Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Antónia Kandravá

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/113/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122204246
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7122204246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci navrhovateľky: O.. R. D.,
narodená X.X.XXXX, bytom Z. XX, G., zast. Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o., so sídlom
Bajzova 2, Košice, IČO 47 254 220, proti osobe povinnej z výživného: O.. O. D., narodený XX.X.XXXX,
bytom A. P. O. X, G., zast. JUDr. Tomášom Szalontayom, advokátom, so sídlom Čajakova 5, Košice, o
určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, o odvolaní osoby povinnej z výživného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I., č. k. 35Pc/8/2022 - 174 zo dňa 28.3.2023 v spojení s opravným uznesením
č. k. 35Pc/8/2022-230 z 4.7.2023, (t.č. Mestský súd Košice) takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I. (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
o návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť manžela voči nej vo
výške 1.500,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred odo dňa podania návrhu. Zároveň žiadala
priznať náhradu trov konania.

2. Súd rozhodol tak, že cit.:

I. Povinný z výživného j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,- Eur mesačne za
obdobie od 12.5.2022 do 31.7.2022, sumou 500,- Eur mesačne za obdobie od 1.8.2022 do 31.12.2022,
sumou 300,- Eur mesačne od 1.1.2023 do budúcna a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné za obdobie od 12.5.2022 do 31.3.2023 vo výške 4.193,55 Eur j e povinný z výživného
p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500,- Eur splatných

spolu s bežným výživným, t.j. do 15.dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení čl. 4 prvá veta; § 18; § 19 ods. 1; § 71 ods. 1, 2; § 74 ods.
1; § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“); § 145 ods. 1 zákona č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 52
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalje aj „CMP“).4. V odôvodnení súd uviedol, že sa v prvom rade zaoberal otázkou, či priznanie manželského výživného
nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže manžel poukázal na expresívnu komunikáciu navrhovateľky
s použitím vulgarizmov vo vzťahu k nemu ako aj k jeho otcovi. Súd mal za to, že jedna ojedinelá

SMS zaslaná otcovi v minulosti, ešte v roku 2020 resp. jedna Whatsapp komunikácia s manželom v
02/2021 nemôže byť dôvodom na nepriznanie manželského výživného. V každom manželskom zväzku
môže z času načas dôjsť k nedorozumeniam, konfliktom či hádkam, pričom zo žiadneho dôkazu nebolo
preukázané, že takýmto spôsobom navrhovateľka komunikuje s manželom a členmi jeho ostatnej
rodiny dlhodobo, či permanentne. Čo sa týka Whatsapp komunikácie zo dňa 13.3.2022 navrhovateľka

vysvetlila, že u nej išlo o skratové konanie v reakcii na oznámenie manžela, že ju opúšťa kvôli inej
žene, s ktorou čaká dieťa a s ktorou udržuje dlhodobý mimomanželský intímny pomer. Opätovne
nejde o sústavnú komunikáciu navrhovateľky s použitím expresívnych výrazov na adresu odporcu,
ale o výnimočnú situáciu, kedy takýto emocionálny výbuch navrhovateľky z pocitu zrady manžela je
pochopiteľný.

5. Vo vzťahu k priznaniu výživného za obdobia od podania návrhu do 31.7.2022, súd vychádzal z toho,
že navrhovateľka mala príjem cca 2.000 Eur (z Q.), manžel cca 4.400 Eur (z S. 3.900 Eur + Y. 500 Eur
mesačne), kedy súd u oboch zrátal cca 1 príjmu z mesiaca 05/2022 + celý príjem 06/2022 a 07/2022.
Zároveň súd prihliadol na to, že v tomto období uhrádzal výdavky spojené s bytmi na Z., A. P. O. a A. V.
+ úvery spolu v hodnote cca 1.680 Eur.V období od 1.8.2022 do 31.12.2022 príjem navrhovateľky činil

cca 3.000 Eur (z Q.), príjem manžela 5.740,- Eur (z S. cca 5.000 Eur + Y. 500 Eur + príjem z prenájmu
bytu na A. P. O. 450 Eur - 3 podiel, s odpočítaním dane a inkasa predstavuje cca 240 Eur). Zároveň
súd prihliadol na to, že v danom období odporca uhrádzal výdavky spojené s bytmi na A. P. O. a A. V.
(výdavky spojené s bytom na Z. od 08/2022 uhrádza navrhovateľka) + úvery spolu v hodnote cca 1.680
Eur. V období od 1.1.2023 do budúcna príjem navrhovateľky v 01,02/2023 činil cca 3.300 Eur (z Q.),

