Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122353417
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6122353417.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu ABC – Kýčerka, v.o.s., so sídlom Okružná 97/7B, 022 01 Čadca, IČO: 00 615 714,
právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého
č. 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX,
XXX XX E., v konaní o zaplatenie 1.405,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/103/2022-87 zo dňa 17. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/103/2022-87 zo dňa 17. marca 2023 potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 496,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106,64 Eur
od 22.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 130,- Eur od 22.10.2018 do zaplatenia, zo sumy 130,- Eur od
22.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 130,- Eur od 22.12.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške
0,5 % denne zo sumy 106,64 Eur od 22.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 130,- Eur od 22.10.2018
do zaplatenia, zo sumy 130,- Eur od 22.11.2018 do zaplatenia a zo sumy 130,- Eur od 22.12.2018

do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 160,- Eur, v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku, v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 496,64 Eur s príslušenstvom, ako aj zmluvnej pokuty z titulu Zmluvy o nájme

č. 1/1/2013 zo dňa 17.04.2013 v spojení s Dodatkom 01 k zmluve podpísaným dňa 27.04.2015, kde
žalovanej prenajal na základe zmluvy o nájme priestory na užívanie za účelom zriadenia predajne mäsa
ahydiny.Predmetomnájmubolipriestoryovýmere38,16m2spríslušenstvom.Nachádzalisavpavilóne
B komplexu ABC Kýčerka vo vlastníctve žalobcu. Cena nájmu predstavovala 130,- Eur mesačne. Strany
sa zároveň dohodli, že žalobca ako prenajímateľ bude náklady na vykurovanie, elektrickú energiu,
vodnéastočnéfakturovaťpodľaskutočnýchnákladov.Žalovanáneuhradilanájomzamesiacseptember,
október, november a december roka 2018. Do sumy nájmu bola za mesiac september 2018 započítaná

čiastočná úhrada žalovanej. Dlh na nájme za uvedený mesiac predstavoval 106,64 Eur a za ďalšie 3
mesiace po 130,- Eur, t. j. spolu 496,64 Eur. Žalobca si uplatnil i nárok na zmluvnú pokutu, ktorú je
žalovaná v zmysle zmluvy povinná uhradiť v prípade neuhradenia nájmu, a to vo výške 0,5 % denne
z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania a tiež nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenýchs uplatnením štyroch pohľadávok po 40,- Eur. Vo vyjadrení k odporu žalovanej okrem iného poukázal
na to, že z nájomnej zmluvy nesporne vyplýva, že predmetom nájmu sú priestory o výmere 38,16
m2, čo žalovaná svojim podpisom sama potvrdila. Výhradný priestor žalovanej predstavoval: predajňu

20,41 m2, chodbu 7,50 m2, WC 4 m2, podiel na spoločnom priestore 4,54 m2 (dve chodbe o výmere
22,7 m2 užívané piatimi nájomníkmi = 4,54 m2) a podiel na spoločnom vstupe 1,73 m2 (8,64 m2 :
5 nájomníkov). Potvrdil, že na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie E., ktoré je uvedené v nájomnej
zmluve, sa nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu nenachádzajú, tieto sa nachádzajú na LV
č. XXXX, kat. územie E.. Jedná sa o chybu v písaní. Podstatnou je však skutočnosť, že vlastníkom

prenajatých priestorov je žalobca. Na pojednávaní na žalobe i vyjadrení k odporu zotrval. Zdôraznil,
že žalovaná so zmluvou, s výškou nájmu súhlasila, nikdy nič nenamietala. Vo vzťahu k rozhodnému
obdobiu žalovaná sama potvrdila, že priestory užívala. Zmluvu i rozsah nájmu začala popierať až v
uvedenom konaní.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaná v priebehu konania tvrdila, že

nájomná zmluva vykazuje vady, nakoľko priestor, ktorý využívala, predstavoval len 19,95 m2. Rozdiel
predstavujúci 18,21 m2 je spoločným priestorom troch prevádzok (kaderníctva, ABC personálu a
stávkovej kancelárie). Zároveň uvedený pavilón B komplexu ABC Kýčerka nie je zapísaný na LV č.
XXXX, kat. územie E.. Na pojednávaní uviedla, že zástupca žalobcu jej poslal nejakú výzvu. Tá jej
však prišla neskôr, než uplynula lehota 3 dní na plnenie. Nájomné vo výške 130,- Eur platila od roku

