate na zárobku vydaného zamestnávateľom (č.l. 51)

a oznámenia o poistnom plnení zo dňa 6.2.2018 (č.l. 50). Vo vzťahu k druhému poškodenému H. I. si
žalobca uplatnil nárok na refundáciu náhrady škody v celkovej sume 21.437,51 Eur, ktorá pozostáva
z regresu uplatneného zdravotnou poisťovňou v sume 4.449,13 Eur, zo straty na zárobku počas
práceneschopnosti vo výške 2.340,24 Eur, nákladov na posudky v sume 917,62 Eur, bolestného
v sume 5.783,52 Eur, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 7.947,- Eur. Nárok na úhradu regresu

zdravotnej poisťovne v sume 4.449,13 Eur vyplýva zo žiadosti o úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť poisťovne Dôvera zo dňa 25.4.2018 (č.l. 47), jeho prílohy o rozpise zdravotných
úkonov a jeho vyčíslenia poškodenému H. I. (č.l. 43 - 45) a z oznámenia o poistnom plnení zo dňa
15.5.2018 (č.l. 42). Nárok na náhradu úhrady zo straty na zárobku počas práceneschopnosti vo výške
2.340,24 Eur vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa o strate na zárobku (č.l. 38) a oznámenia o poistnom

plnení zo dňa 15.2.2018 (č.l. 37) ako aj jeho uplatnenia poisťovňou Kooperativa voči žalobcovi dňa
8.11.2016 (č.l. 39). Nárok na úhradu nákladov vypracovania znaleckých posudkov v sume 917,62 Eur
vyplýva z faktúry na č.l. 36 spisu. Nárok na náhradu vyplateného bolestného v sume 7.947,- Eur vyplýva
z lekárskeho posudku zo dňa 14.4.2017 (č.l. 41) a z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 8.2.2018 (č.l.
40).

32. Žalobca listom zo dňa 10.8.2018 (č.l. 57) vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v sume
22.557,02 Eur do 10.9.2018. Výzva bola žalovanému doručená dňa 3.9.2018 (č.l. 58). Zo zhodných
tvrdení strán sporu mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 26.10.2018 uhradil po výzve žalobcu spolu
sumu 3.374,85 Eur, čo je zrejmé aj z poštových poukazov predložených žalovaným (č.l. 102). Z tejto

sumy bola suma 3.088,80 Eur žalovaným poukázaná titulom bolestného pre H. I. a v sume 286,05 Eur
ako bolestné pre F. G.. Žalovaný tento súčet bolestného odvodil z odborného vyjadrenia J. B. G..

33.ŽalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuoznámilspoločnostiEOSKSISlovensko,s.r.o.,
ktorá bola poverená pred podaním žaloby vymáhaním pohľadávky, listom zo dňa 16.10.2018 (č.l. 98),

že nárok Slovenskej kancelárie poisťovateľov neuznáva, pričom poukázal na odborné vyjadrenie J. B.
G. zo dňa 4.11.2016 vypracovaného v trestnom konaní, z ktorého vyplýva, že nie všetky zranenia, ktoré
si poškodení uplatnili súvisia s dopravnou nehodou zapríčinenou žalovaným, a tak ich nemožno zahrnúť
medzi následky dopravnej nehody. S ohľadom na túto skutočnosť žalovaný tvrdil, že chýba príčinnásúvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Na tejto argumentácii zotrval v priebehu celého
sporu.

34. Po čiastočnej úhrade žalobca listom zo dňa 20.11.2018 (č.l. 59) – Pokus o zmier, vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy 19.392,31 Eur, pozostávajúcej z neuhradeného poisteného v sume 19.182,17
Eur a úroku vo výške 210,14 Eur.

35. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že rozsudkom sp.zn. 7Co/17/2022 zo dňa 27.4.2022 odvolací súd

zmenilI.výrokrozsudkuokresnéhosúduzodňa29.9.2021tak,žežalovanéhozaviazalzaplatiťžalobcovi
sumu 11 092,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 467,07 eur od 11.09.2018
do 31.10.2018 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 11 092,22 eur od 01.11.2018 až do
zaplatenia. Súd druhej inštancie sa tak stotožnil s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k priznaniu
nárokov k prvému poškodenému – F. G., a to, nároku na stratu na zárobku počas práceneschopnosti
vo výške 690,51 Eur, ktorý bol medzi stranami sporu v priebehu konania nesporný. Ďalej sa súd druhej

inštancie stotožnil aj s nárokom priznaním súdom prvej inštancie vo vzťahu k druhému poškodenému
– H. I., a to regresom uplatneným zdravotnou poisťovňou v sume 4.449,13 Eur, stratou na zárobku
počas práceneschopnosti vo výške 2.340,24 Eur, nákladmi na posudky v sume 917,62 Eur, ktoré spolu
predstavujú sumu 7,706,99 Eur, ktoré rovnako boli v priebehu konania nesporné. Odvolací súd sa v časti
spornéhonárokutýkajúcehosaNorbertastotožnilvčastispornéhonároku- bolestnéhovsume5.783,52

Eur po odpočítaní sumy 3.088,80 Eur, ktoré žalovaný uhradil žalobcovi pred podaním žaloby, t.j. v sume
2.694,72 Eur bolo uplatnené v konaní a odvolací súd sa s týmto priznaným nárokom stotožnil. Vo vzťahu
k H. I. tak s ohľadom na závery a právoplatnosť rozsudku súdu druhej inštancie sa stal právoplatný nárok
na zaplatenie sumy 10.401,71 Eur (regres zdravotnej poisťovne 4.449,13 Eur + strata na zárobku počas
PN 2.340,24 Eur, náklady znaleckých posudkov 917,62 Eur + neuhradené bolestné 2.694,72 Eur).

36. Sporné ostalo bodové ohodnotenie za poškodenie zdravia H. I. vo vzťahu k priznaniu sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 7.947,- Eur a nárok na zaplatenie sumy 142,95 Eur titulom bolestného
u F. G., a to vrátane príslušenstva (úroku z omeškania). Tento nárok v celkovej výške 8.089,95 Eur
zostal predmetom konania po právoplatnosti zostávajúceho nároku vo výške 11.092,22 Eur (10.401,71

+ 690,51, viď ods. 35).

37. Súd mal za preukázané, že žalovaný spôsobil prevádzkou uvedeného vozidla dňa 10.12.2015 škodu
na zdraví poškodeným H. I. a F. G.. Rovnako za nesporné považuje, že motorové vozidlo žalovaného
nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené, a tak v zmysle § 24 ods. 2 zákona č.

381/2001 Z.z. uhradil žalobca za žalovaného nároky vzniknuté následkom dopravnej nehody.

38.Vdôsledkuzrušujúcejčastirozsudkuodvolaciehosúdusúdopätovnevyhodnocovalsporný nárokna
priznanie bolestného u F. G. vo výške 142,95 Eur, ktorý žalobca neuznal, a preto pred podaním žaloby
z celkovej sumy bolestného 429,- Eur uhradil iba sumu 286,05 Eur, súd opätovne vykonal dokazovanie:

Z lekárskeho posudku o bolestnom u poškodeného F. G. ( č.l. 49), vypracovaného MUDr. Jozefom
Molitorom, PhD. mal súd za preukázané, že u poškodeného F. G. bol určený celkový počet bodov titulom
bolestného – 25. Z odborného vyjadrenia J. B. G., znalca v odbore traumatológia, vypracovaného
vo veci ORPZ – ZA – ODI1-495/2016-P na žiadosť Okresného riaditeľa Policajného zboru, Okresný
dopravný inšpektorát Žilina (č.l. 94) vyplýva, že znalec určil F. G. celkový počet bodov titulom bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia 16,67, čo predstavuje 286,05 Eur. Na pojednávaní dňa 10.10.2022
právna zástupkyňa žalovaného zotrvala iba na dokazovaní vo vzťahu k sťaženiu spoločenského
uplatnenia u poškodeného H. I. a s ohľadom na výšku uplatneného bolestného u poškodeného F. G.
z dôvodu hospodárnosti na ďalšom dokazovaní netrvala. S ohľadom na skutočnosť, že súd je v civilnom
sporovom konaní viazaný návrhmi strán na vykonané dokazovanie, súd musel vychádzať zo záverov

