Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723200750
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8723200750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
trvalý pobyt D. XXXX/XX, B., proti žalovanému A. D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt E. XX, právne
zastúpenému: JUDr. Juraj Lukáč, advokát so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42
421 152, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 20C/16/2023-147 zo dňa 31.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti výroku VI.

II. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch I., II., III., IV., a V.

III. Z r u š u j erozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku VI. a v súvisiacom výroku o
trovách konania VIII. a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

IV. Z r u š u j e rozsudok vo výroku VII.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým

rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 20C/16/2023-160 zo dňa 31.10.2023 rozhodol:
,,I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.812,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 12,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 65,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 45,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 45,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne od 27.2.2023 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

VI. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.VII. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným
uznesením.

VIII. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 58,40 %, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.“

2. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, 3, § 444, § 446, § 449 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť

a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov.

3. Rozsudok odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že dňa 11.02.2021 došlo medzi stranami sporu

k fyzickému konfliktu, pričom žalovaný po vyprovokovaní žalobcom chytil žalobcu za bundu v oblasti
krku, pričom napriek jedno či dvojsekundovom trvaní útoku bola žalobcovi spôsobená zlomenina štítnej
chrupky. Po výsluchu znalca F. D. G. B.. nárok na náhradu škody za stanovené bodové ohodnotenie
a lieky napokon žalovaný uznal. Nakoľko absentoval návrh zo strany žalobcu, nepostupoval v zmysle
ust. § 282 CSP a pri uznaných nárokoch postupoval rovnako, ako keby nedošlo k popretiu skutkových

tvrdení žalobcu v tejto časti. Spornými sa tak stali len ostatné nároky uplatnené žalobcom, a to cestovné
náklady súvisiace s návštevou Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku vo výške 65,17 eur,
cestovné náklady na úkony trestného konania vedeného Úradom inšpekčnej služby, útvar inšpekcie,
odbor inšpekčnej služby Východ vo výške 45,05 eur a náhrada za pracovnú neschopnosť žalobcu od
11.02.2021 do 27.08.2021 vrátane (198 dní) vo výške 566,11 eur.

4. Žalobca si v zmysle ust. § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnil náhradu nákladov spojených
s liečením. V súvislosti s absolvovaním lekárskych úkonov si uplatnil nárok na zaplatenie cestovných
nákladov súvisiacich s návštevou Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku vo výške 65,17 eur.
Čo sa týka jednotlivých lekárskych úkonov, neprisvedčil námietke žalovaného, že vyšetrenia boli

nedôvodné, nakoľko voľba ošetrujúceho lekára je slobodnou voľbou žalobcu a nemožno ho v tomto
smere obmedzovať a nútiť ho nechať sa ošetrovať u lekárov, ktorí sami uvedené vyšetrenia pracoviskom
s vyššou odbornosťou odporúčali. Uvedený nárok tak považoval za dôvodný a preukázaný.

5. Čo sa týka nároku na náhradu cestovného v súvislosti s účasťou žalobcu na úkonoch trestného

konania vedeného Úradom inšpekčnej služby, útvar inšpekcie, odbor inšpekčnej služby Východ,
cestovnénákladysúvisiacesúkonmitrestnéhokonaniasižalobcauplatnilvovýške45,05eur.Námietka,
že uvedené nároky si mal žalobca uplatniť v trestnom konaní neobstojí, nakoľko v zmysle § 46 ods. 1
Trestnéhoporiadkupoškodený(žalobca)máprávouplatniťnároknanáhraduškodyapodľaods.3jetiež
oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto

škodu. Predmetná vec však neskončila rozsudkom súdu a nemožno konštatovať, že nárok poškodeného
zanikol z akéhokoľvek dôvodu. Z obsahu disciplinárneho spisu je zrejmé, že žalobca sa zúčastnil úkonov
tak, ako si ich uplatnil v tomto konaní, pričom neuplatnenie si nároku v trestnom konaní nekladie
prekážku pre uplatnenie si nároku v konaní občianskoprávnom. Iná situácia je v obrátenom vzťahu, kedy
uplatnenie si nároku a jeho právoplatné priznanie v občianskoprávnom konaní je prekážkou priznania

tohto nároku v trestnom konaní. Aj tento nárok považoval za dôvodný a preukázaný.

6. Posledným nárokom uplatneným žalobcom bol nárok za stratu na zárobku. Nakoľko v dôsledku úrazu
sa stal žalobca práceneschopným od 11.02.2021 do 27.08.2021 vrátane (198 dní), uplatnil si nárok vo
výške 566,11 eur, ktorý odôvodnil tým, že nakoľko žalobca v roku 2020 zarobil 7.478,55 eur, za jeden

pracovný deň jeho priemerný zárobok predstavoval sumu 29,795 eur. Žalovaný namietol primeranosť
trvania pracovnej neschopnosti žalobcu. S prihliadnutím na výsledky znaleckého dokazovania prisvedčil
námietke žalovaného, nakoľko znalec F. D. G., B. sa opakovane vyjadril, že primeraná dĺžka trvania
pracovnej neschopnosti v prípade zlomeniny štítnej chrupky je 14 dní, nakoľko žalobca nepracuje ako
hlasový profesionál. Poukázal na to, že už pri prepustení z ORL oddelenia Nemocnice Poprad, a.s.

