Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/119/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6623200940
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6623200940.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Táne Rapčanovej

a členov senátu – sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti
o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, toho času umiestnený v C. D., E. XXXX/X, XXX XX B.,
zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov –
matky: F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. G. A. H. XXXX/XX, XXX XX A. a otca: J. E. K. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. J. XXXX/XX, XXX XX A., za účasti prokurátora – Okresná prokuratúra
Lučenec, so sídlom F. Lehára 12, 984 80 Lučenec 1, o nariadenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/61/2023-164 zo dňa 17. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a VII. p o t v r d z u j e .

Odvolanie matky dieťaťa do výroku III. rozsudku okresného súdu o d m i e t a.

Vo výrokoch I., IV., V. a VI. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.

7P/61/2023-164 zo dňa 17.07.2023 rozhodol tak, že nariadil nad maloletým dieťaťom A. B., narodeným
XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre, E. XXXX/X,
XXX XX B. (výrok I.). L. G. H., narodená XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletého
A. B., narodeného XX.XX.XXXX výživným vo výške 90,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra, E. XXXX/X, XXX
XX B. (výrok II.). Otec J. E. K. B., narodený XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého
A. B., narodeného XX.XX.XXXX výživným vo výške 49,- Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra, E. XXXX/X, XXX
XX B. (výrok III.). Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/23/2019-127 zo
dňa 22.11.2019 právoplatného dňa 22.12.2019 (výrok IV.). Zrušuje sa neodkladné opatrenie Okresného
súdu Lučenec nariadené uznesením č. k. 7P/40/2023-18 zo dňa 15.02.2023 (výrok V.). Súd zrušuje
výchovné opatrenie nariadené nad výchovou maloletého dieťaťa výrokom IV. uznesenia Okresného
súdu Lučenec č. k. 7P/5/2022-285 zo dňa 04.08.2022 právoplatného a vykonateľného dňa 11.08.2022
(výrok VI.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). 1.1 Rozhodnutie

odôvodnil tým, že navrhovateľ – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec sa domáhal nariadenia
ústavnej starostlivosti nad maloletým v zmysle § 54 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“.1.2 Po ustálení skutkového stavu okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ust. § 37 ods. 8, § 54 ods.
1, 2, 3, 5, § 55 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3 a § 81
ods. 1, 2 Zákona o rodine“, § 2 ods. 1 a § 334 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok

(ďalej len „CMP“) a § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
1.3 Na základe vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že u maloletého pretrvávajú výchovné problémy, pričom tieto nie
je množné riešiť v zariadení s voľným režimom, akým je centrum pre deti a rodiny. Problémy v správaní
maloletého spočívajúce v závislosti na omamných a psychotropných látkach, psychických problémoch

maloletého, ako aj v jeho nežiadúcom spôsobe správania (snaha o manipuláciu ľudí vo svojom okolí,
neustále porušovanie stanovených pravidiel, nerešpektovanie vnútorného poriadku zariadenia), boli
riešené cestou psychologických sedení, ako aj psychiatrických liečení, zatiaľ však bez výraznejšieho
úspechu, čo je zrejmé aj z tej skutočnosti, že maloletý napriek schválenému uvoľneniu zo zariadenia
na krátkodobý pobyt v domácnosti matky opätovne zo zariadenia utiekol a opätovne bolo potrebné
požiadať o súčinnosť príslušníkov Policajného zboru SR za účelom zadržania maloletého. Mal tiež

preukázané, že rodičia maloletého nedokážu poskytnúť maloletému plnohodnotnú starostlivosť bez
ohrozenia svojho života a zdravia a bez ohrozenia zdravia a bezpečnosti maloletého dieťaťa (maloletý
fyzicky napadol otca, ktorému bol uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/40/2023-18 zo dňa
15.02.2023 dočasne zverený do starostlivosti). Súd mal tak za preukázané, že naďalej trvajú dôvody pre
pobyt maloletého dieťaťa v režimovom zariadení. Z dôvodu, že výchovné opatrenia uložené uznesením

