Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203499
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1223203499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: B. A., C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. XX, E.,
a otca: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX, E., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 € na
sumu 160 € mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky,
počnúc dňom 05.09.2023.

II. Zročné výživné na maloletého A. A. za obdobie od 05.09.2023 do 31.12.2023 v sume 153,33 € je
otec povinný zaplatiť matke do 31.03.2024.

III. Týmto rozhodnutím sa mení rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava IV., č.k. 13P/61/2017-95
zo dňa 31.05.2018 v časti o výške výživného na maloletého A. A..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.09.2023 sa navrhovateľka - matka domáhala zvýšenia

výživného na maloletého zo sumy 80 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne.

2. Vo svojom návrhu uviedla, že je matkou troch maloletých detí, B. A., nar. XX.XX.XXXX, A. A., nar.
XX.XX.XXXX a G. A., nar. XX.XX.XXXX. Výživné, ktoré je otec povinný platiť na maloletého A. A. bolo
určené vo výške 80 eur. Otec sa po ústnej dohode s matkou zaviazal prispievať 100 eur mesačne od
nástupu maloletého do materskej školy (od roku 2020). Matka je toho času na rodičovskej dovolenke,
náklady na bývanie, energie, stravu a ošatenie vzhľadom na nepriaznivú ekonomickú situáciu neustále

vzrastajú. Maloletý od 04.09.2023 nastupuje do základe školy. Suma výživného 100 eur mesačne je
veľmi nízka a nepostačujúca. Navrhla preto zvýšiť výživné na sumu 300 eur mesačne.

3. Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 19.10.2023, v ktorom uviedol, že nemôže
súhlasiť so zvýšením výživného tak, ako to navrhovateľka žiada, a to predovšetkým s poukazom
na jeho aktuálne osobné a majetkové pomery a reálne možnosti. V súčasnosti nemá prostriedky na
zabezpečenie si vlastnej nehnuteľnosti na bývanie a preto žije v spoločnej domácnosti so svojou

družkou H. I., nar. XX.XX.XXXX, v prenajatom byte, na adrese C. D. XXXX, B. J., pričom tam spoločne
vychovávajú ich maloletú dcéru A. A., nar. XX.XX.XXXX. Mesačné nájomné predstavuje sumu 450 eur,
ktoré uhrádzajú spolu s družkou bankovým prevodom na účet prenajímateľa z bankového účtu, ktorý je
zriadený v prospech ich maloletej dcéry A..K zárobkovým a príjmovým pomerom uviedol, že v mesiaci august 2021 sa stal konateľom a jediným
spoločníkom spoločnosti A. K., J., pričom ťažiskovým predmetom podnikania spoločnosti bol rozvoz
hotových jedál spotrebiteľom prostredníctvom kuriérov. Podnikať začal v období vrcholu covidovej

pandémie, podnikalo sa veľmi ťažko. Spočiatku pre spoločnosť pracovalo 30 kuriérov, vzhľadom na rast
cien a infláciu postupne tento počet musel redukovať. K dnešnému dňu pracuje pre jeho spoločnosť
už len 7 kuriérov a snaží sa "pretĺkať" nie práve ideálnymi podnikateľskými podmienkami. Spoločnosti
sa nedarí podľa jeho očakávaní a uvažuje nad tým, že podnikanie ukončí, nakoľko ho z veľkej časti
musí dotovať z iných, napríklad požičaných zdrojov. Niektorí kuriéri pre spoločnosť pracovali na základe

zmluvy o poskytnutí služieb a niektorí na základe dohody o pracovnej činnosti. V prílohe predložil
daňové priznanie spoločnosti za posledné zdaňovacie obdobie roku 2022. Ďalej poznamenal, že z
pripojeného výkazu ziskov a strát vyplýva, že spoločnosť bola v uvedenom roku v strate - 10 973 eur,
pričom v účtovnom období 2021 to bolo - 1837 eur. Pre vlastnú spoločnosť pracoval na dohodu, pričom
z predmetnej činnosti taktiež odvádzal odvody. Súhrnný prehľad príjmu možno získať lustráciou zo
Sociálnej poisťovne, čo navrhol aby urobil súd. Iné príjmy nemá a taktiež nevlastní žiadny nehnuteľný

