Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/62/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420204284
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4420204284.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Táňa Šefčíková a Mgr. Andrea Hadnagyová (spravodajkyňa), v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: A. B. B., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matka: Mag. Iur. C. B. D., B., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. F., G. XXXX/XX, v konaní zastúpená: Mgr. Dana Hanková, advokátka, so sídlom: Nové
Zámky, M. R. Štefánika 3 a JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka, so sídlom: Nitra, Štúrova 1409/17,
a otca: B. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. F., H. I. XXXX/XX, v konaní zastúpený: Advokátska
kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom: Nové Zámky, Pribinova 9, zastúpená: JUDr. Tatiana

Timoranská, advokátka, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11P/147/2020-457 z 22. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že otec je povinný
prispievať na tvorbu úspor maloletej A. B. výživným vo výške 150 eur mesačne od 1. decembra 2022
vždy do 15. dňa v mesiaci na osobitný účet maloletej.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a V. a v závislých výrokoch VI.

a VII. p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal otca prispievať na
výživu maloletej výživným vo výške 300 eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva
vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky s tým, že zročné výživné je vyrovnané, výrokom
II. zaviazal otca prispievať na výživu maloletej na
tvorbu úspor výživným vo výške 50,- eur mesačne od 1. decembra 2022, vždy do 15-teho dňa toho-

ktorého mesiaca na osobitný účet maloletej, ktorý je v jej prospech povinná zriadiť matka do 10.
decembra 2022 a v tej istej lehote je povinná oznámiť otcovi číslo účtu a peňažný ústav, v ktorom bol
účet zriadený, výrokom III. zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11P/147/2020-76 zo dňa
25. mája 2021, v časti o úprave styku otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou
každý nepárny týždeň v roku v sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky do
31. decembra 2022, od 1. januára 2023 do 31. marca 2023 je otec oprávnený stýkať sa s maloletou
každý nepárny týždeň v roku v sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu v čase od 13.00

hod. do 18.00 hod, od 1. apríla 2023 je otec oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň v
roku v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod., výrokom IV. upravil styk otca s maloletou
počas vianočných sviatkov dňa 25. decembra 2022 v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod., výrokom V.
počas jarných prázdnin určených vyhláškou ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu každý párnyrok od pondelka od 10.00 hod. do piatka do 17.00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok
od 1. júla od 10.00 hod. do 10. júla do 18.00 hod. a v mesiaci august, štvrtý celý augustový týždeň, od
pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok od 25. decembra

od 10.00 hod. do 26. decembra do 10.00 hod., výrokom VI. upravil oprávnenie otca maloletú v určený
čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase zaviazal otca maloletú matke
v mieste bydliska odovzdať, výrokom VII. matku zaviazal maloletú na tento styk pripraviť a v určený
čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať a výrokom VIII. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania. Vecne dôvodil tým, že vo veci rozhodol rozsudkom, č.k. 11P/147/2020-76 zo

dňa 25. mája 2021, tak, že manželstvo účastníkov konania rozviedol, na čas po rozvode manželstva
maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke od právoplatnosti rozsudku a otca zaviazal prispievať
na jej výživu vo výške 300,- eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, vždy do 15-
teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky, zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú
obaja rodičia, zároveň schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej je otec oprávnený stýkať sa s maloletou
každý párny týždeň v roku v stredu, v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v

roku v nedeľu, v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 19. júla 2021 v časti rozvodu manželstva, zverenia maloletého dieťaťa a úpravy
styku. Krajský súd v Nitre uznesením, č.k. 25CoP/39/2021-149 zo dňa 27. januára 2022 rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a
v časti trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne rozhodoval

o vyživovacej povinnosti otca na maloletú. Matka aj otec maloletého dieťaťa na pojednávaní súhlasili s
výškou výživného 300,- eur mesačne a dohodli sa tiež na tvorbe úspor pre maloleté dieťa vo výške 50,-
eur mesačne, na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi matka maloletého
dieťaťa a oznámi otcovi číslo účtu. Súd prvej inštancie považoval uvedenú výšku výživného, na ktorej
sa rodičia dohodli, primeranú na súčasný vek maloletej a jej odôvodnené potreby. Výška výživného a

tvorba úspor zohľadňujú aj súčasné príjmové a majetkové pomery oboch rodičov. O maloletú sa osobne
stará matka, otec sa s maloletou stretáva. Uvedená výška výživného spolu s vyživovacou povinnosťou
zo strany matky a rodinnými prídavkami bude primerane pokrývať odôvodnené potreby maloletej. Súd
prvej inštancie zmenil rozsudok v časti styku a zmenil úpravu styku otca s maloletou. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že od rozhodnutia v máji 2021 sa situácia zmenila.