č. k. 7P/5/2022-285 zo dňa 04.08.2022 neviedli k náprave, súd nevidel dôvod pre ich opakované
uloženie. Z toho dôvodu nad maloletým nariadil ústavnú starostlivosť v súlade s § 54 ods. 2 písm. c/
Zákona o rodine.
1.4 Čo sa týka uloženej vyživovacej povinnosti matke a otcovi okresný súd vykonal lustrácie za účelom
zistenia majetkových pomerov rodičov maloletého. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná s čistým

mesačným príjmom približne 1.000,- eur, jej výdavky predstavujú sumu 900,- eur mesačne a spolu
s maloletým má dve vyživovacie povinnosti. Uviedla, že v jej príjmových možnostiach je prispievať na
výživu syna výživným v sume 90,- eur mesačne. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške
489,80 eur mesačne a spolu s maloletým má tri vyživovacie povinnosti. O výdavkoch otca okresný súd
nemal vedomosť, preto vychádzal z judikatúrou určenou sumou prislúchajúcou na vyživovaciu povinnosť

otca, ktorá činí 20 % až 30 % z príjmu povinného rodiča. Uložil preto rodičom povinnosť prispievať na
výživu maloletého výživným vo výške 90,- eur mesačne u matky a vo výške 49,- eur mesačne u otca,
splatného počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet
Reedukačného centra, E. XXXX/X, XXX XX B..
1.5 Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/23/2019-127 zo dňa 22.11.2019

maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho zastupovala a spravovala jeho majetok
a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným vo výške 200,- eur
mesačne od 01.06.2019. Predmetný rozsudok bol následne pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa zmenený
uznesením č. k. 7P/5/2022-285 zo dňa 04.08.2022 tak, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Keďže súd rozsudkom rozhodol o nariadení ústavnej

starostlivosti nad maloletým došlo týmto rozhodnutím k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
8P/23/2019-127 zo dňa 22.11.2019, pričom nezmeneným zostalo len spoločné zastupovanie a správa
majetku maloletého dieťaťa obidvoma rodičmi v zmysle výroku II. uznesenia č. k. 7P/5/2022-285 zo dňa
04.08.2022.
1.6 Ďalej súd uviedol, že uznesením súdu č. k. 7P/40/2023-18 zo dňa 15.02.2023 nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým uložil Centru pre deti a rodiny M. N. C. F., O. N., C. D. P. F., E. D. Q. X, XXX XX
R., aby odovzdalo maloleté dieťa do dočasnej osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal na úhradu
výživného v nevyhnutnej miere vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy mesačne vopred do 15. dňa toho
ktorého mesiaca do rúk maloletého dieťaťa počnúc dňom doručenia uznesenia a navrhovateľovi (Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec) bola uložená povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia návrh na začatie konania vo veci samej o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti otca. Predmetný návrh bol súdu doručený dňa 23.03.2023 a konanie o zverenie maloletého
do osobnej starostlivosti otca bolo vedené pod sp. zn. 7P/71/2023. Keďže zanikli dôvody, pre ktoré bol
maloletý zverený do dočasnej osobnej starostlivosti otca (nutnosť opätovného umiestnenia maloletého

v reedukačnom zariadení), navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť a súd uznesením č. k.
4P/71/2023-27 zo dňa 13.07.2023 konanie zastavil. Vzhľadom na toto zastavujúce uznesenie súd
vsúlades§335ods.1CSPvspojenís§2ods. lCMPajbeznávrhuzrušiluznesenieč.k.7P/40/2023-18
zo dňa 15.02.2023.1.7 Výrokom IV. uznesenia č. k. 7P/5/2022-285 zo dňa 04.08.2022, právoplatným a vykonateľným dňa
11.08.2022, súd nariadil nad maloletým výchovné opatrenie – pobyt v Centre pre deti a rodiny M. N.
C. F., O. N., C. D. P. F., E. D. Q. XX, XXX XX R. po dobu 6 mesiacov. Keďže je zrejmé, že nariadené

výchovné opatrenie nesplnilo svoj účel a nebolo dôvodné opakované uloženie výchovného opatrenia,
súd výrokom VI. rozsudku predmetné výchovné opatrenie zrušil.
1.8 O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov konania
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu a to do výrokov II. a III. podala odvolanie zo dňa 15.08.2023 matka
dieťaťa.
2.1 Namietala, že okresný súd nedostatočne zistil majetkové pomery otca, na základe čoho mu potom
bola uložená povinnosť platiť výživné len v sume 49,- eur mesačne. Nesúhlasila s tým, že okresný
súd vychádzal pri určovaní výživného len z jediného preukázaného príjmu otca, ktorým je invalidný
dôchodok, pretože ako sama uviedla na pojednávaní, otec maloletého je podnikateľom – konateľom

