Uznesenie – Spätvzatie – Neplatnosť… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-63Cpr/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320206755
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Maškovič
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1320206755.10

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnom spore žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D.
XXX/XX, E. F., proti žalovanému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JURKOVIČOVÁ & PARTNERS s.r.o. so
sídlom Domkárska č. 4, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 52 164 683, zastúpenému advokátom:
JUDr. Vincent Danihel, PhD., Mamateyova č. 30, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, podanou na vtedajší Okresný súd Bratislava III ako kauzálne a miestne príslušný súd dňa
25.06.2020, žalobca sa domáhal voči žalovanému určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného

pomeru zo dňa XX.XX.XXXX a náhrady mzdy v sume 476,- € mesačne od XX.XX.XXXX do času, kým
žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci.

2. Počas súdneho konania – po uskutočnení niekoľkých pojednávaní žalobca podaním zo dňa
31.01.2024 učinil dispozičný úkon, ktorým vzal žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť
z dôvodu, že od podania žaloby uplynuli už takmer štyri roky a z hľadiska určenia neplatnosti skončenia

pracovného pomeru nemá pre neho táto vec vzhľadom na dĺžku trvania sporu význam a v presvedčení,
že podal žalobu dôvodne a je si istý svojím procesným úspechom, z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, keď dĺžka konania bola výrazne ovplyvnená najmä obštrukciami žalovaného (neplnením si
jeho povinností na doloženie dokladov a pod.) a s prihliadnutím na to, že ide o žalobu koncipienta/
zamestnanca voči jeho zamestnávateľovi – advokátskej kancelárii, navrhol nepriznať žalovanému
náhradu trov konania.

3. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, ale popierajúc dôvodnosť žaloby a akékoľvek obštrukcie
nesúhlasil so žalobcom tvrdenými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal priznať
žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko v danom prípade neexistuje žiaden výnimočný
dôvod hodný osobitného zreteľa, keď žalovanému vznikli trovy konania v príčinnej súvislosti s podanou
žalobou, t. j. zbytočné trovy, ktoré by inak neboli vznikli a ďalej narastali tým, že žalobca pokračoval

v súdnom konaní, preto s poukazom na ust. § 256 ods. 1, 2 CSP navrhol priznať žalovanému náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

4. Podľa § 144 v spojení s § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Žalobca ako pán sporu (dominus litis) disponuje subjektívnym právom vziať svoju žalobu späť
a tým dosiahnuť zastavenie konania, preto vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu
v celom rozsahu späť, čím zanikol predmet sporu, súd na základe súhlasu protistrany konanie postupom
podľa ust. § 145 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 (a contrario) CSP na pojednávaní dňa 01.02.2024

v neprítomnosti procesných strán zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

8.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. Vychádzajúc z ustanovenia § 256 CSP, súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov zastaveného
konania sa zaoberal procesným zavinením za zastavenie konania, pričom vo všeobecnosti

zodpovednosť znáša žalobca, ak vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu alebo z iného dôvodu, než že by
sa bol počas súdneho konania domohol svojho procesného nároku (napr. mimosúdnou dohodou alebo
plnením zo strany žalovaného), a teda naopak žalovaný je procesne zodpovedný za zastavenie konania,
ak v priebehu súdneho konania uspokojil nárok žalobcu, v dôsledku čoho možno žalobu považovať
z procesného hľadiska (bez ohľadu na meritórne hmotnoprávne posúdenie sporu) za dôvodnú.

10. V posudzovanom spore žalobca vzal žalobu späť dôvodu zdĺhavosti súdneho konania, pripisujúc
dobu trvania sporu obštrukciám žalovaného, preto vzhľadom na uvedený dôvod nie je možné dospieť
k záveru, že žalobca sa svojho nároku domohol a že žalobu podal napriek svojmu presvedčeniu
dôvodne, pričom neštandardná dĺžka súdneho konania (hoc aj spôsobená obštrukciami tej ktorej strany)

nie je adekvátnym dôvodom, pre ktorý by v dôsledku späťvzatia žaloby mal znášať trovy konania
žalovaný, preto keď žalobca nemienil ďalej pokračovať v súdnom spore len z dôvodu, že tento trvá už
takmer štyri roky, je nepochybnou skutočnosť, že zastavenie konania zavinil žalobca a nárok na náhradu
trov konania vznikol žalovanému.

11. Súd nevzhliadol ani okolnosti zakladajúce výnimočný prípad dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pre ktoré by nebolo spravodlivé priznať žalovanému náhradu trov konania, nakoľko v prvom rade je
nutné si uvedomiť, že obsah formulácie (pojmu) „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je nutné vykladať
najmä vo väzbe na zmysel a účel ustanovenia § 257 CSP. Účelom tohto ustanovenia je primárne
umožniť súdu zamedziť vzhľadom na celkové okolnosti prejednávaného prípadu síce zákonným, no

„pritvrdým“ rozhodnutiam, respektíve takým rozhodnutiam, ktoré by napriek svojej formálnej zákonnosti
mohli vykazovať rozpor s dobrými mravmi.

