Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010656
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423010656.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudkýň

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovaného A. B. a spol., pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného
zákonaainé,oodvolaniachobžalovanéhoA.B.,C.B.aOkresnéhoprokurátoravNovýchZámkoch,proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08.02.2024 sp. zn. 3T/60/2023, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 17.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok súdu

I. stupňa vo výroku o treste ohľadne obžalovaného A. B..
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému
A. B., nar. XX.XX.XXXX v D. E., trvale bytom D. E.,
prechodne bytom D. E., D. F. X, t. č. od
15.03.2024 vo výkone trestu v inej trestnej veci v Ústave na

výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra,

u k l a d á :

Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36
písmeno k/, písmeno l/, písmeno n/ Trestného zákona a priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 písmeno
h/, písmeno m/ Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a § 42
odsek 1 Trestného zákona a § 41 odsek 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere

40 (štyridsať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený mu skorším trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/69/2023 zo dňa 12.12.2023, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

II.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora a obžalovaného C. B. z a m i e t a j ú, pretože
nie sú dôvodné. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len súd I. stupňa) boli obžalovaní A. B.
a C. B. (ďalej len obžalovaní) uznaní vinnými zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák.

k § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. e/ Tr. zák., ktorých sa dopustili na tom skutkovom základe, že:
po predchádzajúcej vzájomnej dohode a podľa vyjadrenia obžalovaných, súc pod vplyvom drogy pervitín
a obžalovaný C. B. aj pod vplyvom alkoholu, dňa XX.XX.XXXX v čase od 06.30 h do 08.30 h potom,
čo sa na G. H. v D. E. v priestoroch tam sa nachádzajúceho pohostinstva zoznámili s poškodeným I.
J., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, čo využili a pod

zámienkou predaja mu lacných cigariet ho vylákali von zo G. H. v D. E., odišli s ním smerom zo G. H. v
D. E. do parku H., prešli po J. ulici a následne cez most, za mostom odbočili doľava a pokračovali asi do
vzdialenosti 50 metrov k detskému ihrisku, kde pri strome platan obžalovaný C. B. vyzval poškodeného I.
J., aby mu dal dopredu peniaze za cigarety, čo poškodený odmietol, keďže pochopil, že žiadne cigarety
mu predať nechcú a požadoval najprv cigarety, za ktoré potom zaplatí, na čo obžalovaný C. B. oboma

rukami objal poškodeného I. J., čomu sa on bránil tak, že vystrel pred seba svoju pravú ruku, chcel
obžalovaného C. B. od seba odtlačiť, pričom obžalovaný C. B. poškodeného I. J. pri pokuse o znovu
objatie ľavou rukou trafil do pravej časti rebier, na to si poškodený I. J. od bolesti stiahol ruky k telu, po
čom sa obžalovanému C. B. podarilo chytiť ho spredu, objal poškodeného I. J. okolo ramien, čím ho
znehybnil a poškodený sa nevládal brániť, obžalovaný C. B. mu pritom vybral z predného vrecka košele

bankovky v sume 40,00 € a zároveň obžalovaný A. B. stojaci po celý čas za poškodeným I. J. mu v
tom čase vybral zo zadného pravého vrecka nohavíc peňaženku s dokladmi a s finančnou hotovosťou
a to jednou bankovkou nominálnej hodnoty 50,00 € a rôznymi mincami v hodnote 10,00 €, následne z
miesta činu obaja obžalovaní ušli a poškodený bežal za nimi, ale nevládal s dychom, zavolal na políciu,
krátko na to sa k nemu vrátil obžalovaný C. B. a odovzdal mu prázdnu peňaženku len s dokladmi, čím

poškodenému I. J. narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, spôsobili odcudzením peňaženky a
peňazí škodu vo výške 101,00 €, poškodený neutrpel žiadne zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie
a konali tak napriek tomu, že
obžalovaný A. B. bol postihnutý za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 odsek 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej

len zákon o priestupkoch) dňa 1.7.2022 blokovou pokutou zaplatenou na mieste a uloženou Mestskou
políciu Nové Zámky vo výške 10,00 €, séria: L XXXX/XXXXXX, Blok č.: XXXXXXX, právoplatnou dňa
1.7.2022
a
obžalovaný C. B. bol postihnutý

