Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010583
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1124010583.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a členov

senátuJUDr.MárieŠimkovejaJUDr.DenisyMészárosovej,vtrestnejveciobžalovanéhoM.H.prezločin
prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 22T/11/2024 zo dňa 27.03.2024, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 18.06.2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e vo
výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

M. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX,
N., Q.,

u k l a d á

podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky vo výmere 3 (tri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 22T/11/2024 zo dňa 27.03.2024 bol obžalovaný M. H.
uznaný vinným zo spáchania zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
ako vodič nákladného motorového vozidla zn. IVECO DAILY, bielej farby, O.:
E S.: I. XXX imatrikulovaného v Maďarsku, umožnil 28 osobám, pôvodom zo Sýrie, a to F. Y., nar.
XX.XX.XXXX, W. N., nar. XX.XX.XXXX, T. N., nar. XX.XX.XXXX, W. F., nar. XX.XX.XXXX, M. W.,
nar. XX.XX.XXXX, W. R., nar. XX.XX.XXXX, F. M. F., nar. XX.XX.XXXX, R. R., nar. XX.XX.XXXX, N.

AL N., nar. XX.XX.XXXX, W. AL F., nar. XX.XX.XXXX, Z. AL W., nar. XX.XX.XXXX, Z. AL K., nar.
XX.XX.XXXX, W. W., nar. XX.XX.XXXX, Z. V., nar. XX.XX.XXXX, V. X., nar. XX.XX.XXXX, K. N., nar.
XX.XX.XXXX, N. R., nar. XX.XX.XXXX, T. Q., nar. XX.XX.XXXX, G. AL I., nar. XX.XX.XXXX, W. K. K..
nar. XX.XX.XXXX, I. X., nar. XX.XX.XXXX, Y. K. K., nar. XX.XX.XXXX, V. K. K., nar. XX.XX.XXXX, G.K. K., nar. XX.XX.XXXX, W. X., nar. XX.XX.XXXX, I. G., nar. XX.XX.XXXX, S. G., XX.XX.XXXX, L. G.
nar. XX.XX.XXXX, všetci bez dokladov totožnosti a platných víz umožňujúcich osobám pochádzajúcim z
tretích krajín vstup a zotrvanie na území Slovenskej republiky, tak, že po tom čo dňa 17.09.2023 v čase

asi o 04.00 hod. v Maďarsku v blízkosti maďarsko-srbských hraníc umožnil týmto osobám nastúpiť do
predmetného motorového vozidla a následne ich previezol cez územie Maďarska dňa 17.09.2023 v čase
asi o 11.00 hod. prešiel cez hraničný priechod Maďarska so Slovenskou republikou Rajka-Čuňovo na
územieSlovenskejrepubliky,kdesazdoposiaľnezistenéhodôvodupriamonahraničnomprechodepred
tam stojacou hliadkou PZ vykonávajúcou kontrolu prechádzajúcich vozidiel otočil na mieste dopravným

značením zakazujúcim otočenie naspäť smerom do Maďarska, kde bol pred prechodom na územie
Maďarska zastavený hliadkou OŠK KDI KR PZ Bratislava, ktorá počas kontroly dokladov vodiča počula
z nákladového priestoru vozidla hlasy a buchot, v dôsledku čoho vykonala kontrolu vozidla, v rámci ktorej
zistila, že v nákladovom priestore sa nachádzalo vyššie uvedených 28 osôb.

Za to mu bol podľa § 355 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona uložený

trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, pre výkon ktorého ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 ods. 1, ods. 4
TrestnéhozákonasúdobžalovanémuuložiltiežtrestvyhosteniazúzemiaSlovenskejrepublikyna3roky.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení odvolanie, ktoré odôvodnil

prostredníctvom obhajcu podaním doručeným na prvostupňový súd dňa 29.04.2024. Obhajoba namieta,
že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátora prečítal zápisnicu o skoršej
výpovedi svedka W. R., W. K. K. a T. Q., hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle § 263 ods. 2,
ods. 3 Trestného poriadku. Už pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 01.02.2024 obžalovaný žiadal
o preloženie obžaloby do gruzínčiny, a napriek uvedenému sa tak nestalo. Nemožno preto uzavrieť, že

