Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/149/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220207032
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1220207032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov : JUDr.

Janka Benkovičová a JUDr. Táňa Šefčíková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenýprocesnýmopatrovníkom:Úradpráce,sociálnychvecíarodiny
C.,D.X/X,dieťarodičov-matky:A.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,adresatrvaléhopobytuC.,E.XX,zastúpená
splnomocnencom: AK Neuschlová, s.r.o., IČO: 36 861 359, adresa sídla Bratislava, Dostojevského rad
5, a otca: B. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D. F. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Matúš
Lemeš, IČO: 42 241 740, adresa sídla Košice, Kuzmányho 29, o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II

zo 7. septembra 2022 č.k. 59P/101/2020 - 435, a proti dopĺňaciemu rozsudku Mestského súdu Bratislava
II č. k. 59 P/101/2020 - 552 zo 04. septembra 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., III., IV. a VII.
p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. B. zo sumy 200 eur mesačne
na sumu 300 eur mesačne s tým, že výživné otcovi uložil povinnosť platiť vždy do 15 dňa mesiaca
vopred k rukám matky, počnúc dňom 15.12.2020 (výrok I), otcovi uložil povinnosť zaplatiť zročné
výživné za obdobie od 15.12.2020 do 30.09.2022 v sume 2.151,60 eur matke do 31.03.2023 (výrok
II), upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý párny
týždeň od piatka od 15:30 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08:00 hod., každý nepárny utorok
od 15:30 hod. do stredy nasledujúceho dňa 08:00 hod., ďalej počas letných školských prázdnin od

01.07. od 09:00 hod. do 08.07. do 18:00 hod. a od 24.08. od 09:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod.,
počas vianočných sviatkov od 25.12. od 10:00 hod. do 26.12. do 11:30 hod., počas jarných prázdnin,
každý párny rok od prvého dňa prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od 10:00 hod. do
posledného dňa prázdnin do 18:00 hod. ( výrok III.), určil, že miestom odovzdania a prevzatia bude
školské zariadenie, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a v prípade, že maloletý sa nebude nachádzať
v školskom zariadení, bude miestom odovzdania a prevzatia miesto bydliska matky (výrok IV.), zrušil
výrokrozsudkuOkresnéhosúduBratislavaII,č.k.59P/141/2014-135zodňa04.06.2015včastiouložení

informačnej povinnosti matke (výrok V.) a napokon rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozhodnutie
tunajšieho súdu č.k. 59P/141/2014-135 zo dňa 04.06.2015 v časti výroku o výživnom, úprave styku otca
s maloletým dieťaťom a v časti výroku o informačnej povinnosti uloženej matke (výrok IV.). Dopĺňacím
rozsudkom súd vo zvyšku návrh matky zamietol (výrok II.a)).1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom v znení jeho zmeny sa matka domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca na maloletého zo sumy 200 eur mesačne na sumu 420 eur mesačne od

15.12.2020, ako aj zmeny úpravy styku otca s maloletým a zrušenia výroku rozsudku Okresného súdu
Bratislava II, č.k. 59P/141/2014-135 zo dňa 04.06.2015 v časti o uložení informačnej povinnosti matke
dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 5 rokov a za túto dobu sa podstatným
spôsobom zmenili pomery (zvýšili sa odôvodnené potreby maloletého v súvislosti s jeho vyšším vekom,
ako aj nástupom na povinnú školskú dochádzku). Otec žiadnym iným spôsobom neparticipuje na

krytí potrieb dieťaťa nad rámec výživného. Prehľad výdavkov matka vyčíslila v tabuľke priemerných
mesačných výdavkov na 941 eur. Matke stúpol mesačný netto príjem na sumu 1.044 eur oproti je
rodičovskému príspevku, ktorý poberala v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca. Pokiaľ
ide o úpravu styku, matka navrhla ponechať úpravu styku otca na každý párny týždeň od piatka od
15:30 hod. do pondelka do 08:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v školskom zariadení a
takisto ho tam aj odovzdá. Utorky matka navrhla zrušiť, pretože maloletý má tréningy plávania, ktoré sú

dôležité aj kvôli jeho zdravotnému stavu. Úpravu styku v lete navrhla od 01.07. od 09:00 hod. do 08.07.
do 18:00 hod. a od 24.08. od 09:00 hod. do 31.08 do 18:00 hod. Úpravu cez Vianoce navrhla od 25.12
od 10:00 hod. do 26.12 do 11:30 hod., v zmysle návrhu otca. Počas jarných prázdnin by otec mal dieťa
každý párny rok od začatia prázdnin v pondelok od 10:00 hod. do konca prázdnin v piatok do 18:00 hod..
Matka považovala informačnú povinnosť vo vzťahu k otcovi, za nadbytočnú, nakoľko otca pravidelne

informujeprostredníctvomSMSsprávalebovrámciosobnéhokontaktuapísaniekaždomesačnejsprávy
považuje za šikanózne. Pokiaľ ide o školu a školské aktivity, otec má prístup do internetovej žiackej
knižky maloletého, má možnosť informovať sa na prospech aj u triednej učiteľky a vie o všetkých
školských aktivitách. Otec považoval návrh matky s časti za nedôvodný, pre jeho rozpor so záujmami
maloletého, poukazujúc na to, že je funkčným rodičom, s maloletým je v pravidelnom kontakte a je

medzi nimi vybudovaná pevná vzťahová väzba, že pre zdravý vývin maloletého je nevyhnutné, aby
vnímal otca ako plnohodnotnú súčasť svojho života a nie len ako príležitostnú návštevu. Pokiaľ ide o
úpravu styku počas bežného roka, otec súhlasil s úpravou každý párny víkend od piatka do pondelka,
ale navrhoval aj každý nepárny týždeň od utorka od 15:30 hod do stredy od 9:00 hod. Počas vianočných
sviatkov a letných prázdnin súhlasil s návrhom matky. Výživné otec navrhol maximálne 230,- mesačne

s tým, že je ochotný prispievať matke aj nad rámec výživného ak mu povie. Otec zároveň nesúhlasil so
zrušením informačnej povinnosti matky, nakoľko matka s otcom záležitosti týkajúce sa ich maloletého
syna de facto vôbec nekonzultuje. Matka prijíma rozhodnutia ohľadom maloletého A. bez toho, aby
bol v podstatných veciach zaangažovaný aj otec. Procesný opatrovník maloletého žiadal súd, aby
návrhu matky na zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému plne vyhovel a zrušil jej

informačnú povinnosť o maloletom voči otcovi. V časti úpravy styku otca s maloletým navrhol vyhovieť
návrhu otca a upraviť jeho styk s maloletým tak, aby maloletý z utorka na stredu prespával u otca, ak
sa otec zaviaže, že bude dieťa voziť na krúžok .

1.2 V konaní mal súd za dokázané, že výkon práv a povinností rodičov k maloletému bol naposledy

upravovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 59P/141/2014-135 zo dňa 04.06.2015,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/546/2015-209 zo dňa 24.05.2016,
ktorými rozhodnutiami súd zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky
a zároveň rozhodol, že zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia, že otec je
povinný prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne od 18.11.2014, pričom vo zvyšku

súd návrh matky zamietol. Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý
utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 19:15 hod. a každý párny víkend od soboty od 9:00 hod. do nedele
do 17:00 hod a určil miesto odovzdania a prevzatia dieťaťa bydlisko matky s tým, že matke uložil
povinnosť dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať a povinnosť pravidelne informovať otca vždy ku
poslednému kalendárnemu dňu každého mesiaca, písomne prostredníctvom e-mailu o zdravotnom

stave maloletého A. a o aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého a bezodkladne o
mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého.

1.2.1 Maloletý mal v čase ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov
jeden rok, bol v celodennej starostlivosti matky, ktorá mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb

spojené odôvodnené bežné výdavky vo výške 300 eur mesačne.

1.2.2 V školskom roku 2020/2021 bol žiakom 1.B triedy na Základnej škole G. X D. C.. V čase
rozhodovania súdu prvej inštancie mal 8 rokov, bol žiakom už druhého ročníka predmetnej základnejškoly. Matka má v súvislosti s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého spojené výdavky vo
výške cca 452,88 eur mesačne ( 138,88 pomerná časť nákladov na bývanie, 45 eur strava v škole,
35 eur školské pomôcky a poplatky škole, 15 eur hygiena, 66 eur mimoškolské aktivity, krúžky, 73 eur

športové potreby, 20 eur mobilný telefón, 30 eur poistenie a 30 eur cestovné). Maloletý A. je zdravý a
okrem výdavkov na bežné lieky, nemá žiadne iné náklady v súvislosti s jeho zdravotným stavom.