znaleckých posudkov predložených v tomto konaní. V odseku 18 odôvodnenia rozsudku odvolacieho
súdu, súd konštatuje, že pokiaľ žalovaný trval na tom, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie
ohľadom dôvodnosti bodového ohodnotenia v lekárskom posudku MUDr. Jozefa Molitora, súd prvej
inštancie tomuto mohol vyhovieť ustanovením iného znalca či ústavu. Takýto postup súdu po rozhodnutí
odvolacieho súdu však nebol možný, nakoľko žalovaný výslovne uviedol, že s ohľadom na výšku

bolestného (142,50 Eur) ako aj zásadu hospodárnosti na takomto návrhu netrvá. Súd preto konštatuje,
ženadrámecnávrhu,súdnemôževykonaťdokazovanie.Naúčelyposudzovaniatohtonárokumásúdza
to, že jedinou možnosťou pre posúdenie dôvodnosti tohto nároku je opätovné preskúmanie dostupných
posudkov, nakoľko v konaní nebolo možné realizovať ani konfrontáciu znalcov – J. G. a J. J., nakoľkozdravotný stav MUDr. Molitora jeho výsluch neumožňuje. Podľa lekárskeho posudku MUDr. Molitora bol
určenýpočetbodov25,pridiagnózeinfrakciarebraVII.vľavoapríčinepoškodeniazdraviapoškodeného
– dopravná nehoda – vodič OMV, do ktorého narazilo iné OMV. V odbornom vyjadrenie J. B. G. je

výslovne konštatované, že bodové ohodnotenie bolestného je 16,67 pri diagnóze: naštiepenie 7. rebra
vľavo. Tento znalec znížil bodové ohodnotenie o 1/3-inu odkazom na § 9 ods. 4 – ak v ustanovených
sadzbách nie je uvedená neúplná zlomenina, použije sa počet bodov za úplnú zlomeninu znížený až
o jednu tretinu. Podľa názoru súdu a verejne dostupného odborného výkladu (dostupné na internetových
portáloch elektronickej encyklopédie) je pojem „infrakcia“ totožný s pojmom naštiepenie. Obaja znalci

teda vychádzali z rovnakej diagnózy, avšak J. G. znížil bodové ohodnotenie v zmysle § 9 ods. 4 zákona
č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd má pre
to za to, že tento postup vyplýva za skutočnosť, že u poškodeného G. nedošlo k zlomenine rebra, ale
naštiepeniu, a tak je dôvodný postup podľa § 9 ods. 4, t.j. zníženie počtu bodov o 1/3-inu, t.j. z 25. Na
tieto účely súd nárok na bolestné v jeho neuhradenej časti žalovaným a uplatnenej v konaní žalobcom
vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu v časti o zaplatenie 142,95 Eur zamietol.

39. Druhá časť odvolacím súdom zrušeným nárokom predstavuje nárok na sťaženie spoločenského
uplatnenia u poškodeného H. I. vo výške 7.947,- Eur. Vo vzťahu k tomuto nároku odvolací súd v bode
19. odôvodnenia rozsudku konštatoval, že sa má súd opätovne vysporiadať s námietkou žalovaného, že
znalecký posudok by mohol vypracovať jeden zo znaleckých ústavov uvedených v bode 7 odôvodnenia,

prípadne by znalecké dokazovanie vo veci mohol vykonať niektorý znaleckých ústav z Českej republiky
za súčinnosti so žalovaným, pri označení takýchto ústavov. Súd opätovne poukazuje na svoj záver
vyslovený v prvom (v časti zrušenom rozsudku), kde v bode 30 odôvodnenia rozsudku uviedol dôvody,
ktoré neumožňujú súdu vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom v Slovenskej republike
a uvedenú časť iba cituje: „...kontrolné znalecké dokazovanie nebolo možné vykonať z dôvodu, že

v zozname znaleckých organizácii nie je zapísaná spôsobilá znalecká organizácia na vyhotovenie
znaleckého posudku, s výnimkou M., ktorá však vykonala posudok, ktorý bol predložený žalobcom
na účely odôvodnenia žalobného nároku.“ Rovnako v bode 7. odôvodnenia rozsudku okresný súd
konštatuje, že v požadovanom odbore sú zapísané iba tri znalecké ústavy (forensic.sk, Ústav pre
znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, a Univerzita A. F. K. v Košiciach), pričom jeden z nich