Otec sa stretával s maloletou v prítomnosti matky a vzájomné vzťahy medzi otcom a dcérou sa zlepšili.
Otecmáprávosastretávaťsmaloletouataktosapodieľaťnajejvýchove.Zosprávyzošetreniapomerov
mal súd prvej inštancie preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené riadne podmienky pre starostlivosť
o maloletú. Zo správy z poradensko-psychologického procesu mal súd prvej inštancie preukázané, že
maloletá má pozitívne citové vzťahy k obom rodičom, k matke má intenzívnejšiu citovú väzbu, čo je

pochopiteľné, pretože s matkou žije v spoločnej domácnosti. S otcom sa stretáva, čo je oveľa kratší čas
ako čas, ktorý trávi s matkou. Súd prvej inštancie v zmysle správy, tiež výpovede maloletej, upravil styk
otca s maloletou na každý druhý týždeň s postupným rozširovaním času, ktorý maloletá strávi s otcom.
Od januára do konca marca 2023 maloletá strávi s otcom víkend bez prespania a od 1. apríla 2023 sa
bude maloletá stretávať s otcom na celý víkend od soboty do nedele aj s prespaním. Nič nebráni tomu,

aby sa maloletá takýmto spôsobom stýkala s otcom, aj vzhľadom na jej vek je schopná stráviť s otcom
celý víkend, ktorý sa vie o maloletú počas víkendu postarať. Je v možnostiach matky, aby maloletú
na takýto styk postupne pripravila. Súd prvej inštancie okrem toho upravil styk otca aj počas jarných
prázdnin, letných školských prázdnin a tiež vianočných sviatkov. Pri rozsahu styku otca s maloletou
a času, ktorý bude do letných školských prázdnin otec tráviť s maloletou, by nemal byť problém, aby

strávila u otca desať dní v júli a týždeň v auguste. Je v jej najlepšom záujme, aby aj napriek rozchodu
a rozvodu rodičov, mala aktívny kontakt a vzťah aj s otcom a malo by byť v záujme oboch rodičov, aby
spolu komunikovali a rovnako sa podieľali na výchove dieťaťa, pretože maloletá má právo na oboch
rodičov, čo vyplýva aj z Dohovoru o právach dieťaťa. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol
podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka proti výrokom II., III. a V. podľa § 365 ods. 1 písm.
f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
otec je oprávnený sa s maloletou stýkať každý nepárny týždeň v sobotu od 13:00 hod. do 18:00 hod., s
tým, že si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku dieťa odovzdá v mieste bydliska

matky, alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie.
Dôvodila, že otec má k dispozícii mesačne sumu 4 416,71,- eur, podľa zaužívanej súdnej praxe by
výživné na maloletú malo predstavovať sumu 20 — 30 % z priemerného mesačného čistého príjmu
otca. Keď súd prvej inštancie určil s prihliadnutím na vek maloletej výživné v sume 300,- eur, mal eštek dispozícii dostatočný priestor na to, aby otca zaviazal na vyššiu tvorbu úspor ako len v sume 50,-
eur mesačne. Navrhla, aby odvolací súd zvýšil tvorbu úspor na sumu 150,- eur mesačne. V priebehu
konania bolo preukázané, že na starostlivosti o maloletú sa otec podieľa len minimálne, iným spôsobom

ako stanoveným výživným na maloletú neprispieva. Maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Čo sa týka úpravy styku, súd prvej inštancie mal ponechať dlhšie obdobie na úpravu
styku v jej neprítomnosti každú sobotu v čase od 13:00 hod. do 18:00 hod. V tomto prípade však po
pomerne krátkej dobe súd prvej inštancie upravil styk už aj na nedeľu bez prítomnosti matky a od apríla
dokonca už aj s prespávaním. Súd prvej inštancie pritom vykonal na pojednávaní výsluch maloletej,

ktorá sama uviedla, že v súčasnej dobe sa s otcom stretáva v sobotu a niekedy v stredu, avšak len
na krátku chvíľu, lebo sa jej nechce. Maloletá uviedla, že má telefón, pričom s otcom volá len vtedy,
keď je chorá. Otec teda ani takýmto spôsobom nevyužíva priestor na kontakt s maloletou. Zároveň
maloletá uviedla, že sa môže skúsiť stretávať s otcom bez prítomnosti matky, avšak keď ju to nebude
baviť, vyjadrila želanie, aby tam bola prítomná matka. Taktiež zo správy z poradensko-psychologického
procesu vyplynula požiadavka, aby sa pri úprave styku s maloletou postupovalo dostatočne citlivo a

predovšetkým s ohľadom na aktuálny postoj maloletej a jej záujem k stretávaniu sa. Súd prvej inštancie
po pomerne krátkej dobe stretávania sa dcéry s otcom bez prítomnosti matky rozšíril styk a určil dokonca
prespávanie dcéry u otca bez toho, aby takýto postoj maloletej zistil. Sama dcéra uviedla, že nepozná
partnerku otca dieťaťa, je jej toto prostredie cudzie, takisto ani nepozná dieťa partnerky, s ktorým otec
býva v spoločnej domácnosti. V priebehu celého konania bolo jednoznačne preukázané, že otec napriek

tomu, že sa mal možnosť stretávať s maloletou, a to každú druhú nedeľu v mesiaci a každú druhú
stredu v mesiaci, pričom za rok takýchto stretávaní sa takmer 63 % stretnutí nerealizovalo. Otec teda
vôbec nevyužíval čas na vytvorenie si vzťahu s maloletou, nehovoriac o tom, že pred rokom 2021
svoju dcéru takmer dva roky z vlastného rozhodnutia nevidel. O dcéru sa doslova začal zaujímať len v
poslednom období, čo nemôže hneď viesť k tomu, aby bol upravený styk dcéry s otcom aj cez víkendy,

