Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/83/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123010783
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3123010783.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanej A. B. nar. XX.XX.XXXX v Kyjeve,
Ukrajina, trvale bytom C. D. X, A., Ukrajina, prechodne bytom E. F., G. F. H. D. XX/X, toho času vo
výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre trestný čin obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa
§ 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona,

na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 31. októbra 2023, prejednal odvolania obžalovanej
a prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 22. augusta 2023 pod sp. zn. 3Tk/2/2023 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. b), písm. c), písm. d) a písm. e) Tr. poriadku s a napadnutý rozsudok
okresného súdu z r u š u j e v celom rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Tr. poriadku vec s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22. augusta 2023 pod sp. zn. 3Tk/2/2023 bola obžalovaná
A. B. nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaná“), na základe podanej obžaloby Krajskej prokuratúry
v Trenčíne zo dňa 13.06.2023 pod sp. zn. 1Kv 17/23/3300 uznaná vinnou zo spáchania trestného činu

obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Tr. zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 28.1.2023 v čase medzi 22:01 hod. až 22:13 hod. v E. F., v byte č. XX nachádzajúcom sa na
ulici G. F. H. D. XX/X, po predchádzajúcej slovnej hádke a fyzickom napadnutí zo strany jej manžela
– poškodeného G. E. v kuchyni a potom ako jej poškodený dal dve facky do oblasti tváre v stave

vystupňovaného afektu potenciovaného stredne ťažkou ebrietou zobrala obžalovaná do svojej pravej
ruky z kuchynskej linky kuchynský nôž s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou
27 cm, dĺžkou čepele 14,5 cm a šírkou čepele 2,6 cm a trikrát bodla poškodeného stredne veľkou
až veľkou intenzitou, pričom prvý švih noža smeroval zhora nadol sprava doľava, čím poškodenému
spôsobila škrabanec na čele vpravo, nábod kože pleca vpravo a škrabanec na bočnej časti pleca
vpravo, druhým švihom mu spôsobila bodnorezné poranenie vľavo pod kľúčnou kosťou, kde nôž prenikol

zhora sprava nadol doľava, pričom hrot noža prenikol cez kožu, podkožie popod ľavú kľúčnu kosť, kde
narazil do prvého rebra, po ktorom sa skĺzol von a tretím bodnutím mu spôsobila bodné poranenie
pravej strany hrudníka tým spôsobom, že nôž v uhle 45 stupňov smerom sprava doľava z pohľadu
poškodeného, mierne spredu dozadu prenikol cez kožu, podkožie, medzirebrové svalstvo medzi 4. a 5.
rebrom, ďalej prenikol cez pohrudnicu, dolný okraj horného laloka pravých pľúc a prenikol do pľúcnej
bránky, kde pozdĺžne narezal magistrálnu pľúcnu tepnu pre pravé pľúcne krídlo, v dôsledku čoho došlo k

vykrvácaniudopravejpohrudnicovejdutiny(šokzvykrvácania)sbodnoreznýmporanenímpoškodenýchpravých pľúc a hlavného kmeňa pravej pľúcnice, na následky čoho dňa 28.01.2023 v čase o 22.50 hod.
poškodený G. E., trvale bytom I. XX/XXX, A., J., prechodne Pozba 169 zomrel.“

Za to bola obžalovaná odsúdená podľa § 145 odsek 2 Tr. zákona, s použitím ustanovenia § 36 písm.
j), písmeno l) Tr. zákona, § 38 odsek 2, odsek 3, odsek 8 Tr. zákona, aplikujúc § 39 odsek 2 písm.
c) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona
okresnýsúdobžalovanúnavýkontrestuodňatiaslobodyzaradildoústavunavýkontrestu sminimálnym
stupňom stráženia. Okresný súd ďalej podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona obžalovanej uložil aj trest

prepadnutia veci, a to: kuchynského noža s čiernou plastovou rúčkou o jednom brite s celkovou dĺžkou
27 cm, dĺžkou čepele 14,5 cm a šírkou čepele 2,6 cm. Obžalovanej bolo zároveň podľa § 73 odsek 1
Tr. zákona, § 74 odsek 1 Tr. zákona uložené i ochranné ambulantné psychiatrické liečenie.

Protitomutorozsudkuihneďpojehovyhlásenípodalinahlavnompojednávaníkonanomdňa22.augusta
2023 odvolanie prokurátor a obžalovaná. Prokurátor voči výroku o treste v neprospech obžalovanej

a obžalovaná voči výrokom o vine aj trestu.

