Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/40/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123013067
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1123013067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov

senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obžalovaného G. F. pre zločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 36T/33/2023 zo dňa 31.01.2024, na
verejnom zasadnutí konanom dňa 30.05.2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa prvostupňový rozsudok vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

G. F., nar. XX. XX.XXXX v J. U., R., bytom
J. O. Y. D., R., t.č. v Ústave na
výkon väzby Bratislava

u k l a d á

podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 3 Trestného
zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere

5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 36T/33/2023 zo dňa 31.01.2024 bol obžalovaný G.
F. uznaný vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

za prisľúbenú odmenu vo výške 100,- Eur na jedného prevezeného migranta, dňa 21.09.2023 v
čase približne 0 02:00 hodiny na presne neurčenom mieste v blízkosti maďarsko- srbských hraníc v

Maďarsku umožnil jedenástym osobám, štátnym príslušníkom Sýrskej arabskej republiky bez trvalého
pobytu na území Slovenskej republiky a bez platných cestovných dokladov, nastúpiť do osobného
motorovéhovozidlazn.ŠkodaOctavia,striebornejfarby,sčeskýmP.:XALXXXXimatrikulovanévČeskej
republike, T.: W ktoré viedol ako vodič, v úmysle tieto osoby nedovolene previezť cez územie Slovenskejrepubliky, ktoré previezol cez starý hraničný priechod Rajka - Čunovo z Maďarska do Slovenskej
republiky dňa 21.09.2023 v čase približne 0 04:25 hodiny, odkiaľ bol prenasledovaný hliadkou PZ až
na Schenghenskú ulicu č. 353 V obci Čunovo, kde ako vodič predmetného motorového vozidla bol

zastavený po prenasledovaní príslušníkmi PZ a následne zadržaný spolu s jedenástymi príslušníkmi
Sýrskej arabskej republiky, konkrétne G. J., nar. XX.XX.XXXX, Y., Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, U. J., nar.
XX.XX.XXXX, Y., Y. A., nar. XX.XX.XXXX, Y., G. Q., nar. XX.XX.XXXX, Y., L. M., nar. XX.XX.XXXX, Y.,
G. Al-ali, nar. XX.XX .XXXX, Y., G. Al-ali, nar. XX.XX.XXXX, Y., N. A., nar. XX.XX.XXXX, Y., A. Y., nar.
XX.XX.XXXX, Y. a G. Z., nar. XX.XX.XXXX, Y..

Za to mu bol podľa § 355 ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, pre výkon ktorého ho súd podľa § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podali obžalovaný a prokurátor ihneď po jeho vyhlásení odvolanie.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v písomne doplnenom odvolaní uviedol, že napadá výrok
rozsudku čo do výšky a druhu uloženého trestu. Obžalovaný je sám migrantom, ktorého prevádzači,
namiesto do Talianska, previezli do Maďarska, kde ostal bez peňazí, nakoľko všetky minul na prevoz
do Európskej únie. Jeho ďalší prevoz do Talianska bol odkladaný, pričom počas tejto doby sa snažil

zarobiť aspoň pomocnými prácami v neďalekom obchode v blízkosti bytu, kde ho ubytovali. Do Európy
pricestoval so zámerom získania práce a následného zárobku, ktorým by pomohol svojej manželke a
dvom maloletým deťom v Pakistane. Obžalovaný nebol doposiaľ trestaný a nemá žiadne záznamy, a to
ani v oblasti priestupkov. K spáchaniu skutku sa nechal nahovoriť z nevedomosti, nakoľko ho prevádzači
utvrdzovali v tom, že pri prevážaní osôb v rámci Európskej únie nie sú porušované žiadne zákony,

nakoľko sa jedná o jednotný schengenský priestor. Ku skutku sa priznal a od počiatku svoje konanie
ľutuje. Obžalovaný bol ochotný a aj naďalej je ochotný napomáhať pri vyšetrovaní trestnej činnosti,
pričom v rámci svojich vedomostí poskytol informácie slovenským, ako aj maďarským orgánom činným v
trestnomkonaní.Obžalovanýnieježiadnymorganizátorom,aleibajednorazovýmpomocníkom,ktorého
naivitu a nevedomosť zneužili skutoční prevádzači a nie je u neho žiadny predpoklad pokračovania

