Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/90/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202707
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124202707.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov
senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX/X, D., 2/ E. A., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., 3/ F. A., nar. X.X.XXXX, bytom
C. XXXX/X, D., 4/ G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., všetci zastúpení advokátom: JUDr.
Marcel Ružarovský, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovaným: 1/ G. F., nar.

XX.X.XXXX, bytom I. J. XXX/XX, K., 2/ L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. H. XXXX/XXX, D., zastúpený
splnomocnenom: SOJKA LEGAL s. r. o., so sídlom A. Kmeťa 357/1, Dubnica nad Váhom, IČO: 54
810 141, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.4.2024 č. k. 107C/18/2024-48, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ proti výroku I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
o d m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a vo výroku III. o trovách konania r u š í a
vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. pripustil, aby do konania pristúpil žalovaný
2/; výrokom II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa

demolovaniaoploteniaainýchstavebnýchprácačinnostínapozemkochparc.č.10505/58ovýmere632
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 10505/53 o výmere 890 m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 10505/57 o výmere 110 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava, ktoré sú zapísané na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX, a to
až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020;
výrokom III. priznal žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 79, § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods.
1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 až 3, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, 2, § 333 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Vecne dôvodil, že návrhom doručeným súdu dňa 2.4.2024 sa žalobcovia 1/ - 4/ domáhali, aby súd

nariadil neodkladné opatrenie v znení totožnom s výrokmi II. a III. napadnutého uznesenia s tým, že
ďalším podaním doručeným súdu toho istého dňa žalobcovia navrhli, aby súd do konania pripustil L. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, D. ako žalovaného 2/.

4. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi bytov
evidovaných na LV č. XXXXX v kat. úz. D., pričom pred desaťročiami im bol k bytom poskytnutý

do užívania pozemok - aktuálne parcely č. 10505/42, 10505/58 a 10505/57. Na tomto území sa
nachádzajú záhrady so stavbami, ktoré slúžia žalobcom a ostatným vlastníkom bytov v bytovom dome.Pôvodný vlastník pozemkov, ktoré dnes vlastní p. A. G., teda spoločnosť SEMAT, poskytol tieto pozemky
ako benefit pre vtedajších zamestnancov, medzi ktorých patrili aj žalobcovia. Okrem možnosti užívať
pozemky im bol poskytnutý aj materiál na stavby (garáže, sklady a iné drobné stavby), vrátane pletiva,

aby si každý „svoju“ časť pozemku oplotil. Za posledné roky majú rôzni investori záujem v danej
lokalite (C.) realizovať svoje podnikateľské zámery a vybudovať domy a cestu v tejto oblasti. Pre týchto
investorov sú však drobné stavby žalobcov prekážkou. O existencii drobných stavieb sa presvedčilo
aj mesto D. v rámci štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa v tejto oblasti realizoval a dňa 4.9.2020
spracoval písomné stanovisko, kde sa okrem iného v závere uvádza: „na predmetných pozemkoch

parc. č. 10505/52 a 10505/53 k. ú. D., má každá rodina samostatne oplotenú časť pozemku, užívanú
ako záhradku o rozlohe cca 250 - 300 m2 , so samostatnou vstupnou bránkou, pričom na každej
záhrade sa nachádzali aj drobné stavby, ktoré sa považujú za stavby v zmysle ustanovenia § 43
stavebného zákona. Záhrady užívajú niektoré rodiny aj cca 50 rokov, a to na základe súhlasu predošlého
vlastníka, bývalých Štátnych majetkov a neskôr Sematu, ako benefit pre vtedajších zamestnancov
Štátnych majetkov.“ Z dôvodu ochrany svojich práv podali žalobcovia dňa 12.11.2020 žalobu o zriadenie

práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu spočívajúcemu v práve užívania nehnuteľností a v práve
prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť. Súdne konanie je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 21C/62/2020 a doposiaľ nie je skončené. Žalovaný má záujem na vybudovaní rodinných domov a
pozemnej komunikácie v tejto oblasti, avšak by sa potreboval „zbaviť“ stavieb vo vlastníctve žalobcov,
preto vymýšľa rôzne schválnosti, aby žalobcom čo najviac znepríjemňoval život. Najskôr podal žiadosť

o vydanie stavebného povolenia ohľadom stavby „rodinný dom“ s miestom stavby C. na pozemku
parc. č. 10505/60 a 10505/61 (číslo konania OSaŽP/41350-111429/2023Mih), kde rozvody elektrickej
energie navrhoval umiestniť tam, kde aktuálne stojí jedna z drobných stavieb (stavba žalobkyne 4/).
Z dôvodu včas podaných námietok v stavebnom konaní bola nariadená obhliadka miesta a následne
bolo stavebné konanie prerušené, o čom právneho zástupcu žalobcov informovala A. A.. Vzhľadom na

prerušenie stavebného konania, navrhoval žalovaný všetkým vlastníkov bytov v lokalite C., uzatvorenie
dohody o zriadení vecného bremena, podľa ktorej by mal zriadiť a uložiť elektrickú prípojku nízkeho
napätia na pozemok vo vlastníctve vlastníkov bytov, a to bezodplatne. S týmto riešením žalobcovia
nesúhlasili a zmluva o budúcej zmluve sa nepodpísala. Za posledné dni, od minulého týždňa, žalovaný
opäť prišiel do danej lokality a začal demolovať ploty, ktoré si postavili žalobcovia so súhlasom

predošlých vlastníkov pozemkov. Tieto ploty pritom žalobcovia vybudovali pred rokmi a slúžili na to,
aby boli záhrady oddelené, ale aj na to, aby zabránili neoprávneným osobám vstupu do ich drobných
stavieb. Súčasne sa tým malo zamedziť hydine, aby sa voľne pohybovala po danej lokalite. Žalovaný
bol prostredníctvom jeho advokáta požiadaný o to, aby sa zdržal demolovania plotov a iných stavebných
činností na pozemkoch, a to až do času, kým nerozhodne Okresný súd Trnava (21C/62/2020) vo

veci zriadenia vecných bremien. Súčasťou tohto e-mailu bol aj návrh na usporiadanie práv. Na túto
žiadosť reagoval pán F. dňa 25.3.2024 slovami: „Čo sa týka činností na mojich pozemkoch, tak určite
si budem v nich pokračovať bez ohľadu na ich „žiadosť“. Do „sporných stavieb“ sa samozrejme rýpať
nebudem, to ich môžete uistiť, ale všetko ostatné si v najbližších dňoch vyčistím.“ Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný ignoruje žiadosť žalobcov a odmieta rešpektovať pokojný stav, kedy mali žalobcovia svoje

stavby a časť pozemkov oplotených na základe súhlasu predošlých vlastníkov, ale dokonca hrozí ďalším
„vyčistením“, čím vyvoláva u žalobcov nielen zbytočný stres, ale aj obavy o ich vlastníctvo k drobným
stavbám, veciam a hydiny na pozemkoch, pretože zdemolovaním pletiva sa môže ktorákoľvek tretia
osoba dostať do týchto drobných stavieb. Žalobcovia súčasne majú na pozemkoch veci, ako je napr.
drevo, kvetináče, náradie a taktiež sa tam nachádza žumpa pre bytový dom, kde majú byty aj žalobcovia.

