Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/64/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122241413
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:6122241413.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: Slovenský plynárenský priemysel,
a. s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, proti žalovanému: KTL, s.r.o., Strojnícka
20B, 080 06 Prešov, IČO: 47 163 194, zastúpený: JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, Masarykova
13, 080 01 Prešov, IČO: 37 944 851, o zaplatenie 4.422,24 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 28.10.2022, č. k. 23Cb/32/2022 - 110, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Prešov z 19.3.2024, č. k. 23Cb/32/2022 – 159, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov z 28.10.2022, č. k. 23Cb/32/2022 – 110, v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Prešov z 19.3.2024, č. k. 23Cb/32/2022 - 159.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal na žalovanom zaplatenia
4.422,24 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. Žalobu odôvodnil tým,

že dodával žalovanému zemný plyn na základe Zmluvy o dodávke plynu zo dňa 12.5.2015, v znení
Dodatkov č. 1 a 2. Na uvedený zmluvný vzťah sa vzťahoval: (i) Cenník za dodávku plynu pre odberateľov
kategórie Malé podnikanie a organizácie /maloodber/ ev. č. M/01/2020, (ii) Obchodné podmienky pre
opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie /maloodber/
s účinnosťou od 5. apríla 2019 (okrem Malých podnikov) /ďalej len „Obchodné podmienky“/; ďalej
Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete, spoločnosti SPP – distribúcia, a.s. (ďalej len
„Prevádzkový poriadok PDS“) a Cenové rozhodnutie pre prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu

na rok 2017, teda dokumenty vydané PDS a schválené Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej
len „ÚRSO“), podľa ktorého sa riadi a oceňuje zabezpečenie distribúcie plynu a súvisiacich služieb do
odberného miesta odberateľa. Prevádzkový poriadok PDS upravuje podmienky prevádzky distribučnej
siete, práva a povinnosti jednotlivých účastníkov trhu s plynom a je záväzný pre všetkých účastníkov
trhu (dodávateľa i odberateľa) a je zverejnený na webovom sídle PDS.

3. Žalobca poukázal na znenie bodu 4.9 Obchodných podmienok, podľa ktorých dodávateľ je oprávnený

vyfakturovať odberateľovi aj cenu za služby súvisiace s distribúciou plynu, a to v prípadoch, ktoré
sú uvedené v Distribučnom rozhodnutí ÚRSO pre príslušného PDS, a to najmä, ak odberateľ svojím
skutočným odberom plynu prekročí zmluvne dohodnutý druh tarify. Doúčtovanie ceny za služby
súvisiace s distribúciou plynu môže PDS realizovať za obdobie objednania distribučnej kapacity prepríslušné odberné miesto odberateľa, ktoré nemusí byť totožné s fakturačným obdobím. Ďalej na znenie
bodu 5.2.2 Cenníka, podľa ktorého dodávateľ plynu je oprávnený vyfakturovať odberateľovi aj cenu za
služby súvisiace s distribúciou plynu, a to v prípadoch, ktoré sú uvedené v Distribučnom rozhodnutí

Úradu, a to najmä, ak odberateľ svojím skutočným odberom plynu prekročí zmluvne dohodnutý druh
tarify. Doúčtovanie ceny za služby súvisiace s distribúciou plynu môže PDS realizovať za obdobie
objednania distribučnej kapacity pre príslušné odberné miesto odberateľa, ktoré nemusí byť totožné s
fakturačným obdobím a znenie bodu 5.4, podľa ktorého odberateľ je povinný zaplatiť dodávateľovi plynu
spolu s cenou za dodávku plynu podľa tohto Cenníka, Zmluvy a Obchodných podmienok aj ďalšie s

predmetom zmluvy súvisiace platby, (i) ak svojím odberom plynu alebo iným konaním, resp. nekonaním
spôsobil vznik skutočnosti a potrebu uskutočnenia ďalších úkonov (služieb) zo strany dodávateľa plynu
alebo PDS, a tieto sú spoplatňované podľa príslušného cenníka, resp. Prevádzkového poriadku, alebo
(ii)akvzniknedodávateľoviplynupovinnosťtakétoplatbyuhrádzaťvočiPDS.Napokonžalobcapoukázal
na bod 4.6.6 rozhodnutia ÚRSO č. 0020/2017 z 31.10.2016, ktorým bol schválený pre PDS Cenník
distribúcie, teda tarify za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu a za poskytovanie podporných

služieb v plynárenstve a podmienky ich uplatnenia na rok 2017, podľa ktorého pre odberné miesto,
ktoré bolo počas trvania zmluvy zaradené do niektorej z tarifných skupín 1 až 8, a pre ktoré množstvo
distribuovaného plynu počas trvania zmluvy presiahne hornú hranicu tarifnej skupiny 8 o viac ako 10 %,
sa doúčtuje cena za distribúciu plynu, teda bude navýšená podľa tam uvedeného vzorca.

