Uznesenie ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. august 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/130/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203581
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6622203581.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a
členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. D. E., nar. XX.XX.XXXX, pobytom A. X, B.,
t. č. F. XX, G. H., právne zastúpená: JUDr. Andrea Oroszová, advokátka so sídlom Žižkova 19, Košice,

a otec I. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom J. XX, F., právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka
so sídlom Štúrova 20, Košice, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
17P/59/2022 - 1002 zo dňa 24.04.2024 a na odvolanie otca voči uzneseniu Okresného súdu Lučenec
č. k. 17P/59/2022 - 1064 zo dňa 14.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 17P/59/2022 - 1002 zo dňa 24.04.2024 m e n í tak, že

návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 17P/59/2022 - 1064 zo dňa 14.05.2024 z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 17P/59/2022 - 1002 zo dňa 24.04.2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie 1“) Okresný
súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým rozšíril rozsah styku otca s maloletým (mal.) A. na každý párny týždeň od soboty 08.30 hod. do
nedele do 12.30 hod.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie po právnej stránke z ust. § 2 ods. 1 a 2, § 360 ods. 1
a § 361 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 324
ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

Rozhodnutie odôvodnil tým, že je potrebné pristupovať k rozšíreniu styku otca s maloletým, ktorý
bol naposledy upravený uznesením súdu prvej inštancie č. k. 17P/59/2022-559 zo dňa 10.01.2024
postupne tak, aby nedochádzalo k emočnému preťaženiu dieťaťa vplyvom odlúčenia od matky, avšak
zároveň dať otcovi priestor na rozvíjanie vzťahu so synom, a to vrátane nočného prespávania u otca.
Pokiaľ ide o matku a kolíznym opatrovníkom namietanú nepripravenosť maloletého na zotrvanie
v starostlivosti otca počas noci, mal za to, že kým maloletý neskúsil u otca tráviť čas aj počas noci,

nie je možné zistiť jeho pripravenosť, resp. nepripravenosť spať v domácnosti otca. Dal do pozornosti,
že aj tak sa bude otec zdržiavať v bezprostrednej blízkosti bydliska matky, čo mu umožňuje v prípade
nepokoja maloletého tohto vrátiť aj v nočných hodinách späť k matke tak, ako tomu bolo aj v prípade
iných zložitejších situácií. Naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnil potrebou prehlbovania
vzťahu maloletého s druhým rodičom, ako aj okolnosťou, že matka k rozšíreniu styku dobrovoľne
nepristúpi. Poznamenal, že dochádza k rozšíreniu styku z 12,5 hodín za víkend na 28 hodín, čo

podľa neho nepredstavuje razantný zásah do starostlivosti matky, ktorý by mohol ohroziť zdravý vývin
maloletého. Mal za to, že dodržiavanie času spánku a kojenie maloletého v danom štádiu konania užnepredstavuje prekážku realizácie styku otca s maloletým, a teda jeho spánkový režim sa nenaruší,
keďže v súčasnosti už uspaniu dieťaťa nepredchádza ani kojenie matkou. Uviedol, že pokiaľ matka
preukáže, že vplyvom stresu sa u maloletého psychické problémy prejavujú zvýšenou chorobnosťou,

atosprávouzvykonanéhovyšetreniaklinickejpsychologičky,budesúdprvejinštanciepostupovaťpodľa
jej odporúčania.

2. Zrušenia napadnutého uznesenia 1 sa matka domáhala návrhom zo dňa 25.04.2024, považujúc ho
za nesprávne s poukazom na lekársku správu - nález C. E. K., L., klinickej psychologičky (ďalej len

„psychologička“), v ktorom táto okrem iného neodporúčala separovať dieťa od matky s odporúčaním na
postupnú adaptáciu dieťaťa na pobyt mimo domova. Podľa matky výsledky samotného vyšetrenia nie je
možné spochybňovať, pretože ide o objektívnu správu z vyšetrenia maloletého, na ktorom boli prítomní
obaja rodičia, pričom otec osobu psychológa nenamietal. Keďže rozšírený styk so spaním neodporučil
ani kolízny opatrovník ani klinická psychologička, považovala matka za evidentné a nesporné, že
zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a potreba bezodkladnej úpravy pomerov

neboli splnené.