1.2.3 V mesiaci marec 2021 matka vynaložila na nákup oblečenia potravín a kolobežky pre maloletého
sumu 69,74 eur, v mesiaci apríl 2012 na nákup oblečenia a športových potrieb sumu 64,79 eur, v

mesiaci máj 2021 na nákup oblečenia, zdravotníckych a školských potrieb, a na zdravotnú starostlivosť
o maloletého sumu 268,82 eur , mesiaci júl 2021 na nákup oblečenia a športových potrieb sumu 111,98
eur, mesiaci august 2021 na nákup oblečenia a športových potrieb sumu 54 eur , za mesiac august
2021 na nákup oblečenia športových potrieb sumu 54 eur , v mesiaci september 2021 na nákup bicykla,
oblečenia a športových potrieb sumu 519 eur, v mesiaci október 2021 na nákup oblečenia a liekov sumu
67,33 eur, v mesiaci november 2021 na nákup liekov, oblečenia a zdravotnú starostlivosť o maloletého

sumu 127,57 eur , v mesiaci december 2021 na nákup liekov, oblečenia a potravín sumu 110,11 eur,
v mesiaci január 2022 na nákup liekov, oblečenia a školských potrieb sumu 134 eur, v mesiaci február
2022 na nákup oblečenia a športových potrieb sumu 70,84 eur, v mesiacoch január až február 2022
na nákup liekov pre maloletého sumu 143,51 eur. V mesiaci máj 2020 matka na nákup bicykla a pre
maloletého vynaložila sumu 299 eur, v mesiaci október 2020 na nákup kolobežky sumu 74,95 eur a v

mesiaci marec 2021 na nákup kolobežky sumu 34,99 eur.

1.2.4 Maloletý pri výsluchu pred súdom uviedol, že je druhák na ZŠ G., že pani učiteľku má dobrú, v
triede má dvoch kamarátov aj dve kamarátky. Má samé jednotky. Úlohy si s ním robí aj matka aj otec, ale
u otca mu s učením pomáhala H., bývalá priateľka otca. Každý druhý piatok na celý víkend a potom v

utorok chodí k otcovi. U otca má izbu a dobrého kamoša, ktorý sa volá F. a má 9 rokov. Maloletý má rád
aj otca, ale najradšej k nemu chodí kvôli F.. Keď je u otca chodievajú po dedine, ale boli aj v ZOO. Budúci
víkend by mali ísť chytať ryby. Otec mal predtým aj škrečka, aj ryby, teraz má len psa, I.. V pivnici majú
aj malé „akvárko“. Maloletý uviedol, že matku má radšej, lebo ho berie na všelijaké výlety a otec sa tvári,
že má málo peňazí. Maloletý ďalej uviedol, že matka sa s ním aj lepšie učí ako otec. Otec hovorí o matke

zlé veci, minule ho rozplakal, lebo povedal, že „či je normálna“, kvôli tomu, že si musí dať čiarku, keď sa
do niekoho stará alebo keď urobí niečo zlé. Matka ho vozí na všetky tréningy, chodí na hokejbal, loptové
hry a bude chodiť aj na plávanie. Najradšej má loptové hry. Maloletý potom uviedol, že v utorok nechce
chodiť k otcovi, lebo keď tam nebude H., tak mu nebude mať kto pomáhať. Otec nevie variť, na obedy
musia chodiť k babke, raňajky aj večeru vie spraviť. Maloletý zároveň uviedol, že nesmie jesť sladké ani

u matky ani u otca, len občas za odmenu dostane nejakú sladkosť. Maloletý uviedol, že niekedy prespí
aj u babky, keď je tam jeho sesternica a vtedy tam otec nespí. U otca nechce byť celý týždeň ani cez
prázdniny, lebo ho nikam nezoberie. Aj k všetkým lekárom chodí s ním vždy iba matka. Keď je chorý
tak nejde k otcovi, lebo ho nechce, aby sa on nenakazil.

1.2.5 Matka maloletého v čase ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov
k maloletému žila spolu s maloletým vo vlastnom byte v C., bola na rodičovskej dovolenke a jediným jej
príjmom bol rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v celkovej výške cca 226 eur mesačne ( prídavok
na dieťa 23,52 eur, rodičovský príspevok 203, 20 eur) a príspevok spolubývajúcej na bývanie vo výške
100eurmesačne.Okremtohojejotecplatilvýživnénamaloletéhovsume200eurmesačne.Vsúvislosti

s uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojenie len bežné výdavky vo výške 400 eur mesačne.
Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. B. inú vyživovaciu povinnosť nemala.

1.2.6 Čase rozhodovania súdu prvej inštancie matka maloletého naďalej žila spolu s maloletým vo
vlastnom byte v C., je zamestnancom MŠ J. XX a jej mesačný netto príjem v období december 2019

až november 2020 bol vo výške 1.044,37 eur, v období január 2020 až december 2020 bol vo výške
981,03 eur, v období január 2021 až december 2021 bol vo výške 1.132,59 eur a v období január 2022
až jún 2022 bol vo výške 1.095,55 eur. Okrem týchto príjmov poberá rodinné prídavky na maloletého
a iné príjmy nemá. V súvislosti s uspokojovaním svojich osobných potrieb má spojené bežné výdavky
vo výške cca 500 eur mesačne (200 eur za nájom bytu, 15 eur za plyn, 33,15 eur za elektrinu, 50

eur za pravidelné sporenie pre maloletého, 18 eur za služby televízie a internetu, 30 eur za mobilné
služby, 59,20 eur za poistenie bytu a domácnosti a 95,49 eur za poistenie vozidla). Okrem vyživovacej
povinnosti k maloletému nemá inú vyživovaciu povinnosť a okrem vlastníckeho práva k bytu majetokväčšej hodnoty nevlastní. Matka maloletého oznámila triednej učiteľke e-mailovú adresu otca za účelom
zasielania informácii zo školy, ktorú navštevuje maloletý.

1.2.7 Otec maloletého v čase ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov
k maloletému býval v rodinnom dome u svojich rodičov vo D. F., pracoval ako živnostník v potravinárstve
- dokladal tovar, pričom základ dane v daňovom priznaní za rok 2014 predstavoval sumu 12.933 eur
a daň na úhradu predstavovala sumu 1.734 eur. Svoj priemerný mesačný netto príjem deklaroval vo
výške 830 eur. Vlastnil staršie osobné motorové vozidlo značky Fiat rok výroby 2005, ktoré využíval aj

pracovne. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastnil. Rodičom prispieval na odplatu za elektrinu sumou 60
eur mesačne a odplatu za plyn sumou 180 eur mesačne . Jeho výdavky predstavovali mesačne sumu
cca 480 eur mimo bežných výdavkov.

1.2.8 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec maloletého žije v novom rodinnom dome, ktorý má
v podielovom spoluvlastníctve so svojou snúbenicou. Otec maloletého je podielovým spoluvlastníkom

nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/2- záhrady o výmere 604 m2 p.č. 265/2, zastavanej plochy a nádvoria
o výmere 140 m2 p.č. 265/4, zastavanej plochy a nádvoria o výmere 221 m2 p.č. 265/10, zastavanej
plochy a nádvoria o výmere 29 m2 p.č. 265/11, rodinného domu so súpisným číslom XXX a garáže
so súpisným číslom XXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. F.. Nehnuteľnosti sú vedené na
Okresnom úrade Dunajská Streda na LV č. XXX a sú zaťažené hypotekárnym úverom vo výške 107

000 eur, ktorý spláca mesačnou splátkou vo výške 358 eur. Je spoločníkom a konateľom spoločnosti B.
K.. Obchodná spoločnosť otca sa zaoberá dokladaním tovaru v rôznych maloobchodných prevádzkach,
ktoré aj fyzicky vykonáva. Za rok 2020 spoločnosť vykázala výsledok hospodárenia pred zdanením vo
výške-934,44eur(výnosyvovýške18.135,48euranáklady19.069,92eur),daňvovýške0,-eurazarok
2020 vykázala výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške -967,21 eur (výnosy vo výške 27.188,53

eur a náklady 28.155,74 eur), daň vo výške 6,58 eur. Spoločnosť je povinná splácať spoločnosti D.
Leasing, a.s., mesačné splátky vo výške 338,02 eur za financovanie vozidla VOLKSWAGEN Arteon
hatchback. Otec vyčíslil jeho priemerný príjem za rok 2019 na 1.313,47 eur, za rok 2020 na 2.280,28
eur pričom jeho fixné náklady na podnikanie tvoria 1.172,92 eur. Otec deklaroval svoj mesačný netto
príjem vo výške cca 1.200 eur. V žiadosti o úver deklaroval príjem zo závislej činnosti vo výške 1014 eur.