príjem manžela 5.340,- Eur (z S. cca 5.340 Eur + bez príjmu z Y. O. + príjem z prenájmu bytu na A. P. O.
XXX Eur - 3 podiel, s odpočítaním dane a inkasa predstavuje cca 240 Eur). Zároveň súd prihliadol na to,
že v danom období uhrádzal výdavky spojené s bytmi na A. P. O. a A. V. (výdavky spojené s bytom na Z.
od 08/2022 uhrádza navrhovateľka) + úvery spolu v hodnote cca 1.680 Eur,. Súd prihliadal aj na osobnú
starostlivosť navrhovateľky o domácnosť, ktorú manžel opustil a starostlivosť o maloleté deti, na základe

čoho je nutné konštatovať, že aj napriek rovnakému dosiahnutému vzdelaniu účastníkov - lekárov,
navrhovateľka naozaj reálne nemá také možnosti dosiahnuť nadštandardný príjem odporcu, ktorý si on
zabezpečuje prácou nadčas, keďže ona musí zabezpečovať všetky potreby maloletých synov každý deň
24/7atedanemámožnosťslúžiť24hodinovésmenyresp.prácunadčasvtakomrozsahuakomanželale
len výnimočne. Súd prihliadol aj ku konaniu manžela ktorý aj napriek trvajúcemu manželskému zväzku

zamedzil navrhovateľke prístup k finančným prostriedkom na jeho účte z dôvodu údajného zneužívania
tohto účtu.

6. Súd takto vyhodnotil, že manžel bol v období od podania návrhu do 31.7.2022 schopný prispievať na
výživumanželkesumou300Eurmesačne,vobdobíod1.8.2022do31.12.2022sumou500Eurmesačne

avobdobíod1.1.2023dobudúcnasumou300Eurmesačne,keďžeuvedenésumyvýživnéhopovažoval
za primerané pre usporiadanie vzájomných vzťahov medzi navrhovateľkou a odporcom (povinným z
výživného). V zmysle ustálených výšok výživného za jednotlivé obdobia súd vypočítal dlžné výživné za
celé relevantné obdobie v celkovej výške 4.193,55 Eur s tým, že pri výpočte zohľadňoval presný počet
dní a mesiacov v tom-ktorom období (v mesiaci 05/2022 za 20 dní: 300 Eur /: 31 x 20 = 193,55; za

obdobie 06-07/2022: 300 Eur x 2 mesiace = 600 Eur; za obdobie 08-12/2022: 500 Eur x 5 mesiacov =
2.500 Eur; za obdobie 01-03/2023: 300 Eur x 3 14 35Pc/8/2022 mesiace = 900 Eur).

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie osoba povinná z plnenia výživného podľa
ustanovenia § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). V ňom manžel uviedol, že súd v súvislosti s poukázaním na rozpor
podaného návrhu s dobrými mravmi nekriticky prijal tvrdenia navrhovateľky, že išlo o ojedinelú SMS,
bežné nezhody medzi manželmi, či o skratové konanie navrhovateľky. Podľa názoru odvolateľa však
priznaniu vyživovacej povinnosti bráni rozpor s dobrými mravmi, pričom súčasne konaním navrhovateľky
dochádza aj k porušeniu povinnosti rešpektovať dôstojnosť druhého manžela, ako to vyplýva z § 18

Zákona o rodine. V súlade s § 63 CMP k uvedenému odvolateľ predložil ďalšie expresívne výpisy
spoločnej komunikácie a záznam zo stretnutia s kolíznou pracovníčkou ÚPSVaR, ktorej bolo predložené
video, na ktorom sa spoločný syn vulgárne vyjadruje ohľadne partnerky odvolateľa.Čo sa týka názoru
súdu že navrhovateľka nemusela preukazovať, ktoré výdavky si nevie dovoliť, pretože podstatné jevyhodnotiť životnú úroveň, má odvolateľ za to, že uvedená skutočnosť musí byť vždy vo veciach
výživného skúmaná. Rovnako nesprávne právne posúdenie vyplýva podľa názoru odvolateľa aj z
definície pojmu „v zásade rovnaká životná úroveň.“ Navrhovateľka a neskôr aj súd síce konštatujú,