2013, ale prišla na to, že priestor, ktorý užíva, nemá toľko metrov štvorcových, sú tam aj iní užívatelia
spoločných priestorov. Žalobkyňa mala prenajaté priestory len v rozsahu 20,41 m2. Tiež namietala, že
v zmluve nie je uvedená cena za 1 m2. Uvedené oznamovala žalobcovi len ústne, ten jej prisľúbil,
že príde priestory premerať a urobiť nápravu, ale neurobil nič. Budova žalobcu bola bez zápisu až do
roku 2022, návrh na zápis podali až v roku 2021. Ju to poškodzuje, nemá uzatvorené kvôli tomu ani

účtovníctvo. K zmluve je aj dodatok o platení vody a energií, neobsahuje však meracie zariadenie, na
základe ktorého žalobca účtoval. V šiestom a siedmom mesiaci 2018 robil žalobca prerábku, ktorá jej
bránila v užívaní, prevádzku vtedy nerealizovala. Zmluva je neplatná, už s ňou teraz nesúhlasí a aj to
žalobcovi oznámila. Od prevádzky odstúpila 02.01.2022. Nájom a energie preddavkovala sama, nakoľko
faktúry jej doručované neboli. Na účel nájmu platila preddavky vo výške 130,- Eur. Chodila ich vkladať

do F. G. na číslo účtu, ktoré jej jeden z konateľov žalobcu dal na poštovej poukážke ešte v roku 2015.
Za rozhodné obdobie, mesiace september – december 2018, preddavky neplatila, nakoľko v tom čase
s tým už nesúhlasila, neboli vysporiadaní. Mala zato, že všetko preplatila, malo by sa to započítať. Bude
platiť, keď bude predmet nájmu, ako má byť, nie vymyslený.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na základe tvrdení strán sporu
a vykonaného dokazovania oboznámením listinnými dôkazmi ustálil skutkový stav, kde konštatoval, že
žalobca v postavení prenajímateľa a žalovaná v postavení nájomcu uzavreli dňa 17.04.2013 Zmluvu o
nájme č. 1/1/2013, predmetom ktorej bol nájom priestorov nachádzajúcich sa v pavilóne B komplexu
ABC Kýčerka. Šlo konkrétne o priestory o výmere 38,16 m2, ktoré sú majetkom žalobcu. Predmet nájmu

bol poskytnutý žalovanej na účel zriadenia predajne mäsa a hydiny. Nájomná zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú od 01.05.2013. V zmysle zmluvy sa zmluvné strany dohodli na cene nájmu, a to podľa
zákona o cenách, vo výške 130,- Eur mesačne (ročný prenájom 1.560,- Eur), pričom nájom mal byť
platený mesačne vopred, k poslednému dňu v mesiaci, splatnosť faktúry 10 dní od jej doručenia. V
prípade neuhradenia nájmu je žalovaná ako nájomca povinná zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,5

