Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/166/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116232279
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5116232279.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: 1/ A. B. C., nar. X.X.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., 3/ A. F. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXXXX/XXX, XXX XX I., 4/ D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX J. XXX,
všetci právne zastúpení: JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, IČO:
35 675 071, proti žalovanej: A. H., K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. L. XXX, právne zastúpenej
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO:
36 436 640, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov a žalovaného proti rozsudku

Okresného súdu Žilina č.k. 17C/223/2016-333 zo dňa 19.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .

Napadnutý výrok VI. o trovách konania m e n í tak, že žalovaná m á p r á v o na náhradu dôvodne
vynaložených trov prvoinštančného konania voči žalobcom 1/ až 4/ v rozsahu 54,86%.

Žalovaná m á p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania voči žalobcom
1/ až 4/ v rozsahu 54,86%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1/ sumu
1.288,88 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.288,88 eur od 1.4.2016 až do zaplatenia.
Výrokom II. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 1.288,88 eur spolu s úrokom z omeškania 5
% ročne zo sumy 1.288,88 eur od 1.4.2016 až do zaplatenia. Výrokom III. zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 3/ sumu 1.288,88 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.288,88 eur od
1.4.2016 až do zaplatenia. Výrokom IV. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 4/ sumu 3.866,66 eur spolu

s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.866,66 eur od 1.4.2016 až do zaplatenia. Výrokom V. žalobu
vo zvyšnej časti zamietol a výrokom VI. žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2.
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Strany sporu (žalobca 1/ až 4/ a žalovaná) sú dedičia
po M. C. zomr. dňa X.X.XXXX a z obsahu Osvedčenia o dedičstve sp.zn. 21D/1380/2005, Dnot 79/05 zo
dňa 15.5.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.05.2006 (č.l. 9) vyplýva, že vo veci prejednania
dedičstva po poručiteľovi M. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, naposledy bytom H. L. N.

XX, že účastníci dedičského konania, ktorými boli aj žalobcovia 1/ až 4/ a žalovaná, uzavreli dedičskú
dohodu, ktorou vyporiadali celý predmet dedičstva tak, že hnuteľnosti, práva a iné majetkové hodnoty
(145 dielov poručiteľa na urbárskych podieloch (v 8700/167623) t.j. 74530 m2, ktoré sú toho času
v riešení podľa potvrdenia Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec, doručenéhodňa 13.12.2005) a nehnuteľnosti v kat. území H. L. a v kat. území J. preberie dcéra poručiteľa A. H.
(žalovaná), ktorá sa zaviazala mimo iného matke B. C. a ostatným súrodencom (M., D. a C. C.) každému
po 1/6 resp. po zosnulých ich deťom (B., D., A. F. C.) každému po 1/18 pravidelne vyplácať podiel z

dividend, ktoré obdrží od Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec po odpočítaní jej
nákladov, a to v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia finančnej hotovosti. Tento právny
záväzok zaväzuje aj právnych nástupcov A. H. a oprávnenými osobami z tohto právneho záväzku sú aj
právni nástupcovia B. C., K. D., M. C., D. C., C. C., A. B. C., D. C. a A. F. C. (pozn.: teda v danej veci sa
zaviazala žalovaná D. C. - žalobca 4/ po 1/6 a žalobcovi 1/, 2/ a 3/ po 1/18 pravidelne vyplácať podiel z

dividend, ktoré obdrží od Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec po odpočítaní jej
nákladov, a to v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia finančnej hotovosti).

ZOsvedčeniaodedičstvesp.zn.9D/912/2005-88,Dnot286/2005zodňa28.11.2006(č.l.85)vdedičskej
veci po poručiteľovi M. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, (iný subjekt ako právny predchodca

strán sporu), boli predmetom konania o novoobjavenom majetku po poručiteľovi, ktoré začalo na základe
žiadosti dediča H. D., zostavený súpis aktív a pasív dedičstva, kedy aktíva nehnuteľnosti v kat. úz. H. L.
okrem iných sú zapísané nehnuteľnosti na LV č. XXXX pod B45 v podiele 8700/167623, LV č. XXXX pod
B45 v podiele 8700/167623, LV č. XXXX pod B45 v podiele 8700/167623, LV č. XXXX pod B45 v podiele
8700/167623, LV č. XXXX pod B45 v podiele 8700/167623, LV č. XXXX pod B45 v podiele 8700/167623,

LV č. XXXX pod B45 v podiele 8700/167623, LV č. XXXX pod B45 v podiele 8700/167623, LV č. XXXX
pod B45 v podiele 8700/167623, LV č. XXXX pod B45 v podiele 8700/167623, LV č. XXXX pod B45
v podiele 8700/167623, LV č. XXXX pod B45 v podiele 8700/167623 a sú identifikované parc. KNE
registrované všetky ako lesné pozemky spolu s výmerou a v bode 4/ preberateľkou celého dedičstva
uvedeného v aktívach v ods. 2 je H. D., K. C., nar. XX.X.XXXX, bez povinnosti vyplatiť ostatných

zákonných dedičov. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2006.

Ďalej zistil, že žalovaná ako nadobúdateľka dedičstva po neb. poručiteľovi M. C. (sp. zn. 21D/1380/2005,
Dnot 79/05 zo dňa 15.5.2006) po právoplatnom skončení dedičského konania a po tom, že v dedičstve

boli prejednané nesprávne pozemky po inom M. C., urobila s dedičom po poručiteľovi sp. zn.
9D/912/2005-88, Dnot 286/2005 zo dňa 28.11.2006 dohodu tým spôsobom, že kúpnou zmluvou o
prevode nehnuteľností zo dňa 24.6.2009, ktorej vklad bol povolený Správou katastra pod V 764/2009
(č.l. 83 dôkaz produkovaný žalobcami), nadobudla podiely na nehnuteľnostiach v kat. úz. H. L., zapísané
na LV č. XXXX až č. 2281 zapísané pod B45 v podiele 8700/167623, ktoré však mali byť predmetom

dedičstva po jej otcovi M. C., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa X.X.XXXX.