majetok a cennejší hnuteľný majetok. S výchovou, výživou a starostlivosťou o maloletú A. sú spojené
mesačné spoločné výdavky, ktoré zdieľa s družkou, pričom tieto môže uviesť len orientačne: detská
kozmetika a drogéria cca 15 eur, oblečenie cca 30-50 eur, strava doma + desiata do školy cca 70-100
eur, školská družina 20 eur, ostatné výdavky (lieky, vitamíny, hračky, voľnočasové aktivity) cca 50 eur,
prípadné ďalšie výdavky v závislosti od aktuálnej potreby. Výdavky, ktoré má na svoju osobu mesačne

sú opäť orientačné: na stravu cca 200-300 eur, ošatenie cca 30-50 eur, výdavky za telefón cca 40 eur,
výdavky na veci osobnej spotreby, drogériu a voľnočasové aktivity cca 150 eur. K tomuto ešte treba
pripočítať vyššie uvedené výdavky spojené s bývaním, ktoré znáša s družkou spoločne. Pokiaľ ide
o príjmy a výdavky jeho družky H. I., k týmto sa nevie presne vyjadriť, nakoľko síce žijú v spoločnej
domácnosti a vychovávajú maloletú dcéru, avšak nie je podrobne informovaný o tom, aké má táto

napríklad svoje osobné výdavky na seba, koníčky, voľnočasové aktivity a iné nevyhnutné potreby atď.
Vie však, že je okrem svojho príjmu pravidelne finančne podporovaná zo strany jej rodičov. Orientačne
priložil niektoré výplatné pásky družky, ktoré nateraz vedel zabezpečiť. Ak by uvedené skutočnosti
mali byť v tomto konaní nejako relevantne posudzované, požiadal, aby bol posúdený taktiež príjem
manžela navrhovateľky, nakoľko k tomuto sa táto žiadnym spôsobom nevyjadrila, rovnako ako k svojim

majetkovým pomerom. Ako podstatnú okolnosť považuje jeho zdravotný stav, je astmatik, pričom na
svoje riadne "fungovanie" potrebuje pravidelne užívať viacero liekov (podľa lekárskej správy L. M., ktorú
v prílohe predložil), z ktorých dva musí užívať cez inhalátor. Keby súd potreboval za nevyhnutné zisťovať
rozsah choroby a jej vplyv na pracovné schopnosti a výkon navrhol, aby vypočul menovanú lekárku,
prípadne aj k tomuto zadovážil znalecký posudok z príslušného odboru. Subjektívne tento svoj stav

vníma pre pracovnú činnosť ako veľmi obmedzujúci. Pokiaľ ide o jeho vzťah k obom deťom, má k nim
bez rozdielu pozitívny vzťah a mieni sa podieľať na ich výžive a výchove. Samozrejme vzťah so synom A.
je limitovaný tým, že je zverený do výchovy a opatery navrhovateľke. Napriek tomu sa s ním snaží tráviť
čas podľa možností, pričom v tomto nie sú s navrhovateľkou zásadné rozpory, aj keď ich vzťah nehodnotí
ako dobrý. Dodal, že je pravdou, čo uviedla v návrhu navrhovateľka a to že napriek tomu, že súdnym

rozhodnutím bolo výživné stanovené na 80 eur, na základe dohody prispieval sumou 100 eur, pričom od
mesiaca september 2023, kedy maloletý nastúpil do základnej školy prispieva 120 eur. Je si vedomý,
že navrhovateľka je s tromi deťmi v ťažkej situácii, avšak jej požiadavku, aby jej na výživné prispieval
sumou 300 eur považuje za nedôvodnú, nakoľko náklady rastú aj v jeho rodine, pričom si nemyslí,
že by bol na tom finančne výrazne lepšie ako ona. Vzhľadom na uvedené, za adekvátnu považoval

