Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/80/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717215975
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7717215975.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci navrhovateľky: W. Y., I.. XX.XX.XXXX,
Z. K. XX, proti odporcovi: I. M., I.. XX.X.XXXX, Z. J., U. M. XX, Š.R., právne zastúpený: Advokátska
kancelária ZUZÁK, s.r.o., Suché Mýto 1, Bratislava, o určenie otcovstva a o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k deťom Y.: X., I.. XX.XX.XXXX, a O. F., I.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., o určenie otcovstva k
maloletej, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23Pc/57/2017-532 zo dňa
31.05.2022 v spojení s dopĺňajúcim rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 23Pc/57/2017-756 zo

dňa 26.09.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IIId.), IIIe.), IVa.), IVb.), V. a dopĺňací rozsudok vo výrokoch I., IV.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia otcovstva odporcu k maloletým deťom a
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým. Žiadala maloleté deti zveriť do jej osobnej

starostlivosti, styk odporcu s maloletými upraviť bez obmedzenia a zaviazať odporcu výživným v sume
350 eur mesačne na každé dieťa od 01.12.2017.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
rozsudkom č. k. 23Pc/57/2017-532 zo dňa 31.05.2022 rozhodol tak, že cit.:

„I./ Určuje, že muž I. M., I.. XX.X.XXXX je otcom X.G. Y., I.. XX.X.XXXX, L. Č.: XXXXXX/XXXX z matky
W. Y.T., I.. XX.X.XXXX, L. Č.: XXXXXX/XXXX.

II./ Určuje, že muž I. M., I.. XX.X.XXXX je otcom maloletej O. F. Y., I.. X.X.XXXX, L. Č. XXXXXX/XXXX
z matky W. Y., I.. XX.X.XXXX, L. Č.: XXXXXX/XXXX.

III./ Upravuje výkon rodičovských práv a povinností k maloletej O. F. Y., I.. X.X.XXXX takto:

IIIa./ Zveruje maloletú do osobnej starostlivosti matky.IIIb./ Právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok majú obaja rodičia.

IIIc./ Stretávanie sa otca s maloletou neupravuje.

IIId./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej O. F. Y., I.. X.X.XXXX, sumou vo výške
200 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 5-teho dňa od 1.12.2017 do
budúcna.

IIIe./ Dlžné výživné za obdobie 1.12.2017 - 31.5.2022 v celkovej výške 7125 Eur, povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 200 Eur spolu s bežným výživným k rukám matky s tým, že nezaplatením
čo i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

IVa./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu X. Y., I.. XX.X.XXXX, sumou vo výške 200 Eur
mesačne, ktoré je otec povinný platiť do 27.1.2022 k rukám matky a od 28.1.2022 k rukám X., vždy do

5-teho dňa v mesiaci.

IVb./ Dlžné výživné za obdobie 1.12.2017 - 31.5.2022 v celkovej výške 7125 Eur, je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 5-teho dňa v mesiaci v mesačných splátkach po 200 Eur s tým, že nezaplatením čo
i len jednej splátky sa stáva splatné celé dlžné výživné.

V./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie dopĺňajúcim rozsudkom č.k. 23Pc/57/2017-756 zo dňa 26.9.2023 rozhodol tak,
že cit.:

„I./ Zaväzuje otca povinnosťou prispievať na výživu X. Y., I.. XX.X.XXXX, sumou vo výške 200 Eur
mesačne od 1.12.2017, ktoré je otec povinný platiť od 1.12.2017 do 27.1.2022 k rukám matky a od
28.1.2022 do budúcna k rukám X. Y., I.. XX.X.XXXX, vždy do 5-teho dňa v mesiaci.

II./ Návrh na určenie výživného otca voči X. Y., I.. XX.X.XXXX v sume prevyšujúcej 200 Eur, zamieta.

III./ Návrh na uloženie povinností otcovi na tvorbu úspor v prospech X. Y., I.. XX.X.XXXX i v prospech
maloletej O. F. Y., I.. X.X.XXXX, zamieta.

IV./ Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

4. Vec právne posúdil podľa ust. § 24 ods. 4, § 25 ods. 1, 2, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, §
65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 94 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o
rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 225 ods.

