Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoCsp/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4223200679
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4223200679.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX,
zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Lívia Kňažiková, Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, IČO:
31 167 586, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hoďžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951,
o určenie práva splácať spotrebiteľský úver v mesačných splátkach aj po vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru, o odvolaní žalovaného zo dňa 12. 01. 2024 proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
13Csp/26/2023-136 zo dňa 14. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 13Csp/26/2023-136 zo dňa 14. novembra
2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej ako „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že úver žalobcu

zo zmluvy o poskytnutí úveru číslo 20/202/12 uzavretej dňa 31. 01. 2012 medzi žalobcom a žalovaným je
ajpovyhlásenížalovanéhozodňa18.06.2021opredčasnejsplatnostiúverunaďalejsplatnývanuitných
splátkach vo výške 288,27 eur mesačne, vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Zároveň rozhodol, že
žalobcovi priznáva voči žalovanému 100 % náhradu trov konania, o ktorej rozhodne po právoplatnosti
napadnutého rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1 ods. 3 písm. b) - e)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 12. 2011, § 3 ods. 1, § 53 ods. 1,
§ 54 ods. 1, § 101, § 565, § 578, § 583 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a § 262 ods. 1, § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 02. 03. 2023 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti
vyhlásenia žalovaného o predčasnej splatnosti úveru žalobcu ku dňu 18. 06. 2021 z úverovej zmluvy
č. 20/202/12 z 31. 01. 2012. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe uvedenej úverovej
zmluvy čerpal úver vo výške 75.300,- eur za účelom nadobudnutia nehnuteľností, a to bytu č. XX na 7.
poschodí vo vchode č. XX obytného domu so súpisným číslom XXXX na CKN parcele č. XXXX v k. ú.
D., na Ulici E. F., vedeným na LV č. XXXX, pričom uvedená nehnuteľnosť bola za účelom zabezpečenia

zaplatenia pohľadávky zaťažená záložným právom v prospech žalovaného ako veriteľa. Z
úveru bola uhradená aj kúpna cena bytu č. 2 na prízemí, vo vchode č. X obytného domu so súp. č.
XXXX parcela CKN parcele č. XXXX v k. ú. D. na G. H., vedeným na LV č. XXXX. Vkladové konanie
katastrálnym odborom Okresného úradu Komárno vedené pod V-887/2012 z 11. 04. 2012. Žalobca ako
predávajúci kúpnou zmluvou previedol byt na E. F. vedený na LV č. XXXX pre k. ú. D. do vlastníctva I.
J., ktorá kúpnou zmluvou z 12. 11. 2015 previedla nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva maloletého K.

H. D., narodeného v roku XXXX. Uvedená kúpna zmluva uzavretá v mene maloletého bola schválená
rozsudkom Okresného súdu Komárno a vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V-5089/2015 z 28.01. 2016. Splátky úveru sú uhrádzané riadne a včas, v zmysle zmluvy o úvere, podľa dohody žalobcu
a matky maloletého, ktorý je aj súčasným vlastníkom bytu na G. E. F. L. D.. Vlastníkom bytu na Ulici
meštianskejjeI.J..Žalobcadňa18.06.2021obdržalvýzvužalovanéhonapredčasnésplatenieúveruvo

výške 61.587,08 eur pre porušenie povinností z úverovej zmluvy, s poukazom na ustanovenie úverovej
zmluvy čl. 9.3 ods. 9.3.1 a 9.4 ods. 9.4.1, v spojení s čl. G ods. 2 písm. a) všeobecných podmienok -
časť V. Úvery pre obyvateľstvo. Na žiadosť o špecifikovanie porušenia zmluvy, ktorého sa mal žalobca
dopustiť, žalovaný vo svojej odpovedi odcitoval ustanovenia úverovej zmluvy čl. 9.3 ods. 9.3.1 a 9.4
ods. 9.4.1, v spojení s čl. G ods. 2 písm. a) všeobecných podmienok - časť V. Úvery pre obyvateľstvo.

Z formulácie znenia čl. 9.4 ods. 9.4.1zmluvy o poskytnutí úveru č. 20/202/12 z 31. 01. 2012 vyplýva, že
rozhodnutie o predčasnom zosplatnení úveru je podmienené porušením povinností z úverovej zmluvy
a z VOP. Žalovaný bližšie nešpecifikoval dôvod vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalobca sa len
domnieval, že dôvodom bol prevod nehnuteľnosti v roku 2012. Žalobca spolu s matkou maloletého - I.
M. - mali záujem vyriešiť vzniknutú situáciu a žalovanému navrhli viacero spôsobov riešení, avšak tieto
boli žalovaným odmietnuté.

4. Podľa žalobcu nedošlo k naplneniu podmienky na predčasné splatenie úveru, keďže sa nedopustil
porušenia takej povinnosti, ktorá mu priamo vyplýva z úverovej zmluvy. Preto vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru bolo podľa žalobcu neplatné a aj v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu, že k prevodu
nehnuteľnosti na I. J. došlo začiatkom roku 2012 a následne kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený

pod V-5089/2015 z 28. 01. 2016, vlastníctvo prešlo na maloletého K. H. D., žalobca vzniesol aj námietku
premlčania práva žalovaného na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný po zosplatnení úveru
pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja na dobrovoľnej dražbe. Od dražby, ktorá sa mala
uskutočniť 29. 03. 2022 bolo upustené, ale I. M. ako matka maloletého vlastníka obdržala oznámenie
z 08. 02. 2023 o termíne konania dobrovoľnej dražby dňa 15. 03. 2023. Žalobca naliehavý

právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že nemal iný prostriedok ochrany svojho práva
ako prostredníctvom iniciovania súdneho konania za účelom posúdenia uvádzaných a namietaných
skutočností, so zreteľom na platnosť, zákonnosť a oprávnenosť postupu žalovaného pri vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, s ohľadom na dôvod zosplatnenia ako aj na uplynutú dobu pri posúdení
vznesenej námietky premlčania. Za dôkaz žalobca označil zmluvu o úvere z 31. 01. 2012, zmluvu o

