Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313209886
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4313209886.5

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobcu: A. B. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
C. X, D., v konaní zastúpený: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Panenská 18, Bratislava,
IČO: 36 707 856, proti žalovanej: C. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX, v konaní zastúpený
JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom J. Hollého 11, Levice, o neúčinnosti právneho

úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 9. marca 2023, č. k.
13C/161/2013-764, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len ,,CSP“) rozsudkom zo dňa 9. marca 2023, č. k. 13C/161/2013-764, pri právnom
posúdení podľa ust. § 137, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 1, 2, 4, § 116, § 149 ods.
1, 2, § 150 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 45 ods. 2, § 60 písm. e/ zák. č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), určil, že poskytnutie
peňažných prostriedkov vo výške 25 250,- eur na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15. 02. 2012

medzi predávajúcimi G. C., A. C., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX a H. C., A. I., nar. XX. XX.
XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX a kupujúcou C. E., A. E., nar. XX. XX. XXXX, vykonaný H. J. B. C., nar.
XX. XX. XXXX v prospech žalovanej v zmysle článku 2 bod 2.5 Dohody o vysporiadaní za účelom
financovania kúpy bytu, je voči žalobcovi právne neúčinný úkon (výrok I.). Žalovanej uložil súd povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 25 250,- eur, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
(výrok II.). Žalobu v prevyšujúcej časti o vydanie bytu zamietol (výrok III.). O trovách konania rozhodol

tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 % (výrok IV.).

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že dňa 02. 07. 2010 uzavrel
žalobca ako veriteľ s pánom B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XXX, XXX XX L., štátny občan SR
(ďalej len „Dlžník I“) ako dlžníkom zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva“). Predmetom zmluvy bol záväzok
žalobcu prenechať Dlžníkovi I peňažnú sumu vo výške 57 500,- eur (ďalej len „Predmet pôžičky“)

a záväzok Dlžníka I poskytnutú pôžičku splácať žalobcovi riadne a včas, v lehotách a spôsobom
dohodnutým v zmluve spolu s dohodnutým úrokom z pôžičky vo výške 19 % p. a.. Dlžník I mal v zmysle
zmluvy možnosť čerpať aj ďalšie pôžičky do výšky 80 000,- eur, v termínoch uvedených v prílohe č.
1 zmluvy.

3. Žalobca podanou žalobou odporoval právnemu úkonu, ktorým bolo poskytnutie peňažných

prostriedkov Dlžníkom I. B. C. preukazujúcim vo výške kúpnej ceny za byt v sume 25 250,- eur, ktorý
byt nadobudla žalovaná (sestra Dlžníka II.) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 02. 2012. Žiadnazo strán sporu nenamietala neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 15. 02. 2012, súd prvej inštancie nezistil
žiadne okolnosti, pre ktoré by kúpna zmluva bola neplatná a preto žalobca mal možnosť a dôvod ako
veriteľ odporovať právnemu úkonu označeného v žalobe, ktorým je poskytnutie peňažných prostriedkov

Dlžníkom I. predávajúcim, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 02. 2012.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že odporovateľnosť je procesným inštitútom a znamená právo
veriteľa domáhať sa žalobou na súde právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka, t. j. toho, aby súd
určil, že právne úkony dlžníka (v tomto konaní Dlžníka I.) uvedené v § 42a ods. 2 sú voči veriteľovi právne

neúčinné, pokiaľ ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Z hľadiska hmotného práva nejde
o absolútnu a priamu neúčinnosť, ale iba o neúčinnosť relatívnu a nepriamu. Rozhodnutie súdu tu
nepriamu neúčinnosť deklaruje a pôsobí ex tunc. Obsah nároku je sám upravený tak, že sa veriteľ môže
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo dlžníkovho
majetku. Tento nárok smeruje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
V danom prípade mala prospech z kúpnej zmluvy žalovaná, a preto je pasívne vecne legitimovaná.