1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

5. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané,
že odporca je otcom oboch detí, a preto súd určil, že odporca je otcom X. Y. a maloletej O. F. Y..
Navrhovateľka aj odporca súhlasili so zverením maloletej O. F. do osobnej starostlivosti matky a žiadali,

aby súd neupravoval styk maloletej s odporcom, preto súd prvej inštancie rozhodol v súlade s týmto
návrhom účastníkov konania. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti bral do úvahy príjmové a
výdavkové pomery obidvoch rodičov a opodstatnené výdavky detí. Ďalej zohľadnil osobnú starostlivosť
matky o maloletú O. F., ktorá má zhoršený zdravotný stav. Berúc do úvahy výdavky detí a rozdiel medzi
príjmami a opodstatnenými výdavkami otca dospel súd prvej inštancie k záveru, že je v možnostiach

otca prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 200 eur. Ustálil dlžné výživné a vzhľadom na jeho
výšku umožnil otcovi dlžné výživné na každé dieťa splácať v mesačných splátkach po 200 eur spolu s
bežným výživným. Povinnosť otca prispievať na výživu detí určil súd od 01.12.2017 do budúcna.

6. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku súd uviedol, že návrh na uloženie povinnosti otcovi na tvorbu

úspor v prospech X., i v prospech maloletej O. F. zamietol, nakoľko mal za to, že majetkové pomery
povinného rodiča to nedovoľujú. Návrh na určenie výživného otca voči X. v sume prevyšujúcej 200 eur
zamietol a súčasne určil povinnosť otca prispievať na výživu X. sumou 200 eur od 01.12.2017 k rukám
matky a od 28.01.2022 do budúcna k rukám X. Y..III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

7. Proti tomuto rozsudku v časti výroku IIId., IIIe., IVa. a IVb. podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie otec. Namietal počiatok doby, od kedy mu súd prvej inštancie uložil povinnosť prispievať na
výživu detí, a to od 01.12.2017. Má za to, že jeho vyživovacia povinnosť mu vznikla až určením otcovstva
na základe rozhodnutia súdu, teda od okamihu právoplatnosti tohto rozsudku. Tiež namietal výšku
určenej vyživovacej povinnosti, nesúhlasil s nákladmi na starostlivosť o deti, ku ktorým sa podrobne

vyjadril. Ďalej poukázal na výšku jeho príjmu a opodstatnených výdavkov, pričom v roku 2021 mal
nižší príjem ako boli jeho opodstatnené výdavky. Vo vzťahu k vyživovacej povinnosti na X. uviedol, že
keďže je X. už plnoletá a konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh, až po
právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo určené otcovstvo odporcu vo vzťahu k X., by mohla plnoletá X.
podať návrh na začatie konania vo veciach výživného. Z tohto dôvodu rozsudok v jeho napadnutej časti
považuje za nesprávny. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť v súlade s jeho odvolacím

návrhom.

8.Kodvolaniuotcasavyjadrilkolíznyopatrovníkmaloletej,ktorýpovažujerozhodnutievjehonapadnutej
časti za vecne správne a dôvodné. Zdôraznil, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné sa živiť. A aj keď maloletá X. v priebehu konania

dosiahla plnoletosť, a toho času má prerušenú školskú dochádzku, pretože zabezpečuje starostlivosť o
svoje maloleté dieťa, má za to, že vyživovacia povinnosť rodičov k X. naďalej trvá. Rozhodnutie v jeho
napadnutej časti navrhol ako vecne správne potvrdiť.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka. Nesúhlasí s tvrdeniami otca uvádzaných v odvolaní. Podrobne

sa vyjadrila ku každej skutočnosti, ktorú otec namietal a spochybňoval.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015

Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne
5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň,
ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho
rozhodnutím stotožňuje.

13. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového
stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby ho opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako

odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa
ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí
jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich
organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a
stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej

stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08).14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci,
vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie

dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Napadnutý rozsudok považuje
odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

15. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v
zmysleustanovení§111až§122CMP.Okruhúčastníkovtohtokonaniatrebaposúdiťpodľaustanovenia

§ 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho
právach a povinnostiach sa má konať. X.G. bola účastníčkou predmetného konania aj pred dovŕšením
18-tehorokusvojhoveku.Vpriebehuprvoinštančnéhokonaniamal.X.nadobudlaprocesnúspôsobilosť,
kedy pred súdom môže konať samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 67 CSP). Od tohto obdobia teda X. získala spôsobilosť
konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti

zo strany povinného otca v čase, keď bola ešte maloletá. Na základe jej písomného vyjadrenia, v ktorom
výslovne uviedla, že svojej matke udelí plnú moc, aby mohla v týchto konaniach konať za ňu, teda udelila
súhlas s pokračovaním v konaní, sa stala účastníkom konania na strane navrhovateľa. Ak bol návrh na
určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, pokračuje v konaní súd starostlivosti
o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté dieťa má už v ďalšom súdnom konaní

samostatné procesné postavenie.

