Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/127/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020202056
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:0020202056.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu

JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Obec Čierne Pole, Čierne Pole 16,
079 01 Veľké Kapušany, IČO: 00 331 473, zastúpený advokátom JUDr. Ľuboš Bajužík, so sídlom Nám.
slobody 2, Humenné, proti žalovanému A. B. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D. E. X, doručovacia adresa ul.
F. D. XX, F., zastúpený advokátom JUDr. Marián Havrila, so sídlom Námestie slobody 13, Michalovce, o
náhradu škody 1.479,63 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce
zo dňa 21. novembra 2022 č.k. 26C/33/2020-135

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v časti výroku o povinnosti žalovaného na zaplatenie sumy 1.479,63 eur s

úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 24.8.2019 do zaplatenia a nad priznaný rozsah úrokov
z omeškania m e n í rozsudok tak, že žalobu v tejto časti zamieta.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.479,63 eur s úrokom
z omeškania 5,25 % z dlžnej sumy ročne od 24.8.2019 do zaplatenia rozhodujúc o náhrade škody
spôsobenej žalovaným pri výkone funkcie starostu obce žalobcu. Súd vychádzal zo zistenia, že žalobca
bol v postavení žalovaného účastníkom správneho konania vo veci Krajského súdu v Košiciach

6S/111/2016 (ďalej aj „správny súd“), v ktorom konaní sa žalobkyňa G. F. H. domáhala určenia,
že jej mandát poslankyne trvá, ktorému návrhu súd vyhovel a súčasne určil, že právoplatnosťou
rozhodnutia zanikajú právne účinky osvedčenia z 22.9.2016 o tom, že F. I. G. H. sa stala poslankyňou
Obce Čierne Pole, žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodol
samostatným uznesením zo dňa 2. júla 2019 tak, že uložil Obci Čierne Pole povinnosť zaplatiť G. F.
H. náhradu trov v celkovej výške 1.479,63 eur. V správnom konaní 6S/111/2016 súd konal o návrhu
poslankyne o nezákonnom odňatí jej mandátu postupom starostu – žalovaného, ktorý po ukončení

obecného zastupiteľstva 29.6.2016 vyhotovil zápisnicu o vzdaní sa jej mandátu poslankyne, aj keď
existencia takého úkonu nebola preukázaná. Správny súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa
nebola prítomná pri spisovaní zápisnice, preto ju ani nepodpísala, zápisnica neobsahuje jej osobne
prejavenú vôľu ani žiaden v konaní vypočutý svedok nepotvrdil, aby sa vzdala mandátu. V odôvodnení
rozhodnutia zdôraznil, že ak by došlo k reálnemu vzdaniu sa mandátu na júnovom zasadnutí obecného
zastupiteľstva, mal byť tento úkon obsahom riadnej zápisnice zo zasadnutia, čo by poslanci obecného
zastupiteľstva vzali na vedomie a poslankyňa ako overovateľka zápisnice by tento svoj prejav vôle

potvrdila. Dodatočné vyhotovenie zápisnice nezodpovedá zákonu o obecnom zriadení a tento právny
úkon je neplatný. Správny súd vytkol žalovanému aj to, že ako starosta neprijal uznesenie, v ktorom by
rozhodol o tom, že povolá za žalobkyňu náhradníka F. I. G. H. teda postupoval v rozpore s § 192 ods.
2 zákona č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva. Súd prvej inštancie mal v konanínesporne zistené, že dňa 23.8.2019 žalobca poukázal G. F. H. priznanú náhradu trov správneho konania
1.479,63 eur.

2. Zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú obci vyplatením súdom priznanej náhrady trov
posudzoval podľa § 420 Občianskeho zákonníka („OZ“) prihliadajúc na povinnosť predchádzať vzniku
škodám v zmysle § 415 OZ a vychádzajúc z úloh a postavenia starostu ako vyplývajú z § 13
zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení, rešpektujúc tak uznesenie odvolacieho súdu 2Co/140/2021
zo dňa 28.10.2021, ktorým bol jeho zamietavý rozsudok zrušený. Súd zdôraznil, že starosta nie je