v takejto trestnej činnosti. Obžalovaný si sám aktívne nezabezpečoval ani vozidlo, ani sa iniciatívne
nekontaktoval s prevádzačmi za účelom zárobku. Prevoz migrantov neuskutočnil primárne s pohnútkou
získania finančnej odmeny, ale z dôvodu, že predmetný prevoz bol taktiež jeho jednosmernou cestou
do cieľovej krajiny. Skutočný prevádzači ho len využili, aby sa vyhli trestnému postihu. Obžalovaný
svoju rodnú krajinu neopustil s pohnútkou páchania trestnej činnosti a zárobku prevádzačstvom, ale

z dôvodu zabezpečenia legálnych príjmov pre svoju rodinu, ktorá predala posledným majetok v
Pakistane na cestu do Európy. V podobných prípadoch riešených súdmi Slovenskej republiky boli
obžalovaným udeľované miernejšie tresty odňatia slobody, a to napriek tomu, že prevážali viacero
osôb, respektíve vykonali viacnásobný prevoz osôb cez hranice. Vzhľadom na jednorazové neúmyselné
zlyhanie obžalovaného, pri zohľadnení závažnosti jeho konania, ako aj jeho pohnútok a pomerov, by na

nápravu postačoval aj trest kratšieho trvania, ako bol udelený súdom prvého stupňa. Obžalovaný preto
žiadal, aby mu odvolací súd udelil najnižší možný trest, prípadne, aby zvážil aj podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody, keďže už samotnú väzbu považuje obžalovaný za dostatočný trest.

Prokurátor v písomne zdôvodnenom odvolaní uviedol, že sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, pokiaľ

ide o ustálenie skutkový stav a právnu kvalifikáciu konania obžalovaného. Nestotožňuje sa však s
rozhodnutím súdu, v rámci, ktorého uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd postupoval nezákonne a
neopodstatnene, keď obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej
sadzby, postupom podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Podľa prokurátora nie je

zrejmé, prečo súd prihliadol na skutočnosť že obžalovaný mal mať postavenie na spodných priečkach
hierarchie pri nelegálnom prevádzaní migrantov a že je v zlej rodinnej a finančnej situácii, nakoľko
tieto skutočnosti neboli orgánmi činnými v trestnom konaní a ani súdom preverené. Skutočnosť, že sa
obžalovaný stará o dve maloleté deti a je samoživiteľom vyplýva z jeho výsluchu zo dňa 21.09.2023,
avšak z iných listinných dôkazov uvedená skutočnosť nevyplýva, respektíve nebola preverená. V rámci

prípravného konania obžalovaný dokonca vypovedal, že má mať manželku W. J., z čoho vyplýva, že
o deti sa má kto postarať. Ak súd znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa
§ 39 ods. 1 Trestného zákona s odôvodnením, že obžalovaný sa nachádza v zlej rodinnej a finančnej
situácii, mal si pred zohľadnením tejto skutočnosti zabezpečiť všetky potrebné podklady na posúdeniepravdivosti uvedeného tvrdenia obžalovaného. Uvedené rovnako platí aj pre tvrdenie obžalovaného že
má v rámci nelegálnej migrácie postavenie na spodných miestach hierarchie. Neboli zistené ani pomery
obžalovaného v rodine, teda či sa naozaj stará o 2 maloleté deti a či je jediným živiteľom rodiny. Podľa

prokuratúry nie je namieste aplikácia poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný počas celého prípravného konania žiadnym spôsobom nenapomáhal orgánom
činným v trestnom konaní, len sa priznal k spáchaniu stíhaného skutku a svoje konanie oľutoval, čo bolo
zohľadnené ako poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Tvrdenie obhajoby o tom,
žeobžalovanýnapomáhalkobjasneniutrestnejčinnostimaďarskýmorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,

