Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miloš Kolek
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/71/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124209059
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7124209059.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. U. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťaťa rodičov: matka H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX,
X., právne zastúpená JUDr. Romanom Frnčom, advokátom so sídlom Thurzova 5, Košice a otec I. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na
zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č. k. 81P/68/2024 - 31
zo dňa 20.05.2024, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariedenie neodkladného
opatrenia. Uznesenie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 09.05.2024 matka žiadala, aby súd
neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
po dohode s matkou. Vo veci samej matka žiada zmenu úpravy styku rovnakým spôsobom - po dohode
s matkou. Matka návrh vo veci samej odôvodnila tým, že ostatný rok na maloletom U. sleduje nervozitu
a zmenu v správaní vždy predtým, ako má byť realizovaný styk s otcom. Maloletý uviedol, že k otcovi
viac nechce chodiť z dôvodu, že sa u otca necíti bezpečne, že sa ho bojí a nie je mu s ním príjemne.
Maloletý je celkovo viac naviazaný na matku, u nej má vytvorené lepšie prostredie, keďže ho podporuje
v jeho koníčkoch, lepšie mu rozumie a taktiež s ním trávi čas. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči
synovi, začo bol aj odsúdený Okresným súdom Košice - okolie. Podľa matky je zrejmá potreba úpravy
styku s maloletým, aby bol zabezpečený zdravý vývin maloletého. Otec si s maloletým nevybudoval
žiadny pozitívny vzťah, neprejavuje o neho skutočný záujem a správa sa ignorantsky k jeho potrebám
a občas dokonca agresívne. Matka uviedla, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi,
keďže maloletý odmieta realizovať styk s otcom z dôvodu obáv z jeho ľahostajného, nezodpovedného
a agresívneho správania voči nemu. Maloletý dňa 03.05.2024 absolvoval lekárske vyšetrenia u Q.. I.
Y., ktorá diagnostikovala u dieťaťa akútnu stresovú poruchu, depresívnu poruchu a úzkostnú poruchu v
detstve a konštatovala, že je potrebné riešiť styk dieťaťa s otcom a že násilný styk vážne mení kvalitu
jeho života. Je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery medzi rodičmi tak, že upraví styk s dieťaťom
podľa návrhu matky, teda spôsobom, že sa styk bude realizovať iba vtedy, keď o to prejaví záujem
maloleté dieťa. V opačnom prípade podľa matky hrozí nenapraviteľná ujma, že dieťa bude vystavené
naďalej ľahostajnosti, nezáujmu, či dokonca agresii otca. Súd uviedol, že dospel k záveru, že neboli
splnené zákonné podmienky pre zásah zo strany súdu formou nariadenia navrhovaného neodkladného
opatrenia. Súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané žiadne znaky ohrozenia maloletého
dieťaťa a ani z obsahu pripojených listinných dôkazov súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o
existencii naliehavého záujmu pre zásah súdu formou neodkladného opatrenia.
2. Uviedol ďalej, že „Z návrhu na začatie konania, zo skutočností označených matkou ako dôvody na
nariadenie neodkladného opatrenia, zohľadňujúc tiež doterajšie rozhodnutia súdu vo veci starostlivostio mal. U., súd dospel k jednoznačnému záveru, že v konaní neboli preukázané žiadne znaky ohrozenia
maloletého dieťaťa a ani z obsahu pripojených listinných dôkazov navrhovateľkou a z aktuálnej správy
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. o šetrení sociálnych pomerov mal. dieťaťa súd nezistil žiadne
okolnosti, ktoré by svedčili o existencii naliehavého záujmu pre zásah súdu formou neodkladného
opatrenia. Aj keď je matka presvedčená o potrebe dočasnej úpravy styku otca s mal. U. na základe
dohody rodičov, samo o sebe to nie je dostatočným dôvodom pre vyhovenie návrhu. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo
komplikované a konfliktné, bežná komunikácia rodičov de facto aktuálne neprebieha (čo potvrdili obaja
rodičia pri pohovore so sociálnym pracovníkom) a preto je len ťažko uveriteľné, že v aktuálnej situácii
sa budú vedieť rodičia na styku dohodnúť, ak styk nebude konkrétne upravený rozhodnutím súdu.
