Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010388
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3824010388.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr.
Milana Straku a JUDr. Juraja Valáška na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. júla 2024 prejednal
odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom Mesto Prievidza, t. č. vo výkone
väzby v ÚVV Ilava, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/44/2024 zo dňa
05.06.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 280
ods. 2 Tr. por. per analogiam sa trestná vec obžalovaného A. B. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť
na tom skutkovom základe, že

- dňa 17.02.2024 v čase okolo 14:00 h v OD Kaufland na Nedožerskej ceste č. 1192/15 v Prievidzi vzal
z regálu 2 ks fliaš alkoholického nápoju zn. D. E. 0,7 I, každá v hodnote 29,99 EUR, spolu v hodnote
59,98 EUR a 1 ks fľaše alkoholického nápoja zn. Pliska BR 40 % 0,7 I v hodnote 25,99 EUR, takým
spôsobom, že si tovar vložil do svojho ruksaku, ktorý mal pri sebe, následne si vak uzatvoril zipsom a
dal si ho na chrbát a bez zaplatenia a priznania tovaru prešiel s týmto tovarom cez oddelenie s ovocím

a zeleninou a opustil priestory OD Kaufland,

- dňa 18.02.2024 v čase okolo 17:15 h v OD Kaufland na Nedožerskej ceste č. 1192/15 v Prievidzi vzal
z regálu 3 ks fliaš alkoholického nápoju zn. D. E. 0,7 I, každá v hodnote 29,99 EUR, spolu v hodnote
89,97 EUR a 1 ks fľaše alkoholického nápoja zn. Pliska BR 40 % 0,7 I v hodnote 25,99 EUR, takým
spôsobom, že si tovar vložil do svojho ruksaku, ktorý mal pri sebe, následne si vak uzatvoril zipsom a

dal si ho na chrbát a bez zaplatenia a priznania tovaru prešiel s týmto tovarom cez oddelenie s ovocím
a zeleninou a opustil priestory OD Kaufland,

- dňa 28.02.2024 v čase o 15.32 h v OD Kaufland na Nedožerskej ceste č. 1192/15 v Prievidzi vzal
z predajnej plochy 4 ks fliaš alkoholického nápoja zn. D. E. 0,7 I, každá v hodnote 29,99 EUR, spolu
v hodnote 119,96 EUR, takým spôsobom, že si tovar vložil do batohu, ktorý držal v ľavej ruke, batoh

následne uzavrel, dal si ho na chrbát a bez zaplatenia a priznania tovaru prešiel s týmto tovarom cez
oddelenie s ovocím a zeleninou a opustil priestory OD Kaufland,

- dňa 28.02.2024 v čase okolo 18:55 h v OD Kaufland na Nedožerskej ceste č. 1192/15 v Prievidzi vzal
z regálu 4 ks fliaš alkoholických nápojov, z toho 3 ks fliaš alkoholického nápoja zn. Metaxa 0,7 I, každá
v hodnote 37,99 EUR a 1 ks fľaše alkoholického nápoja zn. Pliska BR 0,7 I v hodnote 25,99 EUR, spolu

v hodnote 139,96 EUR, takým spôsobom, že si tovar vložil do batohu, ktorý držal v ľavej ruke, batoh
následne uzavrel, dal si ho na chrbát a bez zaplatenia a priznania tovaru prešiel s týmto tovarom cez
oddelenie s ovocím a zeleninou a opustil priestory OD Kaufland,

čím poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831
04 Bratislava, IČO:35 790 164 spôsobil škodu spolu vo výške 461,85 EUR, a to napriek tomu, že bol

rozhodnutím Okresného úradu Prievidza sp. zn. OU-PD-OVVS-2022/016360-005 zo dňa 18.05.2022,právoplatným dňa 03.03.2023, uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona
č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu za drobnú krádež uložená
sankcia – pokarhanie a hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/16/2023 zo

dňa 15.05.2023, právoplatným dňa 7.6.2023 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno g), odsek 2, písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

ktorý obžaloba Okresnej prokuratúry Prievidza pod č. 1Pv 149/24/3307-22 zo dňa 25.04.2024 právne

kvalifikovala ako pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), g), ods. 2 písm. b) Tr. zák.,

postupuje

Okresnému úradu Prievidza, Odboru všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupku,
pretože konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1

Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

II.

Podľa § 79 ods. 1 Tr. por. sa obžalovaný A. B. prepúšťa ihneď z väzby na slobodu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/44/2024 zo dňa 05.06.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol obžalovaný A. B. uznaný vinným z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods.
1 písm. a), g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom výrokovej časti tohto
uznesenia (výrok I.).

Bol za to odsúdený nasledovne (citácie):

Podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody
10 (desať) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný A. B. je povinný uhradiť spoločnosti Kaufland

Slovenská republika, v.o.s. so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35790164, škodu
461,83 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa spoločnosť Kaufland Slovenská republika, v. o. s. so sídlom
Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35790164, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje

na civilný proces.

