Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. február 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Pc/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123225407
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123225407.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa: A. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., C. XX, v konaní zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Terézie Vansovej 446/8,
IČO: 53 796 306, proti povinnému z výživného D. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX, o určenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Povinný z výživného je p o v i n n ý prispievať navrhovateľovi výživným vo výške 200,-- Eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 06. 02. 2023.

Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Zročné výživné za obdobie od 06. 02. 2023 do 13. 02. 2024 na navrhovateľa vo výške 1 690,-- Eur
je povinný z výživného splácať v 100,-- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do
zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 06. 02. 2023 žiadal súd, aby vo svojom

rozhodnutíurčilpovinnosťpovinnémuzvýživnéhoprispievaťnajehovýživuvovýške300,--Eurmesačne
od podania návrhu.

2. Povinný z výživného s návrhom vyjadril nesúhlas a navrhol priznať výšku výživného v rozsahu 100,--
Eur mesačne.

3. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že je dieťa rodičov B. D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale

bytom B. B., F., F. G. XX/XX a povinného z výživného, pričom naposledy bolo rozhodnuté o určení
výživného rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05. 11. 2010 v konaní pod sp. zn.
31P/164/2010. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2010 a vykonateľnosť dňa 16.
01. 2011. Navrhovateľ uvedenú skutočnosť preukazoval rozsudkom Okresného súdu pod sp. zn.
31P/164/2010. Z uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že vtedy ešte maloletý navrhovateľ bol zverený
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať výživným v rozsahu 70,-- Eur mesačne.

4. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vzhľadom na odstup času, kedy v súčasnej dobe je plnoletý, je
študentom strednej školy a to Gymnázia H. I. v Banskej Bystrici, pripravuje sa na prijímačky na vysokú
školu a v letnom období roku 2023 sa zúčastní jazykového kurzu v Kanade, existuje tu potreba, aby bolo
určené výživné na plnoletého novým spôsobom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v súčasnej dobe bývau matky, ktorá financuje všetky jeho náklady a výdavky, pričom jeho matka má ďalšie dve vyživovacie
povinnosti voči maloletým deťom a to J. K. B., nar. XX. XX. XXXX a maloletej L. M. B., nar. XX. XX. XXXX.
Navrhovateľ uviedol, že jeho matka je v súčasnej dobe nezamestnaná a na materskej dovolenke je jej

súčasný manžel. Vzhľadom k tomu, že sa jeho základné životné potreby ako dospelého zvýšili, pribudli
ďalšie výdavky spojené so štúdiom, je potrebné, aby došlo k úprave vyživovacej povinnosti od povinného
z výživného. Navrhovateľ uviedol, že jeho pravidelné mesačné výdavky predstavujú 200,-- Eur na
stravovanie, 50,-- Eur na zabezpečenie hygieny, 40,-- Eur za platby mobilného telefónu a internetu,
50,-- Eur cestovných nákladov, oblečenia v rozsahu 200,-- Eur až 300,-- Eur štvrťročne, poplatky za

vodné a stočné v rozsahu 300,-- Eur štvrťročne a elektrickú energiu 380,-- Eur mesačne. Z uvedeného
dôvodu žiadal teda navrhovateľ, aby súd určil vyživovaciu povinnosť v rozsahu 300,-- Eur mesačne od
povinného z výživného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä potvrdením o návšteve
školy navrhovateľa, z ktorého je zrejmé, že v školskom roku 2022/2023 je študentom školy v dennom

štúdiu.

6. Súd mal ďalej vo veci preukázané, že navrhovateľ sa v období júla, augusta 2023 zúčastnil jazykového
kurzu v kanade v celkovej hodnote 3 411,57 Eur.

7. Súd mal ďalej za preukázaný rozsah povinností vyplývajúcich zo spotreby elektrickej energie a to
prostredníctvom vyúčtovacích faktúr, kde odberateľom je matka navrhovateľa a taktiež platieb za vodu
a odvádzanie odpadových vôd. Vyživovacie povinnosti matky navrhovateľa mal súd za preukázané
z rodných listov jej maloletých detí J. K. B. a L. M. B.. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie, z ktorého je
zrejmé, že podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 16. 06. 2023

je matka navrhovateľa v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 10. 06. 2022, pričom táto evidencia
trvá doposiaľ.

