Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-24Pc/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1523201614
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1523201614.5

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II v právnej veci osoby oprávnenej na výživné: Y. Š., narodená XX.XX.XXXX,
bytom Ž. XXA, XXX XX Z., zastúpená: JUDr. Branislav Jurga, advokát, so sídlom Žilinská cesta 130,
921 01 Piešťany, proti osobe povinnej platiť výživné: V. Š., nar. XX.XX.XXXX, Z. Č. H. XX, XXX XX Z.,
zastúpená - Advokátska kancelária - ABOGADAS, s.r.o., IČO: 53344219, so sídlom Ulica 29. augusta
4900/5, 8 911 07 Bratislava, o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd schvaľuje zmier účastníkov konania v nasledovnom znení:

Povinná V. Š., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e platiť na výživu oprávnenej Y. Š., nar. XX.XX.XXXX,
počnúc dňom 03.05.2023 sumou 300,- eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám
oprávnenej.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie mesiacov máj 2023 až jún 2024 v celkovej výške 4200,- eur sa

povinná z a v ä z u j e uhradiť k rukám oprávnenej do 3. dní.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 03.05.2023 (s účinnosťou od 01. 06. 2023
je na konanie príslušný Mestský súd Bratislava II), sa osoba oprávnená na výživné - navrhovateľka

(plnoleté dieťa) domáhala voči matka určenia výživného v sume 525,- eur mesačne od 03. 05. 2023
spolu so zročným výživným.

2. Návrh bol odôvodnený tým, že osoba oprávnená na výživné (plnoleté dieťa) má štatút nezaopatrenej
osoby. Otec na jej výživu platí výživné dobrovoľne v doposiaľ celej výške, v ktorej to potrebovala.
Rodičia navrhovateľky sú rozvedení, nežijú spolu. Navrhovateľka žije s otcom a matka na jej výživu

ničím neprispieva. Navrhovateľka sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole
a je odkázaná na výživné zo strany oboch rodičov. Matka - osoba povinná platiť výživné si vyživovaciu
povinnosť neplní, osobne sa o dcéru nestará a na jej výživu už dobrovoľne neprispieva. Otec na výživu
dobrovoľne prispieva, celú výživu platil doposiaľ v sume potrebnej 1050,- eur mesačne, z ktorej je
polovica v sume 525,- eur mesačne požadovaná od matky. Navrhovateľka v súčasnosti študuje na
vysokej škole U. T. G., S., náklady na ubytovanie vyčíslila na sumu 350 eur, na cestovné 120,- eur,

školné 180,- eur a na sumu 400,- eur ostatné náklady osobného charakteru (strava, oblečenie, školské
potreby a pomôcky), čo predstavuje spolu sumu 1.050 eur, ktorú od 1.9.2021 uhrádza otec. Matka na
platenie výživného na výzvu nereagovala a výživné neuhrádza.

3. Matka ako osoba povinná platiť výživné vo svojom vyjadrení zo dňa 26.06.2024 súdu uviedla, že
dňa 24.03.2005 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C/20/05-28

zo dňa 17.03.2005 v zmysle ktorého je otec zaviazaný prispievať na výživu dcéry sumou 10.000, - Sk.
Otec prispieval na výživu dcéry do apríla 2016 a potom si svoju vyživovaciu povinnosť prestal plniť.Dcéra s matkou žili v spoločnej domácnosti do 03.09.2020, následne sa dcéra odsťahovala k otcovi a
s matkou prestala komunikovať a stýkať sa. O skutočnosti, že dcéra študuje v K. sa dozvedala matka
od otca na stretnutí dňa 08.06.2021. Matka namieta spôsob komunikácie, resp. nekomunikácie a postoj