že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, avšak
pre rozhodnutie súdu bolo najdôležitejším východiskom to, aké príjmy strany konania dosahujú.
Navrhovateľka v podanom návrhu ako aj v neskorších vyjadreniach, resp. v ústnych prednesoch
na pojednávaní síce uvádzala, že jej životná úroveň je nižšia oproti manželovej, avšak konkrétne
okolnosti, ktoré by mali byť podkladom rozhodnutia, dané nie sú. Súd bez ďalšieho akceptoval tvrdenia

navrhovateľky o jej domnelej nízkej životnej úrovni. Motorové vozidlo, na ktoré súd poukazuje neskôr v
bode 49. odôvodnenia, ktoré si vzal odvolateľ zo spoločnej domácnosti bolo vozidlom, ktoré dlhodobo
užíval len on, keďže navrhovateľka nešoférovala. Následne však vozidlo, ktoré bolo vyrobené v roku
2010 a ktoré ma najazdených viac ako 230.000 km nie je možné považovať za akýkoľvek luxus, či
nadštandard,alezabežnúvec,ktorúvyužívaodvolateľpreto,ženarozdielodnavrhovateľkyšoférovanie
praktizuje. Odvolateľ zotrváva na skutočnostiach už uvedených, že navrhovateľka má v súvislosti s

bývaním životnú úroveň nepochybne vyššiu, keďže býva v luxusnom štvorizbovom byte (v dome s
iba štyrmi bytmi), ktorý pôvodne tvoril spoločnú domácnosť strán konania, pričom o túto nehnuteľnosť
sa odvolateľ staral ešte aj v čase po tom, ako spoločnú domácnosť opustil. Nepreskúmateľný je
rozsudok v časti bodu 48. odôvodnenia, keď súd uvádza, že navrhovateľka mala príjem „cca 2.000
€“ a odporca príjem „cca 4.400 €.“ Pokiaľ podkladom pre rozhodnutie súdu sú výšky dosahovaných

príjmov, musí ich uviesť presne. Rovnaká vada následne postihuje aj rozsudok v časti odôvodnenia
v bodoch 48.2 a 48.3. Takto určený výpočet výživného je nepreskúmateľný. V dôsledku uvedeného
nastala iná vada konania, ktoré spôsobuje aj nesprávnosť napadnutých výrokov rozsudku. Vychádzajúc
z označených bodov odôvodnenia rozsudku bol príjem odvolateľa vyšší oproti navrhovateľke o 2.500 €
(do 31.07.2022), o 2.740 € (do 31.12.2022), resp. o 2.040 € (od 01.01.2023). Náklady súd hodnotil iba

vo vzťahu k odvolateľovi, nie navrhovateľke, na čo už je poukázané vyššie v rámci tohto odvolania. Ak
by navrhovateľka uhrádzala primeranú časť spoločných úverov a spoločných nákladov na nehnuteľnosti
(na čo je aj povinná), tento rozdiel by bez skúmania ostatných nákladov ostal rovnaký, avšak uhradil
ich v celom rozsahu odvolateľ. Pri takto naznačených príjmoch strán konania (a výdavkoch odvolateľa),
a súčasne pri úsporách navrhovateľky je vylúčené, aby odvolateľ mohol mať vyššiu životnú úroveň,

keďže každý mesiac má oproti navrhovateľke na svoje potreby po vynaložení nevyhnutných výdavkov
menej prostriedkov. V súvislosti príjmami strán konania bolo podstatným aj to, aby súd dal odpovede
na všetky relevantné otázky a skutočnosti, na ktoré bolo v konaní poukázané. Odvolateľ už v podaní
zo dňa 10.06.2022 poukazoval na svoje pracovné zaťaženie a prácu nadčas. Postup súdu, ktorý by
vyšší príjem odvolateľa najprv zohľadňoval pri výške určenia výživného k maloletým deťom a neskôr by

rovnaký príjem hodnotil v inom konaní, avšak opäť s ohľadom na starostlivosť o tie isté deti, je pritom
neprijateľný. Rovnako aj prípadná starostlivosť o maloleté deti opatrovateľkou mohla byť zohľadnená
v konaní týkajúcom sa úpravy práv a povinností k nim, pričom deti mohli byť zverené napríklad do
striedavej starostlivosti bez platenia výživného a navrhovateľka mohla vykonávať svoju prácu vo väčšom
rozsahu. Ďalej odvolateľ zotrváva na tom, že je potrebné aplikovať aj závery rozhodnutia ÚS SR sp.