V tejto súvislosti žalovaný slovne hrozil, že môže prísť s bagrom a „náhodou“ ju poškodí. Žalobcovia
sú presvedčení, že existuje potreba bezodkladne upraviť pomery, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa demolovania oplotenia na sporných parcelách a vykonávania iných činností, ktoré žalovaný
v e-mailovej správe označil ako „čistenie pozemkov“. Žalovaný nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých
sú postavené drobné stavby žalobcov. Plot, ktorý žalovaný demoluje, patrí žalobcom, ako sa konštatuje

aj v písomnom oznámení mesta D. ohľadom stavebného dohľadu (plot oplotilo družstvo v minulosti
a neskôr žalobcovia plot opravili a vymenili). Súčasne tým žalovaný vedome a úmyselne vystavuje
majetok žalobcov hrozbe vzniku škody, napríklad únikom hydiny alebo možnosti odcudzenia vecí, ktoré
sa na pozemkoch nachádzajú. Týmto spôsobom žalovaný vyvíja tlak na žalobcov, aby pristúpili na jeho
podmienky, ktoré mu umožnia realizovať podnikateľský zámer - výstavbu rodinných domov. Činnosť

žalovaného už opakovane riešila aj polícia, ktorá bola na miesto privolaná a požiadala žalovaného, aby
následne zabezpečil oplotenie pozemkov. Vec však ďalej neriešila, pretože nemalo dochádzať k takému
protiprávnemukonaniu,ktorébybolomožnékvalifikovaťakotrestnýčinalebopriestupok.Žalobcoviapre
úplnosť uviedli, že mesto D. už v minulosti opakovane poskytovalo ochranu pri nedovolených zásahochdo ich práv, kedy bola žalobcom napr. odpojená dodáva vody pre bytový dom (rozhodnutie Mesta D. zo
dňa 4.9.2019, číslo OPaM/35196- 96880/2019/Vtt), ako aj v prípade, keď mal vlastník pozemku (v tom
čase p. K.) nariadené, aby nevykonával žiadne stavebné práce a zdržal sa stavebných prác so stavbou

oplotenia (rozhodnutie zo dňa 11.5.2020, č. OSaŽP/35948-39485/2020/Zs). Uvedené teda dokazuje,
že žalobcovia sú opakovane vystavovaní tlakom zo strany rôznych podnikateľov, ktorých lokalita C.
láka pre realizovanie podnikateľských aktivít. Žalobcovia spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia predložili ako dôkazy: listy vlastníctva č. XXXXX, M. XXXXX, M. XXXXX, kat. úz. D., písomné
oznámenie na preverenie drobných stavieb zo dňa 4.9.2020 č. OSaŽP37531-94418/2020/Zs, žalobu o

zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, e-mailovú informáciu, návrh zmluvy o budúcej
zmluve, fotografie p. F. a jeho pracovníkov, videozáznam, e-mail zo dňa 25.3.2024, fotografie žumpy.

5. Návrhu žalobcov na pristúpenie ďalšieho subjektu - žalovaného 2/ súd prvej inštancie vyhovel, pretože
mal za to, že v danom štádiu konania bol takýto postup hospodárny a nevzhliadol žiaden dôvod, prečo
by nemal návrhu žalobcov na pristúpenie žalovaného 2/ vyhovieť.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia navrhli nariadiť neodkladné opatrenie z dôvodu, že je
potrebné, aby boli dočasne upravené pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia z dôvodu,
že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, súd predovšetkým zisťuje, či bola osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi stranami sporu, ktorá si vyžaduje bezodkladnú úpravu, či táto úprava je

potrebná, či sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a či sa
neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu, t. j. či strana sporu
nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. V danej veci súd dospel k záveru, že
zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené. Žalobcovia sa neodkladným
opatrením domáhajú ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádza

tým, že žalovaní demolujú oplotenia na pozemkoch, ktoré žalobcovia dlhodobo užívajú a na ktorých
majú postavené drobné stavby, chovajú zvieratá a majú umiestnené veci v ich vlastníctve, pričom k
pozemkom užívaným žalobcami nemajú žalovaní vlastnícke právo. Vzhľadom na závažnosť právnych
následkov, ktoré zákon s nariadením neodkladného opatrenia spája a skutočnosť, že sa zasahuje
podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ho ešte pred samotným meritórnym

rozhodnutím súdu, je nevyhnutné, aby súd dôsledne zvažoval relevantnosť a nevyhnutnosť takého
zásahu do subjektívneho práva.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
posúdil návrh žalobcov v kontexte predložených listinných dôkazov a priloženého videozáznamu a

dospel k záveru, že žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili potrebu
a opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaných zdržať
sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností na pozemkoch užívaných žalobcami,
najmä naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobcovia opísali všetky rozhodujúce
skutočnosti a dostatočne osvedčili neodkladnosť potreby upraviť pomery strán sporu, keďže žalovaní

pristúpili k demolovaniu oplotenia žalobcami užívaných pozemkov, čo mal súd osvedčené vzhliadnutím
videozáznamu pripojeného k návrhu; zásahmi do vecí žalobcov hrozil žalovaný 2/ aj v e-maile
doručenom právnemu zástupcovi žalobcov. Z predložených listín mal súd osvedčené, že žalovaní majú
desaťročia v dlhodobom užívaní pozemky parc. č. 10505/58, č. 10505/57, č. 10505/53, kat. úz. D.,
nachádzajúce sa pred vchodmi do bytového domu, v ktorom sú vlastníkmi bytov. Tieto pozemky im boli

poskytnuté bývalým vlastníkom pozemkov do užívania ako súčasť bytu, prípadne ako zamestnancom.
Žalobcovia majú im pridelené pozemky riadne oplotené so samostatnou bránkou so súhlasom
bývalých vlastníkov pozemkov. Ďalej mal súd osvedčené, že žalobcovia sú vlastníkmi drobných stavieb
postavených na predmetných pozemkoch a predmetov nachádzajúcich sa na pozemkoch. Konaním
žalovaných, t. j. demolovaním oplotenia vo vlastníctve žalobcov, dochádza k zásahu do ich vlastníckeho

práva, poškodeniu vecí v ich vlastníctve a zároveň sú vystavení potenciálnemu ohrozeniu vlastníckeho
práva k hnuteľným veciam a nehnuteľnostiam nielen zo strany žalovaného 1/, ktorý sa vyjadril, že
všetko okrem stavieb žalobcov „vyčistí“, ale aj zo strany tretích osôb, keď prístup na užívané pozemky
nebude zabezpečený (zdemolovaným) oplotením. Navyše, súd mal osvedčené, že k neoprávneným
zásahom do oplotenia žalobcov dochádza konaním žalovaných, ktorí podľa listov vlastníctva nie sú

vlastníkmi predmetných pozemkov. Keďže v prípade drobných stavieb žalobcov sa jedná o stavby na
cudzom pozemku, žalobcovia v roku 2020 iniciovali súdne konanie, vedené na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 21C/62/2020, v ktorom sa domáhajú zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
spočívajúcom v práve užívania nehnuteľnosti a zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenuspočívajúcom v práve prechodu a prejazdu cez nehnuteľnosť. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že
narušenému a ďalej ohrozovanému právu žalobcov je potrebné poskytnúť ochranu, a to do až do času,
kým Okresný súd Trnava nerozhodne v spore vedenom pod sp. zn. 21C/62/2020, predmetom ktorého

je návrh žalobcov na zriadenie vecného bremena. Samotní žalobcovia sa totiž domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia iba na toto určité obdobie - do právoplatného skončenia konania vo veci sp.
zn. 21C/62/2020.