-ObvodnýmoddelenímPZKolárovoblokomnapokutunezaplatenúnamiestepokutouvovýške10,00€,
Evid. č. bloku: A 22 00027091 dňa 14.6.2022 za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupku, právoplatným dňa 14.6.2022 a vykonateľným dňa
25.6.2022
- Obvodným oddelením PZ Kolárovo blokom na pokutu nezaplatenú na mieste pokutou vo výške

30,00 €, Evid. č. bloku: A XX XXXXXXXX dňa 16.10.2022 za spáchanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupku , právoplatným dňa 16.10.2022 a
vykonateľným dňa 31.10.2022
- Obvodným oddelením PZ Kolárovo blokom na pokutu nezaplatenú na mieste pokutou vo výške
30,00 €, Evid. č. bloku: A XX XXXXXXXX dňa 30.10.2022 za spáchanie priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupku, právoplatným dňa 30.10.2022 a
vykonateľným dňa 14.11.2022
- Obvodným oddelením PZ Nové Zámky za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 odsek 1 písmeno d) zákona o priestupkoch dňa 28.5.2023, blokom na pokutu zaplatenú na
mieste pokutou vo výške 20,- €, séria: L XXXXXXX, Blok č.: XXXXXXX, právoplatnou dňa 28.5.2023.

Za to bol obžalovanému A. B. uložený podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., za
zistených poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a zistených priťažujúcich
okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr.
zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 40 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm.

b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd I. stupňa zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 1T/69/2023 vydaného dňa 07.12.2023 a obvinenému doručený dňa 12.12.2023
a právoplatný dňa 01.02.2024 a zároveň boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Zároveň tomuto obžalovanému bolo uložené v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 5 Tr. zák., § 74 ods. 1
Tr. zák. ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou.

Obžalovanému C. B. bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. zistiac poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písm.

l/, písm. n/ Tr. zák. a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., postupom podľa § 38
ods. 2 Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zák. uložený súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov, na výkon ktorého bol tento obžalovaný zaradený podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava 1 sp.
zn. 10T/11/2023 právoplatný dňa 16.06.2023 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Tomuto obžalovanému bolo taktiež uložené podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 5 Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr.
zák. protitoxikomanické ochranné liečenie ambulantnou formou.
Obaja obžalovaní boli podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť
poškodenému I. J. škodu vo výške 22,50 eur.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie prokurátor a to do výroku o treste
u oboch obžalovaných v ich neprospech. Rovnako do výroku o treste podali odvolanie aj obžalovaní A.
B. a C. B., ktoré odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov.
Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že sa u oboch obžalovaných nestotožňuje

s priznaním poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože obžalovaní nespĺňajú
v dostatočnej miere podmienky na priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Obaja obžalovaní v prípravnom
konaní menili svoje výpovede a komplikovali dôkaznú situáciu a preto nemožno konštatovať, že by
napomáhali orgánom činným v trestnom konaní a nie je možné považovať ich konanie za aktívnu
účasť pri objasňovaní trestných činov kladených im za vinu. Obžalovaní boli usvedčení už v prípravnom

konaní, pričom ešte v závere prípravného konania popierali akékoľvek násilie vo vzťahu k poškodenému
a teda popierali spáchanie zločinu lúpeže. Tvrdenie súdu I. stupňa, že od začiatku trestného stíhania
vrámcisvojichvýsluchovakoikonfrontáciinapomáhalipríslušnýmorgánom,vzhľadomnahoreuvedené
považoval za neopodstatnené. Obžalovaní síce vyhlásili, že sú vinní, pričom súd toto ich vyhlásenie
prijal, avšak to, že takýmto konaním urýchlili konanie na súde I. stupňa neznamená, že výsledky

dokazovania na hlavnom pojednávaní by boli iné ako v prípravnom konaní, resp. že by sa nepotvrdili
výsledky dokazovania z prípravného konania. Obžalovaní týmto svojím postojom len do určitej miery
skrátili súdne konanie. Obžalovaní pod ťarchou vykonaných a usvedčujúcich dôkazov proti nim, urobili
vyhlásenie o vine. V danom prípade u obžalovaných teda existovala iba jedna poľahčujúca okolnosť
uvedená v § 36 písm. l/ Tr. zák. S poukazom na tieto skutočnosti sa preto nestotožnil u oboch

