Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Pc/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123362978
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123362978.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci

navrhovateliek: 1/ A. A., nar. XX. XX. XXXX, B. C. XXX/X, XXX XX D., 2/ E. A., nar. XX. XX. XXXX, t. č.
umiestnená v F. B. G. A. H. B., I. XX, XXX XX J. K., navrhovateľka 2/ zast. Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, Skuteckého 39, 974 01 Banská Bystrica
proti odporcom: 1/ H. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., t. č. L. XX, XXX XX L., 2/ I. A., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom M. X, I., t. č. I. XXX, XXX XX H. N. O., o prípustnosť zapretia otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a zapretie otcovstva k maloletej E. A., nar. XX. XX. XXXX, narodenej z matky H.
A., nar. XX. XX. XXXX, voči I. A., nar. XX. XX. XXXX.

Súd konanie ohľadom zapretia otcovstva A. A., nar. XX. XX. XXXX, voči I. A., nar. XX. XX. XXXX, z a s t
a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica v konaní č. 38P/129/2022 zo dňa 18. 04. 2023 súd
ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica do funkcie kolízneho opatrovníka pre
v tej dobe maloletú A. A., nar. XX. XX. XXXX a maloletú E. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorým ho oprávnil

a zaviazal povinnosťou podať návrh na prípustnosť zapretia otcovstva voči ich rodičom matke H. A., nar.
XX. XX. XXXX a otcovi I. A., nar. XX. XX. XXXX a zastupovať ich v tomto konaní.
2. Obe deti sa narodili počas manželstva ich matky s I. A. a otcovstvo k ním bolo tak určené podľa prvej
domnienky otcovstva v Zákone o rodine, ktoré svedčí manželovi matky.
3. V čase rozhodnom pre počatie navrhovateliek však ich matka už dlhodobo nežila s manželom
v spoločnej domácnosti a nikdy sa nestýkali. V čase rozhodnom pre počatie detí sa stýkala jedine so E.
C., s ktorým žila aj v spoločnej domácnosti a ktorého za biologického otca označovala už v roku 2012,

kedy podávala návrh na zapretie otcovstva ku 4 deťom. Konanie prebiehalo na tunajšom súde pod sp.
zn. 32P/31/2012.
4. Vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k 3 maloletým deťom z nich, vrátane maloletej A. a E., už uplynula
3-ročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva, matka zobrala svoj návrh vo vzťahu k týmto
deťom späť a otcovstvo jej manžela bolo zapreté len vo vzťahu k maloletému G.. V tomto konaní však
bol vypočutý označovaný biologický otec E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. C., D., ktorý otcovstvo
priznal aj k maloletej A. a E..

5.Vzhľadomnauvedenúskutočnosťaspoukazomajnačlánok7.Dohovoruoprávachdieťaťa,vzmysle
ktorého má každé dieťa právo poznať svojich rodičov, úrad práce navrhol, aby súd návrhu na pripustenie
zapretia otcovstva k maloletým deťom A. A. a E. A. vyhovel.6. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 20C/226/2010 zo dňa 27. 03. 2012,
ktorým bolo manželstvo H. A. a I. A. rozvedené, spisom 38P/129/2022, ktorým bol ustanovený úrad
práce do funkcie kolízneho opatrovníka bol oprávnený podať návrh na prípustnosť zapretia otcovstva,

spisom 32P/31/2012, ktorým bolo zapreté otcovstvo k maloletému G., najmä výpoveďou E. C. v tomto
konaní, rodnými listami navrhovateliek, výpoveďou navrhovateľky E. A., výpoveďou H. A., I. A., zástupcu
Úradu práce a sociálnych vecí a rodiny a zistil tento skutkový stav:
7. Manželstvo H. A. a I. A. uzavreté dňa XX. XX. XXXX bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu
v konaní 20C/226/2010 tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 07. 2012.

8. Z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nad v tej dobe maloletou A. a E. bola nariadená
ústavná výchova a bola uložená povinnosť obom odporcom prispievať na ich výživu, hoci bolo v konaní
zistené, že od roku 1999 odporkyňa v 1/ rade nežila s odporcom v 2/ rade v spoločnej domácnosti,
žila so svojím druhom E. C., z ktorého vzťahu má 4 maloleté deti vrátane maloletej A. a E.. Odporca
sa nachádzal v Anglicku a matka maloletých detí nebola s ním v kontakte. Túto skutočnosť potvrdil aj
odporca v 2/ rade.