sumu do 120 eur. J. A. prispieva taktiež tak, že mu síce nepravidelne, ale predsa kupuje spotrebné
veci ako napríklad veci na oblečenie, hračky, korčule a taktiež ho napríklad pozval do kina. O tomto
predložil len orientačne niektoré pokladničné bloky. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že riadne pracuje a
podľa svojich osobných a zdravotných schopností a možností sa dlhodobo usiluje o zabezpečovanie
predovšetkým potrieb svojich maloletých detí a taktiež svojej rodiny. Podotkol, že od posledného sporu,

ktorý mal s navrhovateľkou o výživné, kde mu súdom bolo v podstate vytknuté, že je mladý človek s
potenciálom zarábať viac ako v tom čase zarábal (keď v slovenských pomeroch pracoval vo finančne
poddimenzovanom gastrosektore, striedavo pre rôznych zamestnávateľov), začal podnikať s úmyslom
zvýšiť životnú úroveň, avšak s poukazom na vyššie uvedené sa mu to zatiaľ nepodarilo realizovať podľa
svojich predstáv a svojej spokojnosti. S poukazom na uvedené by prípadné odkazovanie na potenciál a

schopnosti mladých ľudí vyznelo len ako všeobecná fráza. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol,
aby súd podaný návrh v časti zamietol a výživné zvýšil len v maximálnom rozsahu, ako uviedol vyššie.
Otec k vyjadreniu pripojil nasledujúce listiny: daňové priznanie P4 Investments s. r. o. za rok 2022,lekárska správa, výpis z Obchodného registra, rodný list maloletej A. A., výplatné pásky otcovej priateľky
H. I., faktúry za telefón, výpis z banky, pokladničné bloky, zmluva o nájme bytu.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky - matky, otca, prednesmi kolízneho
opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom maloletého,
rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/61/2017-95 zo dňa 31.05.2018 a celým
spisom bývalého Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/61/2017, i ďalším obsahom spisového
materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z rodného listu súd zistil, že rodičmi maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, sú matka B. A., nar.
XX.XX.XXXX, a otec A. A., nar. XX.XX.XXXX.

6. Z rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/61/2017-95 zo dňa 31.05.2018 súd zistil,
že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať

jeho majetok. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otcov styk s maloletým bol upravený nasledovne: -
každý párny víkend v mesiaci vždy v sobotu od 15:00 hod. do 18:30 hod. tak, že si maloletého prevezme
od matky pred jej bytom, v uvedený deň a hodinu otec maloletého matke vráti na tom istom mieste a
vymedzený čas stretnutia strávi s maloletým za prítomnosti matky.

7. Z obsahu spisu bývalého Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P/61/2017 súd zistil nasledovné
skutočnosti:

Z podania otca zo dňa 07.03.2017 súd zistil, že do februára 2017 pracoval ako kuchár v pizzerii

Diavolo, toho času bol zamestnaný ako kuchár v reštaurácii Andy´s pizza. Jeho príjem bol 435 eur brutto
mesačne. Okrem tohto príjmu nemal žiadny iný príjem, nevlastnil ani nehnuteľnosti. S priateľkou býval
v prenajatom byte v Dunajskej Strede. Jeho priateľka pracovala ako brigádnička a jej mesačný príjem
bol 83 eur. Mesačné náklady uviedol nasledovne: na bývanie 350 eur, náklady na jeho dieťa (ktoré má
s priateľkou) boli cca 100 eur, na cestovanie do práce 100 eur.

Z podania matky zo dňa 19.04.2017 súd zistil, že matka mala nasledovné mesačné výdavky na
maloletého: umelé mlieko 48 eur, strava dieťaťa 40 eur, plienky 60 eur, drogéria 20 eur, lieky 40 eur,
spolu viac ako 200 eur. Oblečenie a hračky zháňala od priateľov a známych, lebo materská by jej to
nepokryla. Jediný príjem matky bola materská + prídavky na deti, spolu 250 eur.