Zo zmluvy o prevode nehnuteľností kúpna zmluva V 764/2009, ktorej vklad bol povolený dňa 31.7.2009,
zistil, že prevodcom bola H. D., K. C. a nadobúdateľkou A. H. - žalovaná. V zmysle bodu I. zmluvy vzniká
strane predávajúcej povinnosť odovzdať predmet kúpy strane kupujúcej a kupujúcej povinnosť predmet

kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcej strane dohodnutú cenu. Predmetom predaja sú nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. úz. H. L. podľa špecifikácie: zapísané na LV XXXX, EKN 2548, výmera 165119,
lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B 45 - 8700/167623, výmera podielu 8570,036928, LV č.
XXXX, EKN 4007, výmera 58265, lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623,
výmera podielu 3024,080824, LV č. XXXX, EKN 1697, výmera 376122, lesný pozemok, spoluvlastnícky

podiel pod B45 - 8700/167623, výmera podielu 19521,55372, LV č. XXXX, EKN 1817, výmera 8645,
lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623, výmera podielu 448,6943916, LV č.
XXXX, EKN 4028, výmera 26141, lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623, LV
č. XXXX, EKN 4054, výmera 12685, lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623, LV
XXXX, EKN 2527, výmera 145790, lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623, LV

č. XXXX, EKN 3981, výmera 26628, lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623, LV
č. XXXX, EKN 2481, výmera 11459, lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623, LV
č. XXXX, EKN 4011, výmera 34812, lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623, LV
č. XXXX, EKN 2376, výmera 116518, lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623 a
LV č. XXXX, EKN 2539, výmera 57990, lesný pozemok, spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623.

Z obsahu osvedčenia o dedičstve sp. zn. 30D/886/2015 zo dňa 24.11.2016 v dedičskej veci
po poručiteľovi M. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX (č.l. 118), zistil, že vo veci
novoobjaveného dedičstva účastníci dedičského konania, ktorými boli aj žalobcovia a žalovaná (dedičmizo zákona v prvej skupine sú deti poručiteľa - A. H., M. C., D. C., nar. XX.X.XXXX a vnuci poručiteľa, deti
po neb. synovi poručiteľa B. C., zomr. XX.X.XXXX - A. B. C., nar. X.X.XXXX, D. C., nar. XX.X.XXXX a A.
F. C., nar. XX.X.XXXX) a bol prejednaný súpis aktív novoobjaveného dedičstva, kedy dedičia uzavreli

dohodu, že nehnuteľnosti LV č. XXXX spoločné nehnuteľnosti EKN parc. č. 604/2 - TTP o výmere 299
m2, parc. č. 2774 - TTP vo výmere 2.640 m2 v XX/XXX-XXXXXXXXXX nadobúda dcéra poručiteľa
A. H., ktorá sa zaväzuje ustupujúcim dedičom t.j. súrodencom vyplatiť každému 1 a deťom po neb.
synovi poručiteľa vyplatiť každému 1/12 zo získanej hodnoty v prípade predaja, resp. iného odplatného
prevodu horeuvedeného nehnuteľného majetku a taktiež sa zaväzuje pravidelne vyplácať podiel z

dividend, ktoré obdrží od Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec po odpočítaní
jej preukázateľne vynaložených nákladov, a to v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa prevzatia
získanej sumy. Zaviazanými z tohto záväzku sú aj právni nástupcovia, osoby povinné a oprávnenými z
tohto záväzku sú aj právni nástupcovia osôb oprávnených. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.11.2016.
Z výpisov uznesenia členskej schôdze Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec (čl.

19-31)muvyplynuloschválenievyplácaniapodielovzajednotlivéroky,atouznesenímzodňa11.2.2007
- vyplácanie podielov za r. 2006 vo výške 440,- Sk/diel, uznesenie zo dňa 17.2.2008 vyplácanie podielov
za r. 2007 vo výške 650,- Sk/diel, uznesenie zo dňa 22.2.2009 vyplácanie podielov za r. 2008 vo výške
4 eur/diel, uznesenie zo dňa 21.2.2010 vyplácanie podielov za r. 2009 vo výške 5 eur/diel, uznesenie
zo dňa 13.2.2011 vyplácanie podielov - rozdelenie zostatku hospodárenia za rok 2010 v sume 15

eur/diel, uznesenie zo dňa 18.3.2012 - rozdelenie zostatku hospodárenia za rok 2010 v sume 42 eur/
diel, uznesenie zo dňa 3.3.2013 - rozdelenie zostatku hospodárenia za rok 2012 v sume 5 eur/diel,
uznesenie zo dňa 28.2.2014 - rozdelenie zostatku z hospodárenia za rok 2013 v sume 3 eur/ diel,
uznesenie zo dňa 1.3.2015 - presun zostatku z hospodárenia za rok 2014 v sume 9.573 eur do roku
2015, uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 21.2.2016 - presun zostatku z hospodárenia za rok

2015 v sume 14.942,29 eur do roku 2016. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia špecifikovali výpočet
nedoplatku nároku z výnosov po M. C. O. H. L. za jednotlivé roky 2006 až 2015, a to spolu v sume
20.266,36 eur a vyplatené podiely z PS Kysucký Lieskovec podľa uznesenia ORP-9/2-VYS-CA-2016
spolu vo výške 26.286,82 eur (čl. 32-37).

Z oznámenia Urbárske pozemkové spoločenstvo Kysucký Lieskovec IČO: 42 220 866 zo dňa
26.11.2018 (č.l. 180), zistil, že o nárokoch vyplývajúcich z dedičstva 21D 1380/2005 po neb. M. C. za
r. 2005 sumu prebral C. M. osobne, za obdobie r. 2006 - 2007 sumu 4.821 eur, r. 2008 - 2011 sumu
11.020 eur, za r. 2012 sumu 4.350 eur, r. 2013 sumu 6.525 eur, r. 2014 sumu 6.815 eur, r. 2015 sumu

5.510 eur, r. 2016 sumu 5.365 eur, r. 2017 sumu 4.350 eur a tieto sumy v hotovosti prebrala p. H., v r.
2018 nebolo nič vyplatené.

Z podania vysvetlenia Urbárske pozemkové spoločenstvo Kysucký Lieskovec IČO: 42 220 866 zo dňa

28.02.2020 (č.l. 191), vyplynulo, že vo veci vyplatenia podielov na zisku zo spoločenstva pre p. H. A.
podiely, ktoré sú uvedené v liste zo dňa 26.11.2018, ich výška je správna, chyba je v tom, že podiely sa
netýkajú dedičstva 21D/1380/2005, ale kúpnej zmluvy č. V 764/2009 a to aj spätne od r. 2006, ktoré boli
zadržané do vyriešenia nezrovnalostí. Na kúpnu zmluvu V 764/2009 boli za r. 2018 vyplatené finančné
prostriedky vo výške 3.277 eur a za r. 2019 vo výške 2.900 eur. Na dedičské konanie 21D/1380/2005 nie

sú vyplácané žiadne finančné prostriedky, a to z dôvodu, že na pasienkový urbár sa podiely nevyplácajú.