nie vo vyšetrovacom spise žiadnym dôkazom preukázaná a dokonca vo vyšetrovacom spise absentuje
akákoľvek zmienka o skutočnosti, na ktorej obžalovaný postavil svoju obhajobu. Súd prvého stupňa
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu neprihliadol na viacero skutočností, ktoré sa týkali spôsobu
spáchania činu, na jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Súd vôbec nezohľadnil fakt, že k spáchaniu
zločinu prevádzačstva došlo vlastnou iniciatívou a pričinením obžalovaného, ktorý oslovil prevádzačov,

komunikovalsnimiariadilsaichpokynmizaúčelomzískaniafinančnéhoprospechupreseba,konkrétne
100 eur za jednu privezenú osobou. Cez hranice Slovenskej republiky previezol až jedenásť príslušníkov
sýrskej arabskej republiky, pričom obžalovaný si musel byť vedomý, zvlášť s prihliadnutím na všetky
okolnosti spáchaného trestného činu, že koná protiprávnu činnosť a napriek tomu v jej vykonaní
naďalej pokračoval za prísľub uvedenej odmeny. Pri hodnotení toho, či konanie obžalovaného možno

nazvať ako zlyhanie, treba brať do úvahy skutočnosť, že samotnému skutku predchádzala značná
prípravy jeho realizácie zo strany obžalovaného, počnúc vyhľadaním prevádzačov, zaobstaraním
motorového vozidla, komunikáciou s organizátormi a mnohé ďalšie činnosti. Ukladanie trestu mimo
rámca zákonom stanovenej trestnej sadzby má byť výnimočným a mimoriadnym spôsobom, ale vždy
len na základe zákona a v súlade so zákonom, v rámci splnenia zákonných predpokladov. Uplatnenie

mimoriadneho zníženia trestu len na základe tvrdení obžalovaného a domnienok zo strany súdu možno
považovať za svojvoľné rozhodnutie založené na nepreverených skutočnostiach a domnienkach, za
účelom zvýhodnenia postoja obžalovaného pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. K argumentácii
súdu prvého stupňa k neuloženiu navrhovaného trestu vyhostenia prokurátor uviedol, že sú splnené
všetky zákonné podmienky na jeho uloženie. V osobe obžalovaného nejde o občana Európskej únie,

obžalovaný nemá na území Slovenskej republiky žiadne vzťahy a uloženie daného trestu nie je vylúčené
ani negatívnou enumerácie uvedenom v paragrafe 65 ods. 2 Trestného zákona. Neuloženie trestu
vyhostenia s argumentáciou, že obžalovanému bude uložené tzv. administratívne vyhostenie, nemožno
považovať za skutočnosť, ktorá vylučuje uloženie trestu vyhostenia, nakoľko nie je preukázané, že k
administratívnemu vyhosteniu obžalovaného aj reálne dôjde. Prokuratúra navrhla, aby odvolací súd

zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného uzná za vinného zo stíhaného
skutku a uloží mu trest odňatia slobody v dolnej hranici základnej trestnej sadzby, zaradí ho na výkon
trestu odňatia slobody do ústavy na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a uloží mu trest
vyhostenia z územia Slovenskej republiky v trvaní päť rokov.

Obžalovaný a ani prokurátor nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu protistrany, ktoré im bolo
doručené v súlade s § 314 Trestného poriadku.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré
by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Odvolací súd postupom podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku doplnil dokazovanie prečítaním
vyjadrenia vyšetrovateľa mjr. Ing. R. O., zaslaného tunajšiemu súdu elektronickou poštou dňa
10.05.2024.

Z vyjadrenia vyšetrovateľa mjr. Z.. R. O. vyplýva, že v trestnej veci vedenej podCVS:UHCP-151/
NJ-Z-2023 boli neoficiálne požiadaní maďarskou políciou o spoluprácu v operatívnej rovine za
účelom preverenia, resp. získania informácii k páchateľom skutku vyšetrovaného maďarskou políciou.
Obžalovaný G. F., za prítomnosti jeho obhajcu, bol pred preštudovaním vyšetrovacieho spisu
vyrozumený o uvedených skutočnostiach, ako aj tom, či je v rámci operatívneho preverovania ochotný

