Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. december 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/117/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7923010385
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7923010385.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr.
Jána Slovinského a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. decembra 2023,
v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.10.2023 sp. zn. 3T/84/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zločinom lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zák. a zločinom znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

- dňa 02.04.2023 v časovom rozmedzí od 04.10 do 05.00 hod. v meste C. na ulici D. pri rodinnom dome

E. XXXX/X pristúpil k poškodenej F. D., ktorá sa v uvedenom čase sama vracala domov z rodinnej
oslavy na adresu jej trvalého pobytu D. E. XXXX/XX, C., a kráčala po chodníku, a po zistení, že za
ňou ide nejaká osoba mužského pohlavia a dobieha ju, pridala do kroku, pričom obžalovaný A. B. F.
D. aj napriek tomu dobehol, táto sa k nemu otočila a on sa jej opýtal, či nemá cigaretu alebo nejaké
drobné, na čo mu F. D. odpovedala, že nemá žiadne peniaze ani nič iné, kde následne obžalovaný
chytil svojou rukou remienky jej kabelky, ktorú mala zavesenú cez plece, a v úmysle odcudziť jej kabelku

túto začal od F. D. ťahať, pričom tá mu kabelku nechcela dať, a pri tomto obojstrannom naťahovaní
obidvaja spadli na zem, následne obžalovaný A. B. F. D. postavil zo zeme a keď stála na nohách, tak
ju chytil rukami okolo pása pri sedacej časti tela, zodvihol ju, prehol cez svoje plece a odniesol ju bez
jej súhlasu na druhú stranu ulice cez cestu na voľne prístupný neoplotený pozemok, nachádzajúci sa
oproti rodinnému domu č. XXXX/X na ulici D. v meste C., kde ju zložil na zem na jej nohy, ale F. D.
ihneď spadla do trávnatého porastu, obžalovaný A. B. ju potom na zemi otočil na chrbát a ihneď si na

ňu ľahol z dôvodu, že s ňou chcel mať pohlavný styk, pričom popri tom jej držal ruky pri hlave, začal ju
obchytkávať za prsia a za sedaciu časť tela a chcel ju vyzliecť, avšak F. D. sa pri tom bránila a hádzala
so sebou a hovorila mu, že má doma dve deti a jedno je v jeho veku, čo obžalovaného A. B. od jeho
ďalšieho konania odradilo, pričom F. D. aj napriek tomu kričala, preto jej obžalovaný A. B. rukou zakryl
ústa, otočil ju na bok a sedel na nej, aby sa nemohla brániť, kde potom ako sa upokojila, tak z nej
zišiel dole, ale neustále ju jednou rukou držal a druhou rukou jej začal prehľadávať kabelku, ktorú mala

na zemi pri sebe a z tejto jej následne vzal jednu plnú krabičku cigariet značky Winston XS pression,
potom medzi oboma ešte prebehla krátka komunikácia ohľadom mobilného telefónu F. D., ktorý jej z
kabelky vypadol a obžalovaný ho následne našiel a vrátil F. D., ktorej sa zároveň za svoje konanie
ospravedlnil a chcel ju odprevadiť domov, čo ona odmietla a on od nej následne odišiel preč, pričom
keď F. D. došla domov, tak začala pociťovať bolesti a svrbenie po tele, na stehnách, na rukách a na
krížoch, ako aj okolo vagíny a v podbrušku okolo vaječníkov a taktiež okolo análneho otvoru, pričom

jej lekárskym vyšetrením u službukonajúceho gynekológa G. H. C. v NsP Trebišov sa nezistili na jej
ohanbí a pošvovom vchode žiadne čerstvé odreniny a podliatiny a následným znaleckým dokazovanímprostredníctvom znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia chirurgia a úrazová chirurgia, sa
zistilo, že F. D. utrpela ľahké zranenia, a to pomliaždenie a odreninu brady vpravo, pomliaždenie ľavého
zápästia, pomliaždenie chrbta ľavej ruky, pomliaždenie sedacej oblasti vľavo a pomliaždenie kolena

vľavo, so stanovenou dobou liečenia do 7 dní, a zároveň bola F. D. spôsobená majetková škoda vo výške
4,40 eur, zodpovedajúca hodnote krabičky cigariet značky Winston XS pression, ktorú jej obžalovaný
A. B. vzal.

