Uznesenie – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2304899683
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2304899683.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.
Dominika Horváthová a JUDr. Peter Duman v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D.
E. XXX, XXX XX C. D., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Silvia Bernáthová, s. r.
o., so sídlom Hlavná 48, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 771 proti žalovaným 1. F. G., H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX A., zastúpený spoločnosťou JAVOR - TOKÁR advokátska

kancelária, s .r .o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750 a 2. F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX A., zastúpený Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom, so
sídlom Vajanského 1520, 924 01 Galanta, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpený
JUDr. Danušou Tichou, advokátkou, so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, o náhradu škody,
na odvolanie žalovaného 1. proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k.: 12C/92/2004 – 664 zo dňa

05.10.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania
tak, že žalovanému 1. priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

II. Žalovaný 1. má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie vo vzťahu k žalovanému 1. zastavil
a výrokom II. žalovanému 1. náhradu trov konania nepriznal, pričom poukázal na ustanovenia § 96 ods.
1 až 3 a § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“). Napadnuté
uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla pri dopravnej
nehode, medzitýmnym rozsudkom č. k. 12C 92/2004 – 540 zo dňa 03.03.2014 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom č. k. 12C/92/2004 – 592 zo dňa 02.06.2014 rozhodol, že žalovaný 2. zodpovedá žalobcovi

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zároveň, že poisťovňa Kooperativa a. s. Vienna
Insurance Group je povinná žalobcovi uhradiť vzniknutú škodu. Súčasne rozhodol, že zodpovednosť
žalovaného 1. za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku motorového vozidla nebola
preukázaná. Následne Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn. 11Co/434/2014
zo dňa 10.12.2014 zrušil predmetný rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, a žalobca zobral
dňa 18.06.2015 žalobu voči žalovanému 1. späť s odôvodnením, že žalovaný 1. vyvrátil vedomosť

žalobcu o tom, že napriek tomu, že bolo nesporne preukázané, že riadil motorové vozidlo, nebol jeho
prevádzkovateľom.Žalovaný1.sospäťvzatímžalobydňa10.07.2015vyjadrilsúhlas.Súdprvejinštancie
žalovanému 1. náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že až v priebehu súdneho konania bolo
ustálené, že za vzniknutú škodu žalovaný 1. nezodpovedá, preto podanie žaloby voči nemu v čase
začatia konania nebolo nedôvodné.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
1. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. d) a f) O. s. p.). Argumentoval tým, že ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. predstavuje
osobitnú právnu úpravu náhrady trov konania vo vzťahu § 146 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo zastavené. Táto
osobitná výnimka je konštituovaná na princípe zavinenia strán majúceho za následok zastavenie
konania. Zavinenie zastavenia konania sa potom hodnotí z hľadiska procesného. Uviedol, že v tomto
smere platí, že pokiaľ žalobca vezme svoj návrh späť a nejde o prípad uvedený v § 164 ods. 2
druhá veta O. s. p., teda ak nejde o prípad zastavenia konania v dôsledku správania žalovaného,

keď v dôsledku takéhoto konania žalobca vezme inak dôvodne podaný návrh späť, z procesného
hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a je povinný preto nahradiť trovy konania žalovanému (R
49/1993). Podľa žalovaného 1. aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. nie je nesprávna, avšak
žalovanému 1. mala byť priznaná náhrada trov konania, pretože žalobca procesne zavinil voči nemu
zastavenie konania späťvzatím žaloby. Primárne poukázal na skutočnosť, že aplikácia predmetného
ustanovenia nemôže mať za následok výrok rozhodnutia, ktorým sa náhrada trov konania niektorému

z účastníkov nepriznáva, pričom platí domnienka, že ak žalobca nevzal dôvodne podanú žalobu späť
pre správanie žalovaného, tak zastavenie konania zavinil. Poukázal na odôvodnenie napadnutého
uznesenia, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie zavinenie zastavenia konania podľa § 142 ods. 2 O.
s. p. vníma ako možné subjektívne presvedčenie žalobcu o možnej (ne)existencii dôvodov poskytujúcich
podklad pre úvahu o nedôvodnosti žalobou uplatneného nároku v čase podania žaloby na rozdiel

od ponímania zavinenia zastavenia konania z hľadiska procesného výsledku. Podľa žalovaného 1.
kritérium procesného zavinenia zastavenia konania je potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho.
Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že až v priebehu konania bolo ustálené, že za vzniknutú
škodu žalovaný 1. nezodpovedá, preto podanie žaloby v čase začatia konania nebolo nedôvodné,
argumentoval, že žalovaný nárok nebol uspokojený žalovaným, ani inak nezanikol v priebehu konania.