S uspokojovaním ich osobných potrieb má spojené výdavky vo výške cca 791 eur mesačne (splátka
hypotekárneho úveru 358 eur, zálohové platby za elektrickú energiu vo výške 82 eur, mesačné zálohové
platby za plyn vo výške 100 eur, voda 5 eur, poistenie domácnosti 8,42 eur, splátka pôžičky 240 eur).
Otec v konaní tvrdil, že jeho finančná situácia sa zhoršila, pretože bývalá priateľka žiadala odo neho
vyplatenie 10.000,- eur, aby bol celý dom prepísaný na neho, keďže aj ona prispievala na renováciu a

rekonštrukciu. Na vyplatenie tejto sumy si otec zobral vo D. C. úver 12.000,- eur, ktorý bude mesačne
splácať po 240,- eur 6 rokov.

1.2.9 Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi H. D. A. ako predávajúcou a otcom maloletého ako kupujúcim
dňa 12.04.2022 súd zistil, že otec maloletého nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej

na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, o veľkosti
podielu 1 - záhrada o výmere 604 m2 p.č. 265/2, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 140 m2 p.č.
265/4, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 221 m2 p.č. 265/10, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 29 m2 p.č. 265/11, rodinný dom so súpisným číslom XXX a garáž so súpisným číslom XXX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území D. F.. Kúpna cena za predmet prevodu bola stanovená na

sumu 10.000,- eur.

1.2.10 Svedkyňa H. D. A., bývala partnerka otca maloletého, na pojednávaní dňa 08.06.2022 uviedla,
že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti takmer 5 rokov a vlastnili spolu nehnuteľnosť. Zo
spoločnej domácnosti sa odsťahovala dňa 28.03.2022 svedkyňa, keď si našla vlastné bývanie v G..

Otec čas so synom poňal ako jeho právo a keď začal maloletý chodiť do školy, tak povinnosti, ktoré
vznikli nezvládal sám. Postupom času sa naučil robiť nákup už v piatok a v pondelok urobiť desiatu. S
učenímtobolohoršie,keďžeajsámotecmalstýmproblémy.Svedkyňabolatá,ktorámaloletémuvšetko
vysvetľovala, starala sa o teplé jedlá, pretože otec variť nevedel. Otec najčastejšie brával svojho syna k
babke, ktorá aj navarila, pričom on sedel na gauči s telefónom v ruke. Otec občas zobral maloletého na

ryby, ale za celých 5 rokov, čo boli spolu, syna zobral 1x do Budapešti a 1x do Bojníc. Svedkyňa uviedla,
že pokiaľ ide o majetkové pomery otca, svedkyňa mala za to, že tie sú v porovnaní s väčšinou Slovákov
nadštandardné. Jeho príjem bol z podnikania minimálne 2000,- eur mesačne a takisto má ešte príjem
280,- eur mesačne za psa, ktorého stráži. Popri tom chodieva aj na fušky, ktoré sú nepravidelné a tentopríjem samozrejme pravdepodobne nepriznáva. Pokiaľ ide o jeho vozidlo, svedkyňa uviedla, že vlastní
VW Arteon, pričom úver na toto auto sa prehodnocoval a splátky sa znižovali o 100,- eur. Do domu
otca maloletého svedkyňa celkovo investovala asi 20.000 eur a keďže sa nechcela hádať, tak odišla so

sumou 10.000,- eur. Svedkyňa mala za to, že otec maloletého vynakladá nezmyselné účty za elektrinu,
plyn a podobne (mesačne sa vynaložilo cca 800,- eur aj s hypotekárnym úverom, vrátane telefónov),
s financiami nevie efektívne hospodáriť a zbytočne býva sám vo veľkom dome, chodí po reštauráciách.
Svedkyňa uviedla, že otec maloletého si odkladal z výplaty minimálne 500,- eur a 280,- eur čo mal za
psa. Tieto peniaze dával svedkyni na potravinové nákupy. Na otázku právneho zástupcu otca svedkyňa

uviedla, že otec bol ten kto zamlčiaval svoj príjem, keď mal živnosť. Účtovníctvo podávala svedkyňa,
pretože otec to ani nevie. V poslednej dobe podávali aj dodatočné daňové priznanie, lebo v pôvodnom
daňovom priznaný boli zaúčtované výdavky, ktoré boli nepreukázateľné. Príjmy boli reálne.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov a to podľa § 36

ods. 1, § 24 ods. 4 a ods. 5, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods.
3 ZR ( zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) , článku
18 Dohovoru o právach dieťaťa, § 121 a §157 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a nárok povinnej osoby na určenie dlhšej ako
trojdňovej lehoty na plnenie ( paričnej lehoty) podľa § 232 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že od poslednej

úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. B. došlo k takej zmene v pomeroch na
strane maloletého, ktorá odôvodňovala zmenu ostatného rozhodnutia súdu o výživnom na maloletého
a to jeho zvýšením z doterajších 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 15. 12. 2020 a že
je dôvodným povoliť otcovi maloletého zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 2.151,60
eur do 31.3.2023. Rovnako bolo dôvodným zrušiť informačnú povinnosť matky uloženú jej rozsudkom

Okresného súdu Bratislava II č. k. 59 5/141/2014 - 135 zo 04.06.2015 a zmeniť aj úpravu styku otca
s maloletým a to tak, ako je to uvedené vo výroku III. rozsudku. To však neplatilo o návrhu matky na
zvýšenie výživného v rozsahu presahujúcom sumu 300 eur mesačne, kde bolo dôvodným návrh matky
zamietnuť.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že s poukazom na citované zákonné ustanovenia
a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru, že návrh matky je čiastočne opodstatnený.
Porovnávajúc pomery oboch rodičov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými
pomermi, je nutné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 7 rokov a k zmene pomerov
došlo najmä na strane maloletého ale aj na strane rodičov.

Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na výživnom pre maloleté deti v rovnakej miere (berúc v úvahu,
ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa povinný rodič podieľa
na plnení výživného aj nad rámec) a porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom
so súčasnými pomermi, súd mal za to, že návrh matky je sčasti dôvodný a zvýšil vyživovaciu povinnosť
otca voči maloletému zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne prihliadajúc pritom na

súčasné príjmy, výdavky a majetkové pomery rodičov ako aj odôvodnené pomery maloletého.

1.5 Súd považoval zvýšenie výživného tak, ako to navrhovala matka, teda na sumu 420 eur mesačne
od 15.12.2020 za neprimerane vysoké, nakoľko výživné v uvedenej sume nezodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého v spojitosti so školou, stravou, dopravou, ošatením, drogériou ako i inými

potrebami súvisiacimi so školskou i mimoškolskou činnosťou. Výživné spolu v sume 300 eur zodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa a odôvodneným potrebám maloletého.

1.6 Na strane výdavkov súd prihliadal len na opodstatnené výdavky rodičov (najmä na výdavky na
domácnosť a deti). Je nesporné, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov i na

strane maloletého, pričom maloletý A. je v súčasnosti žiakom 2. ročníka základnej školy. Súd nemá
pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom detí sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady
na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a podobne, mieru
opodstatnenosti výdavkov však musí náležite a starostlivo zvažovať. Mesačné výdavky na maloletého
A. vyčíslené matkou celkovo vo výške 1049,55 eur, súd však považoval za neprimerane vysoké a

vysoko nadhodnotené. Taktiež matka niektoré nadštandardné výdavky nepreukázala (výdavky na stravu
225,- eur, oblečenie 70,- eur, knihy, CD, DVD 20,- eur, kultúra 35,- eur, 141,67 eur na dovolenky,
výlety) súd ich teda v rámci vyhodnotenia dôkazov neakceptoval. Pokiaľ matka uviedla, že maloletý mázvýšené náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, túto skutočnosť taktiež žiadnym spôsobom
nepreukázala.

