Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200917
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1724200917.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, so sídlom Moyzesova 1678/2, Pezinok, matky: C. B., nar. XX.
XXXX XXXX, trvale bytom D. XXX/XXX, E., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Denisa Hostačná,

advokátka so sídlom Dunajská 4, Bratislava a otca: F. B., nar. X. XXXX XXXX, trvale bytom D. XXX/XXX,
E., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.
k. 52P/38/2024-19 z 18. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. m e n í tak, že nariaďuje
neodkladné opatrenie, ktorým otcovi ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletej A. B. sumou 200,-
eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou 40,- eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti
uznesenia, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Výrokom II. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku. Výrokom III.
uložil matke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Výrokom IV. rozhodol, že neodkladné opatrenie
bude trvať do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, resp. do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a výrokom V. žiadnemu z účastníkov nepriznal

nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 2, § 52, § 366 z. č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods.
1 a ods. 2 písm. d), § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 330 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Vecne dôvodil, že matka sa návrhom doručeným súdu
prvej inštancie 11. marca 2024 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v tom zmysle,
že maloletá sa zverí do jej osobnej starostlivosti; otec bude predbežne prispievať na výživu maloletej

sumou 350,- eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. Ďalej,
že otec je oprávnený predbežne sa stretávať s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatka
v čase od 15.00 hod. do nedele v čase do 18.00 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletej je v
školskom zariadení, ktoré v tom čase maloletá navštevuje a odovzdania maloletej je bydlisko matky;
v čase sviatkov a prázdnin, kedy maloletá nenavštevuje školské zariadenie, prevzatie a odovzdanie
maloletej je v mieste bydliska matky. O trovách konania o neodkladnom opatrení žiadala rozhodnúť tak,

že má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V danom prípade bolo preukázané, že matka
a maloletá žijú v spoločnej domácnosti vo E.. Otec maloletej sa podľa matky má zdržiavať niekde navýchodnom Slovensku, asi na adrese svojich rodičov. Spoločnú domácnosť mal otec opustiť v októbri
2023. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,
že podmienky na jeho nariadenie sú splnené iba čiastočne. Je v záujme maloletej, ktorá sa nachádza v

osobnejstarostlivostimatky,dočasneupraviťvyživovaciupovinnosťotcavočimaloletej,ktorejotecpodľa
tvrdenia matky na výživu neprispieva. Súd prvej inštancie vychádzal z matkou vyčíslených mesačných
výdavkov na maloletú, ktoré považoval za nevyhnutné, ako aj z deklarovaného príjmu matky (minimálne)
v sume cca 880,- eur mesačne (bez započítania daňového bonusu a rodinných prídavkov), keď
súčasne príjem otca nemal nijakým spôsobom deklarovaný ani osvedčený. Ani z lustrácie v databáze

Sociálnej poisťovne nevyplynula žiadna čiastka vymeriavacieho základu u otca, resp. že by bol otec
maloletej niekde zamestnaný. S ohľadom na to, že majetkové a zárobkové pomery otca neboli v konaní
nijakým spôsobom osvedčené, považoval súd prvej inštancie za adekvátne zohľadňujúc, že výživné
maloletých detí má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami, aby otec maloletej uhrádzal výživné
aspoň na hranici minimálneho zákonného výživného, ktorého výška od 1. júla 2023 činí sumu 36,80
eur, ktorú zaokrúhlil na sumu 40,- eur. Takto určené výživné po zohľadnení zárobkových pomerov

rodičov je len dočasné a má pokryť iba nevyhnutné výdavky maloletej tak, aby nebol ohrozený jej
priaznivý vývoj. Súd prvej inštancie návrh v časti, v ktorej matka žiadala rozhodnúť o zverení maloletej
do jej osobnej starostlivosti a o určení styku otca s maloletou zamietol, nakoľko nemal osvedčené,
že je potrebné neodkladne upraviť pomery maloletej. Matkou neboli prezentované žiadne relevantné
dôkazy osvedčujúce bezodkladnú a nevyhnutnú potrebu obmedziť kontakt otca s maloletou. Matka

svoje tvrdenia o problémoch otca s alkoholom a hazardnými hrami, o jeho stupňujúcom sa nevhodnom
vyjadrovaní a agresívnom správaní nepodporila žiadnym relevantným dôkazom. Predložila iba sobášny
list rodičov a rodný list maloletej. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrením, kedy súd
vychádza len zo skutkových tvrdení navrhovateľa a z listín ním predložených, bez výsluchu účastníkov
konania a bez vykonania riadneho dokazovania, dospel súd prvej inštancie k záveru, že neodkladným