Z podania matky založeného do spisu na pojednávaní dňa 08.02.2018 súd zistil, že matka vyčíslila
mesačné výdavky na maloletého nasledovne: mlieko 48 eur, strava 80 eur, plienky 28 eur, lekáreň 15 -
50 eur, drogéria 40 eur, oblečenie a obuv 40 eur, spolu celkom 250 až 300 eur.

Z vyčíslenia otca založeného do spisu na pojednávaní dňa 31.05.2018 súd zistil nasledovné mesačné
výdavky otca na jeho maloletú dcéru A. A., nar. XX.XX.XXXX: kozmetika a drogéria 13,3 eur, oblečenie
49,05 eur, strava 135 eur, lieky, hračky, ostatné výdavky 23 eur (spolu 220,35 eur). Mesačné výdavky
na svoju osobu vyčíslil nasledovne: nájom (spoločne s priateľkou) 350 eur, výživné na maloletého A.
A. 80 eur (od marca 2018 50 eur), exekúcie 30 eur, strava 50 eur, oblečenie 30 eur, cestovné 70 eur,

hygiena 20 eur, televízia 24 eur. Priateľka otca H. I. poberala na maloletú Patríciu prídavky 23,52 eur,
výdavky otcovej priateľky predstavovali položky: nájomné 350 eur znášané spolu s otcom, cestovné 70
eur, strava 100 eur, drogéria 30 eur a vyššie uvedené výdavky spojené s výchovou maloletej A. znášala
spoločne s otcom. Otec na pojednávaní uviedol, že v tom čase zarábal priemerne mesačne 300 až 400
eur netto, jeho priateľka bola nezamestnaná, zarábala si brigádou 100 až 200 eur.

Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 31.05.2018 súd zistil, že matka mala toho času nasledujúci príjem:
rodičovskýpríspevok203eur,prídavkynadvedeti46eur,nasvojhoďalšiehomaloletéhosynaB.výživné
určené zatiaľ nemala, výživné na nevydatú matku 100 eur, výživné od otca na maloletého A. 80 eur,
resp. 50 eur. S obidvomi deťmi bývala na adrese A. D. XX, E., v 4-izbovom byte, spolu s jej mamou,

ktorá pracovala.

8. Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že otec je jediným spoločníkom spoločnosti P4 Investments
s. r. o.9. Z daňového priznania P4 Investments s. r. o., za rok 2022 súd zistil, že daná spoločnosť mala výsledok
hospodárenia pred zdaním - (mínus) 10 972,58 eur.

10. Z lekárskej správy súd zistil, že otec má diagnostikovanú bronchiálnu astmu.

11. Z rozpisu výdavkov súd zistil, že matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého A. nasledovne:
bývanie (alikvotne) 70 eur, telefón 20 eur, družina 35 eur, obedy 12 eur, základná škola - brejky 10

eur, oblečenie a obuv 50 eur, drogéria 15 eur, strava 210 eur, lekáreň 20 eur, nepravidelné výdavky na
choroby, školské potreby (100 eur jednorazovo), korčuľovanie (120 eur za november), knihy a zošity (70
eur jednorazovo), spolu 442 eur.

12. Navrhovateľka - matka na pojednávaní dňa 06.12.2023 uviedla, že zvýšenie výživného žiada na
základe toho, že maloletý nastúpil do 1. ročníka základnej školy a vzrástli náklady na školu, stravu,

družinu, voľno-časové aktivity, zvýšili sa poplatky za telefón, internet a podobne. Do spisu založila
mesačné výdavky na dieťa, rozhodnutie o prijatí do školského klubu detí, potvrdenie o poberaní prídavku
na dieťa, o poberaní rodičovského príspevku, oznámenie o výške a zložení funkčného platu manžela -
po nahliadnutí súd listinu vrátil navrhovateľke (určený funkčný mesačný plat je 865,50 eur) a výplatné
pásky manžela od leta roku 2023. V spoločnej domácnosti žije spolu s manželom a 3 deťmi v byte jej