obžalovaných s uloženými úhrnnými a súhrnnými nepodmienečnými trestami vo výmere 40 mesiacov,
keďže tieto nespĺňajú ani individuálnu ani generálnu prevenciu a takto uložené tresty neboli uložené
v zmysle zásad uvedených v § 34 Tr. zák. V prípade nepriznania poľahčujúcej okolnosti uvedenej v
§ 36 písm. n/ Tr. zák. by bol u oboch obžalovaných pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1 :
2, pričom bolo potrebné vziať do úvahy aj osoby obžalovaných, u ktorých bola zistená závislosť na

pervitíne a u obžalovaného C. B. aj na alkohole, pričom obaja sú bez riadnych pracovných návykov, boli
viackrátsúdnetrestaníapriestupkovopostihnutíaanidoposiaľuloženéavykonanétrestynemalinanich
dostatočný prevýchovný účinok. Zločin lúpeže patrí medzi typovo najzávažnejšie trestné činy a okrem
toho tento bol spáchaný aj v súbehu s prečinom výtržníctva. V danom prípade mal byť obžalovaným
ukladaný trest s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Tr. zák. v rozmedzí 4 rokov a 8 mesiacov až

10 rokov a 8 mesiacov. Nestotožnil sa ani so záverom súdu I. stupňa, že trest uložený obžalovaným pri
dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 40 mesiacov je dostatočný na dosiahnutie účelu tak generálnej
ako aj individuálnej prevencie a to i s poukazom na uložené ochranné liečenie, pretože obžalovaný
A. B. úmyselne požil návykové látky a nič nezaručuje to, že v prípade, ak by tieto nepožil, nebol by
sa dopustil predmetnej trestnej činnosti. Poukázal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného A. B.,

pretože skutku kladeného mu za vinu, sa mal dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 03.02.2021 a bola určená
skúšobná doba 4 roky. Okrem toho bol právoplatne odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 1T/69/2023 zo dňa 07.12.2023 právoplatného dňa 01.02.2024, kde mu bol za prečinpoškodzovania cudzej veci uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením na výkon
trestu odňatia slobody do stredného stupňa stráženia, ktorý trestný rozkaz vo výroku o treste v rámci
ukladania súhrnného trestu bol zrušený. Súd I. stupňa tomuto obžalovanému ukladal trest pri dolnej

hranici trestnej sadzby, ktorý navýšil iba o 4 mesiace.
Pokiaľ ide o obžalovaného C. B., z odôvodnenia rozsudku súdu I. stupňa vyplýva, že tomuto nebol
uložený trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby s poukazom na jeho minulosť, t. j. že už bol
pre trestné činy odsúdený. Aj v tomto prípade súd I. stupňa dostatočne nezohľadnil tie skutočnosti, že
bol 4-krát odsúdený, skutok pre ktorý bol uznaný vinným spáchal po necelých 5 mesiacoch od jeho

odsúdenia cudzozemským súdom, keď bol v Nemecku odsúdený pre trestné činy krádeže a podvodu
a okrem toho bol odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 10T/11/2023 zo
dňa 17.03.2023 pre prečin krádeže, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, ktorý výrok o treste bol práve napadnutým
rozsudkom zrušený a ukladaný mu súhrnný trest. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr.
por. zrušiť rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste u oboch obžalovaných a obom uložiť prísnejšie

nepodmienečné súhrnné tresty odňatia slobody.
Na týchto dôvodoch zotrval aj zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu.

Obžalovaný C. B. podal odvolanie, ktoré odôvodnil písomne prostredníctvom svojho obhajcu, kde
namietal výrok o treste a uviedol, že ich úmyslom bolo okradnúť poškodeného a nie ho olúpiť. Bol pod

vplyvom pervitínu a pod vplyvom alkoholu. Jeho konanie bolo impulzívne, avšak vzhľadom na jeho
pomery a vzhľadom aj na okolnosti prípadu, keďže chceli od poškodeného iba peniaze a peňaženku
mu ihneď vrátili a s poukazom aj na to, že škoda bola zaplatená, žiadal, aby mu bol uložený nižší trest
a nie rovnaký ako spoluobžalovanému A. B..
Obžalovaný A. B. v podanom odvolaní zdôvodnenom prostredníctvom obhajcu, poukázal na to, že trest,