v pracovnoprávnom vzťahu k obci, preto je vylúčená aplikácia § 420 ods. 2 OZ a úlohou starostu pri
výkone funkcie je jeho výkon okrem iného v tom smere, aby hájil záujmy obce a chránil jej majetok.
Skúmal existenciu právnou teóriou stanovených podmienok predpokladov zodpovednosti za škodu –
zavinené protiprávne konanie, vznik škody, príčinnú súvislosť. Konštatoval, že ak by žalovaný plnil
svoje úlohy starostu v súlade so zákonom a dôsledne, nedošlo by k podaniu správnej žalobe proti
obci a uloženiu povinnosti obci platiť trovy konania poškodenej poslankyni. Konštatoval, že žalovaný

nedôsledným plnením svojich povinností zavinil existenciu správneho konania v príčinnej súvislosti
s ktorým vznikla ujma na majetku obce, ktorá musela znášať s tým spojené trovy konania. Obranu
žalovaného, že nemohol predísť vzniku škody (umožnením výkonu funkcie poslanca G. H.), lebo
inak by hrozila žaloba zo strany novozvolenej poslankyne Vyletelovej považoval za hypotetickú úvahu
žalovaného, dôvodiac, že žalovaný neoznačil žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavili zodpovednosti

za vzniknutú škodu. Výsluch svedkov G. H., G. C. navrhovaný žalovaným nepovažoval za účelné
a hospodárne s poukazom na právoplatné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach vo veci 6S/111/2016,
ktoré vychádzalo so záveru, že vzdanie sa mandátu poslankyne G. F. H. na základe zápisnice
vyhotovenejžalovanýmakostarostomobceneboloplatné.Pohľadávkuuplatnenúžaloboupretohodnotil
ako dôvodnú, čo do základu i výšky. Nakoľko žalovaný bol v omeškaní s úhradou finančnej čiastky,

priznal žalobcovi aj ním žiadané úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne podľa § 517 OZ v spojení
s nar. vlády SR č. 87/95 Z.z.. Procesne úspešnému žalobcovi priznal tiež náhradu trov konania proti
žalovanému v plnom rozsahu.

3.Protirozsudkupodalodvolaniežalovanýzdôvodovpodľa§365ods.1písm.b/,d/,e/,f/,h/CSP,žesúd

nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať procesné práva v miere, znamenajúce
porušenie práva na spravodlivý proces, konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhoval rozhodnutie zmeniť

tak, že žalobu súd zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania.

4. Odvolateľ zastával názor, že súd nereagoval na jeho procesnú obranu, že nie je daná jeho
zodpovednosť za vzniknutý stav. Tvrdil, že ak by mal zodpovedať za škodu v zmysle § 420 ods. 1

OZ znamenalo by to podľa neho, že každý postup starostov obce by mal samostatné následky vo
vzťahu k starostovi, ktorá zodpovednosť v právnom poriadku zakotvená nie je, pričom on nekonal
v úmysle spôsobiť obci škodu. Jediným prípadom kedy by mohla obec ako žalobca požadovať od
osoby bývalého starostu určité plnenie, je regresná náhrada upravená v § 21 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý predpis má prednosť pred

aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka. V danom prípade však nebola konaním obce spôsobená
žiadna škoda tretej osobe, nešlo o nárok na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci. Žalobca
teda nezodpovedal za žiadnu škodu, ktorú by spôsobil pri výkone verejnej moci a nemôže si ju preto
uplatňovať ani voči žalovanému, preto on nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Pokiaľ súd v bode
21. odôvodnenia súdneho rozhodnutia odkazoval aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/64/2012

týkajúci sa porušenia generálnej prevencie podľa § 415 OZ, nepovažoval toto rozhodnutie pre predmet
sporu za významné, lebo sa dotýkalo konania a postavenia notára. Citoval z uvedeného rozhodnutia,
že „§ 441 OZ je jedným zo spoločných ustanovení o náhrade škody a jeho použitie prichádza do
úvahy v prípade zodpovednosti založenej na princípe zavineného konania aj na princípe objektívnej
zodpovednosti, teda i v prípade zodpovednosti notára za vzniknutú škodu. Existencia poistného vzťahu

notára nemôže účastníkov občianskoprávneho konania zbaviť povinnosti počínať si tak, aby ku škodám
nedochádzalo v zmysle § 415 OZ, inak by všetka ľahostajnosť a neopatrnosť išla na úkor príslušnej
poisťovne, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi“. V ďalšom odvolateľ zopakoval, že k vzdaniu
sa mandátu poslankyne Ing.Vinceovej došlo po ukončení obecného zastupiteľstva, prejav vôle boljednoznačný, zrozumiteľný a určitý. On ani G. C., ktorí boli prítomní pri vzdaní sa mandátu, neboli
vypočutí v správnom konaní 6S/111/2016 o určení trvania mandátu poslanca. G. I. C. by sa mala vedieť
vyjadriť k okolnostiam podstatným pre rozhodnutie, a to k jeho možnému predídeniu zodpovednosti za