zn. II. ÚS 360/2016, ktorého skutková situácia je prakticky rovnaká ako v prejednávanej veci, keďže
navrhovateľkaneprodukovalaaanineoznačilažiadnedôkazy,zktorýchbybolomožnédospieťkzáveru,
že odporca mal v žalovanom období vyššiu životnú úroveň, keďže svoj návrh dôvodila vyšším príjmom
odvolateľa, pričom neskôr iba poukázala, že nemá vlastné motorové vozidlo, resp. že si nemôže dovoliť
ísť na dovolenku, hoci sama má dostatok úspor. Odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak,

že napadnutý rozsudok v rozsahu napadnutých (I., II., IV.) zmení tak, že návrh navrhovateľky v celom
rozsahu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov konania alternatívne aby rozhodol tak, že tento
rozsudok v rozsahu napadnutých výrokov zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

8. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že povinný v podanom odvolaní poukazuje na
rozpor podaného návrhu s dobrými mravmi. Život v spoločnej domácnosti bol poznačený vulgárnym
vyjadrovaním manžela pred deťmi, či rodičmi. Má za to, že súd pristúpil k hodnoteniu predložených
správ kriticky a vec vyhodnotil vecne správne, keďže predložené správy pochádzali z obdobia kedy
sa dozvedela o manželovej nevere, resp. z nasledujúceho obdobia.Poukazuje na to, že je potrebné

skúmať správanie sa oboch manželov, aby bolo možné riadne posúdiť rozpor s dobrými mravmi, pričom
povinný dlhodobo udržiaval mimomanželskú známosť, čo je skutočnosť jednoznačne preukázaná. K na
rušeniu manželských vzťahov došlo v priamej príčinnej súvislosti s neverou, ktorej sa dopustil povinný.
Na tomto fakte nemala žiadne pričinenie. Poukazuje na to, že pri akomkoľvek výživnom je súd na stranepovinného povinný skúmať majetkové pomery komplexne, teda nielen majetok ako objektívnu kategóriu,
ale aj jeho výnosy, životný štýl a zárobkové pomery. Má za to, že pokles životnej úrovne je zrejmý, keďže
domácnosť, v ktorej žije s maloletými synmi, prišla o jeden nemalý príjem a na zabezpečovanie osobnej

starostlivosti o maloletých zostala sama. Čo sa zakúpenia motorového vozidla týka, viackrát sa v konaní
vyjadrovala, že by si rada zakúpila bezpečné motorové vozidlo, ktoré by využívala najmä na dopravu
synov do školy, škôlky a na krúžky. Po odchode zo spoločnej domácnosti si povinný zobral motorové
vozidlo, ktoré síce sám využíval, no nemožno poprieť, že tým oproti nej zvýšil svoju životnú úroveň. Z
týchto dôvodov navrhuje, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

9. V odvolacej replike sa odvolateľ vyjadril ku komunikácii predloženej navrhovateľkou, k pokladničným
dokladom preukazujúcim nákupy zo strany navrhovateľky, znova sa vyjadril k otázke motorového vozidla
a k porovnaniu úrovne oboch bytov, v ktorých teraz účastníci konania bývajú, pričom zotrval aj na
všetkých predošlých podaniach a vyjadreniach.

10. V odvolacej duplike manželka uviedla svoj názor na vulgárnu komunikáciu, ktorú si manželia
vzájomne vyčítajú a zopakovala, že podaný návrh nie je v rozpore s dobrými mravmi. Vyjadrila sa k
tvrdeniam, kto z manželov nesie väčšiu zodpovednosť za rozvrat manželstva, kto sa ako správal a
vyjadroval, pričom väčší podiel vníma na manželovej strane. Vyjadrila sa k životnej úrovni a nákladom
účastníkov konania, pričom zopakovala svoju predošlú argumentáciu.

Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2
ods. 1 CMP v spojení s ust. § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou - účastníkom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a
že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie

podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13.Podľa§387ods.2 CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní vzhľadom na odvolacie námietky osoby
povinnej z platenia výživného vyjadrujúceho nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie sa stala rozhodnou otázka posúdenia predpokladov pre priznanie manželského
výživného a stanovenie jeho rozsahu .

15.Pooboznámenísasobsahomspisuodvolacísúdpovažujenapadnutýrozsudokzavecnesprávnyvo
vzťahu k napadnutým výrokom rozsudku o stanovení výživného. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
existenciu predpokladov pre priznanie výživného oprávnenej v súlade s ustanovením § 71 zákona o

rodine .Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný
skutkovýzáver.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavvecianenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie vo vzťahu k
povinnosti manžela plniť povinnosť ak určeniu jej rozsahu.

