Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. august 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2224201183
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2224201183.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C., prechodne bytom D. E. XXXX/XX, C., 2/ A. F., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/
X, C., zastúpených advokátkou: JUDr. Eva Hlaváčová, so sídlom Farská 12, Nitra, proti žalovaným:
1/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom D. E. XXXX/XX, C., zastúpeným

splnomocnencom: Advokátska kancelária Fiľo & Partners s. r. o., so sídlom Štúrova 11, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 237 031, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu
žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda z 25. apríla 2024 č. k. 20C/24/2024-55, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. uložil
žalovanému 1/ povinnosť znášať užívanie nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v k.ú. C., obci
C., okrese Dunajská Streda, a to rekreačnej chaty súp. č. XXX, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Dunajská Streda, postavenej na parcele C KN parc. č. 1629/320 - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 72 m2, zapísanej na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda,

žalobkyňou 1/, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; výrokom II. žalovanému 1/ zakázal
vypratať hnuteľné veci patriace žalobkyni z rekreačnej chaty označenej vo výroku I. a jej verandy,
a tiež uskutočňovať akékoľvek úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok energií a
iných plnení (voda, elektrina, plyn a pod.) súvisiacich s užívaním tejto chaty žalobkyňou 1/, až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej; výrokom III. žalovanému 1/ zakázal vstupovať do rekreačnej
chaty označenej vo výroku I. a jej verandy, a tiež vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k vyprataniu

žalobkyne 1/ z tejto chaty, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a výrokom IV. žalovaným
1/, 2/ zakázal akýmkoľvek spôsobom prevádzať, scudzovať, zaťažovať, nakladať a vykonávať právne
úkony s rekreačnou chatou označenou vo výroku I., až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 327 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že žalobou doručenou súdu 28.3.2024 sa žalobkyne domáhali určenia, že žalobkyňa
1/ je v podiele 1/2 spoluvlastníčkou vo výroku I. uvedenej rekreačnej chaty, a že táto chata v podiele
1/2 patrí do dedičstva po zosnulom druhovi žalobkyne 1/ a otcovi žalobkyne 2/ H. B., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. X.X.XXXX (ďalej len „poručiteľ“). Zároveň navrhli nariadenie neodkladného opatrenia uvedeného
vo výroku. Žalobu odôvodnili tým, že chatu stojacu na pozemku prenajatom od G. I., ktorého nájomcom

je t.č. žalobkyňa 2/, vybudovala žalobkyňa 1/ spolu s poručiteľom a za pomoci svojho otca. Výstavba
bola začatá v r. 2009 a ukončená v r. 2010, pričom prebiehala bez stavebného povolenia. Keď neskôrvznikla potreba legalizácie už existujúcej stavby, bol ako formálny stavebník zaevidovaný žalovaný 1/,
pretožežalobkyňa1/malavtomčasezdravotnéproblémy.Všetkyzáležitostiohľadnestavbyanáslednej
administratívy však vybavovala žalobkyňa 1/, ktorá chatu užívala spolu s poručiteľom a po jeho smrti

ju užíva naďalej ako vlastnú, pričom má v nej aj svoje obydlie, keďže taká bola od počiatku dohoda so
žalovaným 1/. Žalovaný 1/ od počiatku rešpektoval, že chata je majetkom žalobkyne 1/ a poručiteľa
a tak k tomu aj pristupoval. Túto skutočnosť potvrdil aj v čase svojho zápisu na list vlastníctva v r.
2023, kedy sa so žalobkyňou 1/ dohodli i na tom, že v prípade jeho zápisu do evidencie nehnuteľností,
žalovaný 1/ následne prevedie vlastníctvo na niektorú zo žalobkýň, čím by sa u žalobkyne 2/ usporiadalo

aj dedičstvo po poručiteľovi. V elektronickej komunikácii žalovaný 1/ opakovane potvrdil vlastníctvo
žalobkýň k chate, rovnakým spôsobom spolu strany predbežne komunikovali o jeho prevode. Po čase
však žalovaný 1/ svoje stanovisko zmenil a uviedol, že vlastnícke právo k chate na žiadnu zo žalobkýň
neprevedie. Nereagoval ani na písomnú výzvu žalobkyne 1/. Žalovanú 2/ označili žalobkyne ako stranu
konania z dôvodu, že žalovaný 1/ uzavrel manželstvo so žalovanou 2/ skôr (29.2.2016), než došlo k
zápisu jeho vlastníckeho práva na list vlastníctva (2023). Vzhľadom na zhotovenie chaty žalobkyňou 1/

a poručiteľom, prichádza do úvahy jediné zákonné riešenie, a to, že každý z nich nadobudol vlastnícke
právo k nej v podiele 1/2. V súlade s judikatúrou týkajúcou sa novovytvorených stavieb totiž nadobudne
vlastníctvo k takej stavbe ten, kto ju uskutočnil s cieľom mať ju pre seba (§ 119 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). V prípade žalobkyne 1/ by prichádzalo do úvahy i vydržanie, pretože chatu viac než 10 rokov
dobromyseľne užíva ako svoju vlastnú. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyne

odôvodnili svojím neistým právnym postavením, kedy je ako vlastník chaty v katastri nehnuteľností
zapísaný žalovaný 1/, čo nezodpovedá skutočnosti, pričom bez rozhodnutia súdu žalobkyne nedokážu
dosiahnuť zmenu zápisu vo svoj prospech.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, podaný spolu so žalobou a doplnený podaním z

5.4.2024, odôvodnili žalobkyne tým, že žalovaný 1/ sa dňa 19.3.2024 prostriedkami elektronickej
komunikácie začal žalobkyni 1/ vyhrážať, že pokiaľ si svoje veci z chaty neodnesie do konca mesiaca
(marca),vyhodíjejichnazbernýdvor.Následnetútolehotuskrátildo22.3.2024.Dňa26.3.2024žalovaný
1/ zaslal žalobkyni 1/ fotografiu, z ktorej je zrejmé, že prekonal uzamykací mechanizmus dverí a vyniesol
jej veci na verandu chaty, čím ich vystavil možnosti odcudzenia inou osobou. Na výzvy žalobkýň, aby

žalovaní upustili od svojho zámeru vypratania žalobkyne 1/ z chaty, títo nereagovali. Navyše žalobkyňa
2/ zistila, že žalovaný 1/ sa pokúša chatu predať prostredníctvom účtu svojho známeho na sociálnej sieti;
že ide práve o túto nehnuteľnosť, možno zistiť súčtom výmery pozemku, na ktorom je postavená chata
(72 m2) a vedľajšieho pozemku (290 m2), kde výsledok predstavuje 362 m2, čo sa zhoduje s údajom
v inzeráte, kde je navyše uvedený iný názov obce (J. D. K.; správne J. D. L. - pozn. súdu) tak, aby

žalobkynemalisťaženúmožnosťzistiť,žeinzerátsatýkapredmetnejchaty.Podaniežalobkýňz5.4.2024
obsahuje prepis elektronickej komunikácie medzi záujemcom o kúpu chaty a osobou označenou ako
„M. M.“, ktorá na požiadavku záujemcu o kontakt na vlastníka chaty uvádza meno zhodné s menom
žalovaného 1/.