V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že je toho názoru, že napadnutým rozsudkom
boli porušené ustanovenia zákona a uložený trest považuje za neprimerane mierny. Taktiež namietal
existenciu zákonných podmienok na zaradenie obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

s minimálnym stupňom stráženia a tiež namietal aj arbitrárne rozhodnutie okresného súdu o neuložení
ochranného dohľadu. Poukázal na to, že druh a výmera trestu majú byť pritom stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým osobitostiam jednotlivého prípadu. Uložením neprimeraného trestu dochádza zo
strany súdov k negácii práva, čím sa zakladá bezprávie. Zľahčovanie trestnej činnosti je v rozpore
s § 34 odsek 1 Tr. zákona, keď trest má okrem iného odradiť aj iných od páchania trestnej činnosti

a vyjadriť i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Poukázal taktiež na spôsob, akým obžalovaná
zaútočila na poškodeného, lokalizáciu rán a intenzitu útoku. Skutku sa pritom obžalovaná dopustila
v stave intoxikácie alkoholom, pričom do tohto stavu sa priviedla sama a dobrovoľne s vedomím
o jeho nepriaznivých účinkoch. Vzhľadom na znalcom konštatovaný vystupňovaný afekt u obžalovanej
v čase skutku je pritom prokurátor toho názoru, že práve konzumácia alkoholu v prípade zohrala svoju

rolu. Konflikty medzi obžalovanou a poškodeným v rámci ich spolužitia, ako to vyplýva aj z výsluchu
znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Svetozára Drobu na hlavnom
pojednávaní, neboli ničím výnimočné a pritom konanie poškodeného v tomto prípade sa nevymykalo
z radu predchádzajúcich potýčiek. Konanie obžalovanej celkom bolo zjavne neprimerané konaniu
poškodeného. Uvedený znalec súčasne konštatoval, že obžalovaná netrpí duševnou chorobou, iba

poruchou osobnosti, z čoho vyplýva, že zdravotný stav obžalovanej nie je podstatným dôvodom, pre
ktorý došlo u nej k vystupňovanému afektu, o čom svedčí aj skutočnosť, že znalec navrhol uloženie iba
ambulantného ochranného liečenia. Z uvedených dôvodov považuje okresným súdom takto mimoriadne
znížený trest za trest uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 odsek 1
Tr. zákona. Súčasne vzhľadom na závažnosť trestného činu nie sú splnené podmienky na zaradenie

obžalovanej do ústavu s iným stupňom stráženia podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona. Súčasne prokurátor
konštatuje, že v predmetnej veci boli splnené aj všetky podmienky, pre ktoré súd obligatórne musí uložiť
páchateľovi ochranný dohľad, pričom argumentáciu okresného súdu v tejto časti považuje za nesprávnu.
Záverom navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. d), písm. e) Tr. poriadku zrušil výrok
otrestenapadnutéhorozsudkuaabysám,podľa§322odsek3Tr.poriadkurozhodoltak,žeobžalovanej

uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov, so zaradením na jeho výkon do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného dohľadu na dva
roky, pri zachovaní výroku o treste prepadnutia veci a ochrannom liečení.

Obžalovaná prostredníctvom svojho obhajcu v rámci písomného podania zo dňa 22. septembra 2023

konkretizovala dôvody podaného odvolania a vyjadrila sa tiež k odôvodneniu odvolania prokurátora.
Poukázala na to, že k jej konaniu došlo v silnom rozrušení, spôsobenom najmä v dôsledku zmätku,
strachu alebo zľaknutia, keď takéto okolnosti na jej strane konštatoval aj znalec z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. Svetozár Droba, pričom o jej zmenšenej príčetnosti nie sú
v konaní pochybnosti. Zdôraznila aj vyjadrenie znalca, ktorý navyše považoval konanie obžalovanej za

obranu,priktorejneodhadlajejpotrebnúintenzitu. Taktiežzdôraznila,žeunejznalcomaninebolizistené
sklony k agresivite. Obžalovaná ďalej uviedla, že z jej strany išlo o skratové a obranné konanie, pričom
nemala v úmysle privodiť poškodenému smrť. Použitie noža aj keď opakované, nie je jediným kritériom
pri posudzovaní právnej kvalifikácie, keď v obdobných prípadoch bolo konanie ženy posudzované ajako zločin zabitia. Namietala, že sa okresný súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal s okolnosťou,
že poškodený už obžalovanú v minulosti jedenkrát napadol železnou tyčou, v dôsledku čoho bola
v bezvedomí (pričom správanie poškodeného v čase skutku jej evokovalo práve správanie poškodeného