nehovoriac už aj o úprave letných prázdnin. Otec s maloletou nikdy takúto dlhú dobu nestrávil, takáto
zmena by sa mala diať naozaj citlivo, mal by sa zistiť názor maloletej a až následne by sa mal takýto
styk upraviť. V súčasnej dobe prebieha styk v zmysle nariadeného neodkladného nariadenia. Dcéra
sa s otcom bez prítomnosti matky stretáva každú druhú sobotu na čas 5 hodín. Síce na jednej strane
na styk s otcom ide, avšak na druhej strane už pár dní pred plánovaným stykom sa vždy pýta, či sa

s otcom musí stretnúť. Okrem tohto je otec maloletej nekomunikatívny. Keď sa matka spýta, kam sa
chystá, odpovie jej vyhýbavo. Len dodatočne sa vždy dozvie, kde otec s maloletou bol. Otec si zrejme
myslí, že by mu prekazila stretnutie, avšak má len záujem vedieť, kde sa otec s maloletou nachádza.
V čase medzi stretnutiami neexistuje žiadna komunikácia. Maloletá ani matka maloletej nemá žiadne
informácie od otca, ako sa má, či je zdravý. S prihliadnutím na minulé udalosti v živote účastníkov

konania, ktoré boli poznačené práve zdravotnými psychickými problémami otca, je obzvlášť dôležité,
aby z hradiska bezpečnosti a zdravého vývinu maloletej mala maloletá, s prihliadnutím na aktuálny vek
maloletej prostredníctvom matky ako zákonnej zástupkyne, dostupné aktuálne informácie o zdravotnom
stave otca a prebiehajúcej liečbe. Navrhované dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal. V konečnom
dôsledku, každé realizované stretnutie maloletej s otcom prebieha naslepo. Ako matka rešpektuje

výchovnú rolu a dôležitosť otca v živote ich dcéry, avšak aj otec by si mal uvedomiť, že vzťah k dieťaťu, o
ktoré takmer dva roky nejavil záujem, treba budovať postupne a s prihliadnutím aj na záujem maloletej.
Súd prvej inštancie nemal pristúpiť k vydaniu rozsudku, ale po určitej dobe od nariadenia neodkladného
opatreniamalzopakovaťvýsluchmaloletejasprihliadnutímajnajejvýpoveďďalejurčiťúpravustyku.Ak
je v prípade maloletých deti potreba rozhodovať čo najrýchlejšie, je na druhej strane potrebné podotknúť,

že v takýchto prípadoch kde otec maloletej dlhodobo absentoval vo výchovnom procese a to aj pre vážne
ochorenie psychického pôvodu, je potrebné a dôležité starostlivo zvažovať úpravu styku. V prípade, že
by odvolací súd rozhodnutie OS Nové Zámky potvrdil, mohlo by sa stať, že by maloletá po právoplatnosti
rozhodnutia vstúpila rovno napríklad do letných prázdnin, kedy bez predchádzajúcej prípravy strávila u
otca 10 dní. Aj z tohto dôvodu má zato, že je potrebná dlhšia doba adaptácie maloletej, a preto sa javí

ako nevyhnutné styk s maloletou upraviť nanovo. Počas celého konania ako matka nezaznamenala, že
by otec maloletej mal záujem pracovať napríklad aj na ich vzájomnej komunikácii. Otec sa v rozmedzí
šiestichmesiacovdostavilnaporadensko-psychologickúpomocibadvakrát,ajtozjejpodnetu,nijakým
spôsobom nepracoval na zlepšení či už ich vzťahu resp. vzťahu s maloletou (pričom ani nepožiadal o
náhradný termín). Otec mal k dispozícii jeden rok počas konania, kedy sa mohol s dcérou stretávať,

avšak tento čas reálne nevyužil ani na polovicu.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s rozsudkom súdu v plnom rozsahu stotožňuje a
má za to, že je v záujme maloletej. Navrhol, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Matka vpriebehu konania prezentovala naoko podporu stretávania sa otca s maloletou, avšak v skutočnosti pre
toneurobilažiadenpozitívnykrok,naopakzapodporysvojejrodinyhovytesňovalistáleviaczpovedomia
maloletej. Matka v odvolaní poukazuje na to, že otec nevyužíval čas na stretávanie sa, otec však

niekoľkokrát vysvetlil, že stretávanie sa s maloletou, ktorá mala v tom čase 6 rokov za prítomnosti matky,
mu neumožňovalo vytvorenie žiadnej osobnej a blízkej citovej väzby s maloletou, nevedel maloletej
pripraviť program, ktorý je blízky jeho životnému štýlu, jeho záľubám a návykom, maloletá takto otca
poznala len v rozsahu informácií, ktoré poskytovala matka. V priebehu konania matka uvádzala rôzne
nesúrodé argumenty voči tomu, prečo by sa maloletá nemala s otcom stretávať, namietala zdravotný

stav otca, dokonca sa dožadovala toho, aby otec matke predkladal správy o svojom zdravotnom stave,
poukazovala na rôzne skutočnosti, týkajúce sa dlhodobej partnerky otca, mala výhrady voči tomu, že
otec má vôbec partnerku, a opakovane poukazovala na otcovu minulosť. Matka sa však snažila niekoľko
rokov maloletú od otca izolovať, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matku v tomto smere zrejme
nie správnym smerom usmerňujú jej rodičia, ktorí sa aj počas súdneho konania angažovali, otvorene
sa stavali proti otcovi a ľudom v jeho blízkosti. Vykonaným dokazovaním bolo zároveň preukázané,