poskytnúť informácie pre maďarskú políciu s tým, že ak budú jeho informácie relevantné, bude dopočutý
prostredníctvom európskeho vyšetrovacieho príkazu. S týmto obžalovaný, po porade s obhajcom,
súhlasil. K tomuto nebola vyhotovená žiadna zápisnica, nakoľko sa jednalo iba o preverovanie v
operatívnej rovine, keďže bez oficiálne zaslanej žiadosti z Maďarska s ním nemohol byť robenýžiaden procesný úkon. Čo sa týka informácii, poskytnutých obvineným G. F., po overení operatívnym
príslušníkom u maďarskej polície, neboli poskytnuté také, o ktorých by nevedeli, resp. o ním uvádzaných
skutočnostiach mali informácie a neboli pre maďarskú políciu tak významné, aby ich potrebovali ako

dôkaz v ich trestnom konaní.

Naverejnomzasadnutíodvolaciehosúduobžalovanýzotrvalnadôvodochpísomnepodanéhoodvolania
inávrhunauloženienižšiehotrestu,nežboluloženýsúdomprvéhostupňa.Prokurátornavrholzamietnuť
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné. Súčasne navrhol, aby odvolací súd zrušil prvostupňový

rozsudok vo výroku o treste a aby obžalovanému uložil trest na dolnej hranici trestnej sadzby bez
uplatnenia mimoriadneho zníženia a zároveň navrhol uložiť trest vyhostenia z územia Slovenskej
republiky na dobu päť rokov. Obžalovaný v konečnom návrhu uviedol, že ľutuje, čo spáchal, nevedel,
že to čo robí, je nezákonné. Zároveň uviedol, že mu trvalo dva mesiace, kým sa dostal z Pakistanu do
Európy. Musel odtiaľ odísť, lebo nedokázal vyživiť svoju mnželku a dve deti. Nemohol sa na to pozerať,
ako hladujú. Deti žijú naďalej s jeho manželkou v Pakistane, jeho rodičia tam žijú tiež, manželka už nemá

svojich rodičov. Jeho rodičia im pomáhajú. Mal obchod s topánkami, stále bol v strate, tento obchod preto
predal a predal aj pozemok, aby získal peniaze na to, aby sa dostal do Európy. Presúval sa z Pakistanu
do Iránu pomocou prevádzačov, odtiaľ išiel do Turecka. Z Turecka letel do Rumunska, z Rumunska sa
potom pešo dostal do Maďarska. Doplatil na to, že ho oklamali, nepoznal zákony. Keďže mal vodičský
preukaz, bolo mu povedané, že sa môže presúvať ako vodič v Schengenskom priestore a že keď nemá

pas dostane azyl. Z Turecka do Rumunska, keď letel, pas ešte mal a mal vybavené aj nejaké víza.
V Rumunsku nemal žiadne problémy, normálne prešiel vnútornou kontrolou po prílete. Veľmi ľutuje, čo
spáchal, bolo to vo veľkom omyle. Keď opúšťal svoju krajinu, jeho cieľom bolo dostať sa do Talianska,
kde chcel pracovať. Keď bol ešte v Maďarsku, vnímal nebezpečenstvo, že keď ho tam chytia, tak ho
pošlú do Srbska, ale keď už prešiel na Slovensko a zadržala ho slovenská polícia, vnímal to ako nádej,

že dostane azyl. Má iba základné vzdelanie, skončil osem rokov základnej školy.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1
alebo , odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len
napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne

celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolania podané obžalovaným aj
prokurátorom sú prípustné, boli podané v zákonnej lehote a spĺňajú všetky zákonné náležitosti, preto
odvolací súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného
poriadku. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, ako aj odvolanie prokurátora bolo čiastočne
dôvodné, pretože uložený trest bol neprimeraný, nakoľko nedostatočne reflektoval na spôsob spáchania
činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
V podal dňa 28.11.2023 obžalobu na osobu G. F. pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm.
a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na skutkovom

základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.01.2024 obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, že je vinný, a následne kladne odpovedal na otázky uvedené v § 333 ods.
3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého stupňa podľa § 257 ods.

7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu priznania
nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste.