% denne z neuhradenej čiastky. Nájom je možné ukončiť písomnou výpoveďou, výpovedná doba je 3
mesiace a začína plynúť nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bola doručená druhej strane.
Rovnako je možné nájom ukončiť dohodou zmluvných strán. Zo strany prenajímateľa je možné nájomný
vzťah ukončiť, ak nájomca neuhrádza faktúry podľa zmluvy, poškodzuje predmet nájmu, prenajaté
priestory dá do prenájmu tretej osobe alebo zmení účel prenájmu, a to okamžite. Dňa 27.04.2015 bol

medzi stranami uzavretý k zmluve i dodatok 01, ktorým bolo upresnené vyúčtovanie spotreby tepla,
elektrickej energie a dodávky vody a odvoz odpadov. Žalobca vystavil ako dodávateľ pre žalovanú ako
odberateľku štyri faktúry: faktúru č. 1018112, ktorou jej účtoval nájom priestorov za obdobie september
2018 vo výške 130,- Eur, č. 1018123, ktorou účtoval nájom za október 2018 vo výške 130,- Eur, č.
1018138, ktorou účtoval nájom za november 2018 vo výške 130,- Eur a č. 1018149, ktorou účtoval

nájom za december 2018 v rovnakej výške 130,- Eur. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat.
úz. E., vlastníctvo k stavbe – pavilónu B – č. s. 97 v zmysle zápisu pod B1 svedčí v rozsahu 1/1-iny
žalobcovi. Titulom nadobudnutia je spoločenská zmluva V 1575/95 zo dňa 05.10.1995. Z uvedeného
listu vlastníctva zároveň vyplýva aj zápis žiadosti o zápis orientačného čísla pod Z 1376/2021.5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie vzťah založený medzi
stranami Zmluvou o nájme č. 1/1/2013 dňom jej uzavretia dňa 17.04.2013 kvalifikoval ako obchodno-

právnyzáväzkovývzťah,sprihliadnutímnaokolnostivčaseuzavretiazmluvy(obsahzmluvy,jejúčel,tiež
postavenie zmluvných strán – prenajímateľ v.o.s., žalovaná samostatne zárobkovo činná osoba), pričom
na daný spor aplikoval ustanovenia ust. § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), ako aj ust. § 261 ods. 1, 2 a 9 a § 300, § 302 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ObZ). Vzhľadom k

obrane žalovanej súd prvej inštancie zisťoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na uplatnenie nároku.
Hoci v zmluve o nájme je uvedené, že predmet nájmu je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat.
úz. E., súd prvej inštancie v priebehu sporu zistil, že predmet nájmu je vedený na liste vlastníctva č.
XXXX, kat. úz. E.. Z tohto liatu vlastníctva, predloženého žalobcom v priebehu sporu, aktuálneho i ku
dňu rozhodovania súdu, mal potom preukázané, že pavilón B, orientačné číslo XX, je vo vlastníctve
ABC Kýčerka, v.o.s., a to už od roku 1995. Súd prvej inštancie prijal vysvetlenie žalobcu o chybe v

písaní, ku ktorej došlo pri uzavretí zmluvy. Za podstatné považoval, že predmet nájmu bol v zmluve
vymedzený dostatočne určitým, nezameniteľným spôsobom, žalovanou bol i dlhodobo užívaný. Obe
strany vedeli, čo je predmetom nájmu, kde sa nachádza a v koho vlastníctve je. Žalovaná nesprávne
číslo listu vlastníctva ani vlastnícke právo žalobcu k predmetu nájmu v priebehu zmluvného vzťahu
nenamietala. Ani v priebehu sporu nenamietala, že by žalobca nebol vlastníkom predmetu nájmu. V

tomto smere súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovanej ako neúčinnú, nakoľko medzi stranami
nebolo sporné a listinnými dôkazmi bolo zároveň preukázané, že od počiatku bol vlastníkom predmetu
nájmu žalobca. Keďže súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
predmetu nájmu, prijal záver, že je vecne legitimovaným v tomto spore.