4. Dôvodil žalobca, že vystavil žalovanému dňa 24.8.2020 faktúru č. 5001000207 na sumu 4.554,05 eur
z dôvodu zvýšenia ceny za služby súvisiace s distribúciou zemného plynu, realizovaného zo strany PDS
(SPP - distribúcia, a.s.), v zmysle rozhodnutia ÚRSO. Dôvodom vystavenia faktúry a vzniku dlhu voči
žalobcovi bola skutočnosť, že žalovaný svojím odberom plynu alebo iným konaním, resp. nekonaním,
spôsobil vznik skutočnosti a potrebu uskutočnenia ďalších úkonov (služieb) zo strany PDS, a tieto sú

spoplatňované podľa príslušného Cenníka, resp. Prevádzkového poriadku. Zároveň PDS toto fakturoval
žalobcovi, resp. vznikla žalobcovi povinnosť túto platbu za prekročenie tarifnej skupiny uhrádzať voči
PDS. Zvýšenie je fakturované v prípade, ak množstvo distribuovaného plynu na odbernom mieste
zaradenomdotarify1-8prekročíhornúhranicuspotrebyurčenejpretarifu8oviacako10%.Žalobcana
uvedenú faktúru započítal vzájomné pohľadávky žalovaného vo výške 131,81 eur, pričom neuhradený

zostatok predstavuje uplatnená suma 4.422,24 eur.

5. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že faktúru č. 5001000207 za
nedodržanie hranice tarifnej skupiny určenej prevádzkovateľom distribučnej siete u žalobcu opakovane
reklamoval z dôvodu, že neprekročil hornú hranicu tarify 8. Následne podal podnet na ÚRSO,

ktorý v záverečnom stanovisku zo dňa 12.5.2021 odporučil žalobcovi stornovať vystavenú faktúru
č. 5001000207, resp. v prípade úhrady predmetnej čiastky odberateľom vrátiť predmetnú sumu
odberateľovi. ÚRSO vo svojom stanovisku uviedol, že horná hranica tarify 8 s toleranciou 10 % je vo
výške 705.540 kWh, pričom žalovaný za rok 2020 mal spotrebu 702.868,4 kWh. Preto bola faktúra č.
5001000207 vystavená neoprávnene.

6. Žalobca v replike uviedol, že ÚRSO v rámci výkonu svojich zákonných kompetencií a realizácie
cenovej regulácie schválil tarify za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu a za poskytovanie
podporných služieb v plynárenstve a podmienky ich uplatnenia. ÚRSO-m schválená tarifa je obsahovo
identický pojem ako Cenník distribúcie, vrátane znenia jeho bodu 4.6.6. Ozrejmil, že odberné miesto

žalovaného bolo počas trvania zmluvy zaradené do niektorej z tarifných skupín 1 až 8 (tarifa M4);
množstvo distribuovaného plynu počas trvania zmluvy presiahlo hornú hranicu tarifnej skupiny 8 o viac
ako 10 %; zo strany PDS bola doúčtovaná cena za distribúciu plynu a (distribučná) zmluva pre príslušné
odberné miesto trvala menej ako 12 mesiacov, pre určenie hornej hranice tarifnej skupiny 8 pre takto
skrátené obdobie, sa použili pomery rozdelenia ročnej spotreby počas roka. Poukázal na to, že PDS a

žalobca pri vyúčtovaní a následnej refakturácii žalovanému postupovali v súlade s ÚRSO schválenými
sieťovými predpismi v rámci cenovej regulácie. Zvýraznil, že pre účely doúčtovania nie je relevantné,
aká bola spotreba na odbernom mieste po zmene dodávateľa (začatí novej distribučnej zmluvy) a
dodávke iným odberateľom. Nie je možné mechanické spočítanie spotreby dodávky od žalobcu a iného
dodávateľa a z toho vyvodiť, že doúčtovanie nebolo korektné a oprávnené. Doúčtovanie sa vykonáva

zo spotreby počas dĺžky trvania distribučnej zmluvy u jedného dodávateľa. Predmetné doúčtovanie nie
je príjmom žalobcu. Žalovaná suma bola vyfakturovaná zo strany PDS žalobcovi v zmysle regulovaných
sieťových predpisov a žalobca ho preniesol na žalovaného. Žalobca tento poplatok uhradil PDS.7. Žalovaný v duplike opätovne poukázal na záverečné stanovisko ÚRSO zo dňa 12.5.2021, kde sa
uvádza, že žalovaný na odbernom mieste v roku 2020 v čase od 1.1.2020 do 30.6.2020 spotreboval
429.148,4 kWh a v čase od 1.7.2020 do 31.12.2020 spotreboval 273.720 kWh energie, spolu 702.868,4

kWh, pričom horná hranica tarify 8 s toleranciou 10 % je 705.540 kWh. Horná hranica spotreby
žalovaným preto nebola prekročená. Zvýraznil, že podľa bodu 4.6.6 Cenníka distribúcie, ak zmluva pre
príslušné odberné miesto trvala menej ako 12 mesiacov, pre určenie hornej hranice tarifnej skupiny
8 pre takto skrátené obdobie, sa použijú pomery rozdelenia ročnej spotreby počas roka používané
pre účely výpočtu finančnej zábezpeky užívateľa. Tento bod sa aplikuje na odberné miesta mimo

domácnosti. Zmluva o dodávke plynu uzatvorená medzi stranami trvala viac ako 12 mesiacov, pričom
vyhodnocovacím obdobím podľa Dodatku č. 2 bolo obdobie od 1.7.2018 do 30.6.2020, kde žalovaný
ako odberateľ predpokladal počas vyhodnocovacieho obdobia 24 mesiacov odobrať množstvo energie
v plyne 1.240.362 kWh, bez obmedzenia množstva. Ďalej žalovaný poukázal, že podľa bodu 4.6.7
Cenníka distribúcie, ak sa na základe fyzického odpočtu vykonaného na príslušnom odbernom mieste
zistí, že užívateľ neprekročil pre odberné miesto množstvo distribuovaného plynu PDS, doúčtovanie

podľa daných bodov neuplatní alebo vráti užívateľovi. ÚRSO pritom zistil, že žalobca objednal u
PDS pre žalovaného ako odberateľa distribučnú kapacitu od 1.6.2015 do 31.12.2015 a následne na
každý kalendárny rok od 1.1. do 31.12. príslušného roka, pričom žalobca túto skutočnosť žalovanému
neoznámil. ÚRSO preto uviedol, že zmena objednávania distribučnej kapacity u PDS na kalendárny rok
mala za následok nesúlad vyhodnocovacieho obdobia zmluvy o dodávke plynu a zmluvy o prístupe do

distribučnej siete a distribúcii plynu pre odberné miesto žalovaného a neoznámenie tejto skutočnosti
žalovanému ako odberateľovi, spôsobilo jeho uvedenie do omylu.

8. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany uzatvorili dňa 11.5.2015
zmluvu o dodávke plynu pre kategórie malé podniky a organizácie (maloodber) č. 9150733095

s predpokladaným ročným odberom 59.000 m3, resp. 620.181 kWh, druh tarify M4. Zmluva bola
uzatvorená na dobu neurčitú. K zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 dňa 13.6.2016, účinný od 1.7.2016
ako osobitné dojednania pre produkt „Fixácia ceny 24“, kde bolo dohodnuté vyhodnocovacie obdobie od
1.7.2016 do 30.6.2018 s predpokladaným objemom odberu množstva energie v plyne 1.240.362 kWh.
Následne strany sporu uzatvorili Dodatok č. 2 zo dňa 4.9.2018, účinný od 1.7.2018, v zmysle ktorého

bolo uvedené, že odberateľ predpokladá počas obdobia, ktoré začína plynúť dňom 1.7.2018 a končí
dňom 30.6.2020 odobrať množstvo energie v plyne vo výške 1.240.362 kWh bez obmedzenia množstva.
Dohodnutý bol druh tarify M8. Zároveň sa uvedeným dodatkom zmenila doba trvania zmluvy o dodávke
plynu na dobu určitú.

9. Faktúrou č. 5001000207 so splatnosťou dňa 7.9.2020 žalobca ako dodávateľ fakturoval žalovanému
ako odberateľovi cenu za nedodržanie hranice tarifnej skupiny určenej prevádzkovateľom distribučnej
siete vo výške 4.554,05 eur. Faktúra obsahuje poznámku, že cena je fakturovaná z dôvodu zvýšenia
ceny za služby súvisiace s distribúciou zemného plynu, realizovaného zo strany PDS (SPP - distribúcia,
a. s.), v zmysle rozhodnutia ÚRSO. Zvýšenie je fakturované v prípade, ak množstvo distribuovaného

plynu na odbernom mieste zaradenom do tarify 1 až 8 prekročí hornú hranicu spotreby určenej pre tarifu
8 o viac ako 10 %.

10. Žalovaný podnetom zo dňa 8.12.2020 požiadal ÚRSO o prešetrenie postupu žalobcu, namietajúc,
že ako odberateľ má platiť aj za služby, ktoré poskytnuté neboli, ale mohli byť. Zároveň uviedol, že

distribúcia plynu na odbernom mieste žalovaného pokračovala aj po 1.7.2020, pričom došlo iba k zmene
dodávateľa plynu (Innogy Slovensko, s.r.o.) v pôvodnej distribučnej sieti.

11. Zo záverečného stanoviska ÚRSO zo dňa 12.5.2021 po prešetrení podnetu žalovaného vyplýva,
že PDS (SPP - distribúcia, a. s.) uviedla, že „pre odberné miesto žalovaného mala uzatvorenú ročnú

zmluvu o prístupe do distribučnej siete a distribúcii, so začiatkom distribúcie dňa 1.1.2020. Zmluva o
dodávke plynu so žalovaným bola uzatvorená dňa 11.5.2015 na dobu neurčitú s dátumom prihlásenia
odberateľa dňa 12.5.2015. Z Dodatku č. 2 k zmluve vyplynulo, že „vyhodnocovacie obdobie začína
plynúť dňom 1.7.2018 a končí dňom 30.6.2020.“ Na základe zmluvy (o dodávke plynu) žalobca objednal
u spoločnosti SPP - distribúcia a.s. pre žalovaného distribučnú kapacitu od 1.6.2015 do 31.12.2015 a

následne za každý následný kalendárny rok od 1.1. do 31.12. príslušného roka, pričom žalobca túto
skutočnosť žalovanému ako odberateľovi neoznámil. Podľa bodu 4.2.1 Prevádzkového poriadku SPP
- distribúcia a.s., ktorý schválil ÚRSO rozhodnutím č. 0004/2017/P - PP zo dňa 25.4.2017 zmluva o
prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu sa uzatvára ako ročná a okrem iného obsahuje dátumzačatia distribúcie. ÚRSO dospel k záveru, že zmena objednávania distribučnej kapacity u spoločnosti
SPP distribúcia a.s. na kalendárny rok, mala za následok nesúlad vyhodnocovacieho obdobia zmluvy
o dodávke plynu a zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu pre odberné miesto

odberateľaaneoznámenietejtoskutočnostižalovanémuspôsobilojehouvedeniedoomylu.K30.6.2020
bola predčasne ukončená zmluva o prístupe do distribučnej siete a distribúcie plynu uzatvorená medzi
žalobcom a SPP - distribúcia a.s. V nadväznosti na uvedené SPP - distribúcia a.s. vykonala vyúčtovanie
distribúcie plynu na odbernom mieste. Podľa bodu 4.6.6 rozhodnutia úradu č. 0020/2017/P zo dňa
31.10.2016, ktorým úrad schválil tarify za prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu za poskytovanie

