Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/50/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8708203982
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:8708203982.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej
a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu Okresné stavebné
bytové družstvo Poprad, Moyzesova 3368, Poprad, IČO: 36 168 815, zastúpeného spoločnosťou Hudzík
& Partners s.r.o., Mnoheľova 15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému JUDr. I. E., nar. XX. W.
XXXX, C. XX, C. Y. G., zastúpenému advokátom Mgr. Jurajom Berčom, J. Hanulu 19, Spišská Nová

Ves, o zaplatenie 8 797,69 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo 14. októbra 2021 č. k. 3Cob/15/2021-328, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. decembra 2020 č. k.
18Cb/85/2008-280 uložil žalovanému povinnosť, aby žalobcovi zaplatil 8 797,69 eura s príslušenstvom,
konanie o zaplatenie 99,99 eura s príslušenstvom zastavil, v prevyšujúcej časti týkajúcej sa časti úrokov
z omeškania žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 28. apríla 2005 žalovaný ako

advokát a žalobca zastúpený Mgr. V. C. a Q. Q. podpísali zmluvu o poskytovaní právnych služieb, kde v
článku II vymedzili predmet poskytovania objednaných právnych služieb ako aj ďalšie služby súvisiace
s organizovaním ZD v apríli 2005. V článku III a IV zmluvy bola dohodnutá odmena za poskytovanie
právnych služieb a predmetná zmluva mala byť účinná od 1. júna 2005 do 31.decembra 2005. Na
základe tejto zmluvy boli vystavené faktúry, na ktorých sa nachádza podpis a pečiatka žalovaného
advokáta, a to faktúra 25/2 vyhotovená 14. júna 2005, splatná 1. júla 2005 na sumu 400 000 Sk, kde

bola vyfakturovaná odmena v zmysle článku III zmluvy, faktúra 25/3 z 23. júna 2005 na sumu 35 039
Sk splatná v rovnaký deň ako bola vystavená, kde boli fakturované režijné náklady v zmysle prílohy
k zmluve, ďalej faktúra na sumu 30 000 Sk splatná 22. júla 2005 č. 25/4 za poskytovanie právnych
služieb v mesiaci jún 2005 a faktúra vystavená dňa 28. júla 2005 na sumu 30 000 Sk pod č. 25/6 za
právne služby v mesiaci júl 2005 splatná 11. augusta 2005. Každá jedna z faktúr je opatrená došlou
pečiatkou žalobcu a bolo jej pridelené číslo. Podľa uvedenej pečiatky súčasťou týchto faktúr, ktoré boli

doručené žalobcovi 27. júla 2005 a posledná 2. augusta 2005, mali byť aj prílohy v počte od 2 do 3
listín. Prílohy k faktúram neboli predložené žalobcom ani žalovaným. Z likvidačných listov k faktúram
mal súd prvej inštancie preukázané kedy a v akej výške došlo k úhrade vystavených faktúr, pričom
uvedené mal preukázané aj z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 9. augusta 2005, ktorý je
podpísaný žalovaným, kedy osobne prevzal sumu 35 039 Sk od žalobcu a z výpisov z bankového
účtu žalobcu o poukázaní sumy 2x30 000 Sk, 1x120 000 Sk a 1x50 000 Sk na účet žalovaného, čo

žalobca preukázal listinnými dôkazmi. Žalobca považoval zmluvu so žalovaným o poskytovaní právnych
služieb za neplatnú a z tohto titulu si uplatnil vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo nastrane žalovaného. Žalobca konajúcimi osobami Mgr. C. a Q. Q. podpísal 28. apríla 2005 zmluvu
so žalovaným, ktorá bola uzavretá na dobu od 1. júna 2005 do 31. decembra 2005, pričom osoby,
ktoré zmluvu za žalobcu podpísali, neboli v tom čase zapísané v Obchodnom registri OS Prešov ako

osoby oprávnené konať za žalobcu, kedy podľa úplného výpisu z Obchodného registra z tej doby
členmi predstavenstva boli v období od 8. júna 2005 do 26. augusta 2005 Mgr. Smolen ako predseda
predstavenstva a Štefan Dugas ako podpredseda predstavenstva so vznikom funkcie 27. apríla 2005.
Zápis členov predstavenstva do Obchodného registra mal deklaratórny účinok, konštitutívny účinok má
už rozhodnutie zhromaždenia delegátov nastať už dňom, kedy sa rozhodlo o určitej skutočnosti. Dňa

27. apríla 2005 sa konalo náhradné ZD, ktoré zvolalo predstavenstvo pod vedením Mgr. C. vo veľkej
zasadačke Mestského úradu v Poprade, na ktorom bolo prijaté uznesenie, ktoré bolo napadnuté žalobou
na Okresnom súde v Poprade, kde žalobkyňou bola členka družstva a žiadala vysloviť neplatnosť
prijatého uznesenia. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 16Cb/108/2005 a vo veci bolo rozhodnuté dňa 17.
mája 2006 tak, že súd určil uznesenie z náhradného zhromaždenia delegátov zo dňa 27. apríla 2005 za
neplatné. Dôvodom neplatnosti bola práve skutočnosť, že predstavenstvo družstva nevypracovalo po