ZmennéhozoznamučlenovUrbárskehopozemkovéhospoločenstvaKysuckýLieskovecsaktualizáciou
k 1.3.2017 (č.l. 209-213) vyplynul zápis por. č. 34 C. M. st. zomr. XX.XX.XXXX diel 145 podiel

8700/167623 - oprávnená osoba C. M. H.. L. č. XX titul nadobudnutia darovacia zmluva diel 145, podiel
8700/167623, nové por. č. 1032; zápis por. č. 1032 C. M. zomr. X.XX.XXXX diel 145 podiel 8700/167623
- oprávnená osoba H. A., titul nadobudnutia 21D/1380/2005, Dnot 79/05, diel 145, podiel 8700/167623,
nové por. č. 1188; zápis por. č. 1188 H. A. K. C., diel 145 podiel 8700/167623 - oprávnená osoba P. F., titul
nadobudnutia V 1818/15, diel 145, podiel 8700/167623, nové por. č. 1198, zápis por. č. 1198 P. F., diel

145 podiel 8700/167623 - oprávnená osoba H. A. K. C., titul nadobudnutia odstúpenie od zmluvy, diel
145, podiel 8700/167623. Zároveň je uvedená informácie o výške vyplácaných peňazí z hospodárskeho
výsledku na 1 diel a to v rozhodnom období roky 2006 - 440 Sk, 2007 - 650 Sk, 2008 - 14 eur, 2009 - 5
eur, 2010 - 15 eur, 2011 - 42 eur, 2012 - 30 eur, 2013 - 45 eur, 2014 - 44 eur, 2015 - 41 eur, 2016 - 37 eur.Z obsahu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Čadca, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-9/2-VYS-
CA-2016 zo dňa 4.5.2016 (č.l. 88) súd zistil, že trestné stíhanie pre trestný čin podvodu, bolo zastavené

pre neprípustnosť.
3.
Súd prvej inštancie ustálil, že predmetom konania je uplatnený nárok žalobcov na vydanie
bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej za obdobie rokov 2006 až 2015, a to v časti 1/
rozsudočného návrhu o zaplatenie spolu sumy 13.444,20 eur (1/ sumu 2.240,70 eur, žalobca 2/ sumu

2.240,70 eur, žalobca 3/ sumu 2.240,70 eur a žalobca 4/ sumu 6.722,13 eur) s príslušenstvom 8%
úrok z omeškania ročne od 1.4.2016 až do zaplatenia vyplývajúci z osvedčenia o dedičstve sp. zn.
21D/1380/2005, Dnot 79/05 zo dňa 15.5.2006 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi M. C., ktorý
zomrel dňa X.X.XXXX a v časti 2/ rozsudočného návrhu o zaplatenie spolu sumy 12.749,92 eur (žalobca
1/ sumy 2.136,28 eur, žalobca 2/ sumu 2.136,28 eur, žalobca 3/ sumu 2.068,53 eur a žalobca 4/ sumu
6.408,83 eur) vyplývajúci z neoprávneného vysporiadania vlastníckeho práva notárskou zápisnicou N

52/2015, Nz 4726/2015 a podľa uznesenia ČVS: ORP-9/2-VYS-CA-2016 zo dňa 4.5.2016. Podľa § 460
Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
4.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná je zapísaná v zozname spoluvlastníkov Urbárskeho
pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec - diel 145 podiel 8700/167623 (titul nadobudnutia

21D/1380/2005, Dnot 79/05, odstúpenie od zmluvy V 1818/15) k spoločnej nehnuteľnosti. Ďalej zistil, že
zhromaždenie Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec rozhodlo o zisku a majetku
spoločenstva určenom na rozdelenie medzi členov spoločenstva za jednotlivé roky a bolo nepochybné,
že žalovaná ako členka spoločenstva Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec a ako
vlastník majetkového podielu na spoločnej nehnuteľnosti (145 dielov poručiteľa na urbárskych podieloch

(v 8700/167623) t.j. 74530 m2) má právo na podiel na zisku spoločenstva, pričom je preukázané, že
tento podiel nadobudla ako preberateľka dedičstva sp. zn. 21D/1380/2005, Dnot 79/05 zo dňa 15.5.2006
po svojom otcovi M. C. nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, naposledy bytom H. L. N.XX.
Urbárske pozemkové spoločenstvo Kysucký Lieskovec nároky vyplývajúce z dedičstva 21D 1380/2005
po neb. M. C. za obdobie r. 2006 - 2007 sumu 4.821 eur, r. 2008 - 2011 sumu 11.020 eur, za r. 2012

sumu 4.350 eur, r. 2013 sumu 6.525 eur, r. 2014 sumu 6.815 eur, r. 2015 sumu 5.510 eur, r. 2016 sumu
5.365 eur, r. 2017 sumu 4.350 eur vyplatilo v hotovosti a tieto prebrala p. H..
5.
Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia v konaní preukázali
existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi dedičmi (rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva), kedy

žalovanej vznikla povinnosť pravidelne vyplácať podiel z dividend, ktoré obdrží od Urbárskeho
pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec ostatných dedičov (podľa výšky dedičského podielu) a
ostatným dedičom tejto povinnosti zodpovedajúce majetkové právo, od ktorého vyvodzovali uplatnený
nárok a na strane druhej dôkazné bremeno ohľadom existencie právnej skutočnosti, ktoré majú
za následok zánik dlhu, bolo na žalovanej ako dlžníkovi. Dôkaz o opaku (neexistencii dlhu) podľa

príslušných hmotnoprávnych ustanovení (§ 559 - 587 Občianskeho zákonníka) zaťažovalo žalovanú
a nebolo preto povinnosťou súdu nahrádzať ju a vykonávať dokazovania nad tento zákonný rámec.
Poukázal na to, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že v tomto prípade bolo na
žalovanej, aby preukázala, že z obdržaných finančných prostriedkov od pozemkového spoločenstva v
zmysle svojho záväzku vyplatila alikvotnú časť plnenia ostatným dedičom v zmysle dedičských podielov.

