Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 7Csp/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123302715
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123302715.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: 365.bank, a.s.,

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o.,
Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému: G. N., nar. X.X.XXXX, N. - F., o
zaplatenie 14 449,78 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 14 449,78 eur, úrok 6 912,09 eur, úrok z omeškania 5%
ročne zo sumy 14 449,78 eur od 26.07.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
165,76 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov
konaniarozhodnesúdpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy 14 449,78
euristiny,úrokuzomeškaniavovýške6921,09eur,úrokuzomeškania5%ročnezosumy 14449,78eur
od 26.7.2022 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 165,76 eur ako aj náhrady
trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.11.2020 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným
menom: Poštová banka, a.s.) so žalovanou stranou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe

Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 15
000 eur. Žalovaná strana načerpala úver dňa 12.11.2020. Žalobca zároveň vyhlásil, že pri poskytovaní
úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o úvere (ako aj po uzavretí
zmluvy o úvere) si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá Zákon o spotrebiteľských úveroch
a súvisiace právne predpisy (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o bankách a pod.).
Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne

splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú
stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže
žalovaná strana úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25.7.2022 a
požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Pre úplnosť uvádzame, že podľa
§ 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach
v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony sa premlčacie lehoty predlžujú o 76 kalendárnych dní (t.j. 35 dní

za obdobie od 27.3.2020 - 30.4.2020 a 41 dní za obdobie od 19.1.2021 do 28.2.2021). Žalovaná
strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 1 618,40 € z čoho pripadlo na: istinu 550,22 €, úroky
873,94 €, poplatky a poistné 194,24 €. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového
informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskoršíchpredpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 14 449,78 € [15 000 € (výška poskytnutého úveru) - 550,22
€ (platby žalovanej strany započítané na istinu pred zosplatnením úveru)]. Žalobca si uplatnil nárok na
zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou

Najvyššieho súdu SR (čl. 2 ods. 2 CSP; bližšie časť III.). Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaná
strana zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 7 786,03 € [celkové náklady 24 514,03
€ - istina 15 000 € - poistné 1 728 € (96 mesiacov x 18 €)]. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky
predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 6 912,09 € (7 786,03 € - 873,94 €). Žalobca si
zároveň uplatnil neuhradené poistné vo výške 129,76 € a poplatky vo výške 36 €, ktoré predstavujú

reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej
strane). Tento nárok si žalobca uplatnil ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“. Žalobca si
uplatnil zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca
teda nepožadoval zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi
vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Veriteľ týmto v zmysle § 3 ods. 4 zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní vyhlásil, že o identifikovanej pohľadávke účtuje v uvedenom

rozsahu vo svojom účtovníctve. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané
žalovanej strane na korešpondenčnú adresu, prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú v zmluve o
úvere. Všetky písomnosti zo strany žalobcu (banky), vrátane spomínanej predžalobnej výzvy, zasielanej
prostredníctvom advokáta žalobca, boli žalovanej strane riadne doručené v súlade so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, ako aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020 sp.

zn. 5 Cdo 36/2020, publikovaným v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 4/2021 (právna veta):
„Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj
dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi
sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.“. Žalobca zároveň
upozorňuje na aktuálne rozhodnutia (rôznych senátov) Najvyššieho súdu SR k aplikácii § 53 ods. 9

OZ v obdobných spotrebiteľských sporoch: 4Cdo/132/2021: „(...) aplikácia osobitného ustanovenia § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch vylučuje uplatnenie pravidla podľa druhej
vety § 103 Občianskeho zákonníka. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, pri premlčaní práva dodávateľa na zaplatenie celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§
565 Občianskeho zákonníka) sa začiatok plynutia premlčacej doby spravuje všeobecným ustanovením

§ 101 Občianskeho zákonníka.“ (ods. 26). Totožne aj 4Cdo/140/2021. 7Cdo/268/2020: „Najvyšší súd
po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec predostiera, že „Podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od
splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok
v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť

prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula
tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na
súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka)“ (ods. 24). 5Cdo/224/2021: „V kontexte uvedeného
najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu

(a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu
plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.
Dovolaním napadnuté rozhodnutie tak spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1
CSP). Z uvedených dôvodov preto dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods.
1 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd

zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 2 v spojení s § 450
CSP).“ (ods.29). R 5/2021: „Po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží
úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“. Odpoveď
na otázku, či má veriteľ právo na zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia,
a to aj za obdobie po splatnosti úveru dal Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 16.6.2020 sp. zn. 5 Cdo