dňa 19.02.2021 nie je v odporučení žiadne, bežný život limitujúce opatrenie, okrem textu: ,,chrániť
krk pred nárazom a úderom" a vzhľadom na dokumentované, postupne sa zlepšujúce lokálne nálezy
z konzultácie v ÚVN Ružomberok pracovnú neschopnosť bolo možné ukončiť po kontrole na ORL
ambulancii dňa 26.02.2021 a ďalšie predlžovanie pracovnej neschopnosti sa, podľa znalca, dápovažovať za tendenciu ku agravácii. Agraváciou sa myslí čiastočná simulácia - predstieranie, že
pociťované príznaky určitej choroby sú horšie a závažnejšie než v skutočnosti. Za takýchto okolností
nemožno konštatovať dôvodnosť uplatneného nároku za dobu po 26.02.2021, a to predovšetkým s

prihliadnutím na obsah lekárskej správy D. D. H. zo dňa 26.2.2021, ktorý konštatuje, že žalobcovi
bol diagnostikovaný akútny zápal hrtana. Súvis so zlomeninou štítnej chrupky pritom nie je uvádzaný,
a preto nie je vylúčené, že zdravotné problémy a súvisiaca pracovná neschopnosť po 26.02.2021
nesúvisela práve s týmto novo diagnostikovaným ochorením. Z uvedeného dôvodu žalobu v časti
nároku prevyšujúceho obdobie od 11.02.2021 do 26.02.2021 zamietol. Pokiaľ za 198 dní pracovnej

neschopnosti si žalobca uplatnil nárok vo výške 566,11 eur, nárok za 16 dní pracovnej neschopnosti
predstavuje sumu 45,74 eur (566,11:198*16). Uvedenú sumu žalobcovi priznal ako náhradu ušlého
zárobku a vo zvyšku nárok zamietol.

7. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj príslušné zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s § 3
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o

päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Takto je určená výška v žalobe uplatňovaného úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne od 27.02.2023 do zaplatenia.

8. O náhrade trov štátu rozhodol podľa § 256 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 253 CSP a § 470 ods. 2

CSP. Trovy konania štátu pozostávajú z odmeny vyplatenej znalcovi a zaviazal na ich náhradu v konaní
prevažne neúspešného žalovaného. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 CSP a s prihliadnutím
na pomer úspechu žalobcu 79,20 % a úspechu žalovaného 20,80 % priznal žalobcovi náhradu trov v
rozsahu 58,40 %.

9. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, proti všetkým výrokom, z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d/, g/ a f/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
zamietol alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

10. Podstata obrany žalovaného v konaní spočíva v skutkových tvrdeniach, že žalobcovi pri incidente

dňa 11.02.2021 nevzniklo poranenie, ktoré bolo predmetom lekárskeho ošetrovania a liečenia žalobcu
od 16.02.2021 do 27.08.2021. Žalovaný teda v rámci svojej obrany popieral existenciu kauzálneho
nexu - t. j. priamej príčinnej súvislosti predstavujúcej základný predpoklad pre uplatnenie nároku, ktorú
rozporoval predložením viacerých dôkazov a skutkových tvrdení vyplývajúcich z lekárskych správ a
znaleckého posudku D. H. G., B.. Za prvý dôkaz vyvracajúci základný predpoklad uplatneného nároku

v podobe uplatnených nákladov žalovaný považuje lekársku správu zo dňa 11.02.2021 o 8:29, teda
bezprostredne krátko po incidente, z ktorej záverov vyplýva, že žalobca utrpel zranenie, ktoré bolo
ošetrujúcim lekárom diagnostikované ako contusio colli (pomliaždenie hrdla) a nie zlomenina štítnej
chrupky. Aj následné vyšetrenie odborníčkou na otorinolaryngologickom oddelení o 9:45 hod. D. I. E.
potvrdilo iba povrchové poranenie inej časti krku: odrenina a iné a bližšie neurčené povrchové poranenia

hrdla: iné. Z následne predkladaných lekárskych správ potom vyplýva, že nález v podobe zlomeniny
štítnej chrupky bol žalobcovi diagnostikovaný až 16.02.2021 o 8:29 hod., t. j. po uplynutí 5 kalendárnych
dní odo dňa incidentu so žalovaným. Uvedený časový rozostúp znamená, že v priebehu tohto časového
obdobia si žalobca mohol spôsobiť zranenie akýmkoľvek iným spôsobom (sám alebo prostredníctvom
inej osoby). Skutočnosť absencie priamej príčinnej súvislosti v konaní potvrdil aj znalecký posudok

č. 7/2021 D. H. G., B., ktorý na strane 7 v závere svojho posudku konštatuje, že: ,,Hospitalizácia
na ORL oddelení nemocnice v Poprade bola indikovaná až na 5.deň po úraze, ako neodkladné
prijatie, čo nezodpovedá lokálnemu nálezu pri prijatí a dá sa klasifikovať ako diferenciálne diagnostická
hospitalizácia." Zo záveru znaleckého posudku tak vyplýva, že zákonný predpoklad existencie priamej
príčinnej súvislosti medzi poranením žalobcu nie je daný. Snahe žalobcu umelo pripojiť ďalšie poranenia

na vrub incidentu zo dňa 11.02.2021 zodpovedá aj odpoveď znalca na stanovenie dĺžky liečenia
na strane 9 posudku, z ktorého je zrejmé, že sa u žalobcu vyskytla v súvislosti s dobou liečenia
agravácia, čo znamená predstieranie chorobných príznakov a zdravotných ťažkostí, simulácia a
zámerné zveličovanie zdravotných problémov. Na základe uvedených argumentov dospel žalovaný k
názoru, že preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom zdravotných ťažkostí