12.Testovaťjednotlivéokolnostiprípadu(dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa)kritériomsúladuprípadného
rozhodnutia o (ne)priznaní nároku na náhradu trov súdneho konania s dobrými mravmi prichádza do

úvahy najmä vtedy, keď by priznanie nároku na náhradu trov súdneho konania úspešnej sporovej strane
zakladalo u tejto strany sporu (a to najmä vzhľadom na to, ako si táto strana plnila svoje procesné
povinnosti) neprimeraný (nezaslúžený) prospech (napr. úspešná strana sporu neuviedla skutočnosti a
dôkazy už pri prvom úkone, ktorý jej patril, hoci tak urobiť mohla). V posudzovanom spore však nebolo
možné považovať za obštrukčné a účelové konanie žalovaného, keď nedisponoval originálom dohody

o skončení pracovného pomeru so žalobcom a nevedel, kde sa môže originál uvedeného dvojstranného
právneho úkonu nachádzať, preto ak nevedel – nebol objektívne schopný tento listinný dôkaz predložiť,
nemožno uvažovať o úmyselnom zadržiavaní dôkazov, ktorý počin by mal za následok konštatáciu
o nezaslúženom prospechu žalovaného, resp. zastavení konania v prospech žalovaného.

13. Hoci citované ustanovenie § 257 CSP nemá a ani nemôže slúžiť ako nástroj sociálnej politiky a
jeho prostredníctvom sa súd nemôže snažiť zmierňovať alebo odstraňovať majetkové rozdiely medzi
stranami (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2862/07), napriek tomu je zrejmé, že v rámci
posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové,sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu (v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR
sp. zn. II. ÚS 158/2015 platná právna úprava umožňuje súdu ako dôvody hodné osobitného zreteľa
brať do úvahy aj vzájomné vzťahy medzi sporovými stranami, či vzťahy medzi príbuznými strán sporu).

Následne v prípade, že súd u neúspešnej strany identifikuje napríklad obzvlášť nepriaznivú majetkovú
situáciu (nízky príjem, vyživovacia povinnosť a pod.), je jednoznačne oprávnený aplikovať ustanovenie
§ 257 CSP. V naznačenej súvislosti je však dôležité zdôrazniť, že súd pri skúmaní existencie sociálnych
dôvodov ako dôvodov hodných osobitného zreteľa je povinný vždy zohľadniť nielen sociálnu situácie
strany, ktorej má byť uložená povinnosť nahradiť trovy súdneho konania, ale aj sociálnu situáciu sporovej

strany (úspešnej strany sporu), ktorej by sa malo z titulu priznania nároku na náhradu trov súdneho
konania plniť.

14. Žalobca vo svojom dispozičnom úkone naznačil, že svoju požiadavku na uplatnenie dôvodov
hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému zakladá tiež na
nerovnom postavení procesných strán, t. j. koncipient ako zamestnanec verzus advokátska kancelária

ako zamestnávateľ, avšak absolútne vôbec netvrdil, tobôž aby preukázal skutočnosti nasvedčujúce
jeho obzvlášť nepriaznivej majetkovej, finančnej alebo sociálnej situácii, ktorá by mu neumožňovala
nahradiť žalovanej trovy konania a s poukazom na povahu subjektov procesných strán žalobca
netvrdil ani to, že uložená povinnosť náhrady trov konania by bola/mohla byť pre neho likvidačná.
Navyše žalobca bol koncipientom v obchodnej spoločnosti (advokátskej kancelárii) žalovaného, preto

je zrejmé, že ide o osobu s právnickým vzdelaním, ktorý predstavuje kolegu – rovnocenného partnera
personálneho substrátu žalovaného, preto nevedno, čo myslel žalobca svojou požiadavkou, aby
súd prihliadol na skutočnosť, že žalobu podal koncipient/zamestnanec proti jeho zamestnávateľovi/
advokátskej kancelárii, nakoľko samotné postavenie zamestnanca ako slabšej strany sporu, ktoré je
pre pracovnoprávne spory typické, bez ďalšieho nezbavuje neúspešného, resp. za zastavenie konania

zodpovedného zamestnanca povinnosti nahradiť trovy konania protistrane a žalobca neodôvodnil svoj
návrh žiadnymi okolnosťami, ktoré by mali viesť súd k nutnosti testu proporcionality, pokiaľ ide o osobnú,
majetkovú a sociálnu situáciu oboch procesných strán.

15. Z uvedených dôvodov súd nepovažoval posudzovaný spor za výnimočný prípad z hľadiska

rozhodnutia o trovách konania, keďže nevzhliadol žiadny dôvod osobitného zreteľa, na základe ktorého
by nebolo spravodlivé priznať náhradu trov konania žalovanej, ktorá zastavenie konania na rozdiel od
žalobcu nezavinila, a preto súd rozhodol o trovách konania postupom podľa ust. § 256 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262
ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo

v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.