Citovaný rozsudok však nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote obžalovaný napadol
odvolaním čo do výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietal neprimeranú prísnosť uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody, a to z dôvodu, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie
o vine – priznal sa k pokračovacej trestnej činnosti a trestný čin úprimne oľutoval. Zároveň uviedol, že
prokurátor v záverečnej reči navrhoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na rozhodnutie súdu

prvého stupňa, prípadne aby v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. o veci rozhodol sám rozsudkom.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania obžalovaného na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z
dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako

aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkanýchchýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe tohto svojho postupu v uvedených zákonných medziach
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a rozhodnúť pre obžalovaného priaznivejšie,

ako sa tento odvolaním domáhal.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto
smere nebola v odvolaní obžalovaného vytýkaná žiadna chyba, ale odvolací súd sám zistil také chyby
(na základe objektívnych skutočností, ktoré nastali po vyhlásení napadnutého rozsudku), ktoré by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd konkrétne uvádza, že stíhaný skutok (4 čiastkové útoky pokračovacieho prečinu krádeže)
po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 3. júla 2024 vo veci
vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 3/2024 o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, skupiny 36 poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade

zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov (Zák. č. 40/2024 Z.z.), ktorým bol vyslovený síce nesúlad niektorých ustanovení
tohto zákona, avšak nie tých, ktoré sa bezprostredne týkajú tejto prejednávanej veci, už nenapĺňa
znaky akéhokoľvek trestného činu uvedeného v Trestnom zákone a mohol by byť posúdený (len) ako
priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov.

Z tlačovej správy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 30/2024 zo dňa 03.07.2024, zverejnenej na
jeho webovom sídle, totiž vyplynulo nasledovné (citácie):

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 3. júla 2024 rozhodol vo veci vedenej
pod sp. zn. PL. ÚS 3/2024 o návrhu prezidentky Slovenskej republiky, skupiny 36 poslancov Národnej
rady Slovenskej republiky a skupiny 39 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o súlade zákona
z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov, a vyslovil nesúlad niektorých ustanovení tohto zákona.

Ústavný súd sa od začiatku konania riadil svojou judikatúrou týkajúcou sa tak preskúmavania
vád zákonodarného procesu, ako aj preskúmavania trestného zákonodarstva v súlade s princípom
minimalizovania zásahov do pôsobnosti zákonodarcu a jeho autonómie. V tejto súvislosti ústavný súd
zdôrazňuje, že legislatívny proces prijímania napadnutého zákona neprebehol bezchybne a v žiadnom

prípade neschvaľuje pravidelné alebo nadmerné používanie skráteného legislatívneho procesu či
skracovanie lehôt v rámci diskusie v parlamente. Avšak po vlastnom prieskume v návrhoch označených
vád legislatívneho procesu ústavný súd nezistil, že by namietané nedostatky dosahovali ústavnoprávnu
intenzitu takého charakteru, ktorá by znamenala ústavne nesúladný zásah zákonodarcu do ústavných
práv alebo princípov.

Namietané zmeny trestných sadzieb, zmeny v spôsobe určenia hraníc výšky škody, zmeny v možnosti
uloženia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a zmeny v premlčaní ústavný súd
posudzoval v plnej miere s rešpektom k predchádzajúcej judikatúre o deľbe moci v oblasti trestného
zákonodarstva a nezistil, že by napadnutý zákon bol celkom zjavne excesívny alebo produktom svojvôle

zákonodarcu vo vzťahu k zmenám v právnej úprave týkajúcej sa majetkovej, hospodárskej a korupčnej
trestnej činnosti.

Ústavný súd vyslovil nesúlad prechodných ustanovení týkajúcich sa trestu prepadnutia majetku, ktoré
prikazujú po obnove konania vyvolanej skorším zrušujúcim nálezom ústavného súdu použiť novoúčinné

znenie napadnutého zákona vo vzťahu k tejto otázke, aj keď priaznivejšie pre páchateľa môže byť
aktuálne účinné znenie trestného zákona generované práve týmto skorším nálezom.

Z rovnakých dôvodov za nesúladné s ústavou považoval ústavný súd aj prechodné ustanovenie
napadnutého zákona, ktoré umožňuje považovať pri spätnom použití nových, pre páchateľa

priaznivejších pravidiel týkajúcich sa trestnosti činu trestné stíhanie za premlčané len v prípade, ak
dôvody skoršieho prerušenia premlčania nastali po márnom uplynutí novoustanovenej premlčacej doby
len prvýkrát.Ústavný súd tiež vyslovil nesúlad prechodného ustanovenia, ktoré ministrovi spravodlivosti umožňuje
podať dovolanie v neprospech obvineného spätne do troch rokov pri dohodách o vine a treste
schválených pred 15. marcom 2024.