8. Z ďalšieho vyjadrenia navrhovateľa potom vyplynulo, že ďalšími nákladmi navrhovateľa, ktoré platí
pravidelne mesačne predstavujú platby za stužkovú slávnosť v rozsahu 30,-- Eur mesačne, náklady na

kino a divadlo 20,-- Eur mesačne, náklady na lyžovanie 100,-- Eur mesačne, plávanie 40,-- Eur mesačne
a taktiež náklady za doučovanie, čo mesačne predstavuje suma takýchto nákladov 37,50 Eur. Zároveň
navrhovateľ uviedol, že jeho matka v súčasnej dobe je zamestnaná, pričom jej mesačný príjem je vo
výške 1 000,-- Eur v hrubom vyjadrení.

9. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie, z ktorého vyplynuli platby spojené s doučovaním
s aktuálnym potvrdením o návšteve školy, z ktorého vyplýva, že v školskom roku 2023 a 2024 je
študentom dennej formy štúdia Gymnázia Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici a matka navrhovateľa
je zamestnaná u obchodnej spoločnosti BS Connect s.r.o. so sídlom Banská Bystrica v pozícii ekonóm
– telefonista, pričom základná mesačná mzda predstavuje 1 000,-- Eur v hrubom vyjadrení.

10. Povinný z výživného uviedol, že v súčasnej dobe býva v rodičovskom dome v Ždiari, ktorý však
nevlastní a žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou aj spoločnou 8-mesačnou dcérou H. J.
A., nar. XX. XX. XXXX, voči ktorej má zákonnú vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že jeho mesačné
náklady predstavujú len za bývanie sumu 100,-- Eur, ktorej je potrebné pripočítať aj ďalšie náklady

na zabezpečenie stravy a základných životných potrieb pre neho a maloletú dcéru. Uviedol, že do
súčasnosti prispieval vyživovacou povinnosťou na svojho syna A. sumou 70,-- Eur mesačne, ktorá však
reálne predstavovala 100,-- Eur mesačne. Uviedol, že nemôže súhlasiť s výškou výživného v rozsahu
300,-- Eur mesačne, pretože jeho príjmy v súčasnej dobe neumožňujú prispievať takýmto výživným,
pretože nevlastní nehnuteľný majetok ani významný hnuteľný majetok, je len konateľom obchodnej

spoločnosti Stavmon industry, s.r.o., IČO: 52 938 689, pričom nemá žiaden príjem a pomáhajú mu len
jeho rodičia a priatelia. Uviedol, že z funkcie konateľa nemá žiaden príjem, obchodná spoločnosť je
v strate, má daňové nedoplatky, ale aj nedoplatky voči sociálnej a zdravotnej poisťovni, čo preukazoval
potvrdením spoločnosti Stavmon industry, s.r.o. a výpisom Finstav spoločnosti Stavmon industry,
s.r.o. Zároveň uvedenú skutočnosť o exekúciách na svoju osobu preukazoval registrom poverení na

vykonanie exekúcií. Z uvedených dôvodov povinný z výživného žiadal, aby bol návrh navrhovateľa
zamietnutý, resp. aby bola priznaná výška výživného pre navrhovateľa v rozsahu 100,-- Eur mesačne.11. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že voči povinnému z výživného sa vedie
exekúcia vo veci oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. a obchodnej spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o., pričom z internetovej stránky FinStat.sk vyplýva, že obchodná spoločnosť Stavmon

industry, s.r.o. má dlh na platbách do sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Daňovému
úradu. Súd mal v konaní za preukázané, že povinný z výživného je otcom maloletej H. J. A., nar. XX.
XX. XXXX z rodného listu, ktorý predložil povinný z výživného.

12. Obchodná spoločnosť Stavmon industry, s.r.o. na výzvu súdu ohľadne oznámenia príjmu povinného

z výživného nereagovala, resp. výzvu súdu si neprevzala.

13. Povinný z výživného sa na pojednávaní nezúčastnil, preto ho súd vyzval v zmysle § 63 ods.1 Zákona
orodine,abypreukázalsvojepríjmyzozávislejčinnostipodliehajúcejdanizpríjmu,resp.inépríjmyaaby
predložil doklady o tom, aké sú jeho majetkové pomery, aby súd mohol zhodnotiť tieto pri rozhodovaní
pri určení výživného.