opatrením nemožno upraviť pomery účastníkov konania natrvalo, ale iba dočasne. Súd prvej inštancie
preto uložil matke, aby v zmysle § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku podala v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia na súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností. Súčasne v zmysle
§ 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku obmedzil platnosť nariadeného neodkladného opatrenia
do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k

maloletému dieťaťu, resp. do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu. O trovách konania o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie
rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletej z dôvodu
podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Nesúhlasila s konštatáciou súdu prvej inštancie,
že neboli prezentované žiadne relevantné dôkazy osvedčujúce bezodkladnú a nevyhnutnú potrebu
obmedziť kontakt otca s maloletou. V návrhu podpísala, že otec holdoval alkoholu a hazardným hrám,
kedy dochádzalo voči jej osobe k verbálnym a fyzickým atakom z jeho strany. Existuje dôvodná

obava, že by toto jeho správanie bolo adresované aj voči maloletej, kedy by si ju bez úpravy
styku mohol kedykoľvek prísť vziať, čím by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života, zdravia a vývinu.
Policajný zbor SR v praxi bez rozhodnutia súdu odmieta poskytnúť akúkoľvek pomoc, pokiaľ ide o
poručenskú agendu. Odkedy otec opustil spoločnú domácnosť a žije na východnom Slovensku, o
maloletú sa zaujíma sporadicky, hoci táto si jeho prítomnosť vyžaduje. Je v záujme maloletej, aby otec

s maloletou trávil čas a aby nedošlo k úpadku ich vzťahu. Maloletú navštevuje, ako sa mu zachce
bez predchádzajúceho oznámenia. Maloletej tak svojim konaním narúša naučený režim, nakoľko počas
jeho prítomnosti maloletá nenavštevuje predškolské zariadenia (otec uvádza, že maloletá je neustále
chorá) a nerešpektuje stanovený čas spánku maloletej. Z predškolského zariadenia ju vyzdvihuje pred
obedňajším spánkom. Maloletá chodí neskoro spať, v dôsledku čoho ráno odmieta vstať a je unavená.

V súvislosti s rozhodnutím o výživnom matka uviedla, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade
s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy, kedy nezistil skutočný stav veci, nakoľko
sa obmedzil iba na šetrenie v rámci databázy evidencie Sociálnej poisťovne. Otec je od roku 2016
profesionálnym vojakom, na ktorého sa vzťahuje z. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o sociálnom zabezpečení

policajtov a vojakov“). Tzn. otec nie je evidovaný v databáze Sociálnej poisťovne, ale podľa § 79
zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v evidencii ministerstva. Pred jeho preradením na
východné Slovensko (presná lokalita jej nie je známa, nakoľko jej to otec odmieta povedať) pôsobil vo
E. v okrese Pezinok, kde dosahoval plat vo výške okolo 1.200,- eur netto mesačne. Ona nedisponujepracovnými zmluvami ani inými dokumentmi týkajúcimi sa povolania otca. V návrhu riadnym spôsobom
uviedla výdavky maloletej v sume 523,69 eur. Taktiež uviedla svoje výdavky a svoju mesačnú mzdu,
ktorá predstavuje sumu 880,- eur netto aj pri získaní tzv. dochádzkového bonusu. V zmysle metodiky

Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom je výživné na maloleté dieťa v
predškolskom veku 0 – 5 rokov pri jednom vyživovanom dieťati 18 % pri zohľadnení miery starostlivosti o
dieťa a styku s dieťaťom, preto je suma 40,- eur mesačne neakceptovateľná. Záverom odvolania matka
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné
opatrenie v zmysle jej návrhu a prizná jej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v celom rozsahu.

3. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou,

účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez

potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario)
a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku
I. o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 388 Civilného sporového poriadku a pre potvrdenie
uznesenia súdu prvej inštancie v zvyšnej časti (výrok II., III., IV. a V.) podľa § 387 ods. 1 Civilného

sporového poriadku.

5. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 52P/38/2024 je úprava výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej na základe návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým súd zverí maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude povinný prispievať

na výživu maloletej sumou 350,- eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc
vykonateľnosťou rozhodnutia. Zároveň bude upravený styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň od piatka v čase od 15.00 hod. do nedele
v čase do 18.00 hod. s tým, že miestom prevzatia maloletej je školské zariadenie, ktoré v tom čase
maloletá navštevuje a odovzdania maloletej je bydlisko matky; v čase sviatkov a prázdnin, kedy maloletá

nenavštevuje školské zariadenie, prevzatie a odovzdanie maloletej je v mieste bydliska matky.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i argumenty predostreté matkou v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 40,-

eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť
výživné v nevyhnutnej miere.

11. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi

verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Účelom neodkladného opatrenia je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň
osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné
opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne

upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov.Nevyhnutnýmpredpokladomprevyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaje
osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého
dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery.

Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností
bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by
mohli nastať pre účastníka nenariadením neodkladného opatrenia.

14. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa, či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

16. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplýva, že maloletá A. pochádza z manželského vzťahu

rodičov, ktorí od októbra 2023 nežijú v spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľky by
mal otec bývať u svojich rodičov na východnom Slovensku. Maloletá žije v spoločnej domácnosti so
svojou matkou, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletú spočívajúcu nielen v osobnej starostlivosti
o maloletú (vykonávanie bežných denných činností spojených so starostlivosťou o maloletú), ale aj
v materiálnom (finančnom) zabezpečení všetkých výdavkov spojených so starostlivosťou. Otec maloletú

podľa vyjadrenia matky navštevuje sporadicky a nepravidelne. Na výživu maloletej neprispieva. Občas
jej kúpi oblečenie, hračky a pod.

17. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu dospel odvolací súd k totožnému záveru ako súd
prvej inštancie, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli v danom prípade splnené

len čiastočne. Ako vyplýva z ustanovenia § 366 Civilného mimosporového poriadku zmyslom tohto
ustanovenia je zabezpečenie výživy od povinného, ak nastane situácia, že výživa oprávneného
je ohrozená. Naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov maloletej vo vzťahu k vyživovacej
povinnosti otca bola súdom prvej inštancie správne právne posúdená, pričom odvolací súd sa stotožňuje
s argumentáciou prvoinštančného súdu v tejto časti.

18. Vzhľadom na obsah spisového materiálu je však potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
ohľadom určenej výšky výživného. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky výživného zo
skutočnosti, že príjem otca nebol v konaní nijako deklarovaný a osvedčený, pričom lustráciou v databáze
Sociálnej poisťovne bolo zistené, že otec nie je nikde zamestnaný, preto mu uložil povinnosť prispievať

na výživu maloletej sumou určenou aspoň na hranici minimálneho zákonného výživného. Z uvedeného
však odvolací súd vychádzať nemohol, nakoľko otec pôsobí ako profesionálny vojak s mesačným čistým
príjmom vo výške 1.200,- eur, ktorá skutočnosť bola zistená až v odvolacom konaní.19. Pokiaľ ide o samotnú výšku výživného poukazujúc na § 366 Civilného mimosporového poriadku
zákon nedefinuje, čo znamená pojem „nevyhnutná miera“ ani objektívne kritéria, z ktorých je potrebné
vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením. Odvolací súd zastáva názor, že

musí ísť o takú výšku výživného, ktoré dočasne (až dovtedy, kým o výživnom nebude rozhodnuté
v konaní vo veci samej po náležitom skúmaní odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča) pokryje všetky nevyhnutné výdavky spojené
s uspokojením základných potrieb maloletého dieťaťa (napr. zabezpečenie bývania, stravovania,
zdravotnej starostlivosti, hygienických potrieb, ošatenia).

20. Matka v návrhu vyčíslila priemerné mesačné náklady maloletej v celkovej sume 523,69 eur, pričom
tieto špecifikovala nasledovne: 54,- eur (strava v materskej škole), 200,- eur (strava doma), 30,- eur
(školné), 8,- eur (príspevok do OZ G.), 40,- eur (oblečenie a obuv), 5,- eur (lieky a probiotiká), 2,69 eur
(poistenie), 15,- eur (hračky), 30,- eur (drogéria), 10,- eur (voľnočasové aktivity), 129,- eur (1 z výdavkov
na bývanie – správa bytu, voda, elektrina, OLO).

21. Vzhľadom na matkou špecifikované výdavky odvolací súd rozhodol tak, že otca zaviazal prispievať
na výživu maloletej H. sumou 200,- eur mesačne, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, keď nevyhnutné výdavky na maloletú predstavujú sumu 376,- eur. Za nevyhnutné výdavky
maloletejodvolacísúdpovažovalibatie,ktorématkavynakladánabývanie,stravuvdomácomprostredí,

ošatenie,hygienu,liekyapoplatkyvsúvislostimaterskouškolou.Odvolacísúdpriposudzovaníichvýšky
vychádzal zo všeobecných cien tovarov a služieb. Pri niektorých však musel výšku výdavkov vyčíslenú
matkou korigovať s ohľadom na vek maloletej. Výdavky na stravu v domácom prostredí v sume 200,-
eur mesačne na štvorročné dieťa, ktoré navštevuje materskú škôlku, kde sa aj stravuje (desiata, obed
a olovrant), považoval odvolací súd za neprimerané. Z návrhu matky navyše nevyplýva, že by zdravotný