3. Proti napadnutému uzneseniu 1 podala matka v zákonnej lehote aj odvolanie, majúc ho za
nedostatočne odôvodnené s tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy a skutkovú
situáciu. Považovala za kontralogické, ak tento nariadil neodkladné opatrenie a súčasne uviedol, že

styk ním nariadený bude zmenený po tom, ako bude preukázaná nadmerná psychická preťaženosť
maloletého po styku s otcom prostredníctvom klinickej psychologičky. Takýto postup hodnotila ako
nebezpečný pokus najprv vystaviť mal. dieťa rozsiahlemu styku s otcom vrátane prespania bez matky
cez noc, ktoré dosiaľ toto nikdy nerealizovalo a potom čakať na reakciu dieťaťa, či sa u neho prejaví
stres, trauma, choroba a pod., resp. čakať na správu od psychologičky, ktorá sa má k rozšíreniu styku

vyjadriť z medicínskeho hľadiska. Podľa nej išlo o absurdný a nezmyselný postup, keď neboli splnené
zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za potrebné ešte ďalšie šetrenie, podľa matky nebol dôvod na
nariadenie neodkladného opatrenia, keďže styk otca s maloletým sa realizoval, a to pre neústupčivosť

otca aj v prípade choroby dieťaťa. Matka uviedla, že napadnutým uznesením 1 ide o nezdravý
a neprimeraný zásah do potrieb mal. dieťaťa vo veku 3 rokov bez hlbšieho porozumenia jeho potrebám
a emóciám. Zlepšený vzájomný vzťah otca s maloletým nepovažovala za dostatočný dôvod pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 360 a nasl. CMP. Podľa nej možno nariadiť neodkladné
opatrenie, len ak by matka odopierala otcovi styk s dieťaťom, čo už nie je daný prípad a neodkladným

opatrením nemožno rozširovať styk, keďže tento inštitút nemá nahrádzať konanie a rozhodnutie vo veci
samej. Taktiež poukázala, že od poslednej úpravy styku prešli iba tri mesiace, v rámci ktorých nedošlo
k žiadnym významným okolnostiam odôvodňujúcim zmenu doterajšej úpravy. Taktiež je podľa matky
nemysliteľné vystaviť celkom jednoznačne nepripravené dieťa na styk s prespatím pri otcovi bez matky
apotomvhraničnejsituáciihoodovzdaťvnocimatketak,akotodôvodilsúdprvejinštancierátajúcistým,

že dieťa vystaví stresovým situáciám, ktoré bude aj tak zachraňovať matka. Prístup súdu prvej inštancie
považovala za arbitrárny bez správneho a dostatočného vyhodnotenia dôkazov a bez dostatočného
a presvedčivého odôvodnenia. Navrhla napadnuté uznesenie 1 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. Uznesením č. k. 17P/59/2022 - 1064 zo dňa 14.05.2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie 2“)

súd prvej inštancie zrušil napadnuté uznesenie 1 a súčasne uložil povinnosť rodičom a maloletému
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradenskopsychologických služieb Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (ďalej len „RPPS“) u psychologičky C. A. H. v trvaní 6
mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia. Po právnej stránke ho odôvodnil § 363 CMP s tým,
že z predloženej správy psychologičky vyplynula silná emočná naviazanosť maloletého na matku,

pričom bolo odporúčané maloletého neseparovať od nej a zároveň podporovať vzťah k obom rodičom
v harmonickej atmosfére. Mal za to, že odporúčanie psychologičky postupne adaptovať dieťa na
pobyt mimo domova nedalo odpoveď na to, či je možné u maloletého započať adaptáciu na nočné
prespávanie u otca. Keďže medzičasom bol maloletý vyšetrený detským psychiatrom C. F. M. (ďalej
len „psychiatrička“) vzhľadom na jeho ťažkosti (zmena správania, výrazné úzkostné prežívanie, poruchy