zriadení záložného práva z 31. 01. 2012, výsluch žalobcu, výpis z úverového účtu, výsluch I. M. ako
svedka, žiadosť žalobcu z 29. 06. 2021, odpoveď žalovaného z 19. 07. 2021, žiadosť o odkúpenie
pohľadávky z 14. 08. 2021, odpoveď žalovaného z 24. 08. 2021, žiadosť o predĺženie lehoty zo 06. 09.
2021, odpoveď žalovaného z 04. 10. 2021.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na základe jeho výzvy z 02. 03. 2023 žalobca zamenil navrhnutý
výrok rozsudku na určenie neplatnosti právneho úkonu za výrok o určenie práva splácať spotrebiteľský
úver v mesačných splátkach aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcu zo zmluvy o poskytnutí
úveru číslo 20/202/12 uzavretej dňa 31. 01. 2012 medzi žalobcom a žalovaným tak, že tento je aj aj po
vyhlásení žalovaného zo dňa 18. 06. 2021 o predčasnej splatnosti úveru naďalej splatný v anuitných

splátkach vo výške 288,27 eur mesačne, vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Súčasne predložil výpis
zo svojho bankového účtu vedeného u žalovaného za obdobie od 01. 04. 2021 - 31. 05. 2021.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28. 03. 2023 potvrdil, že so žalobcom uzavrel Zmluvu o
poskytnutí úveru č. 20/202/12 z 31. 01. 2012, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 75.300,-

eur, ktorý bol zabezpečený prostredníctvom záložného práva na nehnuteľný majetok špecifikovaný v
Zmluvách o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 20/202A12 a č. 20/202B/12, ktoré
žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu spolu so žiadosťou Stavebného bytového družstva Komárno z 31.
03. 2021 o udelenie súhlasu s realizáciou výkonu záložného práva a s predajom bytu na dobrovoľnej
dražbe. Ďalej citoval čl. G ods. 2 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok - časť V, čl. 9.3. ods.

9.3.1, 9.4. ods. 9.4.1 úverovej zmluvy. Ďalej žalovaný uviedol, že dňa 31. 03. 2021 mu bola doručená
žiadosť Stavebného bytového družstva Komárno o udelenie súhlasu s realizáciou výkonu záložného
práva - predajom bytu, ktorý predstavoval záloh zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 20/202A/12, na
dobrovoľnej dražbe pre vysoké nedoplatky dlžníčky I. J.. Z uvedenej žiadosti vyplynulo, že vlastníkom
bytu už nie je žalobca, preto žalovaný preveril aj druhý záloh, ktorý vyplýva zo zmluvy o zriadení

záložného práva č. 20/202B/12 a zistil, že aj druhý záloh žalobca predal a je vlastníctvom maloletého
K. H. D.. Žalobca previedol nehnuteľnosti zaťažené záložným právom v prospech žalovaného bez
predchádzajúceho písomného súhlasu. Žalovaný poprel, že by matke maloletého vlastníka dal súhlas
s prevodom. Nakoľko žalobca nedodržal čl. G ods. 2 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok -časť V. Úvery pre obyvateľstvo, nežiadal súhlas banky s predajom nehnuteľností, na ktoré bolo zriadené
záložné právo v prospech žalovaného a nehnuteľnosti predal, porušil tým zmluvné podmienky a banka
mala právo úver zosplatniť a z dôvodu neuhradenia zosplatneného úveru začať s výkonom záložného

práva. Žalovaný zdôraznil, že VOP sú súčasťou zmluvy, vzhľadom na text zmluvy, ktorý VOP uvádza
ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalovaný zoznámil a vyslovil súhlas svojim podpisom; s
poukazom na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/15 zmluva o úvere nemusela byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument; § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka upravuje výslovne možnosť úpravy
povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach. Žalobca preštudovanie zmluvnej dokumentácie a

súhlas s ňou potvrdil podpisom na zmluve. K žalobcom vznesenej námietke premlčania žalovaný
uviedol, že keby došlo k súdnemu vymáhaniu nároku z predčasne zosplatneného úveru, premlčacia
lehota by začala plynúť až odo dňa, ktorý nasleduje po márnom uplynutí lehoty na úhradu dlhu, a teda
počítanie lehoty odo dňa prevodu na tretie osoby by bolo nelogické a neopodstatnená. Žalovaný navrhol
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalobca v replike z 24. 04. 2023 poukázal na skutočnosť, že žalovaný až vo svojom vyjadrení k žalobe
špecifikoval dôvod vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, keď v predchádzajúcich svojich podaniach
len odkazoval na zmluvné ustanovenia, resp. ich citovanie. Poukázal na skutočnosť, že zo znenia čl.
9.4 ods. 9.4.1 úverovej zmluvy z 31. 01. 2012 vyplýva, že žalobca by sa musel dopustiť porušenia
povinnosti z úverovej zmluvy a súčasne kumulatívne aj z VOP. Celý postup zosplatnenia je podľa

žalobcu nesprávny, keď k zosplatneniu došlo neoprávnene, bez naplnenia zákonných a zmluvných
podmienok. K výkladu žalovaného v súvislosti so žalobcom vznesenou námietkou premlčania žalobca
uviedol, že nevzniesol námietku premlčania voči peňažnej pohľadávke zo zosplatneného úveru, ale túto
vzniesol voči právu žalovaného na vyhlásenie predčasnej splatnosti, s poukazom na odstup času, ktorý
uplynul od tvrdeného porušenia zmluvných podmienok po vyhlásenie predčasnej splatnosti. Žalobca

uviedol, že ak pri porušení povinnosti platiť splátky riadne a včas a následnom vyhlásení splatnosti úveru
je možné uplatniť námietku premlčania, tak rovnako aj v prípade porušenia nepeňažnej povinnosti a
následnom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru je možné vzniesť námietku premlčania, ktorú preto
vzniesol oprávnene.

8. Súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záverom, že žaloba
žalobcu bola z viacerých dôvodov dôvodná. Úkon žalovaného z 18. 06. 2021 označený ako Výzva
na predčasné splatenie úveru považoval za zmätočný, neurčitý, nezrozumiteľný a s poukazom na
ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj za absolútne neplatný právny úkon, keď z neho
nebol zrejmý dôvod, pre ktorý žalovaný vyhlásil predčasnú splatnosť riadne splácaného úveru. Žalovaný

dôvod predčasného zosplatnenia riadne splácaného úveru v podaní z 18. 06. 2021 opomenul skutkovo
definovať tak, aby tento skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. Mal preukázaný aj naliehavý
právny záujem žalobcu na požadovanom určení práva v zmysle § 137 písm. c/ CSP, keď žalovaný po
neplatnom predčasnom zosplatnení riadne plateného úveru čerpaného žalovaným vo výške 75.300-
eur na nadobudnutie nehnuteľnosti a zmenu dokončenej stavby na základe Zmluvy o poskytnutí úveru

č. 20/202/12 zo dňa 31. 01. 2012, ktorého amortizácia bola dohodnutá na 30 rokov, požaduje od
žalobcu listom z 18. 06. 2021 jednorázovú úhradu celého zostatku úveru vo výške 61.587,08 eura s
príslušenstvom do 30. 06. 2021, s poukazom na ustanovenie úverovej zmluvy čl. 9.3 ods. 9.3.1 a 9.4
ods. 9.4.1, v spojení s čl. G ods. 2 písm. a) všeobecných obchodných podmienok - časť V. Úvery pre
obyvateľstvo, na ktorú mu podľa žalobcu nárok nevznikol z dôvodu neplatného zosplatnenia riadne

splácaného spotrebiteľského úveru. Úverový vzťah sporových strán, s poukazom na § 1 ods. 3 písm. b/ -
e/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 01. 12. 2011, posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný nielenže nepreukázal
existenciu čl. G ods. 2 písm. a) všeobecných obchodných podmienok - časť V. Úvery pre obyvateľstvo,
ale ani nepreukázal svoje tvrdenie, že tieto VOP boli súčasťou úverovej zmluvy žalobcu, najmä keď

aj podľa bodu 11.5, resp. bodu 7.4 formulára úverovej zmluvy z 31. 01. 2012 pripraveného žalovaným
sa žalobca ako klient pred uzavretím úverovej zmluvy mal len oboznámiť so znením VOP, pričom
podľa názoru súdu musel veriteľ takéto oboznámenie spotrebiteľa s tvrdenou súčasťou spotrebiteľskej
zmluvy preukázať. Pre spotrebiteľské zmluvy totižto platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v
rozpore s požiadavkami v dobrej viere alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a
podobne. Ak majú byť takéto všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje,
pre prípad ich záväznosti je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, po oboznámení sa s ichobsahom. No na preukázanie samotného oboznámenia nepostačovalo len konštatovanie a vyhlásenie
spotrebiteľa vo formulárovej zmluve pripravenej žalovaným o tom, že bol s podmienkami oboznámený.

9. Ďalej súd prvej inštancie citoval čl. 9.3. ods. 9.3.1 úverovej zmluvy a skonštatoval, že ten
neupravoval právo veriteľa úver predčasne zosplatniť, ale upravoval oprávnenie veriteľa zvýšiť úrokovú
sadzbu. Z čl. 9.4. ods. 9.4.1 úverovej zmluvy vydedukoval, že považoval za potrebné dať za pravdu
žalobcovi, že spojka „a“ nasvedčuje oprávneniu žalovaného vyhlásiť predčasnú splatnosť len po splnení
oboch kumulatívnych podmienok - akákoľvek zmluvná povinnosť a dôvod uvedený vo VOP. Zmluvná

podmienka uvedená v ods. 9.4.1, úverovej zmluvy, tak ako bola koncipovaná, jednoznačne uviedla
spotrebiteľa do nevýhodnejšej pozície oproti veriteľovi, a to osobitne pokiaľ išlo o právo žalovaného
ako veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru i v prípade menej závažného porušenia zmluvy zo
strany spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka bola v rozpore so zásadou proporcionality, keďže umožnila
zosplatnenie úveru a následný výkon záložného práva predajom zálohu - nehnuteľnosti - aj v prípade
menej závažného porušenia zmluvy. Prevodom zálohu v roku 2012 bez súhlasu žalovaného sa nijako

nezmenilo zabezpečenie žalobcom čerpaného úveru, keď prevodom nedošlo ani k narušeniu poradia
skoršej registrácie záložného práva na LV č. XXXX pre k. ú. D. pod V-366/2012 (§ 151h ods. 1, 2 OZ).
Vo vzťahu k citovanej zmluvnej podmienke úverovej zmluvy skonštatoval, že spôsobila v zmysle § 53
ods. 1 OZ značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keďžeumožnilavyhláseniepredčasnejsplatnosticeléhoúveruzdôvodov,ktorésúvzmluveformulované

príliš široko, nejednoznačne a mohli byť zo strany veriteľa uplatnené svojvoľne. Predmetná zmluvná
podmienka bola v dôsledku uvedeného netransparentná, a preto neprijateľná. V tejto súvislosti súd
poukázal na viacero rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, zo dňa 23. apríla 2015 vo veci C-96/14
Jean-Claude Van Hove proti CNP Assurances SA, v ktorom Súdny dvor spresnil, že požiadavka
transparentnosti zmluvných podmienok stanovená Smernicou 93/13/EHS nemôže byť obmedzená

len na ich zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska. Naopak, keďže systém ochrany
zavedený Smernicou 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s podnikateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka
transparentnosti sa musí chápať široko (obdobne aj v rozsudku Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13, ako
aj Matei, C-143/13). Súdny dvor Európskej únie pritom ustálil, že zmluvné podmienky musia byť „vždy“

formulované jasne a zrozumiteľne (Kásler a Káslerné Rábai, C-26/13). Žalovaný ani nepreukázal, že
zmluvná podmienka uvedená v ods. 9.4.1 úverovej zmluvy bola individuálne dojednaná so žalobcom,
najmä keď je súčasťou formulára vyhotoveného žalovaným. Z povahy veci vyplynulo, že oprávnenie
žalovanéhovyhlásiťpredčasnúsplatnosťspotrebiteľskéhoúveruzinéhodôvodunežakojeupravenév§
565 OZ, musela byť s poukazom na § 853 ods. 1 OZ analogicky dohodnutá (individuálne) so žalobcom. S

poukazom na uvedené, zmluvná podmienka uvedená v ods. 9.4.1 úverovej zmluvy bola ako neprijateľná
(§ 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 písm. a/ OZ) neplatná, s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

10. Záverom uviedol, že pokiaľ mal žalobca porušiť svoju zmluvnú povinnosť ešte v roku 2012, ktorá
mala byť dôvodom predčasného zosplatnenia riadne splácaného úveru žalobcu listom žalovaného z

