Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010051
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1624010051.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraŠamkaačlenovsenátuJUDr.
Zuzany Molnárovej a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného X. O., pre zločin všeobecného
ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného X. O. proti
rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/9/2024 zo dňa 07.03.2024, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 05.06.2024, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného X. O., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky (ďalej aj „súd prvého stupňa“) sp. zn. 7T/9/2024 zo
dňa 07.03.2024 bol obžalovaný X. O. uznaný vinným zo spáchania zločinu všeobecného ohrozenia
podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom prevádzačstva podľa § 355 ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v súbehu s

prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom
základe, že

ako vodič motorového vozidla značky Z. P., striebornej farby s evidenčným číslom XXXXBV,
imatrikulovanévLitve,dňa21.08.2023včasepribližneo08:20hod.umožnilôsmimosobám,ktoréniesú

štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
cezhraničnýprechodSlovenskejrepublikyaMaďarskomnedovoleneprekročiťštátnuhranicuMaďarska
a Slovenskej republiky tým spôsobom, že tieto osoby naložil dňa 21.08.2023 v ranných hodinách
na nezistenom mieste na území Maďarska do motorového vozidla značky Z. P., striebornej farby s
evidenčným číslom XXXXBV, imatrikulované v Litve a tieto previezol cez starý hraničný prechod Rajka
- Čunovo na územie Slovenskej republiky a následne s nimi chcel pokračovať cez Slovenskú republiku

na neznáme miesto s tým, že dňa 21.08.2023 v čase o 09:00 hod. hliadka Okresného dopravného
inšpektorátu v Malackách vykonávala kontrolu vozidiel na štátnej ceste 1/2 na parkovisku Kamenný
mlyn, kde nerešpektoval jej výzvu na zastavenie, pričom policajt musel odskočiť z cesty, následne bolo
vykonávané prenasledovanie motorového vozidla značky Z. P., striebornej farby s evidenčným číslom
XXXXBV, imatrikulované v Litve do mesta Malacky, avšak ďalej nereagoval na svetelno - zvukové
znamenia, aby zastavil vozidlo a za plnej premávky jazdil v meste Malacky bezdôvodne v protismere,

ohrozoval účastníkov cestnej premávky a osôb v jeho vozidle a bránil polícii v zastavení jeho vozidla,
následne pokračoval cez obec Pernek v jazde po poľnej ceste v smere na cestu 11/501, kde vozidlo
zastavil na krajnici a dal sa na útek do poľa, kde bol chytený a obmedzený na osobnej slobode, pričom v
motorovom vozidle značky Z. P., striebornej farby, s evidenčným číslom XXXXBV, imatrikulované v Litve,
hliadka našla osem osôb pôvodom z tretích krajín konkrétne Y. X., nar. XX.XX.XXXX, Z., U. C. F., nar.
XX.XX.XXXX, Z., O. R. F., nar. XX.XX.XXXX, Z., W. F., nar. XX.XX.XXXX, Z., R. Q. F., nar. XX.XX.XXXX,

Z., S. T., nar. XX.XX.XXXX, F., D. X., nar. XX.XX.XXXX, Z., U. I. X., nar. XX.XX.XXXX, Z., bez dokladov
totožnostiaplatnýchvízumožňujúcichosobámpochádzajúcimztretíchkrajínvstupazotrvanienaúzemíSlovenskej republiky, pričom za vyššie uvedený prevoz mal dostať bližšie nešpecifikovanú finančnú
odmenu, s tým, že po zadržaní dobrovoľne vydal podľa § 89a ods. 1 Trestného poriadku 5 kusov tabliet
lichobežníkového tvaru, ktoré si v nezistenom čase na nezistenom mieste zadovážil od nezistenej osoby,

ktorých znaleckým skúmaním bolo zistené, že 5 ks tabliet s logom „Pharaoh“ s celkovou hmotnosťou
1,975 g s priemernou koncentráciou MDMA 36,8 hmotnostných, obsahovalo 182 mg MDMA, čo sa
považuje za 5 obvyklých jednorazových dávok, pričom MDMA je zaradené podľa zákona NR SR č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
do I. skupiny psychotropných látok.