spánku), ktorá neodporučila predlžovať pobyt maloletého u otca, dospel súd prvej inštancie k záveru
o zmene pomerov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie napadnutým uznesením 1 nariadené, a preto
ho zrušil.Nakoľko psychologička považovala za vhodné pokračovať v psychologickej starostlivosti v rámci
psychologického vedenia rodičov na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré rodičia s dieťaťom
navštevovali, súd prvej inštancie za účelom sledovania dieťaťa, prevencie úzkosti a podpory

vzájomnej komunikácie rodičov, vyjadriac potrebu filiálnej terapie uložil rodičom povinnosť podrobiť sa
psychologickému poradenstvu v zmysle § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine s tým, že po uplynutí
obdobia 6 mesiacov bude vyhodnotené naplnenie jeho účelu.

5. Proti napadnutému uzneseniu 2 podal otec v zákonnej lehote odvolanie, navrhujúc jeho zrušenie

a súčasne, aby odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie na postup podľa ust. § 6 ods. 1 CMP
a postúpenie veci Mestskému súdu Košice ako miestne príslušnému.
Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vydal súd, ktorý nebol miestne príslušný, zdôrazniac, že
konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je vedené od jeho začatia na miestne
nepríslušnom súde, nakoľko jediným bydliskom mal. A. určeným dohodou rodičov je adresa J. XX, F., č.
bytu 5, ktorý nadobudli rodičia do svojho podielového spoluvlastníctva 13.10.2020, kde bez akýchkoľvek

pochybností mienili viesť spolužitie a vychovať maloletého a kde si aj registrovali trvalý pobyt.
Poukázal na to, že keď matka 15.07.2022 opustila spoločnú domácnosť, najprv bývala v F., následne
bez súhlasu otca zmenila bydlisko mal. A. z F. do B., čo preukazoval komunikáciou rodičov v období 09
- 12/2022, kedy výslovne vyzval matku na návrat. Pokiaľ otec podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia na Okresnom súde Lučenec na úpravu styku s mal. A., vyplynulo to z jeho situácie, kedy

mu matka dlhodobo znemožňovala akýkoľvek styk s maloletým. Na nesúhlase so zmenou bydliska
zotrval aj v podaní zo dňa 19.04.2023. Pokiaľ sa aj súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.02.2024
námietkami otca zaoberal, selektívne vychádzal z tých listín, ktoré preukazujú otcovi snahu byť
v kontakte a zabezpečovať starostlivosť o maloletého bez ohľadu na jeho pobyt, a oddelil ich od
tých, v ktorých jednoznačne vyjadroval nesúhlas so zmenou jeho bydliska. Mal za to, že účasťou

na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie si len plnil povinnosti účastníka konania a pokiaľ sa
stretával so synom v B. a v G. H., nevyjadril svoj súhlas so zmenou jeho bydliska, ale len túžbu byť
s ním v kontakte a udržiavať s ním vzťah. Namietal, že miestnu príslušnosť má súd skúmať aj bez
námietky počas celého konania. Podľa neho ako argument nemôže slúžiť skutočnosť, že podal návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia na prvostupňovom súde, nakoľko tu sa vedie konanie vo veci

samej,pričomvšakajvtomtopoukázalnamiestnunepríslušnosťsúduprvejinštancie,naktorúupozornil
aj v podaní z 05.02.2024, na pojednávaní 12.02.2024, ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia z 25.03.2024, a teda bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vec postúpiť Mestskému súdu
Košice.
Ďalejnamietal,žesúdprvejinštanciezrušilneprávoplatnérozhodnutie,ktorébolonapadnutéodvolaním,

pričom mu žiadne ustanovenie CSP ani CMP neumožňuje obísť zákonom predvídaný postup korekcie
tohto rozhodnutia v odvolacom konaní odvolacím súdom a vylúčiť právne účinky svojho vlastného
rozhodnutia tým, že napadnuté uznesenie predtým, než by na základe riadneho opravného prostriedku
mohol jeho vecnú správnosť posúdiť odvolací súd, zruší. Skutočnosti uvádzané ako dôvody pre zrušenie
neprávoplatného uznesenia 1 boli podľa otca skutočnosťami, ktoré boli spôsobilé byť preskúmané