5. Žalobkyne k žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili výpisy z LV č. XXXX N.
XXX pre k.ú. C., nájomnú zmluvu z 2.10.2023 uzavretú medzi G. I. ako prenajímateľom a žalobkyňou
2/ ako nájomcom na pozemok parc. č. 1629/104 v k.ú. C., úmrtný list poručiteľa a osvedčenie o
dedičstve Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1D/471/2015, Dnot 67/2015, výzvu žalobkýň zo 6.2.2024
adresovanú žalovaným na usporiadanie vlastníckych vzťahov k chate, prepis elektronickej komunikácie

medzi stranami konania (resp. právnou zástupkyňou žalobkýň a žalovaným 1/) ohľadne vypratania chaty
žalovaným 1/, inzerát na predaj chaty v obci J. D. L. uverejnený na sociálnej sieti osobou označenou
ako „M. M.“ a jej následnú komunikáciu so záujemcom o kúpu chaty, pričom ako vlastníka chaty táto
osoba označila osobu, ktorej meno sa zhoduje s menom žalovaného 1/. Súd prvej inštancie konštatoval,
že obsah týchto dokladov osvedčuje tvrdenia žalobkýň.

6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu žaloby, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a k nim pripojených listín dospel k záveru, že žalobkyne osvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán konania. Uverejnený inzerát nasvedčuje tomu, že žalovaný
1/ skutočne zamýšľa chatu, ktorá je predmetom konania, urýchlene scudziť, a robí tak nepriamo

prostredníctvom svojho známeho a tiež spôsobom, ktorý sťažuje identifikáciu nehnuteľnosti, čo
malo zrejme zamedziť žalobkyniam zistenie tejto skutočnosti a vykonanie prípadných protiopatrení.
Uvedenému zámeru žalovaného 1/ napovedá aj vypratanie osobných vecí žalobkyne 1/ z priestorov
chaty, ku ktorému konaniu sa žalovaný 1/ sám „priznal“ v elektronickej komunikácii so žalobkyňamiaj ich právnou zástupkyňou, pričom tento úkon sa predbežne javí vo vzťahu k žalobkyni 1/ ako
neoprávnený. Opísané konanie žalovaného 1/ súdna prax akceptuje ako dôvod pre zákaz nakladania
s nehnuteľnosťami najmä z dôvodu, aby sa do rozhodnutia súdu vo veci samej stabilizovali pomery

strán konania a aby sa nezhoršovalo právne postavenie žalobcov. Uvedené je aplikovateľné i v tomto
prípade, zvlášť s ohľadom na to, že žalobkyňa 1/ má v chate svoje obydlie. Súd prvej inštancie bol
toho názoru, že uloženými obmedzeniami sa postavenie žalovaných nijako nezhorší, keďže predmetnú
nehnuteľnosť osobne doposiaľ neužívali, pričom výkon zapísaného vlastníckeho práva žalovaného 1/
bude obmedzený len dočasne a v nevyhnutnom rozsahu.

7. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie žalovaní s návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací
súd návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Odvolanie odôvodnili § 365 ods.
1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Uviedli, že rekreačná chata zrejme nie je v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných, pretože túto žalovaný 1/ nadobudol darovaním od žalobkyne 1/ v roku 2019, teda žalovaná
2/ zrejme nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, avšak pre účely odvolania, ako aj za účelom

vylúčenia procesných nedostatkov, budú postupovať vo svojich vyjadreniach tak, akoby žalovaná 2/ bola
pasívne vecne legitimovaná v spore, keďže otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2/ bude zrejme
vyriešená až v rámci konania vo veci samej.

8. Žalovaní namietali, že žalobkyne zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia

neosvedčili,atonajmänárok,ktorémusamáposkytnúťdočasnáochrana.Žalobkynenepredložiližiadny
listinný dôkaz, ktorý by hodnoverným spôsobom osvedčoval existenciu nároku žalobkýň vo vzťahu k
skutkovým tvrdeniam, na základe ktorých odôvodňujú svoje vlastnícke právo k rekreačnej chate, teda od
údajného uskutočnenia stavby žalobkyňou 1/ a H. B. (právnym predchodcom žalobkyne 2/) s úmyslom
mať rekreačnú chatu pre seba ako vlastnú za súčasného financovania jej výstavby žalobkyňou 1/

a právnym predchodcom žalobkyne 2/. Jediným dôkazom, ktorý má údajne preukazovať vlastníctvo
žalobkýň k rekreačnej chate, je SMS správa žalovaného 1/ obsahujúca slovné spojenie „chata je Vaša“,
ako aj komunikácia medzi žalobkyňou 2/ a žalovanou 2/ ohľadom zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa
prevodu rekreačnej chaty, ktorá je výlučne iniciatívou žalobkyne 2/. Komunikácia z aplikácie whatsapp,
kde žalovaný 1/ uviedol slovné spojenie „chata je Vaša“ je zo strany žalobkýň použitá manipulatívnym

spôsobom a vytrhnutá zo vzájomnej komunikácie medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným 1/, pretože bolo
vzájomnou dohodou medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným 1/ dojednané, že žalovaný 1/ daruje (prevedie)
vlastnícke právo k rekreačnej chate na žalobkyne výlučne za predpokladu, že žalobkyňa 2/ zabezpečí
pre žalobkyňu 1/ na mieste rekreačnej chaty slušné bývanie. Dispozícia s rekreačnou chatou, ktorá
je vlastníctvom žalovaného 1/, je výlučne jeho vecou. O skutočnosti, že podaná žaloba a návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia je len šikanóznym výkonom neexistujúcich práv zo strany žalobkýň
svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa 1/ listom z 20.12.2023 vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky vo
výške 65.914 eur, ktorú údajne poskytla žalovanému 1/ za účelom investovania do rekreačnej chaty.
Žalovaný 1/ v tejto súvislosti konštatoval, že mu nikdy nebola poskytnutá pôžička zo strany žalobkyne 1/
na účely výstavby rekreačnej chaty. Keďže sa žalobkyniam nepodarilo získať peniaze prostredníctvom

výzvy na vrátanie pôžičky, podali túto zjavne nedôvodnú žalobu s cieľom brániť v užívaní rekreačnej
chaty žalovaným, a tým ich donútiť k prevodu vlastníckeho práva k rekreačnej chate. Žalovaní poukázali
na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou osvedčenia základných skutočností potrebných
pre záver o pravdepodobnosti nároku žalobkýň, nariadenie neodkladného opatrenie bez osvedčenia
nároku je v rozpore s princípom právnej istoty a predstavuje arbitrárny zásah súdu prvej inštancie do

práv a právom chránených záujmov žalovaných.

9. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže rekreačná chata bola za
života H. B. vystavaná výlučne do štádia základovej dosky a dvoch unimobuniek, ktoré boli vzájomne

spojené mechanicky, nie stavebno-technicky, teda k vybudovaniu stavby rekreačnej chaty za života H. B.
nedošlo. Žalovaný 1/ má vedomosť, že žalobkyňa 1/ a H. B. nemali spoločné financie, preto je vylúčené,
aby spoločne budovali a financovali výstavbu rekreačnej chaty. Nepravdivé je aj tvrdenie, že rekreačná
chata mala byť dokončená v takom stave ako sa nachádza dnes už v roku 2010. Základová doska
rekreačnej chaty bola zrealizovaná v máji v roku 2013, pričom výstavba rekreačnej chaty sa ukončila

až v septembri 2020, čo vyplynulo aj z miestneho šetrenia v konaní o dodatočnom povolení stavby
rekreačnej chaty, ktoré bolo začaté na návrh žalovaného 1/ na príslušnom stavebnom úrade. Je teda
ustálené, že stavba rekreačnej chaty bola dokončená takmer 5 rokov po smrti H. B.. Ak žalobkyňa 1/
tvrdí, že údajne zabezpečovala všetky úkony spojené s konaním o dodatočnom povolení stavby, muselatúto skutočnosť príslušnému stavebnému úradu osvedčiť. Z uvedeného dôvodu je zrejmá účelovosť
a nepravdivosť tvrdenia žalobkýň o ukončení výstavby rekreačnej chaty v roku 2010. Ak mala byť
rekreačná chata dokončená už v roku 2010, nie je logické, z akého dôvodu nebola rekreačná chata,

prípadne podiel na rekreačnej chate, zahrnuté v aktívach dedičstva po H. B., ak žalobkyňa 2/ ako
jediný dedič o údajných investíciách H. B. do rekreačnej chaty mala vedomosť. Za nepravdivé žalovaní
označili aj tvrdenia žalobkýň, že žalovaný 1/ bol ako stavebník zapísaný iba formálne z dôvodu choroby
žalobkyne 1/. Ak mala byť stavba dokončená už v roku 2010, nebol dôvod na to, aby žalobkyňa 1/ spolu
s H. B. nezabezpečili dodatočné povolenie stavby rekreačnej chaty od jej dokončenia do roku 2015,

teda nebol dôvod, aby k dodatočnému povoleniu stavby došlo až v roku 2023, a to na návrh žalovaného
1/. Žalobkyňa 1/ od roku 2015 do roku 2023 nebola tak zdravotne nespôsobilá, že by nedokázala spolu
so žalobkyňou 2/ zabezpečiť dodatočné povolenie stavby rekreačnej chaty, prípadne na tento úkon
niekoho splnomocniť. Rovnako postráda logiku v argumentácii žalobkýň skutočnosť, z akého dôvodu
mal byť ako stavebník vedený žalovaný 1/, ak nebol vlastníkom stavby rekreačnej chaty a vlastníctvo
údajne svedčalo žalobkyniam. Žalovaní uviedli, že jediným logickým vysvetlením je skutočnosť, že zo

strany žalobkyne 1/ bola chata žalovanému 1/ darovaná, a to v roku 2019. Od roku 2019 žalovaný
fakticky a nielen formálne zabezpečoval výstavbu rekreačnej chaty, z uvedeného dôvodu vystupoval
aj ako stavebník a je vedený na liste vlastníctva ako vlastník stavby rekreačnej chaty. S výstavbou
rekreačnej chaty žalovanému 1/ pomáhalo viacero priateľov, ktorých navrhne v rámci konania vo veci
samej vypočuť. Po vykonaných stavebných úpravách sa stavba rekreačnej chaty stala obývateľnou,

z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ ako jej vlastník a stavebník požiadal stavebný úrad o dodatočné
povolenie stavby rekreačnej chaty. Tvrdenie o darovaní rekreačnej chaty v štádiu rozostavanosti
potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa 1/ sama e-mailom adresovaným vlastníkovi pozemku, na ktorom
je rekreačná chata postavená, žiadala o uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetný pozemok v roku
2019 so žalovaným 1/. Z dôvodu darovania rekreačnej chaty v takom štádiu, v akom sa v roku 2019

nachádzala, žalobkyňou 1/ žalovanému 1/ je vylúčené, aby žalobkyňa 1/ vydržala vlastnícke právo
k rekreačnej chate, pretože nie je splnená podmienka kvalifikovaného uplynutia času. Na základe
uvedeného mali žalovaní za to, že je vylúčené, aby na základe skutočností tvrdených žalobkyňami v
podanej žalobe, ktoré si odporujú, dospel súd prvej inštancie k záveru o hodnovernosti osvedčenia
nároku žalobkýň.

10. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaných v rámci odôvodnenia nezaoberá tým, na základe akých
skutkových tvrdení a dôkazných prostriedkov dospel k záveru, že žalobkyňa 1/ má v rekreačnej chate
skutočne svoje obydlie. Žalobkyňa 1/ síce uviedla, že prechodne býva na adrese rekreačnej chaty,
prechodný pobyt však žalovaný 1/ ako vlastník rekreačnej chaty žalobkyni 1/ nikdy nezriadil a nemá o

tom vedomosť. Žalovaní zdôraznili, že žalobkyni 1/ dočasne poskytli prechodný pobyt po smrti partnera
žalobkyne 1/ na adrese svojho trvalého pobytu, kde žalobkyni 1/ bola doručovaná aj pošta. Aktuálne
podľa vedomostí žalovaných, žalobkyňa 1/ býva na adrese žalobkyne 2/, t.j. G. XXXX/X, C.. Označenie
prechodného pobytu žalobkyne 1/ na adrese C. XXX je výlučne účelovým označením na účely podania
žaloby s cieľom argumentovať údajným zásahom do obydlia žalobkyne 1/. Skutočná adresa obydlia

žalobkyne 1/ ďalej vyplýva aj z výzvy na vrátanie pôžičky adresovanej žalovanému 1/, kde je ako adresa,
kde sa zdržiava žalobkyňa 1/, uvedená adresa G. X, C.. O tom, že žalobkyňa 1/ neužíva rekreačnú
chatu ako svoje obydlie svedčí aj skutočnosť, že predmetnú rekreačnú chatu využívajú priatelia a
známi žalovaného 1/ na rekreačné účely, o čom žalovaní predložili komunikáciu medzi žalobkyňou 1/
a žalovaným 1/. Rekreačná chata bola využívaná výlučne ako víkendová chata, je preto vylúčené, aby

žalobkyňa 1/ užívala chatu ako svoje obydlie, a už vôbec nie ako svoju vlastnú 10 rokov za účelom jej
vydržania. Za účelom preukázania skutočností, že rekreačná chata nie je a nebola obydlím žalobkyne
1/ a žalobkyňa 1/ neužívala rekreačnú chatu 10 rokov ako svoju vlastnú, žalovaní predložili SMS
komunikáciu z 1.10.2023, ktorou žalobkyňa 2/ žiadala o možnosť bývania v rekreačnej chate, pričom
tvrdila, že spolu so žalobkyňou 1/ v čase minimálne od 1.10.2023 majú záujem v rekreačnej chate

bývať. Ak by teda žalobkyňa 1/ užívala rekreačnú chatu ako svoje obydlie (10 rokov), nebol by dôvod na
zaslanie uvedenej SMS správy žalovanému 1/. Pre úplnosť žalovaní uviedli, že uvedená SMS správa
bola výlučne snahou žalobkýň citovo tlačiť na žalovaného 1/, že v dohľadnom čase žalobkyne nebudú
mať kde bývať, čo však bolo klamstvom, pretože k dnešnému dňu žalobkyne stále bývajú na rovnakej
adrese, teda potreba ich bývania v rekreačnej chate nikdy nebola daná a v tejto ani nebývali.

11. Žalovaní tiež uviedli, že všetky hnuteľné veci, ktoré si žalobkyňa 1/ do rekreačnej chaty umiestnila,
sú výlučne jej nadbytočnými vecami, nie sú jej osobnými vecami, pretože žalobkyňa 1/ rekreačnú chatu
nevyužívala ako obydlie, ale výlučne ako víkendovú chatu. Žalovaný 1/ už pred dodatočným povolenímstavby, a to SMS správou z 24.4.2023 žiadal žalobkyňu 1/, aby z rekreačnej chaty odstránila všetky
nadbytočné veci umiestnené v rekreačnej chate, čo však nevykonala. O uvedenej skutočnosti žalovaní
predložili SMS komunikáciu. Zo strany žalovaného 1/ došlo k odstráneniu výlučne nadbytočných vecí

žalobkyne 1/ z rekreačnej chaty a k ich umiestneniu na verandu rekreačnej chaty, ktoré žalovaný 1/
realizoval po opakovaných predchádzajúcich výzvach na vypratanie týchto hnuteľných vecí z dôvodu, že
v rekreačnej chate sa má realizovať podlahové kúrenie. Všetky hnuteľné veci boli riadne pod kamerovým
systémom zabezpečené proti krádeži a prípadnému znehodnoteniu poveternostnými podmienkami.
Žalovaný 1/ nepoprel, že bolo jeho snahou zistiť aktuálny stav cien obdobných nehnuteľností, avšak

nikdy nebolo jeho cieľom rekreačnú chatu predať a už vôbec nie urýchlene, keďže má k nej citový vzťah
práve z dôvodu, že jej výstavbu zabezpečoval svojpomocne a s vlastným pričinením.

12. Nariadené neodkladné opatrenie podľa žalovaných poskytuje právnu ochranu nezákonnému stavu
vyvolanému žalovanou 2/ a neprimerane zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných, a to najmä
výrokom III., ktorým súd zakázal vstup žalovanému 1/ do predmetu svojho vlastníckeho práva, čím ho

neprimerane bez akéhokoľvek odôvodnenia zbavil možnosti vstupovať do svojej nehnuteľnosti a túto
ako jej vlastník užívať. Výrok III. je zároveň v priamom rozpore s bodom 13 odôvodnenia uznesenia,
pretože tu súd konštatuje, že k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaných dôjde iba v nevyhnutnom
rozsahu, a napriek tomu vlastnícke právo žalovaného 1/ súd prvej inštancie obmedzil tak, že mu
zakázal vstupovať do rekreačnej chaty, čím žalovaných vylúčil z užívania rekreačnej chaty. Vydaným

uznesením súd prvej inštancie aproboval nezákonné konanie žalobkyne 2/, ktorá uzamkla žalobcovu
rekreačnúchatuavymenilazámkynielennapozemku,aleajnarekreačnejchatežalovaného1/,atobez
akéhokoľvek právneho titulu, o čom žalovaného 1/ informovala SMS správou dňa 23.3.2024, teda pred
vydaním napadnutého uznesenia, i keď ani napadnuté uznesenie by žalobkyňu 2/ na takéto konanie
neoprávňovalo. Žalovaní tiež uviedli, že im vzniká v súvislosti s nezákonným konaním žalobkyne 2/, ako

aj nariadením neodkladného opatrenia bez hodnoverného osvedčenia nároku žalobkýň, škoda, ktorú si
budú uplatňovať v samostatnom konaní.

13. Žalovaní zhrnuli, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení nezaoberal hodnoverným
osvedčením nároku žalobkýň, ktorému sa má poskytnúť ochrana, na základe klamlivých tvrdení

žalobkýň a nimi predložených neúplných a selektovaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, nebola daná existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, neodkladné opatrenie bolo vydané v rozpore s princípom proporcionality, zasahuje do
vlastníckeho práva žalovaných neprimeraným spôsobom a aprobuje nezákonné správanie žalobkyne 2/.