mu bola riadne doručená výzva aj s poučením v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku. Zároveň boli
odmietnuté návrhy obhajoby na vypočutie svedkov npor. L. U. a npor. M. V. s tým skutočnosti zistiteľné
z výsluchov týchto svedkov sa týkajú okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, resp. okolnosti, ktorú
možno zistiť inými, už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Poukazujúc na judikatúru Najvyššieho
súdu SR, konkrétne uznesenie sp.zn. 2Tos/4/2009 zo dňa 26.02.2010, má obhajoba za to, že v

dôsledku zamietnutia navrhovaných dôkazov došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Aj
za predpokladu, že by vykonané dokazovanie dávalo priestor na výrok o jeho vine, obhajoba nesúhlasí
s výškou uloženého trestu, ktorý je neprimerane prísny. Má za to, že súd prvého stupňa nevykonal
dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie a odmietnutím návrhov obhajoby
zasiahol do práva na obhajobu takým spôsobom, že to narušilo právo na spravodlivý proces. Navrhol

preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu, ktoré mu bolo v súlade s § 314 Trestného
poriadku doručované.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré
by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného, keďže súd
prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom a ani výsluch obžalovaného na verejnom zasadnutí

nepriniesol zmenu v dôkaznej situácii.

Obhajkyňa obžalovaného s poukazom na písomné odôvodnenie odvolania navrhla, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa.

Obžalovaný M. H. v konečnom návrhu uviedol, že spočiatku dostal tlmočníčku z ruštiny, ktorá
neprekladala všetko, čo namietal aj na súde prvého stupňa, ktorý námietky akceptoval a dal mu
správneho tlmočníka. Rozdiely a nepresnosti však vo veci zostali, a to v rozsudku. Nie je pravdou, že
by pri zadržaní spanikáril a pokúsil sa utiecť, a preto žiada vypočuť policajtov, ktorí boli pritom prítomní.
Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď mu nepriznal žiadne poľahčujúce okolnosti.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorému predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ako bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že odvolanie podané obžalovaným je
prípustné, bolo podané v zákonnej lehote a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd
konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, pretože v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola
zistená existencia poľahčujúcej okolnosti, ktorá nebola premietnutá do výroku o treste napadnutého

rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa k otázke viny vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobe tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.
10 Trestného poriadku, dôkazy vykonal zákonným spôsobom, správne ich jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil, a svoje rozhodnutie aj zákonným
spôsobom odôvodnil.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava
V podal dňa 09.02.2024 na Mestský súd Bratislava I na obvineného obžalobu sp. zn. 4Pv/323/23/1105

pre zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. j) Trestného zákona na totožnom skutkovom základe, ako je uvedený vyššie v tomto odôvodnení.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.03.2024 obžalovaný učinil vyhlásenie v zmysle § 257
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Vypočul

obžalovaného, ktorý využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd v súlade s § 258 ods. 4
Trestného poriadku na návrh prokurátora prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Ďalej
podľa § 263 ods. 2, ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítal výpovede svedkov F. Y., W. R., W. K.
K. a T. Q., podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku prečítal znalecký posudok z odboru elektrotechnika
a podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy. Odmietol návrh obžalovaného na vypočutie

zakročujúcich policajtov.

Obhajoba obžalovaného M. H. spočívala v tom, že išiel po ceste, všimol si 2 alebo 3 ľudí, ktorí mu
ukazovali, aby zastavil, čo aj urobil. Boli to ľudia zo Sýrie. Povedali mu, že im treba pomôcť, a že mu
za to zaplatia. Za prevoz na Slovensko si vypýtal 1000 € a následne mal v úmysle vrátiť sa späť do

Maďarska. Myslel si, že ľudia čo ho prosili o pomoc, tiež pôjdu s ním, ale tu na Slovensku zistil, že nie
sú medzi tou skupinou, čo viezol. Je si vedomý, že porušil zákon, no nevedel, že ide o taký závažný
trestný čin s takou vysokou trestnou sadzbou.

