Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124200787
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124200787.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho vo veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna
občianka Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. F. G., 2/ H. H.,
nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom B. XXXX/XX,
XXX XX E. F. G., 3/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom J. A. XXX/X, XXX

XX F. E., 4/ H. K.,
nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. D. XXX/XX,
XXX XX E. F. G., 5/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. XX, XXX XX
C., 6/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom F. XXXX/X, XXX XX F. E., 7/
L. O. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom L. H. XXX/X, XXX XX F. E., 8/
I. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom

C. D. XXXX/XX-XX, XXX XX E. F. G., X/ M. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky,
bytom F. XXXX/XX, XXX XX F. E., 10/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky,
bytom F. XXXX/XX,
XXX XX F. E., 11/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XXX,
XXX XX E. F. G., 12/ F. L.,
nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XXX,

XXX XX E. F. G., 13/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/
XXX-X, XXX XX E. F. G., XX/ E. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom Q.
XXX/X, XXX XX F. E., 15/ L. C., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom
C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. F. G., 16/ I. M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky,
bytom R. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 17/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky,
bytom R. XXX/XX, XXX XX E. F. G., 18/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky,

bytom B. XX XX/XX, XXX XX E.
F. G., 19/ L. I. S., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. XXX/XXX, XXX XX
E. F. G., 20/ T. L. M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXX/XX, XXX
XX E. F. G.,
21/ L. E. D., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom E. C. XXX, XXX XX U., 22/
C. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/XXX, XXX XX E. F. G.,

23/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. XXX/XX, XXX XX I., 24/
B. I., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom S. XX/XX-XX, XXX XX E. F. G.,
XX/ J. V.,
nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom S. XX/XX-XX,
XXX XX E. F. G., XX/ L. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D. XXXX/
XXX, XXX XX E. F. G., 27/ L. O. H., nar. XX.XX.XXXX štátna občianka Slovenskej republiky, bytom C. D.

XXXX/XX, XXX XX E. F. G., 28/ I. L., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom C. D.
XXXX/X, XXX XX E. F. G., všetci právne zastúpení Podoba Legal s. r. o. so sídlom Námestie sv. Anny 3,
911 01 Trenčín, IČO: 55 839 592, proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia: H. W. X, A., so sídlom
v J., D. XXXX/XXX, XXX: XX XXX XXX, právne zastúpený:
LEGAL & CORP, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Gajova 11, IČO: 47 237 325, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

zo dňa 30. januára 2024, č. k. 28C/3/2024-157, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 26. februára 2024, č. k. 28C/3/2024-230, takto r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Povinný m á nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľom v rozsahu 100%, ktorú náhradu sú
navrhovatelia povinní zaplatiť povinnému vo výške určenej súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým výrokom I. zakázal
povinnému z neodkladného opatrenia nakladať

s nehnuteľnosťou – nebytovým priestorom č. XX, vo vchode č. X na X. poschodí bytového domu, súp.
č. XXXX postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, spoluvlastnícky
podiel 1242/349136 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, súp. č. XXXX a na
pozemku C-KN parc. č. XXXX/XXX zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. E. F. G., obec E. F. G., U.
T.. Výrokom II. Uložil navrhovateľom 1/ až 28/, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podali

proti povinnému z neodkladného opatrenia žalobu o určenie vlastníckeho práva, inak súd uznesenie
o nariadenom neodkladnom opatrení aj bez návrhu zruší. Výrokom III. určil, že navrhovatelia 1/ až 28/
majú voči povinnému z neodkladného opatrenia nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovatelia odôvodnili
tým, že nadobudli na základe zmluvy o prevode bytu
k nehnuteľnostiam (byty) do vlastníctva od spoločnosti C. E., A., so sídlom J.. Vyhotovenie zmlúv
zabezpečil Developer, pričom navrhovatelia pristúpili
na zmluvné podmienky. Boli uvedení do omylu, nakoľko spolu s bytmi nenadobudli taký rozsah práv,