1.7 Matka vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa takmer výlučne sama a zároveň hradí časť nákladov
na maloletého. Matka bola v čase posledného rozhodovania na rodičovskej dovolenke a vo finančnej
tiesni, kedy jej príjem predstavoval približne 330 eur mesačne. V súčasnosti je matka zamestnaná a má
pravidelný príjem. Možno tak konštatovať, že jej finančná situácia sa zlepšila.

1.8 Otec deklaroval mesačný príjem vo výške približne 1.200 eur netto. Na základe vykonaného
dokazovania, súd však dospel k záveru, že príjmy otca sú vyššie ako sám deklaruje. Z výpovede
svedkyne H. D. A., ktorá v minulosti viedla účtovníctvo otca maloletého, ako aj z výpovede matky
maloletého vyplýva, že otec maloletého má aj príjmy, ktoré oficiálne nevykazuje. Otec je zdravý muž
v produktívnom veku, nemá žiadne obmedzenia v pracovnej činnosti, o profesiu ktorú vykonáva je
záujem a žije v regióne kde má vzhľadom na svoju špecializáciu množstvo pracovných príležitostí počas

celého roka. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že zvýšenie vyživovacej povinnosti zodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca maloletého. Pokiaľ otec maloletého uviedol, že jeho mesačné výdavky
tvorí splátka hypotekárneho úveru vo výške 358 eur a splátka pôžičky vo výške 240 eur, súd má
za to, že sa jedná o nadštandardné výdavky za účelom kúpy 4-izbového rodinného domu, v ktorom
býva výlučne otec maloletého a ktoré nie sú nevyhnutné. Taktiež zvýšené prevádzkové náklady na

predmetnú nehnuteľnosť nepovažoval súd za opodstatnené, nakoľko sa nejedná o efektívne vynaložené
výdavky.Takétonadštandardnévýdavkyotcasúdpristanovenívýškyvýživnéhonezohľadňoval,nakoľko
otec ako rodič je povinný prispôsobiť svoj životný štandard odôvodneným potrebám maloletého,
respektíve, v prípade, že má nadštandardné výdavky je povinný zvýšiť svoju pracovnú aktivitu za účelom
zabezpečenia odôvodnených potrieb pre maloletého.

1.9 Súd mal za preukázané, že je v možnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenej
výške a to s ohľadom na jeho vzdelanie, duševné a telesné schopnosti, majetkové pomery ako aj
zdravotný stav. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že starostlivosť o maloletého
je zabezpečovaná matkou. Súd určil výživné počnúc dňom podania návrhu matkou, t.j od 15.12. 2020.

Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur
mesačne od 15.12. 2020, čím mu za obdobie od 15.12.2020 do 30.09.2022 vzniklo zročné výživné vo
výške 2.151,60 eur (t. j. za 21 mesiacov a 16 dní, za 1 mesiac zročné predstavuje 100 eur, za 1 deň 3,225
eur, t. j. 21 x 100 eur + 16 x 3,225 eur), ktoré je otec povinný zaplatiť do 31.03.2023. Časové obdobie
do 31.03.2023 je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, vzhľadom na

jeho výšku.

1.10 Súd mal teda po vyhodnotenom dokazovaní za to, že zvýšenie výživného bude pokrývať
odôvodnené potreby dieťaťa zohľadňujúc príjmy, výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery
oboch rodičov. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky

svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo
nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za
všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou
odkázané na svojich rodičov.

1.11 Zmena úpravy styku otca s maloletým oproti pôvodnému konaniu nebola v časti školských prázdnin
a víkendov sporná a súhlasili s ňou obaja rodičia. Súd považoval v zmysle žiadosti otca za potrebné
upraviť styk otca s maloletým aj každý nepárny utorok od 15:30 hod. do stredy nasledujúceho dňa 08:00
hod., nakoľko v opačnom prípade by vznikol veľmi dlhý časový priestor, kedy by maloletý a otec neboli v
kontakte, čo by mohlo negatívne ovplyvniť ich vzájomný vzťah. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo

dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa
na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Je v
záujme dieťaťa, aby malo vytvorený stabilný vzťah s oboma rodičmi a bolo teda rešpektované právo
dieťaťa na rovnocennú starostlivosť oboch rodičov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia
Dohovoru o právach dieťaťa, najmä na ustanovenie čl.8 ods.1 Dohovoru v zmysle ktorého dieťa má

právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných
zväzkov v súlade so zákonom. V čl.9 bod 3 sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné
kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Dieťa má teda právoprejavovať svoje city ku každému z rodičov slobodne a bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany
druhého rodiča.

1.12 K starostlivosti otca o dieťa boli matkou vznášané výhrady, avšak matka nijakým spôsobom
nepreukázala, že by sa otec o dieťa nedokázal náležite postarať resp. že by dieťaťu pobytom u otca v
dlhšom časovom rozsahu, hrozila nejaká ujma. Z výpovede svedkyne H. D. A. vyplýva, že pravidelnou
starostlivosťou o dieťa si otec osvojil niektoré bežné zručnosti a návyky. Súd má za to, že vlastnou
praxou sa tieto zručnosti budú prehlbovať. To, že otec netrávi s maloletým čas podľa predstáv matky

nie je pre rozhodnutie súdu smerodajné. K výhradám matky, že otec nie je schopný zabezpečiť prípravu
maloletého do školy, súd uvádza, že nie je úlohou rodičov suplovať školskú výučbu. Dieťa sa má
primárne pripravovať a učiť v škole. Maloletý je vo veku, kedy je potrebné aby prevzal zodpovednosť
za svoje povinnosti a vedel aj samostatne zvládnuť školskú prípravu. To, že otec neovláda učivo, ho
nijako nemôže diskvalifikovať zo stretávania zo synom. Úlohou otca však zostáva, viesť maloletého k
zodpovednosti a venovať potrebný čas príprave do školy. Súd v tejto súvislosti zároveň apeluje na otca,

aby dodržiaval krúžkový režim maloletého, aby nedochádzalo k jeho vytrhnutiu z tréningového procesu.
Právo na styk s dieťaťom nemožno vnímať iba ako svojvoľné právo jedného rodiča, zahŕňa v sebe aj
povinnosť zabezpečiť dieťaťu v čase stretnutí riadnu starostlivosť, ktorú si dieťa v danom veku vyžaduje.

1.13 Súd ďalej zrušil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P/141/2014-135 zo dňa

04.06.2015 v časti o uložení informačnej povinnosti matke. Súd mal za to, že v vzhľadom na vek
maloletého a súčasné technické možnosti nie je takáto informačná povinnosť zo strany matky potrebná.
Maloletý je dostatočne vyspelý, aby v prípade, že bude mať s otcom kvalitný vzťah, aj sám zdieľal
informácie o podstatných veciach týkajúcich sa jeho života. Otec ako zákonný zástupca maloletého
má navyše obdobne ako matka prístup k údajom školy a je pravidelne informovaný o udalostiach

v škole prostredníctvom e-mailu a informačného systému školy. Taktiež sa vie sám skontaktovať
so zdravotníckym zariadením, za účelom zistenia podrobnejšieho zdravotného stavu maloletého.
Každomesačnú informačnú povinnosť v tomto prípade súd považoval za nadbytočnú. Informačná
povinnosťnemôžebyťibajednostrannouzáťažouprejednéhorodiča,jeúlohouotcaabysaomaloletého
zaujímal komunikoval s ním a vyžadoval si informácie ktoré ho zaujímajú.

1.14 Súd napriek zrušenej informačnej povinnosti uvádza, že pre riadnu ochranu záujmov maloletého
je nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosť o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého,
pretožezatajenieviacerýchdruhovinformáciimôžemaťpredieťaveľminepriaznivénásledky.Vzhľadom
na uvedené je nevyhnutné, aby sa obaja rodičia naďalej navzájom informovali o zdravotnom stave

maloletého a o iných podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Súd je toho názoru, že je
potrebné umožniť maloletému aj telefonický kontakt s otcom, za účelom zlepšenia jeho informovanosti
a utužovania ich vzájomného vzťahu.

1.15 O návrhu matky presahujúcom zvýšenie výživného na sumu 300 eur rozhodol tak, že vo zvyšku

návrh matky zamieta ( výrok IIa) dopĺňacieho rozsudku). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou
doplnenia rozsudku v zmysle pokynu Krajského súdu v Bratislave o zamietnutie návrhu matky v časti
v ktorej jej návrhu na zvýšenie výživného nevyhovel.