v odvolacom konaní a pokiaľ matka podala voči napadnutému uzneseniu 1 odvolanie, neexistoval
právom predpokladaný dôvod na rozhodnutie o zrušení napadnutého uznesenia 1.
Ďalej zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie 2 nie je v najlepšom záujme maloletého, nakoľko sa ním
zasiahlo nielen do práva otca na výchovu a starostlivosť o jeho mal. dieťa, ale aj do práva mal. A.
na starostlivosť obidvoch rodičov a na rozvíjanie rovnocenného styku s nimi. Z obsahu napadnutého

uznesenia 2 je podľa otca zrejmé, že kľúčovým dôvodom boli dve správy z vyšetrenia mal. A., a to
psychologičky a psychiatričky, pričom predovšetkým z poslednej z nich súd prvej inštancie vyvodil,
že predlžovanie pobytu u otca by mohlo ovplyvniť jeho ďalší vývoj vzhľadom na výraznú naviazanosť
na matku. Otec mal za to, že súd prvej inštancie nevyvinul žiadnu snahu, aby návrhy matky posúdil
v kontexte s dôkazmi preukazujúcimi nerešpektovanie otca ako rodiča, hoci z doterajšieho obsahu spisu

je zrejmá neprehliadnuteľná a nespochybniteľná snaha matky ovplyvňovať existenciu a vývoj vzťahu
medzi ním a maloletým. Podľa neho tak učinila predovšetkým tým, že sa presťahovala 02.09.2022 z F.
do B., hoci od 15.07.2022 sa otec stretával s maloletým každý deň až každý tretí deň; od 11.11.2022
do 06.12.2022 mu neumožnila žiadne stretnutie. V ďalšom otec poukázal na podľa neho svojvoľné
rozhodnutie matky o tom, kedy a na ako dlho sa s maloletým stretne, vyčísliac že od 09/2022 do 12/2022

mu bolo umožnené stretnúť sa spolu na 23,5 hodiny, v roku 2023 do rozhodnutia odvolacieho súdu
dňa 29.09.2023 spolu 38,5 hodín. Tvrdil, že od nariadenia neodkladného opatrenia sa stretnutia síce
stali pravidelnými, ale matka neposkytovala otcovi žiadnu súčinnosť v tom smere, aby styk prebiehal
komfortne pre maloletého, neodpovedá na dopyty ohľadne jeho zvykov a preferencií, odovzdávamu syna na popoludňajšie stretnutie nevyspatého a unaveného, trvajúc na tom, aby jej ho vracal
v stanovenom čase, a to aj vtedy, keď maloletý zaspí.
Považoval za vylúčené, aby zdravotné problémy maloletého mali psychosomatický základ v styku

s otcom, dajúc do pozornosti prehľad jeho styku v priebehu roku 2022 a 2023, keď matka opakovane
neumožňovala otcovi styk s maloletým z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu, pričom podľa správy
pediatričky z 02.04.2024 dieťa trpí len bežnými infektami dýchacích ciest. Podľa neho matkin opis
z priebehu vyšetrenia u psychologičky je celkom zjavne hysterizujúci a nezodpovedá skutočnému
priebehu vyšetrenia. Mal za to, že správa psychologičky matku neuspokojila, a preto dieťa dala vyšetriť

u psychiatričky, a to už bez otca, aby nikto nemohol spochybniť matkinu verziu vzťahu maloletého
k otcovi. Dal do pozornosti, že lekárska správa psychiatričky okrem opisu správania maloletého ďalej už
obsahujelenreprodukciuvyjadrenímatky,pričomsúprevzatédoobjektívnehonálezu,hocipsychiatrička
objektívnenemohlapozorovaťničohľadnesprávaniamaloletéhokotcovi.Vzhľadomktomuodporúčania
o nepredlžovaní styku otca s maloletým s ohľadom na možný negatívny vplyv na ďalší psychický
vývoj maloletého nemajú podľa neho žiadnu relevanciu. Podľa otca napadnutým uznesením 2 súd

prvej inštancie rezignoval na svoju povinnosť konať v záujme maloletého, keď jeho styk s otcom vo
veku 3 rokov obmedzil na 12,5 hodiny v priebehu dvoch týždňov, a teda mu nie je možné vytvárať
a rozvíjať vzťahovú väzbu. Podľa názoru otca mal využiť všetky prostriedky, aby dôsledky správania
matky reparoval.