aký im podľa zákona náleží. Developer na nich v rozpore so zákonom a zmluvami nepreviedol formálne
vlastnícke právo ku kotolni, resp. k technologickému zariadeniu, ktoré zabezpečuje teplo pre výlučne
bytový dom, v ktorom sa nachádzajú byty
vo vlastníctve navrhovateľov. Poukázali na znenie zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov. Na liste vlastníctva je povinný zapísaný ako vlastník s podielom 1242/349136-

in nebytového priestoru vo vchode č. X nachádzajúceho sa
na X. poschodí s číslom XX. Povinný je v rozpore zákonom vlastníkom spoločného zariadenia.
Poukázali na tú skutočnosť, že spoločníkom a konateľom povinného je L. G., pričom existujú spoločnosti
s obdobným obchodným menom, resp. s takmer totožným, pričom z výpisu z obchodného registra
je zrejmé, že aj v týchto spoločnostiach bol L. G. angažovaný. Povinný nie je solventný, v zmysle

verejnýchdostupnýchúdajovdlhujenadani128.128,89eur,atiežÚraduprereguláciusieťovýchodvetní
dlhuje 5.200 eur. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je buď potreba bezodkladne
upraviť pomery, alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. V prípade navrhovateľom je preukázaná
obava z exekúcie, keďže povinný nie je solventný a jeho dlh pravdepodobne presahuje hodnotu kotolne,
ktorú vlastní len formálne a neoprávnene. Navrhovatelia sa totiž chcú domôcť určenia vlastníckeho

práva ku kotolni, avšak hrozba exekúcie povinného môže ich snahu zmariť. Kotolňa totiž slúži na
vykurovania a ohrev obyvateľov bytového domu, pričom je nutná jej riadna údržba a servis. Súčasne
je však sprístupnená komukoľvek kto sa nachádza v bytovom dome a môže byť poškodená čo by
len neúmyselne. Poukázali tiež na ust. zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci s tým, že potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením

neodkladného opatrenia by vznikol priestor
pre konania, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konania, ktoré by viedlo
k neodstrániteľným následkom. V prípade navrhovateľov existuje stav, kedy vlastníci nemajú právnu
ochranu spoločného priestoru, ktorý aktívne slúži k základným životným potrebám. Osvedčovanie
na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba

najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie s tým, že keďže povinný má vysoký daňový dlh,
navrhovatelia majú za to, že vydanie neodkladného opatrenia nebude narušená ani jedná zo zásad,ktoré uplatňujú v procese rozhodovania o neodkladnom opatrení, a to zásada proporcionality povinnému
ani finančnému úradu nevznikne taká ujma, ktorá by bola neprimeraná voči ujme, ktorá hrozí rodinám
žijúcim v bytovom dome. Povinný totiž kotolňu získal prevodom od spriaznenej osoby kúpnou zmluvou

a hrozí, že bude predmetom výkonu záložného práva v zmysle príslušných predpisov, najmä zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1,
§ 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 veta prvá CSP, § 329 ods. 2 CSP ďalej ust.

§ 2 ods. 2, 5, § 5 ods. 5, § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Uviedol, že jedným so zabezpečovacím prostriedkov je inštitút neodkladného opatrenia, pričom z účelu
neodkladného opatrenia vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie takéhoto rozhodnutia. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s listinnými
dôkazmi, a to výpisom LV
č. XXXX k. ú. E. F. G., portálu finstat.sk o povinnom a výpisom z obchodného registra zistil, že povinný je

vlastníkom nebytového priestoru č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X nebytového
priestoru a navrhovatelia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v predmetom
bytovom dome C.. Z výpisu z portálu finstat.sk mal súd za preukázané, že povinný má dlh voči finančnej
správe vo výške 128.128,89 eur a štát má voči povinnému pohľadávku v sume 5.200 eur. Rovnako
z výpisu z obchodného registra Mestského súdu Košice vyplýva, že v spoločnosti H. W., A. bol jedným

z členov štatutárneho orgánu L. G.
do 11.12.2012, v spoločnosti H. W. X, A. bol jedným z členov štatutárneho organu L. G. do 21.12.2012,
z výpisu z obchodného registra OS Trenčín vyplýva, že v spoločnosti BIOELEKTRO ENERGY 3, s. r.
o. je jedným zo spoločníkov a konateľom L. G., zároveň z výpisu z obchodného registra vyplýva, že
v spoločnosti C. E., A. sú spoločníkmi spoločnosť H. W. X, A.,