18. 06. 2021, nepochybne toto (neplatné) oprávnenie žalovaného veriteľa bolo realizované po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 OZ, najmä keď v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od Občianskeho
zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Zákonné právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, ktoré nebolo uplatnené v lehote uvedenej v § 565 OZ zaniká, v zmysle §

578 v spojení s § 583 Občianskeho zákonníka. Teda dochádza k preklúzii práva žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky upraveného v zákone. Strany sporu si však v úverovej
zmluve neupravili žiadnu lehotu na uplatnenia zmluvného práva veriteľa žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre porušenie povinností a keďže nejde o zákonné právo, ale o zmluvné právo, toto právo
uplynutím času nemôže zaniknúť, môže sa len premlčať. Právo veriteľa vyvolať zmluvnú predčasnú

splatnosť záväzku žalobcu nesie so sebou súčasne aj právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku, teda
možnosť svoje právo aj vykonať, pričom prvá objektívna možnosť výkonu práva je daná okamihom, keď
veriteľ najskôr mohol požiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V každom právnom vzťahu, z ktorého
vyplýva isté právo, je oprávnený z tohto práva ,,obmedzený“, resp. limitovaný tým, že svoje právo musí
uplatniť v premlčacej dobe, ak toto právo nechce oslabiť. Pokiaľ žalobca previedol byt evidovaný na LV

č. XXXX pre k. ú. D. bez súhlasu žalovaného už v roku 2012 a následne v januári roku 2016 bol povolený
vklad vlastníckeho práva na aktuálneho (v poradí tretieho) vlastníka - maloletého D. H. K. - je zreteľné
odďaľovania žiadosti žalovaného ako veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky listom z 18. 06. 2021. Nebyť
neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru žalobcu žalovaným a premlčaniu tohto práva najneskôr od01. 01. 2016, s poukazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka by súd nepochybne odmietol poskytnúť
ochranu právu veriteľa uplatnenému voči spotrebiteľovi po neodôvodnene dlhej dobe. Je na veriteľovi
vytvoriť si fungujúci systém na sledovanie dodržiavania zmluvných povinností dlžníkov, najmä keď s

ich porušením žalovaný spája svoje zmluvné oprávnenie na predčasné zosplatnenie spotrebiteľského
úveru.

11. Poukazujúc na všetky vyššie uvedené dôvody mal za to, že žaloba žalobcu bola dôvodná a tejto
v celom rozsahu vyhovel, pričom žalobcom navrhnutý výsluch jeho, ako aj výsluch matky maloletého

vlastníka bytu nevykonal, keď žalobca sa na pojednávanie nedostavil a nezabezpečil ani účasť
navrhnutej svedkyne na pojednávaní.

12. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
v konaní procesne úspešnému žalobcovi vo veci samej priznal 100 % náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie žalovaný
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhol aby odvolací súd v zmysle
§ 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobu zamietol ako
nedôvodnú. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nakoľko výrok súdu
je zjavne nevykonateľný a zmätočný. Súd v jednej časti výroku uviedol, že predčasná splatnosť úveru

nastala vyhlásením žalovaného dňa 18. 06. 2021 o predčasnej splatnosti úveru, no v druhej časti
výroku uviedol, že úver je naďalej splatný v anuitných splátkach vo výške 288,27 eur mesačne, vždy
k 20. dňu kalendárneho mesiaca. V zmysle uvedeného nie je možné uplatniť anuitné splátky, ak súd
vo výroku neurčil neplatnosť zosplatnenia, alebo takéto zosplatnenie výrokom rozsudku nezrušil. Na
základe uvedeného je zrejmé, že žalobca nemôže pokračovať v splácaní anuitných splátok. Poukázal

na body 3.1 a 3.2 Zmluvy o poskytnutí úveru a uviedol, že pri úveroch na bývanie, ktoré sú zabezpečené
záložným právom je úroková sadzba dohodnutá ako fixná úroková sadzba na určitú dobu fixácie. Doba
fixácie bola dohodnutá v bode 1.3. Zmluvy o poskytnutí úveru, v tomto prípade 3 roky. Ako bolo uvedené
v bode 3.2. Zmluvy o poskytnutí úveru, úroková sadzba po skončení doby fixácie sa prehodnocuje a
stanovuje sa nová úroková sadzba, ktorá je listom oznámená klientovi. Na základe zmeny úrokovej

sadzby po dobe fixácie, dochádza aj k zmene výšky anuitnej splátky, napokon ide o štandardný proces
každej banky. Na základe tejto skutočnosti teda nie je možné, ak sa súd rozhodol o tom, že je tu právo
ďalej splácať úver formou anuitných splátok, aby súd rozsudkom určil fixnú výšku splátky. Došlo by tak k
narušeniu viacerých bodov uzatvorenej zmluvy. Banka výšku úrokovej sadzby prehodnocuje na základe
viacerých kritérií a taktiež na základe toho ako sa vyvíja bankový sektor a hospodársky trh. Žalobca

by dostal tak značnú výhodu oproti ostatným klientom banky a to fixnú splátku úveru na bývanie. Ďalej
poukázal na to, že počas konania sa prípadná výška/fixácia splátky uvedením presnej výšky neriešila
a súd ani v odôvodnení neuvádza na základe čoho rozhodol, že výška splátky bude fixovaná na sumu
288,27 eur. Úroková sadzba bola stanovená na dobru troch rokov. Na základe tejto zmeny bolo žalobcovi
zasielané aj oznámenie o novej výške splátky. Nakoľko mal žalobca odklad splátok, zasielal žalovaný

žalobcovi v roku 2020 opäť nové oznámenie o výške splátky na splátku 288,27 eur, avšak tu došlo
k navýšeniu splátky z dôvodu odkladu splátok. Z uvedeného je zrejmé, že ak je zámerom súdu pri
neuznaní zosplatnenia (s čím sa však žalovaný nestotožnil) opätovné splácanie v zmysle zmluvy, nie
je možné výrokom rozhodnutia určiť presnú výšku splátky, vzhľadom na charakter zmluvy, dobu fixácie
a iné okolnosti, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvniť výšku splátky (ako bol napríklad odklad splátok).