16. Znenie Zákona o rodine predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne,
keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý manžel vyživovaciu
povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni
manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých morálnych aetických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných
druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť

spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností
a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o
tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne
porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu.

17. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka
sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.
Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v
majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mieru
potrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod.
Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o

spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti.

18. Zásadná odvolacia námietka spočíva v tom, že súd v nedostatočnom rozsahu v rozhodných
posudzovaných obdobiach preskúmal príjmové a výdavkové pomery účastníkov konania, neporovnal
príjmy a výdavky oboch účastníkov a neuviedol dôvody, pre ktoré priznal manželské výživné vo výške

500, resp. 300 eur mesačne. Súd prvej inštancie realizoval dokazovanie vo veci podľa tvrdení účastníkov
konania a podľa nimi predložených dôkazov a správne dospel k záveru, že príjem dosahovaný
manželom a príjem dosahovaný navrhovateľkou nepochybne umožňuje manželovi platiť manželské
výživné vo výške určenej súdom prvej inštancie. Keďže manželstvo účastníkov naďalej trvá, životná
úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká, a preto pokiaľ si manžel túto povinnosť neplní, bolo

potrebné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti medzi manželmi.

19. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že odchodom manžela zo spoločnej
domácnostisaznížilaživotnáúroveňnavrhovateľkyojehopríjem.Počastrvaniamanželstvasúmesačné
príjmy manželov zo závislej činnosti, ale aj iné príjmy, súčasťou BSM a manželia majú právo ich spoločne

užívať, v bežných veciach nepotrebujú ani súhlas druhého manžela. Čo sa týka spoločných úspor, v
konaní nebolo sporné, že manžel použil 60.000 € na rekonštrukciu bytu v A. V., kde v súčasnosti
žije v spoločnej domácnosti so svojou novou partnerkou a dcérou. Argument, že touto investíciou sa
zveľadil aj majetok navrhovateľky nie je relevantný v tej miere, v akej navrhovateľka nemôže reálne
využívaťsvojespoluvlastníckeprávoktejtonehnuteľnostizdôvodu,žehonasvojeosobnéúčelyvyužíva

manžel.Argument odvolateľa, že v priebehu konania sa zvýšili úspory navrhovateľky o 27.000 €, a teda
nie je odkázaná na manželské výživné, aj odvolací súd tu poukazuje, že jedným z charakteristických
znakov výživného medzi manželmi nie je odkázanosť oprávneného manžela na tento druh výživného,
alevyrovnanieživotnejúrovnemanželov.Jemožnépredpokladať,ževprípade,akbyneopustilspoločnú
domácnosť a manželia by naďalej hospodárili spolu s oboma mesačnými príjmami, mohli byť ich úspory

ešte vyššie ako je uvedená suma.

20. Súd prvej inštancie vychádzajúc z dôkazov predložených v konaní správne zistil podklady pre
zistenie rovnakej životnej úrovne oboch účastníkov za čas od podania návrhu do budúcna a z
vykonaného dokazovania prijal aj správny právny záver, pokiaľ ustálil výšku manželského výživného za

obdobie od 12.05.2022 do 31.07.2022 po 300 eur mesačne, za obdobie od 01.08.2022 do 31.12.2022 po
500 eur mesačne a za obdobie od 01.01.2023 do budúcna po 300 eur mesačne. Pri zohľadnení príjmu
manžela a príjmu navrhovateľky v rozhodnom období, považuje odvolací súd súdom prvej inštancie
určenú výšku výživného pre navrhovateľku za primeranú, zabezpečujúcu v zásade rovnakú životnú
úroveň oboch manželov. V tejto súvislosti odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na záver súdu o tom,

že pri určení výšky, resp. existencie vyživovacej povinnosti medzi manželmi na strane povinnej osoby
je potrebné vychádzať z možností a schopností tejto osoby (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

21. Jedinou výnimkou, pre ktorú by nebolo možné priznať navrhovateľke výživné by bol rozpor s dobrými
mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Priznanie tohto oprávnenia vo vzťahu k navrhovateľke nie je v

rozpore s dobrými mravmi, keďže k prerušeniu manželského spolužitia došlo v dôsledku nadviazania
mimomanželskej známosti manžela .Nevhodná komunikácia navrhovateľky, na ktorú poukazuje aj podľa
názoru odvolacieho súdu v súlade s názorom súdu prvej inštancie, nedosahuje takú intenzitu, aby bola
spôsobilá viesť k zamietnutiu návrhu z tohto dôvodu.22. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny
postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.