Za to bol obžalovanému X. O. podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona,
§ 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona,
uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol
zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Súd prvého stupňa podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému trest
prepadnutia veci, a to mobilného telefónu značky iP. 14, čierny lesklý, s matným čiernym obalom, sériové
číslo U IMEI: XXXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou operátora
VF CZ 53.0, telefónneho čísla +XXXXXXXXXXXX, ktorého vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného
zákona stal štát a podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona súd prvého stupňa uložil obžalovanému

trest vyhostenia vo výmere 3 (tri) roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie vo výroku o treste obžalovaný X. O. a navrhol,
aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o treste a aby mu uložil podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku trest odňatia slobody vo výmere

2 (dva) roky.

V dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Martina Ritomského
uviedol,žepočasceléhotrestnéhokonaniaspolupracovalsorgánmičinnýmivtrestnomkonaníanapriek
tomu mu bol uložený neprimerane prísny trest. Podľa obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu

a jeho pomery na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje uloženie aj trestu kratšieho trvania. K
svojej osobe uviedol, že je cudzinec žijúci v Azerbajdžane, kam sa plánuje vrátiť za svojou rodinou,
má štátne občianstvo Gruzínska a ovláda turecký jazyk. Na území Slovenskej republiky nemá žiadne
väzby a nemá záujem zotrvať na jej území. Podniká v gastronómii a v Azerbajdžane žije slušný život.
Obžalovaný uviedol, že trpí chorobou krvi, na ktorú sa vo výkone väzby lieči, avšak výkon väzby zhoršuje

jeho zdravotný stav. Svoje protiprávne konanie odôvodnil nerozvážnosťou, ojedinelým excesom, pričom
nevedel, že prevoz migrantov cez územie Slovenskej republiky je trestné. Obžalovaný priznáva svoju
vinu a spáchanie skutku úprimne ľutuje. Zvýšenie trestnej sadzby z dôvodu, že v osobnom motorovom
vozidle bolo viacero osôb, je podľa jeho názoru neprimerane prísne. Migrantom chcel len pomôcť v úteku
pred vojnou a chudobou.

Obžalovaný X. O. vlastnoručne spísaným podaním zo dňa 21.03.2024 poukázal na svoj zdravotný stav,
že je HIV pozitívny a nevie koľko mu zostáva času.
K odvolaniu obžalovaného X. O. sa prokurátor nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) po preskúmaní veci nezistil žiadne dôvody na
zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné
zasadnutie.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu dňa 05.06.2024 sa uskutočnilo za prítomnosti obžalovaného X.

O., obhajcu, prokurátora a za prítomnosti tlmočníka M. M. z tureckého jazyka do slovenského jazyka
a naopak.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomných
dôvodov podaného odvolania, pričom napáda celý výrok o treste, ktorý považuje za neprimerane prísny.

Opätovne poukázal na to, že na území Slovenskej republiky obžalovaný nemá žiadne rodinné väzby a
chce sa vrátiť k svojej rodine. Pri ukladaní trestu by mal odvolací súd zohľadniť spoluprácu s orgánmi
činnými v trestnom konaní, priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie a rovnako
má zato, že by mal prihliadnuť aj na jeho závažný zdravotný stav. Navrhol preto zrušiť rozsudok súduprvého stupňa vo výroku o treste a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
bez uloženia trestu prepadnutia veci a trestu vyhostenia.

Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Uložený trest považuje za
primeraný.

Obžalovaný X. O. navrhol uloženie čo najnižšieho trestu, vyslovil ľútosť nad svojím konaním.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného X. O. nie
je dôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní kompletného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu konštatuje,
že výrok o vine nadobudol právoplatnosť už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorý prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného o vine a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyslovil, že dokazovanie v rozsahu

priznania spáchania skutku nevykoná, zaniklo právo obžalovaného na podanie odvolania vo výroku o
vine. V tomto smere poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
z ktorého vyslovene vyplýva, že obžalovaný nemôže napadnúť odvolaním výrok o vine v rozsahu, v
ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. Obžalovaný X. O. bol teda rozsudkom Okresného súdu
Malacky sp. zn. 7T/9/2024 zo dňa 07.03.2024 uznaný za vinného zo spáchania zločinu všeobecného

ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom prevádzačstva podľa §
355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona
v súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,
ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 4 Trestného zákona.

Odvolací súd tak preskúmal výrok o treste, pričom dospel k záveru, že uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepovažoval za potrebné korigovať jeho
znížením. Neboli pritom zároveň splnené podmienky pri ukladaní trestu odňatia slobody pre postup
podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, čo odvolací súd podrobne rozvedie
v ďalšej časti odôvodnenia.