6. Kolízny opatrovník zotrval na svojom názore, aby maloletý nebol vystavený stresu z dôvodu odlúčenia
od rodiča, v starostlivosti ktorého sa nachádza a súčasne, aby nedošlo k úpadku vzťahu s druhým
rodičom. Odporučil, aby rodičia pokračovali v sociálnej intervencii na RPPS.

7. Podaním zo dňa 12.06.2024 matka oznámila, že C. A. H. z RPPS ani nikto v rámci ÚPSVaR

Lučenec nevykonáva filiálnu terapiu, a preto ju nebude realizovať; podľa nej nie je ani vymáhateľná,
keďže sa nenachádza vo výroku napadnutého uznesenia 2. Poukázala na to, že nie je v jej finančných
možnostiach podstupovať takúto terapiu súkromne.

8. Podaním zo dňa 16.07.2024 otec doplnil, že matka neposkytovaním mu informácií o maloletom

sa snaží udržiavať svoju dominanciu a údajné zdravotné a psychické problémy maloletého využíva
celkom zjavne v zásade v kontexte jej úsilia o obmedzenie styku s otcom na najnižšiu možnú
mieru. Poukázal na to, že napriek záveru psychologičky o nutnosti dovyšetrenia maloletého matka už
v terapii nepokračuje, ale navštívila psychiatričku, podľa správy ktorej sa maloletý upokojoval pozeraním
rozprávok v mobile. Keďže maloletému boli diagnostikované viaceré poruchy, zúčastnil sa kontrolného

vyšetrenia u psychiatričky.
Ďalej dal do pozornosti odvolaciemu súdu, že sa spolu s matkou zúčastňujú psychologického
poradenstva na RPPS u psychologičky C. H.; táto im odporučila zabezpečiť pre maloletého filiálnu
terapiu, ktorú však ona nezabezpečuje. Otec preto zabezpečil terapiu u L. B. I. v Inštitúte rodinnej
terapie, pričom o situácii matku informoval; táto si kontakt na psychologičku vypýtala, ale zatiaľ ju

nekontaktovala. Ďalej uviedol, že nijakým spôsobom nespochybňuje znepokojujúce prejavy v správaní
maloletého, konštatované psychologičkou a psychiatričkou, ale má intenzívny záujem o jeho zdravý,
emocionálny a psychický vývin a zistenie príčin znepokojujúcich prejavov v jeho správaní. Má za to, že
jehoobmedzenýstyk12,5hod.vpriebehudvochtýždňovnemôževyvolaťužuvedenéprejavysprávania.
Poukázal na to, že od trinástich mesiacov dochádzalo u maloletého k sérii nepretržitých zmien vo vzťahu

k jeho bydlisku a podľa neho takýto život nie je v jeho najlepšom záujme. Pokiaľ psychologička mala
podozrenie na neistú vzťahovú väzbu maloletého k blízkym osobám, podľa jemu dostupných informácií
neistá vzťahová väzba vzniká ako dôsledok nevhodných reakcií primárnej vzťahovej osoby na potreby
dieťaťa, v tomto prípade matky.
Taktiež za nespochybniteľný fakt považoval skutočnosť, že mal. A. používa mobilný telefón za účelom

upokojovania a je zjavne na to navyknutý. Navrhol nariadiť tiež znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológia, resp. psychiatria za účelom posúdenia osobnosti matky, otca a maloletého. Taktiež dal
do pozornosti, že matka argumentujúca v neprospech rozšírenia styku otca s maloletým separačnou
úzkosťou požiadala o prijatie maloletého do materskej školy už 28.12.2023, preto jej argumentáciu
považoval za účelovú.