dcéry, keďže štúdium v zahraničí s ňou nekonzultovala. Dňa 01.09.2021 bolo zo strany ÚPSVaR odňaté
matke vyplácanie prídavku na dieťa z dôvodu, že nepredložila potvrdenie o návšteve školy, a tak matka
nemôže poberať dávky, na ktoré má zákonný nárok a ktoré by mohli slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov
školného. Matka má za to, že otec dcére dlhuje na výživnom sumu 830.000,- Sk. Matka má svoje
finančné rezervy a možnosti obmedzené, keďže jej príjem ako SZČO nedosahuje takú výšku, pri ktorej

by bola schopná plniť si vyživovaciu povinnosť k dcére v ňou žiadanej výške a keďže otec od apríla 2016
si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, matka si nevedela vytvoriť dostatočné finančné rezervy, keďže
celý jej príjem išiel na chod domácnosti a výživu dcéry. Príjem matky je nižší ako príjem otca a výber
vysokej školy v zahraničí má ekonomický dopad na matku. Matka žiadala prihliadnuť na dobré mravy
a na skutočnosť, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky. Na strane dcéry (správanie voči
matke) existujú dôvody pre nepriznanie výživného a návrh žiadala zamietnuť.

4. Plnoletá dcéra vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2023 uviedla, že v danom prípade neexistuje rozpor
s dobrými mravmi a takáto obrana nemá oporu v zákone. Dcéra si má právo zvoliť si povolanie a aj
vzdelanie, ktorým sa na výkon povolania pripravuje, na čo nepotrebuje súhlas rodiča. Nikdy voči matke
nekonala spôsobom v rozpore s dobrými mravmi a súčasná nekomunikácia nepredstavuje rozpor s

dobrými mravmi. Ďalej uviedla, že otec si výživné na dcéru plnil riadne a nejestvuje dlh otca na výživnom
voči dcére. Matkou preukázané majetkové pomery sú dostatočné na plnenie požadovanej vyživovacej
povinnosti. Okrem matkou deklarovaného príjmu, táto vlastní nehnuteľnosť, nový osobný automobil
značky Mercedes Benz a od otca dostala iný automobil Mercedes Benz a byt vo O. na adrese Č. H. XX
do užívania po dobu starostlivosti o dcéru. Počas maloletosti dcéry rodičia vykonávali striedavú osobnú

starostlivosť v týždňových intervaloch a matka o štúdiu dcéry v zahraničí od júna 2021 vedela. To, že
matka nepoberá prídavky dcéru pre nepredloženie potvrdenia o návšteve školy, je chybou matky, ktorá
dcéru nepožiadala o predloženie predmetného potvrdenia.

5. Na pojednávaní konanom dňa 15.02.2024 v rámci predbežného právneho posúdenia súd uviedol,

že v danom prípade podľa názoru súdu neprichádza do úvahy rozpor s dobrými mravmi. Súd bude
akceptovať skutočnosť, že matka nebola upovedomená so štúdiom v zahraničí čo bude mať vplyv
na akceptáciu nákladov na bývanie, ktoré by v prípade na vysokej škole v Bratislave predstavovali
podstatne nižšiu sumu. Rovnako bude súd prihliadať na nárok na rodinné prídavky bez ohľadu na
to, či si ich navrhovateľka uplatňuje. Za zohľadnenia uvedeného sa predbežne javila ako primeraná

suma na výživu polovica akceptovaných nákladov navrhovateľky vo výške cca 375 eur. S uvedeným
právnym posúdením súhlasil rovnako ako s uvádzanou výškou výživného zástupca navrhovateľky, keď
by v záujme uzavretia zmieru bola navrhovateľka ochotná akceptovať minimálne sumu určenú ostatným
súdnym rozhodnutím jej otcovi, to je čiastku 330,- eur mesačne. Zástupca matky trval na výsluchu
navrhovateľky za účelom zistenia príčiny narušenia jej vzťahov s matkou, keď si matka nie je žiadnym

spôsobomvedomátoho,žebyzapríčinilaabsolútneprerušeniekontaktuzostranynavrhovateľky,pričom
má za to, že bez vyššie uvedeného je záver o vylúčení prihliadania na rozpor s dobrými mravmi
predčasný. Navyše matka vzhľadom na nepravidelné príjmy uviedla, že požadovaná suma je pre ňu
neakceptovateľná.