8. Súd prvej inštancie mal na základe uvedeného osvedčenú reálnu potrebu riešenia danej situácie

práve neodkladným opatrením, nakoľko v danej veci existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy žalobcom. Žalobcovia podľa súdu prvej inštancie hodnoverne osvedčili dôvodnosť nároku, ktorému
sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd vyhodnotil skutkové tvrdenia žalobcov tak, že
tieto sú spôsobilé odôvodniť opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia a zároveň žalobcovia
v konaní osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením.
Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán sporu alebo zabezpečenie výkonu

existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo možného rozhodnutia. V prejednávanej veci podľa
názoru súdu prvej inštancie existuje dôvodná obava, že realizáciou ďalších zásahov do pokojného
užívania pozemkov žalobcami, môže dôjsť k nezvratnému zásahu do majetkových práv žalobcov zo
strany žalovaných, pričom pozastavením demolácie oplotenia a pozastavením iných stavebných prác
a činností na užívaných pozemkoch nariadením neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden

nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch ani na strane žalovaných;
bezodkladná úprava pomerov bude mať za následok iba spočívanie jestvujúceho právneho a faktického
stavu, a to len do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trnava vo veci sp. zn. 21C/62/2020.
Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto prípade nebolo potrebné, aby žalobcom bola
ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože takéto konanie už prebieha.

Podotkol tiež, že počas trvania účinkov neodkladného opatrenia sa môžu žalovaní domáhať jeho
zrušenia pre odpadnutie dôvodov, ktoré pôvodne viedli k jeho nariadeniu (§ 334 CSP).

9. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 CSP, vecne plným procesným úspechom žalobcov.

10. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov II. a III. podal včas odvolanie žalovaný 1/ s návrhom
na jeho zrušenie voči žalovanému 1/, alternatívne navrhol jeho zmenu tak, že odvolací súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ zamietne. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1
písm. a/ a h/ CSP. Žalovaný namietal absenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore. Uviedol, že

na nehnuteľnostiach parc. č. 10505/58, parc. č. 10505/53 a parc. č. 10505/57, kat. úz. D., nikdy nebol,
a to ani v inkriminovanom čase, preto z nich ani nemohol nič odstraňovať, u nikoho si takéto služby
neobjednával a ani za ne neplatil. Tvrdenia žalobcov považoval v tomto smere za zjavne nepravdivé. Nie
je vlastníkom nehnuteľností ani stavieb sa tam nachádzajúcich. Poprel, že by na predloženej fotografii,
či videozázname bol on. Mal za to, že žalobcovia účelovo zamieňajú jeho a jeho brata – L. F., ktorého

uvádzajú ako žalovaného 2/, čo vyplýva aj z e-mailu z 25.3.2024, ktorý bol adresovaný žalovanému
2/. V prebiehajúcom stavebnom konaní žiada o vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinný na
pozemkoch parc. 10505/60 a 10505/61, kat. úz. D., pričom ide o iné pozemky ako uvádza súd prvej
inštancie v uznesení. Poprel, že by mal potrebu zbaviť sa stavieb vo vlastníctve žalobcov a že im robí
schválnosti, pričom s údajným demolovaním oplotenia a stavebnými prácami na nehnuteľnostiach nemá

nič spoločné.

11. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu aj žalovaný 2/ s návrhom jeho zrušenie
voči žalovanému 2/ a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne
navrhol jeho zmenu tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému

2/ zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil ust. § 365
ods.1písm.a/,b/,d/,f/,g/,h/CSP.Kskutkovýmtvrdeniamžalobcov,žepreddesaťročiamiimbolkbytom
poskytnutý do užívania pozemok – aktuálne parcely č. 10505/42, 10505/58 a 10505/57, žalovaný 2/
doplnil, že pred desaťročiami bol poskytnutý do užívania pozemok, okrem uvedených aj aktuálne parcely
č. 10505/18,19,20 až 10505/51. Uviedol to z dôvodu, že v tom čase pred desaťročiami aj byty patrili

pôvodnému vlastníkovi. Pôvodný vlastník odpredal byty aj s priľahlými pozemkami obyvateľom v nich
žijúcich. Podľa výpisu z katastra si niektorí ľudia odkúpili väčšie pozemky a niektorí menšie. Pôvodný
vlastník predal vlastníkom bytového domu postaveného na parcele 10513 aj časť priľahlého pozemku,
konkrétne 10505/18 o výmere 1590 m2. Na základe vyjadrenia niektorých vlastníkov bytov (napr. pánA.) v tomto bytovom dome, nemali záujem o odkúpenie väčšieho pozemku, resp. nebola zhoda všetkých
spoluvlastníkov na odkúpenie väčšieho pozemku a z tohto dôvodu im bol odpredaný iba pozemok
10505/18. Na sporné záhrady mali nájomnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2019. Zo 14 spoluvlastníkov

bytovky a pozemku 10505/18 v súčasnosti iba žalobcovia nerešpektujú aktuálny a právny status quo. Na
predmetných pozemkoch je žalovaný 1/ prvý a jediný záujemca o stavbu rodinných domov. K tvrdeniu
žalobcov, že žalovaný (nie je zrejmé, ktorý zo žalovaných 1/ a 2/) robí rôzne schválnosti, aby žalobcom
čo najviac znepríjemňoval život, odkazujúc aj na podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia
ohľadom stavby ,,rodinný dom“, žalovaný 2/ nerozumel, čo je na podaní žiadosti o stavbu RD schválnosť.

Uviedol, že vlastníčka, resp. žalovaný 2/ v mnohých smeroch vychádzajú vlastníkom bytov v ústrety, od
drobných výpomocí, za ktoré nepožadujú žiadnu odplatu, cez prechod cez pozemky, ku ktorým nemajú
žiadne práva tretích osôb, až po umožnenie nerušeného a bezplatného parkovania na pozemkoch
vlastníčky. Pôvodný vlastník areálu predal inter alia aj žalobcom pozemok vedľa ich bytov (10505/18 o
výmere 1590 m2) a väčšina vlastníkov bytov si bez komplikácií na uvedený pozemok presťahovala svoje
veci z vyprataných nelegálnych stavieb, žalobcovia si ich ponechali voľné. K tvrdeniam žalobcov, že

žalovanýodmietarešpektovaťdobromyseľnosťžalobcov,ktorýkonalisosúhlasompredošléhovlastníka,
žalovaný 2/ konštatoval, že súhlas pôvodného vlastníka bol obsiahnutý v nájomnej zmluve na uvedené
záhradky, ktorá mala dobu určitú, a to do 31.12.2019. K tvrdeniu žalobcov, že už v minulosti im mesto
D. poskytovalo ochranu pri nedovolených zásahoch do ich práv, uviedol, že ak aj nejaké poskytnutie
ochrany bolo realizované, nikdy nemalo nič spoločné so žalovanými a ani vlastníčkou pozemkov p.

G. a ani s ich činnosťami. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nevyplýva, akým
spôsobom sa konanie žalovaného 2/ týka žalobcov 2/ a 3/ (B. A.). Pri čistení pozemkov od smetí, prišla
za žalovaným 2/ žalobkyňa 3/ (p. A.) a poprosila ho, aby sa vyhli časti pozemku, ktorý majú oplotený,
že momentálne majú syna B. A. odcestovaného na východe a že on chce dohadovať riešenie v danej
lokalite. Požiadavke p. A. bolo vyhovené. Zo strany rodiny A. do dnešného dňa neprišla žiadna reakcia

na riešenie situácie, ale iba tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Oplotenie, na ktoré
poukazujú žalobcovia, a ktoré bolo odstraňované pri stavbe žalobkyne 4/ (p. H.) bolo z časti spadnutá
šopa, vo vzťahu ku ktorej bol súhlas od p. N. F. (ďalší vlastník bytu v danej lokalite), ktorý je susedom
pani H. a uvedená „stavba“, ako aj časť plota z pravej strany, patrila kedysi jemu.