Súd prvej inštancie mal teda za to, že v prejednávanej veci zo strany žalobcov nesúcich dôkazné
bremeno bolo preukázané splnenie porušenia povinnosti dohodnutej v osvedčení o dedičstve sp. zn.
21D/1380/2005, Dnot 79/05 zo dňa 15.5.2006 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi M. C.,
ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, kedy žalovaná nadobudla podiely na nehnuteľnostiach v kat. úz. H. L.,
ktoré mali byť predmetom dedičstva a uzavrela kúpnu zmluvu tým spôsobom, že zdedené nehnuteľnosti

nadobudlakúpnouzmluvou,pričompodielymalibyťpredmetnomdedičstvapojejotcovi.Zvolenýspôsob
opravy chýb dedičského konania je podľa názoru súdu neprípustný a je v rozpore s právnymi predpismi.
Žalobcovia preukázali, že na základe dedičského rozhodnutia t.j. právny dôvod (pravidelne vyplácať
podiel z dividend, ktoré obdrží od Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec) od
ktorého si voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy, táto suma bola podľa schválených

výnosov ako i potvrdenia pozemkového spoločenstva v hotovosti prevzatá priamo žalovanou. Vzhľadom
na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou, či
sa žalovaná dovolala premlčania uplatneného nároku účinne. Bol toho názoru, že uplatňovaný nárok
žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej za obdobie rokov 2006 až 2015a to v časti 1/ rozsudočného návrhu o zaplatenie spolu sumy 13.444,20 eur (1/ sumu 2.240,70 eur,
žalobca 2/ sumu 2.240,70 eur, žalobca 3/ sumu 2.240,70 eur a žalobca 4/ sumu 6.722,13 eur) s
príslušenstvom 8% úrok z omeškania ročne od 1.4.2016 až do zaplatenia vyplývajúci z osvedčenia

o dedičstve sp. zn. 21D/1380/2005, Dnot 79/05 zo dňa 15.5.2006 vo veci prejednania dedičstva po
poručiteľovi M. C., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, je čo do právneho základu dôvodný. Pri stanovení
výšky žalovaných nárokov súd pri svojom rozhodovaní vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu
veci a to potvrdení Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec IČO: 42 220 866 zo
dňa 26.11.2018 o výplate výnosov, ktoré sumy v hotovosti prebrala žalovaná a to za obdobie r. 2006

- 2007 sumu 4.821 eur, r. 2008 - 2011 sumu 11.020 eur, za r. 2012 sumu 4.350 eur, r. 2013 sumu
6.525 eur, r. 2014 sumu 6.815 eur, r. 2015 sumu 5.510 eur, r. 2016 sumu 5.365 eur, r. 2017 sumu 4.350
eur, nároku žalobcov 1/ až 4/ čiastočne vyhovel. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že premlčané
boli nároky žalobcov uplynutím zákonnej trojročnej premlčacej doby (za výnosy vyplácané do konca
nasledujúceho kalendárneho roka do 31.12. v ktorom bolo vyplácanie podielov schválené t.j. za rok
2006 vyplácané v roku 2007 premlčanie uplatňovaného nároku 31.12.2010, za výnosy za rok 2007

vyplácané v roku 2008 premlčanie uplatňovaného nároku 31.12.2011, za výnosy za rok 2008 vyplácané
v roku 2009 premlčanie uplatňovaného nároku 31.12.2012, za výnosy za rok 2009 vyplácané v roku
2010 premlčanie uplatňovaného nároku 31.12.2013, za výnosy za rok 2010 vyplácané v roku 2011
premlčanieuplatňovanéhonároku 31.12.2014,zavýnosyzarok2011vyplácanévroku2012premlčanie
uplatňovaného nároku 31.12.2015) došlo k premlčaniu uplatňovaného nároku za obdobie rokov 2006 až

2011 (žaloba podaná dňa 15.12.2016) ktorá skutočnosť s poukazom na vznesenú námietku premlčania
zo strany žalovaného viedla k zamietnutiu žaloby v tomto rozhodnom období.
6.
Súd prvej inštancie uplatnený nárok považoval za nepremlčaný (skutkovo a právne dôvodný), a to za
obdobie rokov 2012 až 2015 (uznesenie zo dňa 3.3.2013 - rozdelenie zostatku hospodárenia za rok

2012 v sume 5 eur/diel, uznesenie zo dňa 28.2.2014 - rozdelenie zostatku z hospodárenia za rok 2013 v
sume 3 eur/ diel, uznesenie zo dňa 1.3.2015 - presun zostatku z hospodárenia za rok 2014 v sume 9.573
eur do roku 2015, uznesenie valného zhromaždenia zo dňa 21.2.2016 - presun zostatku z hospodárenia
za rok 2015 v sume 14.942,29 eur do roku 2016) a pri určení povinnosti žalovanej za dané obdobie
vychádzal zo súm špecifikovaných v potvrdení pozemkového spoločenstva o výplate výnosov, ktoré

sumy v hotovosti prevzala žalovaná a to za rok 2012 sumu 4.350 eur, rok 2013 sumu 6.525 eur, rok
2014 sumu 6.815 eur, rok 2015 sumu 5.510 eur a to za spoločné nehnuteľnosti zapísané v zozname
majetku Urbárskeho pozemkového spoločenstva Kysucký Lieskovec ako spoločná nehnuteľnosť - lesný
pozemok (lesný urbár) zapísané nehnuteľnosti na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX spoluvlastnícky podiel pod B45 - 8700/167623 zapísané na žalovanú

ako preberateľku dedičstva po poručiteľovi rozhodnutím sp. zn. 21D/1380/2005, Dnot 79/05 zo dňa
15.5.2006. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaná síce formálne popierala tvrdenia a dôkazy
predložené žalobcami, avšak na preukázanie vlastných tvrdení nepredložila ani nenavrhla súdu žiaden
dôkaz, ktorým by hodnoverne doložila, že nároky vyplývajúce z dedičstva 21D 1380/2005 po neb. M. C.
ako i výška výnosov uplatnená žalobcami nezodpovedá sume tak, ako žiadali žalobcovia. Vychádzajúc

z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 21D/1380/2005, Dnot 79/05 zo dňa 15.5.2006 priznal žalobcom
za obdobie rokov 2012 až 2015 podľa ich dedičského podielu alikvotnú časť získaných finančných
prostriedkov a to žalobcovi 4/ podiel 1/6 z prevzatej hotovosti od pozemkového spoločenstva a žalobcom
1/ až 3/ každému z nich podiel 1/18 z prijatej hotovosti za roky 2012 až 2015. Výpočet predstavuje
za rok 2012 z prevzatej sumy 4.350 eur podiel 1/6 sumu 725 eur, podiel 1/18 sumu 241,66 eur; za