že ani na strane maloletej dcéry nie sú žiadne také skutočnosti, ktoré by bránili maloletej stretávať
sa s otcom v rozsahu, ako to vyplýva z rozhodnutia súdu, naopak, pravidelné stretávanie sa otca s
maloletou bez prítomnosti matky výrazným spôsobom prospelo maloletej a otcovi utužiť citové väzby
medzi nimi, keď je ale potrebné zdôrazniť, že jeho otcovská láska k maloletej bola prítomná na jeho
strane vždy, avšak obmedzovanie jeho stretnutí s maloletou a prítomnosť rodiny matky na stretnutiach

výrazným spôsobom poznačovali kvalitu stretávania sa otca s maloletou, k čomu sa napokon vyjadrila
aj maloletá, ktorá uviedla, že stretávanie v cukrárni ju nebaví. Bez ohľadu na uvedené je zrejmé, že
úprava stretávania sa otca s dcérou, ktorá je vo veku 6 rokov za prítomnosti matky, nebola vhodná, bola
nedôvodná a bola výsledkom nesprávnej dohody v rozvodovom konaní, kedy otec na takúto dohodu
pristúpil pod tlakom vyjadrení matky, ktorá neustála poukazujúc na zdravotné problémy otca vyvolávala

v otcovi pochybnosti a presvedčenie, že lepší spôsob úpravy stretávania nedosiahne. Stretávanie sa
otca s maloletou prebieha bez prítomnosti matky v podstate od vydania neodkladného opatrenia zo
septembra 2022. Maloletá sa nepýta skôr domov, nedožaduje sa matky, ani jej nezvykne telefonovať.
Otec sa jej pri stretnutí vždy popýta ako sa s ním cítila, načo vždy maloletá odpovedá kladne a niekedy
sa vyjadrí, že by ostala aj dlhšie, avšak mama by sa hnevala. Stretnutia prebiehajú niekedy aj za

prítomnosti partnerky otca, medzi otcom a partnerkou ide o dlhodobý usporiadaný vzťah, maloletá
partnerku otca a jej syna akceptuje, má s nimi pekný vzťah, keď je otec s maloletou bez ich prítomnosti,
pýta sa nich a vyjadruje ľútosť, že sa stretnutia nezúčastnia. Otec sa pýtal maloletej, či by chcela
prespať v ich domácnosti, keď aj rozhodnutie súdu je takto postupne nastavené, pričom maloletá sa
vyjadrila, že by aj chcela, avšak si myslí, že mama toto nechce. Rovnako odpovedala aj na otázku

letnej dovolenky, keď uviedla, že nemá problém ísť. V tejto súvislosti otec uvádza, že v lete 2022 bola
dcéra na niekoľkých týždňových táboroch, kde trávila 9-hodín denne a bez matky. Maloletá teda nemá
žiaden problém stráviť čas v neprítomnosti matky, avšak matka má problém s tým, aby maloletá tento
čas strávila s otcom. K stretnutiam otec ďalej v reakcii na odvolanie matky uvádza, že ak bolo pre
chorobu zrušené stretnutie, žiadal od matky vo forme predlžených stretnutí stretnutie na viac hodín ako

vyplýva z neodkladného opatrenia, takto stretnutia aj prebehli, nebol s nimi žiaden problém a maloletá
dcéra žiadnym spôsobom nedala najavo, že by jej čas strávený s otcom bol dlhý. Otec však namieta,
že matka maloletú na stretnutia s otcom ani v súčasnosti nepripravuje, naopak, niekedy má otec dojem,
že zámerne pripravuje maloletej v piatok taký program, aby ju zrejme odradila od stretnutia s otcom cez
víkend. Otec vychádza z toho, že na požiadanie matky o dlhší čas stretnutia matka najprv odpíše otcovi,

že maloletá nechce ísť, pretože je zvyknutá cez víkend „leňošiť“. Otec následne kontaktoval telefonicky
dcéru, ktorá bez akéhokoľvek problému alebo oponovania s dlhším stretnutím súhlasila. Stalo sa tiež,
že bola maloletá v piatok pomerne neskoro večer na hokejovom zápase, čo matka využila a žiadala
otca o zrušenie víkendového stretnutia z dôvodu, že maloletá je unavená. Počas stretnutí maloletej
s otcom matka maloletú viac krát kontaktuje, volá jej, píše, maloletú niekedy takto vyrušuje pri hre.