12. Žalovaný 2/ v celom rozsahu poprel všetky rozhodujúce skutkové zistenia súdu v napadnutom
uznesení, keďže súd vychádzal výlučne z podkladov od žalobcov, ktoré sú účelovo vytrhnuté tak z
obsahu súdneho konania v merite veci vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020,
ako aj z ďalších nesúvisiacich správnych konaní, ktoré sa netýkajú dotknutých nehnuteľností a ani
žalovaného 2/. Z informácií a podkladov, ktoré žalovanému 2/ poskytla p. G., vyplýva, že predmetom

konania pod sp. zn. 21C/62/2020 je súdny spor medzi súčasným vlastníkom pozemkov (p. G.) a
žalobcami ako vlastníkmi nelegálnych a neoprávnených stavieb na týchto pozemkoch. Žalovaný 2/ nie
je stranou tohto sporu a ani nie je pasívne vecne legitimovaným v predmetnom spore. V predmetnom
konaní je podaná vzájomná žaloba vlastníčky pozemkov v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 a 2
OZ. Žalobcovia nedisponujú žiadnym právnym titulom, ktorý by ich oprávňoval zriaďovať stavby na

dotknutých pozemkoch, čo je predmetom konania sp. zn. 21C/62/2020. Žalobcovia poukazujú výlučne
na nájomný vzťah, ktorý sám o sebe nie je právnym titulom na zriadenie stavby. Konanie vedené pod
sp. zn. 21C/62/2020 nemôže tvoriť skutkový a ani právny základ na nariadenie neodkladného opatrenia
voči žalovanému 2/. Žalobcovia nevedú žiaden súdny spor k týmto častiam pozemkov vo vlastníctve
vlastníčky pozemkov, kde sa mala namietaná činnosť žalovaného 2/ (navyše nevykonávaná vo vlastnom

mene a na vlastný účet) vykonávať. Žalobcovia tak účelovo pripisujú konaniu žalovaného 2/ zásah do
pokojného stavu k ich užívaniu neoprávnených drobných stavbám z titulu vedeného súdneho sporu
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020. Žalobcovia zúžili svoj žalobný nárok uplatnený
v zmysle ustanovenia § 135 ods. 3 OZ na konkrétne nelegálne a neoprávnené drobné stavby, o čom
však súd pri tomto návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia neinformovali. Upravený petit v konaní

sp. zn. 21C/62/2020 nezahŕňa žiadnu časť vypratávaného pozemku. Naopak, úprava petitu v konaní
sp. zn. 21C/62/2020, ako aj samotné zameranie priloženými geometrickými plánmi (jeden geometrický
plán naďalej chýba) – vypracovanými na žiadosť samotných žalobcov, ktoré tvoria prílohu úpravy
petitu zo dňa 27.6.2023 ešte viac zužujú nelegálne drobné stavby vo vzťahu k žalobnému nároku.
Žiadny z vypracovaných geometrických plánov ani špecifikácia upraveného petitu neuvádza žiadnu

časť pozemkov vlastníčky, kde sa mali údajné činnosti žalovaného 2/ vykonávať. Prípadná neurčitosť
žalobného návrhu (chýbajúci geometrický plán žalobcov) nemôže byť na škodu ani žalovanému 2/ a
ani vlastníčke pozemkov. Vzhľadom na odlišnosť predmetu oboch konaní, neexistuje skutková spojitosť
medzi súdnym konaní sp. zn. 21C/62/2020 medzi žalobcami a vlastníčkou pozemkov a tvrdenýmkonaním žalovaného 2/ na iných častiach pozemkov vlastníčky pozemkov (časť „záhrad“), ktoré nie
sú predmetom súdneho sporu sp. zn. 21C/62/2020. Z mailovej komunikácie vyplýva, že žalovaný 2/
informoval právneho zástupcu žalobcov, že v nesporných častiach pozemkov, ktoré už boli žalobcami

dobrovoľne vypratané a odovzdané, sa začne vykonávať vypratanie neodstránených častí na vlastné
náklady.Dožiadnehopokojnéhostavusanezasiahlo,pretoževypratávaniesatýkavýlučnelentýchčastí
pozemkov vlastníčky pozemkov, ktoré už mali byť vypratané, a to podľa samotného tvrdenia žalobcov.
Z dôvodu, že títo nevypratali časti pozemkov „záhrad“ v celom rozsahu, ale ponechali tam množstvo
odpadu a drobné konštrukcie, musia sa odstraňovať na náklady vlastníčky pozemkov. Žalovaný 2/

poukázal na to, že súd mal k dispozícii žalobný návrh žalobcov vo veci samej, kde je táto skutočnosť
žalobcami nesporne uvedená. Žalobcovia v žalobe sami uvádzajú, že predmetom súdneho konania sp.
zn. 21C/62/2020 nie sú iné nehnuteľnosti okrem tých, ktorých sa touto žalobou domáhajú, a výslovne
uviedli, že časti záhrad, ktoré nie sú nevyhnutné na užívanie ich drobných stavieb, už vypratali a
žalovanému 1/ nebránia v ich užívaní. Žalobcovia tiež predložili k tomuto skutkovému vyjadreniu nákres,
ktorý je obdobný ako neskôr doplnené geometrické plány k úprave petitu. Už zo samotného nákresu

vyplýva, že tie časti pozemkov, ktoré boli vypratávané sú časťami záhrad, kde žalobcovia sami tvrdili,
že ich dobrovoľne vypratali a odovzdali. Zároveň vyhlásili, že vlastníčke pozemkov nebránia v ich
pokojnom užívaní, čo je v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením. Žaloba je v zmysle úpravy
petitu a priložených geometrických plánov zúžená výlučne na konkrétne nelegálne drobné stavby a
konkrétnečastipozemkov.Žalovaný2/odmietoltvrdeniažalobcov,žebytietoskutočnostinerešpektoval,

ako aj to, že by svojím konaním zasiahol do pokojného stavu užívania týchto nelegálnych drobných
stavieb, ktoré sú predmetom súdneho sporu sp. zn. 21C/62/2020. Predmetom súdneho sporu sp. zn.
21C/62/2020 tak nie je žiadne oplotenie žalobcov na pozemkoch vlastníčky pozemkov. Táto skutočnosť
nevyplývaanizposlednéhoupravenéhopetitužalobyaužvôbecniezpriloženýchgeometrickýchplánov
žalobcov, ktoré tvoria prílohu upraveného petitu. Žiadne súdne konanie, ktoré by sa týkalo akýchkoľvek

nárokov žalobcov vo vzťahu k pozemkom vlastníčky (v časti „záhrad“) sa v súčasnosti nevedie.

13. Žalovaný 2/ k skutočnostiam o správnych konaniach o štátnom stavebnom dozore tiež doplnil, že
sa netýkajú dotknutých pozemkov vlastníčky, merita súdneho sporu vedeného pod sp. zn. 21C/62/2020
a ani tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný 2/ nebol ani účastníkom týchto

správnychkonaní,pretoniejezrejmé,akáskutočnosťvovzťahuknariadeniuneodkladnéhoopatreniasa
máichobsahompreukazovať.Žalovaný2/tiežuviedol,ženaparc.č.10505/58sanachádzaajnelegálna
stavba p. D., s ktorým došlo k zmierlivému vyriešeniu veci, keď tento rešpektoval vlastnícke právo
vlastníčky pozemku, svoju stavbu si vypratal a opakovane (podľa vzájomnej dohody) požadoval, aby sa
predmetná stavba zbúrala a stavebný odpad zneškodnil v súlade so zákonom. Nariadené neodkladné

opatrenie tak bez akéhokoľvek právneho dôvodu zasahuje do vzájomných vzťahov tretích osôb, keď
vlastníčke (prostredníctvom žalovaného 2/) a p. D. neumožňuje vykonávať akékoľvek činnosti na parcele
č. 10505/58.