rok 2013 z prevzatej sumy 6.525 eur podiel 1/6 predstavuje sumu 1.087,50 eur, podiel 1/18 sumu
362,50 eur; za rok 2014 z prevzatej sumy 6.815 eur podiel 1/6 predstavuje sumu 1.135,83 eur, podiel
1/18 sumu 378,61 eur a za rok 2015 z prevzatej sumy 5.510 eur podiel 1/6 predstavuje sumu 918,33
eur, podiel 1/18 predstavuje sumu 306,11 eur, t.j. celkom sumu priznal žalobcovi 1/ sumu 1.288,88 eur,
žalobcovi 2/ sumu 1.288,88 eur, žalobcovi 3/ sumu 1.288,88 eur, žalobcovi 4/ sumu 3.866,66 eur. Ďalej

súd prvej inštancie žalobcom priznal úroky z omeškania počítané od 01.04.2016 v zákonnej výške 5
% ročne od 1.4.2016 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania (úroky z
omeškania nad 5 % ročne do 8%) súd žalobu zamietol. Súd prvej inštancie zamietol žalobu aj druhého
rozsudočného návrhu o zaplatenie spolu sumy 12.749,92 eur (žalobca 1/ sumy 2.136,28 eur, žalobca
2/ sumu 2.136,28 eur, žalobca 3/ sumu 2.068,53 eur a žalobca 4/ sumu 6.408,83 eur) vyplývajúci

z neoprávneného vysporiadania vlastníckeho práva žalovanou notárskou zápisnicou N 52/2015, Nz
4726/2015 a podľa uznesenia ČVS: ORP-9/2-VYS-CA-2016 zo dňa 4.5.2016, kedy spochybnili spôsob
nadobudnutia vlastníctva žalovanou k týmto nehnuteľnostiam tento súd ako nedôvodný a nepreukázaný.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), tak že ich náhradu nepriznal žiadnej zo sporových strán,
nakoľko obe strany mali úspech len čiastočný.
7.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá ho odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. f),
g) a h) CSP. Napadnutý rozsudok žiadala zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a prizná jej
plnú náhradu trov konania. Podľa žalovanej rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávnych
skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Žalovaná pod

nesprávnym skutkovým zistením nemajúcim oporu vo vykonanom dokazovaní videla ten záver, že by
žalovaná nadobudla dedením v konaní 21D/1380/2005 145 dielov poručiteľa na urbárskych podieloch
zodpovedajúcich výmere podielu 74530m2 - podiel 8700/167623-iných. Podľa žalovanej súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil poznámku v súpise aktív a pasív dedičstve, že „145 dielov , ktoré
sú v riešení...” Na jednej strane ak spoločenstvo v potvrdení uviedlo, že počet podielov je v riešení”
tak sám spochybnil hodnovernosť údaja, že by predmetom dedenia malo byt' 145 dielov, alebo

akýkoľvek iný počet dielov. Na druhej strane „počet dielov” uvádzaný na potvrdení a v dedičskom
rozhodnutí v roku 2005 nezodpovedal žiadnej katastrálnej ale ani inej evidencii. Žalovaná namietala
chybnú výmeru pozemkov, ktoré bral súd prvej inštancie do úvahy, pričom mala za to, že výmera
podielov žalovanej zdedenej po neb. M. C. nepredstavovala 74530 m2, ale iba 4096 m2. Ďalších
449 m2 žalovaná nadobudla na základe dedičského rozhodnutia 9D/912/2005 a 53538 m2, na

základe kúpnej zmluvy V 764/2009. Žalovaná rozporovala záver súdu prvej inštancie, že pozemky
nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy povolenej vkladom V 764/2009, sú pozemky z dedičského
konania sp.zn. 21D/ 1380/2005. Mala za to, že ide o pozemky nadobudnuté na základe zmluvnej
voľnosti. Ďalej namietala, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že predmetom dividend sú všetky
príjmy z podielov v urbárskom spoločenstve. Poukázala na to, že podľa potvrdenia predsedníčky

pozemkového spoločenstva z 28.09.2023 predstavujú dividendy rozdielnu sumu ako to zistil súd
prvej inštancie. Poukázala na to, že už na pojednávaní dňa 19.06.2023 tvrdila, že príjmy má aj
titulom nájomných vzťahov, nie len titulom dividend. Žalovaná opakovane namietala skutočnosť, že
titulom dedičského konania 21D/1380/2005 nenadobudla súdom prvej inštancie ustálené podiely na
nehnuteľnostiach, mala za to, že titulom tohto dedičského rozhodnutia nadobudla len podiely v rozsahu

1440/167623-in. Podľa žalovanej oporu vo vykonanom dokazovaní nemá ani zistenie súdu prvej
inštancie v bode 40. odôvodnenia, v ktorom bolo konštatované, že žalovaná nadobudla dedičstvo
kúpnou zmluvou. Pokiaľ by k tomu skutočne došlo, boli by sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva
sporných podielov do dedičstva. Ďalej žalovaná mala za to, že prípadný nárok žalobcov bol premlčaný
aj za rok 2012, pričom poukázala na realizované započítanie v rozsahu 7.128,09 eur na ich povinnosť

z iného dedičského konania. Žalovaná nesúhlasila s tým, že by neuniesla dôkazné bremeno, mal za
to, že dôkazné bremeno bolo primárne na žalobcoch, ktorí boli povinní preukázať použitie každého
uplatneného eura. Súd prvej inštancie podľa žalovanej nerozlíšil tak titul nadobudnutia, ako ani titul
výplaty, keď nerozlišoval medzi dividendami a nájmom, pričom svoje závery nedostatočne vysvetlil.
Čo do zamietnutia nároku žalobcov vo výške 12.749,92 eur sa žalovaná s odôvodnením stotožnila.

Žalovaná namietala aj nesprávnosť výroku o trovách konania, nakoľko žalobcovia sa celkovo domáhali
zaplatenia sumy 39.036,76 eur, pričom im bola priznaná suma 9.022,18 eur. Záverom vyslovila, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, nakoľko je nedostatočne odôvodnené.
8.
Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie aj žalobcovia 1/ až 4/, a to proti výroku

V. a VI. rozsudku. Žiadali rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Odvolanie odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Mali za to, že žalovaná v celom
konaní neuniesla dôkazné bremeno, len formálne popierala nárok žalobcov, avšak na preukázanie
vlastných tvrdení nepredložila ani nenavrhla súdu žiaden dôkaz, ktorým by hodnoverne doložila, že
nároky vyplývajúce z dedičstva 21D 1380/2005 po neb. M. C. ako i výška výnosov uplatnená žalobcami

nezodpovedá sume tak, ako žiadali žalobcovia. Vyslovili právny názor, že právna úprava CSP nedáva
súdu možnosť nahrádzať procesnú pasivitu sporovej strany v dokazovaní a zvyšuje tak procesnú
zodpovednosť strán v dokazovaní. Ak by súd namiesto žalovanej v konaní zostavoval skutkové tvrdenia,
prípadne by vykonával k tomu dôkazy alebo ich zabezpečoval, tak by v konaní bola porušená zásada
kontradiktórnosti konania a bol by porušený § 132 CSP.