stav maloletej vyžadoval špeciálne stravovanie odôvodňujúce zvýšené výdavky na stravu. Tieto preto
odvolací súd upravil na sumu 100,- eur mesačne. Rovnako považoval za neprimeranú i sumu 30,- eur
mesačne na drogériu pre maloletú a túto preto upravil na sumu 10,- eur. Ostatné matkou uvedené
výdavky na maloletú (poistenie, hračky, voľnočasové aktivity) nie sú nevyhnutnými výdavkami, preto na
ne nebolo možné prihliadať.

22. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil námietky matky týkajúce sa zamietnutia jej návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti (zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
a úprava styku maloletej s otcom). S prihliadnutím na obsah súdneho spisu dospel odvolací súd k
totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v

danom prípade splnené neboli. V konaní matka nijako neosvedčila, že situácia ohľadom starostlivosti
o maloletú si vyžaduje bezodkladnú úpravu formou neodkladného opatrenia spočívajúceho v zverení
maloletej do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku maloletej s otcom.

23. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav,

resp. terajšie pomery vo vzájomných vzťahoch účastníkov. Matkou navrhovaný spôsob rozhodnutia
o nariadení neodkladného opatrenia nie je možné považovať za zodpovedajúci potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov účastníkov. Ohľadom osobnej starostlivosti o maloletú je situácia v rodine
zastabilizovaná, keďže osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka potom, čo sa otec
odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom matka v návrhu a ani v odvolaní neuvádza, že by otec

tento stav nerešpektoval a domáhal sa akýmkoľvek spôsobom vykonávania osobnej starostlivosti
o maloletú. Niet preto žiadneho dôvodu na nariadenie matkou požadovaného neodkladného opatrenia
spočívajúceho vo zverení, resp. v ponechaní maloletej v jej osobnej starostlivosti. Za súčasného
stavu konania považuje odvolací súd existujúci stav ohľadne osobnej starostlivosti o maloletú za
vyhovujúci a bez potreby zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Žiada sa zdôrazniť,

že je potrebné dôsledne rozlíšiť, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu odôvodňujúci nariadenie
neodkladného opatrenia a kedy je potrebné vykonať potrebné dokazovanie v rámci konania vo veci
samej, ktoré však svojou povahou presahuje rámec inštitútu neodkladného opatrenia.

24. V danej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nezistil ani nevyhnutnú potrebu úpravy

pomerov účastníkov konania vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou. Matka v konaní nijako netvrdila
ani neosvedčila negatívne správanie otca voči maloletej, v dôsledku ktorého by bolo potrebné upraviť
ich styk. V tejto súvislosti s poukazom na správanie otca voči jej osobe, ktoré navyše nijako neosvedčila,
vyslovila iba obavu o potencionálnom ohrození maloletej v budúcnosti, čo však samo o sebe na úpravustyku formou neodkladného opatrenia nepostačuje. Zo strany matky nebolo rovnako nijako osvedčené,
že by styk otca s maloletou, ktorý sa podľa vyjadrenia matky neuskutočňuje v pravidelnom čase,
mal negatívny dopad na fyzický alebo psychický vývin maloletej. Matka sa domáhala úpravy styku

otca s maloletou aj z dôvodu, že tento styk sa uskutočňuje sporadicky, čo podľa nej nie je v záujme
maloletej, nakoľko táto sa dožaduje častejšej prítomnosti otca. Tu je nutné poukázať na to, že styk rodiča
s maloletým dieťaťom je jeho právom, nie však povinnosťou. Pokiaľ teda rodič na základe vlastného
rozhodnutia z určitého dôvodu tento styk nevyužíva vôbec alebo v dostatočnom rozsahu, nie je to dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko tým nie je splnená požiadavka nevyhnutnej potreby

úpravy styku vyplývajúca z § 325 ods.1 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 2 ods. 1
Civilného mimosporového poriadku.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa
ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne, ktorú sumu je otec

povinný zasielať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a vo výroku II. a v závislých výrokoch
III., IV. a V. (odvolaním osobitne nenapadnutých a v prípade ktorých ani odvolací súd nezistil žiadne
zjavné dôvody ich nesprávnosti) podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s § 396 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden z dôvodov pre priznanie výnimky (§ 55 Civilného
mimosporového poriadku). Ani matka v odvolaní nijako nezdôvodnila, prečo by jej mala byť náhrada
trov konania priznaná.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).