Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224010060
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8224010060.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Lucie Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej na neverejnom zasadnutí konanom 09.04.2024, v trestnej
veci proti obvinenému ml. A. B. a spol. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona
a iné, o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 12T/6/2024 zo dňa
21.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov uznesením podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku obžalobu prokurátora
Okresnej prokuratúry v Bardejove č. Pv 276/23/7701-14 zo dňa 30.01.2024 podanú na obvinených:
1./ ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX, 2./ ml. C. A., nar. XX.XX.XXXX, 3./ ml. D. E., nar. XX.XX.XXXX, 4./
ml. B. E., nar. XX.XX.XXXX, 5./ ml. B. B., nar. XX.XX.XXXX, 6./ ml. F. G., nar. XX.XX.XXXX a 7./ ml.

H. E., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že

-obvinenímladistvíA.B.,C.A.,D.E.,B.E.,B.B.,F.D.,H.E.popredchádzajúcejdohodedňa29.06.2023
v čase okolo 01.00 hod. prišli ku večierke u Terezky, ktorá sa nachádza na ul. Zákutie 77 v obci Zborov,
kde kovovým páčidlom vypáčili vstupnú mrežu a dvere do prevádzky večierky z ktorej odcudzili 4ks

vodka jemná 40% o objeme 11, 4ks vodka jemná 40% o objeme 0,51, Iks vodka amundsen o objeme
0,71, Iks slivovica o objeme 0,71, 4ks tabak 30g Golden Gate červené, 7ks krabičiek cigariet Winston
červené krátke, 3ks krabičiek cigariet West červené krátke, 10 ks Horaliek, lOks Milý, 4ks Toffiffe, 3ks
Layc Maxx, 20ks pivo Šariš 12°, 20ks pivo Smädný Mních, 2ks prepraviek na pivo, čím takto svojím
konaním spôsobili škodu pre I. G., narodenú XX.XX.XXXX, trvalé bytom J., K. L. XXX/X, okr. M. vo výške
206,44,- Eur na odcudzených veciach a 60,- Eur na poškodení zariadenia,

odmietol a vrátil vec prokurátorovi.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal prokurátor sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že hoci sa
príslušník PZ nijako s návrhom na doplnenie skráteného vyšetrovania nevysporiadal, nejde podľa jeho
názoru o také závažné procesné pochybenie, ktoré by malo viesť súd k odmietnutiu obžaloby a vrátenie

veci prokurátorovi. Prokurátor poukázal tiež na skutočnosť, že obžaloba bola podaná na siedmich
obvinených, pričom obhajca Mgr. Peter Baran navrhol doplniť vyšetrovanie znaleckým dokazovaním vo
vzťahu iba k jednému z nich, pričom tento návrh je nedôvodný. K miestu narodenia obvinených, resp.
absencia tohto údaja, nemá podľa prokurátora za následok, že by obvinení mohli byť zamenení za iné
osoby, keďže sú identifikovaní dátumom narodenia. Ku škode uvedenej v obžalobe vo výške 206,44
eur, a to bez zmeny rozsahu týchto vecí, prokurátor uviedol, že ide o pisársku chybu, ktorá nemôže byť

dôvodom na odmietnutie obžaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby krajský súd
zrušil napadnuté uznesenie a uložil okresnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť.Krajský súd v Prešove, ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti, ktorá bola podaná oprávnenou
osobou včas, preskúmal podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého

uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku
a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Okresný súd svoj záver o postupe podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku oprel o zistenie,
že v predmetnej trestnej veci nebolo rozhodnuté o návrhu obhajcu na vykonanie ďalších dôkazov, čím

došlo k závažnému procesnému pochybeniu orgánov činných v trestnom konaní. Uvedené procesné
pochybenie malo, podľa názoru okresného súdu, za následok zásadné porušenie práva obvineného na
obhajobu. Okresný súd poukázal na záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 23.01.2024,
z ktorého vyplýva, že obhajca obvinených Mgr. Peter Baran navrhol doplniť vyšetrovanie znaleckým
dokazovaním vo vzťahu k ml. F. G. za účelom zistenia, či menovaný obvinený bol spôsobilý posúdiť
protiprávnosť konania a ovládať svoje konanie. Z uvedeného záznamu a ani z obsahu spisu nevyplýva,

že by bolo o návrhu obhajcu rozhodnuté. Poverený príslušník PZ ešte v ten istý deň podal prokurátorovi
návrh na podanie obžaloby, no ani z tohto návrhu nevyplýva odôvodnenie príslušníka PZ, prečo
nevyhovel návrhu obhajcu na vykonanie ďalších dôkazov a to aj napriek tomu, že ide o obligatórnu
náležitosť návrhu na podanie obžaloby v zmysle citovaného § 209 ods. 1 Trestného poriadku.