Žalobca je veriteľom Dlžníkov I. B. C. a II. J. C. E., pričom B. C. zaplatil sumu 25 250,- eur za byt, ktorý
nadobudla žalovaná, sestra Dlžníka II. - J. C. E. t.j. blízka osoba Dlžníka II., a preto žalobca disponuje
aktívnou vecnou legitimáciou v súdnom konaní.

5. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pričom tento rozsudok o odporovateľnosti je nevyhnutným

podkladom na to, aby sa veriteľ mohol domôcť svojho nároku voči Dlžníkom I. a II.. Veriteľ sa totiž mohol
uspokojiť buď zo sumy 25 250,- eur, ktorou sumou disponoval B. C. - Dlžník I., a ktorú sumu poskytol na
zaplatenie predávajúcim alebo sa mohol uspokojiť predajom nehnuteľnosti, ktorú by nadobudla Dlžníčka
II. J. C. E.. Obaja Dlžníci I. a II. vedeli o dlhu voči žalobcovi a takto sa snažili vyhnúť plneniu. Ku dňu
uzavretia kúpnej zmluvy 15. 02. 2012 žalobca voči Dlžníkom I. a II. disponoval exekučným titulom,

ktorým bola Notárska zápisnica spísaná v Nitre dňa 02. 07. 2010 N 86/2010, Nz 23900/2010, NCRls
24272/2010. Dlžník II. J. C. E. v predmetnej nehnuteľnosti, ktorú kúpila žalovaná býva až doposiaľ a
žalovaná býva stále na adrese F. M. XXX, aj napriek tomu, že sa stala výlučnou vlastníčkou bytu, ktorý
kúpila dňa 15. 02. 2012. Odporovacia žaloba má význam pre žalobu preto, lebo predmet odporovaného
právneho úkonu sa nachádza u žalovanej ako povinného subjektu. Žalovaná nadobudla nehnuteľnosť

špecifikovanú v kúpnej zmluve zo dňa 15. 02. 2012 a doposiaľ je jej vlastníčkou.

6. Dlžník I. B. C. mal k dispozícii sumu 25 250,- eur. Z výpovede terajšej manželky N. C. (predtým K.),
Dlžníka I. B. C. ako aj žalovanej vyplýva, že N. K. požičala žalovanej dňa 10. 02. 2012 25 250,- eur
za účelom kúpy bytu nachádzajúceho sa v L., O. P. X, o čom bolo súdu prvej inštancie predložené

čestné prehlásenie podpísané N. K. (č. l. 76). Súd prvej inštancie ale nevyhodnotil dôkaznú situáciu tak,
že žalovaná mala získať pôžičku 25 250,- eur od N. K. na kúpu bytu. Dlžník I. B. C. a Dlžník II. J. C.
E. boli manželmi do 26. 01. 2012, kedy bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Obaja Dlžník I. a
Dlžník II. vedeli, že majú dlh voči žalobcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 07. 2010, ktorý dlh
uznali v Notárskych zápisniciach voči žalobcovi dňa 02. 07. 2010 a následne dňa 22. 05. 2012. Notárska

zápisnica je exekučným titulom, podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Dlžníci I. a II. sa dňa
15. 02. 2012 dohodli písomne (čl. 26-28) na vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 149
ods. 1 OZ. Podľa bodu 2.5 tejto dohody dlžník I B. C. sa zaviazal kúpiť byť dlžníkovi II. J. C. E.. Na tejto
dohode sa v tomto bode nachádza požiadavka Dlžníka 2, aby byt bol kúpený do vlastníctva žalovanej, čo
je pochopiteľné, pretože ak by Dlžník 2 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, žalobca ako veriteľ

sa mohol z jej majetku uspokojiť. V bode 2.5. Dohody, v ktorej mal bývať Dlžník 2 sa uvádza presne tá
nehnuteľnosť, ktorú žalovaná nadobudla do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy. Takýmto
postupom sa žalobca ako veriteľ ukrátil, pretože Dlžník 2 nehnuteľnosť nenadobudol. Tvrdenie, že
peňažnéprostriedky25250,-eurdlžník1prevzalodsvojejterajšejmanželkyN.(predtýmK.)akopôžičku
pre žalovanú a túto sumu jej neodovzdal, ale zaplatil priamo predávajúcim kúpnu cenu, neobstojí. V