so sídlom J. a L. G. je zároveň jediným konateľom tejto spoločnosti. Z ďalších predložených dôkazov
a to z kúpnych zmlúv, zmlúv o budúcich kúpnych zmluvách a dodatkov vyplýva, že predmetom
zmlúv bol záväzok budúceho predávajúceho a neskôr predávajúceho spoločnosť C. E., A. previesť na
budúcich kupujúcich vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom nachádzajúcich sa v bytovom
dome zapísanom na LV č. XXXX. Súčasťou návrhu je USB kľúč s nahrávkou, na ktorej sa nachádza

video záznam z X. poschodia, na ktorom sa nachádza kotolňa. Navrhovatelia sú tak vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome C.
so súp. č. XXXX na LV č. XXXX a povinný z neodkladného opatrenia je vlastníkom nebytového priestoru
č. XX na X. poschodí vo vchode č. X s tým, že z video nahrávky vyplýva, že
na X. poschodí sa nachádza kotolňa. Z ust. § 2 ods. 5 ZVBNP vyplýva, že spoločnými zariadeniami domu

na účely tohto zákona sa rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy,
práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény,
bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.
Z predložených zmlúv je zrejmé, že ako predávajúci vystupuje spoločnosť C. E., A., ktorá sa zaväzuje

previesť na budúcich kupujúcich vlastnícke právo k bytom s tým, že zmluvy boli vyhotovované výlučne
budúcim predávajúcim, teda spoločnosťou C. E., A.. Kotolňa vo vlastníctve povinného, ktorá mala byť
súčasťou spoločných zariadení a určená
na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu, bola povinným pravdepodobne nadobudnutá
od spoločnosti C. E., A., ktorá je s povinným personálne prepojená s totožným konateľom L. G.,

a tiež účasťou povinného ako spoločníka v spoločnosti C. E., A.. Z výpisu z portálu finstat.sk možno
vyvodiť záver o insolventnosti povinného a reálnej možnosti veriteľov povinného uspokojiť sa z majetku
povinného, ktorým je práve predmetná kotolňa. Navrhovatelia tak svojim návrhom riadne osvedčili
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko insolventnosť povinného by mohla navrhovateľom
reálne vzniknúť nenavrátiteľná ujma a to najmä s poukazom na to, že je zimné obdobie, kedy je potreba

vykurovať bytový dom a s poukazom na aktuálnu potrebu riešiť vlastnícke právo k predmetnej kotolni.
Preto mal súd za to, že bola osvedčená danosť práva, ktorému sa ma poskytnúť ochrana, zároveň
uložil navrhovateľom povinnosť podať do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia žalobu vo veci samej
o určenie vlastníckeho práva a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého
úspešným navrhovateľom priznal nárok na náhradu trov konania voči povinnému v rozsahu 100%.

4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie povinný, ktorý žiadal, aby Krajský súd ako súd
odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol a zaviazal
žalobcov k náhrade trov konania voči žalovanému. Poukázal na tú skutočnosť, že spoločnosť C.E., A. vybudovala bytový dom na základe stavebného povolenia, pričom po jeho dokončení bolo
vydané Kolaudačné rozhodnutie. V zmysle Kolaudačného rozhodnutia boli bytové a nebytové priestory
skolaudované ako samostatné priestory. Nebytový priestor bol skolaudovaný ako samostatný priestor,