škodu a miere zavinenia. Zdôraznil, že zodpovedá za riadny chod obecného zastupiteľstva, podpisuje
uznesenia, všeobecne záväzné nariadenia obecného zastupiteľstva, konal ako starosta a ako starosta
neporušil žiadnu právnu povinnosť, nemôže preto ani znášať zodpovednosť podľa § 420 OZ. Ak by
o vzdaní poslankyne nekonal, mohlo to mať za následok neplatné a nezákonné uznesenia obecného
zastupiteľstva. Na strane druhej, ak by podľa § 321 Správneho súdneho poriadku upustil od konania vo

vzťahu Ing.Vinceovej, vyvstala by pre neho otázka, čo by bolo s náhradným poslancom p. H., ktorá by sa
rovnako mohla domáhať svojich práv v konaní pred súdom. Podľa jeho názoru mu nebolo možné pričítať
na zavinenie, že p. H. podala žalobu, nechala sa právne zastúpiť a je vylúčené, aby starosta znášal
v prípade prehry súdneho sporu osobnú zodpovednosť za vznik trov. Obec spor nevyvolala, bránila len
svojerozhodnutie,leboinakbysvojeprávauplatňovalaustanovenánáhradníčkap.H..Aniprivynaložení
akejkoľvek opatrnosti, by obec nepredišla vzniku škody v prípade súdnych trov. Uviedol, že zákon

o obecnom zriadení neustanovuje presný postup starostu v prípade vzdania sa mandátu poslanca, on
konal podľa najlepšieho vedomia a svedomia, na ktoré okolnosti súd prvej inštancie podľa jeho názoru
neprihliadal. Namietol tiež, že súd rozhodol nesprávne o výške priznaných úrokov z omeškania, ktoré
včaserozhodnommalizodpovedaťlenúrovni5%ročne,keďžezákladnáúrokovásadzbaECBkprvému
dňu omeškania dlhu, od ktorej sa hodnota úrokov z omeškania odvíja, činila 0,0 %. Zastával tiež názor,

že súd neskúmal dôvody pre použitie § 257 CSP, preto jeho výrok o trovách konania je nepreskúmateľný
a nezákonný.

5. Žalobca považoval odvolanie za nepotrebné prieťahy a zvyšovanie nákladov v konaní, keď vo veci
vzdania sa mandátu ako nedôvodná bola preskúmaná aj kasačná sťažnosť žalovaného Najvyšším

súdom SR rozsudkom 4 Úsam/1/2018. Okolnosti vzdania sa mandátu poslankyne G. F. H. boli
preskúmané v správnom konaní, v ktorom sa žalovaný ani raz nedostavil na súdne pojednávanie, nikdy
nenavrhol výsluch G. I. C., všetky rozhodujúce skutočnosti boli predmetom správneho konania, z ktorých
dôvodov žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a zaviazal žalovaného
na náhradu vzniknutých trov.

6. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojom odvolaní ako i stanovisku, že je potrebné v konaní
opätovne vypočuť jeho ako aj svedkyňu G. I. C...

7. Žalobca v odvolacej duplike odkázal na svoje podania zdôrazňujúc, že výsluch žalovaného a G. C. je

len snahou o zbytočné prieťahy v konaní, ktoré nemá opodstatnenie. Tvrdenie žalovaného, že svedkyňa
G. C. by sa vedela vyjadriť ku konaniu žalovaného môže znamenať len toľko, že by vypovedala len tak,
ako by ju inštruoval, pričom z hľadiska predídenia zodpovednosti je to bezvýznamné, keďže žalovaný
v postavení starostu mal možnosť predísť vzniku škody, čo sa však nestalo. Poukázal tiež na to, že návrh
navykonaniedôkazovžalovanýurobilvčase,keďbolodokazovanieukončené,pričomsúdvodôvodnení

dal logickú a zrozumiteľnú odpoveď na to, prečo návrhy žalovaného neakceptoval.

8. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a prístupnosti podaného

opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1,2
CSP z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie je len čiastočne nedôvodné.
V rozsahu vecne správneho výroku bol rozsudok v zhode s § 387 ods. 1 CSP potvrdený, v ostatnej
vyhovujúcej časti odvolací súd rozhodnutie zmenil postupom podľa § 388 CSP a žalobu zamietol.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 5. júna 2024 v pojednávacej
miestnosti č. dv. 210, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené
na webovej stránke a úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

11. Súd sa presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s procesnou obranou žalovaného
vychádzajúcou z mylnej predstavy, že ako starosta nenesie zodpovednosť za úkony v príčinnej súvislosti
s ktorými vznikla obci škoda. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenieskutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa §
191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho

posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu
prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou.

12. Tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ako aj odvolania žalovaného,

žalobca netvrdil, a ani to z konania nevyplýva, aby poskytoval plnenie v súvislosti so svojou
zodpovednosťou územnej samosprávy za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto podľa tohto
zákona nesvedčí žalovanému povinnosť na náhradu škody. K vzniku ujmy na majetku obce došlo v
súvislosti so správnym konaním o preskúmaní zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva podľa
§ 313 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP), ktoré konanie bolo vyvolané

konaním žalovaného. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že starosta ako verejný
funkcionár nie je zbavený svojej zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil pri výkone svojej funkcie,
významné však je, či a aké povinnosti mu možno pričítať na zavinenie, a či v priamej súvislosti s nimi
došlo k vzniku škody. Starosta je predstaviteľom obce, jej najvyšším výkonným orgánom, má postavenie
verejného funkcionára (§ 13 zákona č. 369/90 Zb. o obecnom zriadení). Nevykonáva svoju funkciu v

pracovnoprávnom, či obdobnom vzťahu, preto sa na neho nevzťahuje ustanovenie § 420 ods. 2 OZ. Súd
prvej inštancie správne skúmal predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti žalovaného za škodu
podľa § 420 ods. 1 OZ, spočívajúce v zavinenom porušení právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej
súvislosti medzi vzniknutou škodou a zisteným porušením práva. Povinnosťou starostu je riadne plnenie
jeho povinnosti, ochrana záujmov obce v súlade právnou úpravou ako to vyplýva zo sľubu starostu (§

13 ods. 2 zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení), povinnosť na ochranu a zveľaďovanie majetku obce
osobitne upravuje § 7 zákona č. 138/1991 Zb o majetku obcí. Porušenia právnej povinnosti sa pritom
možno dopustiť aj zanedbaním všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ v zmysle ktorého,
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a
životnom prostredí.

13. Príčinou vzniku škody je len také konanie alebo opomenutie, bez ktorého by škodný následok
nevznikol. Základom zisťovania príčinnej súvislosti je úvaha, bez akého úkonu by nedošlo k vzniku
škodlivého následku, keď príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škoda podľa obvyklého chodu vecí je
adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu, a keď je preukázané, že bez tejto príčiny by škoda nebola

nastala. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti v postupnom slede javov (každá príčina je niečím vyvolaná a
sama je následkom niečoho) je potrebné ustáliť, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
príčina škody existuje taká skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nebolo sporné,
že došlo k ujme na majetku obce plnením náhrady trov konania poslankyni obecného zastupiteľstva G.
H., ktoré jej vznikli v súvislosti so správnym konaním pred Krajským súdom v Košiciach 6S/111/2016,

v ktorom sa domáhala ochrany svojho práva vykonávať mandát poslankyne obecného zastupiteľstva.
Okolnosť, či došlo k protiprávnemu konaniu žalovaného v súvislosti s nezákonným odňatím výkonu
funkcie poslaneckého mandátu poslankyni G. H. bola právoplatne vyriešená rozhodnutím Krajského
súdu v Košiciach rozsudkom zo dňa 15.3.2018 spzn.6S/111/2016, z ktorého vyplýva, že zápisnica
o vzdaní sa poslaneckého mandátu poslankyne zo dňa 29.6.2016 vyhotovená žalovaným, bola