podporných služieb v plynárenstve a podmienky ich uplatnenia, v prípade, ak zmluva pre príslušné
odberné miesto trvala menej ako 12 mesiacov, pre určenie hornej hranice tarifnej skupiny 8 pre takto
skrátené obdobie, sa použijú pomery rozdelenia spotreby počas roka používané pre účely výpočtu
finančnej zábezpeky užívateľa, ktoré sú stanovené v bode 3.2 Prílohy 4 Prevádzkového poriadku SPP
- distribúcia a.s. Spotreba na odbernom mieste žalovaného za mesiace január až jún 2020 vypočítaná
podľa predmetnej metodiky prekročila pomer celoročnej spotreby a SPP - distribúcia a.s. vystavila

poplatok za prekročenie tarify na odbernom mieste. ÚRSO však zvýraznil, že spotreba na odbernom
mieste žalovaného bola v čase od 1.1.2020 do 30.6.2020 vo výške 429.148,4 kWh a v čase od 1.7.2020
do 31.12.2020 vo výške 273.720 kWh, t. j. za rok 2020 spolu 702.868,4 kWh a horná hranica tarify 8 s
toleranciou10%jevovýške705.540kWh,pretoÚRSOodporúčalžalobcovistornovaťvystavenúfaktúru
č. 9000368261 na sumu 4.554,05 eur pre žalovaného, respektíve v prípade úhrady vrátiť predmetnú

sumu odberateľovi.

12. Súd prvej inštancie po právnej stránke vec posúdil podľa § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1, § 264 ods. 1 a 2,
§ 265, § 266 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú pôsobnosť Obchodného zákonníka,
obchodné zvyklosti, poctivý obchodný styk, výklad prejavu vôle. Ďalej podľa § 3, § 4 ods. 1, § 9 zákona č.

250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktoré upravujú účel regulácie, podnikanie v energetike,
kompetencie ÚRSO a § 42 ods. 4, § 42 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú
pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom,
ktoré upravujú povinnosti dodávateľa plynu.

13. Uviedol súd prvej inštancie, že medzi stranami nebolo sporné, že na základe zmluvy o dodávke
plynu objednal žalobca u spoločnosti SPP distribúcia, a.s. pre žalovaného ako odberateľa distribučnú
kapacitu od 1.6.2015 do 31.12.2015 a následne na každý kalendárny rok od 1.1. do 31.12. príslušného
roka. Žalobca mal vedomosť, že zmluva uzatvorená so žalovaným v znení Dodatku č. 2 počíta s
vyhodnocovacím obdobím od 1.7.2018 do 30.6.2020, pričom zmluva o prístupe do distribučnej siete

a distribúcie plynu sa uzatvára ako ročná a obsahuje dátum začatia distribúcie, pričom nesúlad
vyhodnocovacieho obdobia zmluvy o dodávke plynu a zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii
plynu pre odberné miesto žalovaného spôsobil žalobca.

14. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že prihliadal na to, že za rok 2020 na odbernom mieste žalovaný

neprekročil hornú hranicu tarify 8 s toleranciou 10 %, čo predstavuje 705.540 kWh; keď jeho spotreba
bola 702.868,4 kWh.

15.Akcentovalsúdprvejinštancie,žeintegrálnouobsahovousúčasťouprávprameniacichzobchodných
záväzkov (§ 261) je podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové vzťahy, s

ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou odvodiť,
že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v porovnaní
s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1 ods. 2
aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho úkonu.
Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia nebýva

tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú
riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má
napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva,
ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri
plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne

vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.

16.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,ževprejednávanomsporebolopotrebnénapomôcťoptimalizácii
súladu záujmov oboch subjektov, vzhľadom na zistenie, že práve postupom žalobcu ako silnejšiehosubjektu v záväzkovom vzťahu došlo k situácii, že žalovaný ako odberateľ bol uvedený do omylu.
Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na to, že spotreba na odbernom mieste odberateľa neprekročila
hornú hranicu tarify 8 s toleranciou 10 %, teda zo strany žalovaného nedošlo reálne k nedodržaniu

pravidiel určených prevádzkovateľom distribučnej siete. Preto súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací
súd napádaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacími dôvodmi podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.

19. Poukázal, že z predložených dôkazov žalobcu je nesporná: (i) existencia záväzkového vzťahu medzi
stranami, založeného zmluvou o združenej dodávke zemného plynu zo dňa 11.5.2015 v znení dodatkov

č.1a2;(ii)poskytnutieslužiebdistribúciezemnéhoplynu;(iii)odobratiezemnéhoplynu;(iv)prekročenie/
nedodržanie hornej hranice tarifnej skupiny žalovaného určenej prevádzkovateľom distribučnej siete
a (v) refakturácia poplatku za množstvo distribuovaného plynu na odbernom mieste zaradenom do
tarify 1 – 8, kvôli prekročeniu hornej hranice spotreby určenej pre tarifu 8 o viac ako 10 %. Zároveň
odcitoval znenie bodu 4.6.6 Cenníka distribúcie PDS a body 4.4.2 až 4.4.4 Prevádzkového poriadku

PDS(rozhodnutieÚRSOčíslo0004/2017).Žalobcanamietal,žesúdprvejinštancieuviedolznenie§264
Obchodného zákonníka, no žiadnym spôsobom nevysvetlil, v čom sa žalobca odchýlil od obchodných
zvyklostí a hlavne, čo sú obchodné zvyklosti, ktoré by sa mali aplikovať na prejednávaný spor. Keďže ide
o regulované činnosti, obchodné zvyklosti vychádzajú z regulácie sektorovým regulátorom. Žalobca pri
objednávaní distribučnej kapacity pre žalovaného postupoval v súlade s obchodnými zvyklosťami, ktoré

vychádzajú jedine z regulovaného Prevádzkového poriadku a Cenníka PDS. Iné spôsoby objednávania
distribučnej kapacity a trvania distribučných zmlúv nie sú prípustné.