čoznamená,ženepredstavujespoločnézariadeniebytovéhodomu.Spoločnýmičasťamiazariadeniami
bytovéhodomusúschody,chodby,výťah,bleskozvody,elektricképrípojky,telefonicképrípojky,spoločné
televízne antény, kanalizačné prípojky a vodovodné prípojky. Medzi kupujúcimi, s ktorými developer
uzatvoril kúpnu zmluvu patril aj žalovaný. Developer a žalovaný dňa 15.11.2022 uzatvorili kúpnu zmluvu
k nehnuteľnej veci, ktorej predmetom bol nebytový priestor spolu s prislúchajúcim spoluvlastníckym

podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že
boli uvedení developerom do omylu, keď nenadobudli vlastnícke právo k tomuto nebytovému priestoru.
Nebytovýpriestornebolskolaudovanýakospoločnézariadeniebytovéhodomu,predstavujesamostatný
priestor, ktorý je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov. Poukázal na ust. § 2 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z. z., ktorý stanovuje iba demonštratívny výpočet spoločných zariadení bytového domu.
Je nutné uviesť, že ak by boli tvrdenia žalobcov pravdivé, v kolaudačnom rozhodnutí by nebytový

priestor nebol uvedený ako samostatný priestor. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že žalobcovia svojimi
tvrdeniami o uvedení do omylu súd zavádzajú, pretože bola medzi žalovaným v pozícií prenajímateľa
a správcom bytového domu žalobcov dňa 01.03.2023 uzatvorená zmluva o nájme nebytového priestoru,
kedy predmetom nájomnej zmluvy je práve prenechanie nebytového priestoru za nájomné vo výške
1.250 eur. Pri uzatvorení nájomnej zmluvy si žalobcovia boli vedomí, že vlastníkom nebytového

priestoru je žalovaný a nejedná sa o spoločné zariadenie bytového domu. Žalovaný si plní svoje
záväzky voči verejným inštitúciám, z čoho výsledkom je aj znižovanie dlhov, ktoré mu vznikli voči nim.
Žalobcovia zároveň nedisponujú podkladom, na základe ktorého by malo byť pravdivé ich tvrdenie, že
dlh žalovaného presahuje pravdepodobne hodnotu kotolne. Z praktického hľadiska sa neodkladným
opatrením zakáže nakladať žalovanému s nebytovým priestorom, ale takéto neodkladné opatrenie

nebude mať vplyv na prípadný výkon exekúcie. Tretej osobe nebude nič brániť, aby zrealizovala
výkon exekúcie v prípade žalovaného nakladať s nebytovým priestorom. Z tohto potom vyplýva, že
vydanie neodkladného opatrenia je bezpredmetné, pretože zákaz nakladania s nebytovým priestorom
by nezabránil výkonu exekúcie. Čo sa týka prípadnej žaloby na určenie vlastníckeho práva, k tomuto
nebytovému priestoru, táto by bola zjavne neodôvodnená. Výlučným vlastníkom nebytového priestoru je

žalovaný na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2022. Pred uzatvorením zmlúv o prevode vlastníctva
bytov boli medzi developerom a žalobcami uzatvorené zmluvy, ktorých predmetom bolo uzatvorenie
budúcej zmluvy, z ktorej vyplýva a to konkrétne čl. 8 ods. 7, že zmluvné strany berú na vedomie,
že v prvom podzemnom podlaží domu bude v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vybudovaná a sfunkčnená odovzdávacia stanica teplo OST, ktorá bude zabezpečovať dodávanie tepla

a TÚV do jednotlivých bytových priestoroch v dome za ceny regulované príslušnými právnymi predpismi
platnými v Slovenskej republike. Budúci kupujúci berie na vedomie a súhlasí, že technológia OST bude
vo vlastníctve prevádzkovateľa OST a dodávateľa tepla do domu a nebytový priestor nachádzajúci
sa v dome, v ktorom bude umiestnená OST je budúci predávajúci oprávnený na základe vlastného
uváženie previesť do vlastníctva vlastníka technológie OST. Z tohto je zrejmé, že žalobcovia už pri

uzatváraní zmluvy mali vedomosť o zmluve budúcej, mali vedomosť, že developer je oprávnený previesť
vlastnícke právo k nebytovému priestoru vlastníkovi technológie, ktorým sa stal žalovaný. Zároveň je
zrejmé, že žalobcovia mali vedomosť o skutočnosti, že nebytový priestor nie je spoločným zariadením
daného nebytového priestoru, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného (povinného). Na základe
tohto potom je zrejmé, že žalobcovia nedisponujú žiadnym právnym titulom, ktorý by zakladal ich údajne

vlastnícke právo k nebytovému priestoru, neexistuje žiaden záväzkovo právny vzťah a nemohlo dôjsť
k prechodu vlastníckeho práva k nebytovému priestoru, ktorý nie je spoločným zariadením bytového
domu na žalobcov.