14. Ďalej namietal, že súdu prvej inštancie malo byť zrejmé, že žalobcovia k pôvodnej žalobe predložili

aj dôkaz v podobe nákresu, ktoré časti už neužívajú. Súd ignorovaním zjavných skutočností nesprávne
právne vyhodnotil rozsah domnelého zásahu žalovaným 2/ do pokojného stavu užívania neoprávnených
drobných stavieb žalobcov, ktorých sa táto činnosť ani netýka. V predmetných častiach pritom už
došlo k dobrovoľnému vyprataniu žalobcami a odovzdaniu vlastníčke pozemkov. Účelové vytrhnutie
skutočností z kontextu súdneho sporu vo veci samej malo za následok neobjektívnosť posúdenia

(ne)existencie a rozsahu zásahu do práv žalobcov (žalobcovia neuviedli, že došlo k podaniu vzájomnej
žaloby vlastníčkou pozemkov ako aj, že došlo k úprave petitu k ich žalobného návrhu, ktorý v priloženej
podobe nie je ani aktuálny a rozsahom nepokrýva ani časti pozemkov, na ktorých sa činnosti žalovaného
2/ vykonávala v nespornom rozsahu). Žalovaný 2/ ani ďalšie osoby na videozázname/fotodokumentácii
nedali súhlas s vyhotovovaním obrazových alebo obrazovo-zvukových záznamov ich osôb, preto

takýto dôkaz je v rozpore s Čl. 16 ods. 2 CSP a nemožno ho vykonať pre účely tohto súdneho
konania. Týmto konaním navyše boli porušené právne predpisy na ochranu osobných údajov. Z
videozáznamu maximálne môžu vyplývať skutočnosti, že dochádza k opačnému zásahu žalobcami
do práv vlastníčky pozemkov, kde bez jej súhlasu dochádza k vstupu na jej súkromný pozemok zo
strany žalobcov, a to mimo častí, ktoré sú predmetom súdneho sporu vedeného na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020 a k priamemu zásahu do pokojného užívania pozemkov vlastníčkou
pozemkov prostredníctvom poverených 3. osôb. Mimo častí, ktoré sú predmetom súdneho sporu
sp. zn. 21C/62/2020, nemajú žalobcovia žiadne oprávnenie zasahovať do práv vlastníčky pozemkov,
obmedzovať práva 3. osôb, ktoré akýmkoľvek spôsobom nezasahujú do ich pokojného stavu užívanianelegálnych a neoprávnených drobných stavieb vymedzených upraveným petitom žaloby s odkazom
na vypracované geometrické plány až do skončenia súdneho sporu. Žalovaný 2/ uviedol, že súdny
spor vedený pod sp. zn. 21C/62/2020 v celom rozsahu rešpektuje, avšak ten sa tohto nariadenia

neodkladného opatrenia vôbec netýka. Za rovnako nesprávne právne posúdenie považuje žalovaný 2/
aj posúdenie svojej pasívnej vecnej legitimácie, keď žalovaný 2/ nie je vlastníkom žiadneho z dotknutých
pozemkov, ak na uvedených pozemkoch bol, znamená to len toľko, že mal na to príslušný mandát konať
v mene a na účet niekoho. Nesprávne právne posúdenie sa týka aj posúdenia potreby podania žaloby
vo veci samej, pretože žiadne konanie, ktoré by sa týkalo častí nehnuteľností („záhrady“) sa nevedie.

15. Podľa žalovaného 2/ nebola splnená ani podmienka bezodkladnej úpravy pomerov, a to s poukazom
uvedené skutočnosti. Súd prvej inštancie tiež porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces,
pretože nedostatočnými a nesprávnymi skutkovými zisteniami vzniesol do rozhodovacej činnosti
arbitrárnosť a svojvôľu, nevysporiadal sa účelovou argumentáciou žalobcov (s konkrétnymi uvádzanými
skutočnosťami a okolnosťami, nezodpovedajúcim rozsahom nariadeného neodkladného opatrenia na

celý rozsah parciel, ktoré naviac nie sú vo vlastníctve žiadneho zo žalovaných), nevysporiadal sa so
základnou procesnou podmienkou podľa § 324 ods. 3 CSP a síce, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, ako aj porušením princípu právnej istoty.

16. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť. Uviedli, že napriek tomu, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností,
obaja žalovaní majú záujem v lokalite C. vybudovať rodinné domy, teda realizovať ich podnikateľský
zámer. Žalobcovia nesúhlasili s tým, že žalovaný 1/ je prvý a jediný záujemca o stavbu rodinných domov
(aj keď len on požiadal o vydanie stavebného povolenia), pretože už predošlí vlastníci (napr. pán K.)
mali záujem o danú lokalitu a zmieňovali sa o výstavbe nehnuteľností. Keďže sa to p. K. nepodarilo

z dôvodu, že žalobcovia dbajú na svoje práva a tieto náležite ochraňujú, boli pozemky prevedené na
aktuálneho vlastníka. Konanie žalovaných je navzájom prepojené a premyslené, kedy každý z nich
vykonáva niektoré kroky smerujúce k tomu, aby žalobcov vyštvali z aktuálnych záhrad, kde majú drobné
stavby. Projekt na vybudovanie rodinných domov sa realizuje v prospech žalovaného 1/, ale mimosúdne
rokovania s právnym zástupcom žalobcov viedol žalovaný 2/. Obaja žalovaní konajú a správajú sa tak,

ako by im pozemky patrili, hoci vlastníkom je odlišná osoba. Uvedené skutočnosti svedčia o tom, že
pasívna legitimácia oboch žalovaných je dostatočne osvedčená. Obaja majú totiž zjavný záujem na
vybudovaní rodinných domov, avšak drobné stavby žalobcov považujú za prekážku.

17. Konanie žalovaných je potrebné vnímať aj v časovej súvislosti, najmä s prihliadnutím na to, že

žalovaný 1/ požiadal o vydanie stavebného povolenia, a hoci vedel o drobnej stavbe žalobkyne 4/,
elektrický zdroj navrhoval vybudovať na tomto mieste. Stavebné konanie ale bolo prerušené po tom,
čo stavebný úrad na základe miestnej obhliadky zistil, že drobná stavba sa tak skutočne nachádza.
Následne žalovaný 1/ predložil vlastníkom bytov návrh dohody o zriadení vecného bremena, podľa
ktorého mal mať bezplatne zriadený zdroj elektrického napätia na pozemkov vlastníkov bytov, teda aj

žalobcov. Po tomto neúspešnom pokuse uzatvoriť zmluvu sa začalo s demolovaním plotov. Časová
súvislosť je teda zrejmá, že k demolácii plotov došlo aj zo strany žalovaného 1/, ako aj v jeho
záujme. Tvrdenia žalovaného 1/ sa javia byť účelové a zavádzajúce, keď žalovaný 1/ konštatuje, že na
pozemkoch ani nebol. Tomuto tvrdeniu ťažko uveriť, keď má pripravený projekt na výstavbu rodinných
domov a je účastníkom stavebného konania, v ktorom sa okrem iného realizovala aj miestna obhliadka.