Žalobcovia uviedli, že si uplatňujú svoj nárok z rozhodnutia o dedičstve č. k. 21D/1380/2005, Dnot 79/05
zo dňa 15.5.2006 po neb. M. C. tak sa na toto vzťahujú ustanovenia § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právodlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Ďalej
vzhľadom na výsledok konania a jeho začatie (správanie žalovanej) mali za to, že im patrí nárok na

náhradu trov konania.
9.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedla, že sa nestotožňuje s ich argumentáciou
v tom, že by sa domáhali nároku, ktorý im patrí podľa rozhodnutia sp.zn. 21D/1380/2005. Mala za to, že
svojhozáväzkudostálaapodielyzvýnosovriadnevyplatila.Ďalejmalazato,žežalobcoviasadomáhajú

vydania bezdôvodného obohatenia, v ktorom je subjektívna premlčacia doba dvojročná.
10.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej čo do výrokov I až IV. nie je dôvodné, ako ani odvolanie žalobcov čo do výroku V, a preto

rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil, pričom odvolanie žalovanej, čo do výroku o náhrade
trov konania odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné s poukazom na nasledovné.

11.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku čo do veci samej, prislúchajúceho obsahu spisového

materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia – žalovaná/
žalobcovia, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebnépreprávneposúdenieveciapovykonanídokazovaniavpotrebnomrozsahudospelksprávnym
skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP). Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto
nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže
je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké
ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia

ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový
stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu

právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a
správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V prejednávanej veci má odvolací súd za to,
že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ako aj CSP, preto odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže dať za pravdu odvolateľom,

ktorí v odvolaní neuviedli také právne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Odvolacísúdpritomkonštatuje,žeibasamotnánespokojnosťsporovejstrany
s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,
pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k
záveru, že žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je daný.

12.
K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná
v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne
vytvorenýjehoskutkovýzáklad(skutkovézistenia).Nesprávnosťskutkovýchzistenípritomtoodvolacom

dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania,
keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na
skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd
vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konanianajavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení
dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne

vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie
bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej
sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383
CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220

ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti
tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany
sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť
súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Odvolateľmi uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný.
13.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval o dvoch nárokoch žalobcov. Prvým nárokom
bol nárok na vyplatenie dividend (výnosov) plynúcich z majetku po poručiteľovi M. C. na podklade
dedičského rozhodnutia sp.zn. 21D/1380/2005 v celkovej výške 13.544,23 eur. Druhým nárokom bol
nárok na vydanie obohatenia titulom neoprávneného vysporiadania vlastníckeho práva k pozemkom na
podklade N 52/2015, NZ 4726/2015 v celkovej výške 17.524,54 eur (suma 12.749,92 eur po čiastočnom

späťvzatí). Odvolací súd poznamenáva, že pri oboch nárokoch neuvádza nárok pôvodného žalovaného
4/, ktorý už v konaní nie je účastný, nakoľko konanie bolo voči nemu právoplatne zastavené uznesením
sp.zn. 17C/223/2016-270 zo dňa 24.08.2022 a bolo rozhodnuté právoplatne aj o nároku na náhradu
trov konania. Podstata námietok žalobcov smeruje k tomu, že nesprávny bol záver súdu prvej inštancie
o premlčaní, nakoľko ich nárok vychádza z dedičského rozhodnutia sp.zn. 21D/1380/2005, a teda

platí pri ňom desaťročná premlčacia lehota. Námietky žalovanej smerujú primárne proti záveru, že by
mala na podklade dedičského rozhodnutia sp.zn. 21D/1380/2005 čokoľvek plniť, nakoľko na základe
uvedeného rozhodnutia nenadobudla nehnuteľnosti v takom rozsahu, ako to tvrdia žalobcovia, pričom
ďalej namietala, že súd nesprávne posúdil rozsah potrebnej výplaty nielen na dividendy ale aj na príjmy
z nájmu, súčasne, že nesprávne posúdil premlčanie za rok 2012.

14.
Odvolací súd konštatuje, že rozsudkom súdu prvej inštancie bol z dôvodu nepreukázania titulu
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 12.749,92 eur, tento nárok zamietnutý. Žalovaná sa s týmto
záverom stotožnila a žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé
prejednania. Vo svojom odvolaní neuviedli žiadnu argumentáciu k tejto časti rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktoré by bolo možné prejednať, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto
časti posúdil ako vecne správne a potvrdil ho. Odvolací súd k námietke žalobcov, že súd prvej inštancie
sa odchýlil od záverov rozhodnutia odvolacieho súdu v prvom zrušujúcom rozhodnutí sp.zn. 9Co/3/2019
zo dňa 30.04.2019, v ktorom bola konštatovaná danosť nárokov žalobcu, uvádza, že uvedené je správne
len z časti, a to čo do nároku na zaplatenie prvého nároku, pričom k druhému nároku sa odvolací súd

v zrušujúcom rozhodnutí priamo nevyjadroval. Preto ak žalobcovia smerovali svoje námietky k tomu,
že ich nárok bol daný v celom rozsahu a súd prvej inštancie nerešpektoval záväzný právny názor,
tak táto námietka nie je dôvodná a súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh žalobcov
v časti o zaplatenie sumy 12.749,92 eur titulom druhého nároku z neoprávneného vysporiadania
spoluvlastníckych podielov zamietol, nakoľko tento nárok nebol v konaní preukázaný. Odvolací súd