5. Povinný z neodkladného opatrenia zároveň k podanému odvolaniu doložil rozhodnutia mesta Dubnica

nad Váhom o dodatočnom povolení stavby bytového domu C., E. F. G., stavebné povolenie na bytový
dom C., zmluvu o zmluve budúcej uzatvorenou medzi spoločnosťou C. E., A. a H. H. ako budúcou
kupujúcou (navrhovateľka 2/), zmluvu o prenájme nebytového priestoru medzi spoločnosťou H. W. X,
A. a nájomcom F. E., A. (povinný
z neodkladného opatrenia a správcom daného bytového domu), kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi

predávajúcim spoločnosťou C. E., A. a kupujúcim H. W. X, A. (povinný z neodkladného opatrenia).6. Uznesením zo dňa 26. februára 2024, č. k. 28C/3/2024-230 súd prvej inštancie opravil záhlavie
daného uznesenia v časti označenia navrhovateľov, ktoré malo správne znieť, tak že navrhovateľom 22/
je C. H. a navrhovateľom 23/ G. H.. V ostatných častiach zostáva predmetné uznesenie nezmenené.

7.Kpodanémuodvolaniusapísomnevyjadriliajnavrhovateliazneodkladnéhoopatrenia,ktorínamietali,
že čo sa týka čl. 8 bod 7 zmluvy o zmluve budúcej, povinný z neodkladného opatrenia hovorí o existencii
technológie OST na 1. podzemnom podlaží a nie na 5. poschodí, pretože na prvom podzemnom podlaží
sa nachádza rozvodňa, ako vyplýva z pôdorysov, ktoré sú založené v spise. Uvedené ust. je však nutné

vnímať v širšom kontexte, bez ohľadu na spotrebiteľský vzťah prepojených osôb a žalobcov je toto ust.
v rozpore
so základnými zásadami civilných predpisov. V čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve a dokonca
aj v čase uzavretia kúpnej zmluvy, žalobcovia neboli vlastníkmi bytov a aj keby boli, rozhodovanie
o spoločnej veci malo byť vykonané spôsobom ustanoveným v zákone. Žalobcovia v čase ešte ako
nevlastníci mali vysloviť súhlas s faktickou ťarchou, s vyššími nákladmi na bývanie, s nakladaním so

spoločným zariadením a s konvalidovaním budúceho prevodu medzi spriaznenými osobami. Tvrdenie
žalovaného, že nebytové priestory boli skolaudované je nepravdivé, pretože povinnosťou strany sporu
je preukázať tvrdenú skutkovú okolnosť. V zmysle dodatočného rozhodnutia na strane 8, časť povolenie
o užívaní, nie je použité správne označenie kotolne, resp. technickej miestnosti. Ak by aj nebytový
priestor bol skolaudovaný ako samostatný, nemení sa tým jeho podstata, a to že svojim účelom

a zariadením, ktoré je v ňom umiestnené slúži všetkým vlastníkom bytom a nebytových priestorov
v bytovom dome C.. Pokiaľ žalovaný predložil ako dôkaz kúpnu zmluvu k spornej kotolni, tento dôkaz
rozporujú, pretože táto zmluva už na prvý pohľad nespĺňa zákonom uložené požiadavky na jej vkladovú
spôsobilosť a môže sa jednať o dôkaz falošný, čo by zakladalo trestnú zodpovednosť. Preto žiadali
žalovaného, aby predložil originál zmluvy do tohto konania. V predloženej zmluve absentuje esenciálna

náležitosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k prevodu technológie OST. Developer v rozpore so zákonom
a zmluvami o prevode bytov nepreviedol na žalobcov formálne vlastnícke právo ku kotolni, resp.
k technologickému zariadeniu, ktoré zabezpečuje teplo výlučne pre bytový dom. Developer dokonca
kotolňu, v ktorej sa nachádza aj technologické zariadenie previedol
na svoju spriaznenú ovládanú spoločnosť H. W. X, A., so sídlom v J.. Poukázali na znenie § 2 ods. 5