Hoci nepodal odvolanie proti napadnutému uzneseniu 1, mal za to, že by mal byť jeho styk s maloletým
upravený od piatku od 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod. tak, ako navrhoval v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), preskúmal napadnuté
uznesenia súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP a § 66 CMP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

č. k. 17P/59/2022 - 1002 zo dňa 24.04.2024 (napadnuté uznesenie 1) podľa § 388 CSP zmenil tak, že
návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
č. k. 17P/59/2022 - 1064 (napadnuté uznesenie 2) zo dňa 14.05.2024 podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
d/ CSP zrušil.

10. V prejednávanej veci sa medzi účastníkmi - rodičmi vedie na súde prvej inštancie pod sp. zn.
17P/59/2022 konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A., ktoré ku dnešnému dňu
nie je ukončené. Otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.03.2024 domáhal rozšírenia
jeho styku s maloletým, ktorý bol naposledy upravený neodkladným opatrením nariadeným uznesením
súdu prvej inštancie č. k. 17P/59/2022 - 559 zo dňa 10.01.2024 tak, aby bol oprávnený stretávať sa
s maloletým v každom párnom kalendárnom týždni v čase od piatku 15.30 hod. do nedele do 18.00 hod.

Súd prvej inštancie tomuto návrhu čiastočne vyhovel napadnutým uznesením 1. Následne na základe
návrhu matky na zrušenie neodkladného opatrenia a na základe ňou podaného odvolania napadnuté
uznesenie 1 zrušil napadnutým uznesením 2, pričom súčasne uložil rodičom povinnosť podrobiť sa
psychologickému poradenstvu na RPPS v trvaní 6 mesiacov.

11. V režime ust. § 363 CMP môže byť dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia jednak zmena
pomerov, ale aj odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Z procesného
hľadiska je takýto procesný postup prípustný v nadväznosti na reálne právne účinky neodkladného
opatrenia, t. j. od vykonateľnosti uznesenia, ktorým bolo nariadené, teda aj predtým, ako toto nadobudne
právoplatnosť.

Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie §
325 ods. 1 CSP, prípadne ust. § 361 CMP alebo na odpadnutie niektorého z osobitných predpokladov,
ktoré definuje zákon pri špecifických neodkladných opatreniach (§ 365 - § 368 CMP). Odpadnutie
dôvodov môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová
hmotnoprávna situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava

z ohrozenia exekúcie.
V prípade, ak došlo k zmene pomerov, vyžaduje sa, aby táto zmena bola podstatná. Teda nie akákoľvek
zmena v pomeroch účastníkov je aj dôvodom pre zmenu/zrušenie už nariadeného neodkladného
opatrenia.
Možnosť súdu rozhodnúť o zrušení neodkladného opatrenia aj bez návrhu nevylučuje, aby aj samotný

účastník urobil procesný úkon smerujúci k jeho zrušeniu (návrh na zrušenie neodkladného opatrenia)
tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.
Právne účinky neodkladného opatrenia zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o jeho zrušení.
12. Po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel odvolací súd k záveru, podľa ktorého podmienky pre
zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného napadnutým uznesenia 1 neboli splnené. Podľa názoru

odvolacieho súdu v čase medzi vydaním napadnutého uznesenia 1 a napadnutého uznesenia 2 nedošlo
totiž k žiadnej zmene pomerov. Úzkostné prežívanie dieťaťa a naviazanosť na matku bola okolnosť
existujúca už v čase vydania napadnutého uznesenia 1, matka len túto okolnosť osvedčila novým
dôkazom, a to správou detskej psychiatričky. Došlo teda len k zmene dôkaznej situácie. Rovnako
neodpadli dôvody, pre ktoré bolo napadnutým uznesením 1 nariadené neodkladné opatrenie. Otec má

naďalejzáujemnaširšomstretávanísasosynom,pričomnadoterajšiuformustykusiužmaloletýzvykol.

13. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vyhodnotil, že matkou osvedčená nespôsobilosť maloletého na
prespávanie u otca, resp. jeho silná naviazanosť na matku a úzkostné prežívanie separácie, sú zmenou
pomerov oproti obdobiu, keď bolo nariadené neodkladné opatrenie napadnutým uznesením 1, je tento

jeho záver a rovnako aj jeho procesný postup podľa § 363 CMP, ktorým napadnuté uznesenie 1
zrušil, nesprávny. Odvolací súd konštatuje, že podmienky pre zrušenie napadnutého uznesenia 1
neboli splnené. Matkou predložené dôkazy a jej tvrdenia a námietky podané po vydaní napadnutého
uznesenia 1 však mali byť predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania pred odvolacím
súdom, ktorý by posúdil jeho vecnú správnosť/nesprávnosť. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje

dôvodnosť odvolacej námietky otca (v odvolaní proti napadnutému uzneseniu 2), podľa ktorej takýmto
postupom súd prvej inštancie obišiel zákonom predvídaný postup prieskumu napadnutého uznesenia
1 v odvolacom konaní odvolacím súdom, a to navyše za okolnosti, keď sa matka takéhoto prieskumu
domáhala aj riadne a včas podaným odvolaním. Nepatrí do právomoci súdu prvej inštancie meniťvlastné rozhodnutie (s výnimkou autoremedúry podľa § 376 CSP), pričom, ako už bolo uvedené, matkou
vznesené námietky neboli dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom k uvedenému
odvolaciemu súdu nezostalo iné ako napadnuté uznesenie 2 vo výroku I. zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.

d/ CSP, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali.

14. Následne odvolací súd na základe matkou podaného odvolania pristúpil k odvolaciemu prieskumu
napadnutého uznesenia 1, t. j. či boli splnené podmienky pre nariadenie nového neodkladného opatrenia
o rozšírení styku otca s dieťaťom.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že posledná úprava styku otca s maloletým nariadená neodkladným
opatrením zo dňa 10.01.2024 trvá a dodržiava sa, a to aj v prípade choroby maloletého; maloletý si
naň ako aj na odlúčenie od matky počas dňa zvykol. Pokiaľ súd prvej inštancie rozšírenie styku otca
s maloletým odôvodnil tým, že je potrebné dať otcovi priestor na rozvíjanie vzťahu so synom, a to
vrátane nočného prespávania u otca, nepovažuje uvedený úmysel odvolací súd za dôvod, pre ktorý
je nutné, navyše po veľmi krátkom čase (po cca troch mesiacoch) opätovne zasiahnuť do pomerov

účastníkov konania. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdil, že otec preukázal naliehavú potrebu bezodkladnej
úpravy styku jeho rozšírením o nočné prespávanie, nie je zrejmé, čo okrem preukázateľného záujmu
otca na rozšírení styku takýto postup odôvodňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu je aktuálne styk
otca s maloletým zabezpečený, a to v nevyhnutnom rozsahu so zohľadnením veku dieťaťa, ako aj
skutočnosti, že otec nebýva v mieste bydliska maloletého. Na nedostatok bezodkladnej potreby úpravy

pomerov poukazovala i matka tak v návrhu na zrušenie napadnutého uznesenia 1, ako aj v odvolaní voči
tomuto rozhodnutiu. S jej odvolacími námietkami sa odvolací súd v zásade stotožňuje, resp. dáva jej za
pravdu, že nedošlo k žiadnym významným okolnostiam, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy nariadenú
neodkladným opatrením zo dňa 10.01.2024. Odvolací súd preto situáciu nevyhodnotil ako naliehavú
a ani podmienky pre nariadenie nového neodkladného opatrenia o úprave styku otca s maloletým za

splnené.
15. Navyše odvolací súd konštatuje, že v čase vydania napadnutého uznesenia 1 nemal súd prvej
inštancie osvedčenú ani pripravenosť maloletého na zotrvanie v starostlivosti otca počas noci, ktorú
okolnosť namietala tak matka ako aj kolízny opatrovník. Rovnako nemal osvedčené, že je otec
plne spôsobilý zabezpečiť nepretržitú starostlivosť o tak malé dieťa počas dvoch dní, najmä keď

z doterajšieho priebehu výkonu práva styku vyplynulo, že otec v prípade kritickej situácie s maloletým
kontaktuje matku. Naopak, odvolací súd mal za to, že matka správou detskej psychiatričky osvedčila
nepripravenosť maloletého na prespávanie u otca, ktorá okolnosť je vzhľadom na vek dieťaťa a jeho
naviazanosť na matku prirodzená.

16. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie 1 ako vecne nesprávne zmenil
tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Má za to, že stretávanie otca
s maloletým je zabezpečené dostatočne v nevyhnutnej miere a nie je na mieste tento režim meniť
ďalším neodkladným opatrením už po niekoľkých mesiacoch od poslednej úpravy styku. V záujme
maloletého dieťaťa je, aby súd prvej inštancie v súlade s čl. 5 ods. 2 CMP čím skôr rozhodol vo veci

samej, po vykonaní dôkladného dokazovania, a tak naplnil právo účastníkov na včasné rozhodnutie
vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje rodičov, že podávaním návrhov na nariadenie
neodkladného opatrenia a prípadných následných opravných prostriedkov sami predlžujú konanie
a spôsobujú zbytočné prieťahy.

17. Čo sa týka výchovného opatrenia nariadeného výrokom II. napadnutého uznesenia 2, a to uloženej
povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu na RPPS, aj v tejto časti odvolací súd napadnuté
uznesenie 2 podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, konštatujúc, že nebola osvedčená naliehavosť
zásahu do pomerov účastníkov konania. Hoci z predložených správ psychologičky a psychiatričky
vyplývajú ťažkosti dieťaťa (porucha správania, úzkosť, nočná hrôza) a rodičom bolo odporúčané

vyhľadanie psychologickej starostlivosti a pomoci, uvedené samo o sebe nie je dôvodom pre nariadenie
takejto pomoci/terapie neodkladným opatrením. Z dosiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia
vyhľadávajú psychiatrickú či psychologickú pomoc pre dieťa a aj sami sa dobrovoľne zúčastňovali
poradenstva na RPPS. Súčasne z uvedených správ nevyplýva taká závažnosť/naliehavosť situácie,
ktorá by vyžadovala bezodkladný zásah súdu. Aj v tomto prípade teda podmienky pre nariadenie

neodkladného opatrenia neboli splnené.

18. Navyše, podľa názoru odvolacieho súdu je rozhodnutie súd prvej inštancie v tejto časti aj predčasné,
keď účastníkov zaviazal (aj keď len v odôvodnení) na absolvovanie filiálnej terapie u konkrétnehopracovníka RPPS ÚPSVaR Lučenec, pričom si vopred nezistil, či táto osoba má na vedenie takejto
terapiepríslušnévzdelanie(spôsobilosť).Súduprvejinštancieničnebráni,abyvďalšomkonaníuvedené
okolnosti preskúmal a prípadné výchovné opatrenie nariadil rozhodnutím vo veci samej.

19. Pre úplnosť odvolací súd k námietke otca o miestnej nepríslušnosti súdu prvej inštancie konať vo veci
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností dodáva, že odvolací súd nie je oprávnený v tomto štádiu
konania dávať príkazy súdu prvej inštancie, či má (resp. nemá) postúpiť vec inému súdu; uvedené je na
uvážení súdu prvej inštancie. Krajský súd v Žiline ako nadriadený súd rozhoduje o miestnej príslušnosti

len v prípadoch predpokladaných ust. § 6 ods. 2 CMP a § 112 ods. 2 CMP, t. j. v prípadoch, keď súd,
ktorému vec bola postúpená resp. prenesená, s takýmto postupom nesúhlasí.

20. V prejednávanej veci je zákonná sudkyňa názoru, podľa ktorého Okresný súd Lučenec je miestne
príslušnýnaprejednanievecioúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmal.A.atátopríslušnosť

trvá. Neprihliadnutie na námietku miestnej nepríslušnosť je pritom povinná odôvodniť v rozhodnutí,
ktorým sa konanie skončí; námietka nepríslušnosti súdu prvej inštancie môže byť následne preskúmaná
v rámci odvolacieho konania vedeného na základe odvolania podaného proti konečnému rozhodnutiu.

21. O prípadných nárokoch tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí (§ 58 CMP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu, na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).