42/2020 podľa ktorého: „Dovolací súd dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako
cenu peňazí.“ (ods. 24 odôvodnenia). Totožne aj uznesenie NS SR zo dňa 30.6.2020 sp. zn. 2 Cdo
115/2019. K nastolenej právnej otázke sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 30.7.2019 sp.
zn. 6 Cdo 113/2018, keď uviedol, že: „(...) v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení

dlhu nároku na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho
dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom uvádza,
že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v
lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadnenahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ
čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej
sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na

bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a
úrokov z omeškania.“ a mnohé ďalšie rozhodnutia NS SR (rôznych senátov) - 1 Cdo 94/2019, 1 Cdo
208/2019, 2 Cdo 115/2019, 3 Cdo 113/2019, 5 Cdo 42/2020, 7 Cdo 111/2019, 7 Cdo 307/2019, 8 Cdo
125/2018. Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 476/2012 nezaoberal prípustnosťou
paralelného úročenia istiny úverovej pohľadávky popri úrokoch z omeškania, ale namietaným porušením

základných práv konkrétnej sťažovateľky. Ústavný súd SR nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli
k rozhodnutiu vo veci samej. Právne závery všeobecných súdov môžu byť predmetom kontroly zo
strany ústavného súdu vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo
slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00). V uvedenom prípade takáto

situácia nenastala, pričom Ústavný súd uviedol, že: „Ústavný súd poukazuje na to, že podľa ústavy je
systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,
pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a
slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne. Z toho vyplýva, že ústavný
súd zásadne nemá právomoc rozhodovať o návrhoch, o ktorých je oprávnený podľa platných právnych

predpisovrozhodovaťiný(všeobecný)súd,t.j.právomocústavnéhosúdujesubsidiárna.Ústavnýsúdvo
svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej
zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (I.
ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Za porušenie základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy
účastníkakonania,pretoniejemožnépovažovaťnevyhovenienávrhuvkonanípredvšeobecnýmsúdom
za porušenie tohto práva (I. ÚS 3/97).“.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol dňa 16.5.2023 platobným rozkazom č. 10Up/745/2023,
ktorýmžalobevyhovelvcelomrozsahu.Platobnýrozkaznebolomožnédoručiťžalovanémudovlastných

rúk a žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde, preto Okresný súd Banská Bystrica
v zmysle § 10ods. 3 resp. v zmysle § 14 ods. 3 Zák. č . 307/2016 Zb. postúpil vec Okresnému súdu
Bratislava I ako súdu miestne príslušnému.
4. Mestský súd Bratislava IV ako nástupca Okresného súdu Bratislava I nariadil vo veci pojednávanie.
Žalovaný sa na nariadené pojednávanie riadne dostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil ani

nepožiadal o odročenie, súd preto konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Žiadosť o spotrebiteľský úver
zo dňa 12.11.2020, Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.11.2020 č. XXXXXXXXXX spolu s
obchodnými podmienkami, VOP a sadzobníkom, aktuálny stav úveru, predžalobná výzva na plnenie
zo dňa 23.2.2023 , upozornenie - výzva na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 27.6.2022,výzva

na úhradu dlžnej sumy z dňa 25.7.2022, všeobecné obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,
sadzobníkpoplatkovprefyzickéosobyaďalšímilistinnýmidôkazmi,nazákladektorých zistilnasledujúci
skutkový a právny stav veci: Dňa 12.11.2020 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným
menom:Poštovábanka,a.s.)sožalovanoustranouzmluvuoúvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„Úverová
zmluva“). Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) žalovanej strane
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 15 000 EUR. Žalovaná strana načerpala úver dňa 12.11.2020 .
Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne
splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú
stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže

žalovaná strana úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 25.7.2022 a
požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žalovaná strana do zosplatnenia
uhradila na úver sumu 1 618,40 € z čoho pripadlo na: istinu 550,22 €, úroky 873,94 €, poplatky a poistné
194,24 €. vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov.
Istina pohľadávky tak predstavuje 14 449,78 € [15 000 € (výška poskytnutého úveru) - 550,22 € (platby

žalovanej strany započítané na istinu pred zosplatnením úveru)] Žalobca si uplatnil nárok na zvyšnú časť
neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu SR (čl. 2 ods. 2 CSP; bližšie časť III.). Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaná strana zaplatiť
predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 7 786,03 € [celkové náklady 24 514,03 € - istina15 000 € - poistné 1 728 € (96 mesiacov x 18 €)]. Vzhľadom na doteraz zaplatené úroky predstavujú
nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 6 912,09 € (7 786,03 € - 873,94 €). Žalobca si zároveň uplatnil
neuhradené poistné vo výške 129,76 € a poplatky vo výške 36 €, ktoré predstavujú reálne náklady

spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane). Tento nárok
si žalobca uplatnil ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ . Žalobca si uplatnil tiež zákonné
úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., a to iba zo sumy nesplatenej istiny úveru. Žalobca nepožadoval
zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Žalobca žalovaného vyzval k úhrade dlžnej sumy listom zo dňa

25.7.2022 Žalovaný cez túto výzvu svoju povinnosť nesplnil a dlžná suma nebola uhradená.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažná prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka ,od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonnom alebo na základe zákona.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia
zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
11. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba

bola podaná dôvodne. Je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako spotrebiteľovi úver a žalovaný bol
povinný žalobcovi poskytnutý úver vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským
úverom (úroky a poplatky) v dohodnutých splátkach. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver
riadneavčas,pretožalobcavyzvalžalovanéhonabezodkladnésplatenieúveruarozhodolopredčasnej

splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému je teda dôvodná, preto súd žalobe vyhovel a
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
14. Žalovaný nezaplatil úver riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s plnením peňažného
záväzku.Žalobcažiadalúhraduúrokuzomeškaniavovýškestanovenejvšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi (zákonný úrok z omeškania), súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy z nezaplatenej istiny podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z v znení účinnom podľa prvého dňa omeškania dlžníka.
15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §255 ods.1CSP, keď žalobca mal vo
veci plný úspech, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.