vypracoval znalecký posudok (forensic.sk), druhý je zo zoznamu znaleckých ústavov vyčiarknutý a
tretí ústav nevykonáva znaleckú činnosť potrebnú pre účely tohto konania, t.j. v požadovanom odbore.
Súdu s ohľadom na uvedené a z dôvodu opatrnosti a istoty, oslovil Odbor medzinárodného práva
súkromného na Ministerstve spravodlivosti SR, a to kontaktný bod Európskej justičnej siete za účelom
poskytnutia stanoviska k možnosti realizovať kontrolné znalecké dokazovanie v ČR. Z odpovede (č.l.

451) vyplýva iba všeobecná formulácia možnosti vykonania dokazovania v prípade absencie znalca
v odbore postupom podľa § 5 a 7 – t.j. na „sľub“ a tiež možnosť vykonania dožiadania podľa nariadenia.

40. Následne v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2020/1783 zo dňa 25.11.2020
požiadal príslušný súd v Českej republike o vykonanie dokazovania – kontrolné znalecké dokazovanie.

Dňa 9.12.2022 doručil Obvodní soud pro Prahu 2 súd oznámenie, že české znalecké ústavy nemajú
oprávnenie poskytovať posudky podľa slovenských zákonov. Okrem toho nie sú zložené zálohy na
náklady odhadom 100.000,- Kč. Aj v tomto bode si opätovne súd prvej inštancie dovoľuje poukázať
na svoj právny názor vyjadrený v odôvodnení rozsudku zo dňa 29.9.2021, kde v bode 10 súd prvej
inštancie uviedol, že s týmto návrhom žalovaného sa vysporiadal tak, že: na prejednávanú vec nemožno

aplikovať české právne predpisy, nakoľko konanie nepodlieha režimu českej právnej úpravy. Práve
uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 23.6.2021 sa po zrušení rozsudku
odvolacímsúduvtejtočastinazváženiedokazovaniačeskýmznaleckýmústavom,ukázaloakosprávne.
Práve z odpovede na dožiadanie vyplýva, že české znalecké ústavy nemôžu poskytovať posudky podľa
slovenských zákonov, pričom situácia určenia bolestného je práve tou, kde je nevyhnutné použiť právny

predpis slovenského právneho poriadku, odlišný od iných právnych predpisov, vrátane českých (viď
ods. 14 rozsudku a odpoveď na dožiadanie č.l. 465).

41. S odpoveďou na dožiadanie súd oboznámil strany sporu, pričom žalovaný v rámci svojho
vyjadrenia žiadal vykonať dokazovanie ustanovením znalca vo veci sťaženia spoločenského uplatnenia

poškodeného H. I., nakoľko lekársky posudok predložený v konaní má charakter odborného vyjadrenia.
Súd zdôrazňuje, že tento návrh na znalecké dokazovanie vzniesol žalovaný až po čiastočnom zrušení
prvého rozsudku súdu prvej inštancie a nemožnosti realizovať kontrolné znalecké dokazovanie v Českej
republike. Súd návrhu vyhovel a vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č.15/2023 vypracovanom J. F. N., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia
(č.l. 506) vyplýva, že bodové ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u H. I. predstavuje 400
bodov, kde pre hodnote jedného bodu 17,66 Eura je výsledná suma 7.064,- Eur. Z odpovedí na otázky

vyplýva, že poškodenému H. I. prináleží za obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu – ľahké – 100
bodov, kývavosť kolenného kĺbu s potrebou ortopedického podporného prístroja – 300 bodov. Jednotlivé
závery odôvodnil a podporil odkazmi na lekárske správy a príslušné zákonné ustanovenia. Súd
zdôrazňuje, že závery znaleckého posudku vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu nenamietala žiadna zo
strán sporu, a tak mal súd závery znaleckého posudku v tomto smere za nesporné. Žalobca vo vyjadrení

k znaleckému posudku iba konštatoval, že závery tohto znaleckého posudku iba potvrdzujú závery
doterajšieho znaleckého dokazovania o príčinnej súvislosti medzi nehodou spôsobenou žalovaným
a jej následkami a vplyvom na poškodenie zdravia Norberta Hakla. K výške bodového ohodnotenia
sa žalobca nevyjadril. Rovnako žalovaný namietal výšku bodového ohodnotenia ani celkovo závery
znaleckého posudku č. 15/2023. Súd preto vyhodnotil nárok žalobcu na úhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia H. I. vo výške 7.064,- Eur za dôvodnú, vo zvyšku žalobu zamietol.