Odvolací súd konštatuje, že správne postupoval súd prvého stupňa, keď v súlade s § 38 ods. 2
Trestného zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a zistil
u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že viedol pre spáchaním
trestného činu riadny život a podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný sa k trestnému

činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. V súlade so súdom prvého stupňa zistil odvolací súd danosť
priťažujúcej okolnosti § 37 písm. h) Trestného zákona, že obžalovaný spáchal viac trestných činov,
čím v súlade s § 38 ods. 3 Trestného zákona došlo k zníženiu hornej hranice zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o 1/3-inu. Pri ukladaní trestu súd prvého stupňa vychádzal z už upravenej trestnej
sadzby 7 (sedem) až 9 (deväť) rokov trestného činu z nich najprísnejšie trestného, ktorým je v danom

prípade zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s trestnou
sadzbou 7 (sedem) až 10 (desať) rokov [zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona - trestná sadzba 4 (štyri) až 10 (desať) rokov, prečin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods.
4 Trestného zákona - trestná sadzba až 5 (päť) rokov]. V tomto rozsahu odvolací súd nezistil žiadne

pochybenie a súd prvého stupňa správne ukladal trest odňatia slobody ako úhrnný postupom podľa §
41 ods. 1 Trestného zákona za tri trestné činy.

Súd prvého stupňa zároveň správne ukladal obžalovanému trest odňatia slobody postupom podľa § 39
ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, keď zistil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú

hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Obžalovaný
na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a s poukazom
na stanovisko č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 5/2017, podľa ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohodyo vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v
situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per
analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade

uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže
páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca)
bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého
trestu. Podľa odvolacieho súdu tak bolo náležité analogicky aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona.

Aj keď súd prvého stupňa mohol ukladať obžalovanému trest odňatia slobody znížený o 1/3-inu pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 355 ods. 3 Trestného zákona, čo
predstavujetrestodňatiaslobodyniekratšíako4(štyri)rokya8(osem)mesiacov,čonapokonpovažoval
za primeraný trest aj súd prvého stupňa, je nevyhnutné na strane druhej poukázať na skutočnosť, že
obžalovaný sa dopustil až troch trestných činov, z toho dvoch zločinov a jedného prečinu.

Súd prvého stupňa pritom podľa odvolacieho súdu dostatočne nezohľadnil zásady ukladania trestov
podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, a napriek tomu ukladal obžalovanému trest odňatia slobody
postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona v najnižšej možnej výmere 4 (štyri) roky
a 8 (osem) mesiacov. Na druhej strane treba uviesť, že aj pri zohľadnení zásad ukladania trestov podľa

§ 34 Trestného zákona z pohľadu odvolacieho súdu, by nemohlo dôjsť k ukladaniu prísnejšej sankcie,
pretože by zmenila právne postavenie obžalovaného v jeho neprospech.

Súd prvého stupňa totiž opomenul zohľadniť zásadné skutočnosti, a to že obžalovaný spáchal tri
trestné činy smerujúce proti rôznym individuálnym objektom a úplne abstrahoval na posúdenie spôsobu

spáchania trestných činov, keď obžalovaný prevážal až 8 (osem) osôb z tretích krajín a potom ako
nerešpektoval výzvu hliadky Okresného dopravného inšpektorátu na zastavenie osobného motorové
vozidla, bol následne prenasledovaný, pričom jazdou v protismere ohrozoval ďalších účastníkov v
cestnej premávke (vo svojej podstate vrátane migrantov sediacich v osobnom motorovom vozidle) a
až následne po úteku do poľa bol obmedzený na svojej osobnej slobode. Zvýraznením protiprávneho

konania obžalovaného X. O. je prechovávanie psychotropnej látky pre vlastnú potrebu vo väčšom
rozsahu. Odvolací súd však nemohol korigovať uvedený výrok o uloženom treste odňatia slobody
v neprospech obžalovaného, s ohľadom na inak zákonne uložený trest odňatia slobody, ktorý však
odvolací súd nepovažoval za primeraný. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd podrobil prieskumu
rozsudok súdu prvého stupňa výlučne z iniciatívy obžalovaného podaného vo svoj prospech, uvedené