podpísaná iba žalovaným, vtedajším starostom obce, žiaden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že by
sa poslankyňa vzdala mandátu a neboli tak splnené zákonné predpoklady vyplývajúce z § 25 ods. 2
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v zmysle ktorých mandát poslanca zaniká vzdaním sa
mandátu a len vtedy, ak je vzdanie sa urobené ústne do zápisnice alebo písomne, kedy pri písomnom
vzdaní sa mandátu jeho účinky nastávajú doručením obecného úradu. V konaní pred správnym súdom

bolo teda preukázané, že zápisnicu o vzdaní sa mandátu z 29.6.2016 spísal žalovaný bez toho, aby
k tomu disponoval dôkazmi o tom, že v skutočnosti k takémuto úkonu zo strany žalobkyne došlo.
Súčasne uvedené rozhodnutie správneho súdu konštatuje, že žalovaný ako starosta obce porušil aj §
192 ods. 2 zákona č. 180/2014 Z.z. a bez predchádzajúceho oznámenia o nastúpení náhradníka vydal
pre poslankyňu Mgr. Vyletelovú osvedčenie za poslankyňu, teda v tomto kontexte ani neobstojí obrana

žalovaného, že nemohol umožniť už vykonávanie poslaneckého mandátu G. H., keďže na jej miesto
nastupovala už nová poslankyňa, nakoľko tento stav zavinil žalovaný svojím konaním.14. Podľa § 194 ods.1, 2 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej
moci ako orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť (1).Ak
bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s

ním v odôvodnení rozhodnutia (2). Existencia zavineného protiprávneho konania žalovaného bola
konštatovaná v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach vo veci 6S/111/2016, z ktorého rozhodnutia bol
súd povinný vychádzať.

15. Protiprávnosť konania žalovaného spočívala nielen v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti

v zmysle § 415 OZ, lebo zápisnicu o vzdaní sa mandátu spísal napriek tomu, že o takomto prejave vôle
poslankyne nedisponoval žiadnym dôkazom, ale aj porušenie právnych povinností starostu v zmysle
u§ 420 ods. 1 OZ v spojení s § 13 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb,, § 7 zákona č. 138/1991 Zb, § 192
ods. 2 zákona č. 180/2014 Z.z, keď výkon funkcie starostu predpokladá riadne plnenie si povinností
a ochraňovanie záujmov obci, dodržiavanie zákona o všeobecne záväzných predpisov pri výkone
funkcie. V súvislosti so vzdaním sa mandátu poslanca by starosta pri náležitej opatrnosti so zreteľom

na záujmy obce konal tak, aby o tomto úkone nevznikli pochybnosti tj aby mal vzdanie sa mandátu
potvrdené podpisom konkrétneho poslanca, ktorého sa vzdanie mandátu týka, alebo by uvedené
skutočnosti vyplývali z priebehu zasadnutia, na ktorom mal byť uvedený úkon prejavu vôle vykonaný, čo
sa však nestalo. Zápisnica bola spísaná až dodatočne, po ukončení zasadnutia a nikto z vypovedajúcich
svedkov v správnom konaní, ktoré riešilo zákonnosť zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva

takýto prejav vôle poslankyne G. H. nepotvrdil. V zmysle § 194 ods. 2 CSP súd vychádza už
z rozhodnutia Správneho krajského súdu v Košiciach vo veci 6S/111/2016, z ktorého vyplýva porušenie
povinností starostu pri umožnení realizovať práva poslanca obecného zastupiteľstva a tento záver nie
spôsobilý zmeniť výsluch svedkov v občianskoprávnom konaní, keďže uvedená otázka je už záväzným
prejudiciálnymspôsobomvyriešená.Správnepretosúdprvejinštancieďalšiedokazovanienevykonával,

keď pre konanie významné skutočnosti boli preukázané ostatnými dôkaznými prostriedkami. Dodatočné
vyhotovenie zápisnice bolo vyhodnotené ako neplatné, nezodpovedajúce zákonnej úprave, teda
protizákonnosť postupu žalovaného ako starostu bola konštatovaná už rozhodnutím správneho súdu,
z ktorého súd v tomto konaní pri hodnotení zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu vychádzal.
Žalovaný v konaní nepreukázal, že škodu nezavinil, a svojej zodpovednosti sa nezbavil (§420 ods. 3