u žalobcu nie je vo vzťahu k následkom ktoré nastali po 5 dňoch od incidentu preukázané, práve naopak
možno z objektívnych okolností konštatovať, že je lekárskymi správami zo dňa incidentu 11.02.2021 a
znaleckého posudku D. H. G., B. toto tvrdenie vyvrátené.11. Následne však v priebehu konania na pojednávaní dňa 20.10.2023 došlo k odborno - technickému
zvratu, kedy predvolaný znalec D. H. G., B. na otázku právneho zástupcu zmenil jeden zo záverov
vyplývajúci zo znaleckého posudku, keď konštatoval existenciu priamej súvislosti medzi incidentom zo

dňa 11.02.2021 a poranením, ktoré mu bolo diferenciálne diagnostikované až 16.02.2021 (teda 5 dní
neskôr). Tento nový a v znaleckom posudku nezachytený záver znalec vo výpovedi oprel o záver
lekárskej správy D. E. zo dňa 11.02.2021 o 09:45 hod, z ktorého znalec konštatoval zlomeninu štítnej
chrupky už v čase predmetného ošetrenia. Vzhľadom ku skutočnosti, že išlo o posledné pojednávanie,
na ktorom sa vyjadrila odborne spôsobilá osoba, neostalo strane žalovaného nič iné, než na základe

takejto informácie uplatnený nárok žalobcu v uvedenej časti uznať. Žalovaný totiž nepredpokladal, že by
výpoveď odborne spôsobilej osoby mohla byť v akomkoľvek smere nepresná, či dokonca nepravdivá.
Nakoľko sa však následne dozvedel, že v uvedenej časti znalec pri svojom vypočutí neuviedol pravdivú
ani úplnú informáciu, pričom táto informácia je zásadnou informáciou preukazujúcou, resp. vylučujúcou
splnenie základnej podmienky priznania uplatneného nároku - priamej príčinnej súvislosti, vzhliada
žalovaný v uvedenej skutočnosti naplnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho v ust. § 365 ods. 1

písm. d/, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a
zároveň naplnenie odvolacieho dôvodu spočívajúceho v ust. § 365 ods. 1 písm. g/, že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Nepravdivá, resp. pravdu skresľujúca výpoveď znalca D.
H. G., B., k existencii priamej príčinnej súvislosti medzi incidentom zo dňa 11.02.2021 a poranením

diagnostikovaným dňa 16.02.2021 (5 dní neskôr) je preto vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, z dôvodu nesprávneho konštatovania splnenia zákonných predpokladov pre
priznanie nároku na náhradu uplatnenej škody.

12. Skutkový stav, ktorý súd zistil na podklade ústnej výpovede znalca D. H. G., B. neobstojí,

pretože okrem žalovaným spomenutým trom objektívnym dôkazom vyvracajúcim existenciu priamej
príčinnej súvislosti s uplatneným nárokom, žalovaný zistil a predložil ďalší objektívny dôkaz, na základe
ktorého možno zmeňujúce tvrdenie inak konzistentnej výpovede znalca preukázať ako nepravdivé.
Tým dôkazom je vyvrátenie logického úsudku znalca dôkazom opaku (argumentum a contrario), kedy
preukázaním možnosti vzniku poranenia zisteného D. E. aj iným spôsobom, než tým ktorý uviedol

znalec, možno vyvrátiť odbornosť a správnosť záveru, ktorý znalec na pojednávaní dňa 20.10.2023
prezentoval ako jediný možný.

13. Vo verejne dostupných zdrojoch, ktoré sa nachádzajú napr. na stránke https://is.muni.cz/elportal/
estud/pedf/is09/orl/web/index.html, ktorá slúži ako základový materiál pre študentov Univerzity v Brne

totiž vyplýva, že v rámci porúch hlasu môže dôjsť k vzniku hematómu izolovaného iba na hlasivky,
ktorý je spôsobený väčšinou hlasovou námahou, premáhaním hlasu v zápalovom teréne (akútna či
chronická laryngitída). Tento etiologický popis poruchy totiž tvrdenie znalca, že by nález hematómu
laryngis dňa 11.02.2023 mal byť jednoznačným dôkazom o existencii zlomeniny vyvracia a preukazuje,
že znalec v odpovedi na otázku právneho zástupcu viac ochraňoval závery posudku než poskytoval

súdu pravdivé a vierohodné tvrdenia. Z existencie poruchy hlasiviek je zrejmé, že sa hematóm laryngis
mohol v krku žalobcu nachádzať v čase vyšetrenia dňa 11.02.2021 z dôvodu, že predtým vo vyššej
miere kričal, čo vyplýva aj z videozáznamu a zlomenina štítnej chrupky v čase vyšetrenia naozaj
neexistovala, čo navyše podporne preukazuje aj palpačne negatívny záver vyšetrenia doktorky E.
(pozn.palpačnenegatívny-privyšetreníkrkudotykomnabolestivýchmiestachdoktorkanezistilažiadne

pohyby úlomku). Odpoveď znalca bola v uvedenej časti zavádzajúca napriek jednoznačnosti otázky
právneho zástupcu, pretože napriek existencii hematómu na krku bez opuchu nie je tento jednoznačným
dôkazom existencie zlomeniny štítnej chrupky. Na podklade predloženého objektívneho zistenia je
preukázaná chybovosť tvrdenia znalca vo vzťahu k naplneniu zákonného znaku príčinnej súvislosti,
pretože pokiaľ jestvuje viacero možností, ktoré mohli spôsobiť existenciu hematómu v krku žalobcu,

nemožno potom odborne a jednoznačne uviesť, že toto poranenie preukazuje existenciu zlomeniny už
dňa 11.02.2021.