6. Ohľadne ďalších žalovanou tvrdených „vád“ zmluvy súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že neskorší zápis orientačného čísla budovy, v ktorej sa predmet nájmu nachádza,
nemá na platnosť nájomnej zmluvy vplyv. Rovnako ako nemá na jej platnosť vplyv ani iné číslo listu
vlastníctva, ak podľa obsahu zmluvy je možné usúdiť, čo konkrétne bolo predmetom nájmu. Takýto
následok (neplatnosť zmluvy) nemohla spôsobiť ani absencia ceny nájmu za m2. Podstatným bolo, že

cena nájmu bola v zmluve dohodnutá, pričom je irelevantné, či bola vyjadrená v podobe mesačného
nájmu za celý predmet nájmu alebo v podobe nájmu za 1 m2. Bez relevancie bolo tiež tvrdenie žalovanej
o tom, že jej prevádzka mala len výmeru 20,41 m2, keďže v zmysle zmluvy boli predmetom nájmu i
spoločné priestory. Predmet nájmu zahŕňal nielen jej prevádzku, ale i spoločné priestory, spolu o výmere
38,16 m2. Žalovaná si toho musela byť vedomá, čo bolo možné vyvodiť i z toho, že celé roky nájomné

dohodnuté v zmluve vo výške 130,- Eur mesačne platila (bez ohľadu na to, či na základe faktúr alebo
preddavkovo, čo si sama stanovila). Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná tvrdenia a
dôkazyžalobcukpredmetunájmu–jehorozsahu,napr.snímkunebytovéhopriestoru,naktorejznázornil
konkrétne časti celého predmetu nájmu, vrátane ich výmery, nespochybnila.

7. Vo vzťahu k rozhodnému obdobiu súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca sa voči žalovanej
oprávnene domáha nároku zo zmluvy o nájme v podobe neuhradeného nájomného za rozhodné
obdobie, ktoré vymedzil od septembra 2018 do decembra 2018, nakoľko žalovaná potvrdila, že predmet
nájmu v rozhodnom období užívala a sama sa vyjadrila, že nájomné za tieto mesiace neplatila, lebo
to bolo v období, keď výmeru predmetu nájmu už namietala, dôvodiac, že spoločné priestory užívali aj

iní nájomcovia. Žalovaná netvrdila a nepreukázala, že by od zmluvy o nájme odstúpila alebo že by ju
vypovedala (napr. práve z dôvodov, ktoré v spore tvrdila). Pokiaľ uviedla, že „od prevádzky“ odstúpila,
k tomuto tvrdeniu (ak malo ísť o odstúpenie od zmluvy) dôkaz nepredložila. K obrane žalovanej o
potrebe započítania pohľadávok, keď tvrdila, že nájomné inými preddavkami (za plochu presahujúcu
jej prevádzku, či za teplo, vodu a pod.) dokonca preplatila, súd prvej inštancie uviedol, že dôkazy k

úhradám nepredložila. Vzhľadom k jej vyjadreniu, že za rozhodné obdobie nájom neplatila a vzhľadom
k absencii rozhodujúcich skutkových tvrdení týkajúcich sa zápočtu, nebol potom dôvod pojednávanie
odročiť za účelom ich predloženia. Súd prvej inštancie poukázal aj na to, že časť obrany žalovanej sa
týkala Dodatku 01 uzavretého k zmluve. Žalovaná namietala absenciu označenia meracieho zariadenia,
na základe ktorého žalobca účtoval spotrebu energií, či nesprávny výpočet spotreby elektrickej energie

a pod. Uvedené nemalo podľa názoru súdu prvej inštancie v tomto spore relevanciu, pretože predmetom
sporu nebol nárok z dodatku k zmluve ani nárok z titulu nákladov na vykurovanie, elektrickú energiu,
vodné a stočné, ale nárok na nájomné.8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie vzhľadom k prijatému
záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie nájomného za mesiace september až december
2018 potom konštatoval aj vznik nároku žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej zmluvnej pokuty,

k zaplateniu ktorej sa žalovaná zaviazala pre prípad porušenia konkrétnej zmluvnej povinnosti –
neuhradenia nájomného. Keďže zmluvnú pokutu súd prvej inštancie vyhodnotil ako určitú, dojednanú
písomne a v súlade so zákonom, žalobe v časti o jej zaplatenie ako dôvodnej vyhovel. Tiež konštatoval,
že ak žalovaná tvrdila, že od zmluvy odstúpila, nepredložila žiadny dôkaz. A pokiaľ by toto tvrdenie aj
preukázala, nárok žalobcu na zmluvnú pokutu by to neovplyvnilo (§ 302 ObZ).