OZ). Žalovaný netvrdil a ani sa v konaní nezistilo, aby mal akúkoľvek snahu o nápravu vzniknutého
stavu a umožnenie ďalšieho výkonu mandátu poslankyni G. H., naopak odvolával sa na hrozbu
prípadnej žaloby od ním novoustanovenej poslankyne G. H., aj keď i vo vzťahu k uvedenej poslankyni
nastupujúcej ako náhradníčke sa rovnako dopustil porušenia zákona, ako to vyplýva z rozsudku
správneho súdu 6S/111/2016 zo dňa 15.3.2018. Nedodržal zákonný postup vyplývajúci z § 192 ods. 2

v tom čase platného zákona č. 180/2014 Z.z. V konečnom dôsledku tak žalovaný ako starosta vykonal
viacero úkonov v rozpore so zákonnou úpravou a neprodukoval žiadne dôkazy o tom, aby vyvinul
akúkoľvek úsilie o predídenie vzniku škody. Aj keď bolo na rozhodnutí dotknutej poslankyne, či podá
žalobu na správny súd na ochranu svojich práv, dôvody pre vedenie takého konania spočívali práve
a len v predchádzajúcom konaní žalovaného, ktoré bolo podstatnou a vyvolávajúcou príčinou ďalších

následkov v podobe majetkovej ujmy obce. Rozsah vynaložených nákladov z majetku obce, ku ktorým
by nebolo došlo nebyť konania žalovaného v postavení starostu, nebol sporným a zodpovedá žalobou
priznanej pohľadávke vo výške 1.479,63 eur.

16. Opodstatnená však bola odvolacia námietka žalovaného, čo do hodnoty úrokov z omeškania, ktorá

v zmysle § 3 nar. vlády SR č. 87/95 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej ku dňu omeškania s plnením
dlhu zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. V čase omeškania dlžníka s plnením dlhu 24.8.2019 hodnota
základnej úrokovej sadzbe ECB zodpovedala 0,0 %, teda výška úrokov z omeškania mala byť priznaná
len v zákonom vymedzenom rozsahu 5 % ročne. K uvedenej skutočnosti bol súd povinný prihliadnuť ex

offo, keďže hodnota úrokov z omeškania je priamo limitovaná zákonom a nezávisí od vôle sporových
strán. V uvedenom rozsahu bol preto zmenený rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako vyplýva z výroku
rozhodnutia, keď nad zákonom stanovenú sadzbu úrokov z omeškania bola žaloba zamietnutá.

17. Pretože odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v zhode s § 396 ods. 2 CSP rozhodol

tiež o náhrade vzniknutých trov, ktoré priznal procesne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu v súlade s
§255ods.1CSP.Prihodnotenípomeruprocesnéhoúspechuaneúspechuvsporesúdvzaldoúvahy,že
žalobcabolneúspešnýlenvnepatrnejčastipríslušenstvapohľadávky,čozakladájehonároknanáhradu
trov v rozsahu 100 %. V časti týkajúcej sa požiadavky žalovaného na aplikáciu § 257 CSP pri rozhodnutío náhrade trov, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu a priebehu konania nevyplývajú žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa pre výnimočnú aplikáciu uvedeného ustanovenia, kedy sa procesne úspešnej
strane nepriznáva náhrada vzniknutých trov, a také dôvody neuviedol ani žalovaný. V prejednávanej

veci muselo byť žalovanému zrejmé už z rozhodnutia správneho súdu, že sa dopustil pochybenia
pri uplatňovaní mandátu poslanca obecného zastupiteľstva napriek uvedenému nepristúpil k žiadnej
dohode so žalobcom, ani neprejavil vôľu akýmkoľvek spôsobom spor mimosúdne urovnať, naopak
vpriebehuceléhosúdnehokonaniasabránilobštrukčnýmitvrdeniamisnažiacsapreniesťzodpovednosť
za svoje konanie na iné subjekty. Dôvody uplatnenia nároku spočívajúce v konaní žalovaného, jeho

správanie v priebehu súdneho sporu nedávajú žiadne dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, preto odvolací
súd prihliadol výlučne na zásadu zodpovednosti sporových strán za výsledok konania, v zmysle ktorej
prináleží žalobcovi plná náhrada vzniknutých trov.

18. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).