Právo na náhradu škody žalobcovi voči žalovanému 1. tak, ako sa ho podaným návrhom domáhal
nikdy nevzniklo, nikdy neexistovalo a teda žalobca sa ho nemohol dôvodne domáhať. Žalobca potom
zobral žalobu späť z dôvodu, že bolo právoplatne rozhodnuté o základe žalobou uplatneného nároku
medzitýmnym rozsudkom, a to tak, že žalobca bol procesne neúspešný. Navyše zdôraznil, že súd
prvej inštancie v konaní neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p.. Navrhol

preto odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že prizná
žalovanému 1. voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania vo výške ako si ju uplatnil v podaní
zo dňa 10.07.2015. Zároveň si žalovaný 1. uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 C. s. p.), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 470
ods. 2 veta prvá C.s.p. v spojení s § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 C. s. p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré však nezistil (§ 380 ods. 2 C. s. p.), viazaný skutkovým stavom ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 C. s. p. á contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti nie je vecne správne.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5.Podľa§388C.s.p.odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. V preskúmavanej veci je nesporné, že žalobca sa svojho nároku na náhradu škody domáhal
žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 6. februára 2004 uplatnenou najskôr voči žalovanému 1.,
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 3. januára 2012 žalobu rozšíril o žalovaného 2.. Podaním

doručeným súdu prvej inštancie dňa 18. júna 2015 vzal žalobu voči žalovanému 1. späť z dôvodu, že
nebol prevádzkovateľom motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda. Následne
súd prvej inštancie konanie vo vzťahu k žalovanému 1. zastavil, pričom žalovanému 1. náhradu trov
konania nepriznal.7. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., platného a účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak

konanie bolo zastavené.

8.Podľa§146ods.2O.s.p.platnéhoaúčinnéhovčaserozhodnutiasúdomprvejinštancie,akniektorýz
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie
odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

9. Podľa § 256 ods. 1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10.Nesprávneprávneposúdenieveciakoodvolacídôvodjenaplnenývprípade,keďnazistenýskutkový
stav súd

- neaplikoval príslušnú právnu normu (t. j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu),
- aplikoval nesprávnu právnu normu (t. j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú),
- obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo
- správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

11. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie po späťvzatí žaloby voči žalovanému 1. zastavil konanie
v tejto časti, pričom pri rozhodnutí o náhrade trov konania správne zvolil ustanovenie § 146 ods. 2 O.
s. p.. Uvedené ustanovenie však nesprávne interpretoval a aplikoval, keď dôvodil tým, že až v priebehu
súdneho konania bolo ustálené, že za vzniknutú škodu žalovaný 1. nezodpovedá.

12. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na náhradu u trov konania je nárokom vyplývajúcim
z procesného práva, nejde o hmotnoprávny nárok. Zavinenie zastavenia konania je preto potrebné
posudzovať z hľadiska procesnoprávneho, teda či k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného
úkonu strany sporu. V preskúmavanej veci je nespochybniteľné, že žalobca sa svojím procesným
úkonom – späťvzatím žaloby voči žalovanému 1. domáhal zastavenia konania, ide teda o procesné

zavineniežalobcu.Aplikáciadruhejvetyustanovenia§146ods.2O.s.p.,neprichádzadoúvahy,pretože
k späťvzatiu žaloby voči žalovanému 1. nedošlo v dôsledku jeho správania. Takáto procesná situácia
by nastala vtedy, ak by žalovaný 1. v priebehu konania uspokojil nárok žalobcu, uplatnený voči nemu
podanou žalobou. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia, odvolací dôvod uplatnený žalovaným 1. je preto dôvodný.

13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu neboli splnené podmienky ani na potvrdenie, ani
na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd preto postupom podľa
citovaného ustanovenia § 388 C. s. p. uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
zmenil tak, ako to vyplýva z prvej vety výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu.

14. Žalovaný 1., ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, má voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C. s. p.,
aj vzhľadom na to, že tu neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C. s. p.).

15. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne (§ 393 ods.

2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).