a spoločníkom v troch obchodných spoločnostiach a okrem toho je samostatne zárobkovou činnou
osobou na základe živnostenského oprávnenia s predmetom činnosti Realitná činnosť a Počítačové
služby. Tiež poukázala na pripojené súdne spisy, ktorých obsahom sú listy vlastníctva preukazujúce, že
otec maloletého je vlastníkom obrovského množstva pôdy, ktorú buď obrába prostredníctvom svojich
spoločností, na činnosť poberá dotácie alebo ich prenajíma z čoho má tiež príjmy. Okrem toho je aj

vlastníkom bytov, stavieb ako aj minimálne desiatich hodnotných zbraní. Zároveň dala do pozornosti
výpisy z účtu otca, kde výdavky uhrádzané z účtu výrazne presahujú jeho deklarovaný príjem, z čoho
je možné usúdiť, že životná úroveň otca je výrazne vyššia ako uviedol.
2.2 Vzhľadom na uvedené mala matka za to, že napadnutý rozsudok nie je v súlade s ust. § 63 ods. 1, 2,
3, § 62 Zákona o rodine a nerešpektuje právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojho otca. Podľa

matky je v súlade so zákonom a oprávnenými záujmami dieťaťa, aby otec platil výživné minimálne vo
výške 300,- eur mesačne, pričom časť z tejto sumy môže byť určená na tvorbu úspor. Prípadne, ak nie
je taká suma na výživu dieťaťa potrebná, aby bola jej vyživovacia povinnosť znížená a otcova povinnosť
bola určená vo výške podstatne prevyšujúcej jej vyživovaciu povinnosť, keďže otcova životná úroveň je
oveľa vyššia ako jej životná úroveň.

2.3Vrámciodvolaciehonávrhupretomatkanavrhla,abyodvolacísúdvýrokII.napadnutéhorozhodnutia
zmenil tak, že matke uloží povinnosť platiť výživné na maloletého sumou po 50,- eur mesačne a vo
výroku III. napadnutého rozhodnutia zmenil tak, že otcovi uloží povinnosť platiť výživné na maloletého
sumou po 300,- eur mesačne, z čoho suma 200,- bude určená na bežné výživné a suma 100,- eur
na tvorbu úspor alternatívne, aby napadnutý rozsudok v týchto častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na nové konanie.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník dieťaťa podaním zo dňa 21.08.2023, ktorý uviedol,
že trvá na svojich doterajších vyjadreniach a správach a navrhuje, aby odvolací súd rozhodol v zmysle
vykonaného dokazovania.

4.ProkurátorkaOkresnejprokuratúryLučenecvpodanízodňa22.08.2023uviedla,žekodvolaniumatky
sa vyjadrovať nebude a posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov ponecháva
na posúdení súdu.

5. Iné podania účastníkov konania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm.
a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7
CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávaniam, postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219
ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a VII. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1
CSP), odvolanie matky dieťaťa do výroku III. rozsudku okresného súdu odmietol (§ 386 písm. b/ CSP)

a vo výrokoch I., IV., V. a VI. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

7. V preskúmavanej veci okresný súd na základe návrhu navrhovateľa – Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Lučenec nariadil nad maloletým dieťaťom ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať vReedukačnomcentre,E.XXXX/X,XXXXXB.(výrokI.).Súčasneuložilrodičomprispievaťnamaloletého
výživným a to matke v sume 90,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do 25.
dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra, E. XXXX/X, XXX XX B. (výrok II.)

a otcovi v sume 49,- eur počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca
vopred na účet Reedukačného centra, E. XXXX/X, XXX XX B. (výrok III.), čím došlo k zmene rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 8P/23/2019-127 zo dňa 22.11.2019 právoplatného dňa 22.12.2019 (výrok
IV.). Okresný súd zrušil aj neodkladné opatrenie Okresného súdu Lučenec nariadené uznesením č. k.
7P/40/2023-18 zo dňa 15.02.2023 (výrok V.) a výchovné opatrenie nariadené nad výchovou maloletého

dieťaťa výrokom IV. uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. 7P/5/2022-285 zo dňa 04.08.2022
právoplatného a vykonateľného dňa 11.08.2022 (výrok VI.). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).

8. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka dieťaťa a to do výroku II. o uložení povinnosti
prispievať z jej strany na maloletého výživným a výroku III., ktorým bola uložená povinnosť prispievať

výživným aj otcovi. Namietala vyživovaciu povinnosť uloženú jej súdom s ohľadom na nadštandardné
pomery na strane otca, ktoré podľa nej umožňujú určenie vyššieho výživného z jeho strany v dôsledku
čoho by mala byť jej vyživovacia povinnosti prípadne znížená.