14. Takúto výzvu povinný z výživného prevzal dňa 07. 12: 2023, pričom na ňu v určenej lehote súdom,
teda 10-tich dní od doručenia takejto výzvy, nijakým spôsobom nereagoval.

15. Podľa § 62 ods.1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 63 ods.1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

18. Podľa § 2 písm.a) zákona č. 601/2003 Z. z., v znení k 12. 02. 2024, za životné minimum fyzickej

osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo
úhrn súm 268,88 Eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

19. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za

preukázané, že účastníci konania sú vo vzájomnom príbuzenskom vzťahu, kedy navrhovateľ je synom
povinného z výživného svojho otca. Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ bol ponechaný
v osobnej starostlivosti matky, ktorá bola oprávnená ho opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok
a bolo určené výživné pre otca vtedy maloletého navrhovateľa vo výške 70,-- Eur od 01. 11. 2010
a to na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 05. 11. 2010 v konaní pod sp. zn.

31P/164/2010-83, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 12. 2010 a bol vykonateľným dňom 16. 01.
2011. Medzi rodičmi navrhovateľa vtedy došlo k dohode ohľadne výšky výživného a taktiež k dohode
o zverení navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky.

21. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že od tejto úpravy výživného k ďalšej zmene výživného

súdnym rozhodnutím nedošlo, len povinný z výživného tvrdil, že fakticky platí výživné v rozsahu 100,--
Eur na navrhovateľa mesačne, avšak túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Súd mal v konaní
za preukázané, že navrhovateľ je študentom strednej školy a to Gymnázia H. I. v Banskej Bystrici a tedav súčasnej dobe nie je schopný sám s živiť, pričom štúdiom na strednej škole a perspektívne aj na
vysokej škole sa chce pripravovať na svoje budúce povolanie.

22. Súd ďalej uvádza, že je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného je navrhovateľ dospelou osobou,
v súčasnej dobe študentom strednej školy, pričom má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole a vo
všeobecnosti je známe, že je potrebné, aby svoje výdavky nielen bežné, ktoré predpokladajú náklady na
stravovanie, ošatenie a bývanie, sú spojené aj výdavky, ktoré predstavujú náklady za nákup pomôcok
a výdavok spojených so štúdiom.

23. Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ nemá žiaden príjem, pričom osoba, ktorá má
vyživovaciu povinnosť voči nemu jeho matka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, je zamestnaná a jej
príjem v hrubom vyjadrení predstavuje 1 000,-- Eur mesačne. Súd mal v konaní ďalej za preukázané, že
s bývaním v spoločnej domácnosti s matkou sú spojené náklady najmä s platbami za vodné a stočné,
náklady za elektrinu, poistenie domu a taktiež tá skutočnosť, že matka navrhovateľa má ďalšie dve

vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.

24. V konaní povinný z výživného nijakým spôsobom nepreukázal svoj príjem, nepreukázal teda svoje
majetkové pomery napriek výzve súdu v zmysle § 63 ods.1 Zákona o rodine a okrem skutočností,
že má taktiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorú preukazovali jeho rodným

listom, nepreukázal skutočnosti potrebné na zhodnotenie jeho majetkových pomerov, z ktorých by
súd vychádzal pri určení výšky výživného. Z uvedeného dôvodu potom súd vychádzal zo zákonného
ustanovenia § 63 ods.1 Zákona o rodine, kedy sa má za to, že výška jeho priemerného mesačného
príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Pokiaľ suma životného minima predstavuje
sumu 268,88 Eur, 20-násobok takejto sumy potom predstavuje sumu 5 377,6 Eur ako jeho potencionálny

príjem za jeden mesiac.

25. Základné pravidlá pre určenie výšky výživného sú obsiahnuté v ustanovení § 75 ods.1 Zákona
o rodine a vzťahujú sa na všetky druhy vyživovacích povinností aj príspevkov. Ide o všeobecnú
právnu úpravu, ktorá platí pokiaľ nie je ustanovené v konkrétnych vyživovacích povinnostiach inak.