20. Ďalej žalobca uviedol, že si nie je vedomý, že by postupoval v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. Pre žalovaného objednával distribučnú kapacitu potrebnú na dodávku

zemného plynu do odberného miesta žalovaného, teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Neexistuje žiadna právna povinnosť dodávateľa zabezpečiť
súlad„vyhodnocovacieho“obdobia(čojevlastnedobaurčitátrvaniazmluvyododávke)strvanímzmluvy
odistribúcii.Toaniobjektívneniejemožnézabezpečiť.Žalobcaakododávateľmalpovinnosťzabezpečiť
služby distribúcie, čo v plnom rozsahu vykonal. Nakoniec, samotný Cenník PDS počíta s predčasným

ukončením distribučnej zmluvy/skrátením trvania, keď v bode 4.6.6 popisuje situáciu, ak by zmluva pre
príslušné odberné miesto trvala menej ako 12 mesiacov, pre určenie hornej hranice tarifnej skupiny
8 pre takto skrátené obdobie sa použijú pomery rozdelenia ročnej spotreby počas roka. Prevádzkový
poriadok PDS a Cenník PDS sú regulované a schválené sektorovým regulátorom a účastníci trhu sú
povinní sa ním riadiť. Pokiaľ by žalovaný počas trvania distribučnej zmluvy od 1.1.2020 do 30.6.2020

neprekročil svojim odberom pomernú časť spotreby v tarife, PDS by mu poplatok nevyfakturovala.
Tento postup má oporu v bode 4.6.7 Cenníka PDS, podľa ktorého „ak sa na základe fyzického odpočtu
vykonaného na príslušnom odbernom mieste zistí, že užívateľ neprekročil pre odberné miesto množstvo
distribuovaného plynu podľa bodu 4.6.5. alebo 4.6.6, PDS doúčtovanie podľa daných bodov neuplatní
alebo vráti užívateľovi.“ Keďže k prekročeniu hornej hranice došlo, PDS vyfakturovala poplatok v súlade

s bodom 4.6.6.

21. Žalobca zvýraznil, že pravidlá ocenenia prekročenia hornej hranice tarifnej skupiny podľa bodu
4.6.6 Cenníka PDS nezohľadňujú spotrebu, ktorá nastala po zmene dodávateľa, resp. predčasnom
ukončení distribučnej zmluvy, na základe ktorej dodával plyn žalobca. Takýto postup nemá žiadnu

oporu v energetickej legislatíve a je irelevantný. Celkové množstvo distribuovaného plynu a prípadné
prekročenie tarifnej skupiny za celé obdobie trvania distribučnej zmluvy (mesiac, rok) sa zohľadňuje v
bode 4.6.8. Cenníka.22. Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie neodôvodnil, v čom spočíval výkon práva žalovaného
a čo konkrétne bolo v rozpore s poctivým obchodným stykom. Z vyfakturovaného poplatku vo výške
4.422,24 eur nemal žalovaný žiadny majetkový prospech. Uvedený poplatok žalobca v plnej výške

odviedol PDS. Naopak, zamietnutím žaloby vzniká žalobcovi majetková strata a súd prvej inštancie
neprimeranou ochranou žalovaného spôsobil žalobcovi škodu. Zároveň odmietol tvrdenie, že žalovaný
bol uvedený do „omylu.“ Súd prvej inštancie nevysvetlil, v čom spočíval údajný „omyl“ a ako sa to
odrazilo na právach a povinnostiach žalovaného, či nebodaj spôsobilo žalobcovi určitú neoprávnenú
výhodu. Je plne v kompetencii žalobcu, akým spôsobom zabezpečí služby distribúcie v rámci združenej

dodávky. Rovnako nepovažoval objednávanie distribučných kapacít za výkon práva žalobcu v zmysle
Obchodného zákonníka. Naopak, je povinnosť dodávateľa, aby mohol poskytnúť komplexné služby
dodávky zemného plynu. Zmena objednávania distribučnej kapacity u spoločnosti PDS na kalendárny
rok nemohla mať za následok nesúlad vyhodnocovacieho obdobia zmluvy a zmluvy o prístupe do
distribučnejsieteadistribúciiplynupreodbernémiestoodberateľa.Žalovanýniejespotrebiteľvzmysle§
2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto nie je na mieste uvažovať, že žalobca ako dodávateľ
je v pozícii silnejšieho subjektu. Práve konaním žalovaného - jeho spotrebou v čase hoci skráteného
trvania distribučnej zmluvy, došlo k nedodržaniu pravidiel určených prevádzkovateľom distribučnej siete,
čo vyústilo k vyfakturovaniu poplatku zo strany PDS.