6. Na pojednávaní 10.07.2024 obe procesné strany uviedli, že pred pojednávaním komunikovali na
úrovni svojich zástupcov ohľadom možnej mimosúdnej dohody. Súd zotrval na predbežnom právnom
posúdení, ktoré bolo vyslovené na pojednávaní dňa 15.02.2024, avšak s tým, že vzhľadom na ďalšie
produkované dôkazy, konkrétne daňové priznanie povinnej vrátane účtovnej závierky, je pri aplikácii
metodiky výpočtu výživného možné vychádzať z vyššieho než predtým predpokladaného príjmu, z

ktorého na jednu vyživovaciu povinnosť pri študentovi vysokej školy je možné postihnúť 26 % príjmu
povinnej osoby. Zástupca navrhovateľky uviedol, že medzi stranami zostala sporná výška fakticky
iba 50,- eur, keď podľa zástupcu matky bola povinná ochotná pristúpiť na sumu 250,- eur, avšak
navrhovateľka vzhľadom na jej potreby nemôže akceptovať výživné nižšie, než 300,- eur mesačne.
Následne uzatvorili účastníci konania zmier, v znení uvedenom vo výroku tohto uznesenia a navrhli ho

súdu na schválenie.

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy

veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 148 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca a žalovaný môžu uzavrieť
zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

10. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

11. Napriek tomu, že konanie vo veciach výživného je konaním mimosporovým, procesne sa v súlade
s § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) riadi ustanoveniami CSP, ak nie
je ustanovené inak. Keďže ustanovenia týkajúce sa zmieru nie sú v CMP upravené, súd vychádzal z

citovaného § 148 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine prvá veta, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

16. Pokiaľ ide o súčasné pomery na strane matky ako aj plnoletej z listinných dokladov, ktoré súdu
predložili procesné strany bolo zistené, že matka žije v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve (viď LV na

č. l. 116-121 súdneho spisu: Podľa daňového priznania za rok 2022 dosiahla príjmy vo výške 56.201,34
eur, výdavky vo výške 48.683,48 eur a základ dane vo výške 7.562,86 eur a podľa daňového priznania
za rok 2023 dosiahla príjmy vo výške 51.472,15 eur, výdavky vo výške 44.783,91 eur a základ dane
vo výške.6.688,24 eur. Inú vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky nemá. Plnoletá dcéra študuje na
U. T. G., jej náklady na výživu za marec 2024 až neúplný jún vyčíslila priemerne na sumu 259,50 eur

mesačne a celkové náklady vrátane nákladov spojených s návštevou školy, a ubytovania v zahraničí
a nákladov na cestovné vyčísľovala na sumu 1050,- eur mesačne. Otec maloletej preukázal mesačný
príjem vo výške 526,14 eur mesačne (viď č. l. 176 súdneho spisu - potvrdenie o príjme otca).

17. Vo veciach výživného plnoletých osôb môžu účastníci konania uzavrieť zmier podľa § 2 ods. 1

Civilného mimosporového poriadku a § 148 Civilného sporového poriadku. O uzavretie zmieru sa má
súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

18. Keďže v priebehu konania vo veci samej došlo medzi účastníkmi k zmieru a jeho navrhnuté

znenie, ktoré prítomní právni zástupcovia účastníkov a samotná povinná potvrdili svojimi podpismi na
pojednávaní, ktoré sa vo veci uskutočnilo dňa 10.07.2024 nebolo v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, súd ho schválil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

19. Podľa § 52 zákona CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu vo výroku I nie je odvolanie prípustné. (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP a
contrario)
Proti výroku II uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský

súd v Trnave prostredníctvom tunajšieho súdu v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecnýchnáležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).