Okresný súd na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného za vinného zo spáchania zločinu
prevádzačstvapodľa§355ods.2písm.a),ods.3písm.d)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.

j)Trestnéhozákonanaskutkovomaprávnomzákladepodľaobžaloby,načobolisplnenévšetkyzákonné
podmienky. Keďže k vyhláseniu výroku o vine došlo po postupe podľa § 257 Trestného poriadku, výrok
o vine nemôže byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola
odvolaním napadnutá.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný nemá žiaden záznam
v odpise registra trestov, ani v ústrednej evidencii priestupkov a nie je proti nemu vedené iné trestné
stíhanie.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval pomer

a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne zistil poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 písm. j), písm. l), písm. n) Trestného zákona, t.j. že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval a že napomáhal
pri objasňovaní trestnej činnosti. Priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j), písm. l)
Trestného zákona vyplýva z vykonaného dokazovania, a toto nebolo ani žiadnou zo strán spochybnené.

Prokuratúra vzniesla výhradu k priznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona.
Odvolací súd k tomu uvádza, že súd prvého stupňa priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti naviazal na
obhajcom avizovanú pomoc obžalovaného maďarským policajným orgánom, vychádzajúc pritom práve
zo záverečnej reči obhajcu. Túto okolnosť avšak súd prvého stupňa nijako neverifikoval a na objasnenie
tejto okolnosti ani nevykonal žiadne dokazovanie, a preto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto

časti nepreskúmateľné. Z dokazovania doplneného odvolacím súdom vyplýva, že obžalovaný bol, na
základe požiadavky maďarskej polície, operatívne vyťažovaný k poznatkom o jednotlivých podozrivých
osobách spájaných s nelegálnou migráciou v Maďarsku, avšak bez relevantného efektu pre maďarské
orgány. Aj napriek tomu, že poznatky obžalovaného neboli pre maďarskú políciu použiteľné, je potrebnéuviesť, že obžalovaný mal záujem spolupracovať aj s maďarskými policajnými orgánmi, keďže bol
ochotný poskytnúť všetky informácie o dopytovaných osobách. Obžalovaný napomáhal aj slovenským
orgánom činným v trestnom konaní, keď v podrobnej výpovedi ozrejmil priebeh trestnej činnosti, poskytol

informácie o osobe, ktorá ho naviedla na spáchanie trestného činu, popísal spôsob komunikácie, či
prijímania inštrukcií, ozrejmil aj svoju motiváciu a vyjadril sa aj k svojím osobným pomerom. Súčasne
treba uviesť, že obžalovaný už v prípravnom konaní podrobne popísal, ako mu Turek menom F. v
reštaurácii v Budapešti ponúkol, že či si prevozom migrantov do Talianska nechce zarobiť 100,-eur
za prevezenú osobu, s čím súhlasil, keďže sa mu to zdalo výhodné aj z toho dôvodu, že by sa aj on

sám dostal do Talianska. Popísal ako mu F. zabezpečil vozidlo a aj to, ako mu dal zálohu 100,-eur na
pohonné hmoty. Je nepochybné, že takýto postoj obžalovaného napomohol objasneniu trestnej činnosti
a je kvalitatívne na inej úrovni, ako simplexné priznanie a oľutovanie trestnej činnosti obžalovaným.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že takýto aktívny prístup obžalovaného je potrebné pretaviť aj do
prisúdenia ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona.

Nakoľko u obžalovaného nebola daná žiadna priťažujúca okolnosť podľa § 37 Trestného zákona,
prevažuje počet poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 3:0. Z tohto dôvodu bolo potrebné,
podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, znížiť hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 355 ods. 3
Trestného zákona (7 až 10 rokov) o jednu tretinu a trest ukladať v trestnej sadzbe 7 rokov až 9 rokov.