Medzi rodičmi už de facto od ich rozchodu, čo bolo v rannom veku dieťaťa, dochádza k vzájomnému
spochybňovaniu rodičovských zručností, zo strany matky je evidentná opakovaná snaha o úpravu styku
otca s mal. v zmysle predovšetkým jej predstáv a vždy v užšom rozsahu ako nakoniec rozhodol súd.
Matka si navyše v svojich vyjadreniach protirečí, keď najprv (dňa 18.10.2023 na ÚPSVaR Košice)
poukazuje na nedostatočný záujem zo strany otca o mal., že sa otec na dieťa nepýta a aj na to, že sa mu
otec riadne nevenuje a v aktuálnom podaní hodnotí správanie otca voči dieťaťu negatívne s potrebou
ich styk redukovať podľa jediného kritéria, ktorým je podľa matky vôľa dieťaťa.
Vtomtokontextejepotrebnépoukázaťajnato,žeotecvosvojomvyjadrenípredsociálnympracovníkom
uviedol, že syna naposledy videl 09.04.2024, od vtedy o ňom nemá žiadne informácie a syna vo futbale
podporuje minimálne nákupom športových potrieb a oblečenia. Ak teda došlo k prerušeniu priameho
kontaktu otca so synom, je otázne, čo spôsobilo zmeny v prežívaní a aktuálnom psychickom rozpoložení
dieťaťa tak, ako ich zhodnotila pedopsychiatrička pri vyšetrení dieťaťa dňa 03.05.2024. Mal. U. pri
pohovore so sociálnym pracovníkom neuviedol, že by mal z otca strach, resp. že sa ho z nejakého
dôvodu bojí alebo že prežíva priame obavy z otca, skôr poukázal na sklamanie voči otcovi pre jeho
nedostatočnú podporu v športe a že sa na otca neteší. Absolútnu nevôľu na kontakt s otcom však
neuviedol. Obdobne pri pohovore s psychiatričkou mal. U. uviedol, že k otcovi nechce chodiť preto, že
ho vníma ako prísneho, necíti sa tam dobre, ale najmä ho zraňuje fakt, že ho otec nenosí na tréningy
a zápasy. V tomto kontexte sa závery matky o doterajšom stretávaní mal. s otcom ako dôvode na
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia javia ako neprimerané a zrejme aj tendenčné. Súd
nevníma za vhodné a v záujme dieťaťa, aby bol jeho styk s otcom v danej situácii ponechaný na
rozhodnutie resp. vôľu dieťaťa, nakoľko záujmom maloletého dieťaťa a jeho právom nepochybne je
pravidelný a rovnocenný kontakt, aj výchovné prostredie poskytované oboma rodičmi. Nerešpektovanie
rozhodnutia súdu, ktoré zrejme nie je sú v súlade s predstavou matky o výkone rodičovských práv
a povinností pod zámienkou ochrany fyzického a psychického zdravia maloletého a ochranou jeho
záujmov, ktoré si vykladá subjektívne podľa vlastných záujmov, jednoznačne nesleduje záujem mal.
dieťaťa v zmysle vyššie uvedených zásad. Maloletý má právo na zachovanie vzťahu nielen k matke, ale
aj k otcovi a práve preto je potrebné kontakt s otcom v zmysle rozsudku súdu o úprave styku zachovať.