14. Žalobkyne vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť. S tvrdeniami žalovaných nesúhlasili a poukázali na to, že súdny spor má špecifikum,
že žalobkyňa 1/ a žalovaný 1/ sú vo vzťahu matka a syn. Mali za to, že predložili dostatočnú
listinnú dokumentáciu pre potreby osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana.
Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný 1/ vykonával kroky k smerujúce k scudzeniu spornej

nehnuteľnosti jej ponúkaním na predaj. V prípade, ak by došlo k jej predaju ešte počas konania na
súde, znemožnilo by to súdu konať a rozhodovať o merite veci. Žalovaný 1/ sofistikovaným spôsobom
ponúkal na predaj nehnuteľnosť a nezisťoval iba cenu. Dôvodnosť dočasného zamedzenia nakladania
žalovaného 1/ so spornou nehnuteľnosťou bola riadne pre potreby neodkladného opatrenia preukázaná.
Sekundárne súd zamedzil žalovanému 1/ aj vypratať žalobkyňu 1/ a ak by súd nezabránil konaniu

žalovaného 1/, tento by svoj úmysel vyhodiť veci žalobkyne 1/ na smetisko a následne scudziť chatu
dokonal. Žalovaný 1/ začal svoju aktivitu ohľadne chaty vyvíjať až po tom, ako ho kontaktovala právna
zástupkyňa žalobkýň s výzvou na usporiadanie skutočného vlastníctva. Ak by si bol žalovaný 1/ istý
svojím vlastníckym postavením, nemal by dôvod urýchlene vypratávať žalobkyňu 1/ z chaty a skrytým
spôsobom chatu rýchlo scudziť, a tak zamedziť, alebo podstatne sťažiť žalobkyniam možnosti domôcť

sa svojho nároku. Žalovaný 1/ ani žalovaná 2/ nikdy neboli skutočnými stavebníkmi ani skutočnými
vlastníkmi chaty. Skutočnými stavebníkmi a vlastníkmi boli a aj sú žalobkyňa 1/ v 1/2 a H. B. ku dňu
svojej smrti v podiele 1/2 a následne žalobkyňa 2/.

15.Ktvrdeniamžalovaných,žežalobkynenepredložilikpodanejžalobežiadenlistinnýdôkaz,žalobkyne

uviedli, že ak možno považovať elektronickú komunikáciu žalobkýň so žalovaným 1/ za písomný prejav
vôle, potom písomný dôkaz predložený bol. Vyjadrenie žalovaného 1/ „chata je Vaša“ v kontexte konania
žalovaného 1/, ktorý chatu chcel vlastnícky následne previesť na žalobkyne, postačuje pre základné
osvedčenie nároku žalobkýň k spornej chate. V konaní vo veci samej budú žalobkyne preukazovať,kto bol skutočným stavebníkom a aj to, kto je skutočným vlastníkom uvedenej chaty. V rámci žaloby
žalobkyne navrhli výsluch svedkov, ktorých výpoveďou chcú podporne preukázať skutočný stav veci.
Konštatovanie ,,chata je Vaša“ postačuje ako podklad pre tvrdenie, že žalobkyne sú vlastníčkami

chaty a pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože vyjadrenie žalovaného 1/ treba skúmať v širších
súvislostiach. Jednak vzhľadom na jeho ochotu previesť vlastnícke právo na žalobkyne alebo žalobkyňu
1/ bez akejkoľvek protihodnoty, ak tvrdí, že chatu vybudoval on sám, okolnosti výstavby, ako aj návrh
na výsluch svedkov, ktoré súd vykoná až v konaní o veci samej. K námietkam žalovaného 1/, že v
prípade vety ,,chata je Vaša“ túto žalobkyne použili manipulatívne, žalobkyne uviedli, že žalovaný 1/

podmienil prevod vlastníctva k chate na žalobkyne tým, že tam žalobkyni 1/ zriadi slušné bývanie,
pričom takáto dohoda nikdy so žalovanými nebola. Poriadne bývanie bolo v chate už skôr, preto nebol
dôvod sa o tomto so žalovaným 1/ dohadovať. Žalobkyne predložili tiež ako dôkaz čestné vyhlásenie
žalovaného 1/ z 13.5.2024, ktoré bolo v písomnej podobe s overením jeho podpisu predložené (po
podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva) v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava II. sp.zn.
B4-14P/112/2022 v rodinnoprávnej veci, kde výslovne žalovaný 1/ udáva, že: ,,...moja sestra (žalobkyňa

2/) sa ma snažila zmanipulovať, aby som jej daroval chatu, ktorú v minulosti zdedila po svojom otcovi (H.
B.) . Následne ju darovala mame. Keď som sa o to začal zaujímať, tak ju mama darovala mne...“. Toto je
potvrdením toho, že žalobkyne sú vlastníčkami rekreačnej chaty, ktorú o.i. žalobkyňa 2/ v podiele 1-ica
zdedila po svojom otcovi H. B.. Žalovaný 1/ si aj po podaní žaloby bol tejto skutočnosti vedomý a toto
aj čestne prehlásil v inom súdnom konaní. Žalobkyne zároveň popreli tvrdenie žalovaných, že by chatu

žalovanému 1/ darovali. O tomto neexistuje žiadny písomný doklad, ani zmluva o prevode vlastníctva
v prospech žalovaného 1/ titulom darovania.

16. K výzve na vrátenie pôžičky, na ktorú poukázali žalovaní, žalobkyne uviedli, že sa jednalo o zúfalý
krok matky - žalobkyne 1/ voči synovi - žalovanému 1/, ktorý odmietol splniť svoj predchádzajúci sľub

a previesť vlastnícke právo k chate späť na ňu. Pri výzve na vrátenie pôžičky nebola žalobkyňa nikým
zastúpená, konala v strachu, že príde o svoj jediný nehnuteľný majetok a obydlie. Titulom pôžičky nikdy
peniaze žalovanému 1/ neodovzdala, jedná sa o neexistujúci právny úkon.