neumožňuje viesť úvahy v zmysle ukladania prísnejšieho trestu odňatia slobody než uloženého súdom
prvého stupňa, a to v zmysle zásady zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu), hoci spôsob
spáchania trestného činu a mnohosť trestnej činnosti umožňovali súdu prvého stupňa viesť úvahy aj v
zmysle výrazne prísnejšej výmery trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o samotnú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, v prípade mimoriadneho
zníženia trestu podľa tohto ustanovenia musia byť zistené také mimoriadne okolností prípadu a pomery
na strane páchateľa, ktoré takýto postup kvalifikovane odôvodňujú, čo v danom prípade odvolací súd u
obžalovaného nevzhliadol. Obžalovaný svoje odvolacie námietky formuloval všeobecne s poukazom na
„neprimeranú prísnosť“ bez toho, aby aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona odôvodňovali preukázané

konkrétne okolnosti prípadu, resp. pomery páchateľa, ktorý by bolo možne vyhodnotiť ako výnimočné.
Odvolací súd tak nemohol akceptovať aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona na tom základe, že je
občanom tretieho štátu a žije v ďalšej krajine bez väzieb k štátu, v ktorom došlo k spáchaniu trestného
činu. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona nie je pritom bežným
(pravidelným) postupom súdu. Súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie

takýchokolnostíalebopomerov,ktorésautrestnýchčinovaichpáchateľovbežnenevyskytujú,súsvojou
povahou výnimočné a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Odvolací súd na takýto postup
nevzhliadol dôvod a aj obžalovaným proklamované ochorenie HIV zostalo len v rovine jeho tvrdenia,
ktoré neboli verifikované žiadnou relevantnou lekárskou správou.

Odvolací súd konštatuje, že možnosti na dosiahnutie legálneho zárobku obžalovaný istotne poznal a
mal aj bez toho, aby došlo k preprave migrantov. Obžalovaný mal teda aj iné, predovšetkým však legálne
možnosti na dosiahnutie príjmu a následnej podpory svojej rodiny, zvolil si však jednoduchšiu cestu,
a to dosiahnutie príjmu cestou páchania trestnej činnosti. Obžalovaný sa rozhodol spáchať trestný čina spoliehať sa na to, že pri jeho páchaní nebude odhalený, čo napokon odhalilo aj páchanie drogovej
trestnej činnosti, pričom pri rezistencii obžalovaného zastaviť policajnej hliadke svojím konaním spáchal
aj ďalší trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Obžalovaný tak zo svojho vlastného rozhodnutia na seba zobral riziko trestného stíhania a tým logicky
stratu možnosti byť v dennodennom živote so svojou rodinou. Odvolací súd teda nezistil žiadne
výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona. Ako primeraný tak bolo možné
jednoznačne ukladať trest odňatia slobody bez podmienečného odkladu. Je potrebné si uvedomiť, že

organizované prevádzačstvo ťaží primárne z ľudského nešťastia, využívajúc pritom aj mladých ľudí (rok
narodenia osôb 2023, 2018 a pod.). Obžalovanému bol pritom uložený postupom podľa § 39 ods. 4
Trestného zákona trest odňatia slobody v najnižšej možnej výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov
(7 rokov znížených o 1/3 -inu = 56 mesiacov).

Súd prvého stupňa postupoval správne pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre spáchanie úmyselného trestného činu.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s výrokom o treste prepadnutia veci, mobilného telefónu,
špecifikovaného vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu

prevádzačstva a úvahy, ktoré súd prvého stupňa viedli k uloženiu tohto trestu, považuje za správne.

Zákonu zodpovedalo aj uloženie trestu vyhostenia súdom prvého stupňa, pretože obžalovaný
nie je občanom Slovenskej republiky ani osobou, ktorej bol udelený azyl alebo bola poskytnutá
doplnková ochrana, pričom súd prvého stupňa správne uložil trest vyhostenia v dolnej polovici trestnej

sadzby uvedenej v § 65 ods. 4 Trestného zákona vo výmere 3 (tri) roky. Vzhľadom na uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody je trest vyhostenia na 3 (tri) roky prihliadajúc na doterajší
riadny život obžalovaného, a tým pádom priaznivejšie možnosti nápravy dostačujúci na ochranu
verejného záujmu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je ďalší riadny opravný prostriedok prípustný.