Bol mu za to uložený podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 5

Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. (§ 37 písm. h), písm. m) Tr. zák.) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
7 a pol (sedem a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný A. B., a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní čo do výroku o treste a výroku o vine pre pokus znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák, §
14 Tr. zák, ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že pokiaľ ide o vinu,
tak sa odvolal len vo vzťahu k uznaniu viny za pokus znásilnenia. Pokiaľ ide o lúpež, k tomu výhrady
nemal. V odvolaní napáda právnu kvalifikáciu skutku a tým aj vinu a trest v súvislosti s tým, že bol uznaný

za vinného zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu, a to z toho dôvodu, že vykonaným dokazovaním,
pred prvostupňovým súdom, nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi a dôkaznými prostriedkami, že by
sa pokúsil znásilniť poškodenú.

Poukázal na to, že v priebehu prípravného konania samotná poškodená nijakým spôsobom

neprodukovala tvrdenia, že by sa mal pokúsiť ju znásilniť, pretože podľa jej tvrdenia nevykonával žiadne
konanie, ktoré by smerovalo k pokusu ju znásilniť ba práve naopak, jeho konanie smerovalo k tomu,
že ju chcel olúpiť, odcudziť jej kabelku, cigarety a pod. K zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. sa
nielenže priznal na hlavnom pojednávaní, aj v prípravnom konaní, ale boli zistené aj ďalšie dôkazy, z
ktorých vyplynulo, že mal úmysel poškodenú olúpiť.

Avšakvsúvislostispokusomzločinučinuznásilneniapodľa§199ods.lTr.zák.vštádiupokusupoukázal
na to, že v podstate je to tvrdenie poškodenej voči jeho tvrdeniu. Nebol produkovaný žiaden iný dôkaz,
ktorý by objektivizoval ucelený obraz o priebehu skutku, teda ktorý by smeroval k tomu, že by mal konať v
úmysle pokúsiť sa takého konania, ktoré by smerovalo k tomu, aby mal úmysel donútiť ženu - poškodenú

k súloži a ani sa o to nepokúšal. Zvlášť poukázal na to, že poškodená v podstate v prípravnom konaní si
na žiadne podstatné okolnosti, týkajúce sa skutku, nepamätala, v čase skutku bola pod vplyvom alkoholu
( 0, 47 mg/l). Samotná znalkyňa z odboru psychológie konštatovala výpadky pamäte v dôsledku požitia
alkoholu.

Na strane druhej na hlavnom pojednávaní po období 6 mesiacov od skutku v podstate poškodená
popisovalaskutokausvedčovalahozkonania,ktorési2dniposkutkunepamätalaatedajezrejmé,žesi
účelovo vytvorila obraz o skutku, ktorý si právne relevantne nevie ani preukázať a ani odôvodniť, z akého
dôvodu rozporuplne vypovedala v prípravnom konaní a po časovom odstupe na hlavnom pojednávaní.

Pokiaľvnapadnutomrozsudkusakonštatuje,žemalnaplniťajvšetkypojmovéznakyzločinuznásilnenia
§ 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu, s tvrdením súdu, že záver o vine prvostupňový súd oprel o výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, výpoveď poškodenej D., ako aj ohodnotenie celkového správania
sa na mieste činu v tejto súvislosti dodáva, že nebolo preukázané skutkovo, aby vykonal akékoľvek
konanie, že by mal chcieť poškodenú vyzliecť, obchytkávať, poprípade vykonávať iné konanie v snahe

sa pokúsiť poškodenú donútiť k súloži. V skutočnosti takéto konanie nevyplynulo z dokazovania pred
súdom prvého stupňa, pretože bolo preukázané, že s poškodenou sa naťahoval o kabelku na ulici a
aj ďalej na mieste skutku a tzv. prenesenie poškodenej na druhú stranu cesty nemôže svedčiť o jeho
úmysle pokúsiť sa ju znásilniť, pretože o takomto úmysle absentujú akékoľvek dôkazy.

Na základe uvedeného konštatuje, že v súvislosti s právnou kvalifikáciou trestného činu znásilnenia
v štádiu pokusu, súdom prvého stupňa jednoznačne neboli preukázané dôkazy, ktoré by činili súhrn
uceleného celku pre kvalifikáciu skutku ako pokusu trestného činu znásilnenia, z dôkazov vykonanýchtotiž nevyplynulo, aby sa pokúsil akýmkoľvek konaním znásilniť poškodenú, a teda absentuje akýkoľvek
právne relevantný dôkaz, ktorý by smeroval ku kvalifikácii zločinu znásilnenia v štádiu pokusu.