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie žalobca
preukázal i splnenie podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na sankčný úrok z omeškania v zmysle
§ 369 ods. 2 ObZ, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške 9% z jednotlivých dlžných súm, ako aj nárok
na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením štyroch samostatných pohľadávok (zo štyroch
faktúr) x 40 Eur, t.j. 160,- Eur, ktorý nárok mu vyplýva priamo zo zákona (§ 369c ods. 1 ObZ).

10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)
tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania ako strane plne úspešnej v konaní v rozsahu
100 %.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodu, že
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/
CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§

365 ods. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu.

12. Žalovaná v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Súd prvej inštancie
neodôvodnil platnosť nájomnej zmluvy. Trvala na svojom stanovisku, že všetky nároky žalobcu boli

uplatnené bezdôvodne a nezákonne. Mala za to, že jej užívacie právo malo byť podložené skutočným
vlastníctvom žalobcu. Opätovne poukázala na skutočnosť, že na základe žiadosti o zápis orientačného
číslabolototočíslopridelenéažvroku2021,nievroku2013,kedybolaspísanázmluva.Akonájomníčka
nemohla preto úhradu zálohových platieb evidovať v daňovom priznaní za oprávnené výdavky. Mala za
to, že neboli dodržané ustanovenia § 261 ods. 1, 2 a 9 ObZ. Podľa jej názoru záväzkové vzťahy nie

sú upravené a pokiaľ poškodzujú nájomníka sú vykázané príčiny vylučujúce zodpovednosť k zmluvnej
pokute podľa § 374 ObZ. Nesúhlasila ani s priznaným príslušenstvom pohľadávky a priznanou náhradou
trov konania žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že súd prvej inštancie mu tieto prisúdil bezdôvodne.
K odvolaniu pripojila listinné dôkazy, ktoré už boli súčasťou spisového materiálu s vlastnými rukou
dopísanými poznámkami.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej doručenom okresnému súdu dňa 26.07.2023 uviedol,
že s odvolaním žalovanej sa nemožno stotožniť. Samotné odvolanie je zmätočné, nejasné a nezakladá
sa na pravde, pričom žalovaná na svoje účelové, špekulatívne a obsahovo nezrozumiteľné tvrdenia
v priebehu konania nenavrhla žiadne dôkazy a vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti,

s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový
stav a prijaté právne závery. Zároveň sám zopakoval svoju argumentáciu a skutkové tvrdenia z konania
pred súdom prvej inštancie. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s § 191 a nasl. CSP
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

14. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu zaslal na vyjadrenie žalovanej, ktorá v podaní doručenom

okresnému súdu dňa 14.08.2023 opätovne zopakovala skutočnosti uvádzané v konaní pred súdom
prvej inštancie a v podanom odvolaní. Poukázala na zálohové platby nájomného za rok 2018, a to dňa
09.04.2018 v sume 300,90 Eur, dňa 10.07.2018 v sume 250,90 Eur, dňa 06.09.2018 v sume 300,90
Eur a dňa 26.11.2018 v sume 700,- Eur a predložila fotokópie poštových poukážok a potvrdenia z VÚB,a.s. o vklade sumy 700,- Eur na účet žalobcu. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.09.2023
predložila fotokópie poštových poukazov k platbám vykonaným v dňoch 05.02.2019, 02.04.2019,
20.01.2020 a 05.06.2020, ako aj potvrdenie VÚB a.s. o vklade hotovosti v sume 450,00 Eur na účet