9. V priebehu konania navrhovateľka v 1/ rade A. A. nadobudla plnoletosť. Na pojednávanie sa napriek
opakovanému predvolaniu nedostavila. Nevyjadrila sa, či sa pripája k návrhu Úradu práce podaného
v jej mene.
10. Vypočutá E. A., navrhovateľka v 2/ rade, uviedla, že od mala si je vedomá toho, že biologickým
otcom je E. C.. S týmto je aj v kontakte, naposledy pred 2 týždňami. Občas jej aj zakúpil nejaké veci na

oblečenie alebo na jedlo. Súhlasila s tým, aby došlo k zapretiu otcovstva vo vzťahu k manželovi matky,
odporcovi v 2/ rade a aby ako jej pravý biologický otec bol v jej rodnom liste zapísaný E. C..
11. Z uvedených dôvodov zástupkyňa kolízneho opatrovníka vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade trvala
na návrhu a vo vzťahu k navrhovateľke v 1/ rade súhlasila s tým, aby došlo k zastaveniu konania pre
jej nečinnosť.

12. Matka navrhovateliek H. A. uviedla, že má vedomosť o tom, že jej bývalý manžel podal podnet
na zapretie otcovstva voči navrhovateľkám. S týmto súhlasila. Biologickým otcom navrhovateliek je jej
bývalý priateľ E. C.. V čase potrebnom pre ich splodenie s ním žila v spoločnej domácnosti a intímne
sa stýkala. Aj v minulosti uznával otcovstvo k ním. Deti tiež vedeli vždy, že je ich biologickým otcom.
Po tom, čo boli umiestnené v ústave, chodievala za nimi a brávala ich domov aj na prázdniny. Nejaký

bližší vzťah však so E. C. nemali.
13. Čo sa týka dcéry A., túto informovala o tom, že prebieha takéto konanie, ale ona o tom nevedela.
Nevedela sa vyjadriť, či chce, aby takéto konanie prebehlo.
14. Odporca v 2/ rade uviedol, že s matkou navrhovateliek žili do roku 1999. Následne spolužitie prerušili
a on potom išiel do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý trval do roku 2006. Po jeho skončení v rámci

exekučného konania sa dozvedel o narodení navrhovateliek. Mal aj snahu zaprieť voči ním otcovstvo,
ale bezvýsledne. Z týchto dôvodov žiadal návrhu vyhovieť. Navrhovateľku v 1/ rade nikdy nevidel,
navrhovateľku v 2/ rade videl prvýkrát na pojednávaní.
15. Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., ak je to potrebné v záujme dieťaťa a
ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa

rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym
opatrovníkom.
(2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva
po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať
návrh na zapretie otcovstva.

16. Predmetom konania bol návrh navrhovateliek – detí odporkyne v 1/ rade na zapretie otcovstva voči
odporcovi v 2/ rade, manželovi ich matky, z dôvodu, že ich pravým biologickým otcom je E. C., o ktorej
skutočnosti majú vedomosť.
17. V súčasnej dobe vzhľadom k odstupu času od ich narodenia márne uplynula zákonná lehota
upravená v § 86 ods. 1 zákona o rodine troch rokov na zapretie otcovstva odporcovi v 2/ rade, aj v zmysle

ustanovenia § 88 ods. 2 zákona o rodine vo vzťahu k odporkyni v 1/ rade.
18. Ako bolo už uvedené, v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 zákona o rodine v súčasnej dobe bez
časového obmedzenia môže takýto návrh na zapretie otcovstva podať jedine samotné dieťa, pričom súd
skúma, či takéto zapretie je v čase rozhodnutia súdu aj v jeho záujme.
19. Súd nemôže rozhodnúť bez prejavenej vôle už plnoletého dieťa, prípadne dieťaťa vo veku blízkom

jeho plnoletosti, keď je schopné rozpoznať aj následok takéhoto úkonu
20. Keďže navrhovateľka v 1/ rade, ktorá sa stala medzičasom plnoletou, takýto prejav vôle vo vzťahu
k súdu neurobila, súd konanie voči nej zastavil.21. Vo vzťahu k navrhovateľke v 2/ rade táto sa jednoznačne vyjadrila, že súhlasí so zapretím otcovstva
voči odporcovi v 2/ rade, ktorému svedčí zákonná domnienka s tým, že za svojho biologického otca
považuje E. C., s ktorým má dobrý vzťah.

22. Z uvedených dôvodov súd návrhu zo strany navrhovateľky v 2/ rade vyhovel, keď považoval podanie
návrhu na zapretie otcovstva v súlade s jej záujmom.
23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 zákona o rodine tak, že žiadnemu z účastníkov nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

Voči účastníkom konania, ktorí sa tohto práva vzdali, nadobudne rozhodnutia právoplatnosť dňom jeho
doručenia.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.