Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/27/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723010578
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6723010578.3
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD.
a sudcov JUDr. Štefana Nováka, A. a B. C. D., E., C., v trestnej veci obžalovaného C. F., pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom
dňa 18. júna 2024 v Banskej Bystrici odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 2T/107/2023 zo dňa 06. decembra 2023, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného C. F. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/107/2023 zo dňa 06. 12. 2023 bol obžalovaný C. F.
uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 29. 04. 2023 v čase okolo 18.30 h v meste Zvolen na ul. G. H., pred budovou bývalej predajne CBA,
potom ako na miesto prišlo OMV zn. Toyota Prius EČV: I. XXX J., ECO TAXI, ktoré šoféroval K. B. I., J.,
nar. XX. XX. XXXX, ktoré si C. F. objednal na odvoz, tento pristúpil k vozidlu a otvoril dvere spolujazdca,
naklonil sa do vnútra, pričom uviedol, že vie, že v aute je kamera a keď mu na to K. B. I., J. odpovedal,
že v aute kamera nie je, C. F. ho opľul, následne K. B. I., J. vystúpil z vozidla, stál pri dverách a povedal
„počúvaj ma ty zasran" a ako sa díval cez kapotu auta na C. F., tento už držal vo svojej pravej ruke krátku
guľovú zbraň čiernej farby, mieril na neho s tým, že aby mu dal všetky peniaze, následne po chvíli mu
prikázal C. F. odísť preč, na čo K. B. I., J. okamžite nastúpil do vozidla, z miesta rýchlo odišiel a privolal
políciu, pričom C. F. ešte za vozidlom vystrelil zo zbrane, pričom týmto konaním poškodený K. B. I., J.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. M. XXXX/XX, I. neutrpel žiadne zranenie ani poškodenie vozidla.
Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. d), j), l), n), § 37 písm. h), § 38
ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4, § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný
a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 0T/94/2023 zo dňa 22. 06. 2023, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby
vo výmere 16 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Napokon podľa § 60 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí – 1 ks plynová zbraň Zoraki 914
auto č. A3IZR82TS03-2101530, zásobník, 3 ks plastových obalov, preukaz zbrane a nábojky v počte
50 ks, pričom v zmysle § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát –
Slovenská republika.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to proti výroku
o treste, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že od začiatkutrestného stíhania sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval, pričom motívom jeho konania bolo to,
že v minulosti si vo vozidle poškodeného zabudol mobilný telefón a poškodený mu ho odmietol vydať.
Až neskôr si uvedomil nesprávnosť svojho konania. V čase spáchania skutku bol vo veku blízkom veku
mladistvého a v jeho prípade prevažujú poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi. Vzhľadom na uvedené
preto považuje uložený trest za neprimerane prísny a požiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok a uložil mu podstatne miernejší trest, prípadne trest s podmienečným odkladom jeho výkonu.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie dňa 18. 06. 2024 v zmysle § 293 ods. 5 Trestného poriadku
v neprítomnosti obžalovaného, pretože upovedomenie o verejnom zasadnutí mu bolo doručené riadne
a včas a písomne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
zákonný a správny, preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní a dodal, že obžalovaný
sa v minulosti viezol v taxíku, keď si tam zabudol telefón a poškodený mu ho nevrátil. Je pravda, že
reagoval neadekvátne, ale poukázal na jeho postoj k trestnému stíhaniu, kedy sa od začatia ku skutku
priznával, taktiež na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, a preto navrhol, aby odvolací súd
odvolaniu vyhovel a uložil obžalovanému miernejší trest.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote
ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s §
307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo
k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, a preto odvolací
súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.
Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného poriadku
v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, a akými právnymi úvahami
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa v ňom
prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k jednotlivým výrokom
rozsudku. Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom
poučení spravil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré je
v zmysle zákona neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním, preto krajský súd v zmysle zákona, ako
aj samotného odvolania, preskúmaval len výrok o treste.
Vo vzťahu k uloženému trestu krajský súd konštatuje, že okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti
a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona, na ktoré je povinný prihliadnuť, a to na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, ako aj generálnu a individuálnu prevenciu. Okresný súd
dostatočným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, prečo obžalovanému ukladal
úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Krajský súd sa s uvedeným
odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil, preto naň v podrobnostiach odkazuje.
K námietkam obžalovaného uvedeným v podanom odvolaní vo vzťahu k výške uloženého trestu krajský
súd považuje za nevyhnutné uviesť, že v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu
sudcovská individualizácia trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípadestanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Okrem ďalších skutočností,
na ktoré je súd povinný pri ukladaní trestu prihliadnuť, patrí aj osoba páchateľa, pomery páchateľa
(majetkové, rodinné, osobné), či možnosť jeho nápravy. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd
prihliadať na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní
o treste. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona pre jeho aplikovateľnosť v konkrétnom prípade
nevyžaduje priznanie páchateľa ku spáchaniu trestného činu, ani jeho postoj k prejednávanej veci. Súd
musí zohľadniť okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa. V zmysle § 34 ods. 3 Trestného zákona trest
má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby. Krajský súd potom musí konštatovať, že obžalovanému bol uložený v podstate výchovný trest,
a to pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby v zmysle § 39 Trestného zákona. Aj
krajský súd musí konštatovať, že obžalovaný sa dopustil násilnej trestnej činnosti, navyše so zbraňou,
a preto nebolo možné uložený trest ešte ďalším spôsobom zmierniť.
S poukazom na uvedené preto krajský súd takto uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky a 8 mesiacov považuje za postačujúci a primeraný, a ktorý spĺňa atribúty generálnej aj
individuálnej prevencie, dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, ako aj prevýchovu obžalovaného,
a zároveň postihuje len obžalovaného, a zabráni mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti.
V súlade so zákonom sú aj výroky napadnutého rozsudku ohľadne zrušenia výroku o treste
z predchádzajúceho rozhodnutia (v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona v prípade ukladania súhrnného
trestu),akoajvýrokozaradeníobžalovanéhodoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia
a výrok o uloženom treste prepadnutia veci.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností preto krajský súd v zmysle § 319 Trestného poriadku
zamietol odvolanie obžalovaného C. F. ako nedôvodné.
UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.