Okrem vyššie uvedeného procesného pochybenia, okresný súd zistil aj ďalšie pochybenia v prípravnom
konaní aj v samotnej obžalobe. Okrem skutočnosti, že obžaloba neobsahuje náležitosť podľa § 235
písm. b/ Trestného poriadku, a to miesto narodenia obvinených, obsahuje aj viacero chýb v písaní –
napr. označenie jednotky objemu (liter) je namiesto značky „l“ označovaná číslicou 1 a naopak číslica
1 (pri vyznačovaní kusov tovaru) je označovaná ako „I“, čo mohlo byť spôsobené aj voľbou typu písma

v textovom editore pri písaní obžaloby, no spôsobuje to neprehľadnosť a nedostatočnú určitosť (a tým
aj zrozumiteľnosť) textu skutkovej vety. To isté platí napr. aj pri označení tovaru, ktorý by podľa obsahu
spisu mal byť keks zn. Mila ako „IOks Milý“ a chyba je aj pri kvalifikácii skutku, kde je namiesto slova
„spoločným“ uvedené slovo „poločným“. Okresný súd konštatoval, že ide len o chyby v písaní, ktoré
je možné opraviť, avšak vzhľadom na skutočnosť, že súd obžalobu odmieta a vracia vec prokurátorovi,

považoval za potrebné na to upozorniť.

Okresný súd tiež poukázal aj na rozdielnu výšku škody uvedenú v uznesení o vznesení obvinenia, kde
bola vyčíslená na sumu 196,22 eur, pričom v obžalobe bola škoda vyčíslená už na sumu 206,44 eur,
a to bez zmeny rozsahu týchto vecí. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, aby bola táto škoda nejakým

spôsobomobjektivizovaná.Podľanázoruokresnéhosúdu,pokiaľsúzazmenouvýškyspôsobenejškody
(z pôvodných 196,22 eur na 206,44 eur) zistenia, že obvinení si predmetným skutkom mali prisvojiť aj
ďalšie veci, ktoré neboli za hrnuté do skutkovej vety v uznesení o vznesení obvinenia, nie je zrejmé,
prečo neboli tieto veci zahrnuté do skutkovej vety obžaloby a ani to, či boli obvinení vypočutí aj ohľadom
týchto vecí, a teda, či aj v tom smere nebolo porušené ich právo na obhajobu (právo vyjadriť sa k skutku).

Podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku, ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie
za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie,
umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej
osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie

vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom
musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods.1, obvineného a obhajcu upozorní policajt
na práva podľa prvej vety najmenej tri dni vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na
doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za
potrebný.

Podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku, po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania policajt
predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne
podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných
anavrhovanýchdôkazovaodôvodnenie,prečonevyhovelnávrhomnavykonanieďalšíchdôkazovalebo

odmietol predložené dôkazy. So spisom predloží aj očíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak to ich
povaha umožňuje.Podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov, preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu

odmietneavráti vecprokurátorovi,akzistízávažnéprocesnéchyby,najmäporušenieprávana
obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli
poskytnuté nezákonné benefity.

Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti zistil, že zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu
zo dňa 23.01.2024 vyplýva, že tohto úkonu sa zúčastnil obhajca obvinených Mgr. Peter Baran, ktorý
po preštudovaní spisu navrhol doplniť vyšetrovanie znaleckým dokazovaním vo vzťahu k ml. F. G. za
účelom zistenia, či tento bol spôsobilý posúdiť protiprávnosť svojho konania a ovládať svoje konanie.
Obhajca návrh odôvodnil jednak zdravotným stavom obvineného, na ktorý poukázala matka obvineného
B. D. pri svojom výsluchu, ako aj skutočnosťou, že ide o mladistvú osobu, ktorej účasť na trestnom čine

spočívala len v tom, že dával pozor, pričom sa do večierky nevlámal.

Správne poukázal okresný súd na to, že z uvedeného záznamu a ani z obsahu spisu nevyplýva, aby
bolo o návrhu obhajcu rozhodnuté a uvedené nevyplýva ani z návrhu povereného príslušníka na podanie
obžaloby.

Na základe prieskumnej povinnosti krajský súd tiež zistil, že z výpovede svedkyne B. D., matky
obvineného ml. F. G., z prípravného konania vyplýva, že jej syn má spomalený vývin, od troch rokov
navštevuje so synom neurologičku B. A., ktorá jej odporučila podanie návrhu na pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony, čo doposiaľ neurobila. Každý polrok navštevuje so synom pedopsychiatričku.

Svedkyňa zároveň uviedla, že toho času jej syn žiadne lieky neužíva, prestal užívať lieky na ukľudnenie,
lebo sa hanbil pred kamarátmi.

K námietke prokurátora, že skutočnosť, že sa poverený príslušník s návrhom na doplnenie dokazovania
nijako nevysporiadal, nie je takým závažným procesným pochybením, ktoré by malo viesť k odmietnutiu

obžaloba a vráteniu veci do prípravného konania, krajský súd uvádza nasledovné.

Pre zisťovanie skutkového stavu veci a hodnotenie dôkazov platia v trestnom konaní zákonom
stanovené pravidlá, podľa ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný
pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov

potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného
hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v zmysle ktorej orgány činné v trestnom
konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie
procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom
konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods.
3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy SR, nachádza

svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie
práva v rôznych štádiách trestného konania.

O zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu,
hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 Trestného poriadku,

a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase reálne vykonávali úkony trestného
konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Prípadne, ak ide o iné pochybenie súdu
alebo orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorého dôjde k odňatiu alebo znemožneniu
riadneho uplatnenia procesných práv obvineného, pričom intenzita takéhoto porušenia musí dosahovať
stupeňzásadnosti,tedatakétoporušeniemusíkardinálnym,kľúčovýmspôsobomzasiahnuťdomožnosti

obvineného uplatniť jeho základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Za porušenie práva na
obhajobu ale nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní
alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného
poriadku, resp. práva podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Súd, vykonávajúci dokazovanie vo veci,nie je čo do rozsahu dokazovania viazaný návrhmi strán či ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení,
vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak
nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných,

ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur).

Možnosť preštudovať spis a podať návrh na doplnenie dokazovania sa vo vzťahu k obvinenému
považujezajedenzimanentnýchatribútovjehoobhajovacíchpráv(právanaobhajobupodľačl.50ods.3
Ústavy SR), resp. práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Právo na spravodlivý

proces implikuje pre obhajobu (resp. v konaní pred súdom aj pre obžalobu) možnosť zoznámiť
sa s pripomienkami alebo dôkazmi predloženými protistranou a vyjadriť sa k nim. Okrem toho sa
tým realizuje zásada prezumpcie neviny, ako aj zásada zákonnosti tým, že zo strany obhajoby sa
uskutočňuje previerka dodržiavania procesných predpisov.

Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Trestného

poriadku), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým
dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho
odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 208 a § 274 ods. 1 Trestného
poriadku, R 21/2010).

Ak policajt nepovažuje návrhy na doplnenie vyšetrovania za potrebné, môže ich odmietnuť, a to
neformálnym rozhodnutím, t. j. opatrením. O tomto úkone urobí policajt záznam do spisu. Obvineného
a jeho obhajcu o odmietnutí návrhu na doplnenie policajt vyrozumie písomne prípisom alebo ústne
priamo pri úkone. Nevyhovenie návrhu musí dostatočne (konzistentne a logicky) odôvodniť v návrhu
na podanie obžaloby. Nevyhovenie návrhom na doplnenie dokazovania nezakladá porušenia práva

na spravodlivý proces, resp. nie je dôvodom na odmietnutie obžaloby.

Námietku prokurátora, že obžaloba bola podaná na siedmich obvinených, pričom obhajca Mgr. Peter
Baran navrhol doplniť dokazovanie len vo vzťahu k jednému z nich, vyhodnotil krajský súd ako
nedôvodnú z nasledujúcich dôvodov. Vzhľadom k tomu, že všetci siedmi obvinení sú v konaní pred

súdom stíhaní na podklade tej istej obžaloby, a teda sa vedie spoločné konanie proti všetkým tam
uvedeným obvineným pre údajnú trestnú činnosť páchanú spoločne, je krajský súd toho názoru, že
v zmysle ustanovení Trestného poriadku nie je možné rozhodnúť o vrátení veci do prípravného konania
len vo vzťahu k jednému z obvinených, resp. na základe konštatovania, že došlo k porušeniu práva na
obhajobu len u jedného z obvinených. Zároveň je, podľa názoru krajského súdu, potrené poukázať aj

na tú skutočnosť, že rozhodnutie o navrhovanom dôkaze, môže mať zásadný význam aj pre ostatných
spoluobvinených.

Krajský súd má tak v názorovej zhode s okresným súdom za to, že v uvedenej trestnej veci bolo
porušené právo na obhajobu, keď orgán činný v trestnom konaní – príslušník PZ nerozhodol o návrhu

obhajcu na doplnenie dokazovania. Návrh obhajcu bol dostatočne odôvodnený skutočnosťami plynúcimi
z dokazovania v rámci prípravného konania, predovšetkým z výpovede matky obvineného. Krajský
súd záverom dodáva, že pre obhajobu obvineného ide o významné oprávnenia vzhľadom na dôležité
postavenie prípravného konania v slovenskom trestnom procese, ako štádia trestného konania, ktorého
úlohou je pripraviť konanie pred súdom a v ktorom sa v mnohých prípadoch zhromaždia a vykonajú

prakticky všetky dôkazy v trestnej veci.

Na základe vyššie uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ ide o ďalšie, okresným súdom vytýkané nedostatky obžaloby, krajský súd má za to, že tieto samé

o sebe nie sú dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenia veci do prípravného konania. Ide o zjavné
pisárske chyby, ktoré však vzhľadom na ich početnosť, je možné vyhodnotiť ako nedôslednosť zo strany
prokurátora podávajúceho obžalobu, nerešpektujúc ustanovenie § 235 písm. b/ Trestného poriadku.
Vzhľadom k odmietnutiu obžaloby a vráteniu veci do prípravného konania, javí sa byť vhodné venovať
týmto skutočnostiam pri podávaní obžaloby väčšiu pozornosť.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.