Je teda ťažké predstaviť si, že žalovaný 1/ ide stavať a nevie kde ani nevie, ako to tam vyzerá. Žalovaný
1/ je teda pasívne legitimovaným v tomto spore, čo osvedčujú jednotlivé skutkové tvrdenia, osvedčené
dôkazmi, ako aj časová súvislosť konania (t. j. od stavebného povolenia až po búranie oplotenia).
Odvolacie námietky žalovaného 1/ sú preto podľa žalobcov nedôvodné.

18. Ani odvolacie námietky žalovaného 2/ podľa žalobcov nie sú dôvodné. Žalovaný 2/ nepopiera, že
nie je vlastníkom pozemkov ani drobných stavieb ani to, že demoloval oplotenie. Nikdy neuviedol, že
by nemal konať vo vlastnom mene, keď napr. aj z e-mailu z 25.3.2024 a videozáznamu je zrejmé, že
žalovaný 2/ konal vo svojom mene a vedome. V tejto súvislosti sú irelevantné námietky, že žalovaný
nezasahuje do drobných stavieb žalobcov. Rovnako tak nešlo zo strany žalovaného 2/ iba o čistenie

pozemkov od smetí. Hoci nie je vlastníkom pozemkov, koná a rozhoduje o nich, pričom pani G. je
vlastníčkou iba pro forma. Žalovaný 2/ nikdy neuviedol, že by mal konať v jej mene. Vždy o pozemkoch
hovoril ako o svojich, čo potvrdzuje aj e-mail z 25.3.2024. Svojou e-mailovou správou žalovaný 2/
nedal žalobcom na výber nič iné, než brániť sa súdnou cestou, pretože žiadosť žalobcov nebola preneho dostatočným upozornením na možný zásah do ich práv. Žalovaný 2/ jeho odvolaním naznačuje,
aby si žalobcovia svoje veci z pozemkov a drobných stavieb premiestnili, pričom sám označuje časti
pozemkov, kde by podľa predstáv žalovaného 2/ mohli tieto veci uskladniť. Skutočnosť, že tak urobili

iní vlastníci bytov v bytovom dome neznamená, že žalobcovia majú zasahovať do pokojného stavu.
Žalovaný 2/ opomína fakt, že žalobcovia vybudovali ich drobné stavby pred desiatkami rokov, pričom od
pôvodných vlastníkov dostali aj pletivo, aby si jednotlivé záhrady oplotili. Táto skutočnosť bola zistená
aj stavebným dohľadom mesta D.. Na uvedenom nič nemení ani nájomná zmluva, ktorá trvala do
roku 2019, pretože dobromyseľnosť žalobcov sa posudzuje podľa okolností, kedy došlo k prenechaniu

pozemkov do užívania, poskytnutiu materiálu na vybudovanie drobných stavieb ako aj k poskytnutiu
pletiva na oplotenie. Žalobcovia tak pokojne užívali svoj majetok (drobné stavby) a aj pozemky, na
ktorých okrem iného pestujú zeleninu a ovocie, či chovajú zvieratá. Oplotenie pozemkov a drobných
stavieb slúžilo ako ochrana vlastného majetku žalobcov, vrátane zabezpečenia toho, aby sa chované
zvieratá nedostávali na vedľajšie pozemky. Tento účel oplotenia je v súlade s ustanovením § 12
vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Neobstojí ani argument žalovaného, že sporné oplotenie nie je zaznamenané

v geometrickom pláne a ani nie je predmetom konania sp. zn. 21C/62/2020, pretože oplotenie sa do
geometrického plánu nezaznamenáva.

19. Podľa žalobcov, konanie žalovaných nemôže požívať ochranu pre rozpor s dobrými mravmi,
pretože účelom demolovania oplotenia bolo vyvinúť nátlak na žalobcov, aby sa vzdali drobných stavieb.

Obaja žalovaní po neúspešných mimosúdnych pokusoch, prerušenom stavebnom konaní, neuzatvorení
zmluvy o zriadení vecného bremena, zašli tak ďaleko, že fyzicky demolovali oplotenie pozemkov a
drobných stavieb s cieľom prinútiť žalobcov premiestniť svoje stavby a uvoľniť tak pozemky. V žiadnom
prípade nešlo o čistenie či upratovanie pozemkov, ktorú činnosť mohli žalovaní vykonať kedykoľvek pred
tým alebo po dohode so žalobcami. V tejto veci viackrát zasahovala polícia, pričom prítomnosť hliadky

na určitý čas prerušila konanie žalovaných v podobe demolovania plotov, avšak následne sa v tejto
činnosti pokračovalo.

20. Žalobcovia tiež považovali za správny výrok súdu v časti trvania neodkladného opatrenia do
právoplatného rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020, pretože

v prípade zamietnutia žaloby bude môcť vlastník pozemku, či už sám alebo pomocou žalovaných,
zbúrať nielen oplotenie, ale aj samotné stavby. Tento záver súdu je preto logicky opodstatnený, pričom
nezasahuje do práv iných osôb, ako sú strany sporu v tomto konaní.

21. Žalovaný 1/ v replike zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Poprel tvrdenia

žalobcov a dodal, že jemu uložený zákaz demolovať oplotenie ho nijako neobmedzuje, pretože nikdy
nedemoloval, ani nemal v úmysle demolovať oplotenie žalobcov a ani v budúcnosti taký záujem mať
nebude. V tejto súvislosti však odmietol, aby mal znášať akúkoľvek náhradu trov konania žalobcov za
vedenie takéhoto konania voči nemu.

22. Žalovaný 2/ v replike taktiež zotrval na podanom odvolaní a zdôraznil, že žalobcovia preukazovali
vzťah navrhovaného neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej poukazom na konanie
vedené pod sp. zn. 21C/62/2020. Ak by však súd prvej inštancie skúmal merito veci v dotknutom súdnom
konaní a okruh strán sporu, musel by nevyhnutne zistiť, že žiaden zo žalovaných nie je stranou sporu
v konaní sp. zn. 21C/62/2020 a že to, čoho sa žalobcovia domáhajú v konaní sp. zn. 21C/62/2020,

bolo naposledy vymedzené žalobcami v podaní zo dňa 27.6.2023 označenom ako „Úprava petitu
žaloby“. Aj len jednoduchou analýzou navrhovaného petitu v spojení s predloženým geometrickým
plánom sa dá zistiť, že návrh vo veci samej sp. zn. 21C/62/2020 priamo nesúvisí s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže sa týka stavieb (garáž, šopa a pod.), ktoré sú odstraňované
z pozemkov vo vlastníctve tretej osoby (p. G.) a nikto tretí neprejavil žiaden úmysel na ne do

právoplatného skončenia veci sp. zn. 21C/62/2020 akokoľvek siahať. Neexistuje akákoľvek naliehavosť
potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, pretože žalovaný 2/ nie je pasívne legitimovaný
uplatňovať práva, ktorých obmedzenie žiadajú nariadiť žalobcovia. Nie je preto ani dôvod tejto osobe
ako nevlastníkovi ukladať povinnosti, ktoré by súviseli s užívaním a nakladaním s pozemkami, ktoré
patria tretej osobe (p. G.). Žalovaný 2/ ako nevlastník ani objektívne s dotknutými pozemkami nakladať