ktorý mu bol uložený, považuje za neprimeraný s poukazom na to, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu
vychádzal z pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré boli rovnaké, s čím však nesúhlasí,
pretože predložil listiny preukazujúce zaplatenie časti škody spôsobenej poškodenému s tým, že ak by
bol vedel, že C. B. časť svojej škody neuhradí, bol by ju uhradil celú. Predložil doklad o zaplatení celej
spôsobenej škody poškodenému a žiadal, aby mu krajský súd priznal aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť

uvedenú v § 36 písm. k/ Tr. zák. V tom prípade by bol pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
v prospech poľahčujúcich okolností a s poukazom na jeho znížené ovládacie schopnosti mu mal byť
uložený trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby aj s použitím ustanovenia § 39 Tr.
zák. Podľa jeho názoru aj jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia nie je
v súlade so zákonom a mal byť zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a to

s poukazom na to, že doposiaľ uložené tresty vykonával len v ústavoch na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a vzhľadom na závažnosť trestného činu a mieru jeho narušenia bude jeho náprava
lepšie zaručená práve v tomto minimálnom stupni stráženia. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu
I. stupňa vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. a vec vrátiť súdu I. stupňa,
aby ju znovu prejednal a rozhodol.

ObžalovanýA.B.podalajvyjadreniekodvolaniuprokurátora,sktorýmnesúhlasil,pretoževjehoprípade
sú u neho dané tri poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. k/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., keďže sa
k spáchaniu skutku priznal, oľutoval, ospravedlnil sa poškodenému a nahradil mu škodu. Podľa jeho
názoru okresný prokurátor neprihliadol na zásady pre ukladanie trestu a na zásady individualizácie
trestu, vyzdvihuje iba okolnosti, ktoré sú v jeho neprospech. Obžalovaný sa na trestnej činnosti podieľal

minimálne,keďprotipoškodenémunepoužilžiadnufyzickúsilu.Spoukazomnauvedenéniejedôvodné,
aby v jeho prípade nebolo použité mimoriadne ustanovenie o znížení dolnej hranice nepodmienečného
trestu odňatia slobody, ktorý bude postačujúci na jeho prevýchovu.
Obhajkyňa obžalovaného A. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu žiadala zrušiť rozsudok súdu
I. stupňa ohľadne tohto obžalovaného s tým, aby mu bol uložený trest s použitím § 39 Tr. zák., teda pod

dolnú hranicu trestnej sadzby a jeho zaradenie do minimálneho stupňa stráženia. Odvolanie prokurátora
navrhla zamietnuť.
Obžalovaný A. B. uviedol, že žiada uloženie nižšieho trestu z dôvodu, že tak dlho vo výkone trestu ešte
nebol a má doma tri maloleté deti.
Obhajca obžalovaného C. B. zotrval na dôvodoch odvolania, pričom sám obžalovaný C. B. žiadal

uloženie nižšieho trestu a trestnú činnosť oľutoval.

KrajskýsúdvNitre,akoodvolacísúd,nazákladeriadneavčaspodanýchodvolaníoprávnenýmiosobami
– obžalovanými a prokurátorom podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosťnapadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že obaja obžalovaní na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 11.01.2024 urobili vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.
por. a na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Tr. por.
odpovedali kladne, pričom súd I. stupňa v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. tieto vyhlásenia obžalovaných

prijal a dokazovanie vykonával len ohľadne trestu a ochranného opatrenia.
Postup súdu I. stupňa pri prijatí vyhlásenia oboch obžalovaných bol správny a v súlade so zákonom
a na základe toho a s prihliadnutím aj na dôkazy vykonané v prípravnom konaní správne konanie oboch
obžalovaných právne kvalifikoval ako zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Tr.
zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. tak, ako je uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku, ktorý nadobudol

právoplatnosť.

Odvolací súd s poukazom na odvolania obžalovaných ako aj prokurátora preskúmaval iba výrok
o uloženom treste.