ďalej konštatuje, že k čiastočnému späťvzatiu došlo v rámci tohto žalobného návrhu žalobcov, a preto
súd prvej inštancie sa nemusel osobitne vysporiadavať s čiastočným späťvzatím žaloby (započítaním
nároku žalobcov na vlastnú povinnosť), nakoľko táto sa týkala časti nároku, ktorý bol zamietnutý v celom
rozsahu. Preto v tejto časti sú nedôvodné námietky žalovanej, ktorá namietala, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s čiastočným späťvzatím žaloby (započítaním), pretože započítanie bolo realizované voči

druhému nároku, t.j. tomu, ktorý bol v celom rozsahu zamietnutý a nemal vplyv na posúdenie dôvodnosti
prvého nároku žalobcov titulom dedičského rozhodnutia sp.zn. 21D/1380/2005.
15.
Vo vzťahu k prvému nároku žalobcov na zaplatenie sumy v celkovej výške 13.544,23 Eur má odvolací
súd za to, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, keď uzavrel v súlade so skorším záväzným

právnym názorom odvolacieho súdu, že je daný nárok žalobcov titulom preukázane uzatvorenej dohody
v dedičskom konaní sp.zn. 21D/1380/2005. Odvolací súd sa plne stotožňuje s takýmto skutkovým
aj právnym názorom súdu prvej inštancie a v celom rozsahu odkazuje na podrobné odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti. Je potrebné si uvedomiť, že súd prvej inštancie vychádzal ztohto, že v rámci dedičského konania sp.zn. 21D/1380/2005 sa žalovaná zaviazala v prípade získania
nehnuteľností, ktoré boli v riešení vyplácať (či už pri predaji alebo získaní dividend) podiely z takto
získaných prostriedkov. Nehnuteľnosti boli riadne v dedičskom konaní nadobudnuté a v momente ako

ich žalovaná nadobudla do vlastníctva na podklade kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V 764/2009 (ďalej
aj len „kúpna zmluva/V 764/2009“) a získala peňažné výnosy za tieto nehnuteľnosti, tak bola tieto
povinná vyplatiť žalobcom. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že nadobudnutie nehnuteľnosti na podklade V
764/2009 nie je v súvislosti s dedičským konaním 21D/1380/2005, keď aj z obsahu vyjadrenia urbáru
bolo zrejmé, že čakali na doriešenie vlastníckych vzťahov a až po nadobudnutí podielov žalobkyňou

došlo k vyplateniu podielov za predchádzajúce roky, kedy formálne vlastníčkou nehnuteľnosti nebola.
Tu odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa nadobudla podiely na nehnuteľnostiach za 1,- euro, čo
nie je obvyklá situácia, zvlášť, ak následne na takto nadobudnuté podiely boli vyplatené výnosy.
Všetky uvedené skutočnosti posúdil odvolací súd tak, že podiely na nehnuteľnostiach nadobudnutých
žalobkyňou pod V 764/2009 sú nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje záväzok uvedený v dedičskom
rozhodnutí 21D/1380/2005, ktorým sa žalovaná zaviazala na výplatu dividend (výnosov) z uvedených

podielov na nehnuteľnostiach v prípade ich budúceho vysporiadania, ku ktorému došlo práve kúpnou
zmluvou zavkladovanou pod V 764/2009. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nedôvodné sú námietky
žalovanej ohľadne menšej výmery, nakoľko súd prvej inštancie vychádzal z riadne zistených súm, ktoré
boli žalovanej poskytnuté príslušným urbárom na jej podiely, ktoré boli posúdené ako podiely, na ktoré
sa vzťahoval záväzok z rozhodnutia sp.zn. 21D/1380/2005, a teda vyplácať výnosy z takto získaného

majetku. Skutočnosť, či žalovaná nadobudla nehnuteľnosti priamo dedičským rozhodnutím, resp. neskôr
nemajú na posúdenie nároku žalobcov vplyv, nakoľko záväzok jednoznačne znel na budúce plnenia, po
vysporiadaní dotknutých podielov. Dohoda o povinnosti vyplácať spoludedičov neobsahovala nič o tom,
žemusížalovanánadobudnúťpodielyvdedičskomkonaní,alelen,žetietobudúvysporiadané.Odvolací
súd má za to, že takto formulovaná dohoda je platnou a získaním príslušných spoluvlastníckych podielov

ako aj výnosov z uvedeného spoluvlastníctva jej vznikla povinnosť zaplatiť ustupujúcim dedičom im
prináležiace výnosy z príslušného identifikovaného majetku.
16.
Vo vzťahu k námietke žalovanej, že sa dohodli na dividendách a nie na výnosoch z nájmu, odvolací
súd konštatuje, že ani táto nie je dôvodná. Odvolací súd má za to, že v čase uzatvárania predmetnej

dohody, boli účastníci právne nezastúpení, a teda bežné osoby, bez právneho vzdelania, čomu svedčí
aj forma uzavretej dedičskej dohody, v ktorej dedičia riešili veľmi jednoduchým spôsobom závažné
právne otázky. Je bežnou praxou v obdobných prípadoch, že fyzické osoby bez právneho vzdelania
uzatvárajú obdobné dohody, v ktorých pod pojmom dividenda nerozlišujú tento pojem zužujúco, tak ako
to argumentovala žalovaná, ale predstavujú si pod ním všetky druhy výnosov z predmetného majetku, a

točiužsamotnédividendy,aleboširšímvýkladomajpríjmyzprenájmu,takakotoboloajvtomtoprípade.
Tujedôležitésiuvedomiť,žekzásadnejzmenezdividendnapríjemzprenájmudošloažponadobudnutí
spoluvlastníckeho práva žalovanou, pričom v skorších obdobiach výplaty takéto rozdiely neexistovali.
Odvolací súd tak, ako uviedol v prvom zrušujúcom rozhodnutí má za to, že je daný nárok žalobcov na
zaplatenie nárokov žalobcov z titulu dohody v rozhodnutí sp.zn. 21D/1380/2005. Ďalej je potrebné si

uvedomiť, že súd prvej inštancie nepriznal nárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ale
ako nárok zo zmluvného záväzkového vzťahu, na ktorý sa žalovaná dobrovoľne zaviazala. Odvolací súd
sa s uvedeným právnym posúdením plne stotožňuje a v bližšom poukazuje na podrobné zdôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie.
17.