16. V konaní bolo zistené, že priemerný mesačný príjem otca v roku 2018 predstavoval 7.598 eur, v roku
2019 sumu 8.989 eur, v roku 2020 sumu 5.317 eur a v roku 4.295 eur. Odvolací súd pripomína, že na
strane povinného rodiča sa preskúmavajú nielen jeho reálne majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti a

možnosti, t.j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom rozsahu, podľa svojich schopností a možností, povinný
môže získať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade je otec detí bez
akýchkoľvek pochybností schopný pracovať.

17. Pokiaľ ide o príjem matky, odvolací súd uvádza, že v predmetnom konaní je to otec, ktorý je povinnou

osobou z platenia výživného na X. a mal. O. F., ktorým poskytuje výhradnú osobnú starostlivosť ich
matka prakticky od ich narodenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd pri určení
výšky výživného zohľadnil mieru osobnej starostlivosti matky o deti, ktorým táto poskytuje všestrannú
starostlivosť. Je pravdou, že plnoletá X.Á.G. bola istý čas so svojim mal. synom v zahraničí, ale nie
z dôvodu, že by zmenila svoje bydlisko a bola sa schopná sama živiť, ale s ohľadom na nepriaznivý

zdravotný stav jej maloletého syna, ktorý má choré srdce, a pre ktorého hľadala odbornú lekársku pomoc
v zahraničí.

18. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na odôvodnené potreby detí. X. ukončila X. ročník 4-
ročného štúdia na M. T.V. Š. O. W. - odbor N., N.. Od septembra 2020 má prerušenú školskú dochádzku,

pretože zabezpečuje starostlivosť o svoje mal. dieťa - B. Y., I.. XX.XX.XXXX, otcovstvo k maloletému nie
je určené. Po ukončení rodičovskej dovolenky, X. plánuje pokračovať v štúdiu. Mal. O. F. nenavštevovala
materskú školu, mala dva roky odklad školskej dochádzky, aj keď nastúpi na základnú školu, vzhľadom
na jej zdravotný stav bude mať individuálny režim, teda základnú školu bude navštevovať 2 dni na
2 hodiny v týždni. Mal. O. F. je liečená v neurologickej, psychiatrickej a psychologickej ambulancii,

vyžaduje si zvýšenú starostlivosť zo strany matky, ktorá z dôvodu opatery mal. O. nemá možnosť sa
riadne zamestnať.

19. Na strane X. a mal. O. F. nejde o nadpriemerné potreby, z príjmu, ktorý otec dosahuje, je otec
nepochybne schopný pokryť náklady, ktoré detí potrebujú. Pri nákladoch na deti je treba zahrnúť aj

pomer nákladov, ktoré súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s
daňovými povinnosťami, na ktorých by sa deti mali podieľať rovnako. Náklady na bývanie uspokojuje
deťom matka. Z charakteru výživného ako dávky zročnej do budúcnosti vyplýva, že nemožno všetky
výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

20. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, priemerný mesačný príjem otca predstavuje
4.295 Eur v čistom. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál
Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení
výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/). Vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo veku X. (XX rokov) prislúcha podľa
tabuľkového výživného percentuálny podiel 20 % z príjmu povinného rodiča, na mal. O. F. prislúcha 16
%. Je pravdou, že otec má viacero detí, no podľa vyjadrení matky by sa malo jednať už o plnoleté deti z

manželského vzťahu otca, pričom ani samotný otec medzi svoje opodstatnené výdavky nezarátal ďalšie
vyživovacie povinnosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd ustálil, že otec je nositeľom celkovo dvoch
vyživovacích povinností. Prihliadajúc na príjem, ktorý otec deklaruje, t.j. 4.295 eur, v prípade plnoletej X.
spravodlivé výživné predstavuje 859 eur a v prípade mal. O. F. 687 eur. Súd prvej inštancie ustálil výšku
výživného pre plnoletú X. na sumu 200 eur a v rovnakej výške určil aj výživné na mal. O. F., teda výrazne

pod hranicou odporúčanej výšky výživného. Odvolací súd má za to, že s ohľadom na zistený skutočný
stav veci, na mieru osobnej starostlivosti, ktorú plnoletej X. a mal. O. F., ktorá má závažné zdravotné
ťažkosti, poskytovala celý ich život takmer výlučne matka, na výrazný nedostatok osobnej starostlivosti
otca, ktorý dokonca spochybňoval svoje otcovstvo voči X. a mal. O. a požadoval v danej veci nariadiť
znalecké dokazovanie za účelom potvrdenia, že je skutočne biologickým otcom X. a mal. O. F., považuje
odvolací súd súdom prvej inštancie určené výživné za nedostatočné a nezodpovedajúce zákonným

kritériám. Vzhľadom na absenciu odvolania zo strany matky, odvolací súd nepristúpil ku korekcii výšky
výživného v neprospech otca. Odvolací súd pripomína, že pri ustaľovaní spravodlivého výživného v
súlade s odporúčaním Ministerstva spravodlivosti SR vychádzal z príjmu, ktorý samotný otec deklaroval
súdu.