Dôkaz predkladaný matkou, prostredníctvom pedopsychiatrického vyšetrenia maloletého u Q.. Y. dňa
03.05.2024, v snahe preukázať nevhodnosť realizácie styku v zmysle platného rozsudku súdu, nie je
dostatočne relevantným dôkazom preukazujúcim nevhodnosť nariadenej úpravy styku, vzhľadom na to,
že pri vyšetrení dieťaťa boli zohľadňované len vyjadrenia jedného rodiča - matky, na základe ktorých
psychiatrička formuluje svoje závery a odporúčania, ktoré navyše prekračujú rámec jej odbornosti,
keďže psychiatrovi rovnako, ako ani znalcovi, v zásade nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej
veci, ani navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, či procesný
postup súdu. Takéto závery zasahujú do rozhodovacej právomoci súdu či už v rámci hodnotenia
dôkazov alebo rozhodnutia vo veci. O určitej neprofesionálnosti a tendenčnosti svedčia závery
pedopsychiatra pri diagnostikovanej reakcii maloletého na stres, depresívnej poruche a úzkostnej
poruche v detskom veku, ktoré majú byť spôsobené len nevhodnosťou nariadenej úpravy styku s
otcom a podľa lekárky násilným stykom s otcom. Na druhej strane lekárka zásadne nespochybňuje
otcove väzby na dieťa ani väzby dieťaťa k otcovi. V správe z 03.05.2024 ide až tak ďaleko, že sa
vyjadruje k potrebe znaleckého dokazovania v súdnom konaní, či hodnotí vzťah medzi otcom a synom
prostredníctvom neplnenia vyživovacej povinnosti. Pre záver o tom, čo spôsobuje údajnú neurotizáciu
dieťaťa, je nepochybne dôležité, aby osoba podávajúca odborné vyjadrenie, teda aj ošetrujúci lekár či
psychiater, disponoval komplexnými informáciami podanými oboma rodičmi dieťaťa. Napokon nemožno
nespomenúť skutočnosť, že otec o vyšetrení dieťaťa zrejme ani nevedel a z vyjadrenia matky na úrade
dňa 18.10.2023 je zrejmé aj to, že dieťa stresujú aj iné faktory napr. hluk v triede a v škole, prečo ho
bolieva hlava.Súd zhodnotil argumenty matky a dospel k záveru, že v tomto konaní neboli splnené zákonné podmienky
prezásahzostranysúduformounariadenianavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenia.Znávrhunazačatie
konania nemal súd preukázané ohrozenie maloletého dieťaťa a jeho záujmov v starostlivosti matky. Súd
má za to, že toho času je nevyhnutné, aby v záujme maloletého sa rodičia začali vzájomne rešpektovať,
pretože len vzájomným rešpektovaním miesta rodičov v živote dieťaťa, je možné dosiahnuť pokojné
výchovné prostredie, umožňujúce nie len všestrannú výchovy dieťaťa ale tiež rozvoj vzťahu maloletého
s otcom. Rovnako sa javí byť potrebné, aby rodičia obnovili ich komunikáciu, vzájomne sa informovali
o potrebách, záujmoch aj aktuálnom prežívaní dieťaťa s cieľom harmonizovať rodinné prostredie,
upokojiť rodinnú situáciu a obnoviť stretnutia maloletého s otcom v pravidelných intervaloch. Je potrebné
zdôrazniť, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o mal. dieťa je prioritný záujem tohto
dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o spôsobe a podmienkach
ich výchovného pôsobenia. Treba uviesť, že posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa nie je skutkovou
otázkou, ale právnym posúdením veci. Je nepochybne v záujme maloletého mať styk s otcom na
pravidelnej báze, k čomu je podpora matky a jej pozitívny vplyv nevyhnutný. Súd z vykonaného
dokazovania zhodnotil, že aktuálne pomery v rodine neodôvodňujú podľa názoru súdu úpravu tohto
stykusúdnymrozhodnutím,nakoľkonebolapreukázalanaliehavosťpotrebypredbežnejúpravypomerov
mal. dieťaťa.“
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu ma nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolanie
odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pričom na začiatku
odvolania matka uviedla nové skutočnosti, ktoré sa odohrali 30. a 31.05.2024 a ktoré potvrdzujú
nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Vo štvrtok otec synovi volal, ale tento mu nedvíhal, pričom mu
napísal, že k nemu nechce chodiť, preto v piatok otec prišiel k bydlisku matky, ale keďže maloletý syn
bol na tréningu a matka preto nebola doma, tak otec prišiel na tréning. Po tréningu otec prišiel za synom
a chcel od neho počuť, prečo k nemu nechce chodiť. Keď syn uvidel otca, tak radšej ušiel do šatne.