1.16 O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov

konania ( výrok VII.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne a to poukazom na ustanovenie §
52 CMP.

2. Rozsudok vo výrokoch I., II., III., a IV. a doplňujúci rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním
matka maloletého s návrhom na jeho zmenu uložením povinnosti odporcovi platiť na maloletého výživné

v sume 420 eur mesačne s tým, že zročné výživné bude otec povinný zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v časti úpravy styku otca s maloletým s návrhom na
jeho zmenu a to tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým mimo sviatkov a prázdnin každý
párny týždeň od piatka od 15: 30 hod do pondelka nasledujúceho týždňa do 8: 00 hod, počas letných
školských prázdnin od 01.07. od 9: 00 hod do 08.07. do 18: 0 0 hod a od 24.08. o 9: 00 hod do 31.08.

do 18: 00 hod, a počas vianočných sviatkov od 25.12. od 10: 00 hod do 26.12. do 11: 30 hod, počas
jarných prázdnin každý párny rok od prvého dňa prázdnin vyhlásených Ministerstvom školstva SR od
10: 00 ho do posledného dňa prázdnin do 18: 00 hod s tým, že miestom odovzdania a prevzatia bude
základná škola a školské zariadenie, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a v prípade, že maloletý sanebude nachádzať škole a školskom zariadení, bude miestom odovzdania a prevzatia ja miesto bydliska
matky, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, že nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napokon
vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok samotnú nesprávnosť rozhodnutia v odvolaním
napadnutých výrokoch ( § 365 ods. 1 písm. b), písm. e) a písm. f) CSP).

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že neobstojí záver súdu prvej inštancie, že bolo

dôvodným neakceptovať matkou prezentované výdavky na stravu maloletého a sume 225 eur mesačne
( bez určenia konkrétnej sumy, ktorá by bola pre súd akceptovateľná), nakoľko z dokazovania vyplynulo,
že maloletý má problémy s nadváhou, pričom účinným prostriedkom na jeho obmedzenie je vyvážená
strava, ktorú matka maloletému kupuje a náklady na zakúpenie takejto stravy v rozsahu 225 eur
mesačne sú vzhľadom na vek maloletého primerané. Obdobne neobstojí ani záver súdu prvej inštancie
o neprimeranosti nákladov vyčíslených matkou na oblečenie a obuv maloletého najmä, ak maloletý

vzhľadom na svoj vek rastie a oblečenie alebo obuv zakúpená na jar častokrát na jeseň už nie je pre
neho vhodná. Maloletý nosí tenisky značky protetika, ktoré stoja 40 až 50 eur, pričom u zimných topánok
začína na sume cca 60 eur. Okrem toho maloletý je v sledovaní ortopéda a preto nie je možné mu
zakupovať nekvalitné a lacné topánky .

2.2 Matkanerozporujezáversúduprvejinštancie,ževýdavkynaknihy,Cd,DVDčikultúru,ktorévyčíslila
spolunasumu55eurmesačnenepreukazovalaosobitnejednotlivozakaždýmesiacdokladomonákupe
či už knihy alebo lístkov do divadla a kina a podobne, avšak vychádzala z osobných skúseností a faktu,
že jej záujmom je, aby maloletý A. čítal a preto mu rôzne knihy aj zakupuje, kde cena knihy je na úrovni
10 až 12 eur za kus a v prípade encyklopédií ide o sumu na úrovni 20 až 25 eur za kus, že jeden lístok do

kina stojí cca 8 eur a pre dospelého cca 10 eur a tak pri kúpe prípadného občerstvenia jedna návšteva
kina vychádza v priemere na 20 až 30 eur.

2.3 Výdavky na dovolenky, výlety či letné tábory matka uviedla ako jednorázové výdavky a považuje
ich za odôvodnené, nakoľko otec ani počas prázdnin synovi nepripraví adekvátny program a preto

matka nemá inú možnosť, ako maloletému tieto aktivity zabezpečovať s pomocou a podporou svojej
rodiny. Cena jedného tábora sa v roku 2022 pohybovala na úrovni 160 až 170 eur, pričom matka musí
zabezpečiť program pre maloletého cez leto minimálne v rozsahu štyroch týždňov.

2.4 Obdobne neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že matka nepreukázala výdavky v súvislosti so

zdravotnou starostlivosťou, nakoľko podaním z 02.03.2022 dokladá výdavky o kúpe liekov za mesiac
január 2022 a február 2022 spolu za 143 eur, ale doložila aj pomerne rozsiahlu komunikáciu s lekárkou
maloletého o chorobnosti maloletého. Jeho zdravotný stav si vyžaduje užívanie vitamínov a probiotík v
cene cca 10 eur za balenie a pod.

2.5 Matka všetky výdavky na maloletého riadne a zodpovedne vy argumentovala a neexistuje žiaden
relevantný dôvod, aby súd ponížil matkou vyčíslené výdavky o sumu takmer 500 eur s konštatovaním,
že matka tieto výdavky nepreukázala.

2.6 Zvýšenie výživného na sumu vyššiu ako 300 eur mesačne je odôvodnené aj tým, že otec s výnimkou

účelových príspevkov v čase prebiehajúceho súdneho konania na výživu maloletého inak ako súdom
určeným výživným neprispieva. Pokiaľ otec maloletého vyčíslil len svoje fixné mesačné náklady na
sumu 2.041,90 eur, tak takto potvrdzuje, že má finančné prostriedky aj na výživné požadované matkou.
Z dokazovania a to najmä z výpovede svedkyne, otcovej bývalej partnerky pani H. D. A., ktorá v minulosti
viedla účtovníctvo otca vyplýva, že otec má príjmy, ktoré oficiálne nevykazuje. To, že otec vo vzťahu

k svojim príjmom nepostupuje korektne v konečnom dôsledku potvrdzuje aj tá skutočnosť, že za rok
2021 podal nulové daňové priznanie a teda nie je zrejmé, aký skutočný príjem dosiahol. Otec taktiež
vo svojom podaní z 20.04.2021 ako priemerný mesačný príjem v roku 2019 uviedol sumu 1.313,47 eur,
avšak v roku 2020 už sumu 2.280,28 eur, čo je takmer o tisíc eur mesačne viac. V prípade otca mal
preto súd pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému vychádza z 20 násobku sumy

životného minima t.j. zo sumy 4.688,40 eur mesačne postupom podľa § 63 ods. 1 ZR.

2.7 Súd mal pri rozhodovaní zohľadniť aj majetkové pomery oboch rodičov kedy matka nie je vlastníkom
žiadnej nehnuteľnosti na rozdiel od otca, ktorý vlastní štvor-izbový rodinný dom ale aj skutočnosť, žematka sa o maloletého osobne stará ktorá starostlivosť v určitom rozsahu nahrádza a jej finančný
príspevok na výživu maloletého. Súd prvej inštancie naproti tomu rozhodol tak, že odôvodnené výdavky
na maloletého v sume 1.049,55 eur rozdelil medzi rodičov tak, že otec sa bude povinný sa na ich úhrade

podieľať sumou 300 eur a matka sumou 749,55 eur, čo prestavuje na strane otca sumu vo výške nie ani
nie 10% z jeho mesačného príjmu a u matky vo výške viac ako 60% jej mesačného príjmu .

2.8 Súd pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým nevzal do úvahy námietky matky ,že otec sa
preukázateľne nezaujíma o školské povinnosti maloletého a nerešpektuje ani jeho krúžkové aktivity, keď

zo školy ho aktuálne vyzdvihuje ešte predtým, ako má maloletý ísť na krúžok, v dôsledku čoho maloletý
krúžok vynechá, prípadne argumentáciu o tom že otec maloletého sa so synom nestíha učiť, prípadne
nezvláda školské povinnosti maloletého, v dôsledku čoho maloletý ide od otca bez domácej úlohy alebo
s úlohou nesprávne vypracovanou.

2.9 Obdobne súd nevzal do úvahy argumentáciu matky, že otec neakceptuje, ba až ignoruje pokyny

ošetrujúceho lekára, ktoré sú mu matkou pretlmočené, berie na ľahkú váhu aj všetky nachladnutia a
choroby maloletého, čo má následne aj ekonomický dopad na výdavky matky spojené s OČR a liekmi
pre maloletého.