matky. S manželom má 2 ročnú dcéru a ešte má 12 ročného syna, ktorého otec uvedený v rodnom liste
nie je a pomáha ho financovať matka. Byt, v ktorom bývajú je 4-izbový a celkové mesačné náklady na
domácnosť pozostávajú z nasledovných položiek: nájomné, elektrina, plyn 350 eur, telefóny 136 eur,
internet 27 eur, drogéria 80 - 90 eur (vrátane plienok), strava 1000 eur, lekáreň 40 eur (v závislosti od
chrípkovej sezóny), strava v škole 24 eur na 2 deti, zvieratká 20 eur. Náklady na maloletého A. vyčíslila

písomne s tým, že je sledovaný u kardiológa a pravidelne berie anopyrin. Oproti rozpisu upresnila
výdavky na školu, kde jednorazovo museli zakúpiť knihy a zošity v sume cca. 70 eur a školské potreby
jednorazovo v sume cca 100 eur. Jej mesačný príjem prestavujú rodičovský príspevok 473 eur, prídavky
na deti 180 eur a výživné na Patrika 120 eur. Manželov príjem predstavuje sumu cca 1 200 eur mesačne.
Nevlastní žiaden majetok, je na ňu napísané vozidlo, ktoré využíval manžel na prácu, ale teraz sa

neužíva, ide o staršiu Škodu Fabia. Zvýšenie výživného požiadala od podania návrhu na sumu 300 eur
mesačne. Otec sa so synom stretne asi 2x ročne a zavolá mu na narodeniny. Po podaní návrhu mu nad
rámec výživného 1x zakúpil kopec zbytočností a 1x u neho prespal.

13. Otec na pojednávaní uviedol, že so zvýšením výživného súhlasí maximálne na sumu 120 eur, ktorú

už od septembra platí. Aj na takéto výživné si musí požičiavať. Matka si asi nežije tak zle, keď môže
mať tetovania, chodiť na predĺženia vlasov, mať gélové nechty, chodiť na dovolenky. Od posledného
rozhodnutia sa u neho zhoršil zdravotný stav, zhoršila sa mu astma a pravidelne berie lieky, 2 - 3 x
do mesiace môže mať záchvaty a treba volať sanitku. Výdavky, ktoré uviedla matka vo svojom rozpise
považoval za nadhodnotené. Zdá sa mu nadhodnotená čiastka za bývanie - alikvotná čiastka, telefón

- kredit 20 eur a takisto aj strava - 210 eur, keďže má obedy v škole. Jeho mesačný brutto príjem
predstavuje sumu 600- 900 eur mesačne, závisí to od toho, aký je mesiac, pretože robí rozvozcu jedla. V
spoločnejdomácnostižijespartnerkouaich9ročnouspoločnoudcérou.Bývajúvprenajatom3-izbovom
byte v Dunajskej Strede, kde za nájom a energie platia 450 eur. Ďalšie výdavky: paušál a internet - 2x
paušály po 40 eur, dcéra kredit 20 eur, splátky telefónu 2x - po 30 eur, internet - 15 - 20 eur, mágio -

35 eur. Celé výdavky na domácnosť sú 900 - 1 000 eur, strava na domácnosť predstavuje 1 000 eur.
Partnerka zarába cca 1 100 eur mesačne brutto. Otec ďalej uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti
ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. So synom sa stretáva niekedy za mesiac aj 3 - 4 krát, a niekedy sa
nevidia aj 2 mesiace. Synovi kúpil kartu do telefónu a to čo matka hovorí, že boli zbytočnosti, bolo to,
čo si syn žiadal a to kartičky Pokemon za 30- 40 eur, kúpil korčule, kúpil mu aj nejaké mikiny a nejaké

oblečenie. Dodal, že má vedomosť, že matka predáva veci cez internet a z toho má tiež nejaký príjem
a chodí k fyzioterapeutovi, kde jedna hodina stojí aj 25 eur.

14. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na vek a potreby dieťaťa sa mu zdá suma
navrhovaná otcom nízka, konečnú sumu ponechal na úvahe súdu.