V rámci svojej argumentácii poukazoval na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veciGarciaRuizv.Španielsko,Vetrenkov.Moldavsko,Kraskav.Švajčiarsko,judikatúruÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky IV. ÚS 14/07, III. ÚS 107/07, I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17CoCsp/42/2022 zo dňa 09. 02. 2023, 9CoCsp/52/2022 zo dňa 10.
11. 2022, 16Co/25/2017-114 zo dňa 20. 02. 2018, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10

Co/11/2022 zo dňa 28. 02. 2022.

14. Čo sa týka neurčitosti výzvy, absolútne nesúhlasí s tvrdením súdu, že úkon označený ako výzva na
predčasné splatenie úveru zo dňa 18. 06. 2021 by mala byť zmätočný, neurčitý a nezrozumiteľný právny
úkon a teda mal by predstavovať neplatný právny úkon, pričom má za to, že výzva je dostatočne určitá

a zrozumiteľná. Sú v nej definované body zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj ako
VOP), na základe ktorých došlo k zosplatneniu úveru. Máme za to, že zmluva sa podpisovala v troch
rovnopisoch, pričom jeden si po podpise, spolu aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami, uchoval
žalobca. Ak by VOP klient aj napriek tomu, že mu boli poskytnuté pri podpise zmluvy nedisponoval, sútaktiež dostupné na internetovej stránke Prima banky Slovensko, a. s.. Poukázal na to, že zo žiadneho
zákona ani iného právneho predpisu nevyplývajú náležitosti výzvy. Máme za to, že výzva bola určitá
a zrozumiteľná, napokon ako je vyššie uvedené, žalobca listom doznal, že je mu dôvod zosplatnenia

bol zrejmý.

15. Žalovaný sa taktiež nestotožnil s tvrdením súdu, že by počas konania nepreukázal, že VOP sú
súčasťou úverovej zmluvy, pričom poukázal na bod 7.4. a bod 11.5.úverovej zmluvy, z ktorých je zrejmé,
(tak ako uviedol i súd prvej inštancie), že sa žalobca oboznámil s VOP, ale taktiež je z týchto ustanovení

zrejmé, že VOP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a to jednak vzhľadom na text zmluvy, ktorý VOP
uvádza ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorou sa žalobca oboznámil a vyslovil súhlas svojím
podpisom a jednak tiež s odkazom na rozhodnutie SD EÚ z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a. s. proti D. C., podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument. V neposlednom rade tento záver vyplýva aj zo samotného ust. § 273 Obchodného zákonníka
(OBZ) v spojení s povahou úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu; konkrétne poukazujeme na

ust. § 261 ods. 6 písm. d) OBZ, ktoré výslovne možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných
podmienkachupravuje.SpoukazomnarozsudokSúdnehodvoraEÚsp.zn.C-42/15zodňa09.11.2016
v obdobnej veci, zmluva nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 smernice č. 48/2008/ES z 23. 04. 2008 musia byť vyhotovené písomne a musia
byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmluve je pritom uvedený riadny odkaz na VOP, pričom tento

dokument bol žalovanému predložený, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/146/2017 zo dňa 22. 02. 2018 v obdobnej veci, kde najvyšší súd v rámci bodu 28.1 akceptoval
uvedenie základných náležitostí zmluvy o úvere v rámci VOP a poznamenal, že zmluva o úvere nemusí
byť uzatvorená v jedinom dokumente. V rámci svojej argumentácie poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/29/2022 zo dňa 10. 05. 2023, sp. zn.11Co/357/2019 zo dňa 28.

10. 2020 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15Co/4/2020 zo dňa 09. 02. 2021. Mal za to, že došlo
v zmysle čl. G ods. 2 písm. a) Všeobecných obchodných podmienok – časť V, čl. 9.3. ods. 9.3.1 a
9.4. ods. 9.4.1. úverovej zmluvy k platnému zosplatneniu. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu, že by
zmluvná podmienka 9.4. a 9.4.1. predmetnej úverovej zmluvy mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Žalovaný nemá za to, že by podmienka predstavovala značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dlžníkom a bankou. bod 9.4.1 úverovej zmluvy bol v zmluve vyjadrení určito, jasne
a zrozumiteľne a ak žalobca s týmto bodom nesúhlasil nemusel zmluvu podpísať.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu v bode 10 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, nakoľko okolnosti porušenia povinností klienta boli stanovené len vo VOP,

ktoré predstavujú neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Táto skutočnosť teda vyvracia interpretáciu súdu a to,
že spojka „a“ nasvedčuje oprávneniu žalovaného vyhlásiť predčasnú splatnosť len po splnení oboch
kumulatívnychpodmienok.Mázato,žedošlokplatnémuzosplatneniuvzmyslezmluvy,VOPaprávnych
predpisov. Zároveň nesúhlasí s tvrdeniami súdu, že právo žalobcu na zosplatnenie úveru, už bolo v čase
18. 06. 2021, kedy došlo k zosplatneniu premlčané. Má za to, že na námietku premlčania súd nemal

ani prihliadať, nakoľko je absolútne nedôvodná, pretože žalovaný si nárok neuplatňoval súdnou cestou.
Ako súd uviedol, toto právo sa oslabí tým, že nie je možné uplatniť ho súdnou cestou, avšak toto právo
nezaniká a je toho názoru, že právny inštitút, ktorý spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti práva. Aj
keby došlo k súdnemu vymáhaniu nároku z úverovej zmluvy na základe Výzvy na predčasné splatenie
úveru, premlčacia lehota by začala plynúť až odo dňa, ktorý nasleduje po márnom uplynutí lehoty na

úhradu dlhu, t. j. zostatku úveru uvedeného vo Výzve na predčasné splatenie úveru a teda počítanie
lehoty odo dňa prevodu na 3. osoby by bolo aj v takomto prípade nelogické a neopodstatnené. Napokon
žalovaný a žalobca si v zmluve nedohodol lehotu na základe, ktorej môže vyhlásiť predčasnú splatnosť
a je teda na žalovanom kedy toto právo využije.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, ktorý uviedol, že
súd prvej inštancie v konaní postupoval procesne správne a neporušil právo strany na spravodlivý
proces, správne a úplne zistil skutkový stav, ku ktorému dospel na základe vykonaného dokazovania,
na základe čoho vec správne právne posúdil a preto je rozhodnutie súdu vecne správne. Poukázal
na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s.