Konkrétna výška výživného je potom ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, ale taktiež
na strane povinného, kedy na strane oprávneného súd skúma najmä jeho skutočné a odôvodnené
potreby, kedy sa prihliada najmä na ten spotrebný charakter výživného s ohľadom na zákonnú mieru
povinností tohto druhu vyživovacej povinnosti, pričom oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie,
ale aj potreby bytové, odevné, zdravotné a kultúrne a závisia najmä od veku, zdravotného stavu

a schopnosti samého sa o seba starať. V tejto súvislosti je možné preskúmavať taktiež schopnosti
a majetkové pomery oprávneného, či súlad práva na výživné s dobrými mravmi. Na strane druhej teda
na strane povinného sa preskúmavajú najmä schopnosti, možnosti a majetkové pomery, na základe
ktorých potom súd v súlade s vyššie naznačením stanovuje výšku výživného. Na strane povinného
sa teda prihliada najmä na schopnosti povinného dosahovať faktické príjmy, kedy za schopnosti

je možné považovať také subjektívne kritériá, ktoré sú pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, jeho zdravotným stavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami či skúsenosťami, vzdelaním, predchádzajúcou praxou
a podobne. Jedná sa teda o reálne schopnosti, ktoré mu umožňujú dosahovať určitý príjem, ktorý je
potrebný čo najobjektívnejšie zistiť a na jeho podklade potom určiť výživné. Nie je však vylúčené, pričom

v tejto súvislosti už existuje platná judikatúra a zaužívaná prax súdov o tom, že v určitých prípadoch je
potrebné vychádzať z princípu potencionality príjmov, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobil, ale
aj to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, či situáciu na pracovnom trhu.

26. Vzhľadom k tomu, že povinný z výživného svoj príjem nepreukázal jednoznačným spôsobom, súd
vychádzal potom z potencionálneho príjmu tak, ako je to ustanovené v § 63 ods.1 Zákona o rodine,
kedy súd nemohol vyhovieť návrhu povinného z výživného ohľadne výšky výživného v rozsahu 100,--
Eur mesačne, pretože túto súd považoval za nedostatočné vzhľadom na predpokladaný potencionálny
príjem povinného z výživného a oprávnené potreby navrhovateľa.

27. Súd taktiež nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa ohľadne výšky výživného v rozsahu 300,-- Eur
mesačne vzhľadom k tomu, že niektoré jeho náklady najmä spojené so životným poistením, resp.
poistením domu alebo niektorými nákladmi za športové aktivity súd za danej finančnej situácie rodičovnavrhovateľa považoval za neadekvátne, nadbytočné a teda také, ktoré navrhovateľ nemusí za danej
situácie vynaložiť.

28. Súd teda pri povinnosti o výživnom vychádzal z potencionálneho príjmu navrhovateľa, ktorý
porovnával s nákladmi, ktoré sú na jeho strane nutné vynaložiť, pričom mohol vychádzať iba z tvrdenia
o tom, že nákladom na bývanie predstavuje suma 100,-- Eur mesačne, ktorú nijakým spôsobom síce
nepreukazoval, ale súdu je zrejmé, že nejaký náklad s bývaním teda oprávnený je, pričom tieto porovnal
s príjmami a nákladmi, ktoré je povinná vynaložiť matka navrhovateľa, ktorej taktiež svedčí zákonná

povinnosť k navrhovateľovi ohľadne výživného. Súd zobral do úvahy všetky potrebné a nevyhnutné
výdavky navrhovateľa a dospel k záveru, že výška výživného po zohľadnení všetkých týchto kritérií,
ktorú je povinný prispievať otec navrhovateľa, je suma 200,-- Eur mesačne.

29. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh v prevyšujúcej časti pokiaľ navrhovateľ žiadal výživné
v rozsahu 300,-- Eur zamietol ako nedôvodný.

30. Súd zároveň rozhodol o tom, že povinný z výživného je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie
od podania návrhu tak, ako to žiadal navrhovateľ, teda od 06. 02. 2023 do 13. 02. 2024, teda do dňa
rozhodnutia, ktoré predstavuje sumu 1 690,-- Eur, pričom súd zobral do úvahy, že povinný z výživného
si plní povinnosť platieb výživného v rozsahu 70,-- Eur tak, ako to potvrdil navrhovateľ, a túto sumu súd

povolil splácať v pravidelných 100,-- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do úplného
zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek zo splátok počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

31. Súd zároveň rozhodol v zmysle § 52 CMP o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.