17. Ďalej žalobkyne uviedli, že základné teleso chaty v užívateľnom stave bolo zhotovené už v roku

2010. Základová doska bola vybudovaná v roku 2009 a následne boli privezené na tieto základy
unimobunky, ktoré tvoria teleso chaty spojené navzájom a pripevnené k vybudovanej základovej doske.
Základová doska spolu s pripevnenými unimobunkami spĺňala definíciu stavby v súlade s vtedy platným
stavebným zákonom, pretože osadenie unimobuniek vyžadovalo úpravu podkladu (základovú dosku),
o ktorú boli pripevnené, čím sa stali stavbou v súlade so stavebným zákonom. Ak by stavebný

úrad nedefinoval uvedenú stavebnú konštrukciu unimobuniek ako stavbu, nikdy by nevydal stavebné
povolenie, neprebehla by kolaudácia a ani by nebolo pridelené súp. č. XXX. Chata bola v roku 2010 už
pripojená na elektrickú energiu, ktorá bola vedená na H. B., o čom žalobkyne predložili dôkaz. Základová
doska spolu s osadením unimobuniek, z ktorých sa stalo teleso rekreačnej chaty, bola plnohodnotne
užívateľná už v priebehu mesiaca júl 2010 na určený účel, t.j. bývanie alebo rekreácia. H. B. a žalobkyňa

1/ sú skutočnými stavebníkmi a vlastníkmi uvedenej rekreačnej chaty. K tvrdeniu žalovaných, že z
miestneho šetrenia v dodatočnom povolení stavby vyplynulo, že základová doska sa zhotovila v roku
2013, žalobkyne uviedli, že vzhľadom na vtedy dobré vzťahy strán sporu sa uviedol rok 2013. V tom
čase nebolo pre nich podstatné pre dodatočné povolenie stavby, či to bol rok 2010 alebo 2013, jednalo
sa o formálnu záležitosť. Samotné pripojenie na elektrickú energiu sa časovo nezhoduje s rokom 2013

a potvrdzuje skutočnosť tvrdenú žalobkyňami. Žalobkyne v tejto súvislosti predložili čestné prehlásenia
svedkov N. C. a O. C. z 5.6.2024 a čestné prehlásenie P. Q. z obce C., pričom týchto svedkov navrhli
v konaní vypočuť. K unimobunkám bola pristavená žalobkyňou 1/ a H. B. časť z drevenej konštrukcie,
ktorá bola pripojená k unimobunkám do roku 2010 a spoločne bola táto stavba aj omietnutá a užívateľná.
Žalobkyne predložili aj satelitné snímky chaty poskytnuté zo strany GOK Bratislava, podľa ktorých chata

už bola postavená, resp. jestvovala pred rokom 2013.

18. Skutočnosť, že dedičstvo po nebohom H. B. neobsahovalo jeho podiel na rekreačnej chate, nič
nemení na práve žalobkyne 2/ domáhať sa určenia majetku do dedičstva po nebohom kedykoľvek,
pretože majetok sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. V tejto súvislosti poukázali žalobkyne aj na

čestné vyhlásenie žalovaného 1/ z 13.5.2024 a mali za to, že otázky oprávnenosti žalobkyne 2/ na
majetok svojho otca a jej naliehavého právneho záujmu sú vyriešené, pretože sám žalovaný 1/ ju označil
ako dediča chaty po otcovi. Žalobkyňa 1/ mala v čase legalizácie stavby zdravotné problémy, je na
invalidnom dôchodku a má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. V roku 2019 začala sama vybavovaťdodatočnú legalizáciu stavby, o čom predložila SMS komunikáciu s p. R. (navrhnutou na výsluch v
konaní), s ktorou bola legalizácia riešená. Následne začala mať žalobkyňa 1/ zdravotné problémy,
preto prenechala dokončenie legalizácie chaty na žalovaného 1/, ktorý sa nechal iba formálne zapísať

na list vlastníctva. Formálne uvedenie inej osoby ako stavebníka a ani zápis žalovaného 1/ v liste
vlastníctvanepredstavujeprekážkumožnostisúdurozhodovaťoskutočnomvlastníctvekveci.Vprípade
žalovaného 1/ a žalobkyne 1/ sa jednalo o syna a matku, ktorá nemala v tom čase dôvod nedôverovať
synovi, že aj keď bude formálne zapísaný ako stavebník a vlastník, dostojí svojmu sľubu a prevedie
následne na žalobkyňu 1/ alebo žalobkyňu 2/ vlastnícke právo k predmetnej chate. Nie je pravdou, že

žalovaný 1/ chatu vystaval s pomocou priateľov, pretože by takúto chatu nemohla (aj podľa žalovaného
1/ v čestnom prehlásení) zdediť po otcovi žalobkyňa 2/ a následne mu ju údajne darovať. Nie je pravdou
ani tvrdenie žalovaného 1/, že mu chata bola darovaná v štádiu rozostavanosti, žalobkyne nikdy žiadnu
chatu žalovanému 1/ ani žalovanej 2/ nedarovali. Žalobkyňa 1/ a H. B. vstúpili do užívania chaty ihneď po
jej vybudovaní a pripojení na elektrickú energiu v júli 2010, teda užívali vec ako svoju vlastnú, pretože im
v skutočnosti aj patrila. H. B. užíval spolu so žalobkyňou 1/ chatu do svojej smrti a následne žalobkyne

1/ a 2/ až do súčasnosti. Dôvodom pre nadobudnutie vlastníckeho práva môžu byť aj súbežné dôvody,
a to výstavba, ako samostatný nadobúdací titul, spolu so splnením podmienok vydržania. Nadobúdací
titul žalobkyne 1/ je skutočná výstavba chaty a jej dobromyseľné užívanie po dobu viac ako 10 rokov.
Žalobkyňa 2/ je vlastníčkou titulom dedenia v 1/2. Nájomcom pozemku pod chatou je žalobkyňa 2/ a táto
zároveň platí za pozemok nájom urbariátu. E-mail urbariátu (doložený žalovaným 1/) nič nemení na

vlastníckom práve žalobkýň k predmetnej chate. Žalovaní sa nikdy nepodieľali na platbách urbariátu za
služby a nájomné, ani poplatkoch pri vybavovaní stavebného povolenia. Prvú platbu uhradil žalovaný
1/ až v marci 2024, t.j. po podaní žaloby.

19. K tvrdeniu žalovaných, že žalobkyňa 1/ neosvedčila, že má v chate svoje obydlie, žalobkyne uviedli,

že žalobkyňa 1/ preukázala listinnými dôkazmi, že je užívateľkou chaty s tým, že ju obýva a že sa ju
pokúsil žalovaný 1/ vypratať bez súdneho rozhodnutia. Rovnako žalobkyňa 2/ tvrdí, že jej matka má v
chate svoje obydlie, na čo žalobkyňa 2/ upozorňovala žalovaného 1/ formou správ cez whatsapp, ako
aj právna zástupkyňa žalobkýň písomnými výzvami. Ak by aj nebolo preukázané obydlie, je minimálne
preukázané, že žalobkyňa 1/ chatu užívala a mala v nej svoje veci, ktoré žalovaný 1/ vystavil ich

vyprataním na terasu možnej krádeži. Obydlie nie je viazané na trvalý pobyt. Uvedená rekreačná
chata predstavovala súkromie žalobkyne 1/, ktorú užívala dlhodobo, má k nej citovú väzbu. Žalobkyne
nesúhlasili s tvrdením žalovaných, že sa v chate nachádzali len nepotrebné veci, pretože sa jedná o
kompletnú výbavu chaty a nábytok žalobkyne 1/. Žalobkyne zároveň popreli, že by žalovaný 1/ užíval
chatu na rekreačné účely aj s priateľmi. V čase, keď pracovala žalobkyňa 1/ na rôzne pracovné zmeny v