proti D. C.. Požiadavka v uvedenom rozhodnutí nebola v prípade zmluvy o úvere naplnená ohľadne
čl. G ods. 2 píms. a) všeobecných obchodných podmienok - časť V. Úvery pre obyvateľov s tým,
že VOP netvoria súčasť zmluvy o úvere. V zmysle uvedeného dôvodu sa stotožnil so závermi
súdu prvej inštancie, ktorý správne posúdil a vyhodnotil túto otázku. Taktiež sa stotožnil so súdomprvej inštancie, ktorý správne aplikoval na zmluvnú podmienku uvedenú v ods. 9.4.1. úverovej
zmluvy ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o ustanovenie spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa a správne

vyhodnotil jej neprijateľnosť a neplatnosť podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nestotožnil sa
s argumentáciou žalovaného o nemožnosti aplikácie inštitútu premlčania na daný prípad, ktorú považuje
za nesprávnu. Nestotožnil sa ani s argumentáciou žalovaného o tom, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je nepreskúmateľne, nakoľko výrok súdu je zjavne nevykonateľný a zmätočný, podľa neho
žalovanýpočasceléhokonaniatútoskutočnosťneuvádzalanijakonerozporovalvrámcisvojejprocesnej

obrany, na základe čoho považuje tieto tvrdenia žalobcu za účelové a nepreukázané. Poukazujúc na
vyššie uvedené považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne s tým, že žalovaným
uvádzané dôvody neboli dané a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

18. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zdôraznil, že ak by sa súd stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, napriek jeho odvolaniu a dôvodom v ňom uvedených, že úver by sa mal naďalej
splácať v splátkach, žiadal odvolací súd, aby neopomenul skutočnosť, že súd prvej inštancie výrokom
určil výšku anuitnej splátky 288,27 eura, čo nie je prípustné, nakoľko ide o úver na bývanie, ktorý je
zabezpečený záložným právom a výška splátky počas doby splatnosti nie je konštantná a pri priznaní

fixnej splátky by došlo k porušeniu zmluvy, keďže ako žalovaný preukázal, že doba fixácie splátky bola
vzmluvedohodnutána3roky.Akbolzámeromsúduprvejinštancievráteniesplácaniaúveruvanuitných
splátkach v zmysle zmluvy, nemohol výrokom zafixovať výšku splátky, ktorá bola stanovená na dobu
fixácie. Záverom uviedol, že zotrváva na podanom odvolaní a na skutočnostiach, ktoré v ňom uviedol.

19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok – ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
14. 11. 2023 je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a ust. § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vrátiť súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca uzavrel dňa 31. 01. 2012 so žalovaným
zmluvu o poskytnutí úveru č. 20/202/12, na základe ktorej banka poskytla žalobcovi peňažné prostriedky
v sume 75.300,- eur na nadobudnutie nehnuteľnosti a zmenu dokončenej stavby, s úrokovou sadzbou

5,9 % p.a. s dobou fixácie 3 roky, doba amortizácie 30 rokov, výškou anuitnej splátky 446,63 eur
mesačne, s termínom splatnosti k 20- temu dňu príslušného mesiaca. V bode 5.5.1 uvedenej zmluvy
bolo dohodnuté, že výška splátky úveru sa môže matematicky meniť v prípade zmeny úrokovej sadzby
v súlade s ust. úverovej zmluvy a VOP, časť Úvery obyvateľstva. Takúto zmenu banka oznámi klientovi.
V čl. 8 Zabezpečenie úveru, bod 8.1.2 je uvedené, že ako zábezpeka sa dojednáva záložné právo

na nehnuteľný majetok. Nehnuteľný majetok bol v zmysle bodu 8.1.2.1. úverovej zmluvy špecifikovaný
v zmluve o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 20/202A/12 a č. 20/202B/12. V čl. 9.4
úverovej zmluvy bolo dohodnuté, že banka je oprávnená, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia
klientovi, rozhodnúť o predčasnom splatení zostatku istiny úveru s príslušenstvom pri porušení
akejkoľvek povinnosti klienta vyplývajúcej z úverovej zmluvy a z dôvodov uvedených vo VOP, časť Úvery

obyvateľstvu. V bode 11.5. úverovej zmluvy klient podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že pred uzavretím
úverovej zmluvy sa oboznámil s jej súčasťami a to so znením VOP, časť Úvery pre obyvateľstvo
a Sadzobníka poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

21. Podaním zo dňa 18. 06. 2021, označeným ako výzva na predčasné splatenie úveru, žalovaný

oznámil žalobcovi, že v zmysle ust. čl. 9.3 ods. 9.3.1. a čl. 9.4. ods. 9.4.1. úverovej zmluvy v spojení
s čl. G ods. 2 písm. a/ všeobecných obchodných podmienok - časť Úvery pre obyvateľstvo rozhodol
o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 18. 06. 2021, týmto vznikla klientovi - žalobcovi povinnosť
jednorázovo uhradiť banke celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 61.587,08 eur s príslušenstvom.

22. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v podaní zo dňa 29. 06. 2021, žiadal
o zaslanie úverovej zmluvy, nakoľko ju klient nemá k dispozícii, alternatívne žiadal o oznámenie,
akého porušenia zmluvy sa dopustil, klient iba predpokladá, že by mohlo ísť o prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom záložného práva zriadeného v prospech banky. Zároveňoznámil, že klient úver riadne spláca. Žalovaný na uvedenú žiadosť oznámil právnemu zástupcovi
žalobcu, na základe akých článkov zmluvy a VOP došlo k rozhodnutiu o predčasnej splatnosti úveru
a tieto články odcitoval.

23. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

24. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonník (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

25.Podľa§52ods.1,2Občianskehozákonníka(ďalejlenOZ),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

26. Predmetom žaloby žalobcu bolo pôvodne určenie, že vyhlásenie žalovaného o predčasnej splatnosti
celého úveru žalobcu ku dňu 18. 06. 2021 v zostávajúcej výške 61.587,08 eur s prísl. na základe

úverovej zmluvy č. 20/202/12 zo dňa 31. 01. 2012 je neplatné. Súd prvej inštancie uznesením č. k.
13Csp/26/2023-54 zo dňa 02. 03. 2023 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od prevzatia tohto uznesenia
odstránil vadu žalobného návrhu (petitu) v podaní doručenom súdu dňa 02. 03. 2023, keď zo žiadneho
predpisu hmotného práva nevyplýva nárok žalobcu na určenie neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia
žalovaného o predčasnej splatnosti celého úveru žalobcu ku dňu 18. 06. 2021 v zostávajúcej výške

61.587,08 eur s prísl. na základe úverovej zmluvy č. 20/2021/12 zo dňa 31. 01. 2012. Preto je potrebné
žalobný návrh opraviť tak, aby bol zrozumiteľný, vykonateľný a bolo z neho zrejmé, čo sa ním sleduje.
Následneakoreakcianauvedenéuznesenie,žalobcaprostredníctvomjehoprávnejzástupkyneupresnil
petit a navrhol vydať rozsudok: súd určuje, že úver žalobcu zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 20/202/12
uzavretej dňa 31. 01. 2012 medzi žalobcom a žalovaným je naďalej splatný aj po vyhlásení predčasnej

splatnosti úveru žalovaným zo dňa 18. 06. 2021 v anuitných splátkach vo výške 288,27 eur mesačne
vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca.

27. V tomto prípade súd pripustil možnosť preformulovania žalobného návrhu žalobcu v súlade s
§ 137 písm. c/ CSP, pričom mal za to, že žalobca v konaní preukázal, že má naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, ktorý je základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti
takejto určovacej žaloby. K naliehavému právnemu záujmu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný
po neplatnom predčasnom zosplatnení riadne plateného úveru čerpaného vo výške 75.300,- eur
na nadobudnutie nehnuteľnosti a zmenu dokončenej stavby na základe zmluvy o poskytnutí úveruč. 20/202/12 zo dňa 31. 01. 2012, ktorého amortizácia bola dohodnutá na 30 rokov, požaduje od
žalobcu listom zo dňa 18. 06. 2021 jednorazovú úhradu celého zostatku úveru vo výške 61.587,08 eur
s príslušenstvom v spojení s čl. G ods. 2 písm. a/ všeobecných obchodných podmienok časť V. Úvery

pre obyvateľstvo, na ktorý mu podľa žalobcu nárok nevznikol z dôvodu neplatného zosplatnenia riadne
splácaného spotrebiteľského úveru.

28. Civilný sporový poriadok rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a žaloby na určenie
právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrváva na

preukazovaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý
právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila
nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z
osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak
to nevyplýva z osobitného predpisu.

29. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c) CSP a/alebo podľa § 137 písm.
d) CSP je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním
uplatňovanýnárok(t.j.predmetkonania),následnetentovzťahdôsledneanalyzovaťanakoniecsprávne
vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento
postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v žalobe rozhodujúce skutočnosti. Tie majú

súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval
z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby,
právomoc, príslušnosť, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobca je
povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť (ak ho predsa
len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu, aby v zmysle

zásady „iura novit curia" podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu
strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý
žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu
majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (5Cdo/120/2017).

30. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil pôvodne naformulovaný petit žaloby o určenie neplatnosti
zosplatnenia úveru, keď takto formulovaný petit, že neplatnosť zosplatnenia spadá pod ust. § 137 písm.
d/ CSP - posúdil ako určenie právnej skutočnosti, pričom takéto žaloby sú prípustné len vtedy, ak
to vyplýva z osobitného predpisu. Keďže v konaní išlo o zmluvný vzťah založený zmluvou o úvere
na bývanie, správne súd prvej inštancie posúdil, že táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy

podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, nejde však o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 129/2010 Zb., ale zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Účelom poskytnutého úveru bol úver na bývanie zabezpečený zálohom vo vlastníctve žalobcu. Potom,
čo žalobca po výzve súdu upresnil petit žaloby, skúmal súd prvej inštancie naliehavý právny záujem
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha), pričom skúmal, či sa žalobou

s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty
jeho právneho vzťahu; záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a
či snáď spornosť neodstraňuje, ale len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné konanie (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem žalobcu

na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby
a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Podaná žaloba v znení preformulovaného petitu napĺňa
svoj preventívny účel, predchádza porušovaniu práv a povinností a možno ňou dosiahnuť zamedzenie
ďalších sporov. Postavenie žalobcu v predmetnom právnom vzťahu sa tak stane istejším. V konkrétnej
súdenej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zosplatnenia úveru, pričom takto uvedený petit je

z dôvodov uvedených vyššie neprípustný. Potom riešením neistoty žalobcu, podľa názoru súdu, môže
byť určenie platnosti úverovej zmluvy v znení pred jej zosplatnením.

31. Predpokladom vyhovenia žalobe bolo predbežné posúdenie súdu o neplatnosti zosplatnenia úveru,
ktorý bol medzi stranami sporný. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že z článkov

zmluvy o úvere, na ktorú sa zosplatnenie odvoláva, (čl. 9.3 ods, 9.3.1. a čl. 9.4 ods. 9.4.1) nie je
bez ďalšieho možné zistiť, aké nesplnenie nepeňažnej povinnosti žalobcu viedlo banku k zosplatneniu
celého úveru. Zosplatnenie úveru je jednostranným právnym úkonom banky, z ktorého musí byť
celkom jednoznačne dané, aké ne/konanie dlžníka viedlo banku k tomu, že pristúpila k zosplatneniuúveru. Pokiaľ sa v zosplatnení banka odvoláva na články Všeobecných obchodných podmienok,
je pravdou, že žalobca prehlásil, že sa pred podpisom zmluvy oboznámil s VOP, časť Úvery pre
obyvateľstvo a Sadzobníkom poplatkov, avšak zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, že všeobecné

obchodnépodmienky(ďalejlenVOP)súsúčasťouzmluvy.Odvolacísúdsúhlasístvrdenímžalovanej,že
VOP nemusia byť nutne podpísané klientom banky a rovnako tak, že práva a povinnosti zmluvných strán
nemusia byť uvedené len v zmluve samotnej, môžu byť uvedené aj vo VOP, avšak zo zmluvy musí byť
jednoznačne uvedené, že VOP tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nestačí len prehlásenie klienta, že sa
pred podpisom zmluvy oboznámil s VOP. Nie je potom možné považovať zosplatnenie úveru za platný

právny úkon, nakoľko žalovaný nepreukázal bez ďalších pochybností, že VOP boli súčasťou zmluvy
a teda ich mal mať žalobca k dispozícii. Zo súdnej praxe možno vyvodiť, že pri predčasnom zosplatení
budú považované za neprijateľné také zmluvné podmienky, ktoré, okrem iného uvádzajú príliš neurčité
dôvody pre zosplatnenie. Pokiaľ teda žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalobca
mal k dispozícii VOP (že tieto boli súčasťou zmluvy), nemôže sa považovať zosplatnenie za určité, ak
sa odvoláva len na jednotlivé články VOP bez uvedenia a opísania dôvodu, ktorý k zosplatneniu úveru

žalovanú viedol.