14. Zodpovednosť za vzniknutú škodu môže byť založená len na jasnej kauzálnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody. Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za škodu totiž

nemožno zamieňať príčinnú súvislosť so súvislosťou časovou. Žalovaný odmieta niesť zodpovednosť
za prepojenie incidentu z 11.02.2021 s následkami konštatovanými dňa 16.02.2023, z dôvodu zásadnej
okolnosti narúšajúcej vierohodnosť výpovede znalca, ktorá je objektívne determinovaná tým, že znalec
kauzálny nexus nikde vo svojom posudku nekonštatoval a dokonca v ňom sám tvrdil opak, tým, žetvrdenie znalca bolo odprezentované ako náhla zmena na pojednávaní, hoci tvrdenia znalca v jeho
doterajšej výpovedi boli vo vzťahu k uvedenému záveru vyslovene protichodné, tým, že pre svoje
tvrdenie znalec vo svojej výpovedi neuviedol žiadne odborné argumenty a zrejme sa nad dopadom

svojho konštatovania ani veľmi nezamyslel, tým, že jeho zmenenému záveru odporuje zvyšná časť
lekárskej správy s palpačne negatívnym nálezom, ktorý znalec nevedel vysvetliť a samozrejme aj
predchádzajúca lekárska správa z 11.02.2021 o 8:45 hod. Na základe uvedených skutočností a
absencie dostatočných dôkazov, ktoré by preukázali priamu súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalovaného a zlomeninou štítnej chrupky, zodpovednosť nie je dostatočne preukázaná.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný na pojednávaní dňa 20.10.2023
uznal dôvodnosť žaloby v časti škody žalobcu vyčíslenej znaleckým posudkom a nákladov na
medikamenty. Žalovaný výpoveď súdneho znalca vyhodnotil ako správnu. Súdny znalec sa pri výsluchu
vyjadril, že zranenie žalobcu jednoznačne súvisí so skutkom zo dňa 11.02.2021 a iné tvrdenia sú
podľa znalca nereálne. Poukázal na neodborný svojvoľný výklad žalovaného z medicíny, na ktorý nemá

žalovaný odborné vzdelanie. Z kamerových záznamov z miesta skutku ani iných dôkazov nevyplýva,
aby žalobca kričal.

16. Žalovaný v odvolacej replike namietal, aby sa dobrovoľne priznal k ublíženiu žalobcovi na zdraví.
Súdny znalec sa mohol mýliť alebo prehliadať dôležité skutočnosti, najmä za situácie, ak skutočnosť,

ktorámalabyťusvedčujúcimprvkomnevyplývalazpísomnejverziejehoposudku,alevzniklaažvzávere
ústneho prednesu znalca na pojednávaní, ktorý si nemal čas znalec premyslieť ani správnym spôsobom
sformulovať.

17. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/

CSP, proti výrokom VI. a VIII. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec
vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie alebo aby ho zmenil tak, aby priznal žalobcovi zostatok úroku
z omeškania (8 % - 5 %), priznal žalobcovi zostatok uplatneného nároku na náhradu škody (566,11 eur
- 45,74 eur) a priznal žalobcovi náhradu zostatku trov konania (100 % - 58,40 %).

18. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil číselnú sadzbu zákonných úrokov z omeškania vo
výške 5 %. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 28.11.2023 informovalo žalobcu, že
zákonná výška úroku z omeškania pre občianskoprávne vzťahy je od 27.02.2023 vo výške 8,0 %.

19. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie priznal náhradu straty na zárobku v nesprávnej výške. Podľa

žaloby si žalobca uplatnil stratu na zárobku vo výške 566,11 Eur, za 14 + 5 dní, teda celkovo za 19 dní.
V 43. bode rozsudku súd nesprávne určil stratu na zárobku z dôvodu, že nesprávne vypočítal stratu
na zárobku za jeden deň (ako sumu uplatneného nároku 566,11 eur (za 19 dní) delená počtom 198
dní celkovej pracovnej neschopnosti žalobcu). Žalobca určil v žalobe výpočtom správne výšku straty na
zárobku za jeden deň v sume 29,795 eur (ako zárobok za celý rok delený počtom pracovných dní v roku,

teda 7.478,55 eur : 251 dní). Súd však nesprávnym výpočtom za použitia nesprávnej dennej straty na
zárobku dospel k nesprávnej výške 45,74 eur nároku žalobcu. Pri použití správnej výšky dennej sadzby
straty na zárobku by bol priznal celkovú stratu vo výške (29,795 eur za deň krát 16 dní). Žalobca o.i.
požadoval náhradu škody za 19 dní. Súd však neprávne určil nielen dennú sadzbu straty na zárobku
žalobcu, nesprávne vyhodnotil aj počet dní, za ktoré stratu na zárobku priznal. Nesprávne určil 16 dní

straty na zárobku, nakoľko opomenul, stratu na zárobku v časti straty na zárobku za dni z dôvodu
dostavenia sa žalobcu k lekármi určenému vyšetreniu v zdravotníckom zariadení (Ústredná vojenská
nemocnicavRužomberku)adostaveniasažalobcukvyšetrovaciemuorgánu(Úraduinšpekčnejslužbyv
Košiciach)vstanovenýchtermínoch.Nietpochýb,žestratanazárobku(škoda)žalobcovivznikla,pričom
je právne irelevantné, či škoda žalobcovi vznikla alebo nevznikla počas trvania práceneschopnosti.

Predmetná škoda je zároveň z obdobia trvania PN žalobcu. Znalec stanovil dobu hojenia zlomeniny
žalobcu na 6 - 8 týždňov. Nemá logiku, že súd priznal cestovné (pohonné hmoty), avšak už opomenul
škodu v časti straty na zárobku za čas spojený s cestovaním (čas transportu, čas zdravotníckeho úkonu,
čas vyšetrovacieho úkonu a čas transportu späť). Je nepochybné, že škodu bolo potrebné vyčísliť a
priznať v rozsahu 19 dní krát 29,795 eur straty na zárobku za deň, čo predstavuje sumu uplatnenú

žalobou, sumu 566,11 eur.