Odvolací súd po revízii napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa na podklade

dokazovania vykonaného v rozsahu umožňujúcom spravodlivé rozhodnutie správne a presvedčivo
vysporiadal s obhajobou, jeho hodnotiace úvahy sú logické a nemožno im nič vytnúť. Súd prvého
stupňa postupoval správne, keď odmietol vykonať dôkaz vypočutím príslušníkov PZ, pričom svoj postup
odôvodnil logicky a vyčerpávajúco. Skutočne totiž pre vznik trestnej zodpovednosti obžalovaného
nie je podstatné, či migranti upozornili políciu na seba búchaním zvnútra vozidla alebo nie. Účelom

dokazovania na hlavnom pojednávaní je objasniť tie skutkové okolnosti, ktoré tvoria znaky skutkovej
podstaty trestného činu. Obžalovanému je kladené za vinu to, že pomáhal viacerým osobám za odplatu
nelegálne prekročiť štátnu hranicu Slovenskej republiky, a iba uvedené je trestné. Z hľadiska vzniku
trestnoprávnej zodpovednosti je nepodstatné, aké boli životné podmienky vo vozidle, a tiež to, či migrantinejako na uvedené niekoho upozorňovali. Nie je relevantné ani to, či obžalovaný po zastavení vozidla
pred hliadkou utekal alebo nie. Zo skutkového hľadiska od počiatku nebolo sporné, že obžalovaný
úmyselne prepravoval nelegálnych migrantov cez štátnu hranicu Slovenskej republiky, obžalovaný

uvedené priznal vo svojej výpovedi z prípravného konania, ktorá bola zákonným spôsobom prečítaná na
hlavnompojednávaní.Jehopriznaniekorešpondujesostatnýmivykonanýmidôkazmi,atosvýpoveďami
migrantov a zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorých je evidentné, koľko osôb
tvorilo posádku vozidla vedeného obžalovaným. Z písomnej informácie Úradu hraničnej a cudzineckej
polícieprečítanejodvolacímsúdomvrámcidoplneniadokazovaniavrozsahunávrhovobžalobyvyplýva,

žesajednalooobčanovSýrieaIraku,ktorébolivoväčšineprepustenénasloboduprezákonnéprekážky
administratívneho vyhostenia s výnimkou osôb G. Al I., W. Al F. a V. X.. U prvých dvoch bolo zistené, že
sú žiadateľmi o azyl v inom členskom štáte Európskej únie, a jeden bol administratívne vyhostený dňa
12.12.2023. Ostatní dvaja boli prepustení z Útvaru policajného zaistenia cudzincov Medveďov.

Reagujúc na odvolacie námietky týkajúce sa zákonnosti prečítania svedeckých výpovedí W. R., W. K.

K. a T. Q. na hlavnom pojednávaní odvolací súd uvádza, že nezistil porušenie práva obžalovaného na
obhajobu v konaní predchádzajúcom prečítaniu týchto výpovedí, obžaloba bola riadne obžalovanému
preložená do gruzínskeho jazyka a až po jej preklade súd pristúpil k vykonávaniu dôkazov, na ktoré
potom prihliadal. Je irelevantné, či obžalovaný súhlasil s čítaním svedeckých výpovedí migrantov z
prípravného konania alebo nie, pretože tieto neboli čítané podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, kedy

savyžadujesúhlasprocesnýchstrán,alepodľa§263ods.3písm.a)Trestnéhoporiadku,kedysasúhlas
nevyžaduje, pretože dôvodom na čítanie predchádzajúcej výpovede je pobyt svedka na neznámom
mieste. Z dôkazu, ktorý odvolací súd na verejnom zasadnutí prečítal, z informácie spísanej Úradom
hraničnej a cudzineckej polície dňa 18.09.2023, je evidentné, že táto podmienka bola u všetkých 3
svedkov splnená, títo boli bezprostredne po svojej výpovedi prepustení na slobodu a odvtedy nie je