23. Z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobca odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie za
nedostatočné a nepreskúmateľné, keďže v ňom súd prvej inštancie len stručne zhodnotil, že dospel
k záveru, že fakturovanie poplatku za nedodržanie hornej hranice tarifnej skupiny bolo uvedením
žalovaného do omylu, a že to bolo v rozpore s dobrými mravmi bez toho, aby poskytol zrozumiteľný
výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení energetickej

legislatívy. Zároveň napádané rozhodnutie nemožno označiť ako jasné, právne korektné a zrozumiteľné,
ktorýmbysasúdprvejinštancievyrovnalsovšetkýmiskutkovýmiaprávnymiskutočnosťami,ktorésúpre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Následkom takéhoto nenáležite odôvodneného
rozsudkujejehonepreskúmateľnosťavkonečnomdôsledkutakporušenieprávažalobcunaspravodlivý
proces.

24. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Poukázal, že žalobca mimo iného, v podanom odvolaní síce tvrdí, že z predložených
dôkazov je nesporné prekročenie/nedodržanie hornej hranice tarifnej skupiny žalovaného určenej
prevádzkovateľom distribučnej siete, no už neuvádza, z ktorého konkrétneho dôkazu toto tvrdenie

žalobcu má vyplývať. Žalovaný poprel nedodržanie/prekročenie hornej hranice tarifnej skupiny, ako aj
to, že žalovaný si nesplnil základnú zmluvnú povinnosť – uhradiť cenu za dodané služby. O uvedenom
svedčí najmä záverečné stanovisko ÚRSO zo dňa 12.5.2021, kde sa uvádza, že žalovaný v roku 2020,
v čase od 1.1.2020 do 30.6.2020 spotreboval na svojom odbernom mieste 429.148,4 kWh a v čase od
1.7.2020 do 31.12.2020 spotreboval 273.720,0 KWh energie v dodanom plyne. ÚRSO v súčte vypočítal

celkovú spotrebu energie v odobranom plyne za rok 2020 vo výške 702.868,4 KWh a uviedol, že horná
hranica tarify 8 s toleranciou 10 % je vo výške 705.540 kWh, teda horná hranica spotreby žalovaným
nebola prekročená a ÚRSO odporúčal žalobcovi stornovať faktúru č. 9000368261 na sumu 4.554,05 eur.

25. Povinnosť riadiť sa Prevádzkovým poriadkom PDS a Cenníkom PDS, ktoré sú regulované

a schválené sektorovým regulátorom, znamená zároveň povinnosť podrobiť sa ich aplikačnému
výkladu sektorovým regulátorom, teda ÚRSO, ktorý v posudzovanej veci dospel k záveru, že
zmena objednávania distribučnej kapacity u PDS na kalendárny rok mala za následok nesúlad
vyhodnocovacieho obdobia zmluvy o dodávke a distribučnej zmluvy pre odberné miesto žalovaného,
pričom neoznámenie tejto skutočnosti žalovanému spôsobilo jeho uvedenie do omylu. Opätovne

poukázal, že zmluva o dodávke plynu trvala viac ako 12 mesiacov, pričom Dodatok č. 2 (podobne ako
Dodatokč.1)kontinuálnedopĺňalexistujúcu(platnú)Zmluvuododávkeplynuuzatvorenúdňa11.5.2015,
kde bolo dohodnuté vyhodnocovacie obdobie od 1.7.2018 do 30.6.2020, teda 24 mesiacov, počas
ktorého sa predpokladal odber energie v plyne vo výške 1.240.362 kWh bez obmedzenia množstva.
Trvanie Zmluvy o dodávke plynu č. 9105733095 so žalobcom chránilo žalovaného, aby žalobca alebo

PDS(SPP–distribúcia,a.s.)rozpočítavalspotrebu,podľapravidiel,ktoréplatiaibapreprípad,akzmluva
pre príslušné odberné miesto trvala menej ako 12 mesiacov.26. Napokon žalovaný zvýraznil, že nemožno PDS priznať právo s konečnou platnosťou rozhodovať
o povinnostiach spotrebiteľov plynu a právo vykladať obsah uzatvorených zmlúv. Žalovaný pritom nebol
účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a PDS, preto sa ho netýkajú právne následky toho, že

uvedený poplatok žalobca odviedol PDS.

27. Žalobca odvolaciu repliku nepodal. Vyjadrenie k odvolaniu mu bolo doručené dňa 15.2.2023.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

29. Rozsudok odvolacieho súdu bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne

vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t. j. že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,

pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu,
sa javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

31. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je

výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1
C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne

na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo,
alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

33. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené, pretože súd prvej inštancie z toho, čo vyšlo

v konaní najavo, vyvodil správne skutkové a právne závery a v nadväznosti na to, správne tak posúdil
žalobcom uplatnený nárok a správne aj vo veci rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol.

34. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že súd nemusí dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky
sporné otázky, musí však zodpovedať všetky otázky podstatné pre rozhodnutie vo veci. Napadnutý

rozsudok spĺňa túto požiadavku, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých vykonaných dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy
hodnotil, prečo nevykonal navrhované ďalšie dôkazy, ktoré skutočnosti považoval za nesporné a aké
úvahy ho viedli k rozhodnutiu vo veci. Súd prvej inštancie sa teda v odôvodnení svojho rozhodnutia
vysporiadal so všetkými pre správne rozhodnutie dôležitými skutočnosťami i námietkami strán sporu.

35. Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia
súdu prvej inštancie a namieta aj porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces spojené s právom na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, odvolací súd zastáva názor, že v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlass výsledkom sporu a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Námietky odvolateľa sa tak týkajú
skutkovéhoaprávnehoposúdeniavecisúdom.Skutočnosť,žežalobcamáodlišnýprávnynázor,nežsúd
prvej inštancie, bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle vyššie citovaného zákonného

ustanovenia /§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p./.

36. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strán sporu. Ako
vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
súdu prvej inštancie (napr. I. ÚS 188/06).

37. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok
odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 C.s.p.) tak, aby bol pre strany
sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný, a preto táto odvolacia námietka žalobcu nie je dôvodná.

38.Ajkeďzákladomrozhodnutiaodvolaciehosúdujeaplikáciaustanovenia§387ods.2C.s.p.,keďžesa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalobcu uviesť nasledovné:

39. Medzi stranami nebolo sporné a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný
ako odberateľ uzatvorili dňa 11.5.2015 Zmluvu o dodávke plynu č. 9105733095 (ďalej aj „zmluva
o dodávke“). Autorom textu tejto zmluvy bol žalobca, preto sa pri spornosti jej výkladu použije § 266
ods. 4 Obchodného zákonníka. Zmluva o dodávke bola pôvodne uzatvorená na dobu neurčitú, kde bol

dohodnutý predpokladaný ročný odber 620.181 kWh energie v plyne, teda určité množstvo za obdobie
12 po sebe nasledujúcich mesiacov. K zmluve o dodávke bol uzatvorený Dodatok č. 1, ktorým sa
doba trvania zmluvy zmenila na dobu určitú, s účinnosťou zhodnou s vyhodnocovacím obdobím, ktoré
začalo plynúť 1.7.2016 a končilo 30.6.2018, teda za 24 po sebe nasledujúcich mesiacov s dohodnutým
množstvom odobratej energie v plyne 1.240.362 KWh. V Dodatku č. 2 bolo následne dohodnuté ďalšie

vyhodnocovacie obdobie od 1.7.2018 do 30.6.2020. Zmluvný vzťah strán bol ukončený k 30.6.2020,
teda zodpovedal dohodnutému vyhodnocovaciemu obdobiu a zároveň dobe trvania zmluvy o dodávke
dojednanému v Dodatku č. 2.

40. Zo záverečného stanoviska ÚRSO zo dňa 12.5.2021 pritom vyplýva, že za účelom plnenia si svojich

zmluvných povinností voči žalovanému zo zmluvy o dodávke, uzatvoril žalobca so spoločnosťou SPP
– distribúcia a.s. (ďalej aj len „PDS“) zmluvu o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu (ďalej
aj len „distribučnú zmluvu“), kde bola (pre odberné miesto žalovaného) dohodnutá distribučná kapacita
pôvodne iba od 1.6.2015 do 31.12.2015. Následne boli uzatvorené ďalšie distribučné zmluvy a to na
každý kalendárny rok, od 1.1. do 31.12. príslušného roka.

41. Z uvedeného vyplýva, že žalobca aj napriek platne uzatvorenej zmluve o dodávke so žalovaným,
pôvodne na dobu neurčitú a následne Dodatkami č. 1 a 2. na dobu určitú, kde bolo medzi stranami
sporu dohodnuté obdobie trvania zmluvného vzťahu, ktorý sa zároveň zhodoval s dohodnutým
vyhodnocovacím obdobím (12, resp. 24 po sebe nasledujúcich mesiacov) objednal u PDS pre

žalovaného ako odberateľa distribučnú kapacitu, ktorá nezodpovedala dohodnutému obdobiu v zmluve
o dodávke (resp. jej dodatkoch). Žalobca pritom neozrejmil a zo spisu pritom nevyplýva relevantný
dôvod, prečo u PDS objednal distribučnú kapacitu pre žalovaného pôvodne iba na obdobie od 1.6.2015
do 31.12.2015 aj napriek vedomosti, že v rozhodnom čase má so žalovaným uzatvorenú zmluvu
o dodávke na dobu neurčitú, s dohodnutým odberom na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, ktoré

obdobie zodpovedá tzv. ročnej (resp. dlhodobej) distribučnej zmluve, na čo poukázal aj ÚRSO vo svojom
záverečnom stanovisku zo dňa 12.5.2021, kde uviedol, že podľa bodu 4.2.1 Prevádzkového poriadku
PDS, schváleného rozhodnutím č. 0004/2017/P-PP zo dňa 25.4.2017 sa distribučná zmluva uzatvára
ako ročná (na 12 po sebe nasledujúcich mesiacov) a obsahuje aj dátum začatia distribúcie.

42. Podľa odvolacieho súdu správne konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný bol uvedený žalobcom
do omylu, a to za aké obdobie sa bude posudzovať prekročenie množstva distribuovaného plynu, keďže
to bol žalobca, ktorý v zmluvných vzťahoch s PDS sám spôsobil, že obdobie dohodnutej distribučnej
kapacity sa nezhodovalo s obdobím, na ktoré bola uzatvorená zmluva o dodávke so žalovaným v zneníjej dodatkov, teda sa nezhodovali ani vyhodnocovacie obdobia dohodnuté v zmluve o dodávke, o čom
žalovaný nemal vedomosť, keďže mu to žalobca neoznámil. Túto skutočnosť pritom žalovaný ani
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, keďže zmluvný vzťah z distribučnej zmluvy vznikol len medzi