zákonač.182/1993Z.z.,kedyspoločnýmzariadenímjezariadenie,ktoréjeurčenénaspoločnéužívanie
domu a slúži výlučne tomuto domu, čo je presne ich prípad. Z tohto citovaného ust. zákona vyplýva,
že spoločné zariadenie môže byť len v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, pričom v ich prípade k tomuto právnemu stavu formálne nedošlo. Žalobcovia priamo
od developera ako predávajúceho disponujú pôdorysom príslušného poschodia, kde sa spoločné

zariadenie nachádza a v zmysle pôdorysu poschodia je vyznačený priestor technická miestnosť s číslom
6 05 o výmere 12,42 m2 (ďalej len kotolňa). Žalovaný teda rozpore
so zákonom je vlastníkom spoločného zariadenia na 5. poschodí s č. 40 nebytový priestor
vo vchode č. 4. Je paradoxné, že priamo developer fakticky označil nebytový priestor ako kotolňa, vie
že ide o spoločný priestor. V zmysle § 19 ods. 1 ZVBNP spoločné časti domu a spoločné zariadenia

domu a príslušenstvo sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Opätovne
poukázalinaprepojeniespoločníkaakonateľažalovanéhoL.G.sostatnýmiobchodnýmispoločnosťami,
ako aj to, že žalovaný je súčasne spoločníkom developera v spoločnosti C. E., A.. Ďalej dali
do pozornosti druhú rovinu a to povahu technologického zariadenia v miestnosti kotolne.
Aj keby eventuálne súd dospel k záveru, že kotolňa je nebytový priestor patriaci žalovanému, teda

žalobu zamietol, musel by sa vysporiadať s právnym režimom hnuteľnej veci, teda technologického
zariadenia. Čo sa týka nesplatených záväzkov žalovaného je nesporné, že žalovanému tieto záväzky
vznikli a rovnako mu môžu ďalšie vzniknúť a v budúcnosti privodiť tak žalovaným škodu.

8. K podanému vyjadreniu sa vyjadril povinný, ktorý opätovne poukázal na skutočnosť, že nebytový

priestorbolskolaudovanýakosamostatný,čoznamená,ženepredstavujespoločnézariadeniebytového
domu. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevedeniu nebytového
priestoru na žalovaného nesplnila požiadavky, toto tvrdenie považuje za účelové, pretože ak by nebytový
priestor bol spoločným zariadením bytového domu, nemohlo by dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
z developera na žalovaného. Iba z označenia nebytového priestoru ako kotolne, teda iba na základe

slovného pomenovania, nemôže byť nebytový priestor považovaný za spoločné zariadenie bytového
domu. Žalobca mal vedomosť o tom, že nebytový priestor predstavuje samostatný nebytový priestor,
pretože medzi žalovaným v pozícii prenajímateľa a správcom bytového domu žalobcov bola dňa
01.03.2023 uzatvorená zmluva o nájme nebytového priestoru, ktorá bola súdu predložená spoločnes vyjadrením a na základe tejto nájomnej zmluvy je nájomca oprávnený užívať predmet nájmu za
stanovené nájomné vo výške 1.250 eur. Pri uzatváraní nájomnej zmluvy si boli žalobcovia vedomí
toho, že vlastníkom nebytového priestoru je žalovaný. Rovnako nesúhlasia s tvrdením žalobcov v tom,

že nebytový priestor nie je spoločným zariadením a že vlastníkom tohto nebytového priestoru je
rozpore so zákonom žalovaný. Žalovaný bol oprávnený nadobudnúť nebytový priestor ako predmet
občianskoprávneho vzťahu do svojho výlučného vlastníctva a žalobcovia doposiaľ nepredložili žiadne
relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali ich tvrdenia.