Aj upravená trestná sadzba v rozsahu 7 až 9 rokov je prísna a zreteľne odzrkadľuje zámer štátu na
striktnom potieraní nelegálne migrácie. Uloženie trestu, hoci aj na samej spodnej hranici trestnej sadzby,
je však aj podľa odvolacieho súdu nenáležité, a preto sa pri ukladaní trestu odvolací súd zameral na
zákonné možnosti eliminácie prísnosti účinného zákona.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu odvolací súd úvodom uvádza, že súd prvého stupňa nevysvetlil
svoj postoj pre použitie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Aj keď je aplikácia § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d) Trestného zákona z vecného hľadiska správna a osvojil si ju aj odvolací súd, argumentačná rovina
súdu prvého stupňa bola postavená výlučne na tom, že ukladanie trestu v zákonnej trestnej sadzbe,
resp. aj použitie § 39 ods. 4 Trestného zákona, by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Vše

obsiahla argumentácia o prílišnej prísnosti trestnej sadzby pritom nedáva žiadnu odpoveď na existenciu
mimoriadnych a pozornosti hodných okolností. Ak súd mieni aplikovať postup podľa § 39 ods. 1
Trestného poriadku, musí nielen identifikované špecifické okolnosti prípadu, alebo okolnosti týkajúce sa
páchateľa, ale tieto okolnosti musia byť navyše takej kvality, aby odôvodňovali takýto jedinečný postup.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami

prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej
podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pod okolnosťami prípadu treba
rozumieť napríklad skutočnosť, že sa páchateľ dopustil trestného činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré
mali pôvod mimo osoby páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú
bežným a všeobecným okolnostiam prípadu. Výnimočnou okolnosťou však nie je miernejšia právna

úprava okolitých štátov a nie je ňou ani vyhlásenie o vine obžalovaného.

Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako

význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého
charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby,
by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a
osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho
zdravotný stav, zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod.). Za pomery páchateľa

odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia, možno považovať viac významných poľahčujúcich
okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej
rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný
postup a pod.Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že dôvodom jeho odchodu z Pakistanu do Európy boli ťaživé
majetkové pomery a neschopnosť obžalovaného sanovať potreby svojej rodiny, a to napriek tomu, že

mal obchod s obuvou, a teda bol pracovne a zárobkovo činný. Predajom svojho obchodu a pozemku
si obžalovaný zabezpečil finančné prostriedky na cestu do Európy. Mal zámer dostať sa do Talianska,
kde chcel pracovať a zarobené peniaze chcel posielať na živobytie svojej rodine. Je nepochybné, že
ťaživé okolnosti v Pakistane prinútili obžalovaného hľadať iných spôsob obživy svojej rodiny. Práve
zárobková pracovná činnosť mala byť zdrojom jeho príjmu, ktorý chcel obžalovaný posielať svojej

rodine do Pakistanu. Obžalovaný bol sám nelegálnym migrantom, ktorý sa neoprávnene ocitol na území
Maďarska a kde bol nestotožnenými osobami zneužitý na spáchanie trestného činu. Obžalovaný pritom
sám veľa investoval do svojej cesty a motívom spáchania trestnej činnosti nebol prioritne zárobok z
prevádzačstva, ale jeho záujem dostať sa do cieľovej krajiny - Talianska. Jeho zapojenie do trestnej
činnosti bolo skôr vecou náhody, keďže mal vodičský preukaz, čo mu umožňovalo viesť motorové
vozidlá, a teda aj prevážať iných migrantov. Jednou z príčin, prečo sa obžalovaný dopustil trestnej

činnosti, bola aj jeho simplexnsoť, a teda jeho zneužiteľnosť a ľahká ovplyvniteľnosť, ktorú mal možnosť
pozorovať aj odvolací súd na verejnom zasadnutí. Obžalovaný má ukončené iba základné vzdelanie,
pochádza z inej kultúry a v jeho osobe je možné badať ľahostajný prístup k možným následkom. Len
príkladom odvolací súd uvádza, že obžalovanému bolo povedané, že má prevádzané osoby odviezť
do Talianska, čomu sa potešil, keďže aj on mal namierené do rovnakej krajiny, avšak neprišlo mu

nijako podozrivé, že z Maďarska bol poslaný iným smerom, teda na Slovensko. Obžalovaný uviazol
v cudzej krajine a pod tlakom dosiahnutia úspechu prijal aj nezmyselnú prevádzačskú rolu. Napriek
tomu odvolací súd vnímal obžalovaného ako jedného zo zneužitých migrantov, ktorý bol oslovený iným
prevádzačom a ktorý obžalovanému zorganizoval nelegálny prevoz a v podstate ho zneužil, využijúc
jeho vodičské oprávnenie. To, že samotný prevoz bol vysoko rizikový, odhaliteľný, ale aj nebezpečný a