žiadnom prípade zmluva o pôžičke nemohla byť platne uzavretá medzi N. K. a žalovanou, pretože
peňažné prostriedky nikdy neboli žalovanej z titulu pôžičky vo výške 25 250,- eur reálne odovzdané do
jej dispozičnej sféry, čo potvrdila žalovaná dňa 26. 11. 2019 na pojednávaní. N. C. (predtým K.) dňa 26.
11. 2019 potvrdila, že peňažné prostriedky vo výške 25 250,- eur odovzdala dlžníkovi 1 B. C.. Dňa 28.
06. 2012 Dlžník 1 B. C. potvrdil, že peniaze prevzal od N. (ktorá je teraz jeho manželka) a tieto osobne

zaniesol predávajúcim, buď kúpnu cenu odovzdal predávajúcim alebo ju vložil na ich účet. Podmienkou
platnosti zmluvy o pôžičke je reálne odovzdanie peňažných prostriedkov veriteľa dlžníkovi, k čomu
nedošlo. Preto súd prvej inštancie na tvrdenie o ústne uzavretej pôžičke neprihliadal. Prvoinštančnému
súdu sa ani nejavila dôveryhodnosť uzavretia pôžičky na sumu 25 250,- eur, pretože žalovaná samauviedla, že k 15. 02. 2012 kedy kúpila byt nemala dostatok peňažných prostriedkov a žalovaná videla
p. N. K. len dvakrát, pričom od roku 2011 je bez pracovného pomeru, poberala len podporu, posledné
štyri roky je na invalidnom dôchodku. Dlžník I. vyplatil cenu za byt pre žalovanú z dôvodu vyporiadania

BSM s Dlžníkom II., v žiadnom prípade nešlo preto o pôžičku poskytnutú žalovanej. Týmto postupom
Dlžník I. a Dlžník II. obišli veriteľa tak, že Dlžník I. mohol vyplatiť sumu 25 250,- eur, ktorú mal v dispozícii
na úhradu svojho dlhu žalobcovi a v prípade ak by Dlžník II. nadobudol byt, nehnuteľnosť, mohol sa
veriteľ uspokojiť z majetku Dlžníka II.. H. J. B. C. súdu prvej inštancie nepreukázal relevantne, že suma
25 250,- eur nemohla byť použitá na splatenie dlhu voči žalobcovi. Napokon o tom, že odovzdal hotovosť

25 250,- eur Dlžník I. predávajúcim z dôvodu, aby sa majetkovo vyrovnal s Dlžníkom II. J. C. E. bolo
evidentné z toho, že v byte žalovanej žije jeho bývalá manželka, Dlžník II. až doposiaľ a žalovaná žije v F.
M. H. XXX až doposiaľ, kde bývala aj pred dátumom 15. 02. 2012, kedy kúpila byt v L.. Táto skutočnosť
jednoznačne preukazuje, že Dlžník I. sumu 25 250,- eur použil na vysporiadanie BSM s Dlžníkom II., a
preto sa takto zbavil sumy 25 250,- eur, z čoho sa veriteľ - žalobca nemohol uspokojiť.

7. Kúpna zmluva zo dňa 15. 02. 2012 je platným právnym úkonom, ktorá bola urobená v posledných
troch rokoch pred podaním žaloby, žaloba došla na Okresný súd Levice dňa 17. 05. 2013.