9. K podanému vyjadreniu sa opätovne vyjadrili navrhovatelia z neodkladného opatrenia, ktorí opätovne
poukázali na tú skutočnosť, že sporný priestor v rámci legendy miestnosti
6. nadzemného podlažia, ktoré predložil povinný označuje priestor 6 05 ako technickú miestnosť.
Poukázali opätovne na znenie zákona § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 a je v rozpore so zákonom,
aby sa za nebytové priestory považoval priestor, ktorý ex lege explicitne je vždy spoločným priestorom
bez výnimky. Žalovaný v podstate ignoruje nesúlad označenia podkladov, kde priestor s označením

6 05 sa pretaví do rozhodnutia ako nebytový priestor, súp. č. XX. Žalovaný sám predkladá dôkazy,
z ktorých je zrejmé, že ide o striktné označenie priestoru ako technickej miestnosti, že samotný
pôdorys predpokladá uloženie technického zariadenia len pre bytový dom, technické zariadenie slúži len
bytovému domu a z praxe sú vždy nebytové priestory ako priestory obchodné, či kancelárske označené
v samostatnom projekte ako nebytové priestory, čo však v ich prípade nie je. Okrem iného sa žalovaný

jeho konaním, ktorý sa snažil kontaktovať správcu bytového domu s tým, že musí vykonať technickú
kontrolu zariadenia, potvrdzuje tvrdenia o dôvodnosti samotného návrhu
na neodkladné opatrenia. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobcovia mali vedomosť o vlastníctve z dôvodu, že
správca bytového domu uzavrel so žalovaným zmluvu o nájme, paradoxne týmto pôvodným správcom
bola spriaznená spoločnosť so žalovaným a zmluva o správe s týmto pôvodným správcom uzavrel de

facto sám žalovaný. Mimochodom existencia práva tretej osoby k predmetu sporu sama o sebe a bez
ďalšie, je aj dôvodom na trvanie nariadeného neodkladného opatrenia.
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.

11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie súd môže nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

14. Na základe vyššie uvedených zákonných ust. pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery strán, alebo ak existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie
neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny
vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká
miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň

v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potreby neodkladnej úpravy pomerov, alebo
obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je
odsvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na

neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej
strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenia skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladnéhoopatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrh a k nemu pripojených listín. Neodkladných opatrením
by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

15. Z obsahu spisu a z skutkového stavu zisteného pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že
navrhovatelia sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome C., súp.
č. XXXX, vedené na LV č. XXXX, k. ú. E. F. G. a zároveň z tohto listu vlastníctva vyplýva, že povinný
z neodkladného opatrenia je vlastníkom nebytového priestoru č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí,
vo vchode č. X, druh bytového priestoru - iný nebytový priestor, v podiele na spoločných častiach

a zariadeniach domu v podiele určenom na danom liste vlastníctva. Rovnako medzi stranami sporu je
nesporné, že v danom nebytovom priestore domu sa nachádza kotolňa. Sporným medzi stranami sporu
zostalaskutočnosť,čisúčasťoukúpnychzmlúv,vrámciktorýchnadobudlinavrhovateliavlastníckeprávo
k jednotlivým bytom, bol aj nebytový priestor č. 40, v priestoroch ktorého sa nachádza kotolňa určená na
vykurovanie daného bytového domu, alebo či tento nebytový priestor súčasťou prevodu kúpnych zmlúv
v rámci prevodov vlastníckeho práva k daným bytom nebol a zároveň spornou skutočnosťou medzi

stranami sporu je, či zmluva,
na základe ktorej nadobudol povinný daný nebytový priestor je platným právnym úkonom. Faktom je, že
v súčasnosti je daný nebytový priestor zapísaný vlastnícky na povinného a rovnako faktom je, že povinný
má neuhradené záväzky voči daňovému úradu, ako aj voči štátu, pričom navrhovatelia odvodzovali
nevyhnutnosť nariadenia predbežného neodkladného opatrenia tou skutočnosťou, že vzhľadom na

insolventnosť povinného je možné, že daný nebytový priestor môže byť predmetom výkonu záložného
práva veriteľov, dôsledku čoho dôjde k nenavrátiteľnej ujme, pretože daný bytový dom je potrebné
vykurovať a je potrebné vyriešiť vlastnícke právo k predmetnej kotolni. Práve insolventnosť povinného
bola dôvodom pre nariadenie daného neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s predmetným
nebytovým priestorom s tým, že súd prvej inštancie zároveň stanovil povinnosť navrhovateľom podať

do 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci o určenia vlastníckeho práva.