v čase tohto minulého útoku), avšak na druhú stranu uviedla, že takéto útoky neboli z jeho strany
bežným správaním. Namietala taktiež to, že závery okresného súdu sú formulované protirečivo, keď
na jednej strane mala mať v čase skutku strach a konať v afekte, na druhú stranu však pokračovaniu
útoku zo strany poškodeného už nemalo nič nasvedčovať. Celkovo je toho názoru, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení

dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Skutkové zistenia sú podľa jej názoru
v extrémnom nesúlade s vykonanými dôkazmi. Konkrétne v časti, že útok poškodeného už nemal
pokračovať ďalej. Záverom vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti navrhla, aby odvolací súd ju podľa §
285 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby, nakoľko konala v nutnej obrane podľa § 25
odsek 3 Tr. zákona, alternatívne, ak sa krajský súd s uvedeným návrhom nestotožní, aby sám podľa §
321 odsek 1 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. d) Tr. poriadku napadnutý rozsudok zrušil a následne

aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku rozhodol tak, že ju uzná za vinnú zo spáchania zločinu zabitia
podľa § 147 Tr. zákona. Odvolanie Krajskej prokuratúry v Trenčíne navrhla ako nedôvodné, podľa § 319
Tr. poriadku, zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, na podklade odvolaní obžalovanej a prokurátora v neprospech

obžalovanej, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 27. septembra 2023, na neverejnom
zasadnutí dňa 31. októbra 2023, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovanej a prokurátora
v neprospech obžalovanej podľa § 316 odsek 1 Tr. poriadku, po zistení dôvodov pre zrušenie
napadnutéhorozsudkuokresnéhosúdupodľa§321odsek1písm.b)ažpísm.e)Tr.poriadku,preskúmal
postupom podľa § 317 odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého

rozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,akoizpohľadudovolacíchdôvodov
podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Uvedeným postupom zistil, že obe odvolania sú prípustné, podané
oprávnenými osobami, včas i na správnom mieste, pričom odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné
a odvolanie prokurátorky v neprospech obžalovanej je dôvodné v celom rozsahu. Napadnutý rozsudok je
chybný, pretože okresný súd ako súd prvého stupňa sa počas konania na hlavnom pojednávaní dopustil

niekoľkých procesných pochybení. Napadnutý rozsudok je totiž chybný pre nesprávnosť i neúplnosť jeho
skutkových zistení i preto, že sa okresný súd ako súd prvého stupňa nevyrovnal so všetkými okolnosťami
významnými pre rozhodnutie, v dôsledku toho sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení i právnych
záverov a pritom na objasnenie veci je potrebné doplniť dokazovanie. Napadnutý rozsudok je taktiež
vadnýtým,ženímboliporušenéustanoveniaTrestnéhozákonaabolnímajuloženýtrestvtakejvýmere,

ktorá je zrejme v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov /§ 321 odsek 1 písm.
b) až písm. e) Tr. poriadku/. Navyše je napadnutý rozsudok sčasti i nepreskúmateľným.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k odvolaním obžalovanej k napadnutému
výroku o vine uvádza, že pokiaľ ide o náležité zistenie skutkového stavu veci vo vzťahu k výroku o vine

tak, prvostupňový okresný súd vykonal správne všetky dostupné a relevantné dôkazy, a to aj s ohľadom
na kontradiktórny spôsob ich zabezpečovania a vykonávania. Avšak ďalej už nepostupoval správne
v zmysle § 2 odseku 12 Tr. poriadku pri hodnotení vykonaných dôkazov, keď jeden z vykonaných
dôkazov nesprávne vyhodnotil resp. vyhodnotenie tohto dôkazu v rámci odôvodnenia rozhodnutia je
protirečivé. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku k otázke viny konštatuje, že obžalovaná sa na

hlavnom pojednávaní priznala ku spáchaniu skutku, na druhú stranu však súčasne konštatuje, že sama
uvádzala, že nemala v úmysle poškodeného – manžela usmrtiť a taktiež sa bránila, že jej konanie
vstavesilnéhorozrušeniaodvracalapriamohroziaciútok,čímspochybňovalanielensubjektívnustránku
jej konania, správnosť právnej kvalifikácie, ale vôbec trestnosť jej konania. Konštatovanie okresného
súdu, že obžalovaná sa k spáchaniu skutku priznala (a tento oľutovala) je preto nesúladné s obsahom