Nastala tiež situácia, kedy otec požiadal partnerku, aby ho s dcérou odfotila, keď boli na výlete, na čo
však maloletá najbližšie prišla s odkazom pre partnerku otca, že si mama neželá, aby ju fotili, maloletá
však zároveň povedala, že jej to nevadí a nerozumie, prečo to mame vadí. Pokiaľ matka namieta, že
otec s ňou medzi stretnutiami nekomunikuje, uvádza, že pokiaľ kontaktuje matku s riešením nejakého
problému, matka na správy nereaguje, pokaľ ide o telefonáty s maloletou, vzhľadom na prostredie, v

ktorom sa maloletá nachádza, kde otec je výrazne odmietaný, považuje telefonovanie za nepriaznivé
pre dcéru, keď by ju nerád vystavoval konfrontačným situáciám. Na druhej strane ale matka namieta,
že otec neposkytuje informácie o svojom zdravotnom stave. Takáto požiadavka bola vznesená aj na
pojednávaní, avšak je nenáležitá, pričom ani otec nepožaduje informácie o zdravotnom stave matky, avo veciach starostlivosti o maloleté deti takáto požiadavka nemá s predmetom konania žiaden súvis. Vo
svojom odvolaní aj v priebehu konania sa matka opakovane vracia do obdobia spred niekoľkých rokov,
nemá záujem na riešení situácie, ktorá je aktuálna teraz, pričom z jej vyjadrení sa ukazuje, že minulé

problémy spred niekoľkých rokov sú len argumentom pre to, aby matka bránila v rozvoji vzťahu medzi
maloletou a otcom. Kým otca oslovovala donedávna krstným menom, ako to počula doma, v súčasnosti
ho už oslovuje „tato“. K otcovi je milá, priateľská, vyzerá vždy spokojne a veľmi pekne sa začlenila
do otcovej rodiny. V tomto smere otec má záujem aj naďalej rozsah stretávania s maloletou dcérou
rozširovať na čo najdlhšie obdobia bez prítomnosti matky, keď matka stretávanie ani teraz nepodporuje.

Pokiaľ ide o výživné, súdom prvej inštancie určená výšku s kombináciou sporenia pre maloletú je podľa
názoru otca primeraná potrebám maloletej a ale aj možnostiam otca. Výživné v sume 300,- eur mesačne
vykryje všetky potreby maloletej s prihliadnutím na skutočnosť, že aj matka maloletej musí prispievať na
výživu maloletej, matka poberá v súvislosti so starostlivosťou o maloletú aj rodinné prídavky a daňový
bonus, pričom šetrenie pre maloletú zabezpečuje otec. Okrem toho otec udáva, že aj on nakupuje veci
pre maloletú, nakupuje jej hračky, knihy ale aj oblečenie a obuv, pričom v priemere takto minie približne

100,- eur mesačne nad rámec výživného, keďže zariaďuje pre maloletú izbu a chce pre dcéru zabezpečiť
aj veci na oblečenie vo svojej domácnosti.
4. |
5. K odvolaniu matky sa vyjadril procesný opatrovník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil. Rodičia sa na výške výživného v sume 300,- eur dohodli, a rovnako nebola

v rámci konania sporná ani výška výživného na tvorbu úspor. Nová úprava styku, resp. jeho rozšírenie
je potrebné a rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Pokiaľ otec prejavil
snahu sa s maloletou pravidelne stretávať, je potrebné upraviť rozsah stretávania sa tak, aby mal i
otec dostatočný priestor a možnosť prehlbovať svoj vzťah s maloletou a zároveň, aby sa tento i s
prihliadnutím na prežívanie maloletej realizoval postupne. Práve na základe týchto aspektov bol styk

otcasmaloletouupravenýtrojfázovo.Právnaúpravastykuotcasmaloletoutakpočasbežnéhoroka,ako
i počas školských prázdnin a sviatkov by mala korešpondovať najlepší záujem dieťaťa, no zároveň by
táto mala byť rozdelená rovnakým podielom medzi oboch rodičov. V tejto súvislosti je nutné podotknúť,
že ide o dieťa zdravé a vekovo dostatočne vyspelé, ktoré si nevyžaduje špeciálnu či inú výnimočnú
starostlivosť, zároveň je povinnosťou oboch rodičov vplývať na maloleté dieťa a správať sa navzájom

tak, aby bolo možné styk realizovať bez akéhokoľvek ohrozenia zdravého vývinu maloletého dieťaťa..

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu procesného opatrovníka k odvolaniu matky uviedol, vyjadrenie
procesného opatrovníka v podstate korešponduje s jeho vyjadrením a jeho názorom, keď otec zastáva
názor, že niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by malo byť akýmkoľvek spôsobom obmedzované stretávanie

otca s maloletou, pričom takýto dôvod nie je ani na strane maloletej a ani na strane otca. Naopak, už v
súčasnosti je zrejmé, že maloletej rozšírené stretávanie s otcom prospieva, s otcom si buduje každým
ďalším stretnutím pevnejší vzťah, otec sa stáva podstatnou súčasťou života maloletej, pričom takáto
zmena bola vzhľadom na skúsenosti s predchádzajúcich období už nevyhnutná. Otec maloletej preto s
vyjadrením procesného opatrovníka súhlasí, pričom poukazuje na svoje vlastné vyjadrenie zo dňa 31.

marca 2023.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku ), po
zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a oprávnenou osobou - matkou ( § 359 a § 362 ods.
1 Civilného sporového poriadku a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku ), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( § 363 Civilného sporového poriadku ) a
že matka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku ),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( § 65 Civilného mimosporového
poriadku ) a dôvodmi odvolania ( § 66 Civilného mimosporového poriadku ), s prihliadnutím na prípadné

vadykonania,ibaakbymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilného
mimosporového poriadku ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( § 68 Civilného
mimosporového poriadku ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( § 219 ods.