20. Žalobca preukázal, že súd prvej inštancie mal vyhovieť podanej žalobe v plnom rozsahu, teda sa
nemožno stotožniť so 47. bodom rozsudku, úspechom žalobcu v rozsahu 58,40 %, ktorý je vyčíslenýnesprávne. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Priznanie trov konania
žalobcovi, ktorý bol poškodený na zdraví v menšom rozsahu ako 100 %, by bolo aj v rozpore s
dobrými mravmi, morálnymi princípmi už minimálne z pohľadu, že žalobca si uplatnil škodu iba za 19

dní, hoc bol pre svoj zdravotný stav a liečebný režim určený lekármi špecialistami práceneschopný
celkom 198 dní, počas ktorých nemohol vykonávať pracovnú zárobkovú činnosť. Taktiež by bolo v
rozpore so spravodlivým usporiadaním súdneho sporu, ak by súd priznal náhradu trov konania strane
žalovanému, ktorá škodu spôsobila trestnou činnosťou alebo inou deliktuálnou zodpovednosťou v
súvislosti s ublížením na zdraví žalobcovi. Taktiež v zmysle judikatúry nemožno od iných osôb očakávať

zhovievavosť k žalovanému, ktorý sa dopustil protiprávnej činnosti proti zdraviu a pritom mal príkladne
rešpektovať zákony štátu ako sa k tomu zaviazal zložením sľubu.

21. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na ním uplatnený opravný prostriedok, v
ktorom namieta dôvodnosť priznaného nároku s poukazom na agraváciu žalobcu a skutočnosť, že k
jeho hospitalizácii došlo až po piatich dňoch odo dňa incidentu. Keďže úroky z omeškania predstavujú

príslušenstvouplatnenéhonároku,jezrejmé,žezdôvodupopretiaopodstatnenostizákladuuplatneného
nároku nemohol žalobcovi vzniknúť ani legitímny nárok na príslušenstvo s týmto nárokom spojené.
Považuje uplatnený nárok stratu na zárobku za nedôvodný, pretože nebolo preukázané, že by žalobcovi
vzniklo poranenie, ktoré by si okrem ambulantného ošetrenia vyžiadalo aj jeho pracovnú neschopnosť.
Do výpočtu dní pracovnej neschopnosti nie je možné zahrnúť dni, kedy bol žalobca účelovo na

vyšetrení, ani dni, kedy si v rámci predvolania príslušného orgánu činného v trestnom konaní plnil svoju
občiansku povinnosť. Žalobca sa bez opory v ust. § 255 a nasl. CSP domáha priznania väčšieho
rozsahu trov konania, než svojho procesného úspechu.

22. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že žalovaný sa vyjadruje k odborným otázkam lekárskej vedy,

na ktoré nemá vzdelanie ani spôsobilosť. S poškodením zdravia žalobcu sa vyporiadal súdny znalec
a vyčíslil ujmu na zdraví žalobcu s čím sa stotožnil aj súd. So závermi znaleckého skúmania sa na
pojednávaniach plne stotožnil aj žalovaný.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
protiktorémuje odvolanie prípustné (§ 355 ods.1CSP), preskúmal rozsudok súduprvejinštancieako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 31.05.2024 a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného nie je dôvodné. Odvolanie žalobcu vyhodnotil ako dôvodné.

24. Žalovaný podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku. Podľa § 359 CSP odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výrokom VI. rozsudku bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá. Týmto výrokom bolo rozhodnuté v prospech žalovaného. Z uvedeného

dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku VI. napadnutého rozsudku odmietol podľa § 386
písm. b/ CSP, lebo bolo podané neoprávnenou osobou.

25. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným a žalobcom tvrdených

vád rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), g), f) a h) CSP, vychádzajúc pritom z
konkrétnych dôvodov ako ich vymedzili odvolatelia v podanom odvolaní.

26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

27. Predmetom konania je náhrada škody na zdraví spôsobená žalobcovi žalovaným dňa 11.02.2021,

kedy došlo medzi stranami sporu k fyzickému konfliktu, pričom žalovaný po vyprovokovaní žalobcom
stlačil žalobcu v oblasti krku, čím žalobcovi spôsobil zlomeninu štítnej chrupky.28. Žalobca si titulom náhrady škody na zdraví uplatnil náhradu za bolesť, náklady spojené s liečením,
a to za nákup liekov a cestovné náklady v súvislosti s návštevou zdravotníckeho zariadenia a za účasť
na úkonoch trestného konania a náhradu straty na zárobku.

29. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel v časti jednotlivých náhrad okrem náhrady straty
na zárobku.

30. Tak ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, predpokladmi vzniku

zodpovednosti nahradiť škodu sú: protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a
škodou a zavinenie (ktoré sa prezumuje, poškodený ho nemusí preukazovať). Protiprávnosť spočíva aj
v tom, že konaním bolo porušené určité právo alebo záujem chránený zákonom (zdravie). Protiprávnym
je tak samotné poškodenie zdravia. Nebolo v konaní sporné, že dňa 11.02.2021 došlo k fyzickému
napadnutiu žalobcu žalovaným. Žalobca si škodu na zdraví spôsobenú žalovaným uplatnil, vyčíslil
a preukázal v podanej žalobe. Táto škoda na zdraví predstavuje v zmysle Občianskeho zákonníka

náhradu za bolesť (§ 444), náklady spojené s liečením (§ 449 ods. 1) a náhradu straty na zárobku (§
445). Súd po zistení škody a zistení protiprávneho úkonu žalobcu, s ktorým sa spája zodpovednosť,
zisťoval existenciu príčinnej súvislosti protiprávnosti a škody. Zisťoval, či táto okolnosť skutočne vznik
škody spôsobila, či by škodlivý následok nebol nastal, aj bez tejto príčiny. Súd prvej inštancie správne
konštatoval splnenie všetkých zákonných predpokladov povinnosti nahradiť škodu, vrátane príčinnej

súvislosti.