32. Odvolací súd však súhlasí s námietkou žalovaného uvedenej v odvolaní, že súd bez ďalšieho prevzal
petit žaloby do svojho výroku bez toho, aby sa zaoberal, či výška anuitnej splátky, na ktorú zaviazal
platiť žalobcu, je daná. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, resp. s jeho námietkou, že

úverová zmluva bola uzavretá na dobu 30 rokov, úroková sadzba bola fixovaná na dobu troch rokov,
pričom banka jej výšku môže korigovať na základe rôznych kritérií. Nebolo preto možné bez ďalšieho
prevziať a do výroku rozsudku určiť výšku splátky žalobcovi, čím by vlastne zafixoval výšku splátky
na dobu celého splácania bez možnosti banky korigovať výšku úrokovej sadzby, ktorá sa automaticky
premietne do výšky anuitnej splátky tak, aby bola dodržaná lehota splatnosti úveru.

33. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žaloba je procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako
každé podanie podľa jeho obsahu (čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP). To znamená, že predmetom
civilného procesu je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku,
ktorý tvoria právne významné skutočnosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh a ktoré umožňujú súdu,

aby jeho nárok právne kvalifikoval (iura novit curia). Samotný procesný predpis v § 132 ods. 1 CSP
nestanovuje presnú štruktúru žalobného návrhu; musí byť z neho jasné iba to, čoho sa žalobca domáha
a od toho sa potom odvíja všeobecne uznávaný výklad, že žalobný návrh (petit) musí byť úplný, určitý a
zrozumiteľný (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 192/2015), lebo sú ním
určené hranice, v ktorých sa môže súd pri rozhodovaní v priebehu konania pohybovať a ktoré môže

prekročiť len za podmienok uvedených v ustanovení § 216 ods. 2 CSP. Petit však nemusí byť zreteľne
oddelený od ďalších častí žaloby, nemusí mať ani určitú predpísanú formu, iba zo žaloby ako celku
musí byť jasné, čo je žiadané. S ohľadom na určitosť petitu ide o to, do akej miery môže súd tento
petit modifikovať, teda do akej miery je ním viazaný, t. j. je povinný navrhovaný petit prevziať. Platí
všeobecné pravidlo, že súd musí z hľadiska obsahového petit plne vyčerpať, ale nesmie ho prekročiť,

čiže návrhom žalobcu na znenie výroku jeho rozhodnutia nie je viazaný. Iba v tomto zmysle treba
vykladať aplikáciu dispozičnej zásady o zákaze prekročenia, resp. povinnosti vyčerpania petitu. Súd nie
je do najmenšieho detailu viazaný žalobou, resp. jej petitom, ale môže ho modifikovať tak, aby mohol
pre žalobcu prisúdiť ním žiadaný nárok, pretože len súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
jeho rozhodnutia, aby vyriešil predmet sporu medzi jeho stranami. Účelom civilného procesu je riešiť

spory a prinášať spravodlivosť, a nie to, aby sa z neho samotného stal zmysel celého konania (porov.
sp. zn. 4Cdo/198/2019 ). V zhode s týmto názorom bolo v roku 2021 pod č. 14 v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky uverejnené rozhodnutie z 25. novembra
2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019 s právnou vetou „Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom
(petitum),aleajrozhodujúcimiskutkovýmitvrdeniami-opísanímskutkovéhodeja(causapetendi).Súdje

viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.“

34. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvolací súd pripomína, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi

základné zásady spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry. Judikatúra však
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou,že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama osebe (pri
inak správnom rozhodnutí) nemusí (ale) disponovať potrebnou ústavnoprávnou intenzitou smerujúcou
k porušeniu označených práv (III. ÚS 228/06, I. ÚS 53/10, III. ÚS 99/08). Odvolaním napadnuté

rozhodnutie uvádza skutkový stav, ktorý považoval súd prvej inštancie za rozhodujúci, stanoviská
sporových strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, a právne predpisy, z ktorých
vyvodil svoje právne názory. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Súdprvejinštancie
neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna

relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil
súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd
konštatuje,žeodôvodneniepísomnéhovyhotoveniarozsudkujedostatočnevyčerpávajúceazodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

35. Vzhľadom na nesprávne prevzatý petit žaloby do výroku rozsudku súdu prvej inštancie, spočívajúci

v určení výšky anuitnej splátky v konkrétnej sume, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dáva pritom do pozornosti i tú skutočnosť, že v rámci
zmierlivého riešenia sporu, o ktorý sa súd prvej inštancie pokúsil vyplynulo, že strany sporu javili snahu
o zmierlivé riešenie, pričom podľa názoru odvolacieho súdu im nebola poskytnutá primeraná lehota na
takéto riešenie, a to najmä za situácie a za predpokladu, ak žalobca úver riadne a včas spláca a tento

je aj riadne a dostatočne zabezpečený záložným právom, i keď vo vlastníctve tretej osoby, nie dlžníka.

36. Úlohou súdu prvej inštancie bude modifikovať petit a výrok rozhodnutia tak, aby mohol pre žalobcu
prisúdiť ním žiadané určenie, pretože len súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia, aby vyriešil predmet sporu medzi jeho stranami s definitívnou platnosťou a aj pre budúcnosť

vyriešilo spory medzi stranami sporu, jednak odstránilo spornosť medzi nimi, zamedzilo ďalším sporom
a odstránilo právnu neistotu žalobcu voči žalovanému.

37. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.
1 písm. b/ CSP a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Povinnosťou súdu

prvej inštancie bude vo veci opätovne rozhodnúť v zmysle vyššie uvedeného názoru odvolacieho súdu
a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP.

38. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 – ust. §
423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môžedovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.