Matka ho nabádala, aby sa s otcom rozprával. Syn nakoniec otcovi povedal, že k nemu nechce chodiť,
keďže otec na neho otec kričal a správal sa k nemu ako sa správal. Syn naďalej odmietal ísť k nemu,
pričom sa následne skryl za mamu a ostatných členov rodiny. Keď matka videla, že syn otca vehementne
odmieta, tak ho poslala za jeho starým otcom do auta, pričom syn následne ušiel do auta, kde sa zatvoril,
plakal a bol veľmi rozrušený. Začala ho bolieť hlava a trvalo nejaký čas, pokým sa ukľudnil a nakoniec k
otcovi nešiel. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je možné brať na ľahkú váhu stav dieťaťa, a preto je
nesprávne hodnotenie vyšetrenia a záverov psychiatričky Q.. I. Y.. Matka odmieta to, ak súd poukazuje
na to, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo komplikované a konfliktné. Bežná komunikácia rodičov de
facto aktuálne neprebieha, a preto je ťažko uveriteľné, že v aktuálnej situácii sa budú vedieť rodičia na
styku dohodnúť. Ako vyplýva z návrhu matky aj zo skutočností uvedených v odvolaní, matka napriek
tomu, že syn nechcel ísť k otcovi, ho nabádala, aby tak urobil. Avšak dieťa uvedené razantne odmieta.
Situácia dospela až k tomu, že mu boli diagnostikované vyššie uvedené psychické ťažkosti a predpísaný
K.. Nie je to teda matka, ktorá túto situáciu spôsobila, ale je to správanie otca, ktorý je také, že ho dieťa
až do takejto extrémnej miery odmieta. Nejde teda o to, či sa vedia alebo nevedia rodiča dohodnúť na
styku, keďže matka si želala, aby dieťa malo normálny vzťah so svojím otcom a nemá problém, aby
sa styk realizoval, ak o to dieťa prejaví záujem. Matka nehodnotí situáciu tendenčne ako to tvrdí súd,
čo je zrejmé z vyjadrenia dieťa pred kolíznym opatrovníkom, ktoré dňa 17.05.2023 uviedlo, že sa so
svojím otcom chce stretávať len vtedy, ak bude chcieť, nie, ak to bude mať určené. Maloletý U. uviedol,
že je zo svojho otca sklamaný z dôvodu, že nemá rád šport, nechodí na tréningy a nepodporuje ho vo
futbale. Maloletý uviedol, že ak má ísť za otcom, neteší sa naňho. Je potrebné odmietnuť úvahy súdu, v
ktorých uvažuje nad tým, čo spôsobilo zmeny v prežívaní a aktuálnom psychickom rozpoložení dieťaťa
pri vyšetrení dieťaťa dňa 03.05.2024. Je zrejmé, že dňa 17.05.2024 pred kolíznym opatrovníkom syn
naďalej konzistentne tvrdil to isté, čo tvrdil na vyšetrení dňa 03.05.2024. Rovnako je nezmyslom, ak súd
tvrdí, že matka má opakovanú snahu o úpravu styku otca v zmysle predovšetkým jej predstáv a vždy v
užšom rozsahu ako nakoniec rozhodol súd. Matka si aktuálnu situáciu nevymyslela, pričom vychádza
z reálneho stavu dieťaťa a zo záverov psychiatričky. Rovnako za protirečenie nemožno považovať
to, že dňa 18.10.2023, teda cca pred rokom a pol poukazovala matka na nedostatočný záujem zo
strany otca, pričom v aktuálnom podaní hodnotí správanie otca voči dieťaťu negatívne s spotrebou ich