31. Žalovaný popieral existenciu príčinnej súvislosti, teda že žalobcovi pri incidente dňa 11.2.2021
nevzniklo poranenie, ktoré bolo predmetom lekárskeho ošetrovania a liečenia žalobcu od 16.02.2021
do 27.08.2021.

32. Žalovaný namietal príčinnú súvislosť z lekárskych správ v deň incidentu zo dňa 11.02.2021 D. D.
F., lekára úrazovej chirurgie a D. I. E., otorinolaryngologičky. Až dňa 16.02.2021, po uplynutí piatich
kalendárnych dní odo dňa incidentu, bol žalobcovi diagnostikovaný nález zlomenina štítnej chrupky.

33. S uvedenými námietkami žalovaného sa vysporiadal súdny znalec na pojednávaní dňa 20.10.2023,
kedy bol vypočutý a ktorý konštatoval, že keď v deň úrazu mal žalobca zakrvácanie do oblasti chrupky,
čo je zachytené v lekárskej správe zo dňa 11.02.2021, tak jednoznačne úraz zlomenina štítnej chrupky
nastal dňa 11.02.2021.

34. V bode 6. odvolania žalovaný uviedol, že absenciu príčinnej súvislosti potvrdil aj znalecký posudok
č. 7/2021 F. D. H. G., B., poukazuje na záver posudku, stranu 7, kde sa uvádza: ,,Hospitalizácia
na ORL oddelení nemocnice v Poprade bola indikovaná až na 5. deň po úraze ako neodkladné
prijatie, čo nezodpovedá lokálnemu nálezu pri prijatí a dá sa klasifikovať ako diferenciálne diagnostická
hospitalizácia“.

35. Ani z tohto konštatovania znalca nemožno mať za to, aby spochybňovalo príčinnú súvislosť medzi
úrazom a jeho následkom v podobe zlomeniny štítnej chrupky. Ide o jednu vetu vytrhnutú z kontextu,
v ktorej časti znalec popisuje zranenia spôsobené žalobcovi dňa 11.02.2021 a hodnotí charakter úrazu
ako mierneho stupňa nevyžadujúci si hospitalizáciu. V žiadnom prípade nevyplýva z tejto vety ani

celého znaleckého posudku, aby znalec spochybňoval mechanizmus vzniku zranenia žalobcu v spojení
s incidentom dňa 11.02.2021. Naopak znalec na prvú položenú otázku v znaleckom posudku, aké
zranenia boli spôsobené poškodenému žalobcovi v súvislosti s udalosťou dňa 11.02.2021 odpovedá, že
poškodenýutrpelzranenie–zlomeninuľavéhohornéhorohuštítnejchrupky.Znalecprivýsluchuviackrát
uviedol, že pri hospitalizácii žalobcu došlo k dodiferencovaniu rozsahu, žalobcovi bolo realizované CT

vyšetrenie a iné, bol definitívne urobený záver.

36. Pokiaľ ide o agraváciu žalobcu, táto bola znalcom konštatovaná iba vo vzťahu k dĺžke liečenia a nie
k následku v podobe zlomeniny štítnej chrupky. Zo znaleckého posudku a výsluchu znalca vyplýva, že
zlomenina štítnej chrupky žalobcu bola následkom incidentu zo dňa 11.02.2021. Žalobca utrpel počas

interpersonálneho konfliktu, zlomeninu ľavého horného rohu štítnej chrupky so schodíkovitou deviáciou
úlomku. Úraz patrí do skupiny tupých poranení hrtana a bol spôsobený inou osobou, ktorá hmatom a
neprimeranou silou svojimi rukami stlačila oblasť krku, kde sa nachádza štítna chrupka. Vo vnútri hrtanaúrazom vzniklo zakrvácanie pod sliznicu (hematóm) a opuch hruškového zálivu vľavo, pričom nastalo
mierne zhoršenie reči následkom porušenia funkcie hlasivkových svalov.

37. Na pojednávaní dňa 20.10.2023 znalec nezmenil záver znaleckého posudku. Už v znaleckom
posudku č. 7/2021 F. D. H. G., B. v závere na otázku č. 1 aké zranenia boli spôsobené žalobcovi
v súvislosti s udalosťou dňa 11.02.2021 odpovedal, že utrpel zlomeninu ľavého horného rohu štítnej
chrupky.

38. Napriek tomu, že išlo o posledné pojednávanie, na ktorom bol znalec vypočutý, žalovaný mohol
navrhnúť doplniť dokazovanie, avšak nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, mal právo sa
vyjadriť k výsluchu znalca a právo záverečnej reči, kde mohol vzniesť námietky k výsluchu znalca, jeho
záverom.

39. Žalovaný videl vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to

nesprávne konštatovanie splnenia zákonných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu uplatnenej
škody, v nepravdivej, resp. pravdu skresľujúcej výpovedi znalca, k existencii priamej príčinnej súvislosti
medzi incidentom zo dňa 11.02.2021 a poranením diagnostikovaným dňa 16.02.2021 (5 dní neskôr).

40. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

41. Existenciu príčinnej súvislosti medzi incidentom a poranením, znalec nie je oprávnený hodnotiť.
Vyriešenie tejto otázky nemožno uložiť znalcovi, ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých

súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza. Len súd je oprávnený konštatovať príčinnú súvislosť
medzi poškodením zdravia a škodou.

42. Aby bola výpoveď znalca nepravdivá, resp. pravdu skresľujúca, nebolo v konaní preukázané.

43. Pokiaľ žalovaný poukazuje na materiál pre študentov Univerzity v Brne nachádzajúci sa na webe
a snaží sa vyvrátiť odbornosť a správnosť záveru znalca, tak takýmto všeobecným materiálom bez
akéhokoľvek vzťahu k prejednávanej veci, nie je možné prelomiť závery odborne spôsobilej osoby,
znalca, ktorý vypracoval posudok a vypovedal ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu. Žalovaný
nemá odborné vzdelanie, aby mohol spochybniť závery znalca v odborných otázkach, keď v odvolaní

uvažuje o vzniku poranenia žalobcu. Pokiaľ žalovaný závery znalca mienil spochybniť, mal tak učiniť
odborne spôsobilou osobou, odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom odborne spôsobilej
osoby.

44. K námietkam žalovaného v bode 22. odvolania odvolací súd uvádza, že znalec nie je oprávnený

konštatovať kauzálny nexus a ani o ňom v znaleckom posudku znalec netvrdil opak (žalovaný neuviedol,
kde konkrétne v znaleckom posudku sa takéto tvrdenie znalca nachádza). K žalovaným tvrdenej náhlej
zmene tvrdenia znalca na pojednávaní a údajným protichodným záverom v posudku a na pojednávaní
pri výsluchu sa odvolací súd vyjadril už vyššie. K palpačne negatívnemu nálezu dňa 11.02.2021 znalec
vysvetlil, že je otázne, kde pohmatom siahla lekárka, ak zatlačila dole, nemusela tušiť, že je tam

zlomenina, nemohla identifikovať zlomeninu, videla úraz.

45. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, nedostatočnosť doteraz zisteného skutkového
stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami, je potrebné vnímať v spojitosti s ust.
§ 366 písm. d/ CSP, z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť len vtedy, ak ich v konaní

pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. Žalovaný mohol v konaní pred súdom
prvej inštancie použiť všetky prostriedky procesnej obrany, ktorými odôvodňuje svoje odvolanie. Bol
oboznámený so znaleckým posudkom, bol prítomný na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý znalec,
mal možnosť sa vyjadriť k vykonanému dôkazu, nemal ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

46. Žalovaný namietal aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, teda že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento dôvod zrejme
smeroval k príčinnej súvislosti, čo usudzuje odvolací súd z obsahu odvolania, keďže výslovne to
žalovaný neuviedol. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnymkonaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Nebolo v konaní preukázané, aby bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť ako napadnutie žalobcu žalovaným dňa 11.02.2021, kedy by
prípadne zodpovednosť za škodu nevznikla. Žalovaného námietky zostali iba v rovine dohadov, nebola

preukázaná žiadna iná okolnosť, ktorá by spôsobila poškodenie zdravia žalobcu.

47. Z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolanie žalovaného ako nedôvodné.

48. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.

49. Obsah práva na spravodlivý proces je široký a predstavuje predovšetkým právo na prístup k súdu,
právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so

všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Každé dielčie porušenie práva na spravodlivý súdny
proces je potrebné hodnotiť v kontexte celého konania. O naplnenie odvolacieho dôvodu pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Odvolací súd nezistil porušenie žiadneho z čiastkových práv na spravodlivý proces.

50. Žalobca si uplatnil v žalobe úrok z omeškania vo výške 5 %. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi
výšku úrokov z omeškania 5 % tak ako požadoval v žalobe. Avšak žalobca už v replike dňa 30.04.2023
navrhol aktualizovať zákonnú výšku úroku z omeškania, pretože sa ustálil skutkový stav veci, súd doručil
žalobu žalovanému dňa 27.02.2023 a dochádzalo k zmene zákonnej úrokovej sadzby. Na pojednávaní

dňa 20.10.2023 žalobca opätovne žiadal aplikovať správnu sadzbu úrokov z omeškania na uplatnený
nárok. Súd prvej inštancie sa návrhom žalobcu nezaoberal, nevysporiadal sa s ním ani v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že žalobca navrhoval priznať úroky z omeškania vo vyššej
výške ako v žalobe, pôjde o zmenu žaloby podľa § 140 ods. 1 CSP. Prvoinštančný súd mal vyzvať
žalobcu, aby kvalifikovaným spôsobom (podaním) uviedol, v akej výške si uplatňuje úroky z omeškania,

keďže z jeho následných podaní to nebolo zrejmé. V tomto procesnom postupe súdu prvej inštancie
vzhliadol odvolací súd odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. V ďalšom konaní ak žalobca
zmení žalobu a prvoinštančný súd pripustí zmenu žaloby, súd prvej inštancie rozhodne aj o zmenenej
zostávajúcej časti úrokov z omeškania.

51. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP žalobca nekonkretizoval, neuviedol aký navrhnutý
dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie nevykonal. Na pojednávaní
dňa 20.10.2023 žalobca pred vyhlásením dokazovania za skončené, nemal návrhy na doplnenie
dokazovania. Preto je táto odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

52. Žalobca v časti nároku straty na zárobku v žalobe uviedol, že v dôsledku fyzického útoku žalovaného
a zranení sa stal práceneschopným od 11.02.2021 do 27.08.2021 vrátane (198 dní). V roku 2020 zarobil
7 478,55 eur, teda za jeden pracovný deň jeho priemerný zárobok predstavoval sumu 29,795 eur (pri
251 pracovných dňoch v roku 2020). Uplatnil si stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo
výške 566,11 eur.