3 Civilného sporového poriadku ), že nie je dôvodné odvolanie matky v časti výroku III., V. a v závislých
výrokoch VI. a VII., napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v daných častiach vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku ), pričom v tejto časti vychádzal zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie bezpotreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( § 383 a § 384 Civilného sporového poriadku ). Zároveň
všakodvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaniematkyječiastočnedôvodnévčastivýrokuII.,vdôsledku
čoho je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v danej časti potrebné zmeniť ( § 388 Civilného

sporového poriadku ).

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/1472020 bol rozvod manželov,
rodičov a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na dôvody matky predostreté v jej odvolaní bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, keď otcovi popri určení bežného výživného
vo výške 300 eur mesačne určil povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletej vo výške 50 eur mesačne
( výrok II. ) a upravil styk otca s maloletou, aktuálne tak, že je otec oprávnený stýkať sa s maloletou
každý nepárny týždeň v roku v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. ( výrok III. ), počas
jarných prázdnin určených vyhláškou ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu každý párny rok od

pondelka od 10.00 hod. do piatka do 17.00 hod., počas letných školských prázdnin každý rok od 1. júla
od 10.00 hod. do 10. júla do 18.00 hod. a v mesiaci august, štvrtý celý augustový týždeň, od pondelka
od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý rok od 25. decembra od 10.00
hod. do 26. decembra do 10.00 hod. ( výrok V. ) s tým, že otec je oprávnený maloletú v určený čas
prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase je otec povinný maloletú matke

v mieste bydliska odovzdať ( výrok VI. ) a matka je povinná maloletú na tento styk pripraviť a v určený
čas v mieste jej bydliska ho otcovi odovzdať ( výrok VII. ).

10. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v dostatočnej miere potrebnej pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky na určenie

výživného na tvorbu úspor otcovi pre maloletú a na zmenu úpravy styku otca s maloletou. Berúc však do
úvahy jednak dôkazy vykonané súdom prvej inštancie, ako aj argumentáciu matky v podanom odvolaní,
dospel odvolací súd k čiastočne odlišnému právnemu posúdeniu otázky priznania výživného na tvorbu
úspor čo do ich výšky. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné vo veci nariadiť pojednávanie a opakovať,
resp. dopĺňať dokazovanie.

11. V prvom rade odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého rozsudku v časti určenia výživného
pre maloletú na tvorbu úspor ( výrok II. ) vzhľadom na odvolacie námietky matky, ktorými namietala
určenie výživného na tvorbu úspor len vo výške 50 eur mesačne, čo nezodpovedá výške príjmu otca.
Navrhla určenie výživného na tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môže sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

13.Podľa§62ods.1,2,4Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.(4)

14. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení

výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

15. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.16. Z citovaného zákonného ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že podmienkou
takéhoto rozhodnutia je kvalifikované zistenie majetkových pomerov, pričom tvorba úspor prichádza
do úvahy najmä za situácie, ak súd po preskúmaní majetkovej situácie povinného rodiča komplexne

zo všetkých zákonných hľadísk dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem
zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov,
majetková situácia povinného umožňuje aj tvorbu úspor. Súčasne možno vyvodiť, že by malo ísť o
majetkovépomeryprevyšujúcepriemer;vtakomtoprípadezaďalšieodôvodnenépotrebydieťaťamožno
považovať tvorbu úspor napr. na účely zabezpečenia budúceho bývania, poistenia, zabezpečenia

zdravotnej starostlivosti o dieťa v prípade určitých zdravotných komplikácií a pod.

17. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v časti výroku II. s poukazom na podané
odvolanie matky. Z obsahu spisu vyplynulo, že matka poberala ošetrovné v čase od marca do septembra
2020 v priemernej výške 350,14 eur mesačne, v mesiacoch apríl až august 2020 a čiastočne aj v
mesiacoch marec a september bola matka na pandemickej OČR s maloletým dieťaťom. Priemerný čistý

príjem matky za obdobie od februára 2020 do januára 2021 bol 464,11 eur. Z daňového priznania matky
za rok 2020 vyplynulo, že matka vykázala úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 3.939,50
eur a základ dane vo výške 3.411,71 eur, za rok 2021 úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo
výške 8.137,91 eur a základ dane vo výške 7.047,46 eur. Priemerný čistý mesačný príjem matky za
obdobie od septembra do decembra 2021 bol 468,95 eur a za obdobie január až august 2022 vo výške