8.Súdprvejinštanciemalzapreukázané,žeodovzdaniesumy25250,- eur,jeprávnymúkonomDlžníka
I. B. C., ktorý viedol k ukráteniu veriteľa a ktorým sa zbavil svojho majetku s poukazom na účel, na ktorý

ho použil. Aj svedkyňa H. C. potvrdila, že Dlžník I. B. C. kupoval byt pre Dlžníka II. J. C. E., napokon
kúpna zmluva zo dňa 15. 02. 2012 je platným úkonom, ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred
podaním žaloby. Právny úkon Dlžníka I. ukrátil pohľadávku veriteľa, pretože viedol k zmenšeniu majetku
Dlžníka I. a v dôsledku zmenšenia majetku veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a dlžníkove úkony skracujú

jej uspokojenie, nesie veriteľ, čo súdu preukázal.

9. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že v danej veci je splnená aj tá podmienka že prevod práv
z nehnuteľnosti, na ktorú uhradil Dlžník I kúpnu cenu je zapísaná do katastra nehnuteľností na osobu
blízku Dlžníkovi II..

10. Dlžníci I. a II. uzavreli dohodu o vysporiadaní BSM v úmysle ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu), pretože
v písomnej dohode dňa 15. 02. 2012 o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva postupovali síce
podľa§149ods.1,§150OZ,aleúmyselnetak,abystavpovysporiadaníznemožnil(vylúčil)uspokojenie
pohľadávky veriteľa (RO NS ČR z 27. 11. 2001, sp. zn. 21Cdo 2345/2000).

11. Žalobca preukázal, že voči Dlžníkom I. a II. disponuje vymáhateľnou pohľadávkou. Pre
úspešnosť odporovacej žaloby sa vyžaduje, aby pohľadávka veriteľa dospela do štádia vymáhateľnosti.
Vymáhateľnou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia
(exekúcie), t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,

týmto titulom je aj notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Podľa názoru
Najvyššieho súdu ČR je vymáhateľnou pohľadávkou taká pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná
vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia
(exekúcie) (Rc 12/2003). Žalobca disponoval k 15. 02. 2012 kedy bola uzavretá kúpna zmluva, v rámci
ktorej Dlžník I. použil peňažnú sumu 25 250,- eur na vysporiadanie BSM, voči Dlžníkom I. a Dlžníkom

II. vymáhateľnou pohľadávkou, ktorou bola Notárska zápisnica zo dňa 02. 07. 2010 N 86/2010 Nz
23900/2010, NCRIs 24272/2010 a bola exekučným titulom v exekučnom konaní, ktoré sa viedlo na
Okresnom súde Levice pod sp. zn. 9Er/1358/2011, pričom poverenie bolo vrátené súdu až dňa 17.
decembra 2013. Súdny exekútor podľa § 60 písm. e/ Exekučného poriadku vráti poverenie bezodkladne
súdu, ak sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky. Ku dňu 15. 02. 2012 kedy došlo k

ukráteniu veriteľa preto žalobca disponoval vymáhateľnou pohľadávkou z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa
02.07.2010.Nazákladetejtozmluvyopôžičkezodňa02. 07.2010sadoposiaľvedieexekučnékonanie
na základe Notárskej zápisnice zo dňa 22. 05. 2012 N 521/2012, Nz 18003/2012, NCRIs 18394/2012,
pričomkudňu19.decembra2022jenevymoženápohľadávkanaistinevovýške14413,-eur,nazáklade
zmluvy o pôžičke zo dňa 02. 07. 2010.

12. Obaja Dlžníci I. aj dlžník II. žalobcu ako veriteľa kúpnou zmluvou zo dňa 15. 02. 2012 ukrátili. Bývalí
manželia Dlžník I. B. C. a Dlžník II. J. C. E. mali nesplatený dlh voči žalobcovi, pričom dňa 15. 02. 2012
podpísali Dohodu o vysporiadaní BSM tak, že Dlžník I. B. C. sa zaviazal kúpiť Dlžníkovi II. byt a dohodlisa, že byt nenadobudne Dlžník II. J. C. E., ale jej sestra, ktorou je žalovaná. Súd prvej inštancie uviedol,
že je bezpredmetné preto odkiaľ a za akých podmienok získal Dlžník I. B. C. sumu 25 250,- eur, pretože
túto použil na kúpu bytu pre bývalú manželku - Dlžníka II. voči žalobcovi. Ak by sa tak nestalo buď mohol