Súčasťouodôvodnenianálezujeprávnynázornaústavnokonformnývýkladnapadnutéhozákona,podľa
ktorého ustanovenia o predĺžení lehoty na podanie dovolania v neprospech obvineného na tri roky a
o rozšírení oprávnenia ministra spravodlivosti podať dovolanie aj proti rozsudkom súdu o schválení
dohody o vine a treste možno použiť len pri rozhodnutiach, ktoré nadobudli právoplatnosť najskôr 15.

marca 2024.

Napokon ústavný súd vyslovil nesúlad ustanovení upravujúcich možnosť použiť nezákonne získaný
dôkaz v trestnom konaní, aj keď výlučne len v prospech obvineného.

V ostatných častiach návrhom navrhovateľov nevyhovel. To sa týka aj častí napadnutého zákona

súvisiacichsozrušenímúradušpeciálnejprokuratúry.Ústavnýsúdpritomvychádzalzvlastnejjudikatúry,
podľa ktorej vznik a existencia úradu špeciálnej prokuratúry ako súčasti generálnej prokuratúry
nepredstavovali zásah do čl. 150 ústavy práve preto, lebo právomoc generálneho prokurátora vo
vzťahu k činnosti úradu špeciálnej prokuratúry bola obmedzená len čiastočne a nebola obmedzená
v rozsahu, ktorý by popieral postavenie generálneho prokurátora podľa čl. 150 ústavy. O to menej

môže predstavovať neústavný zásah zákonodarcu do organizácie a štruktúry prokuratúry zrušenie
úradu špeciálnej prokuratúry. Zrušením úradu špeciálnej prokuratúry nedochádza k narušeniu systému
slovenskej prokuratúry ani medzinárodných záväzkov, keď agendu úradu špeciálnej prokuratúry
preberajú iné útvary v rámci prokuratúry podriadené generálnemu prokurátorovi.

Pod „ostatnými časťami návrhov navrhovateľov“ sa pritom celkom nepochybne myslia aj novelizačné
body 64. a 90. článku I (novely Trestného zákona) zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony (Zák. č.. 40/2024 Z.z.).

Podľa novelizačného bodu 64. ustanovenie § 125 ods. 1 Tr. zák. znie nasledovne: Škodou malou sa
rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20
000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu
sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa novelizačného bodu 90. sa v ustanovení § 212 ods. 1 Tr. zák. vypúšťa písmeno g), t.j. kvalifikačný
znak spočívajúci konkrétne v tom, že páchateľ už bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý.

Jepotrebnépripomenúť,žeobžalovanýA.B.bolnapadnutýmrozsudkomuznanývinnýmpre4čiastkové
útoky pokračovacieho prečinu krádeže, ktorými poškodenej spoločnosti Kaufland Slovenská republika
v.o.s., mal spôsobiť škodu spolu vo výške 461,85 eur, a to napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného
úradu Prievidza, právoplatným dňa 03.03.2023, uznaný vinným z priestupku proti majetku a hoci bol
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/16/2023, právoplatným dňa 07.06.2023,

uznaný vinným z prečinu krádeže, teda za to, že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil
tak malú škodu a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a čin spáchal,
hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Vzhľadomkvyššieuvedenejlegislatívnejzmene,ktorejprotiústavnosťÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky

v tejto časti nevyslovil, je v prípade obžalovaného A. B. už vylúčené, aby jeho konanie mohlo byť právne
kvalifikované ako prečin krádeže nielen podľa odseku 1 § 212 Tr. zák., ale aj podľa odseku 2 tohto
ustanovenia.Totižbeznaplneniaznakovuvedenýchvodseku1,vprejednávanomprípadeišlokonkrétne
o spôsobenie malej škody (teda škody vyššej ako 700 eur), ako aj o to, že už bol za obdobný čin v
predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, neprichádza vôbec do úvahy aplikácia odseku 2

(odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1...).Je síce pravdou, že odvolací súd mal na podklade odvolania obžalovaného rozhodovať len o výroku
o treste uvedenom v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, keďže k výroku o vine uvedenom
v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa prijal vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1

písm. b) Tr. por., teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Avšak odvolací súd k tomu
uvádza nasledovné:

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky po vyhlásení
napadnutého rozsudku (hoc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. júla 2024 vo veci

vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 3/2024 bol zverejnený v Zbierke zákonov až dňa 06.08.2024 pod č. 215/2024
Z.z.) sa musel odvolací súd zaoberať tým, či ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. má byť aplikovateľné
aj na odvolaním obžalovaného nenapadnutý výrok o vine, keďže prípadné nesprávne aplikovanie
ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. by mohlo zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
(nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia). V tomto smere poukazuje odvolací súd na
znenie ustanovenia § 317 ods. 1 veta druhá Tr. por., v zmysle ktorého musí odvolací súd zo zákona