jej výpovede, pričom práve výpoveď obžalovanej považoval aj prvostupňový okresný súd za jeden
z hlavných usvedčujúcich dôkazov a mal sa ním preto tomu primerane zaoberať. Okresný súd sa
však s dôvodmi, prečo napriek týmto okolnostiam považoval výpoveď obžalovanej za priznanie sa
k spáchaniu skutku bližšie nevysporiadal a odôvodnenie takéhoto vyhodnotenia tohto dôkazu absentuje
a odôvodnenie rozsudku je v tejto časti nepreskúmateľné.

Z hľadiska dôvodnosti odvolacích námietok obžalovanej vo vzťahu k napadnutému výroku o vine krajský
súd uvádza, že okresný súd správne a zákonne oprel výrok o vine, t. j. záver o tom, že sa žalovaný
skutokstal,ažejehopáchateľomjeskutočneobžalovanáinapriektomu,žeonanaplnenieobligatórnychznakov trestného činu z hľadiska subjektívnej stránky popierala, (keď popierala čo i len nepriamy
úmysel spôsobiť zistený následok a taktiež sa domáhala priznania okolností vylučujúcich jej trestnú
zodpovednosť – konaniu v nutnej obrane podľa § 25 odsek 3 Tr. zákona) okrem výpovede samotnej

obžalovanej (ktorá v rámci svojej výpovede popísala skutkový dej), tiež o výpoveď svedkyne K. B. –
matky obžalovanej, ďalej aj o znalecký posudok č. 11 Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz
v Martine, závery znaleckého posudku z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých
č. 3/2023, podporne o výpoveď svedka I. I. A., závery znaleckých posudkov z odboru prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie KEU PZ ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2023/433, obhliadky miesta

činu, ako aj ďalšie listinné dôkazy, na ktoré okresný súd v podrobnostiach v odôvodnení napadnutého
rozsudku poukázal. Krajský súd sa plne stotožnil s právnym posúdením okresného súdu, že v prípade
konania obžalovanej nedošlo k naplneniu podmienok nutnej obrany podľa § 25 Tr. zákona (a to ani podľa
§ 25 ods. 3 Tr. zákona). Odvolacie námietky obžalovanej spočívajúce v tom, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil okolnosti v čase skutku, keď konštatoval, že obžalovaná nekonala v čase priamo hroziaceho
útoku, prijať nie je možné. Práve naopak, okresný súd správne v tejto časti konanie obžalovanej

vyhodnotil a aj primerane zdôvodnil, a to s poukazom na výpoveď samotnej obžalovanej, ale aj svedkyne
K. B. – matky obžalovanej, prečo nepovažoval konanie poškodeného v momente tesne pre útokom
obžalovanej za trvajúci, alebo priamo hroziaci útok, pričom krajský súd sa s týmto právnym zdôvodnením
stotožňuje. K odvolacej námietke obžalovanej, že okresný súd jej konanie nesprávne právne posúdil,
nakoľko obžalovaná mala v úmysle použiť nôž iba na obranu, pričom následkom jej konania nemuselo

byť usmrtenie poškodeného, a to aj s ohľadom na dĺžku čepele noža, a ďalej poukazovala na následné
konanie obžalovanej, ktorá poškodeného začala následne ihneď oživovať a volať o pomoc a obžalovaná
v tejto časti argumentovala taktiež tým, že v obdobných prípadoch bolo konanie páchateľa posudzované
ako zločin zabitia, krajský súd uvádza, že záver o právnom posúdení konania obžalovanej okresným
súdom v inkriminovanom čase, ustálené v skutkovej časti napadnutého rozsudku nie je nesprávne

a nezákonné. U obžalovanej bol v síce čase spáchania trestného činu znalcom z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia psychiatrie konštatovaný stav forenzne významnej zmenšenej príčetnosti, avšak
existencia stavu zníženej príčetnosti nevylučuje úmyselné zavinenie. Pri zistení zmenšenej príčetnosti
páchateľa v čase skutku je nevyhnutné vyvodzovať zavinenie páchateľa najmä z okolností prípadu,
druhu predmetu útoku na poškodeného, zo spôsobu jeho použitia voči poškodenému, intenzity konania,