V tejto súvislosti poukázal na to, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, jeho
tvrdenia sú nejasné a neúplné, nebolo zistené aké okolnosti a aké konanie majú svedčiť o tom, že sa
pokúsil znásilniť poškodenú, pretože v tvrdeniach jeho a poškodenej sú zrejmé rozpory, ktoré doposiaľ
neboliodstránené,skutkovétvrdeniaprvostupňovéhosúdusúneúplneanejasné,čímsadákonštatovať,
že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Na základe uvedeného má za to, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom vyhodnotil dôkazy,
pokiaľ ho uznal za vinného aj zo zločinu znásilnenia v štádiu pokusu a preto navrhuje, aby Krajský súd
v Košiciach, ako súd odvolací, podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti
týkajúcej sa kvalifikácie skutku ako trestného činu znásilnenia v štádiu pokusu a v zmysle § 322 ods. 1
Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Z vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Trebišov vyplýva, že napadnutý rozsudok považuje za
vecne správny, vydaný v súlade s právnymi predpismi, pričom v odôvodnení je uvedená podrobná
argumentácia, na podklade ktorej došiel súd k rozhodnutiu a jeho výrokom. Argumenty uvádzané
obžalovaným nie sú právne relevantné a rozsudok vyčerpávajúcim spôsobom odpovedá na rozhodujúce

otázky, ktoré v priebehu trestného konania vyvstali, pričom vykonaným dokazovaním boli preukázané
všetky rozhodujúce okolnosti odôvodňujúce odsudzujúce rozhodnutie voči obžalovanému vrátane
uloženia trestu, a to pokiaľ ide o všetky trestné činy, ktoré mu boli obžalobou kladené za vinu. Navrhol
preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Napodkladetaktopodaného odvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia§317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal okresný

súd všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, vrátane obhajobných tvrdení obžalovaného.

Okresný súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne, logickým a predpísaným spôsobom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. dostatočne vyložil, o ktoré
dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov
a dôsledne sa zaoberal aj obhajobou obžalovaného A. B..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Okresný súd správne vychádzal z vykonaného dokazovania, a to z výpovede obžalovaného B. B.,

svedkyne - poškodenej F. D., znaleckého posudku Znaleckej organizácie Forenza, znaleckého posudku
znalkyne z odboru psychológia, znaleckého odboru znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
chirurgia a úrazová chirurgia, znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice,
ako aj ostatných listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného A. B. krajský súd uvádza, že túto považuje vzhľadom na vykonané
dokazovanie, v zmysle ktorého bol obžalovaný usvedčený zo žalovaného skutku vyššie uvedenými
dôkazmi za vyvrátenú. Krajský súd si v plnej miere osvojil názor okresného súdu, že obrana
obžalovaného je účelová, v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, resp. trestu.Za danej dôkaznej situácie sa preto krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ak obhajobe
obžalovaného neuveril, keďže vykonanými dôkazmi bola jeho vina preukázaná.

Prvostupňový súd v skutkovej vete výroku svojho rozsudku ohraničil a konkretizoval trestný skutok, ktorý
je vyjadrením zisteného skutkového stavu.

V súlade so zákonom tento skutkový stav okresný súd aj správne posúdil, keď konanie obžalovaného

právne kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a zločin znásilnenia podľa § 199 ods.
1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., pretože obžalovaný proti inému použil násilie v úmysle
zmocniťsacudzejveciadopustilsakonania,ktorébezprostrednesmerovalokdokonaniutrestnéhočinu,
ktorého sa dopustil v úmysle násilím donútiť ženu k súloži, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Rovnako aj pri rozhodovaní o treste obžalovaného okresný súd náležitým spôsobom prihliadol ku

všetkým okolnostiam, ktoré mali vplyv na určenie jeho druhu a výmery.

Úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 a 1 roka so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (správne aplikujúc ustanovenie § 48
ods. 2 písm. a) Tr. zák.) aj podľa krajského súdu zodpovedá všetkým zákonným kritériám pre ukladanie

trestu uvedeným v § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 34 ods. 1 Tr. zák. a § 34 ods.4 Tr. zák.

Obdobne aj krajský súd hodnotiac osobu obžalovaného dospel k záveru, že účel trestu sledovaný
zákonom bude u neho splnený iba takým druhom a výmerom trestu, aký mu bol uložený súdom prvého
stupňa, a to tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie.

Uloženie trestu okresný súd aj vecne a zákonne odôvodnil.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu si krajský súd závery vyjadrené v napadnutom rozsudku
osvojil v celom rozsahu, v podrobnostiach na ne poukazuje, a preto odvolanie obžalovaného A. B. ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.