žalobcu dňa 22.07.2019.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 26.09.2023 poukázal na identické
tvrdenia žalovanej v podanom odvolaní, ich zmätočnosť a nejasnosť. K potvrdeniam o platbách uviedol,
že z predložených potvrdení nie je zrejmé, za čo boli tieto úhrady vykonané, za aké obdobie, nakoľko

sú bez uvedenia variabilného symbolu a bez uvedenia rozhodného obdobia, za ktoré mali byť platby
uhradené. Z účtovnej evidencie žalobcu vyplýva, že žalovaná predložila potvrdenia o úhrade za obdobie,
ktoré nie je predmetom tohto konania. Pokiaľ je na poštových poukazoch uvedený rok 2018, tak toto boli
platby za predchádzajúce obdobie, ktoré žalovaná uhradila a ktoré nie sú v tomto konaní sporné.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 ods. 2 písm. a) CSP

prejednalodvolanievrozsahudanom§379CSP,rešpektujúcviazanosťodvolacímidôvodmipodľa§380
ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

17. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti napadnutého výroku I.
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 496,64 Eur
spolu so zmluvnou pokutou a príslušenstvom, ako aj výroku II., ktorým priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

18. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného
súdom prvej inštancie, kde súd prvej inštancie konštatoval existenciu Zmluvy o nájme č. 1/1/2013,
uzavretej medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom dňa 17.04.2013, v znení
Dodatku 01 k zmluve zo dňa 27.04.2015, predmetom ktorej bol prenájom priestorov za účelom zriadenia

predajne mäsa a hydiny nachádzajúcich sa v pavilóne B komplexu ABC Kýčerka o výmere 38,16 m2,
pričom predmet nájmu zahŕňal nielen prevádzku žalovanej (predajňu), ale aj spoločné priestory, a to za
dohodnutú cenu nájmu vo výške 130,- Eur mesačne. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že v prípade
neuhradenia nájmu žalovaná ako nájomca zaplatí žalobcovi ako prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo
výške 0,5 % z neuhradenej čiastky za každý deň omeškania.

19. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaná neuhradila žalobcovi mesačné nájomné
dohodnuté v zmluve za obdobie 4 mesiacov (september až december 2018), pričom predmet nájmu
v uvedenom období bez obmedzenia užívala. Za prenájom nebytových priestorov podľa jej tvrdenia
nezaplatila z dôvodu, že s uzavretou zmluvou v tom čase už nesúhlasila.

20.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Odvolací súd po preštudovaní spisu konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k svojim záverom
na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 496,64 Eur spolu so zmluvnou pokutou a príslušenstvom
a podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti nároku žalobcu riadil. Zároveň

súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožnil a považuje
za nehospodárne ich opätovne uvádzať.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka žalovanej, že súd prvej inštancie neodôvodnil

platnosť nájomnej zmluvy, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne
podrobne touto otázkou zaoberal a platnosť medzi stranami sporu uzavretej nájomnej zmluvy aj správne
právne posúdil. Iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že v zmluve uvedený chybný údaj týkajúci sa čísla listu vlastníctva,na ktorom je v katastri nehnuteľností zapísaná nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu, je možné považovať
len za pisárske pochybenie pri uzatváraní zmluvy. Odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie,
zastáva názor, že nesprávne uvedené číslo listu vlastníctva v označení predmetu nájmu a ani neskorší

zápis orientačného čísla budovy, v ktorej sa predmet nájmu nachádza, na platnosť nájomnej zmluvy
nemá vplyv, ak podľa obsahu zmluvy je možné usúdiť, čo konkrétne bolo predmetom nájmu. Podstatnou
skutočnosťou v tomto prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu je, že predmet nájmu je v zmluve
vymedzený dostatočne určitým, nezameniteľným spôsobom, a tento bol žalovanou dlhodobo užívaný.
Žalovaná vedela, čo je predmetom nájmu, kde sa nachádza a v koho vlastníctve je. Navyše z výpisu zo

živnostenského registra žalovanej vyplýva, že žalovaná mala svoju prevádzkareň zriadenú na adrese
Kýčerka ABC pavilón B komplex, 022 04 Čadca, pričom sa jedná o objekt nesporne patriaci žalobcovi,
ktorú skutočnosť žalovaná v priebehu konania nepoprela.