Poslednou spornou otázkou v odvolaní bola otázka posúdenia premlčania. Žalobcovia mali za to, že
nakoľko nárok bol priznaný súdnym rozhodnutím, tak premlčacia doba je desať rokov. Odvolací súd
konštatuje, že uvedený názor nie je správny, nakoľko dedičská dohoda neobsahuje konkrétnu sumu ani
dátum splatnosti, ale dohodu (záväzok) znejúci do budúcnosti. Preto nie je možné aplikovať desaťročnú
premlčaciu dobu, ale je potrebné vychádzať zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby tak, ako to uzavrel

súd prvej inštancie. Súčasne je potrebné konštatovať, že v danej veci súd prvej inštancie správne
identifikoval rozsah premlčania nárokov žalobcov, ktorý stanovil na záväzky splatné do roku 2011.
Námietku žalovanej, že lehota na plnenie bola 10 dní od prevzatia prostriedkov, a preto je premlčaný aj
nárok za rok 2012, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Žalovaná v konaní netvrdila, kedy prevzala
prostriedky, a preto z dôvodu jej procesnej nečinnosti, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nároky

na výplatu výnosov za rok 2012 boli splatné do konca roka 2013, a preto v tejto časti bola žaloba podaná
včas. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že nedostatok procesnej aktivity na strane žalovanej, jej
nedostatočné skutkové tvrdenia, a ich nepreukázanie, mali za následok jej neúspech v časti priznaného
nároku žalobcov. Odvolací súd k listine predloženej v odvolacom konaní, konštatuje, že ide o novotu,ktorú vzhľadom na čas prejednávaného súdneho konania nemožno s ohľadom na § 366 CSP pripustiť.
Odvolací súd má za to, že žalovanej bol poskytnutý rozsiahly priestor na uvádzanie skutkových tvrdení a
predkladanie dôkazov, pričom ak tento priestor žalovaná nevyužila (hoc z procesnej opatrnosti), dostala

sa do situácie, kedy nepreukázal ňou tvrdené skutkové okolnosti. Preto nie je dôvodnou ani námietka
žalovanej, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, nakoľko takéto prostriedky procesnej
obrany už v tomto štádiu prípustné nie sú. Odvolací súd k námietke žalovanej, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie (jeho odôvodnenie) je v rozpore s § 220 ods. 2 CSP konštatuje jej nedôvodnosť. Súd prvej

inštancie sa jasne, dôkladne vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami veci, ktoré boli
pre jej posúdenie podstatné, tieto riadne ustálil aj správne právne posúdil. Odvolací súd zdôrazňuje, že
všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania
18.

Odvolací súd konštatuje, že ani v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil taký postup, ktorý
by bolo možné vyhodnotiť ako nesprávny a ktorý by mal dopad na práva žalovanej a viesť k zrušeniu
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
19.
Nakoľko odvolacie námietky vymedzené odvolateľmi čo do veci samej, ktorými je odvolací súd viazaný,

neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z
úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) a plne sa stotožnil s odôvodním napadnutého rozhodnutia, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čo do výrokov I. až V. podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne
správny potvrdil.

20.
Odvolací súd konštatuje, že dôvodnosť odvolania žalovanej vzhliadol vo vzťahu k trovám konania.
Odvolací súd konštatuje, že žalovaná dôvodne namietala nesprávne vysporiadanie sa súdu prvej
inštancie s pomerom úspechu a neúspechu. Odvolací súd prepočítal pomer úspechu a neúspechu
žalobcov, pričom konštatuje, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali zaplatenia celkovo sumy 7.775,95

eur (každý), pričom táto suma bola vypočítaná ako požadovaná základná suma 2.240,70 eur (prvý
nárok), + požadovaný druhý nárok v sume 2920,76 eur (vrátane čiastočného späťvzatia) a vypočítaných
požadovaných úrokov z omeškania vo výške 1.294,57 eur (prvý nárok) a 1.319,92 eur (druhý nárok),
ktoré boli vyčíslené ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Žalobca 3/ sa domáhal zaplatenia celkovo sumy
7.734,09 eur, pričom táto suma bola vypočítaná ako požadovaná základná suma 2.240,70 eur (prvý

nárok), + požadovaný druhý nárok v sume 2920,76 eur (vrátane čiastočného späťvzatia) a vypočítaných
požadovaných úrokov z omeškania vo výške 1.294,57 eur (prvý nárok) a 1.278,06 eur (druhý nárok).
Žalobca 4/ sa domáhal zaplatenia celkovo sumy 23.427,73 eur, pričom táto suma bola vypočítaná ako
požadovaná základná suma 6822,13 eur (prvý nárok), + požadovaný druhý nárok v sume 6.408,83 eur
(vrátane čiastočného späťvzatia) a vypočítaných požadovaných úrokov z omeškania vo výške 3.883,73

eur (prvý nárok) a 3.959,59 eur (druhý nárok). Úroky boli vypočítané od požadovaného času ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobcom bolo vyhovené nasledovne, žalovaní 1/, 2/,
3/, každý celkovo suma 1754,28 eur (1288,88 eur + vyčíslené priznané úroky z omeškania vo výške
465,40 eur. Žalobcovi 4/ bola priznaná suma 5262,89 eur (3866,66 eur + vyčíslené úroky z omeškania
v sume 1.396,23 eur). Čo do čiastočného späťvzatia žaloby priznal súd úspech žalovanej, nakoľko

žalobcovia vykonali započítanie svojich nárokov až v súdnom konaní, pričom tak mohli vykonať už pred
začatím konania, keď ich záväzky im boli zrejmé, ale napriek tomu započítanie vykonali až po podaní
žaloby. Následne odvolací súd vypočítal pomer úspechu a neúspechu sporových strán, pričom zistil,
že úspech žalobcov (1/ až 3/) predstavuje priemerne 22,57 % (žalobca 1/ a 2/ 22,56%, žalobca 3/
22,68 % a žalobca 4/ 22,46 %). Pomer úspechu bol vypočítaný nasledovným spôsobom – príkladmo pri

žalobcovi 1/ bola priznaná suma 1754,28 eur delené suma 7.775,95 eur x 100= 22,56 %. Na základe
uvedeného je potrebné konštatovať, že úspech žalovanej predstavoval 77,43 % (100%-22,57%). Čistý
úspech žalovanej predstavuje 77,43% (jej hrubý úspech) - úspech žalobcov 22,57% = 54,86 % ako
čistý úspech žalovanej. S ohľadom na uvedené odvolací súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného
konania tak, že priznal žalovanej právo na ich náhradu v rozsahu jej čistého úspechu vo výške 54,86 %

dôvodne vynaložených trov prvoinštančného konania.
21.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2,
§ 262 ods. 1 CSP v súlade so závermi tak ako v prvoinštančnom konaní na základe pomeru úspechua neúspechu, keď obe strany podali odvolanie a s výnimkou trov nebola ani jedna strana v odvolaní
procesne úspešná tak, že ich náhradu priznal žalovanej ako procesne úspešnejšej strane v konaní
v rozsahu jej zisteného čistého úspechu pred súdom prvej inštancie vo výške 54,86%.

22.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).