9. Podľa § 54 ods. 2 písm. c/ Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je

výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo
k náprave.

10. Podľa § 81 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa

do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo
ouloženíochrannejvýchovy,upravíajrozsahvyživovacejpovinnostirodičovaleboinýchosôbpovinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť,
súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť,
aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety

neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto
nárokov exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa

11. Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičom k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vyživovaciu povinnosť rodičov vo vzťahu k deťom upravuje Zákon
o rodine v ustanoveniach § 62 a nasl., pričom v ustanovení § 81 Zákona o rodine je zakotvená povinnosť
súdu upraviť rozsah vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu v prípade, že sa dieťaťu poskytuje jedna

z foriem náhradnej starostlivosti v zmysle § 44 až 55 Zákona rodine (náhradná osobná, starostlivosť,
pestúnska starostlivosť, ústavná starostlivosť). Nakoľko v danej veci súd rozhodol o nariadení ústavnej
starostlivostinadmaloletým,okresnýsprávnespoukazomna§62ods.1až3Zákonarodineuložilmatke
aj otcovi povinnosť prispievať výživným na maloletého na účet zariadenia, do ktorého bol umiestnený.

14. Pretým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí
skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je
podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má
všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania,
musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania.

143. Podľa § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.14. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

15. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

16. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a stránku subjektívnu. Objektívna
stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto
opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti
ktorému je odvolanie prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená ustanovením § 355

až § 357 CSP určujúcim podmienky, v prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od
toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania (§ 359 CSP) viaže na osobu konkrétneho odvolateľa
a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje
podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom);
takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke
negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané

odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako
po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza
posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012).

17. Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku vyplýva, že oprávnenie k podaniu odvolania
chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo významná ujma na jej
právach. Ujma sa pritom posudzuje z procesného hľadiska. Subjektívnym predpokladom na podanie
odvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa.

18. Súd prvej inštancie výrokom III. napadnutého rozhodnutia otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého výživným vo výške 49,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku,
vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centa, E. XXXX/X, XXX XX B..
Matka v podanom odvolaní napadla tento výrok rozhodnutia napriek tomu, že ním jej nebola spôsobená
žiadna ujma na jej právach. Podľa R 47/1965 pri stanovení výživného súd určuje výživné na každé

dieťa do každého domova samostatne a pre každého z rodičov osobitne. Solidarita záväzku plynúca
z vyživovacej povinnosti nie je možná. Aj preto súd skúma pomery u každého rodiča osobitne. Pri určení
výživného zo strany matky nebolo preto prihliadané na výšku výživného určenú otcovi. Rozhodnutím o
výživnom bola „ujma“ spôsobená len otcovi a len tento bol oprávnený podať proti predmetnému výroku
III. rozsudku prvoinštančného súdu odvolanie.

19. Nakoľko matka dieťaťa nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolanie do výroku III.
napadnutého rozsudku okresného súdu odvolací súd v tejto časti jej odvolanie odmietol podľa § 386
písm. b/ CSP ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

20.ČosatýkaodvolaniamatkyohľadomvýrokuII.rozsudkuokresnéhosúdu,ktorýmbolamatkeuložené
povinnosť prispievať výživným sa odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu. Správne totiž
po zistení pomerov na strane matky prihliadol aj na vyjadrenie matky na pojednávaní dňa 17.07.2023,
ktorá s určenou výškou výživného súhlasila. Matka v odvolaní neuvádzala iné skutočnosti, ktoré by
prípadne predstavovali zmenené pomery na jej strane (napr. podstatné zníženie príjmu, pribudnutie

vyživovacej povinnosti), ktoré by mohli mať vplyv na výšku výživného určenú súdom. Nebol preto podľa
odvolacieho súdu dôvod na odlišné rozhodnutie vo veci.

21.Vzhľadomnauvedenéskutočnostiodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvovýroku II.asúvisiacom
výrokuVII.otrováchkonaniaakovecnesprávnypotvrdil,odvolaniematkydieťaťadovýrokuIII.rozsudku

okresného súdu odmietol a vo výrokoch I., IV., V. a VI. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý
nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 57, § 58 a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko návrh na

náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v
konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne
konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak
odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).