(t.j. bez ohľadu na obsah odvolania) „prelomiť“ obmedzený revízny princíp v prípadoch, ak by zistené
chyby (nemusia byť v odvolaní uvedené) odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Povedané inak – výrok o vine uvedený v napadnutom rozsudku, ktorý v čase jeho vyhlásenia zodpovedá
zákonu, môže byť „vo svetle“ neskoršej zmeny (novelizácie) Trestného zákona a aplikácie ustanovenia
§ 2 ods. 1 Tr. zák. považovaný za chybný s tým, že ponechanie tejto chyby v platnosti by mohlo naplniť

dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. síce vyplýva, že súdom prijaté vyhlásenie o vine podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. por. možno napadnúť dovolaním iba podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., avšak to
platí iba za situácie, ak sa do právoplatnosti všetkých výrokov rozsudku podstatne nezmenia okolnosti,

ktoré k vyhláseniu o vine a k jej prijatiu súdom prvého stupňa viedli. Hmotnoprávna zmena podstatných
právnych okolností, za akých k vyhláseniu viny došlo, znamená, že v prípade nerešpektovania tejto
zmeny odvolacím súdom by mohol byť naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. zák.
Tento dovolací dôvod (teda retroaktivita zákona v prospech obžalovaného) je súčasťou hmotnoprávneho
ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. zák. a v dôsledku zmeny Trestného zákona v prospech obžalovaného pred

právoplatnosťou všetkých výrokov rozsudku obligatórne (vyplýva to z povahy ustanovenia § 2 ods. 1
Tr. zák.) pristupuje k dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Podľa§2ods.1Tr.zák.trestnosťčinusaposudzujeatrestsaukladápodľazákonaúčinnéhovčase,keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré

zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Odvolací súd svoje vyššie uvedené úvahy sumarizuje takto: V prejednávanej veci bolo potrebné
postupovaťvzmysleustanovenia§2ods.1Tr.zák.,nakoľkoTrestnýzákonvznení,vktoromhoÚstavný
súd Slovenskej republiky nevyhlásil za protiústavné, bol jednoznačne priaznivejší pre obžalovaného.

Hmotnoprávne ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. má totiž vždy prednosť pred procesným ustanovením §
257 Tr. por., keďže trestnosťou činu (v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák.) sa rozumie nielen ukladanie trestov,
ale aj možnosť uznať páchateľa vinným. Pojem trestnosť činu zahŕňa všetky podmienky relevantné
pre výrok o vine, t.j. trestnosť činu je dôsledkom trestnej zodpovednosti a nemôže byť obmedzovaná
procesným inštitútom. Preto je nutné ustanovenie § 2 ods. 1 Tr. zák. aplikovať vždy, ak došlo pre

obžalovaného k priaznivejšej zmene Trestného zákona a rozsudok súdu prvého stupňa doposiaľ
nenadobudol právoplatnosť vo všetkých jeho výrokoch. Aplikácia neskoršieho Trestného zákona, ktorý
je pre obžalovaného priaznivejší, je automatická, teda obžalovaný sa nemusí domáhať takejto zmeny
a ani s ňou nemusí súhlasiť.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak
urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie,

o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovneoznačené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku sa
dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo
zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 320 ods.

1 písm. a) a § 280 ods. 2 Tr. por. per analogiam zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a trestnú vec
obžalovaného A. B. (pre skutok uvedený v obžalobe) postúpil príslušnému Okresnému úradu Prievidza
na prejednanie ako priestupku, pretože konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako priestupok
proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (výrok
I.).

Odvolací súd k tomu dodáva, že zákon nepožaduje, aby bolo zistené a konštatované, že obžalobný
skutok je skutočne priestupkom (prípadne služobným alebo disciplinárnym previnením), pretože
postúpenie veci sa viaže iba na odôvodnený predpoklad, že môže byť príslušným orgánom takto
posúdený.

Keďže bol obžalovaný v prejednávanej veci stíhaný väzobne a vo väzbe sa nachádzal aj v čase
rozhodovania odvolacieho súdu, odvolací súd vzhľadom k svojmu rozhodnutiu vo výroku I., ktorým bolo
právoplatne skončené trestné konanie, rozhodol aj tak, že podľa § 79 ods. 1 Tr. por. obžalovaného A. B.
ihneď prepustil z väzby na slobodu (výrok II.). Rozhodnutím o postúpení trestnej veci na priestupkové
konanie totiž pominul dôvod väzby obžalovaného, resp. dôvod na jej ďalšie trvanie. Naviac obvinený

(obžalovaný) môže byť vzatý a držaný vo väzbe len pre skutok, ktorý má znaky trestného činu, nie
priestupku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.