23. K námietke žalovanej týkajúcej sa tvrdenej nesprávnej výmery žalovanou užívaných priestorov
odvolací súd uvádza, že okrem vlastných výpočtov a nákresov, iný dôkaz na preukázanie ňou tvrdenej

výmery prenájmu nepredložila. Za rozhodujúcu však odvolací súd považoval skutočnosť, že cena nájmu
bola v zmluve dohodnutá v podobe mesačného nájmu za celý predmet nájmu, a to predajňu užívanú
žalovanou vrátane príslušenstva, teda žalovaná bola oprávnená na základe nájomnej zmluvy užívať za
dohodnutú cenu nájmu nielen priestory samotnej predajne o výmere 20,41 m2, ale aj spoločné priestory
(chodba, WC a pod.). Cena nájmu bola v zmluve dohodnutá dostatočne určitým spôsobom a absencia

dohody o cene nájmu za 1 m2 v tomto prípade nemala vplyv na platnosť zmluvy. Odvolací súd preto
dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobcovi vznikol právny nárok na
peňažné plnenie za obdobie faktického užívania predmetu nájmu žalovanou z titulu nájmu nebytových
priestorov podľa predloženej zmluvy o nájme, pretože tento je založený na princípe odplatnosti. V tejto
súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne posúdil aj žalobcom uplatnený nárok

na zmluvnú pokutu, ako aj príslušenstvo pohľadávky (zákonný úrok z omeškania a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky)

24. Pokiaľ žalovaná v odvolacom konaní poukázala na konkrétne platby realizované v prospech žalobcu
v priebehu roka 2018, ku ktorým predložila listinné dôkazy, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že

uvedené skutkové tvrdenia a listinné dôkazy žalovaná produkovala až v odvolacom konaní. Žalovanej
pritom nič nebránilo tieto skutočnosti uviesť a dôkazy predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Navyše z fotokópií poštových poukážok bez uvedenia variabilného symbolu, ktoré súdu predložila až
v odvolacom konaní nie je zrejmé, z akého právneho titulu boli tieto platby v prospech žalobcu vykonané,
resp. akého obdobia sa majú týkať. Odvolací súd uvedené tvrdenia žalovanej preto nepovažoval za

prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaná nemohla bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom
prvej inštancie (§ 366 písm. d/ CSP). Vzhľadom na to, že pri uplatnení uvedených tvrdení žalovanej
neboli splnené podmienky pre prostriedky procesnej obrany, ktoré v zmysle § 366 CSP možno použiť
v odvolaní, odvolací súd pri rozhodovaní na tieto prostriedky procesnej obrany žalovanej uplatnené až
v odvolacom konaní neprihliadal.

25.Odvolacísúdpopreskúmaníveciuzavrel,ženámietkyžalovanejuvedenévodvolaníniesúdôvodné,
tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku
podrobne uvedené a zdôvodnené. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného
skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

poskytuje dostatočný podklad pre prijatie takéhoto rozhodnutia, ktoré je dostatočné, zrozumiteľné a
presvedčivé. Súd prvej inštancie sa v ňom logickým spôsobom vysporiadal so všetkými relevantnými
skutkovými, ako aj právnymi otázkami dôležitými pre správne posúdenie súdenej veci, a teda spĺňa
základné kritéria odôvodnenia rozsudku obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie poskytuje primeranú odpoveď aj na žalovanou uvádzané dôvody odvolania, keďže

žalovanávpodanomodvolanívpodstatnejmierezotrvalanasvojejargumentáciiprednesenejvpriebehu
konania.

26. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, je vecne správny,

preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanej nárok nanáhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa § 262 ods.
2 CSP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).