sám vo vlastnom mene nemôže a toto právo mu nevyplývalo zo žiadneho žalobcami predloženého
dôkazu. Ak žalovaný 2/ konal, konal tak na základe mandátu vlastníčky pozemkov. Nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy sa tak nariadeným opatrením nijako neodstránilo, keďže vlastníčka
pozemkov môže na činnosti, na ktoré poverila žalovaného 2/, poveriť akúkoľvek tretiu osobu. Absencianaliehavosti je znásobená aj tým, že k čisteniu pozemkov dochádzalo výlučne v nesporných častiach
pozemkov, ktoré už boli žalobcami dobrovoľne vypratané a odovzdané, a to podľa ich vlastných tvrdení.
Žalobcovia predmetnú argumentáciu žalovaného 2/ uvedenú v jeho odvolaní o dobrovoľnom vyprataní,

obišli. V ostatnom s tvrdeniami žalobcov nesúhlasil, pričom k tvrdeniu žalobcov, že oplotenie sa do
geometrického plánu nezaznamenáva (i keď to žalovaný 2/ nikdy netvrdil) dodal, že z geometrického
plánu, ktorý si nechali vyhotoviť samotní žalobcovia, vyplýva, že ich žaloba je v zmysle úpravy petitu a
priložených geometrických plánov zúžená výlučne na konkrétne nelegálne drobné stavby a konkrétne
časti pozemkov, a to mimo rozsahu oplotenia. Ak sa chceli žalobcovia domáhať iura in re aliena až po

hranicu oplotenia, dali by si vyhotoviť geometrický plán, ktorý by časť pozemku vlastníčky zameral až po
jestvujúce oplotenie a v takomto rozsahu by sa následne žalobcovia domáhali svojich domnelých práv
žalobou. K ničomu takému doposiaľ nedošlo.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), sa najskôr zaoberal skúmaním existencie formálnych

podmienokprepodanieodvolaniažalovaného2/,atopredovšetkýmjehoprípustnosťou(keďžežalovaný
2/ napadol uznesenie súdu prvej inštancie výslovne v celom rozsahu), pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného 2/ proti výroku I. napadnutého uznesenia, ktorým súd pripustil, aby do konania
pristúpil žalovaný 2/, je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné, odmietnuť.

24. Ustanovenie § 357 CSP koncipuje prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie len
v tých prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne vypočítané, pričom uznesenie, ktorým súd pripustil, aby
do konania pristúpil ďalší subjekt (§ 79 CSP) sa v tomto taxatívnom výpočte nenachádza. Uvedené
logicky vyplýva z toho, že žalobca určuje okruh subjektov sporu, pričom súd pri rozhodovaní o pristúpení
ďalšieho subjektu neprihliada na hmotnoprávne ustanovenia, a teda či je označený subjekt aj nositeľom

tvrdených práv alebo povinností, ale aplikuje len ustanovenia procesného práva a prihliada najmä na to,
či sú splnené všeobecné podmienky účastníctva, teda predovšetkým procesná subjektivita a procesná
spôsobilosť pristupujúceho subjektu. Súhlas žalovaného s pristúpením ďalšieho subjektu sa nevyžaduje
a jeho nesúhlas, ako pristupujúceho žalovaného, je irelevantný. Ak má subjekt pristupujúci do konania
vystupovať na strane žalovaného, nemôže svojmu vstupu zabrániť ani svojím nesúhlasom, ani podaním

odvolania (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Obo/91/99, ZSP č. 6/2000). Pretože žalovaný 2/
podal odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, t. j. aj čo do výroku I.
napadnutého uznesenia, odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako s použitím ust. § 386 písm. c) CSP
odvolanie žalovaného 2/ voči výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie ako neprípustné odmietnuť.

25. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovaného 2/ a odvolanie žalovaného 1/, t. j. odvolania voči
výrokom II. a III. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd po zistení, že odvolania
žalovaných boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi – zároveň stranami, v ktorých
neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom
viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti
a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolania žalovaných, odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia, ako i skutočnosti osvedčené obsahom spisu a argumentáciu prezentovanú
v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia.

27. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1).28. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba
demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

29. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

30. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

nanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Podľaods.2preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

31. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť

pomery,ajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu

a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

32. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

33. V predmetnej právnej veci podali žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhali zdržať sa demolovania oplotenia a iných stavebných prác a činností
na pozemkoch parc. č. 10505/58, parc. č. 10505/53 a parc. č. 10505/57 v kat. úz. D., zapísané na LV

č. XXXXX a LV č. XXXXX, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli,
že žalobou vo veci samej v konaní sp. zn. 21C/62/2020 sa domáhajú zriadenia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu spočívajúceho v práve užívania nehnuteľnosti a v práve prechodu a prejazdu cez
nehnuteľnosť s tým, že konanie ešte nie je právoplatne skončené.

34. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, čo však odôvodnil len
tým, že opísal skutočnosti uvedené žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a potom
uviedol, že žalobcovia opísali všetky rozhodujúce skutočnosti a dostatočne osvedčili neodkladnosť
potreby upraviť pomery strán sporu, keďže žalovaní pristúpili k demolovaniu oplotenia žalobcami

užívaných pozemkov, čo mal súd osvedčené vzhliadnutím videozáznamu pripojeného k návrhu;
zásahmi do vecí žalobcov hrozil žalovaný 2/ aj v e-maile doručenom právnemu zástupcovi žalobcov. Z
predloženýchlistínmalsúdosvedčené,žežalovanímajúdesaťročiavdlhodobomužívanípozemkyparc.
č. 10505/58, č. 10505/57, č. 10505/53, kat. úz. D., nachádzajúce sa pred vchodmi do bytového domu, v
ktorom sú vlastníkmi bytov. Tieto pozemky im boli poskytnuté bývalým vlastníkom pozemkov do užívania

ako súčasť bytu, prípadne ako zamestnancom. Žalobcovia majú im pridelené pozemky riadne oplotené
so samostatnou bránkou so súhlasom bývalých vlastníkov pozemkov. Ďalej mal súd osvedčené, že
žalobcovia sú vlastníkmi drobných stavieb postavených na predmetných pozemkoch a predmetov
nachádzajúcich sa na pozemkoch. Konaním žalovaných, t. j. demolovaním oplotenia vo vlastníctvežalobcov dochádza k zásahu do ich vlastníckeho práva, poškodeniu vecí v ich vlastníctve a zároveň
sú vystavení potenciálnemu ohrozeniu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam a nehnuteľnostiam
nielen zo strany žalovaného 1/, ktorý sa vyjadril, že všetko okrem stavieb žalobcov „vyčistí“, ale aj zo

strany tretích osôb, keď prístup na užívané pozemky nebude zabezpečený (zdemolovaným) oplotením.
Navyše, súd mal osvedčené, že k neoprávneným zásahom do oplotenia žalobcov dochádza konaním
žalovaných, ktorí podľa listov vlastníctva nie sú vlastníkmi predmetných pozemkov. Keďže v prípade
drobných stavieb žalobcov sa jedná o stavby na cudzom pozemku, žalobcovia v roku 2020 iniciovali
súdne konanie, vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 21C/62/2020, v ktorom sa domáhajú

zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcom v práve užívania nehnuteľnosti
a zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcom v práve prechodu a prejazdu
cez nehnuteľnosť. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že narušenému a ďalej ohrozovanému právu
žalobcov je potrebné poskytnúť ochranu, a to do až do času, kým Okresný súd Trnava nerozhodne v
spore vedenom pod sp. zn. 21C/62/2020, predmetom ktorého je návrh žalobcov na zriadenie vecného
bremena. Samotní žalobcovia sa totiž domáhali nariadenia neodkladného opatrenia iba na toto určité

obdobie - do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 21C/62/2020. Zároveň mal súd prvej
inštancie za to, že v tomto prípade nebolo potrebné, aby žalobcom bola ukladaná povinnosť podať v
určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože takéto konanie už prebieha.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej inštancie vyhodnotil