zrejmé,kdesanachádzajú.Obžalovanýsvojímpodpisompopríslušnompretlmočenípotvrdil,žemubolo
umožnené zúčastniť sa výsluchov migrantov, avšak uvedené odmietol (č.l. 60). Dôkazy teda súd prvého
stupňa vykonal zákonným spôsobom a bez toho, aby došlo k zásadnému porušeniu práva obžalovaného
na obhajobu v predchádzajúcom konaní. Obžalovanému bol v prípravnom konaní pridelený tlmočník
z jazyka, o ktorom vyhlásil, že mu rozumie, a pri žiadnom úkone neavízoval žiadne námietky voči

tlmočeniu. Teda ani v tomto smere neboli práva obžalovaného nijako porušené.
Na uvedenom dôkaznom podklade ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný
úmyselne prevážal 28 nelegálnych migrantov cez územie Slovenskej republiky za prisľúbenú odplatu,
čímnaplnilznakyskutkovejpodstatyzločinuprevádzačstvapodľa§355ods.1,ods.3písm.d)Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 ods. 2 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Pri revízii výroku o treste odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre spravodlivé rozhodnutie o treste, avšak jednalo sa o nedostatok, ktorý bolo možné a
potrebné odstrániť v odvolacom konaní. Pri dokazovaní týkajúcom sa výroku o treste je súd povinný
aj z vlastnej iniciatívy určovať rozsah dokazovania a dokazovať všetko, čo je pre možnosť posúdiť

naplnenie zákonných kritérií trestania dôležité, a to bez toho, aby procesné strany vyvíjali akúkoľvek
aktivitu, ktorá sa vyžaduje pri dokazovaní skutkových okolností. Dokazovanie pre účely výroku o treste a
ochranného opatrenia nemusí spĺňať požiadavku kontradiktórnosti, pretože je zodpovednosťou a úlohou
súdu zistiť všetko, čo je pre spravodlivé potrestanie páchateľa potrebné. Súd prvého stupňa zanedbalsvoje povinnosti a riadne nezisťoval a nedokazoval osobné a rodinné pomery obžalovaného. Odvolací
súd preto podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku dokazovanie doplnil výsluchom obžalovaného.

Obžalovaný M. H. pred odvolacím súdom vypovedal, že nemá trvalé bydlisko, v roku 2020 odišiel z
Gruzínska do Turecka za prácou. V Gruzínsku mal dlhy, ktoré vznikli z úveru čerpaného jeho otcom.
Otec vykonával poľnohospodársku výrobu a za účelom rozvoja biznisu si zobral úver, ktorý si banka
uplatňovala voči obžalovanému pretože nadobudol vlastníctvo k ich rodinnému domu. S bratom, ktorý
tam žil, sa vysporiadal. Matka zomrela osem mesiacov po jeho narodení. Má základné vzdelanie,

sústreďoval sa viac na prax, pred vzatím do väzby pracoval v Poľsku na stavbe drevodomov. Deti nemá,
jeho zdravotný stav je normálny.

Súd prvého stupňa v súlade s § 38 ods. 2 Trestného zákona zisťoval pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, avšak nezistil ich celkom správne, keď nepriznal obžalovanému
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života.

Obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, ani v súčasnosti nie je proti nemu vedené žiadne ďalšie
trestné stíhanie, nie je známe, že by sa dopustil priestupku. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je vôbec
zrejmé, aké dôvody viedli súd prvého stupňa k nepriznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému.
Korekcia tohto pochybenia odvolacím súdom bola dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku vo
výroku o treste. V dôsledku uvedeného nastala prevaha počtu poľahčujúcich okolností nad počtom

priťažujúcich okolností v pomere 1:0. Z tohto dôvodu bolo potrebné u obžalovaného podľa § 38 ods. 3
Trestného zákona znížiť hornú hranicu trestnej sadzby uvedenej v § 355 ods. 3 Trestného zákona, ktorá
je 7 až 10 rokov, o jednu tretinu, a trest ukladať v trestnej sadzbe 7 rokov až 9 rokov.