Bratislave a mala priateľa v Bratislave, občas prespala u neho, pretože chata je vzdialená od Bratislavy
cca 50 km, a medzi pracovnými zmenami nevládala cestovať iba kvôli prespatiu na chate. V tom čase
dovolila žalovaným 1/ a 2/ chatu využiť na rekreačný účel. Raz sa stalo, že žalovaný 1/ bez vedomia
žalobkyne 1/ prenechal jej obydlie cudzím ľudom a po tomto incidente musela žalobkyňa 1/ zatrhnúť
akékoľvek návštevy bez jej vedomia a súhlasu. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdil, že nedal žalobkyni 1/ súhlas

s prechodným pobytom na chate, žalobkyne uviedli, že obydlie nie je výlučne viazané na evidenciu
pobytu. Podstatným je parameter dlhodobosti užívania, čo žalovaný 1/ u žalobkyni 2/ rešpektoval a až do
marca 2024 toto užívanie nenamietal. K námietke žalovaných, že im bolo rozhodnutím súdu obmedzené
vlastnícke právo tak, že boli vylúčení z jej užívania, žalobkyne poukázali na to, že súd zasiahol práve na
základe nezákonného konania žalovaného 1/, ktorý sa snažil žalobkyňu 1/ vypratať z chaty a zároveň

sa snažil chatu scudziť, a tak zabrániť žalobkyniam domôcť sa svojich práv na súde. Žalobkyňa 2/ je
podielovým spoluvlastníkom k chate a má právo si vymeniť zámok, kedy sa jej zachce. Bol to práve
žalovaný 1/, ktorý prekonal uzamykací mechanizmus chaty, aby mohol žalobkyni 1/ vyhádzať jej veci na
verandu a následne na zberný dvor. Keďže si žalovaný 1/ po vyhodení matkiných vecí z chaty vymenil
svoj zámok, žalobkyňa 1/ sa logicky nemohla do vlastnej chaty dostať a opätovne uschovať veci z

verandy, preto sa musel zámok znovu vymeniť. Žalobkyne tiež popreli akýkoľvek vznik škody na strane
žalovaných, čo do dôvodov aj výšky.

20. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa

procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom
včasevydaniauzneseniasúduprvejinštancie(§329ods.2CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť s použitím ust. § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalovaných, odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia, ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu a argumentáciu prezentovanú
v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia.

23. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1).

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

25. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

26. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Podľaods.2preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

27. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomery,ajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný

postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

28. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

29. V predmetnej právnej veci podali žalobkyne spolu so žalobou vo veci samej zároveň návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Žalobouvovecisamejsažalobkynedomáhajúurčeniavlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti – stavbe rekreačnej chaty. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že
ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti je evidovaný žalovaný 1/ titulom oznámenia o pridelení súpisnéhočísla. Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že vzťahy medzi stranami sú narušené, žalovaný 1/ vypratal veci
žalobkyne 1/ z chaty a zisťoval tiež možnosti jej scudzenia. Medzi stranami existuje spor v otázke
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. kedy vznikla stavba ako vec v právnom slova zmysle a kto

ju vytvoril. Za účelom preukázania týchto skutočností navrhli obe strany dokazovanie. Neodkladným
opatrením sa potom žalobkyne domáhali uloženia povinnosti žalovanému 1/ znášať užívanie spornej
nehnuteľnosti žalobkyňou 1/, zákazu vypratať hnuteľné veci žalobkyne 1/ zo spornej nehnuteľnosti
a zákazu uskutočňovať úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok energií a iných
plnení súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti, zákazu vstupovať do nehnuteľnosti a vykonávať úkony

smerujúce k vyprataniu žalobkyne 1/ a súčasne uloženia zákazu žalovaným 1/ a 2/ nakladať so spornou
nehnuteľnosťou, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

30. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, čo však odôvodnil
len tým, že opísal skutočnosti uvedené žalobkyňami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a potom uviedol, že žalobkyne osvedčili skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy

pomerov strán konania, pretože uverejnený inzerát nasvedčuje tomu, že žalovaný 1/ skutočne
zamýšľa chatu, ktorá je predmetom konania, urýchlene scudziť, a robí tak nepriamo prostredníctvom
svojho známeho a tiež spôsobom, ktorý sťažuje identifikáciu nehnuteľnosti, čo malo zrejme zamedziť
žalobkyniam zistenie tejto skutočnosti a vykonanie prípadných protiopatrení. Zámeru žalovaného
1/ napovedá aj vypratanie osobných vecí žalobkyne 1/ z priestorov chaty, ku ktorému konaniu sa

žalovaný 1/ sám priznal v elektronickej komunikácii, pričom tento úkon sa predbežne javí vo vzťahu
k žalobkyni 1/ ako neoprávnený. Opísané konanie žalovaného 1/ súdna prax akceptuje ako dôvod
pre zákaz nakladania s nehnuteľnosťami najmä z dôvodu, aby sa do rozhodnutia súdu vo veci samej
stabilizovali pomery strán konania a aby sa nezhoršovalo právne postavenie žalobcov, pričom uvedené
je aplikovateľné i v tomto prípade, zvlášť s ohľadom na to, že žalobkyňa 1/ má v chate svoje obydlie. Súd

prvej inštancie bol toho názoru, že uloženými obmedzeniami sa postavenie žalovaných nijako nezhorší,
pretože predmetnú nehnuteľnosť osobne doposiaľ neužívali, pričom výkon zapísaného vlastníckeho
práva žalovaného 1/ bude obmedzený len dočasne a v nevyhnutnom rozsahu.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie vyhodnotil

osvedčenie dôvodnosti chráneného nároku, bez ktorého nariadenie neodkladného opatrenia ani
neprichádza do úvahy. Súd je povinný vždy v prvom rade dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý a až následne, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je
nariadenieneodkladnéhoopatreniavkonkrétnomprípadepodmienené.Hodnovernéosvedčenienároku
vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v

danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Súd sa však dôsledne nezaoberal
dôvodnosťou nároku, ktorému sa má poskytnúť prípadná ochrana, čo je prvotný, základný a nevyhnutný
predpoklad, ktorý mal mať súd prvej inštancie v tomto štádiu konania dostatočne osvedčený. Súd
prvej inštancie v tomto smere neuviedol žiadne svoje myšlienkové a hodnotiace úvahy, na základe
ktorých dospel k záveru, že nárok žalobkýň, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je vôbec osvedčený.

Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou
argumentáciou.

32. V napadnutom uznesení taktiež absentuje vyhodnotenie princípu proporcionality, keď súd prvej

inštancie vo všeobecnej rovine síce konštatoval, že uloženými obmedzeniami sa postavenie žalovaných
nijako nezhorší, keďže spornú nehnuteľnosť doposiaľ neužívali, avšak na pomery prejednávanej veci
princíp proporcionality vôbec neaplikoval, keď žalovanému 1/ zakázal vstup do spornej nehnuteľnosti
bez relevantného odôvodnenia. Zároveň nie je vôbec zrejmé, akými konkrétnymi okolnosťami a dôkazmi
mal súd osvedčenú skutočnosť, že žalobkyňa 1/ má v spornej nehnuteľnosti svoje obydlie.

33. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným
opatrením poskytnúť ochrana. Z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje
ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami

skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu
možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia
o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa jedané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 458/2022).

34. Podľa § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal,
označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

35. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

36. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej
istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov,
ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným

spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného
právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení § 324, § 325 a § 326 CSP, teda aj vysporiadanie sa so
všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.

37. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva
na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného
súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia,
v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu.
Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne

skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 236 CSP upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky
na odôvodnenie uznesenia. V prípade neodkladného opatrenia je potom súd v prvom rade povinný
v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a následne tiež potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, a to vo

vzťahu ku každej navrhovanej povinnosti/ navrhovanému zákazu. Z jeho odôvodnenia by nepochybne
mali vyplývať úvahy o tom, aké okolnosti považuje vzhľadom na predmet sporu za podstatné pre
osvedčenie existencie práva vo veci samej a tiež, že ich existenciu má za osvedčenú na základe akých
konkrétnych skutočností tvrdených v žalobe a predložených dôkazných prostriedkov, tiež z neho musia
vyplývať konkrétne úvahy súdu, v čom je daná hrozba ujmy na právach žalobkýň, a teda nutnosť

dočasnej úpravy pomerov práve spôsobom navrhovaným žalobkyňami. Pritom medzi predbežnými
skutkovými zisteniami súdu, jeho úvahami pri hodnotení dosiaľ predložených dôkazov a jeho právnymi
závermi by mala existovať logická nadväznosť.

38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej

inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 236 CSP riadne nesplnil, pretože svoje
skutkové a právne závery vedúce ho k dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci
dostatočne neodôvodnil. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje vysporiadanie
sa s pravdepodobnosťou nároku žalobkýň, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako dôvodne namietali
i žalovaní.

39. V ďalšom je tiež potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal navrhnutým petitom,
a to ani z hľadiska jeho vykonateľnosti, keď vo výroku II. žalovanému 1/ zakázal uskutočňovať akékoľvek
úkony smerujúce k obmedzeniu alebo vylúčeniu dodávok energií a iných plnení (voda, elektrina, plyn a
pod.) súvisiacich s užívaním tejto chaty žalobkyňou 1/, pretože pojem iné plnenia (voda, elektrina, plyn

a pod.) nie je dostatočne určitý a súčasne vo vzťahu k takto uloženému zákazu absentuje akékoľvek
odôvodnenie súdu prvej inštancie, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru o jeho potrebe.
Povinnosti uložené žalovanému 1/ týkajúce sa zákazu vypratania žalobkyne sú tiež uvedené duplicitne
vo výroku II., ako aj vo výroku III. napadnutého uznesenia a rovnako tak zmätočne je formulovaný
výrok IV., ktorým súd uložil žalovaným 1/ a 2/ zákaz prevádzať, scudzovať (ide o synonymá), zaťažovať,

nakladať a vykonávať právne úkony (širšie a neurčité pojmy) s rekreačnom chatou.

40. Pokiaľ ide samotný výrok IV. napadnutého uznesenia, ani tu súd neodôvodnil dostatočne potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, vzhľadom na existenciu nebezpečenstva bezprostrednehroziacej ujmy právam žalobkyne tým, že žalovaní 1/ a 2/ môžu ďalej previesť vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam, alebo tieto nejakým spôsobom zaťažiť. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie tiež opomenul aplikáciu relevantných zákonných ustanovení, a to § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995

Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon)
a § 228 CSP, z ktorých vyplýva, že žalobkyne majú možnosť zabezpečiť svoju právnu pozíciu a ochranu
svojho práva vyznačením poznámky v katastri o prebiehajúcom konaní. Ak by aj žalovaní 1/ a 2/ vykonali
právny úkon, ktorého následkom by bola zmena vecného práva k nehnuteľnosti, takýto úkon by sa
musel do katastra nehnuteľností zapísať vkladom (§ 28 ods. 1 Katastrálneho zákona), v dôsledku čoho

by pre osoby takto zapísané bol záväzný právoplatný rozsudok vydaný v tu prerokúvanej veci (§ 228
CSP). Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalobkýň, že v prípade, ak by došlo k predaju spornej
nehnuteľnosti ešte počas konania na súde, znemožnilo by to súdu prvej inštancie konať a rozhodovať
o merite veci.

41. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

42. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

43. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

44. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.
ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

45. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu; porušením uvedeného práva strany a povinnosti
súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných

prostriedkov.

46. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu
svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne
nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.

47. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie

(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám (tu
žalovaným) realizovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý dostatočné dôvody svojho
rozhodnutia neuviedol a zároveň potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán v časti zákazu nakladania
so spornou nehnuteľnosťou i nesprávne právne posúdil, ich nie je možné napraviť v konaní pred

odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.48. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou zaoberať sa
vykonateľnosťou a formuláciou petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, náležite vyhodnotiť

všetky relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 a §
326 CSP, t. j. najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalobkýň vo veci
samej (s poukazom na jednotlivé skutkové tvrdenia a ich osvedčenie predloženými dôkazmi) a potreby
neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu ku každej navrhovanej povinnosti, resp. navrhovanému
zákazu, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j.

vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo uvedené vyššie, pričom súd musí svoj
myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť,
aké skutočnosti mal za osvedčené a na základe akých dôkazov a ako ich právne posúdil.

49. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením
vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 262 ods.

1 CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

50. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.