15. Matka na vyššie uvedené na pojednávaní reagovala, že tetovania má od obdobia, keď pracovala
a dobre zarábala. K fyzioterapeutovi chodila, pretože mala problémy so sánkou a platila jej to mama.
Keď firma neprosperuje otcovi tak, ako by si predstavoval, tak sa môže zamestnať aj niekde inde. Matkavlasy nemá predĺžené, ale má svoje. Gélové nechty si robí sama. 20 eur kredit bol započítaný aj v rámci
wifi, čo má doma. Korčule otec zakúpil, ale zakúpili ich aj oni, takže jedny sú zbytočné, mikiny otec kúpil
také veľké, že ich nosí jej starší syn. Matka na záver uviedla, že by súhlasila so zvýšením výživného

na sumu 160 eur.

Otec nesúhlasil so sumou 160 eur. Poznamenal, že ani Vianoce nemá z čoho zabezpečiť. Výživné 160
eur sa mu zdá neadekvátne vzhľadom na to, aké má zdravotné problémy. Zdravotne ťažko postihnutý
nie je, ani si to nevybavoval.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

19. Podľa § 62 ods. 5 prvá veta zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

22.Podľa§78ods.3zákonaorodineprizmenepomerovsavždyprihliadnenavývojživotnýchnákladov.

23. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.
Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,

ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery
rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v
akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie
je schopné samé sa živiť.

24. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných
kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami
sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného,
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k

deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich
rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane
povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého
rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však
treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný

zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný
stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj
objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.25. V ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového
poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k
zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine a § 121 Civilného mimosporového

poriadku tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že výživné má
zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj
v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza
automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového
súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí

zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t. j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre
pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje
o novej úprave (R 72/65).

26. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku
nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne

označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí
byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou
pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale
musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším

spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba
prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na
zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a
preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej

povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu
súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci
konaní o výživnom. Relevantnú zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v
porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcej úpravy. Nestačí len úvaha o tom,
že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol

by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu
právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom
návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len
to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo
na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

27. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom
takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane
rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných

nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie
či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.
Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov
konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v

okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.

28. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného
príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú

prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú
rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové
možnostidanéokreminéhofyzickýmstavom,nadaním,čipracovnýmiskúsenosťami.Majetkovépomery
možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z
majetku.

29. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru,
že návrh navrhovateľky je čiastočne opodstatnený. Porovnávajúc pomery matky, otca a maloletého
dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi je nutné konštatovať,že od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie viac ako 5 rokov a jednoznačne došlo k zmene
pomerov na strane dieťaťa. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená
v roku 2018 a to Rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava IV č. k. 13P/61/2017-95 zo dňa

31.05.2018. Uvedeným rozhodnutím bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, zároveň bola
otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 80 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.06.2018.

30. Otec bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. v roku 2018) zamestnaný ako kuchár v

pizzerii, jeho mesačný príjem bol cca. 300 až 400 eur netto, jeho priateľka bola nezamestnaná, zarábala
si brigádou 100 až 200 eur. Na maloletého A. prispieval 80 eur mesačne. Nevlastnil žiadne nehnuteľnosti
ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči svojej druhej dcére A. A.,
nar. XX.XX.XXXX.

V súčasnosti otec pracuje ako rozvozca jedla, jeho mesačný príjem je cca 600 až 900 eur brutto (v

závislosti od mesiaca). Jeho priateľka poberá mzdu cca 1 100 eur mesačne brutto. Na maloletého A.
prispieva od jeho nástupu do základnej školy (od septembra 2023) sumou 120 eur. Otec nevlastní žiadne
nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére
A.. Z uvedeného možno konštatovať, že príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil, pričom
jeho majetkové pomery ostali nezmenené. Spoločnosť A. K. J., za rok 2022 ( v ktorej je otec jediným

spoločníkom) vykázala výsledok hospodárenia pred zdaním - (mínus) 10 972,58 eur.

31. Matka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom (t. j. v roku 2018) na rodičovskej dovolenke,
zdrojom jej príjmu bol rodičovský príspevok 203 eur, prídavky na dve deti 46 eur, výživné na maloletého
B. vtedy určené nemala, ďalej poberala výživné na nevydatú matku 100 eur a výživné na maloletého A.