pričom okresný súd k tejto otázke správne týmto spôsobom pristúpil a relevantne aj odôvodnil. Pokiaľ
obžalovaná sama vzala nôž a opakovane najmenej troma útokmi minimálne strednej intenzity útočila
do oblasti tela poškodeného, v ktorom sa nachádzajú životne dôležité orgány, pričom v podstate
každý z uvedených útokov mohol spôsobiť smrteľné zranenia, od pokračovania v útoku neupustila ani
v súvislosti so vznikom zranení v dvoch prvotných švihoch noža (pričom rozsah spôsobených zranení

následnými švihmi postupne gradoval a už druhý švih nožom prenikol popod kľúčnu kosť a narazil do
prvého rebra po ktorom sa skĺzol von) a od pokračovania v ďalšom útoku týmto spôsobom upustila až
po spôsobení smrteľného zranenia tretím útokom. Vzhľadom na vyššie uvedené opakované použitie
noža obžalovanou ako aj lokalizácia útokov smerujúca na hlavné ľahko zasiahnuteľné životne dôležité
orgány poškodeného v spojitosti s intenzitou útokov a ich gradáciou jednoznačne vylučujú neexistenciu

uzrozumenia s možným vznikom smrteľného následku u poškodeného (a to i v takom psychickom
stave, v akom sa obžalovaná v čase nachádzala), práve naopak preukazujú existenciu nepriameho
úmysluspôsobiťsmrťpoškodeného,keďnastraneobžalovanejjednoznačnebolodanéuzrozumenie,že
takýmto svojim konaním môže spôsobiť takýto závažný následok - smrť poškodeného. S prihliadnutím
na vyššie uvedené ani táto námietka obžalovanej preto neobstojí.

Krajský súd však ďalej uvádza, že prvostupňový okresný súd v rámci rozhodovania výrokom o treste
odňatia slobody v napadnutom rozsudku už však opäť nepostupoval správne a zákonne. Pokiaľ Trestný
zákon ustanovuje za trestný čin, za ktorý okresný súd obžalovanú odsudzoval, ako možný trest uloženie
až trestu odňatia slobody na doživotie, je potrebné, aby okresný súd obligatórne zisťoval splnenie

podmienok pre uloženie takéhoto trestu.

Náležitézistenieskutkovéhostavuvecivzmysle§2odsek10 Tr.poriadkuvyžaduje,abykaždáokolnosť
dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla
vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len

zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť
záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.
Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivérozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov
a potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Podľa § 2 odsek 11 Tr. poriadku súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Okresný súd však nepristúpil k vyhodnoteniu možnosti uloženia tohto trestu dostatočne zodpovedne. Na
vyhodnotenie či pripadá do úvahy uloženie takéhoto trestu, je potrebné vykonaným dokazovaním zistiť,
či uloženie takého trestu nevyžaduje účinná ochrana spoločnosti a nie je nádej, že by páchateľa bolo

možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. V rámci hlavného pojednávania
v tejto súvislosti síce bol procresne súladným spôsobom čítaný znalecký posudok znalkyne I. F.,
znalkyne z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých č. 3/2023, ktorá sa však
iba okrajovo a čiastočne (a to napriek tomu, že to bolo súčasť položených otázok na ktoré mala
odpovedať) vyjadrovala k otázke možnosti recidívneho konania obžalovanej do budúcnosti, pričom
okresný súd na uvedené nedostatočne reagoval, keď nedal znalkyni v potrebnom rozsahu znalecký

posudok dopracovať, prípadne ju sám k relevantným otázkam v potrebnom rozsahu nedopočul.

Okresný súd taktiež pri ukladaní trestu nesprávne vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti podľa §
36 písm. l) Tr. zákona na strane obžalovanej, keď obžalovaná síce svoje konanie popísala obdobne,
ako jej je kladené za vinu v obžalobe a vyjadrila nad ním svoju ľútosť, avšak súčasne poprela, že mala

úmysel manžela usmrtiť a navyše spochybňovala aj protiprávnosť svojho konania (keď podľa jej obrany
jej konanie malo charakter nutnej obrany), teda spochybňovala nielen právnu kvalifikáciu jej konania, ale
ajsamotnénaplnenieokolnostízakladajúcichjejtrestnúzodpovednosťataknemožnoujejosobyvyvodiť
naplnenie tejto poľahčujúcej okolnosti. Okresný súd na druhú stranu správne konštatoval existenciu
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a prevahu poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods.

