Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318203505
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5318203505.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň 1/ W.. V. K., narodenej X. Y. XXXX, S., D. XX a
2/ V.. V. R., narodenej XX. V. XXXX, C. N. M., Š. XXX/XX, oboch zastúpených splnomocnenkyňou
hbr advokáti s. r. o., Bratislava - mestská časť Nové Mesto, Kalinčiakova 33, IČO: 47 239 310, proti
žalovanej Lesné spoločenstvo Kysučné, s.r.o., Makov, IČO: 36 005 843, zastúpenej splnomocnenkyňou
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík, s.r.o., Čadca, Potočná 2835/1A, IČO: 36 866 849,

o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenom na Okresnom súde Žilina (predtým na Okresnom súde
Čadca) pod sp. zn. 4C/96/2018, o dovolaní žalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. apríla
2022 sp. zn. 6Co/127/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobkyne sú povinné zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom

prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Čadca (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. júla 2021 č. k.
4C/96/2018-421 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť každej zo žalobkýň „bezdôvodné obohatenie za čas
od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016“ vo výške 1.593,75 € s 5 % úrokom z omeškania od 1. januára
2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výroky I. a III.); žalovanej potom

uložil povinnosť každej zo žalobkýň nahradiť trovy (správne „zaplatiť náhradu trov“ - pozn. Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) konania v rozsahu 100 %, vo
výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku VSÚ (správne „vyšším súdnym úradníkom“)
prvostupňového súdu (správne „súdu prvej inštancie“), v lehote 3 dní od právoplatnosti jeho uznesenia
(výroky II. a IV.).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. apríla 2022 sp. zn. 6Co/127/2021
na odvolanie žalovanej podľa § 388 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“) zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť každej zo žalobkýň „bezdôvodné obohatenie za obdobie od 21. decembra 2016
do 31. decembra 2016“ vo výške 47,85 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 1. januára 2017
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti jeho rozsudku (výroky I. a IV.); vo zvyšnej časti, t. j. v časti o

zaplatenie sumy 1.545,90 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne za obdobie od 1. januára 2017
do zaplatenia, žalobu oboch žalobkýň zamietol (výroky II. a V.) a vyslovil, že žalovaná má voči každej
zo žalobkýň nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 % (výroky III. a VI.).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali obe žalobkyne dovolanie, ktorým navrhli zmeniť
rozsudok odvolacieho súdu potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolanie odôvodnili tým, že

napadnutýrozsudokspočívananesprávnomprávnomposúdeníveci.Prípustnosťdovolaniavyvodzovali
z § 421 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Namietali nesprávne určenie okamihu začatia plynutia premlčacejdobynavydaniebezdôvodnéhoobohateniazískanéhoplnenímbezprávnehodôvoduodvolacímsúdom.
Navrhli tiež odklad vykonateľnosti dovolaním napádaného rozsudku.

4. Žalovaná navrhla dovolanie odmietnuť, alternatívne ho ako nedôvodné zamietnuť.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie v stanovenej lehote (§ 427 ods.
1 CSP) podala strana, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a to za
splnenia tiež podmienok zastúpenia takejto strany a spísania jej dovolania v súlade so zákonom [§ 429

ods. 1 CSP v spojení s čl. I § 12 ods. 1 písm. e) a § 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov, v znení neskorších zmien a doplnení], bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred
bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie, prečo bol
namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza nasledovné:

6. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu; resp. podľa písmena b) rovnakého zákonného ustanovenia aj u právnej otázky, ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

7. Podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo
sa neprihliada a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

8. V danom prípade uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu žalobkyňami napádaného
rozhodnutia bránilo ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a) CSP. V prejednávanej veci je totiž predmetom
dovolacieho konania pohľadávka každej žalobkyne vo výške 1.545,90 € s príslušenstvom, pričom
desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 27. decembra 2018),

bol 4.800 € (v tejto súvislosti porovnaj tiež § 1 písm. a) nariadenia vlády č. 321/2013 Z. z., ktorým sa
ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014). Nakoľko 1.545,90 < 4.800, z už uvedeného vyplýva, že
výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje zákonom ustanovenú hranicu tzv. majetkového cenzu
obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP pri peňažnom plnení (ratione valoris), a
preto je prípustnosť dovolania v zmysle § 422 CSP vylúčená.

9. Najvyššiemu súdu preto neostávalo iné, než dovolanie žalobkýň smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietnuť (§ 447 písm. c) CSP). Pri nutnosti takéhoto naloženia s
dovolaním stratilo opodstatnenie i rozhodovanie dovolacieho súdu o návrhu na odklad vykonateľnosti
napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu.

10. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta
CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.