16. V prejednávanej veci odvolací súd po preskúmaní veci dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie
k záveru, že navrhovatelia v predmetnom konaní neosvedčili existenciu predpokladov potrebných
pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda navrhovatelia neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy

pomerov, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy alebo obavu, že výkon rozhodnutia exekúcie
bude ohrozený. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebola navrhovateľmi preukázaná,
resp. aspoň osvedčená existencia takých konkrétnych úkonov na strane povinného, z ktorých
by vyplývalo bezprostredná hrozba ujmy na právach navrhovateľov a z toho vyplývajúca potreba
urýchlenej a neodkladnej úpravy pomerov strán sporu takým rozhodnutím súdu, ako je neodkladné

opatrenie. V danom prípade teda nebol preukázaný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia
a to osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, teda navrhovatelia neosvedčili, že
povinný koná tak, že nároku, ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana objektívne
a bezprostredne hrozí konkrétna ujma. Je síce pravdou, že medzi stranami sporu je sporné, kto je
vlastníkom daného nebytového priestoru, avšak zároveň je zrejmé, že povinný s daným bytovým

priestorom v súčasnosti nenakladá a samotná tá skutočnosť, že vykazuje dlhy voči daňovému úradu
neznamená, že by na tento nebytový priestor mal byť nariadený výkon záložného práva v prospech
veriteľov. Okrem toho, tak ako správne uviedol vo svojom odvolaní povinný, aj prípadne nariadené
neodkladnéopatrenie,ktorýmbysúdzakázalpovinnémunakladaťsdanounehnuteľnosťouneznamená,
že by sa tým zamedzilo právu veriteľov domáhať sa svojich nárokov v rámci exekúcie, pretože na práva

tretíchosôb,tedaveriteľovtakétorozhodnutienemážiadenvplyv.Niejetutedapriamapríčinnásúvislosť
medzi požadovaným nárokom navrhovateľov, ktorí sa v budúcnosti môžu domáhať určenia vlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti (prípadne iných ďalších nárokov) a nariadeným neodkladným opatrením,
ktorým sa domáhali zákazu nakladať s danou nehnuteľnosťou.

17. Okrem toho z vykonaného dokazovania je zrejmé, že povinný prenechal do nájmu daný nebytový
priestor zrejme pôvodne správcovi daného bytového domu, z čoho potom vyplýva, že navrhovatelia
museli mať vedomosť o tom, že daný nebytový priestor je v nájme za dohodnutých podmienok ako boli
predložené v nájomnej zmluve povinným v rámci podaného odvolania.

18. Navrhovateľom nič nebráni v tom, aby sa vo veci samej domáhali svojich nárokov, avšak za tohto
skutkového stavu dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh ako nedôvodný zamietnuť. Pri existencii
naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy medzi stranou, ktorá navrhuje vydanieneodkladného opatrenia a strany, ktoré má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť, alebo
obmedzenie je nevyhnutná osvedčiť právny vzťah a nie faktický stav. Osvedčenie práva, ktorému sa
má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením neznamená len osvedčenie niečoho čo sa stalo a čo

je medzi stranami skutkov nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného
skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná
ochrana (viď Nález Ústavného súdu SR sp. zn. 3ÚS 458/2022).

19. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie

súdu prvej inštancie zmeniť a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.

20. Obiter dictum zároveň odvolací súd dodáva, že nemal za preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu
oprávnenej v desiatom rade, nakoľko z pripojeného listu vlastníctva nevyplýva, že by oprávnená
navrhovateľka daného neodkladného opatrenia bola vlastníčkou nehnuteľností v predmetnom bytovom
dome. Preto na jej strane je tu ďalší dôvod na zamietnutie návrhu, tá skutočnosť, že na jej strane nie je tu

dostatok vecnej aktívnej legitimácie, nakoľko nie je vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti v danom bytovom
dome.

21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešnému povinnému odvolací súd priznal nárok

na náhradu trov konania voči navrhovateľom v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).