sumu 25 250,- eur odovzdať veriteľovi na splatenie dlhu alebo ak by Dlžník II. nadobudol nehnuteľnosť
moholsaztejtouspokojiťveriteľ.DlžníciI.aII.dňa15.02.2012uzavrelipísomnúDohoduovysporiadaní
BSM a na základe tejto dohody následne ukrátili veriteľa, pretože Dlžník I. použil peňažné prostriedky
25 250,- eur na kúpu bytu dňa 15. 02. 2012 a sumu dal do dispozičnej sféry predávajúcim. Nebyť úkonu
odovzdania peňažných prostriedkov predávajúcim vo výške 25 250,- eur Dlžníkom I. mohol byť žalobca

uspokojený.

13. Súd prvej inštancie mal za jednoznačne preukázaný aj úmysel Dlžníkov I. a II. ukrátiť žalobcu ako
svojho veriteľa. Úmysel Dlžníkov I. a II. ukrátiť svojho veriteľa (animo fraudandi) je jedna zo základných
predpokladov odporovateľnosti. Dlžníci I. a II. mali priami úmysel (dolus directus), t. j. vedomosť, že
svojím konaním ukracujú svojho veriteľa, žalobcu. Dlžník I. predávajúcim poskytol sumu 25 250,- eur,

aby sestra žalovanej - Dlžník II. mala kde bývať po rozvode. Obaja Dlžníci I. aj II. vedeli o svojom dlhu
voči žalobcovi, Dlžník II. J. C. E. dňa 15. 02. 2012 požiadala v Dohode o vysporiadaní BSM, aby Dlžník
I. kúpil pre ňu byt, ktorý bude kupovaný do vlastníctva jej sestry, žalovanej, a dňa 02. 12. 2022 potvrdila
J. C. E. ako Dlžník II., že Dohodu o vysporiadaní BSM vlastnoručne podpísala, pričom síce tvrdila, že s
ňou nesúhlasila, ale toto tvrdenie súd prvej inštancie vyhodnotil s poukazom na prevedené dokazovanie

za účelové, pretože presne podľa tejto Dohody o vysporiadaní BSM byt, nehnuteľnosť nadobudla sestra
Dlžníka II., ktorou je žalovaná.

14. Vzhľadom k tomu, že žalovaná je sestrou Dlžníčky II. J. C. E., ktorá býva v nehnuteľnosti a ktorú jej
podľa Dohody o vysporiadaní BSM zo dňa 15. 02. 2012 prakticky zabezpečil Dlžník I., bývalý manžel

Dlžníka II. tým, že odovzdal peňažné prostriedky vo výške 25 250,- eur predávajúcim do ich dispozičnej
sféry podľa požiadavky Dlžníka II. J. C. E. a následne bola nehnuteľnosť kúpená do vlastníctva jej sestry,
ktorou je žalovaná. Z výsluchu Dlžníka II. ako aj žalovanej jednoznačne vyplýva, že B. C. mal dlžoby
ku ktorým pristúpila ako Dlžník II. J. C. E.. Dlžník II. takýmto spôsobom žije v nehnuteľnosti, ktorá patrí
žalovanej, pričom sám Dlžník II. v rámci Dohody o vysporiadaní BSM žiadal, aby byt bol kúpený do

vlastníctva jej sestry, žalovanej. Žalovaná je blízkou osobou Dlžníka II. podľa § 116 OZ. Žalovaná ako
osoba blízka Dlžníkovi II. sa môže podľa ustanovenia § 42a ods. 2 OZ ubrániť odporovacej žalobe, len
ak preukáže, že o úmysle Dlžníka II ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom nevedela a ani
nemohla vedieť a to napriek tomu, že vyvinula „náležitú“ starostlivosť na spoznanie tohto dlžníkovho
úmyslu.

15. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka Dlžníkovi II. (voči Dlžníkovi I. bývalá
švagriná), t. j., že žalovaná vykonala vzhľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho
úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel Dlžníka II. a aj Dlžníka I. ukrátiť veriteľa, ktorý tu bol
v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov poznala (t. j., aby sa o úmysle dozvedela).

Žalovaná nepreukázala, že takúto aktivitu vyvinula. Napokon je zrejmé, že žalovaná mala vedomosť o
situácii bývalých manželov, t. j. Dlžníkov I. a II., pretože hoci byt kúpila 15. 02. 2012, nič sa touto kúpou
pre ňu nezmenilo, naďalej žije v F. a jej sestra, Dlžník II. v nehnuteľnosti, ktorú kúpila žalovaná.

16. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesporných skutočností, ktoré vyššie uviedol

vzhľadom k tomu, že zápisy zo stretnutí zo dňa 26. 04. 2012 a 22. 05. 2012 neboli podpísané Dlžníkmi
I. a II.. Dlžník II. J. C. E. potvrdila, že boli dve stretnutia, prvé v apríli 2012 kde bol aj Dlžník I. B. C. za
účelom dohody ako bude Dlžník I. splácať dlh voči žalobcovi, pričom výsledkom oboch stretnutí bolo, že
uznala dlh ako dlžník aj s B. C. voči žalobcovi na základe dvoch Notárskych zápisníc, pričom Dohodu o
vysporiadaní BSM odovzdala veriteľovi. Aj keď Dlžník II. uviedol vo svojej svedeckej výpovedi dňa 02.

12. 2022, že nemala vedomosť o výške dlhu, Notárske zápisnice podpísala, dlh voči žalobcovi uznala,
a preto súd prvej inštancie mal žalobu vo výrokoch 1. a 2. za dôvodnú.

17. Žalobu vo výroku III. súd prvej inštancie zamietol, ktorým sa žalobca domáhal vydať nehnuteľnosť,
byt, ktorý nadobudla žalovaná na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 02. 2012.

18. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie určil, že právny úkon Dlžníka I. B. C. - odovzdanie
peňažných prostriedkov vo výške 25 250,- eur je neúčinným právnym úkonom, uložil žalovanej
zaplatiť žalobcovi 25 250,- eur, pretože nadobudla v tejto hodnote nehnuteľnosť, za ktorú nezaplatila.Odovzdanie peňažných prostriedkov je ukracujúcim úkonom, suma 25 250,- eur ušla z majetku Dlžníkov
I. a II., a preto žalobca sa môže uspokojiť z ukracujúceho úkonu.

19. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa bodu 27. uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.
marca 2019 doplnil dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že Dlžníci I. a II. zmenšili svoj majetok
na úkor veriteľa, čím veriteľovi znemožnili uspokojenie jeho pohľadávky. Krajský súd v Nitre v bode 28.
potvrdil, že výrok o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, t. j. výrok č. I. má vplyv aj na ďalšie výroky,
preto súd vyhovel žalobe aj v časti o uložení peňažnej povinnosti zaplatiť sumu 25 250,- eur žalobcovi.

20. Výrok III. súd prvej inštancie zamietol v časti v ktorej žalobca žiadal, že v prípade ak nesplní
žalovaná povinnosť zaplatiť žalobcovi 25 250,- eur, aby vydala žalobcovi nehnuteľnosť, ktorú nadobudla
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 02. 2012. Žalobca, ak žalovaná nesplní svoju povinnosť zaplatiť
žalobcovi 25 250,- eur, môže sa uspokojiť v exekučnom konaní z majetku žalovanej, kde bude mať
na to priestor. V exekučnom konaní sa bude rozhodovať o tom, akým spôsobom dôjde k uspokojeniu