2.10 Aj maloletý si uvedomuje, že u otca nemá vytvorené vhodné podmienky na prípravu na vyučovanie,

čo vyjadril aj tým, že pri jeho výsluchu pred súdom sa vyjadril tak , že „ v utorok nechce chodiť tatovi,
lebo keď tam nebude H., tak tomu bude pomáhať“. Súd prvej inštancie okrem toho a ani neprešetril
pomery na strane otca maloletého, či tento má mieste svojho bydliska pre maloletého vytvorené vhodné
podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o maloletého a plnenie jeho školských povinností. Podľa
vedomostí matky maloletý u otca nemá k dispozícii svoj vlastný priestor na hru a prípravu na vyučovanie

a o svoju izbu sa musí deliť aktuálne s dcérou otcovej novej známosti. Na preukázanie svojich tvrdení
predložila dôkazy o zakúpení lístka na divadelné predstavenie, o úhrade záloh na účasť maloletého
v škole v prírode a o nesúhlase otca s úhradou odplaty za takúto školu v prírode, o úhrade za ošetrenie
zubov bližšie neurčenej osoby, za ZRPŠ a doklady za rôzne iné úhrady v obchodoch.

3. Kolízny opatrovník a otec maloletého odvolací návrh nepodali .

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach prednesených počas konania na súde prvej inštancie.

5. Otec maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť poukazujúc na to, že súvislosti s maloletým vynakladá
výdavky na jedlo a ošatenie v čase, keď má maloletého u seba, že súdom určené výživné zodpovedá
možnostiam a schopnostiam rodičov, ako aj potrebám maloletého, že výdavky vyčíslené matkou
nezodpovedajú odôvodneným potrebám maloletého, že pokiaľ aj H. D. A. vypovedala v neprospech

otca bolo to tak z dôvodu, že vzhľadom na ich rozchod chcela otcovi uškodiť nepravdivými, respektíve
tendenčnými tvrdeniami, že otec nevidí žiaden rozumný dôvod na to, aký bol jeho styk s maloletým
viac redukovaný, nakoľko je funkčným rodičom, s maloletým je v pravidelnom kontakte a je medzi nimi
vybudovaná pevná vzťahová väzba a udržiavanie tejto väzby je v záujme maloletého .

6. Matka vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu otca zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach ako aj
odvolacích dôvodoch a okrem toho poukázala na to, že otec aktuálne ponúka na predaj svoj rodinný
dom vo D. F. za sumu 339.900 eur a teda, ak túto nehnuteľnosť predá bude mať možnosť v plnom
rozsahu splatiť hypotéku a zbytok kúpnej ceny investovať do kúpy bytu v C. či jej blízkom okolí a
teda jeho mesačné výdavky nebudú zodpovedať sumám, ktoré naposledy uviedol a jeho finančná

situácia sa výrazne zmení. Matka bola v rámci rodičovského aktívu upozornená na to, že má dôjsť
k zvýšeniu pravidelných opakujúcich sa platieb na obedy v školskej jedálni, či poplatkov za školskú
družinu. Momentálne situácia ohľadom stretávania je taká, že otec chodí pre maloletého každý druhý
utorok cca od 15: 00 hod. do 18: 00 hod. a každú druhú sobotu od 9:00 hod. do nedele do 18: 00 hod.
Maloletý sám opakovane vyjadril názor, že v týždni u otca prespávať nechce, nakoľko cíti, že do školy

nie je dostatočne pripravený.

7. Matka riadnym a včasným odvolaním napadla aj doplňujúci rozsudok súdu prvej inštancie, pričom aj
v tomto odvolaní uviedla odvolacie námietky totožné s odvolacími námietkami voči rozsudku.8. Otec maloletého a kolízny opatrovník odvolanie voči doplňujúcemu rozsudku nepodali a k odvolaniu
matky sa nevyjadrili.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolania boli podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou maloletého (§ 359 CSP), proti rozhodnutiam
súdu prvej inštancie, proti ktorým zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom

prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté
rozhodnutia bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania matky
nemožno považovať za dôvodné, rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie sú v odvolaním

napadnutých výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre ich potvrdenie (§
387 ods. 1 a ods.2 CSP).

10. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného
súdu Bratislava II č. k. 59P/141/2014-135 z o 4. júna 2015 v časti určenia výživného na maloletého A.

B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200 eur mesačne na sumu 420 eur mesačne od 15.12.2020, na zrušenie
informačnej povinnosti matky ohľadom maloletého a napokon o návrhu matky na zmenu úpravy styku
otca s maloletým.

10.1 Predmetom odvolacieho konania je preskúmať či súd prvej inštancie správne zvýšil rozsah

vyživovacej povinnosti otca k maloletému zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne počnúc
dňom 15.12.2020, zročné výživné za obdobie od 15.12.2020 do 30.09.2020 sume 2.151,60 eur povolil
otcovi zaplatiť matke do 31.03.2023, upravil styk otca s maloletým spôsobom uvedeným vo výroku
III. rozsudku, zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého o ďalších 120 eur mesačne
a rozhodol o trovách konania , respektíve a či sú dôvodné odvolacie námietky matky o nesprávnosti

takéhoto rozhodnutia z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a napokon, že vec aj
nesprávne právne posúdil ( § 365 ods. 1 písmeno b), e) a f) CSP ).

11. Podľa ust. § 387 ods.1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

12. Odvolacísúdnemalvtejtovecidôvod,prektorýbynemalsúhlasiťspodstatouargumentáciepoužitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to najmä argumentácie ohľadom zistenia
podstatnej zmeny v pomeroch na strane maloletého A. B., ale aj oboch jeho rodičov, odôvodňujúcej
potrebu zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výživnom otca voči maloletému a to jeho zvýšením od

15.12.2020 zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, argumentácie súdu prvej inštancie
o nepreukázaní výdavkov matky na stravu v rozsahu 225 eur mesačne, na oblečenie v rozsahu 70
eur mesačne, na knihy a kultúru v rozsahu 55 eur mesačne a na dovolenky a výlety maloletého,
ako aj o nepreukázaní tvrdení matky o nezvládaní prípravy maloletého do školy otcom maloletého
a o nevenovaní sa mu v čase, keď je maloletý v starostlivosti otca a o potrebe zachovania styku oca

s maloletým aj počas pracovného týždňa a to každý nepárny týždeň od utorka od 15:30 hod. do stredy
do 8:00 hod. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie
predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej
inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas
matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami

a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými
sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( § 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací
súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:13. Pokiaľ ide o námietky o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa

26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

13.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

13.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

13.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

13.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do
budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal
pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho

práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o
novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo o
rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti si musí
ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne či sa takáto zmena pomerov
závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

rozsudku ( napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo
určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič ). Pokiaľ by súd
nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do
starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho
ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho

rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do
hmotnoprávnehoúkonurodičov(dohody),ktorúschvaľoval. Zmenapomerovmôžebyťodôvodnenábuď
subjektívne - okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo
objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným
nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,

povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú
takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena
potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - 1. stupeň
- 2. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak
má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti

rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

13.6 Súd prvej inštancie vec právne posúdil ako nárok maloletého A. B. na zmenu rozsudku o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a to o výžive maloletého a úpravy jeho styku s otcom v prípade
zmeny pomerov podľa a to podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 4 a ods. 5, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a

ods. 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR, článku 18 Dohovoru o právach dieťaťa, §
121 a §157 CMP a nárok povinnej osoby na určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie ( paričnej
lehoty) podľa § 232 ods. 3 CSP berúc do úvahy, že zmena rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletému dieťaťu má byť adekvátna ako ku zmene v pomeroch maloletého ( náraste alebo poklesejeho odôvodnených výdavkov) , tak aj ku zmene v osobných a majetkových pomeroch rodičov, prípadne
zmene v ich možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojich maloletých detí, že medzi
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nemožno zaradiť prípadné len potenciálne výdavky rodiča

súvisiace s konkrétnym kultúrnym vyžitím ( kino, divadlo počúvanie hudby na CD) maloletého dieťaťa,
alebo jeho konkrétnym spôsobom vzdelávania sa ( čítanie kníh, pozeranie DVD a pod.), pokiaľ
v konaní nebolo preukázané, že maloleté dieťa má o takéto konkrétne kultúrne vyžitie prípadne takýto
spôsob vzdelávania sa záujem, ďalej len hypotetické výdavky rodiča súvisiace s dovolenkami a výletmi
maloletéhodieťaťaanapokonberúcdoúvahyajto,žepokiaľvýživoupovinnýrodič,ktorýmápríjmyzinej

než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu na výzvu súdu predloží súdom požadované konkrétne
doklady, podľa jeho názoru potrebné na preukázanie jeho príjmov , nie je dôvodným vychádzať pri
určeníjehopríjmuzpredpokladu,ževýškajehopriemernéhomesačnéhopríjmupredstavuje20násobok
sumy životného minima (nakoľko § 63 ods. 1 ZR viaže použitie tam uvedenej právnej domnienky len
na prípady, kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredloží podklady na zhodnotenie svojich
majetkových pomerov, respektíve ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní; ani v prípade, že by povinný

rodič nedoložil daňové priznania súd sa nemôže uspokojiť s aplikáciou domnienky uvedenej v práve
citovanom ustanovení ZR). Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje
za správne.