526,44 eur. Otec maloletej je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, jeho priemerný mesačný
čistý príjem za obdobie november 2020 až marec 2021 bol vo výške 1.516,94 eur, za obdobie od
novembra 2020 do októbra 2021 vo výške 2.307,27 eur a za obdobie od novembra 2021 do októbra
2022 bol vo výške 3.708,91 eur. Z daňového priznania otca za rok 2021 vyplynulo, že otec vykázal
úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov vo výške 49.523,50 eur, základ dane vo výške 42.978,97

eur, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov vo výške 6.450,- eur a výdavky
vo výške 3.870 eur. V súvislosti s návštevou materskej školy maloletou matka uhradila v školskom
roku 2021/2022 poplatky za stravné, školné, dar škole, plavecký výcvik, školský výlet, projekt, ovocie,
očné vyšetrenie, fotenie, celkovú sumu 370,05 eur. Odvolací súd považoval vyššie ustálené a matkou
a otcom nespochybnené mesačné príjmy a výdavky matky, otca a maloletej za primerané. Vzhľadom

na takto vykonané dokazovanie, najmä vzhľadom nadštandardný čistý príjem otca vo výške 3 708,91
eur mesačne ( v roku 2022 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva
SR vo výške 1 304 eur v hrubom ) odvolací súd považoval odvolaciu argumentáciu matky, vedúcu
k záveru, že majetkové pomery otca sú nadpriemerné, a preto je priestor na určenie výživného na
tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne. Na zdôraznenie správnosti takto určenej výšky výživného sa

žiada napokon poznamenať, že i keď právne predpisy Slovenskej republiky neurčujú tabuľkovú úpravu
výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky
okolnosti prípadu, možno dať do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom
spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve
zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z

tejtometodikyvyplýva,ževprípadeexistenciejednejvyživovacejpovinnostikdieťaťuvoveku6-9rokov,
navštevujúceprvýstupeňzákladnejškolymaloletáodseptembra2022navštevujeprvýstupeňzákladnej
školy ), predstavuje primerané výživné cca 20 % z priemerného čistého mesačného príjmu povinného
rodiča, čo v danej veci vzhľadom k príjmu otca predstavuje sumu cca 740,- eur. Z uvedeného je teda
zrejmé, že aj pokiaľ odvolací súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je potrebné

považovaťvýživnénatvorbuúsporvovýške150,-eurmesačnezaprimeranéprihliadajúcnaskutočnosť,
že matka časť svojej vyživovacej povinnosti na maloletú kompenzuje osobnou starostlivosťou, a ktorú
otec musí nahrádzať platením výživného ( § 62 ods. 4 Zákona o rodine ). Uvedená suma výživného na
tvorbu úspor je adekvátna po zohľadnení možností a schopností povinného otca a jeho životnej úrovni.

18. Na základe uvedeného odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k odlišnému právnemu
posúdeniu skutkových okolností určujúcich výšku výživného na tvorbu úspor a z týchto dôvodov zmenil
výrokrozsudkusúduprvejinštancietak,žeurčilotcovipovinnosťprispievaťnavýživumaloletejvýživným
na tvorbu úspor vo výške 150 eur mesačne popri bežnom výživnom postupom podľa § 388 Civilného
sporového poriadku.

19. V ďalšom odvolací súd posudzoval správnosť napadnutého rozsudku v časti úpravy styku otca
s maloletou ( výrok III., V. a závislé výroky VI. a VII. ), ktorými bol rozšírený styk otca s maloletou.20. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností
alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

23. Dieťa má zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia
spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo v primeranom rozsahu
podieľaťsanavýchovedieťaťa,osobnesaodieťastaraťabudovaťcitovéarodinnéväzbysním,nakoľko

stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi z tohto vzťahu. Svoje právo
vychovávať dieťa realizuje rodič, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, predovšetkým
prostredníctvom stretnutí s dieťaťom. Z uvedeného dôvodu súd rozhodujúci vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu musí vždy dôsledne rešpektovať právo dieťaťa
na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a jeho právo na udržiavanie pravidelného,

rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ako je zakotvené v § 24 ods. 4
Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súd musí vždy dbať na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom
a vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a

dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Pokiaľ súd v konaní zistí, že medzi
dieťaťom a takýmto rodičom sú dobré citové väzby, mal by dostatočne širokou úpravou styku vytvoriť
adekvátny priestor na utužovanie a prehlbovanie ich vzťahu a súčasne i na uplatňovanie výchovného
pôsobenia rodiča na svoje dieťa.

24.Zobsahuspisuvyplynulo,žeostatnýrazoúpravestykuotcasmaloletoubolorozhodnutérozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11P/147/2020-76 z 25. mája 2021 tak, že otec bol oprávnený stýkať
sa s maloletou oprávnený stýkať sa s maloletou každý párny týždeň v roku v stredu v čase od 16.00
hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 12.00 hod. vždy
za prítomnosti matky. Z výsluchu maloletej súdom prvej inštancie vyplynulo, že má sedem rokov, chodí

do prvého ročníka. Ocino má krásne rybičky v jazierku, bola u neho, býva blízko pri nich v F.. Keď bola
u tatina, bol tam len tatino a rozhodne nechce, aby sa stretávali každú minútu s tatinom, lebo ju to
nebaví, pretože chodia len na jedno miesto, do cukrárne do J.. Chodí tam s ňou aj maminka. Tatino
ju stále pusinkuje, čo ona nechce, aj maminka ju pusinkuje. Teraz sa stretáva s tatinom každú druhú
nedeľu a ešte niektoré stredy, len na krátku chvíľu, lebo sa jej nechce. Aj by sa chcela stretávať s

tatinom, že by išla pozrieť rybičky, ale aby to bolo s mamou, pretože to tak chce. Nič zlé si o tatinovi
nemyslí. Môže si vyskúšať stretnúť sa s tatinom bez maminy, ale keď ju to nebude baviť, tak potom
chce aj maminku tam. Správou zo šetrenia pomerov procesným opatrovníkom, správou z poradensko-
psychologickéhoprocesu,lekárskejsprávybolopreukázané,žemaloletávyjadrovalapozitívnevzťahové
väzby k obom rodičom, pevnejšie a bližšie však ku svojej matke, je potrebné brať zreteľ aj skutočnosť,