žalobcovho nároku. Podľa § 137 CSP sa žalobca môže svojho nároku domáhať aj zloženými žalobnými
návrhmi eventuálnym petitom, alternatívnym petitom. Eventuálny petit je žalobný návrh, ktorý žalobca
formuluje popri inom (primárnom) žalobnom návrhu. Žalobca žiada rozhodnúť o eventuálnom petite iba
pre prípad (in eventum), ak súd primárny petit zamietol. V danom prípade súd vyhovel žalobe vo výroku
I. tak, že odovzdanie peňažných prostriedkov Dlžníkom I. predávajúcim považoval za právne neúčinný

úkon voči žalobcovi. Na tomto právnom základe uložil súd žalovanej vo výroku II. povinnosť zaplatiť
žalobcovi 25 250,- eur. O eventuálny petit v tomto prípade nejde, pretože pri tomto druhu petitu by
žalobca od žalovanej žiadal plnenie a len v prípade, ak by súd primárnemu petitu nevyhovel, tento by
zamietol, žiadal by rozhodnúť o eventuálnom petite. Žalobca žalobu sformuloval tak, že v prípade ak
si žalovaná nesplní svoju povinnosť voči žalobcovi zaplatiť mu istinu vo výške 25 250,- eur, je povinná

vydať žalobcovi byt. Alternatívny petit je žiadosťou, aby súd zaviazal žalovaného na dve (alebo viaceré)
alternatívneplnenia.Prichádzadoúvahytam,kdezhmotnéhoprávavyplýva,žezáväzokjemožnésplniť
viacerými spôsobmi a dlžník má právo voľby. V týchto prípadoch je použitie alternatívneho petitu pre
žalobcu nevyhnutné, inak žaloba nemôže uspieť. Ak dlžník uplatní právo voľby počas konania, súd ho
zaviažeibanaplnenie,ktorésizvolil,avozvyškužalobuzamietne.VtejtovecivýrokčísloI.sformulovaný

žalobcom znel, aby súd určil, že odovzdanie peňažných prostriedkov je právne neúčinné, ktorému petitu
súd prvej inštancie vyhovel. Na tomto právnom základe, že súd vyhovel žalobe vo výroku I., vyhovel súd
aj žalobe vo výroku II. a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 25 250,- eur. Vo výroku III. súd prvej
inštancie žalobu zamietol, pretože vo vzťahu k výroku I. nemá podklad. Žalobca v prípade, ak si žalovaná
neplní svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi 25 250,- eur, môže podať návrh na nariadenie exekúcie kde

bude priestor pre to, akým spôsobom sa zabezpečí uspokojenie žalobcu ako veriteľa, napr. aj predajom
nehnuteľnosti.Ktakémutozáverusúddospelajzdôvodu,žetrhováhodnotanehnuteľnostisavsúčasnej
dobe podstatne zmenila oproti kalendárnemu roku 2012 kedy žalovaná nadobudla nehnuteľnosť. Ceny
sú podstatne vyššie, aktuálne sa dvojizbové byty v Želiezovciach podľa ponuky realitných kancelárií v
prípade dvojizbových bytov pohybujú od 60 000 eur a viac. Aj z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu

vo výroku číslo III. zamietol, nakoľko v prípade ak by žalovaná nezaplatila žalobcovi 25 250,- eur nemôže
od žalovanej žiadať vydanie nehnuteľnosti, ktorú nadobudla a ktorej aktuálna cena je podstatne vyššia
ako v roku 2012.

21. Žalobca mal úspech v dvoch výrokoch a neúspech v jednom výroku s tým, že každý výrok mal

percentuálne zastúpenie v rozsahu 33,33 %, preto žalobca bol úspešný v percentuálnom vyjadrení
66,66 % a neúspešný v percentuálnom vyjadrení 33,33 %. Celkový úspech žalobcu predstavuje v
percentuálnom vyjadrení 33,33 % (99,99 % - 66,66 % = 33,33 %).

22. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku IV. podal včas odvolanie žalobca, prostredníctvom právneho

zástupcu,navrhujúcodvolaciemusúdu,abyrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomrozsahuzmenil
tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 66,66%. Žalobca v podanom odvolaní
s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, že napadnutý výrok IV. rozsudku nepriznal žalobcovi náhradu
trov konania podľa úspechu žalobcu v spore. Súd prvej inštancie síce správne konštatoval úspešnosť
žalobcu v percentuálnom vyjadrení 66,66%, ale nesprávne priznal žalobcovi náhradu trov konania len

v rozsahu 33,33 %.23. Žalovaný, prostredníctvom právneho zástupcu, k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že
odvolaciemu súdu navrhuje odvolanie zamietnuť, resp. rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť ako
vecne správny a žalovanej priznať náhradu trov odvolacieho konania.

24. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal podané
odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm.
a/ CSP, pretože bolo podané oneskorene.

25. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

26. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

27. Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

28. Podľa § 362 ods. 3 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa

odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.
Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne
poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia
rozhodnutia.

29. Podľa § 362 ods. 4 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde
preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To
platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

30. Podľa § 117 CSP, lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.

31. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

32. Podľa § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

33. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

34. Odvolací súd poznamenáva, že včasnosť podania odvolania je jednou z objektívnych podmienok
na to, aby odvolanie vyvolalo zamýšľané právne následky. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia. Odvolacia lehota je zákonnou lehotou, teda ju nemožno predĺžiť ani skrátiť, a to
ani dohodou strán, ani rozhodnutím súdu. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď

nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného
pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho
doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie, urobené elektronickými prostriedkami, doručené súdu mimo
pracovnéhočasu.Prezačatieplynutiaodvolacejlehotyjerozhodujúcedoručenierozhodnutia.Odvolanie

sa podáva na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie je však podané včas aj vtedy, ak bolo
podané v lehote na príslušnom odvolacom súde. Pri nesprávnom poučení súdu o lehote na podanie
odvolania alebo pri nesprávnom poučení o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie
do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na
nepríslušnom súde v dôsledku nesprávneho poučenia o súde príslušnom na podanie odvolania, ako aj

vtedy, ak rozhodnutie vôbec neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.

35. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu v danej veci zistil, že napadnutý rozsudok bol právnemu
zástupcovi žalobcu riadne doručený do jeho elektronickej schránky dňa 15. 03. 2023 (podľa doručenkyna č. l. 792). Pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť od 16. 03. 2023
a skončila dňom 30. 03. 2023, ktorý pripadol na štvrtok, preto v zmysle § 121 ods. 5 druhá veta
CSP bol tento deň aj posledným dňom lehoty na podanie odvolania osobne na súde, na poštovú

prepravu alebo elektronickou formou. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu preukázané, že žalobca
dňa 27. 04. 2023 elektronicky podal návrh na odpustenie zmeškanej lehoty, ktorého prílohou bolo aj
odvolanie žalobcu. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30. mája 2023, č. k. 13C/161/2013-821
neodpustil zmeškanie lehoty na podanie odvolania žalobcu. Následne žalobca dňa 04. 05. 2023 doručil
doelektronickejschránkysúduprvejinštancieobsahovototožnéodvolanieprotinapadnutémurozsudku,

teda po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania.

36. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu ako odvolanie podané oneskorene
odmietol podľa § 386 písm. a/ CSP a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania ani vecnou
správnosťou napadnutého rozhodnutia.

37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

38. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40.Otrováchodvolaciehokonaniasúdrozhodol vzmysle§396ods.1CSPvspojenís§256ods.1CSP

(a contrario) za použitia pravidla podľa Čl. 4 CSP tak, že vzhľadom na odmietnutie odvolania žalobcu ide
o procesné zavinenie odmietnutia jeho oneskorene podaného odvolania, preto má protistrana - žalovaná
podľa § 256 ods. 1 CSP, nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).