3 Tr. zákona.

Okresný súd taktiež pri ukladaní trestu čiastočne pochybil pri aplikácii ustanovenia § 39 odsek 2 písm.
c) Tr. zákona. Aj keď je možné vzhľadom na závery znalca z odvetvia psychiatrie bez akýchkoľvek
pochybností konštatovať, že obžalovaná v inkriminovanom čase mala podstatným spôsobom znížené

ovládacie aj rozpoznávacie schopnosti a okresný súd popri treste ukladal obžalovanej aj ochranné
psychiatrické liečenie ambulantnou formou, je potrebné na druhú stranu (ako to vyplýva z vykonaného
znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie) v čase skutku u nej nebola zistená duševná choroba, ale
iba porucha osobnosti, pričom aj keď u nej došlo k vystupňovanému afektu, k zníženiu ovládacích
a rozpoznávacích schopností v čase skutku značne prispel aj vplyv skôr požitých alkoholických nápojov

(keď v čase skutku u nej bola zistená stredne ťažká ebrieta). Táto okolnosť pritom výrazným spôsobom
vplýva na hodnotenie jej konania z hľadiska aplikácie spomínaného ustanovenia § 39 odsek 2 písm. c)
Tr. zákona. Krajský súd ďalej upozorňuje, že aj keď pri ukladaní trestu pod dolnú zákonom stanovenú
hranicu trestnej sadzby aplikovaním ustanovenia § 39 odsek 2 písm. c) Tr. zákona nie je súd viazaný
obmedzeniami podľa § 39 odsek 3 Tr. zákona, naďalej je potrebné ukladať, pri zohľadnení mimoriadnych

okolností prípadu, trest v súlade so zásadami ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Aj keď krajský
súd nevylučuje možnosť aplikácie tohto ustanovenia pri ukladaní trestu obžalovanej, jeho použitie musí
však jednak zohľadňovať všetky zistené relevantné okolnosti a musí byť taktiež primerane odôvodnené
tak, aby odôvodnenie uloženého trestu zodpovedalo kritériu preskúmateľnosti.

Z pohľadu prokurátorom namietaného zaradenia obžalovanej na výkon trestu odňatia slobody podľa
§ 48 odsek 4 Tr. zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, krajský súd považoval aj túto
námietku v plnom rozsahu za dôvodnú, keď odôvodnenie tohto výroku je skutočne možno považovať za
nedostatočne a tak nepreskúmateľné. Okresný súd v rámci odôvodnenia bližšie nekonkretizoval, ktoré
okolnosti ho viedli k tak výraznej zmene zariadenia na výkon uloženého trestu vzhľadom na závažnosť

konania za ktoré páchateľku odsudzoval. V zmysle uvedeného ustanovenia je možné k zaradeniu
páchateľa do ústavu s iným stupňom stráženia v prípade ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho
náprava lepšie zaručená, avšak odôvodnenie súdu prvého stupňa s poukazom na výlučne na osobu
obžalovanej a neprimeranú prísnosť v prípade zaradenia do ústavu iným stupňom stráženia nemožno

považovať za dostatočné pre účely preskúmateľnosti.

Krajský súd za nesúladné so zákonom považoval taktiež prokurátorom namietané neuloženie
ochranného dohľadu obžalovanej, nakoľko v súlade s § 76 odsek 1 Tr. zákona uloženie ochrannéhodohľadu páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody je obligatórne. V prípade ak okresný súd ukladal obžalovanej za obzvlášť závažný zločin
vraždy podľa § 145 odsek 2 Tr. poriadku nepodmienečný trest odňatia slobody, musel v súlade s vyššie

uvedeným ustanovením ochranné opatrenie vo forme rozsahom primeraného ochranného dohľadu
uložiť a následne tento výrok aj primerane odôvodniť.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Úlohou prvostupňového okresného súdu bude v ďalšom konaní na hlavnom pojednávaní, vzhľadom
na krajským súdom zistené a konštatované procesné pochybenia doplniť dokazovanie v naznačenom
smere, prípadne ho aj doplniť o ďalšie dôkazy, ktorých potreba nastane v priebehu hlavného
pojednávania a následne vyhodnotiť plne v súlade s § 2 odsek 12 Tr. poriadku, s prihliadnutím na

vytýkané zásadné nedostatky krajským súdom pri hodnotení dôkazov okresným súdom a až potom
rozhodnúť v súlade so stavom veci a so zákonom.

Podľa § 327 odsek 1 Tr. poriadku súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie,

je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať
úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil, prípadne ho aj doplniť o ďalšie dôkazy, ktorých
potreba nastane na hlavnom pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.