osvedčenie dôvodnosti chráneného nároku, bez ktorého nariadenie neodkladného opatrenia ani
neprichádza do úvahy. Súd je povinný vždy v prvom rade dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho
hľadiska presvedčivý a až následne, či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je
nariadenieneodkladnéhoopatreniavkonkrétnomprípadepodmienené.Hodnovernéosvedčenienároku
vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v

danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Súd sa však dôsledne nezaoberal
dôvodnosťou nároku, ktorému sa má poskytnúť prípadná ochrana, čo je prvotný, základný a nevyhnutný
predpoklad, ktorý mal mať súd prvej inštancie v tomto štádiu konania dostatočne osvedčený. Súd prvej
inštancievprvomradeneuviedol,oakýnárokžalobcovvovecisamejvovzťahukžalovaným1/a2/bysa
malojednaťavtomtosmereneuviedolžiadnesvojemyšlienkovéahodnotiaceúvahy,nazákladektorých

dospelkzáveru,ženárokžalobcov,ktorémusamáposkytnúťochrana,jevôbecosvedčený.Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými
skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

36. Konanie o neodkladnom opatrení nemožno oddeliť od nároku, ktorému sa má neodkladným

opatrením poskytnúť ochrana. Z § 326 ods. 1 CSP vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje
ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami
skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu
možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Ak záveru rozhodnutia

o nariadení neodkladného opatrenia chýba čo i len pokus o zdôvodnenie toho, že právo navrhovateľa je
dané, ide o rozhodnutie, ktoré je arbitrárnym excesom a porušením základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 458/2022).

37. Podľa § 236 CSP, v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal,

označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

38. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

39. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej
istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov,
ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným

spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného
právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení § 324, § 325 a § 326 CSP, teda aj vysporiadanie sa so
všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.40. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva
na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného

súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia,
v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu.
Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne
skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 236 CSP upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky

na odôvodnenie uznesenia. V prípade neodkladného opatrenia je potom súd v prvom rade povinný
v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a následne tiež potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán. Z jeho
odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké okolnosti považuje vzhľadom na predmet
sporu za podstatné pre osvedčenie existencie práva vo veci samej a tiež, že ich existenciu má za
osvedčenú na základe akých konkrétnych skutočností tvrdených v žalobe a predložených dôkazných

prostriedkov, tiež z neho musia vyplývať konkrétne úvahy súdu, v čom je daná hrozba ujmy na
právach žalobcov, a teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov práve spôsobom navrhovaným žalobcami.
Pritom medzi predbežnými skutkovými zisteniami súdu, jeho úvahami pri hodnotení dosiaľ predložených
dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej
inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 236 CSP riadne nesplnil, pretože svoje
skutkové a právne závery vedúce ho k dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci
dostatočne neodôvodnil. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje vysporiadanie
sa s pravdepodobnosťou nároku žalobcov voči žalovaným 1/ a 2/, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovia svoj nárok vo veci samej odvodzujú od konania
vedeného voči tretej osobe na Okresnom súde Trnava sp. zn. 21C/62/2020. V tejto súvislosti taktiež nie
je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie vyvodil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných, ako aj efektívnosť
navrhovaného neodkladného opatrenia. Je však potrebné uviesť, že samotní žalobcovia neopísali
v návrhu všetky podstatné a rozhodujúce skutočnosti, a to najmä ohľadom prebiehajúceho konania,

na ktoré odkazujú ako na konanie vo veci samej, keď ani len nešpecifikovali akých nehnuteľností sa
aktuálne týka a ktorý subjekt vystupuje v danom konaní na strane žalovaného. Napriek uvedenému
však bolo povinnosťou súdu prvej inštancie tvrdené skutočnosti pred svojím rozhodnutím preveriť
minimálne pripojením a nahliadnutím do spisu sp. zn. 21C/62/2020, k čomu však zo strany súdu prvej
inštancie nedošlo (žiadny záznam sa v súdom spise nenachádza). Tým došlo zo strany súdu prvej

inštancie k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci. Zákon (CSP) nevylučuje, aby bolo neodkladné
opatrenie nariadené aj vo vzťahu k 3. osobe, ide však o špecifické prípady (o ktorý v prejednávanej
veci nejde), preto je potrebné vyvodiť nárok vo veci samej vo vzťahu k žalovaným subjektom (napr.
zodpovednostný). Ak v konaní niet sporu o tom, že žalovaní 1/ a 2/ nie sú vlastníkmi dotknutých
pozemkov, teda im z hmotného práva nevyplýva právo pozemky užívať, potom nie je možné nárok vo

vecisamejvočižalovaným1/a2/odvodzovaťodkonaniavedenéhožalobcamivočivlastníkovipozemku.
Navyše v odvolacom konaní zostala nespornou i tá skutočnosť, že v zmysle upraveného petitu, časti
pozemkov, na ktorom sa nachádza oplotenie žalobcov, už ani nie je predmetom konania o zriadenie
vecného bremena v prospech žalobcov. Súd prvej inštancie tiež nesprávne zistil skutkový stav veci aj
pokiaľ uviedol, že žalovaný 1/ sa vyjadril, že všetko okrem stavieb žalobcov „vyčistí“, keďže v spise

sa žiadne takéto vyjadrenie žalovaného 1/ nenachádza. Ak mal súd prvej inštancie na mysli e- mail
z 25.3.2024, jeho odosielateľom bol žalovaný 2/, nie žalovaný 1/. V ďalšom je tiež potrebné uviesť, že
žalobcovia vo svojom návrhu odkazujú aj na stanovisko mesta D. zo dňa 4.9.2020 vo veci štátneho
stavebného dohľadu, podľa ktorého záhrady užívajú niektoré rodiny aj cca 50 rokov, a to na základe
súhlasu predošlého vlastníka, bývalých Štátnych majetkov a neskôr Sematu, ako benefit pre vtedajších

zamestnancov Štátnych majetkov, avšak z predmetného stanoviska tiež vyplýva (čo však žalobcovia
neuviedli), že za prenájom záhrad riadne platili ŠM C., neskôr Sematu. Je tiež nesporné, že nájom
skončil uplynutím doby nájmu.

42. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.43. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

44. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou
zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/1994).

45. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporunaspravodlivýproces,totoprávozaručujúvpodmienkachprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky
okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/
a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I.

ÚS 226/03), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

46. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu; porušením uvedeného práva strany a povinnosti

súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.

47. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu
svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne
nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1
písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia.

48. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie
(neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám (tu
žalovaným) realizovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý dostatočné dôvody svojho
rozhodnutia neuviedol a zároveň nesprávne zistil skutkový stav veci, ich nie je možné napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie
uvedenú argumentáciu s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

49. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou náležite vyhodnotiť
všetky relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 a §
326 CSP, t. j. najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalobcov vo veci

samej vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, riadne zistiť skutkový stav veci (i zo spisu Okresného súdu
Trnava sp. zn. 21C/62/2020), zaoberať sa aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán (s ohľadom
na uplatnený nárok vo veci samej), potrebou neodkladnej úpravy pomerov, ako aj princípom efektívnosti
navrhovaného neodkladného opatrenia, potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je
nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo

uvedené vyššie, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže
logickykompaktnýmspôsobomvysvetliť,akéskutočnostimalzaosvedčenéanazákladeakýchdôkazov
a ako ich právne posúdil.

50. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením

vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 262 ods. 1
CSP, súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

51. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).