Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202162
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8719202162.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej
a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne CHEMES,
a.s. Humenné, Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31 695 426, zastúpenej obchodnou spoločnosťou
Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, Košice, IČO: 50 560 611, proti žalovanej
CORA GASTRO s.r.o., Traktorová 1, Poprad, IČO: 44 857 187, zastúpenej advokátom Mgr. Róbertom

Kukom, LL.M., Šustekova 23, Bratislava, o zaplatenie 2 732,83 eura s príslušenstvom, o dovolaní
žalobkyneprotirozsudkuKrajskéhosúduvPrešovezo16.septembra2021,č.k.5Cob/1/2020-168,takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 17. februára 2020, č. k.
20Cb/8/2019-91 zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, žalovaný má voči žalobcovi právo
na náhradu trov konania vo rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že na to, aby mohol žalobca v sporovom konaní uspieť, musí ku
svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení
dospieť k záveru, že žalobca má právo, ktorého uspokojenia sa domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu

súd v zásade vždy vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Súd prvej
inštancie mal po vykonaní predložených dôkazov (objednávky č. KZD0060, správy z elektronickej pošty
z 1. mája 2018, oznámenia o uplatnení vád diela z 27. júna 2018, oznámenia žalobcu z 12. septembra
2018, oznámenia o započítaní pohľadávky z 26. septembra 2018, vyjadrenia žalovaného z 2. októbra
2018, oznámenia žalobcu z 5. októbra 2018, oznámenia žalovaného z 3. decembra 2018, správ z
elektronickej komunikácie strán sporu a spoločnosti HK Plus s.r.o., správ z elektronickej pošty zo16.

augusta 2017) za to, že žalobca vo veci dôkazné bremeno neuniesol. V konaní mal za preukázané, že
žalobca pre žalovaného dodal a zabezpečil montáž žalobcom vybraného výrobníka sódy, pričom táto
skutočnosť nebola sporná. Spornou zostalo tvrdenie žalobcu o vadách dodaného diela.
3. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 215 ods. 1 CSP rozhodoval podľa
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že absentujú skutkové
tvrdenia a dôkazy o tvrdeniach žalobcu o existencii vád dodaného zariadenia. Predovšetkým súd prvej

inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca v konaní neprodukoval jediný dôkaz o existencii vád
dodaného diela. Napriek uvádzaným tvrdeniam, že svojpomocne zabezpečoval revíziu montáže diela a
zistil nesprávne zapojenie jednotlivých súčastí, o tomto svojom tvrdení nepredložil jediný dôkaz, i keď v
písomných vyjadreniach uvádzal, že zabezpečí svedkov, ktorí jeho tvrdenia potvrdia. Napriek časovému
odstupu od podania žaloby do konania pojednávania žiadneho svedka neoznačil, ani jeho účasť na
pojednávaní nezabezpečil. Taktiež neumožnil žalovanému kontrolu vytýkaných vád a ich odstránenie, i

keď žalovaný výslovne žiadal o možnosť kontroly diela. (bod 29. odôvodnenia)4. Čo sa týka žalobcom uvádzanej vady spočívajúcej v nedostatočnom sýtení nápojov, súd prvej
inštancie poukázal na skutočnosť, že predmet diela - zariadenie, si vybral sám žalobca po dohode
a komunikácii s úplne iným dodávateľom (HK Plus s.r.o.), s ktorým mal možnosť komunikovať o ním

požadovaných vlastnostiach. Žalovaného žalobca oslovil len na dodanie a montáž zariadenia a žalobca
nepredložil jediný dôkaz o tom, že by požadoval na dielo výslovne vymienené vlastnosti tak, ako
žalobca uvádza v podanej žalobe. Navyše pokiaľ aj žalobca v auguste 2017 informoval žalovaného
o zámere získať „niečo také“, teda zariadenie podobné zariadeniu konkrétnej značky, a následne sa
na niekoľko mesiacov odmlčal, žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že žalobca zotrval na svojom

pôvodnom zámere a požadovanom objeme sýtenia nápojov. V tomto smere teda neboli tvrdenia žalobcu
žiadnym spôsobom preukázané a žalovaný žalobcovi dodal výslovne žalobcom požadované zariadenie
za žalobcom stanovených podmienok. V konaní neboli preukázané žiadne vady diela, ktoré by žalobcu
oprávňovali od zmluvy o dielo odstúpiť. (bod 29. odôvodnenia)
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP, keď v konaní úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

6. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 16. septembra
2021, č. k. 5Cob/1/2020-168 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil. Zároveň podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol, že žalovaný má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
7. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že písomne vyzval obe sporové strany a ich právnych

zástupcov v zmysle ustanovenia § 382 CSP na vyjadrenie k možnému použitiu všeobecne záväzného
právneho predpisu, a to ustanovení § 564, § 436 až § 441 a § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka. K
predmetnejvýzvesavyjadrilžalobca,ktorývzásadeuviedol,žemázato,ženazákladenímuvádzaných
skutočností možno na vec aplikovať ustanovenia § 564, § 436 až § 441 a § 345 ods. 2 Obchodného
zákonníka, pričom v plnom rozsahu zotrváva na podanom odvolaní. Žalovaný sa k predmetnej výzve

nevyjadril.
8. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd k odvolacím námietkam
uviedol, že v odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Poukázal na skutočnosť, že dokazovanie je procesný
postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom

zhodnotení,pričomvýznamdokazovaniaspočívavzískanídôležitýchpoznatkov,nazákladektorýchsúd
stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj
konkrétnu právnu normu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací
súd taktiež uviedol, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení

rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu
hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po
individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo
pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Táto odvolacia námietka však nebola

naplnená, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z
odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.
9. Odvolací súd skonštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že v danom prípade v rámci
hmotnoprávneho posúdenia ich vzťahu sa jednalo o uzatvorenie zmluvy o dielo. V danom prípade
bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 564 Obchodného zákonníka, ktorý hovorí, že pri vadách diela

platia primerane ustanovenia § 436 až § 441 Obchodného zákonníka. Podľa ustanovenia§ 436 ods.
1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom
v zmysle ustanovenia § 345 ods. 2, môže kupujúci okrem iného aj odstúpiť od zmluvy. Pre účely
predmetného zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase
uzavretiazmluvy,alebovtomčasebolorozumnépredvídaťsprihliadnutímnaúčelzmluvy,ktorývyplynul

z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na
plnení povinností pri takomto porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy
nie je podstatné. Tu odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v prvom rade nebolo preukázané, že by
dielo malo akékoľvek vady. V zásade je možné konštatovať, že predmetný zásobník sódy produkoval
bublinky v rozsahu technických noriem, ktoré preň boli ustanovené, a nebolo v konaní preukázané,

že by dosahoval nasýtenosť nápojov v nižšom množstve ako mal v zmysle štandardných technických
parametrov uvádzaný samotný výkon. Možno teda konštatovať, že samotné dielo priamo samo o sebe
nemalo konkrétnu vadu. Žalobca teda v zmysle ustanovenia § 436 ods. 1 písm. d) nemohol platne
odstúpiťodzmluvyzdôvodu,žedodanímtovarusvadamibolaporušenázmluvapodstatnýmspôsobom.10. Ďalej odvolací súd uviedol, že v konaní nebolo preukázané ani porušenie zmluvy podstatným
spôsobom, keďže sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že po samotnom žalovanom požadoval prístroj,
ktorý by zabezpečoval konkrétnu nasýtenosť nápoja. Zrejmé z konania iba bolo, že nebol spokojný s

objemom nasýtenosti samotných nápojov, nie skutočnosť, že by predmetný prístroj nezabezpečoval
nasýtenosť týchto nápojov. (bod 22. odôvodnenia) Tu odvolací súd poukázal najmä na ustanovenie
§ 345 ods. 2 posledná veta, že pri pochybnostiach o podstatnom porušení zmluvy sa predpokladá,
že porušenie zmluvy nie je podstatné. Rovnako bolo potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že v
samotnom odstúpení od zmluvy žalobca namietal kompletnú nefunkčnosť dodaného výrobníka sódy,