Pokiaľ ide o obžalovaného A. B., u tohto správne súd I. stupňa priznal dve poľahčujúce okolnosti
uvedené v § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., t. j. že k spáchaniu trestného činu sa priznal a tento oľutoval
a tomuto obžalovanému možno priznať aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. n/ Tr. zák., keďže
napomáhal svojím vyhlásením o vine súdu a umožnil tak prevziať výsledky dokazovania z prípravného
konania bez toho, aby muselo byť vo veci vykonané rozsiahle dokazovanie pred súdom. Námietky

uvedené v odvolaní prokurátora, že súd I. stupňa na túto poľahčujúcu okolnosť nemal prihliadnuť
vzhľadom k tomu, že obžalovaný v prípravnom konaní menil svoju výpoveď a nie je dostatočné jeho
vyhlásenie o vine pred súdom I. stupňa, ktoré aj keby nebolo urobené, by neviedlo k zmene dôkaznej
situácie, je irelevantné, pretože obžalovaný bez akýchkoľvek námietok a po poučení o právnej kvalifikácii
a o treste, toto vyhlásenie urobil dobrovoľne bez toho, aby vedel, aký trest mu bude uložený. Na tejto

skutočnosti nič nemení ani to, že v rámci prípravného konania zľahčoval svoje konanie, keď tvrdil, že
poškodeného olúpiť nechcel, ale chcel mu iba zobrať peniaze.
V rámci prejednávania veci pred krajským súdom bolo zistené, že tento obžalovaný uhradil celú
spôsobenú škodu, keď ešte v konaní pred súdom bolo preukázané, že uhradil 12,50 eur a zvyšok škody
predstavujúcej sumu 22,50 eur uhradil dňa 23.02.2024, o čom predložil fotokópiu ústrižku poštovej

poukážky, z ktorej vyplýva, že táto suma bola zaslaná na adresu poškodeného I. J.. Celková škoda
predstavujúca 101,- eur, potom bola poškodenému uhradená, keď mu vrátená odcudzená peňaženka
v hodnote 1,- eur a taktiež mu boli vrátené finančné prostriedky v hodnote 65,- eur. Z uvedeného
je zrejmé, že tento obžalovaný dobrovoľne uhradil škodu, ktorú poškodenému spôsobili a vzhľadom
k tomu odvolací súd tomuto obžalovanému priznal aj ďalšiu z poľahčujúcich okolností a to, že nahradil

spôsobenú škodu (§ 36 písm. k/ Tr. zák.).
Súd I. stupňa obžalovanému priznal dve priťažujúce okolnosti a to, že už bol pre trestný čin odsúdený
a že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák.).
To, že obžalovaný A. B. už bol pre trestný čin odsúdený, vyplýva z jeho odpisu z registra trestov,
keď v ňom má päť záznamov, z toho iba v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Naposledy sa z výkonu trestu odňatia slobody vrátil dňa 03.02.2021, potom čo bol podmienečne
prepustený z trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 0T/53/2017 zo dňa 17.06.2017 vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, pričom tento trest mu bol nariadený vykonať dňa 27.02.2020. Pri
podmienečnom prepustení dňa 03.02.2021 uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 28Pp/103/2020

mu bola určená skúšobná doba na 4 roky. Z uvedeného je zrejmé, že trestnej činnosti, z ktorej bol v tejto
veci uznaný vinným, sa dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z predchádzajúceho
výkonu trestu odňatia slobody. Okrem toho bol odsúdený ešte trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 0T/3/2018 zo dňa 12.01.2018 pre prečin krádeže a bol mu uložený trest odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 10.07.2018. Ďalším trestným rozkazom Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 4T/78/2018 zo dňa 01.08.2018 bol opätovne uznaný vinným z prečinu krádeže
a bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Nové Zámky
sp. zn. 0T/3/2018. Posledným jeho odsúdením je odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu NovéZámky sp. zn. 1T/69/2023 zo dňa 07.12.2023, kedy bol odsúdený pre prečin poškodzovania cudzej veci
a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, ktorý trest v súčasnosti od 15.03.2024 vykonáva. Správne bola obžalovanému bola

priznaná aj ďalšia priťažujúca okolnosť, že spáchal viac trestných činov, keďže bol uznaný vinným tak
zo zločinu lúpeže ako aj z prečinu výtržníctva.

Pri ukladaní trestu odvolací súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34 ods. 1 až
4 Tr. zák., pričom podľa ods. 1 citovaného ustanovenia, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