styk redukovať. Tieto udalosti nepredstavujú protirečenie, ale prirodzený vývoj situácie, pričom práve
nezáujem otca o dieťa vyvrcholil až do súčasnej situácie, kedy ho maloletý začal absolútne odmietať a
styk s otcom mu evidentne škodí. Otec si túto situáciu spôsobil sám, keď nijako nereflektoval na potreby
dieťaťa, napríklad na jeho záujem o futbal, či citové potreby a dokonca na neho nezmyselne kričal, udrelho po hlave, či takmer po ňom hodil telefón. Nemožno sa čudovať, že za takejto situácie dieťa dospelo do
stavu, do ktorého dospelo, pričom súčasný platný právny stav je naďalej neudržateľný až do takej miery,
že je potrebné ho zmeniť formou neodkladného opatrenia. O postoji otca k potrebám dieťaťa svedčí aj
jeho neplatenie výživného. Pokiaľ ide o výhrady k lekárskej správe Q.. Y., matka uvádza, že ona nemá
žiaden vplyv na obsah dokumentu a vyhľadala ju, keďže je odborníckou v oblasti pedopsychiatrie, teda
v oblasti, v ktorej je potrebné ohľadom dieťaťa riešiť. Ale bez ohľadu na to, či psychiatrička prekročila
podľa názoru súdu rámec svojej odbornosti, je zrejmé, že hodnotila aktuálny stav dieťaťa, ktorý nie
je dobrý, pričom táto situácia je spôsobená stykom s otcom. O tom svedčia aj skutočnosti opísané v
návrhu na začatie konania, aj v správe kolízneho opatrovníka a je zrejmé, že ako pedopsychiatrička má
dostatočnú odbornosť na to, aby posúdila psychický stav dieťaťa. Matka preto odmieta tvrdenie súdu,
že uvedená správa nemá byť dostatočne relevantným dôkazom preukazujúcim nevhodnosť nariadenej
úpravy styku. V tejto veci nejde o jediný dôkaz, pričom matka okrem uvedeného podrobne opísala stav
dieťaťa, pričom tento sa zhoduje aj s vyjadrením dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom.
4. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
6. V danej veci je styk otca s maloletým U. upravený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp.
zn. 19P/266/2017 zo dňa 01.12.2007 v období bežného roka tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletým U. každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.30 hod. do pondelka do 08.00 hod. Je
upravené aj obdobie letných, vianočných a veľkonočných sviatkov. Zo spisu nevyplývajú skutočnosti, že
by styk syna s otcom bol v neprospech maloletého dieťaťa. Otec má záujem o maloletého, je spôsobilý
postarať sa o jeho potreby, nedopúšťa sa proti nemu takého konania, ktoré by signalizovalo potrebu
obmedzeniastyku(násilia,zanedbávania,zneužívania,trestnejčinnosti).Matkatvrdí,žeotecsynaudrel,
kričal na neho, takmer do neho hodil telefón, tieto skutočnosti však neboli osvedčené.
7. Návrh matky je fakticky návrhom na obmedzenie styku otca so synom, pretože zo spisu vyplývajú
rozdielne postoje rodičov k výchove, malá ochota rodičov spolupracovať. Ak bude možnosť styku
syna s otcom záležať na dohode rodičov (a teda aj súhlase matky), je aj podľa odvolacieho súdu
pravdepodobné, že dôjde k obmedzeniu styku.