že dieťa je so svojim otcom výrazne menej času ako so svojou matkou, s ktorou zároveň žije v spoločnej
domácnosti. K možnosti tráviť viac času s otcom v neprítomnosti matky, vyjadrovala maloletá počas
poradenských sedení ambivalentný postoj. Podľa jej slov by stačilo stretávať sa s otcom len raz za
mesiac, zároveň však prezentovala záujem častejšie chodiť ku svojmu otcovi domov, aj kvôli zvieratám,
ktoré tam má. Z obsahu komunikácie s maloletou ako aj z pozorovania jej prežívania a správania,

sa možno domnievať, že maloletá má dostatočné adaptačné schopnosti k prípadnej zmene formátu
stretávania sa so svojím otcom, ak sa takáto zmena bude realizovať postupne, dostatočne citlivo
a predovšetkým s ohľadom na jej aktuálny postoj a záujem k stretávaniu sa s otcom. Vo vyšetrení
otca nemanifestovali známky psychotickej kvality stavu. Nepotvrdila sa ani cirkularita emotivity, čiznámky organického poškodenia CNS, prítomné sú iba mierne známky depresívneho ladenia, osobnosť
dobre diferencovaná, emocionálne stabilná s dependentnými rysmi. Otec je liečbe v ambulancii B. K.,
pravidelne v stavených termínoch ich ambulanciu navštevuje, lieky, ktoré má predpísané na kontrolách

referuje ako užívané. Zdravotný stav pri jeho poslednej kontrole dňa 11. apríla 2022 bol stabilizovaný.

25. Za takýchto okolností súd prvej inštancie správne vyhodnotil styk otca s maloletou len na 5 hodín
každý druhý víkend ako nedostatočný, a požiadavku otca na rozšírenie styku s maloletou tak, aby
u neho aj prespávala, za plne legitímnu. Odvolací súd zhodne zo súdom prvej inštancie považuje

úpravu styku otca s maloletou s prespaním za vhodnú vzhľadom na súdom prvej inštancie zistený
skutočný stav napriek tomu, že maloletá zaujíma ambivalentný postoj k stretávaniu s otcom uvádzajúc,
že môže si vyskúšať stretnúť sa s otcom bez matky, ale keď ju to nebude baviť, tak potom chce
aj matku. Z uvedeného je zrejmé, že tento prístup maloletej k stretávaniu sa s otcom, ktorý nie je
logicky podložený, nie je dôvodom na to, aby styk otca s maloletou obmedzený v zmysle návrhu matky,
nakoľko bez zjavných presvedčivých a logických príčin takýto, prípadne odmietavý prístup dieťaťa je

obyčajne výsledkom vplývania druhého rodiča na maloleté dieťa. V tejto situácii dieťa potrebuje, aby sa
stretávalo s otcom, pretože pri vzájomnom stretávaní je možné rozvíjať puto medzi rodičom a dieťaťom.
Pomery u otca boli riadne prešetrené a z výsledku šetrení procesného opatrovníka vyplýva, že sú
vyhovujúce. Preto odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku matky na prešetrenie zdravotného stavu
otca za neopodstatnenú aj s prihliadnutím na informácie vyplývajúce z lekárskej správy o zdravotnom

stave otca. V súvislosti s uvedeným odvolací súd potom ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu
námietku matky, že zo správy z poradensko-psychologického procesu vyplynula požiadavka, aby sa pri
úprave styku postupovalo dostatočne citlivo a predovšetkým s ohľadom na aktuálny postoj maloletej a
jej záujem o stretávanie sa s otcom, čo súd prvej inštancie nebral do úvahy, keď po pomerne krátkej
dobe rozšíril styk otca s dcérou a dokonca určil prespávanie.

26. Odvolací súd dopĺňa, že právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje otcovi právo na prístup k dieťaťu,
právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania a právo výchovne na dieťa počas tohto
času pôsobiť. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že matka nemá právo ovplyvňovať priebeh stretnutí, ani
určovať ako a kde sa styk bude realizovať alebo inak zasahovať do výkonu práv otca maloletého dieťaťa.

27. Vedený týmito úvahami, posúdiac odvolacie námietky matky ako nedôvodné, po vyhodnotení
preukázaných skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch III., V. a v závislých výrokoch
VI., VII za použitia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil a podľa § 387
ods. 2 Civilného sporového poriadku na zdôraznenie jeho správnosti ho iba doplnil o ďalšie dôvody.

28. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,
keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu
SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.). Na ďalšiu argumentáciu matky,
už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, odvolací súd

nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

29. V mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom platí zásada, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov
si sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Civilný mimosporový poriadok pripúšťa výnimky. V

prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ustanovenia §
52 Civilného mimosporového poriadku. O náhrade trov konania vzhľadom na vyššie uvedené teoretické
východiská o nároku na náhradu trov konania, tak odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods.
1 a 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

30. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa

na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).