21. Odvolací súd považuje za nedôvodné námietky otca, že mu vyživovacia povinnosť vznikla až
určením otcovstva na základe rozhodnutia súdu, teda od okamihu právoplatnosti tohto rozsudku. Podľa
odvolacieho súdu je zrejmé, že nielen matku, ale aj otca je treba vnímať ako otca už od narodenia dieťaťa
(napr. i z dôvodu dodatočného prejednania dedičstva a pod.), na rozdiel od matky je však s výnimkou
prvej domnienky k nastúpeniu účinkov právneho otcovstva potrebná ešte ďalšia skutočnosť okrem

narodeniadieťaťa,atobuďsúhlasnévyhlásenieakoprávnyúkon,alebosúdnerozhodnutie.Vaplikačnej
praxi súdov sa dlhodobo rieši, či má rozsudok o určení otcovstva konštitutívny alebo deklaratórny
charakter. Povaha rozsudku o určení otcovstva je špecifická, okrem iného, v tom, že niektoré jeho účinky
spätne pôsobia. Vyživovacia povinnosť sa otcovi určuje spravidla spätne ku dňu vzniku jeho vyživovacej
povinnosti. Pokiaľ je otcovstvo určované až napríklad vo veku piatich rokov dieťaťa, už je jasné, že

výživné nie je možné priznať od narodenia, ale len tri roky spätne od začatia konania. Ďalšie zdržanie
tak nie je žiaduce, preto zákonodarca aj v novej právnej úprave zakotvil, že sa o otcovstve a o úprave
pomerov maloletého, ku ktorému je otcovstvo určované, rozhoduje súčasne. Odvolací súd zdôrazňuje,
že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je súd povinný vždy primárne hľadieť na najlepší záujem
mal. dieťaťa. Za súladné s najlepším záujmom mal. dieťaťa za žiadnych okolností nemožno považovať

určenie vyživovacej povinnosti otca až od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení otcovstva k mal.
dieťaťu a nie od podania návrhu, eventuálne spätne. Niet pochýb o tom, že v konaniach, v ktorých sa
matky musia domáhať určenia otcovstva k mal. dieťaťu súdnou cestou, sa otcovia týchto detí zdráhajú
plniť si svoje zákonom stanovené povinnosti, najčastejšie sa jedná o plnenie si vyživovacej povinnosti.
Za situácie, kedy muž nie je ochotný uznať otcovstvo, je nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie,

ktoré môže otec mal. dieťaťa zmariť a úmyselne tak predlžovať konanie, rovnako k predĺženiu konania
dôjde v prípade, že otec dieťaťa účelovo podá odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo jeho otcovstvo
k mal. dieťaťu určené (na základe analýzy jeho DNA), čím rovnako dôjde k oddialeniu právoplatnosti
rozhodnutia o určení otcovstva. V prípade, že by súdy pripustili, aby vyživovacia povinnosť otcovi dieťaťa
vznikla až právoplatnosťou rozhodnutia súdu, ktorým bolo jeho otcovstvo k mal. dieťaťu určené, dopustili

by, aby takéto konanie otca bolo pripísané na ťarchu mal. dieťaťa a nie na ťarchu otca, ktorý sa úmyselne
bráni plneniu svojich povinností vyplývajúcich mu zo zákona. Pokiaľ bolo určené otcovstvo muža k
dieťaťu, je zrejmé, že tento muž bol otcom dieťaťa od jeho narodenia.

22. Nad rámec odvolací súd dáva do pozornosti ustanovenie § 79 Zákona o rodine, v zmysle ktorého

je ten, kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, oprávnený od neho požadovať
úhradu tohto plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch IIId.), IIIe.), IVa.), IVb.), V. a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., IV. ako

vecne správne postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odvolací
návrh odvolateľa, ktorý nesúhlasil s výškou výživného ustálenou súdom prvej inštancie, odvolací súd
považoval za rozporný s najlepším záujmom plnoletej X. a mal. O. F., ohrozujúci riadne uspokojovanieich odôvodnených potrieb, nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k dieťaťu zo strany oboch
rodičov.

24. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne
nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa
§ 55 CMP.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).