Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1623200590
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1623200590.3

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská
2, 821 09 Bratislava, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava,
proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX E. F. XX, XXX XX F., G. H., o zaplatenie 280,29
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c konať vo veci.

III. Súd n e p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania.

IV. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.,

IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica
po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 27.03.2023, ktorému bola
pridelená spisová značka 32Csp/24/2023, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 280,29 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil

skutočnosťou, že právny predchodca žalobcu Československá obchodná banka, a.s. uzatvoril so
žalovanou dňa 19.02.2010 Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB extra pohoda. Na
základe zmluvy žalovanej poskytol peňažné prostriedky, ktoré žalovaná nesplatila riadne a včas, preto
prišlo k zosplatneniu pohľadávky a následne k jej postúpeniu žalobcovi.

2. Súd z lustrácie v Registri obyvateľov zistil, že žalovaná si dňa 14.11.2022 ukončila trvalý pobyt na

adrese F. I. a zároveň si prihlásila trvalý pobyt na adrese XX E. F. XX, XXX XX F., G. H.. Pri doručovaní
žaloby súd zistil, že žalovaná si na adrese XX E. F. XX, XXX XX F. poštu neprebrala. Preto súd doručoval
zásielku prostredníctvom dožiadania cez doručovací orgán Calle DEL POETA JOAN MARAGALL 66
v Madride, avšak písomnosti sa súdu nepodarilo doručiť.

3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec

nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Keďže v konaní vystupuje žalovaná, ktorá má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide
o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť
ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže
byť založená mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi

Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konaniemôže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal, či je v danej
veci daná právomoc súdu na konanie.

5. Podľa žaloby a predložených dokumentov konkrétny nárok medzi žalobcom a žalovanou vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy, kde právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzavretí zmluvy ako podnikateľ
a žalovaná ako spotrebiteľ.

6. Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu
súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu
za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

7. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na

území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi členského štátu, na území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú
normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto členského štátu.

8. Podľa článku 5 ods. 1 nariadenia, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na

súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

9. Podľa článku 18 nariadenia, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch
členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo – bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka
– na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len

na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

10. Podľa článku 19 bod 3 nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou
dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy
bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, a ktorá udeľuje právomoc súdom tohto

členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského
štátu.

11. Podľa článku 26 ods. 1 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa

neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 24.

12. Podľa článku 28 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,

pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky ( ďalej len „zákon č. 253/1998 Z.z.“) trvalým pobytom je pobyt občana
spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky.

14. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. register je informačným systémom verejnej správy,
ktorý obsahuje súbor údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky, na základe ktorých možno osobu
identifikovať, zistiť jej pobyt a vzťahy k iným osobám, ako aj ďalšie administratívne údaje zistené týmto
zákonom.

15. Podľa § 23a ods. 3 veta prvá zákona č. 283/1998 Z. z. údaje o fyzických osobách vedené v registri
fyzických osôb sa považujú za úplné a zodpovedajúce skutočnosti, kým nie je preukázaný opak.

16. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak

tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).17. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

18. Vychádzajúc z citovaných ustanovení právnych predpisov, bydliskom je v zásade miesto, kde sa
osoba zdržiava väčšinu roka, kde býva a ktoré ona sama označí za svoje bydlisko. V konaní bolo zistené,
že žalovaná má hlásený pobyt v Španielskom kráľovstve, kde nahlásila trvalý pobyt pri odhlasovaní
trvalého pobytu v Slovenskej republike. Zo zistení súdu vyplýva, že žalovaná má svoje faktické bydlisko
ako miesto, kde sa zdržuje s trvalým úmyslom v Španielskom kráľovstve.

19. Žalovaná má vedený trvalý pobyt na území Španielskeho kráľovstva a súd nezistil, že by jej bydlisko
bolo v skutočnosti na území Slovenskej republiky, preto sa jedná o konanie s cudzím prvkom, v ktorom
je v prvom rade potrebné skúmať, či je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. Právomoc súd
posudzoval podľa vyššie citovaných ustanovení nariadenia, a to podľa jeho článku 18, 19 ods. 3 a článku
28. Prejednávaná vec je sporom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorých veciach možno

spotrebiteľa žalovať len na súdoch toho členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd skúmal,
či v danom prípade nebola dojednaná medzi stranami právomoc súdov SR v súlade s článkom 19
ods. 3 nariadenia, avšak nedospel k záveru, že by žalovaná ako spotrebiteľ a právny predchodca
žalobcu ako druhý účastník spotrebiteľskej zmluvy mali dojednanú dohodu o udelení právomoci súdom
v Slovenskej republike (nič také zo žalobcom predložených listín nevyplýva). V zmysle článku 28

sa žalovaná nezúčastnila konania, pretože sa jej žalobu vôbec nepodarilo doručiť a súčasne nejde
o výlučnú právomoc podľa článku 24 nariadenia. Z uvedených dôvodov, keďže si konajúci súd nemohol
právomoczaložiťnažiadnomustanovenínariadenia,ajbeznávrhuvyhlásil,ženemáprávomockonaťvo
veci. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa od 10.01.2015 vzťahuje na
oba zmluvné štáty, Španielske kráľovstvo ako i Slovenskú republiku. Rovnako je splnená aj podmienka

vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o občiansku vec - spor zo spotrebiteľských zmlúv.

20. Na skutočnosť, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd konať, je povinný súd
v zmysle § 161 ods. 1 CSP prihliadať kedykoľvek počas konania. Medzi základné podmienky konania,
za splnenia ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť, patrí podmienky právomoci súdu. Vzhľadom

na neodstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu vo veci
konať, súd podľa článku 28 ods. 1 nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a podľa § 161
ods. 2 CSP konanie vo veci zastavil.

21. O postúpení veci príslušnému orgánu súd nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok

medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy
v Španielskom kráľovstve, kde je bydlisko žalovanej a tá sa nezúčastnila konania.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

24. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný
platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd
konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola
námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd
uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd,

ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem
poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa § 11 odseku 1, sa poplatok
alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred
zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

25. Keďže rozhodnutím o zastavení konania konanie v danej veci končí, súd rozhodol aj o jeho trovách.
Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán
na zastavení konania. Žalobca podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo veci rozhodnúť, súd
tak má za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania a nárok na náhradu trov konania bytak bolo potrebné priznať žalovanej. Žalovaná sa konania nezúčastnila, ani jej žiadne trovy konania
preukázateľne nevznikli, preto súd (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6
Cdo 544/2015) žalovanej náhradu trov konania nepriznal. O vrátení poplatku rozhodol súd v súlade so

zákonom tak, že poplatok vrátil v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.