13.7 Vzhľadom na predmet konania - návrh matky na zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého

A. B. pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti
otca voči maloletému došlo ku zmene v pomeroch či už na strane rodičov maloletého, alebo na strane
samotného maloletého A. B., ktorá zmena v pomeroch by odôvodňovala zmenu ostatného rozhodnutia
súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej
inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výkonu práv a povinností

rodičov k maloletému došlo k podstatnej zmene v pomeroch ako na strane oboch rodičov - obom
rodičom stúpli príjmy a to otcovi minimálne o 370 eur mesačne (1.200 - 830 = 370) a matke minimálne
o 802 eur mesačne (1.132 - 330 = 802) tak aj na strane maloletého A. B., ktorý je o 8 rokov starší
a už navštevuje druhý ročník základnej školy (v roku 2015 mal 1 rok a bol v celodennej osobnej
starostlivosti svojej matky ) v dôsledku čoho podstatne stúpli aj výdavky matky spojené s uspokojovaním

jeho osobných odôvodnených potrieb a to či už dôsledku zvýšených výdavkov na jeho stravu oblečenie,
ale aj školské a mimoškolské aktivity cca o 153 eur mesačne. Záver súdu prvej inštancie o zmene v
pomeroch na strane maloletého, ako aj jeho rodičov vyžadujúcej si zmenu ostatného rozhodnutia súdu
o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči nemu je preto potrebné považovať za správny.

14. Pokiaľ ide o samotný rozsah zvýšenia výživného zo strany otca voči maloletému odvolací súd
uvádza:

Ako už bolo uvedené vyššie, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť
má niekoľko foriem. Môže byť plnená len osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou

o domácnosť (§ 62 ods. 1, 2 ods. 4 ZR). Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie
vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného, ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ( strava bývanie nákup
ošatenia zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa

o dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pokiaľ súd z vykonaného
dokazovania dospeje k záveru, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti povinného
rodiča došlo k podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo jeho rodičov,
odôvodňujúcej zvýšenie rozsahu vyživovacej povinnosti osoby výživou povinnej voči dieťaťu ( ako to
bolo aj v práve prejednávanej veci), zároveň rozhodne aj o tom, ako sa táto zmena v pomeroch prejaví

aj v doposiaľ určenej výške výživného, zohľadniac možnosti a schopnosti jeho rodičov prispievať na
výživu maloletého. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II.ÚS 110/2015 v zmysle ktorého právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa a dieťa má
zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť ,
pričom každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa.

14.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že nárast odôvodnených potrieb maloletého
v súvislosti s jeho vekom ale aj prechodom či už na predškolské vzdelávanie, alebo následne aj na
školské vzdelávanie na 1. stupni základnej školy v rozsahu cca 153 eur ( 300 – 452,88 = 152,88 )premietol do zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca v rozsahu 100 eur mesačne ( zvýšenie
výživného zo sumy 200 eur na sumu 300 eur mesačne od 15.12.2020 ) zohľadniac na jednej strane
zvýšeniejehopríjmuocca370eurnettomesačne anadruhejstrane ajskutočnosť,že povinný sapopri

výživnomvosvojejpodstate žiadnym iným zohľadniteľnýmspôsobom nepodieľanavýživemaloletého.
Zostávajúci nárast odôvodnených potrieb maloletého ponechal na ťarchu matky, zohľadniac na jednej
strane nárast jej mesačného netto príjmu o cca 802 eur, ako aj pokles rozsahu priamej osobnej
starostlivosti matky o maloletého vzhľadom na jeho vyšší vek a z neho plynúci nárast schopnosti
maloletého osobne sa starať o uspokojovanie svojich odôvodnených potrieb v širšom rozsahu, ako je to

u maloletého dieťaťa vo veku cca 1 rok a na druhej strane zohľadniac aj nárast jej životných nákladov
( zo 400 eur mesačne na 500 eur mesačne) Preto neobstojí ani námietka matky o nesprávnej aplikácii
§ 62 ods.1, 2, 4 a ods.5 a § 78 ods. 3 ZR na prejednávanú vec.

14.2 Odvolací súd dáva do pozornosti otca Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet
výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk

pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov
k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli
Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf;
ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného, ktoré však majú výlučne
odporúčací charakter. Výška výživného sa odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená

percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza, a od celkového
počtu vyživovacích povinností. V danom prípade mal maloletý v čase rozhodnutia 9 rokov a navštevoval
prvý stupeň základnej školy. Nesporným bol zistený čistý mesačný príjem otca v sume cca 1.200 eur
( súd prvej inštancie síce v ods.70. skonštatoval, že príjem otca je pravdepodobne vyšší, avšak z riadne
vykonaného dokazovania nebolo možné prijať jednoznačný záver nie len o príjme otca prevyšujúcom

sumu 1.200 eur ale ani o rozsahu v akom túto sumu by mal príjem otca prevyšovať). Podľa tabuľky
pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej republike sa pri jednom dieťati, ktoré navštevuje
prvý stupeň základnej školy uplatní 20% podiel z príjmu povinného rodiča, čo v prejednávanom prípade
predstavuje sumu 240 eur z mesačného netto príjmu otca a sumu 226 eur z mesačného netto príjmu
matky. Výživné určené súdom prvej inštancie v sume 300 eur predstavuje 25% ný podiel z čistého

príjmu otca, t.j. je stanovené na úrovni, ktorá predstavuje na jednej strane viac ako 100% metodikou
predpokladaného výživného zo strany otca pre dieťa na prvom stupni základnej školy, avšak na druhej
strane zohľadňuje/ kompenzuje nevyhnutný podiel osobnej starostlivosti matky o maloletého vzhľadom
na jeho vek 9 rokov ( t.č. už 10 rokov) a s tým spojenú schopnosť maloletého starať sa o svoje potreby
samostatne. Pre poriadok odvolací súd dodáva, že pokiaľ matka spochybňuje príjmy otca len tým,

že tento údajne deklaruje svoje výdavky vo výške presahujúcej jeho priznávané príjmy, tak na takúto
námietku nebolo možné pre jej nekorektnosť a neopodstatnenosť bez ďalšieho ( bez preukázania inej
výšky príjmov otca ) prihliadnuť, nehovoriac o tom, že aj matka vyčíslila svoje výdavky spolu s výdavkami
na maloletého vo výške prevyšujúce jej príjem ( výdavky bez stravy na seba vo výške 500 eur a výdavky
na maloletého 1.049,55 eur , teda výdavky spolu viac ako 1.550 eur mesačne pri príjme 1.132 eur

mesačne).