neuvážený, osobitne s ohľadom na počet osôb v preťaženom osobnom motorovom vozidle, poukazuje
nielen na ľahkovážnosť obžalovaného, ale aj na marazmus celého organizovaného prevádzačstva,
ktoré je zacielené jedine na zisk, bez ohľadu na výsledok. Obžalovaný, ako osoba fyzicky prevážajúca
iných migrantov je nepochybne páchateľom skutku, ale súčasne je jeho obeťou. Sľúbený zárobok vo
výške 100,-eur za prevezenú osobu nebol navyše s ohľadom na riziko nijako finančne motivujúcim, a

preto možno uzavrieť, že prioritou obžalovaného nebolo finančne profitovať z prevádzačstva, ale dostať
sa do Talianska, čo ho odlišuje od ostatných prevádzačov, ktorých jediným cieľom je finančný benefit.

Tieto uvádzané eventuality poukazujú nielen na výnimočnosť okolností prípadu, ale aj na pomery
páchateľa, ktoré oprávňujú mimoriadne zníženie trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby, postupom

podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Odvolací súd takýto postup pritom uprednostni
pred aplikáciou § 39 ods. 4 Trestného zákona, kedy by bolo možné ukladať trest znížený o jednu tretinu
pod dolnú hranicu, pretože aj trest uložený na takejto spodnej hranici trestnej sadzby, by nedostatočne
reflektoval skutkové okolnosti prípadu a nezohľadňoval by okolnosti na strane obžalovaného.

Nakoľko teda aj odvolací súd zistil výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d) Trestného zákona, uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej
sadzby, teda v rozsahu 2 roky. Trest odňatia slobody v takejto výmere zohľadňuje jednak závažnosť
posudzovanéhozločinuasúčasnepostačínanaplnenieúčelutrestuvyjadrenéhov§34ods.1Trestného
zákona. Zároveň korešponduje i s možnosťami nápravy obžalovaného, odzrkadľuje požiadavky

individuálnej aj generálnej prevencie a dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa.
Pri úvahách o forme výkonu trestu odňatia slobody odvolací súd prihliadal na to, že nelegálna migrácia
v súčasnosti predstavuje širokospektrálny problém v rámci Schengenského priestoru, ktorý otvára
široké možnosti pre odplatné napomáhanie k nedovolenému prekročeniu štátnych hraníc vo veľkých
rozmeroch, čo je nežiaduci a negatívny jav tak vo vzťahu k členským štátom Európskej únie a ich

občanom, nesúcim riziká spojené s nekontrolovaným prílevom migrantov, ale aj vo vzťahu k samotným
migrantom, ktorí sú spravidla nielen obeťami nepriaznivej situácie v domovskej krajine, ale aj zdrojom
značného nelegálneho príjmu prevádzačov, či ich bezohľadného zaobchádzania s prevádzanými
osobami. Tieto úvahy viedli odvolací súd k tomu, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
by bol popretím účelu ukladanej sankcie. Účel trestu odňatia slobody bude zabezpečený jedine jeho

nepodmienečným výkonom, nakoľko iba nútené obmedzenie osobnej slobody obžalovaného súčasne
naplní aj účel generálnej prevencie, ktorá má odradiť iné osoby od páchania podobných trestných činov.
Nakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, odvolací súdprevzal do svojho rozhodnutia výrok napadnutého rozsudku o zaradení obžalovaného do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Pre naplnenie účelu trestu uložil odvolací súd aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, nakoľko
na to boli splnené nielen zákonné podmienky, ale súčasne týmto trestom štát vyjadruje negatívny
postoj k páchateľom tohto druhu trestnej činnosti a súčasne im na určený čas zamedzí právo vstupu
na územie Slovenskej republiky. Uloženie tohto trestu popri nepodmienečnom treste odňatia slobody,
nie je duplicitným, či neprimerane prísnym potrestaním páchateľa, ale je prostriedkom štátu na účinnú

elimináciu nežiadúcich osôb.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol rozsudkom na podklade vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.