Odvolací súd pristúpil k hodnoteniu, či nie sú splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie

trestu pod spodnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a za týmto účelom
obžalovaného vypočul k jeho osobným pomerom. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného
hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o
okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska

tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest
odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie
ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase
rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav
jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery páchateľa

odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich
okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej
rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zmenšenej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný
postup a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu ustanovenia § 39
ods.1 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia

slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania.

U obžalovaného však odvolací súd zistil iba bežné okolnosti, obžalovaný nemá rodinu, je zdravý,
spáchanie trestného činu bolo jeho slobodným rozhodnutím. Skutok vykazuje bežné okolnosti, rovnako

ako v iných obdobných trestných veciach. Odvolací súd teda nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu
ani pomery páchateľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Na použitie §
39 ods. 1 Trestného zákona by museli vyjsť najavo výnimočné, osobitné okolnosti, ktoré by sa vymykali
rámcu bežne sa vyskytujúcich situácií, na ktoré by bol rozumný dôvod brať zreteľ. Nie každá okolnosť
prípadu a ani nie akékoľvek osobitné pomery páchateľa sú totiž spôsobilé privodiť následok podľa § 39

ods.1Trestnéhozákona.Navyševedenieriadnehoživota,čibeztrestnosťpáchateľamábyťštandardom
a nie výnimkou. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že jeho rodina nie je na neho odkázaná pomocou
a príjmom, je bezdetný, nezamestnaný, trvalé bydlisko nemá. Skutok spáchal obžalovaný v dôsledku
vízie rýchleho zárobku a bol v plnej miere uzrozumený so všetkými okolnosťami nelegálneho prevozu.

Zároveň odvolací súd bral do úvahy, že nelegálna migrácia v súčasnosti predstavuje širokospektrálny
problém v rámci Schengenského priestoru, ktorý otvára široké možnosti pre odplatné napomáhanie k
nedovolenému prekročeniu štátnych hraníc vo veľkých rozmeroch, čo je spoločensky negatívny jav tak
vo vzťahu k členským štátom Európskej únie a ich občanom nesúcim riziká spojené s nekontrolovanýmprílevom migrantov, ale aj vo vzťahu k samotným migrantom, ktorí sú spravidla obeťami nepriaznivej
situácie v domovskej krajine. Trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne zohľadňuje
závažnosť posudzovaného zločinu, a postačí na naplnenie účelu trestu vyjadreného v § 34 ods.

1 Trestného zákona. Zároveň korešponduje i s možnosťami nápravy obžalovaných, odzrkadľuje
požiadavky individuálnej aj generálnej prevencie a dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie
páchateľov.

Nakoľko obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, odvolací súd

prevzal do svojho rozhodnutia výrok napadnutého rozsudku o jeho zaradení do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Súd prvého stupňa rozhodol správne keď nevyhovel obžalobou navrhovanému trestu prepadnutia
veci mobilného telefónu, keďže vykonaným dokazovaním, predovšetkým oboznámeným znaleckým
posudkom nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že by obžalovaný tento mobilný telefón

použil na spáchanie skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu.

Trest vyhostenia vo výmere 3 roky uložil súd prvého stupňa obžalovanému správne a zákonne, pretože
sa dopustil trestného činu na území Slovenskej republiky ako cudzí štátny občan, čím konal proti
verejnému záujmu Slovenskej republiky. Súčasne nie je osobou, ktorej bol udelený azyl či doplnková

ochrana podľa osobitného predpisu, a preto je vo verejnom záujme, aby mu bolo právo vstupu na
územie Slovenskej republiky vo významnom rozsahu odňaté. Preto odvolací súd prevzal výrok o treste
vyhostenia do svojho rozhodnutia.

Z vyššie rozobratých dôvodov odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému a sám vo veci rozhodol rozsudkom
na podklade dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.