41. K námietke žalovaného o nedostatku formálnych náležitosti posudku súd konštatuje, že ich
vyhodnotil ako účelové a odporujúce zásade hospodárnosti konania. Žalovaný sa v priebehu konania
na výzvu súdu doručenú spolu so znaleckým posudkom dňa 27.7.2023 v lehote (ani po jej uplynutí)
nevyjadril. Až na pojednávaní dňa 6.11.2023 vzniesol námietku nedostatku znaleckej doložky, kde

chýbalo vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku. Znalecká doložka v znaleckom posudku č. 15/2023 obsahuje vyhlásenie znalca MUDr. Jána
Ďurkáča, Skalité č. 1559, evidenčné číslo znalca č. 915659 v nasledovnom znení: „Znalecký posudok
som vypracoval, ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie MS
SR dňa 09.09. 2020 pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia, evidenčné číslo

znalca. Znalecký posudok je v denníku zapísaný pod číslom 59/2023. Za znalecký úkon a vzniknuté
náklady účtujem podľa vyúčtovania na základe priloženého dokladu č. 20230059.“ Z § 17 ods.
4 zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch vyplýva, že písomné vyhotovenie znaleckého
posudku obsahuje titulnú stranu, úvod, posudok, záver, prílohy a znaleckú doložku. Podľa odseku
6 citovaného ustanovenia znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku

obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v ktorých je znalec oprávnený
podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok
zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Znalecká doložka v posudku č. 15/2023 obsahuje všetky náležitosti s výnimkou
vyhlásenia o tom, že si je znalec vedomý následkom vedome nepravdivého znaleckého posudku. Súd

v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že ak žalovaný namieta tento nedostatok, v zmysle § 17 ods. 7
písm.b)zákonaoznalcoch,moholvrámcisvojhovyjadreniakposudkuvzniesťtútonámietkuanásledne
postupom v zmysle citovaného ustanovenia zákona mohlo k dôjsť k náprave formou doplnenia či opravy
znaleckého posudku, nakoľko ide o formálnu chybu znaleckého posudku. Ak tak učinil žalovaný až
v rámci prednesu na pojednávaní, súd vyhodnotil tento postup za účelový, pričom samotný žalovaný ani

iný návrh na vykonanie dokazovania nevzniesol. Preto súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku
č. 15/2023 a v tomto smere súd aj rozhodol.

42. Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na úroky zo meškania, a to vo výške 5 % ročne zo sumy
22.557,02 Eur od 11.9.2018 do 31.10.2018 a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

19.182,17 Eur od 1.11.2018 až do zaplatenia. S ohľadom na to, že o čiastočnom nároku vrátane
úrokov z omeškania bolo právoplatne rozhodnuté, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol vo
vzťahu k zostávajúcej časti. Žalobca mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania 11.9.2018, t.j. deň
nasledujúci po splatnosti uvedenej vo výzve zo dňa 10.8.2018. Výzva bola žalovanému doručená dňa
3.9.2018 (č.l. 58), pričom splatnosť bola určená do 10.9.2018, nasledujúcim dňom sa dostal žalovaný

do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
7.064,- Eur do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.45 O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Predmetom konania bolo zaplatenie
sumy 19.182,17 EUR s úrokom z omeškania. Žalobcovi súd priznal nárok na zaplatenie sumy 11.092,22
Eur prvým rozsudkom a v sume 7.064,- Eur druhým rozsudkom, t.j. spolu v sume 18.156,22 Eur.

Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 94,65 % (18.156,22 EUR/ 19.182,17 EUR x 100%). Procesný
úspech žalovaného je vo výške 1.025,95 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 5,35 % (1.025,95
EUR / 19.182,17 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný
neúspech je vo výške 89,30 % (94,65 % - 5,35 %). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy
prvoinštančného a druhoinštančného konania, ktoré tvoria jeden celok, v rozsahu 89,30 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.