14.3 Pokiaľ matka maloletého zo svojho príjmu 1.132 eur netto mesačne prispeje na výživu maloletého
sumou 226 eur ( 20% zo sumy 1.132 eur) s tým, že sumu 166 prispeje finančne a zostávajúcich
60 eur ( 30% zo sumy 226 eur) vykompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloletého ( navarí

mu, operie mu, ožehlí jeho veci, uprace jeho veci, obstará jeho hygienu a jeho dopravu do a zo do
školy a pod.) a otec maloletého prispeje na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne a k tomu sa
pripočíta suma 60 eur mesačne, ktorú matka poberá titulom rodinných prídavkov na maloletého, vytvorí
sa dostatok finančných prostriedkov potrebných na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého,
zodpovedajúcich jeho oprávnenému podielu na životnej úrovni jeho oboch rodičov. Okrem toho takto

stanovené výživné zohľadňuje aj osobnú starostlivosť matky o maloletého, keď výpadok jej finančného
príspevku na maloletého vo výške 60 eur mesačne je pokrytý zvýšeným finančným príspevkom otca
maloletého o sumu 60 eur mesačne ( 20% z príjmu otca vo výške cca 1.200 eur, totiž predstavuje
sumu 240 eur a súd určil výživné z jeho strany v sume 300 eur mesačne, pozn. odvol. súdu - čo
zodpovedá príjmu cca 1.500 eur netto mesačne). Takto stanovené výživné zároveň umožní obom

rodičom uspokojovať svoje odôvodnené potreby takmer v rovnakom rozsahu, keď matke po odrátaní
výživného na maloletého vo výške 166 eur z jej netto príjmu zostane suma 966 eur ( 1.132 – 166 =
966) a otcovi po odrátaní výživného na maloletého v sume 300 eur zostane suma 900 eur ( 1.200 –
300 = 900). V tejto súvislosti odvolací súd pre poriadok dodáva, že pokiaľ matka prispeje na výživumaloletého 226 eur, otec sumou 300 eur a k tomu sa pripočíta suma rodinných prídavkov vo výške
60 eur, odôvodnené bežné potreby maloletého vo veku 10 rokov budú kryté v rozsahu cca 526 eur.
Súdom prvej inštancie určené výživné tak podľa názoru odvolacieho súdu správne zachováva aj správny

pomer medzi odôvodnenými potrebami 9 ročného školopovinného dieťaťa a dospelého rodiča, ktorého
odôvodnené potreby sú aj vzhľadom na nutnosť regenerácie jeho pracovnej sily adekvátne vyššie.

14.4 Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a naň nadväzujúci dopĺňací rozsudok ( ktorým súd
prvej inštancie na pokyn Krajského súdu v Bratislave prevyšujúci návrh matky na zvýšenie výživného

zamietol vysporadúvajúc sa tým s celým jej návrhom) preto odvolací súd považuje za vecne správny.
Preto neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti výroku I. rozsudku a nesprávnosti výroku II. a)
dopĺňacieho rozsudku.

15. Neobstoja námietky matky, že súd sám neurčil konkrétnu sumu odôvodnených výdavkov maloletého
na stravu, na oblečenie, na obuv a na udržanie alebo zvýšenie imunity maloletého , nakoľko nie

je úlohou súdu určovať v akom finančnom rozsahu má rodič pokrývať tú ktorú odôvodnenú potrebu
maloletého dieťaťa. Rozhodovanie o tom, ktorá odôvodnená potreba dieťaťa bude uspokojená, v akej
kvaliteavakomrozsahu,jetotižjednoznačneponechanénarodiča,ktorémujedieťazverenédoosobnej
starostlivosti. Len tento rodič totiž najlepšie pozná dieťa a sumu finančných prostriedkov určených
k zabezpečeniu jeho riadnej výchovy a starostlivosti rozdeľuje tak, aby to zodpovedalo najlepšiemu

záujmu dieťaťa. Samotné konštatovanie súdu, že suma 225 eur na stravu pre maloletého sa mu javí
ako prehnaná, neznamená, že pri určení výživného nezohľadnil aj skutočnosť, že maloletý sa okrem
stravovania v škole stravuje aj doma a že matka má s tým spojené odôvodnené výdavky.

16. Pokiaľ aj matka v konaní preukazovala náklady spojené so zabezpečením zdravotnej starostlivosti

o maloletého, súd prvej inštancie tieto riadne vyhodnotil a dospel aj ku správnemu záveru, že matka
v konaní nepreukázala, že by okrem bežných výdavkov na zdravotnú starostlivosť o maloletého – nákup
bežných liekov na bežné ochorenia maloletého a pod. mala v súvislosti s uspokojovaním odôvodnených
potrieb maloletého spojené zvýšené výdavky, na ktoré by bolo potrebné pri rozhodovaní osobitne
prihliadať.

17. Pokiaľ matka v odvolaní namieta, že otec sa nedokáže riadne postarať o maloletého, že neovláda
učivo ktoré maloletý v škole preberá a z tohto dôvodu mu potom nedokáže pomáhať pri domácich
úlohách a pod. odvolací súd konštatuje, že tieto námietky matka uvádzala aj v konaní pred súdom prvej
inštancie a tento sa s nimi riadne vo svojom rozhodnutí aj vysporiadal v ods.74. Odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje na riadne, úplné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
a považuje za nehospodárne na tieto námietky opakovane reagovať v podstate totožnou odpoveďou.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení rozsahu styku otca s maloletým aj počas nepárnych utorkov
od 15:30 hod. do stredy do 8:00 hod. ( výrok III. a výrok IV. rozsudku) odvolací súd považuje za vecne
správne. Pre poriadok však dodáva, že matka si musí uvedomiť, že otca pre svoje dieťa si vybrala

sama a to aj s jeho intelektovými schopnosťami a danosťami a tak je nekorektné teraz namietať, že
tieto intelektové schopnosti a danosti otec dieťaťa údajne nemá podľa jej predstáv a preto je potrebné
jeho právo na styk s maloletým A. B. výrazne obmedziť. Obdobne za dôvod pre obmedzenie styku
otca s maloletým nemožno považovať skutočnosť, že maloletý u otca nemá samostatnú izbu a túto
zdieľa s dcérou otcovej priateľky. Obmedzenie styku otca s maloletým je totiž možné len zo skutočne

závažných dôvodov a to ak si to vyžaduje záujem dieťaťa ( § 25 ods.3 ZR). Ide skutočne o výnimočné
riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len
okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala
potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Za takéto okolnosti v žiadnom prípade nemožno považovať nie
len nedostatok intelektových schopností rodiča pomáhať dieťaťu pri spracovávaní domácich úloh, ale

ani nechuť dieťaťa stretávať sa s rodičom ( ako to v odvolaní namietala matka).

18. Obdobne neobstojí len všeobecná námietka matky, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
právanaspravodlivýproces.Zspisujezrejmé,žesúdprvejinštancieprejednal návrhmatkyvprimeranej

lehote ( návrh bol podaný dňa 15.12.2020 a súd rozhodol dňa 79.2022 ), že strany riadne poučil o ich
procesných právach a povinnostiach, že vo veci rozhodol po riadnom vypočutí účastníkov konania na
pojednávaní súdu a po riadne a dostatočne vykonanom dokazovaní a že sa vo svojom rozhodnutí riadne
vysporiadal so všetkými pre rozhodnutie podstatnými skutočnosťami.19. Odvolací súd nedoplnil dokazovanie matkou predloženými potvrdeniami o úhradách vybraných
výdavkov na maloletého ( za návštevu divadla, za pobyt v škole v prírode, za nákup školských pomôcok,

za platbu u zubára a za iné nákupy), nakoľko tieto neboli spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu
prvej inštancie o výške zvýšenia výživného na maloletého. Ako už bolo uvedené vyššie, z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že matka má s výchovou a výživou maloletého spojené len bežné výdavky
zodpovedajúce jeho veku a etape jeho života a že maloletý má nárok na finančné zabezpečenie
uspokojenia jeho odôvodnených potrieb vo výške cca 526 eur mesačne a to vzhľadom na jeho

nárok na podieľanie sa na životnej úrovni jeho rodičov v rozsahu cca 20% z ich príjmov a je na
zvážení matky, ako s takýmito finančnými prostriedkami bude hospodáriť a ktoré odôvodnené potreby
maloletého, v akej kvalite a v akom rozsahu uspokojí. Maloletý v zásade nemá nárok na uspokojenie
jeho bežných potrieb v rozsahu presahujúcom možnosti a schopnosti jeho rodičov. Pre rozhodnutie
potom nie je rozhodné na akú celkovú sumu rodič v konečnom dôsledku predloží súdu potvrdenia
o rôznych nákupoch súvisiacich s ním deklarovaným uspokojovaním potrieb dieťaťa, ako ani to, či rodič

ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa aj na úkor finančného krytia svojich odôvodnených potrieb
uspokojuje potreby svojho dieťaťa vo väčšom rozsahu, ako je skutočný nárok tohto dieťaťa.

20. Pokiaľ súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloletého A. B. zo sumy 200 eur mesačne
na sumu 300 eur mesačne od 15.12.2020, správne rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od

15.12.2020do30.9.2022aleajourčenídlhšejakotrojdňovejparičnejlehotyotcanazaplateniezročného
výživného, zohľadniac povahu prejednávanej veci, povinný nárok, ako aj osobné a majetkové pomery
účastníkov konania.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok a dopĺňací rozsudok súdu prvej podľa § 387 ods. 1

a ods.2 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho

konania priznať.

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).