žalobcom a PDS. Pritom je evidentné aj z jednotlivých spotrieb na odbernom mieste žalovaného, tak
ako je to uvedené v záverečnom stanovisku ÚRSO zo dňa 12.5.2021, že táto je za jednotlivé mesiace
v roku rozdielna, kde najväčší odber je v období zimných mesiacov, teda na začiatku kalendárneho
roka. Žalovaný pri odbere plynu za obdobie podľa zmluvy o dodávke nemohol ani predvídať, že pokiaľ
dôjde k jej riadnemu ukončeniu k dohodnutému dátumu 30.6.2020, toto vyvolá v zmluvnom vzťahu

medzi žalobcom a PDS predčasné ukončenie distribučnej zmluvy (zo strany žalobcu). Takýto stav pritom
jednoznačnebolspôsobilýzasiahnuťdoprávnejistotyžalovaného,ktorýsalogickypriodbereplynuriadil
práve zmluvou o dodávke uzatvorenou so žalobcom, kde boli dohodnuté obdobia odberu označené ako
„vyhodnocovacie“, teda 12, resp. 24 kalendárnych mesiacov, podľa ktorých sa posudzovalo pre účely
zmluvy o dodávke množstvo odobratej energie v plyne a zaradenie odberného miesta žalovaného do
príslušnej dohodnutej tarify, čomu zodpovedá minimálny, resp. maximálny odber pre príslušnú tarifu.

43. Keďže nesúlad vyhodnocovacieho obdobia v zmluve o dodávke a v distribučných zmluvách, ktoré
boli následne uzatvárané na kalendárny rok (od 1.1. do 31.12.) spôsobil žalobca, čo malo za následok,
že žalovaný aj napriek riadnemu ukončeniu (zániku) zmluvy o dodávke uzatvorenej so žalobcom, by
musel znášať riziko prekročenia hornej hranice odberu pre danú tarifu, ktoré sa posudzuje za iné

obdobie ako obdobie trvania zmluvy o dodávke uzatvorenej medzi stranami, čo spôsobil žalobca, ktorý
sa (predčasné) ukončenie distribučnej zmluvy s PDS (resp. stav, keď distribučná zmluva, ktorú uzatvoril
na kalendárny rok 2020, trvala iba od 1.1. do 30.6.) snaží preniesť práve na žalovaného tým, že voči
nemu uplatnil poplatok za prekročenie hornej hranice distribuovaného plynu pre tarifnú skupinu 8 o viac
ako 10 % na základe distribučnej zmluvy, je jednoznačne konaním v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a predstavuje porušenie zásady „neminem – leadere“, teda nikoho nepoškodzovať.

44. Pokiaľ žalobca namietal, že súd prvej inštancie poukázal v odôvodnení napádaného rozsudku
na obchodné zvyklosti podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom neozrejmil v čom sa
žalobca odchýlil od obchodných zvyklostí a hlavne, čo sú obchodné zvyklosti, ktoré by sa mali

aplikovať na prejednávaný spor, odvolací súd zvýrazňuje, že práve takýto vyššie uvedený postup
žalobcu zvolený v zmluvných vzťahoch k PDS (uzatváranie zmluvy na kalendárny rok), predstavuje
vo vzťahu k žalovaným uzatvorenej zmluve o dodávke správanie, ktoré nezodpovedá obchodným
zvyklostiam v regulovanom odvetví fungovania vnútorného trhu s plynom, ktoré sú založené na
transparentnom a nediskriminačnom prístupe, čo vyplýva aj zo záverečného stanoviska ÚRSO (ako

zákonného regulačného orgánu na trhu s plynom), ktorý poukázal práve na uvedené správanie žalobcu,
spočívajúce v zmene objednávania distribučnej kapacity u PDS a odporučil žalobcovi stornovať faktúru
č. 9000368261, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáha.

45. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný

prekročil/nedodržalhornúhranicutarifnejskupinyžalovanéhourčenejPDS,keďžežalovanýtototvrdenie
žalobcu v konaní poprel už v podanom odpore. Žalobca tieto svoje tvrdenia založil iba s odkazom na
Cenové rozhodnutie ÚRSO zo dňa 31.10.2016, číslo 0020/2017/P, ktorým boli schválené tarify PDS,
konkrétne bod 4.6.6 a 4.6.7, ktoré pripojil k žalobe, no z jeho obsahu vyplýva, že uvedené rozhodnutie
sa vzťahuje iba na obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017, pričom v posudzovanej veci išlo o posúdenie

prekročenia distribučnej kapacity (distribuovaného plynu) v roku 2020. Žalobca až v odvolaní poukázal
aj na body 4.4.2 až 4.4.4 Prevádzkového poriadku PDS (rozhodnutie ÚRSO číslo 0004/2017), toto
však nielen v konaní na súde prvej inštancie, ale ani v odvolacom konaní nepredložil. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní, že poplatok vo výške 4.554,05 eur odviedol
PDS, teda že mu vznikla majetková strata a rozhodnutím súdu prvej inštancie mu bola spôsobená škoda.

46. Z obsahu odôvodnenia napádaného rozhodnutia pritom nevyplýva, že súd prvej inštancie považoval
žalovaného za spotrebiteľa len na základe toho, že žalobcu označil ako „silnejší subjekt“ zo zmluvy
o dodávke oproti žalovanému. Zo samotnej zmluvy o dodávke pritom vyplýva, že žalobca v postavení
dodávateľa predstavuje oproti žalovanému, ktorý vystupoval v pozícii (malo)odberateľa, za ekonomicky

silnejší a profesionálne zdatnejší subjekt na vnútornom trhu s plynom oproti žalovanému.

47. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí
žaloby v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie otrovách konania ako vecne správny, ktorým žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na
plnú náhradu trov konania, ktoré je povinný uhradiť neúspešný žalobca.

48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie,
samostatným uznesením.

49. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).