ktorý nemal plniť svoj účel, ktorým mala byť výroba bublinkovej vody. Dôvodom pre odstúpenie od
zmluvy nebol žalobcom v žalobe tvrdený dôvod, že dodanie výrobníka bubliniek nemá ním vymienené
vlastnosti. V danom prípade možno jednoznačne konštatovať nezhodu medzi dôvodmi odstúpenia od
zmluvy uvedené v odstúpení od zmluvy žalobcu z 27. júna 2018 a dôvodmi podania žaloby spočívajúcich
na skutočnosti, že dielo malo vady z dôvodu, že po jeho vyhotovení nezodpovedalo vymieneným
vlastnostiam žalobcu ako objednávateľa diela. Keďže sa v konaní žalobcovi nepodarilo preukázať

podstatné porušenie zmluvy o dielo a rovnako sa mu nepodarilo preukázať, že by samotný prístroj, ktorý
bol predmetom diela mal vyslovené vady, súd prvej inštancie správne žalobu zamietol. Zároveň odvolací
súd uzavrel, že pokiaľ sa žalobcovi v samotnom kontradiktórnom spore nepodarilo preukázať konkrétne
uvedený dôvod v odstúpení od zmluvy, ale preukazoval iný dôvod, v takomto prípade nemožno povedať,
že v konaní bol preukázaný skutočný dôvod odstúpenia od zmluvy spočívajúci v tom, že výrobok je

absolútne nefunkčný a nezabezpečuje nasýtenosť nápojov. V konaní sa žalobcovi nepodarilo preukázať
presne špecifikovaný dôvod uvádzaný v odstúpení od zmluvy. Zároveň bola pre vec samu podstatná
skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by si pri vyhotovení diela žalobca u žalovaného
vymienil konkrétnu vlastnosť dodaného výrobníka sódy. Zadanie diela zo strany žalobcu neobsahovalo
minimálny objem nasýtenia nápojov, keď žalobca požadoval zhotoviť dielo približne sa podobajúce

predchádzajúcemu výrobníku sódy (zadanie predmetu diela v rozsahu: „niečo také alebo to isté“).
11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že priznal nárok na ich náhradu
žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) a žiadal, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
13. Namietal, že nie je možné súhlasiť s konštatovaním odvolacieho súdu o nepreukázaní akýchkoľvek
vád diela, pričom mal za to, že opisom skutkových okolností už v jeho predchádzajúcich písomných
podaniach a rovnako aj na ústnom pojednávaní dňa 11. februára 2020 preukázal, že od žalovaného
požadoval zabezpečenie takého výrobníka sódy, ktorý by disponoval konkrétnou vymienenou

vlastnosťou diela spočívajúcou v objemnejšom sýtení vody, pričom napriek tejto požiadavke (o ktorej mal
žalovaný vedomosť), dané dielo touto vlastnosťou nedisponovalo. Zdôraznil, že na vyššie spomenutom
pojednávaní samotný žalovaný potvrdil, že sú mu vlastnosti výrobníka sódy, ktorý používal žalobca
a výrobníka konkrétnej značky, ktorý žalovaný žalobcovi ponúkol a ubezpečil ho, že má obdobné
vlastnosti,resp.ideo„niečotaké“,akojepredtýmžalobcompoužívanývýrobník,dobreznáme.Žalovaný

už v čase uzavretia predmetnej zmluvy o dielo vedel o požiadavkách žalobcu na daný výrobník sódy,
aj o konkrétnej vymienenej vlastnosti, ktorú žalobca požadoval preň. Zároveň však žalovaný v čase
uzatvoreniazmluvyvedel,ženímpôvodnývýrobníkžalobcumávýrazneodlišnévlastnosti,resp.výrazne
vyšší výkon ako žalovaným ponúknutý výrobník. Dovolateľ uviedol, že ním neboli vôbec spochybňované
samotné štandardné technické parametre výrobníka sódy, ako to nesprávne uvádza odvolací súd v

bode 22. odôvodnenia svojho rozsudku. Skutočnosť, že daný výrobník sódy spĺňal všeobecné technické
parametre pre jeho výkon však ešte neznamená, že dielo netrpí akoukoľvek inou vadou, a preto
takéto konštatovanie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne. Vadou diela môže byť aj
vada spočívajúca v určitej kvalitatívnej chybe výrobku, pričom môže ísť aj o absenciu konkrétnej
vymienenej vlastnosti diela žalobcom. Odvolací súd podľa názoru dovolateľa v niektorých prípadoch

celkom opomenul a v iných prípadoch sa zas adekvátne nevysporiadal so zásadnými argumentami
žalobcu a ním navrhnutými dôkazmi, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci kľúčové, na ktoré žalobca
akcentoval v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní.
14. S argumentáciou odvolacieho súdu uvedenou v bode 22. odôvodnenia jeho rozhodnutia dovolateľ
nesúhlasil, nakoľko žalobca listom z 27. júna 2018 uplatňoval nárok na zľavu z ceny diela voči