53. Na pojednávaní konanom dňa 26.09.2023 žalobca uviedol, že nepravdivé je tvrdenie žalovaného,
že si uplatňuje stratu na zárobku za obdobie 11.02. až 27.08.2021. Zo žaloby vyplýva, že si uplatňuje
ušlú mzdu za prvých 14 dní plus 5 dní, ktoré strávil cestovaním niekoľko stoviek kilometrov do Ústrednej
vojenskej nemocnice Ružomberok, čakaním a samotným úkonom vyšetrenia. Každá jedna cesta do

nemocnice trvala okolo 10 hodín, za ktoré si uplatnil náhradu škody za jeden pracovný deň, to je celkovo
4x. Za dva úkony pred DUIS v Košiciach si uplatnil stratu na zárobku za jeden pracovný deň, nakoľko
úkonom strávil okolo 6 hodín.

54. Súd prvej inštancie pri nároku straty na zárobku žalobu v časti nároku prevyšujúceho obdobie od

11.02.2021 do 26.02.2021 zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ za 198 dní pracovnej
neschopnosti si žalobca uplatnil nárok vo výške 566,11 eur, nárok za 16 dní pracovnej neschopnosti
predstavuje sumu 45,74 eur (566,11:198*16). Uvedenú sumu žalobcovi priznal ako náhradu ušlého
zárobku a vo zvyšku nárok zamietol.55. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca určil priemerný zárobok za jeden pracovný deň 29,795 eur. Zo žaloby
sa možno domnievať, keďže to žalobca neuviedol, že si uplatnil náhradu straty na zárobku za 198 dní

trvania práceneschopnosti, čo by však nekorešpondovalo s výškou uplatnenej náhrady v žalobe 566,11
eur. (198 x 29,795 eur nerovná sa 566,11 eur). Na pojednávaní však žalobca upresnil, že si uplatňuje
nárok za 14 dní práceneschopnosti a ďalších 5 dní, z toho 4 dní za vyšetrenia v nemocnici a jeden
deň pred DUIS v Košiciach.

56. Vzhľadom na upresnenie nároku na pojednávaní, nesprávne vychádzal súd prvej inštancie z
priemerného denného zárobku žalobcu. Podľa žalobcu za jeden pracovný deň jeho priemerný zárobok
predstavoval sumu 29,795 eur. Pokiaľ prvoinštančný súd priznal žalobcovi náhradu straty na zárobku
za 16 dní počas pracovnej neschopnosti, nebola by to suma vo výške 45,74 eur, ale 476,72 eur.

57. S poukazom na upresnenie nároku žalobcu na pojednávaní, je odôvodnenie rozsudku súdu prvej

inštancie v časti nároku straty na zárobku aj nepreskúmateľné z dôvodu, že súd sa nezaoberal nárokom
žalobcu za ďalšie dní, 4 dní za vyšetrenia v nemocnici a jeden deň za účasť na vyšetrovacích úkonoch.
Ak prvoinštančný súd neprizná náhradu za tieto dní, je povinný rozhodnutie náležite odôvodniť a
vysvetliť, prečo za tieto dní náhradu nepriznal, a to aj napriek poukazu na závery znalca a jeho
konštatovanie,žepráceneschopnosť bolomožnéukončiťpokontrolenaORLambulanciidňa26.2.2021.

Napriek takémuto záveru znalca, je potrebné sa zaoberať tým, či nie je možné priznať žalobcovi náhradu
aj za dni účasti na lekárskom ošetrení a z akého dôvodu. Uvedené platí aj o účasti na vyšetrovacom
úkone, je potrebné odôvodniť z akého dôvodu náhradu nie je možné žalobcovi priznať.

58. Odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti nesprávne (neaktuálne) uvedené znenie ust. §

446 Občianskeho zákonníka v odôvodnení rozsudku. V čase vzniku škody na zdraví a ani v súčasnosti,
nebolo a ani nie je účinné znenie uvádzané v napadnutom rozsudku. V tejto časti rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza aj z neprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne právne posúdenie veci
prestavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na zistený skutkový stav súd aplikoval nesprávnu právnu
normu.

59. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením
súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV. a V. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, keďže odvolanie
žalovaného nebolo dôvodné a vo výroku VI. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
podľa § 391 ods. 1 CSP.

60. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VI., ktorým žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol, zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania medzi stranami sporu a podľa §
396 ods. 3 CSP o náhrade trov konania aj odvolacieho rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

61.OdvolacísúdmuselzrušiťajvýrokVII.onáhradetrovštátu, pretožeštátupočaskonaniažiadnetrovy
konania nevznikli. Žalovaný dňa 05.10.2023 zložil na účet prvoinštančného súdu preddavok vo výške
350 eur na trovy dôkazu – výsluch znalca. Uznesením zo dňa 20.11.2023 bola znalcovi priznaná odmena
a náhrada hotových výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 20.10.2023 vo výške 154,34 eur. Bola

upravená učtáreň súdu prvej inštancie na vyplatenie priznaného znalečného z preddavku zloženého
žalovaným. Z uvedeného je zrejmé, že štátu žiadne trovy konania, ktoré by mu mal nahradiť žalovaný,
nevznikli. Dokonca je ešte potrebné žalovanému vrátiť zvyšok preddavku. Odvolací súd preto zrušil
predmetný výrok rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP, pretože dôvody na
vydanie rozhodnutia v tejto časti neexistovali.

62. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).