S poukazom na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ktorý v danom prípade je v prospech
poľahčujúcich okolností v pomere 3 : 2, súd vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby 3 až 10 rokov,
ktorújemožnéuložiťzatrestnýčinvdanomprípadenajprísnejšietrestnýatojezločinlúpežeapriúprave
trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. mu ukladal trest v rámci trestnej sadby 3 roky až 7 rokov 8

mesiacov. Obžalovanému bolo potrebné, tak ako to urobil aj súd I. stupňa, ukladať trest súhrnný, pretože
skutok spáchal skôr, ako bol odsúdený pre iný trestný čin (§ 42 ods. 1 Tr. zák.), keď skutku, pre ktorý
bol uznaný vinným týmto napadnutým rozsudkom, sa dopustil 29.05.2023, teda skôr ako bol vyhlásený
trestný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/69/2023, ktorý bol obvinenému doručený dňa
12.12.2023, ktorým mu bol pre prečin poškodzovania cudzej veci uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
ObžalovanémuA.B.bolukladanýtrestpodľazásadyuvedenejv§41ods.2Tr.zák.(asperačnázásada),
keďže mu ukladal trest za viac úmyselných trestných činov, z ktorých jeden je zločinom a preto hornú
hranicu trestnej sadzby zvýšil o jednu tretinu a vychádzal v konečnom dôsledku z trestnej sadzby 3 roky
až 8 rokov a 4 mesiace.

I napriek tomu, že odvolací súd priznal obžalovanému ďalšiu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm.
k/ Tr. zák., nemalo to žiadny vplyv na výšku uloženého trestu a preto mu odvolací súd uložil trest odňatia
slobody vo výmere 40 mesiacov, keď prihliadol pri ukladaní tohto trestu na zásady uvedené v § 34 Tr.
zák., pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, keď bolo
preukázané, že obaja obžalovaní potom, čo s poškodeným požívali alkohol a videli u neho peniaze, pod

zámienkou, že mu zoženú cigarety, ho vylákali na miesto, kde neboli ľudia a obžalovaný A. B. potom,
čo ho C. B. držal, mu vybral zo zadného vrecka nohavíc peňaženku s dokladmi a finančnou hotovosťou
a následne od neho ušli. Je nutné konštatovať, že tento obžalovaný sa už v minulosti dopustil majetkovej
trestnej činnosti, za ktorú už bol odsúdený.
Takto uložený trest považoval odvolací súd vzhľadom na spôsob spáchania činu, okolnosti za akých

bol spáchaný a jeho následky, za primeraný a postačujúci na prevýchovu obžalovaného. U tohto
obžalovaného nezistil odvolací súd žiadne dôvody na použitie zmierňovacieho ustanovenia uvedeného
v § 39 Tr. zák., keďže neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti prípadu ani žiadne mimoriadne
pomery na strane páchateľa. Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože už bol

vposlednýchdesiatichrokochvovýkonetrestupreúmyselnýtrestnýčin,keďzposlednéhovýkonutrestu
bol podmienečne prepustený dňa 03.02.2021. V danom prípade nebolo možné sa stotožniť s námietkou
obhajoby, že náprava obžalovaného bude lepšie zaručená v minimálnom stupni stráženia, kde žiadal
obžalovaného na výkon trestu zaradiť, pretože takéto zaradenie obžalovaného by bolo v rozpore
s Trestným zákonom a nemožno už vôbec konštatovať, že práve v minimálnom stupni stráženia by bola

jeho náprava lepšie zaručená, pretože v minimálnom stupni stráženia už trest vykonával a zrejme toto
nemalo na neho žiadny priaznivý vplyv.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu, takto uložený trest spolu s ochranným opatrením, ktoré bolo
obžalovanému uložené vzhľadom k tomu, že tento je závislý na pervitíne a s poukazom na znalecký
posudok MUDr. Anastasie Haboudu mu bolo uložené aj protitoxikomanické ambulantné liečenie, sú

dostatočnými prostriedkami na dosiahnutie tak individuálnej ako aj generálnej prevencie a spôsobilé
zabrániť obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o uloženie tohto liečenia, toto
zostalo nedotknuté tak, ako bolo uložené súdom I. stupňa, pretože proti tomuto výroku obžalovaný
nepodal odvolanie.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, odvolací súd potom napadnutý rozsudok vo výroku o treste
u obžalovaného A. B. podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil a sám rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku v bode I. tohto rozsudku.