žalovanému, pretože výrobník sódy nebol správne namontovaný a zároveň k nemu nebolo dodané
príslušenstvo pre jeho správne fungovanie. Žalovaný však na uplatnenie nároku na zľavu z ceny
diela vôbec nereagoval. Až následne, keď bol sám žalobca nútený zabezpečiť nevyhnutnú montáž
prostredníctvom externej firmy, aby výrobník vôbec mohol používať, žalobca zistil, že napriek tomu, ževýrobník bol domontovaný správne aj s chýbajúcim príslušenstvom, naďalej neprodukoval objemnejšie
sýtenú vodu, a teda nedisponoval žalobcom vymienenou vlastnosťou diela, čo predstavovalo vadu
dodaného výrobníka sódy. Žalovaný žalobcu v súvislosti s cenovou ponukou na výrobník sódy

neupozornil na to, že tento nemá vlastnosti porovnateľne s jeho predchádzajúcim výrobníkom tak, ako
to žalobca výslovne požadoval. Žalovaný v konaní nepreukázal opak.
15. Ďalej dovolateľ uviedol, že taktiež na pojednávaní dňa 11. februára 2020 preukázal, že objednávka,
na základe ktorej bola uzatvorená zmluva o dielo medzi stranami, obsahuje v časti týkajúcej sa
špecifikácie diela v celom rozsahu kopírovanú podstatnú časť žalovaného cenovej ponuky, ktorú zaslal

žalobcovi dňa 17. augusta 2017, vrátane grafickej úpravy. Samotný žalovaný na pojednávaní dňa 11.
februára 2020 výslovne potvrdil, že po celý čas vedel, že dodaný výrobník sódy nemá ani zďaleka
porovnateľný výkon ako predošlý výrobník žalobcu.
16. Odvolací súd sa podľa názoru dovolateľa s vyššie uvedenými kľúčovými skutočnosťami a dôkazmi
vôbec nevysporiadal, resp. dostatočným spôsobom ani neodôvodnil ich možnú irelevantnosť.
17. K odvolacím súdom poukazovanej neexistencii totožných dôvodov uvedených žalobcom v odstúpení

od zmluvy listom z 12. septembra 2018 a v žalobe z 15. apríla 2019 dovolateľ uviedol, že právne
predpisy ani súdna prax, rovnako ani teória práva, nevyžadujú pre platné odstúpenie od zmluvy splnenie
osobitných náležitostí, ktoré by spočívali v uvedení dôvodov samotného odstúpenia od zmluvy v tomto
právnom úkone, pričom je potrebné rozlišovať medzi náležitosťami a predpokladmi odstúpenia od
zmluvy. Vymedzenie dôvodu odstúpenia od zmluvy je iba podmienkou (predpokladom) odstúpenia od

zmluvy, ktorá sa následne skúma v súdnom konaní, t. j. dôvod odstúpenia musí existovať materiálne,
avšak skutkovo sa nemusí vymedzovať v samotnom odstúpení od zmluvy ako jeho obligatórna formálna
náležitosť. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej aj „dovolací súd“) z 30. júna 2009 vo veci sp. zn. 4Cdo/111/2008 a uviedol, že existencia uvedenej
nezhody dôvodov nemá žiaden vplyv na skutočnosť, že dielo malo vady, ktoré žalobca počas konania

preukázal a existencia týchto vád oprávňovala žalobcu pre platné odstúpenie od zmluvy z dôvodu
jej podstatného porušenia žalovaným. Odvolací súd vôbec neskúmal reálnu existenciu dôvodov pre
odstúpenie od zmluvy, rovnako v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akékoľvek uvedenie
zásadných a podstatných dôvodov pre uvedené právne závery. V odôvodnení napadnutého rozsudku
taktiež absentuje uvedenie zásadných dôvodov a relevantných ustanovení právnych predpisov pre

právne závery o tom, prečo by prípadná existencia iného dôvodu uvedeného v žalobe než v odstúpení
od zmluvy mala zakladať neplatnosť, resp. neúčinnosť daného právneho úkonu.
18. Na záver dovolateľ zhrnul, že odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je
nepreskúmateľné, nedostatočné a nepresvedčivé, nakoľko neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie.