8. Pri rozhodnutiach obmedzujúcich kontakt rodiča s dieťaťom je vždy potrebné zvážiť aj negatívne
následky takéhoto rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že pre každé dieťa je potrebné a vhodné,
aby udržiavalo pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny kontakt s oboma rodičmi. Následky nedostatku
kontaktu aj s jedným rodičom sa môžu prejaviť na zdravotnom stave dieťaťa. Je bežným stavom, že
styk jedného z rodičov s dieťaťom neprebieha vždy ideálne, resp. podľa predstáv druhého rodiča, je
však dôležité, aby aj v takejto situácii sa dieťaťa s rodičom stretávalo (pokiaľ neexistujú dôležité dôvody
na obmedzenie styku - násilie, zanedbávanie, zneužívanie, trestná činnosť).
9. Riešením styku, ktorý neprebieha ideálne, nie je obmedzenie styku, pretože toto môže ešte prehĺbiť
problémy vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, ale vzdelávanie rodičov aj detí, vzájomná spolupráca a
rešpekt rodičov, prípadne odborná pomoc. V tejto oblasti majú dôležité postavenie práve rodičia, pretože
dieťa vo veku 9 rokov nevie zhodnotiť aké opatrenia by boli v jeho záujme.
10. Dôkazom, ktorý by mohol osvedčovať, že styk dieťaťa s otcom spôsobuje problémy dieťaťu, je
lekárska správa z 03.05.2024 Q.. Y.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, keďže sa jedná o vyšetrenie v
prítomnosti len z jedného z rodičov, nie je táto správa dostatočným dôkazom na obmedzenie styku otca
s dieťaťom. Zo správy síce vyplýva, že dieťa popisuje závažné strachové reakcie, prítomné je zhoršenie
kognitívnych funkcií, strata záujmov, apatia, depresívna symptomatika, pocity beznádeje, bezmocnosti a
podľa názoru psychiatričky je potrebné riešiť styk dieťaťa s otcom aj znaleckým konaním. Z tejto správy
vôbec nevplýva, ako bol komplexne zhodnotený stav maloletého a najmä príčiny, ktoré k tomuto stavu
viedli (najmä či príčinou stavu maloletého je výlučne správanie sa otca). Zo správy nevyplýva ani to, že
styk otca so synom má byť obmedzený (má sa riešiť znaleckým konaním).11. Aj keď maloletý U. pred kolíznym opatrovníkom vyslovil názor, že by sa chcel stretávať s otcom
len vtedy, kedy on sám chce, nie vtedy, keď o tom rozhodne súd, odvolací súd poukazuje na to, že
vzhľadom na vek maloletého U. nie je možné takýto názor bez akýchkoľvek výhrad prebrať do výroku
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva nedostatočná kooperácia rodičov, nie je podľa názoru
odvolacieho súdu vhodné, aby styk otca so synom bol viazaný len na dohodu rodičov a nebol upravený
rozhodnutím súdu. Je úlohou matky vyvinúť efektívnu a reálnu snahu na to, aby sa syn stotožnil so
stretávaním s otcom a rovnako je povinnosťou otca pristupovať k stretnutiam so synom tak, aby sa syn
na tieto stretnutia tešil.
12. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je dokazovanie podstatne obmedzené, dokazovanie
sa v zásade nevykonáva (postačí osvedčenie), účastníci konania majú obmedzenú možnosť vyjadriť sa
k dôkazom. Na to, aby bol styk otca so synom obmedzený, nepostačujú dôkazy predložené v tomto
konaní o neodkladnom opatrení, je potrebné vykonať plnohodnotné dokazovanie v konaní vo veci samej.
N tomto konaní nebolo osvedčené, že je v záujme maloletého obmedziť jeho kontakt s otcom.
13. Neplatenie výživného je nežiadúce a naozaj môže svedčiť o nedostatku záujmu rodiča o potreby
dieťaťa,vtomtokonaníneboloosvedčené,ženeplatenievýživnéhojezostranyotcaprejavomnezáujmu
osynaadôvodomnaobmedzeniestyku(bolobypotrebnéďalšiedokazovanieakomplexnézhodnotenie
všetkých skutočností).
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP
v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.