II.
Pokiaľ ide o odvolania obžalovaného C. B. a prokurátora, obe odvolania odvolací súd podľa § 319 Tr.
por. zamietol, pretože zistil, že nie sú dôvodné.
Námietke prokurátora vo vzťahu k obom obžalovaným, že v ich prípade nemalo byť použité ustanovenie

§ 36 písm. n/ Tr. zák., t. j. poľahčujúca okolnosť, že napomáhal orgánom činným v trestnom konaní,
odvolací súd nevyhovel. Je pravdou, že obaja obžalovaní sa v podstate k spáchaniu skutku priznali,
namietali iba tú skutočnosť, že ich úmysel nesmeroval k olúpeniu poškodeného ale iba k odcudzeniu
peňazí. Tieto ich tvrdenia boli jednoznačne vykonaným dokazovaním vyvrátené. Preto správne potom
bolo ich konanie kvalifikované nie ako trestný čin krádeže ale ako zločin lúpeže. Pri priznaní poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. nie je rozhodujúce, v ktorom štádiu trestného konania obžalovaný

napomáha príslušným orgánom a v danom prípade je nutné konštatovať, že obaja obžalovaní svojím
vyhlásením o vine napomáhali súdu, keď tento nemusel vykonávať rozsiahle dokazovanie ohľadom viny
a právnej kvalifikácie oboch obžalovaných. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd konštatuje,
že priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti je v súlade so zákonom. Aj trest, ktorý bol obom obžalovaným
uložený, je správny a zákonný a postačujúci na prevýchovu obžalovaných, pričom zohľadňuje všetky

zásady uvedené v § 34 Tr. zák.

Aj pokiaľ ide o obžalovaného C. B., jeho odvolanie odvolací súd považoval za nedôvodné, keď
tento namietal, že trest, ktorý mu bol uložený, je v jeho prípade neprimeraný, pričom spáchanie
skutku odôvodňoval tým, že ak by nebol pod vplyvom alkoholu a pervitínu, takéhoto konania by sa

nedopustil. Tvrdenie, že konal impulzívne pod vplyvom hore uvedených návykových látok, nie je žiadnou
poľahčujúcou okolnosťou, pretože sám obžalovaný si bol vedomý svojej závislosti a aj napriek tomu, že
už v minulosti bol odsúdený za majetkovú trestnú činnosť, opätovne sa tejto trestnej činnosti dopustil.
Správne bolo u tohto obžalovaného zistené, že bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, z toho v dvoch
prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V roku 2023 bol odsúdený súdom v Mníchove

pre podvodné konanie a bol mu uložený trest odňatia slobody 7 mesiacov so skúšobnou dobou
v trvaní 3 roky. Okrem toho bol odsúdený aj trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava 1 sp.
zn. 10T/11/2023 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., ktorého skutku sa dopustil
dňa 25.11.2022 a hore uvedený trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa 07.06.2023 a tento
nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2023, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov

so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky. Z uvedeného je zrejmé, že trestného činu, z ktorého bol uznaný
vinným týmto rozsudkom, sa dopustil skôr (29.05.2023) ako bol vyhlásený rozsudok pre iný jeho
trestný čin (trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava sp. zn. 10T/11/2023 obžalovanému doručený
dňa 07.06.2023). Preto aj v prípade tohto obžalovaného prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného
trestu v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., teda za použitia

asperačnej zásady, keďže spáchal viac trestných činov, z ktorých jeden je zločinom a preto správne
súd I. stupňa pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pri použití asperačnej
zásady vychádzal z trestnej sadzby 3 roky až 10 rokov 8 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
sa trestnej činnosti sa dopustil v skúšobnej dobe uloženej mu cudzozemským súdom, na čo možno
v zmysle § 7 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. prihliadnuť, správne bol tomuto obžalovanému uložený trest pri

dolnej hranici trestnej sadzby, t. j. vo výmere 40 mesiacov, ktorý trest aj podľa názoru odvolacieho súdu je
spôsobilýmpôsobiťnaobžalovanéhotak,abysatrestnejčinnostivbudúcnostinedopúšťal.Správnebolo
aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,
pretože tento nebol ešte v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. Aj
pokiaľ ide o uloženie protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, na takýto postup vzhľadom

na znalecký posudok MUDr. Anastasie Habouda boli splnené všetky zákonné podmienky, pretože aj
u tohto obžalovaného bola zistená závislosť na pervitíne a alkohole, čo však nemalo vplyv na jeho
rozpoznávacie a ani ovládacie schopnosti.

Keďže neboli zistené žiadne dôvody na zmenu k napadnutému rozsudku vo vzťahu k obžalovanému C.

B., boli odvolania tak obžalovaného C. B. ako aj odvolanie prokurátora vo vzťahu k obom obžalovaným
zamietnuté ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.