19. K dovolaniu podal žalovaný vyjadrenie z 12. augusta 2022, v ktorom žiadal dovolanie podľa § 448
CSP zamietnuť.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to
oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou
v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal,

či je dovolanie prípustné.
21. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú
priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať
za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového
konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“

a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako
tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho
súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).
22. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej

rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť
prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z
tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa
môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr
reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).

23. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa
dovolacísúdmoholzaoberaťvecnýmprejednanímdovolania,musiabyťsplnenépodmienkyprípustnostidovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.
j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie
dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd

je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(porovnaj § 428 CSP).
24. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420
písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen
prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie
prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení
(§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§
431 ods. 2 CSP).

25. K dovolaciemu dôvodu spočívajúcemu v tvrdení, že žalobca od žalovaného požadoval zabezpečenie
výrobníka sódy, ktorý by disponoval konkrétnou vymienenou vlastnosťou spočívajúcou v objemnejšom
sýtení vody, dovolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie vyjadrené v posledných troch
vetách bodu 29. odôvodnenia jeho rozhodnutia, ako aj na prvú a predposlednú vetu bodu 22.
rozhodnutia odvolacieho súdu, kde odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že žalobca nepreukázal, že od žalovaného požadoval dodanie výrobníka sódy s požadovanými
(vymienenými) technickými parametrami. Dovolateľ nespochybnil, že dodaný výrobník sódy napĺňa
štandardné technické parametre tohto výrobku, avšak namietal neexistenciu ním vymienenej vlastnosti
dodaného výrobku. K uvedenému dovolací súd konštatuje, že táto námietka dovolateľa je všeobecná,
nekonkrétna. Pokiaľ dovolateľ tvrdil, že odvolací súd sa nevysporiadal s niektorými argumentami

žalobcu a ním navrhnutými dôkazmi, ktoré boli rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, bolo potrebné,
aby ich konkrétne v podanom odvolaní označil, špecifikoval. Dôvody dovolania, ktoré by poukazovali,
s ktorými konkrétnymi argumentami žalobcu a navrhnutými dôkazmi sa odvolací súd, resp. súd prvej
inštancie nevysporiadal, nie sú obsahom dovolania, preto nie je možné pristúpiť k vecnému prejednaniu
tohto dovolacieho dôvodu, keď podľa názoru dovolacieho súdu je v tejto časti dovolanie (dovolací

dôvod) nedostatočne špecifikovaný a nespĺňa základné požiadavky pre dovolací prieskum. V tejto časti
vyhodnotil dovolací súd dovolanie za neprípustné, a preto ho v tejto časti v zmysle § 447 písm. f) CSP
odmietol.
26. Dovolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu tvoria
jeden celok. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva záver, že žalobca nepreukázal porušenie zmluvy

podstatným spôsobom, keď nepreukázal, že dodaný prístroj mal mať žalobcom požadované vlastnosti
(požadovaný rozsah sýtenia nápojov, čo mala byť podstatná požiadavka žalobcu pre dodanie výrobníka
sódy). Súdy v inštančnom postupe nespochybnili vymedzenie vady diela žalobcom (nedostatočná
sýtenosť nápojov dodaného prístroja), ani nespochybnili rozsah sýtenia nápojov podľa parametrov
konkrétneho dodaného prístroja. Dôvodom pre zamietnutie žaloby, ako vyplýva z obsahu rozhodnutia

súdov v inštančnom postupe, bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal (neuniesol bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno), že výrobník sódy mal akékoľvek vady a že požadoval od žalovaného dodanie takého
výrobku, ktorý by vykonával rozsah sýtenia nápojov podľa jeho konkrétnych požiadaviek.
27. Dovolací súd v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť a ani úplnosť skutkových
zistení súdov nižšej inštancie, a to už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní je
dokazovanievylúčené,okrempreukazovaniavčasnostiaprípustnostidovolania(§442CSP).Dovolaním
sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a odvolacej
inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania, pretože dovolanie nepredstavuje opravný
prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Inými

slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy
nižších inštancií ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým
stavom, tak ako ho ustálil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní
skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (I. ÚS 6/2018). V rámci
tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi

závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady
voľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúci súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné
alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čímby mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd tieto vady v
prejednávanej veci nezistil.
28. K dovolaciemu dôvodu, v rámci ktorého dovolateľ poukazoval na to, že listom z 27. júna 2018

uplatňoval nárok na zľavu z ceny diela voči žalovanému z dôvodu, že výrobník sódy nebol správne
namontovaný a nebolo k nemu dodané príslušenstvo pre jeho fungovanie, pričom žalovaný na
uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela nereagoval, dovolací súd uvádza, že argument uvedený v bode
22. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu týkajúci sa nesúladu obsahu odstúpenia od zmluvy s
obsahompodanejžalobynadväzujenaďalšieuvádzanédôvody,ktorévzhliadolodvolacísúdakodôvody

nevyhovenia žalobe, resp. potvrdenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej a zhody s názorom
súdu prvej inštancie týkajúcim sa nepreukázania vád diela, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že
žalobca požadoval od žalovaného dodať výrobok s ním vymienenou podstatnou vlastnosťou, a teda
nepreukázal porušenie zmluvy podstatným spôsobom. Súdy v inštančnom postupe zamietli žalobu aj
z dôvodu, že žalobca nepreukázal vady, a to nesprávne zapojenie prístroja, zapojenie prístroja bez
dodania kompletného príslušenstva a neuniesol dôkazné bremeno, keď správnosť zapojenia prístroja a

dodanie chýbajúceho príslušenstva realizoval bez súčinnosti žalovaného, bez toho, aby mal žalovaný
možnosť uvedené vady odstrániť.
29. Keďže otázka súladu obsahu žaloby s obsahom odstúpenia od zmluvy nebola otázkou, od
ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nebolo potrebné zaoberať sa tvrdením dovolateľa, že
zo strany odvolacieho súdu došlo k odklonu od ustálenej judikatúry, keď skutočnosť uvedeného

rozporu nebola dôvodom pre zamietnutie žaloby. Uvedená otázka nebola nosnou, významnou pre
posúdenie veci, naopak jednalo sa o irelevantnú otázku, ktorá na rozhodovanie súdov nemala vplyv
a bola uvádzaná odvolacím súdom bode 22. rozhodnutia v kontexte ostatných dôvodov odvolacieho
súdu ako konštatácia jednej zo skutočností, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť podanej žaloby.
Nepreukázanie správnosti zapojenia súčasti prístroja, dodanie chýbajúceho príslušenstva a vznik

nákladov súvisiacich s odstránením vád dodaného prístroja, ktoré vykonal žalobca bez súčinnosti
žalovaného prostredníctvom tretej osoby potvrdzuje neprípustnosť dovolacieho dôvodu, v rámci ktorého
dovolateľ namietal, že žalovaný nereagoval na ním uplatnený nárok na zľavu z ceny diela v liste z 27.
júna 2018.
30. Dovolací súd uzatvára, že záver vyjadrený v bode 22. rozhodnutia odvolacieho súdu nie je v rozpore

s dôkazmi, na ktoré poukazoval dovolateľ. Správnosť záveru konajúcich súdov potvrdzuje, že žalobca
neumožnil žalovanému kontrolu vytýkaných vád a ich odstránenie a neprodukoval dôkazy o zistených
vadách.Dovolacísúdpoukazuje,žezáveryvyjadrenévbode22.rozhodnutiaodvolaciehosúduvspojení
s bodom 29. rozhodnutia súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a vykonaným
dôkazom.

31. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá právu žalovaného
na spravodlivý súdny proces, keď toto rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, riadne reflektujúce
na odvolacie námietky žalobcu, súčasne poukazujúce na správnosť záverov rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie sú aj pre
dovolací súd zrejmé a zrozumiteľné dôvody, na základe ktorých konajúce súdy rozhodli.

32. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie v tejto časti nie je procesne prípustné, a preto ho dovolací súd
v tejto časti v zmysle § 447 písm. c) CSP odmietol.
33. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania
proti žalobcovi ako neúspešnej strane (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady
trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

34. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.