XX, resp. 50 eur. Nevlastnila žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Ďalšiu vyživovaciu
povinnosť mala k svojmu ďalšiemu synovi B. A., nar. XX.XX.XXXX.

V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok 473 eur, prídavky na tri
deti 180 eur, a výživné na Patrika 120 eur. Jej manžel má príjem cca 1 200 eur mesačne. Nevlastní

žiadnu nehnuteľnosť, je na ňu napísané motorové vozidlo, ktoré využíval jej manžel, ale už sa nevyužíva,
ide o staršiu Škodu Fabia. Matka má okrem maloletého A. ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k
jej staršiemu synovi B. A. (predtým priezvisko Peterec), nar. XX.XX.XXXX, a k maloletej G. A., nar.
XX.XX.XXXX.

32.Ďalejsúdzistil,žemaloletývčaseposlednéhorozhodnutiaovýživnomvroku2018bolvstarostlivosti
matky, v tom čase mal cca jeden a pol roka. Matka v tom čase vyčíslila mesačné výdavky na maloletého
nasledovne: mlieko 48 eur, strava 80 eur, plienky 28 eur, lekáreň 15 - 50 eur, drogéria 40 eur, oblečenie
a obuv 40 eur, spolu celkom 250 až 300 eur. Býval s matkou a starou matkou (matka matky) a s ďalším
matkiným synom B. v 4-izbovom byte starej matky.

V súčasnosti je žiakom 1. triedy na základnej škole, má 7 rokov. Matka mesačné výdavky na maloletého
vyčíslila nasledovne: bývanie (alikvotne) 70 eur, telefón 20 eur, družina 35 eur, obedy 12 eur, základná
škola - brejky 10 eur, oblečenie a obuv 50 eur, drogéria 15 eur, strava 210 eur, lekáreň 20 eur,
nepravidelné výdavky na choroby, školské potreby (100 eur jednorazovo), korčuľovanie (120 eur za

november), knihy a zošity (70 eur jednorazovo), spolu 442 eur. Maloletý žije s matkou a jej manželom v
spoločnej domácnosti v 4-izbovom byte starej matky (aj spolu s ďalšími dvoma deťmi matky, B. a G.).

33. Porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, súd
dospel k záveru že na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje

zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. Oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné
na maloleté dieťa naposledy stanovené, došlo jednoznačne k nárastu potrieb dieťaťa. Maloletý A. má 7
rokov,(včasepredchádzajúcejúpravymal1,5roka),nastúpilnaprvýstupeňzákladnejškoly.Nastúpenie
povinnejškolskejdochádzkypredstavujepodstatnúzmenupomerovnastranemaloletéhodieťaťa,oproti
času kedy súd rozhodoval o výživnom naposledy. Zároveň súd nemá pochybnosti o tom, že s fyzickým

vekom detí sú spojené i vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie
voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod., navyše v období kedy dochádza v celej
spoločnosti k rapídnemu zvyšovaniu ceny tovarov a služieb. Majetkové pomery dieťaťa boli v časepredchádzajúcej úpravy totožné so súčasným stavom. Bol v starostlivosti matky, kde je až do súčasnej
doby, otec sa so synom stretáva veľmi sporadicky.

V čase predchádzajúcej úpravy výživného bol otec zamestnaný ako kuchár v pizzerii s príjmom 300 až
400 eur netto, v súčasnosti pracuje ako rozvozca jedla s príjmom cca 600 až 900 eur brutto. Z uvedeného
možno konštatovať, že príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil, pokiaľ ide o jeho majetkové
pomery, tie ostali v porovnaní s predchádzajúcim stavom rovnaké (nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani
hnuteľné veci väčšej hodnoty). V čase predchádzajúcej úpravy priateľka otca pracoval brigádnicky s

príjmom 100-200 eur, v súčasnosti je zamestnaná a poberá príjem cca 1100 eur brutto mesačne, t.j. je
zrejmé, že príjem jeho priateľky je podstatne vyšší ako v predchádzajúcom období. Otec má rovnako
ako v čase predošlého rozhodnutia ešte 1 vyživovaciu povinnosť voči jeho takmer 10 ročnej dcére.

Matka bola v čase predchádzajúcej úpravy na rodičovskej dovolenke, v súčasnosti je taktiež na
rodičovskej dovolenke. Pokiaľ ide o majetkové pomery matky, tie ostali v porovnaní s predchádzajúcim

stavom rovnaké, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, okrem toho že je na
ňu napísané vozidlo, ktoré využíval jej manžel na prácu, ale teraz sa neužíva, ide o staršiu Škodu Fabia.
Z uvedeného vyplýva, že matke oproti predchádzajúcej úprave pribudla jedna vyživovacia povinnosť,
uzavrela manželstvo, majetkové pomery ostali nezmenené, poberá rodinné prídavky v sume 180 eur.

34. Pokiaľ ide o mesačné výdavky na maloletého, súd akceptoval vyčíslenie výdavkov, ktoré matka
uvádzala v celkovej sume 442,- eur, považoval ich za reálne vynakladané a zodpovedajúce potrebám
dieťaťa.

35. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť platby za bývanie (pomerná

časť nákladov), stravovanie, zdravotnú starostlivosť, poplatky za návštevu školského zariadenia a
mimoškolských aktivít. Nie je povinnosťou navrhovateľa predkladať všetky pokladničné bločky o
nákupoch vecí pre dieťa, súd vychádzal teda z poznatkov o všeobecných cenách tovarov s prihliadnutím
na vek dieťaťa. Takýmito nákladmi sú výdavky na stravu, ošatenie a zabezpečenie hygienických potrieb,
pričom uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne.

36. Súd po zistení všetkých relevantných skutočností zhodnotil, že je v možnostiach otca platiť výživné
v sume vyššej o 80 eur ako bol povinný doposiaľ uhrádzať. Otec má potenciál na platenie výživného v
sume 160 eur mesačne, pričom sám dobrovoľne, od nástupu maloletého A. do prvého ročníka základnej
školy, začal prispievať matke sumou 120 eur mesačne. Súd rozhodoval aj s prihliadnutím na to, že

otec sa s maloletým stretáva nepravidelne, veľmi sporadicky, a teda neuhrádza skoro žiadne platby na
spoločnýchstretnutiach,nadrámecvýživnéhoprispievaminimálne.Ktvrdeniamotca,ževýživné160eur
sa mu zdá neadekvátne vzhľadom k jeho zdravotnému stavu, súd uvádza, že pri rozhodovaní prihliadol
aj na túto skutočnosť, avšak jeho choroba - bronchiálna astma nie je až tak závažného charakteru, že
by bol úplne vylúčený z trhu práce, čo dokazuje samotná skutočnosť, že otec v súčasnosti aj pracuje

ako rozvozca jedla a dosahuje určitý príjem zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam.
37. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily
dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v
spoločnejdomácnosti,pretožeanijedenzrodičovneprestávaniesťosobnúzodpovednosťzavšestranný
vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda výživou odkázané na svojich

rodičov.

38. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. od podania návrhu, t. j. od 05.09.2023, čím
vzniklozročnévýživnézaobdobieod05.09.2023do31.12.2023vsume153,33eur(prizohľadnenífaktu,
že otec pravidelne od septembra 2023 hradí matke výživné 120 eur mesačne), t. j. za obdobie 25 dní

v mesiaci september 2023 a október 2023 až december 2023 (za 1 mesiac zročné výživné predstavuje
40 eur, za 1 deň 1,33 eur), teda 25 x 1,33 eur (za september 2023) + 3 x 40 eur (za október 2023
až december 2023). Súd vo výroku tohto rozsudku uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za
obdobie od 05.09.2023 do 31.12.2023 v sume 153,33 eur do 31.03.2024. Časové obdobie približne 4-
och mesiacov je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, a to s ohľadom

na príjem otca, jeho schopnosti a možnosti ako i majetkové pomery.

39. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.