29.novembri2001platnézásady,podľaktorýchbysavolilidelegátiaichnáhradnícinaZD.Vtenistýdeň
sa konalo náhradné ZD o 20.00 hod. v priestoroch spoločnosti Gas and Oil spol. s r.o. Poprad, ktoré bolo
zvolané predstavenstvom pod vedením Kurta Kawascha. Toto náhradné ZD bolo napadnuté žalobou na
Okresnom súde v Poprade v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/192/2005, kedy člen družstva žiadal o
určenie neplatnosti uznesenia z náhradného ZD, ako dôvod uvádzal, že takéto ZD sa nikdy nekonalo a

písomné doklady o tejto schôdzi boli vyhotovené fiktívne. Túto žalobu žalobca písomným podaním zo
dňa 6. júna 2006 zobral späť z dôvodu, že je potvrdené, že dňa 27. apríla 2005 o 20.00 hod. sa nikdy
reálne nezvolalo zasadanie zhromaždenia delegátov OSBD Poprad a preto zo strany žalobcu už nie je
záujem žiadať o určenie tejto neplatnosti. Konanie bolo preto uznesením zo dňa 8. júla 2006 zastavené
a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. júna 2006. Na základe Zhromaždenia delegátov z 27.

apríla 2005 bol podaný návrh 29. apríla 2005 na zmenu zápisu členov predstavenstva žalovaného.
Registrový súd žiadanú zmenu zapísal 8. júna 2005 a uvedené zloženie členov predstavenstva pod
vedením Mgr. V. C. ako predsedu predstavenstva bolo zapísané v obchodnom registri až do 27. augusta
2005 so vznikom funkcie 27. apríla 2005, kedy došlo k zmene zápisu v obchodnom registri, avšak
otázka správnosti rozhodnutia registrového súdu z 24. augusta 2005 bola predmetom mimoriadneho

dovolania generálneho prokurátora vedeného na Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
5MObdo/2/06, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Prešov z 24. augusta
2005 č. k. 2Nsre 101/05, Dr 475P-210 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o ktorom následne
rozhodol Okresný súd v Prešove. Súd prvej inštancie skonštatoval, že na základe náhradného ZD
konaného taktiež 27.4.2005, avšak predstavenstvom pod vedením Kurta Kawascha bol podaný návrh

na zmenu údajov v Obchodnom registri dňa 3.5.2005, kedy Registrový súd odmietol vykonať zmenu
zápisových údajov a taktiež následne dňa 10.6.2005 bol podaný návrh, kedy opätovne registrový súd
odmietol vykonať zmenu zápisových údajov. K zmene zapísaných údajov došlo až dňa 24. augusta
2005, kedy bolo zapísané predstavenstvo pod vedením Kurta Kawascha do Obchodného registra so
vznikom funkcie u niektorých členov k 27. aprílu 2005 a u niektorých k 28. aprílu 2005.

3. Nesporným faktom podľa súdu prvej inštancie bolo, že v rozhodnom období, kedy bola zmluva
podpísaná, resp. predtým, a to dňa 27. apríla 2005, sa uskutočnili dve zhromaždenia delegátov
žalobcu zvolané inými osobami, ktoré v tom čase vytvárali dve predstavenstvá žalobcu. Dôležitou
skutočnosťoujefakt,žerozhodnutiezhromaždeniadelegátovmásamoosebeprávotvornéúčinky,zápis

do obchodného registra je len deklaratórnym potvrdením platného právneho stavu. Tretia osoba môže
namietaťzverejnenéznenievobchodnomregistrilenvtedy,aknemalavedomosťoskutočnosti,ktorámá
právotvorný účinok. Predmetom žaloby bolo zaplatenie za služby vykonané tak pred uzavretím zmluvy v
období apríl - máj 2005, ako aj za obdobie jún až júl 2005. V tomto prípade je podstatný fakt, že žalovaný
sa priamo zúčastnil zhromaždenia delegátov dňa 27. apríla 2005 na Mestskom úrade v Poprade, a

aj následne bol informovaný o tom, že sa konalo v rovnaký deň aj ďalšie zhromaždenie delegátov
žalobcu zvolané predstavenstvom pod vedením Kurta Kawascha. Vnútorné rozpory u žalobcu týkajúce
sa členov štatutárneho orgánu, ako aj kontrolnej komisie a neprehľadná situácia, ktorá u žalobcu trvá už
niekoľko rokov, nemôže byť na ujmu tretích osôb, ktoré vstupujú do zmluvného vzťahu v dobrej viere, že
zmluvu uzatvárajú s osobami, ktoré sú na to oprávnené. Pokiaľ ide o obdobie apríl - máj 2005, žalovaný

uviedol na pojednávaní, že tu pravdepodobne uzavrel ústnu zmluvu s predstavenstvom, kedy jednal s
Mgr. C. o poskytnutí služieb, ktoré boli následne predmetom písomnej zmluvy, čo sa malo odraziť aj v
písomne vyhotovenej zmluve 28. apríla 2005 (úvodné ustanovenie čl. I zmluvy). Žalovaný nepreukázal
v konaní svoje tvrdenie, ktoré by oprávňovalo žalovaného fakturovať služby za mesiace apríl-máj 2005,keďže neexistoval žiaden zmluvný základ. Žalovaný v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia, naopak
žalobca preukázal, že v tomto období žalovaným neboli poskytované žiadne právne služby pre žalobcu.

4. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli
dňa 28. apríla 2005 Zmluvu o poskytovaní právnych služieb a prílohou k zmluve bolo vyúčtovanie
materiálnotechnickéhozabezpečeniačinnostipredstavenstvažalobcu.Súdprvejinštancieskonštatoval,
že v súlade s článkom III. bod 1 zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu vznikol nárok na odmenu
za jeho činnosť vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve, a to za predpokladu, že vykoná činnosť

resp. poskytne dohodnuté služby. Súd prvej inštancie taktiež skonštatoval, že zo znenia zmluvy nie je
možné vyvodiť záver, aby čo i len nejaká časť dohodnutej odmeny mala charakter paušálnej odmeny,
na ktorú by vznikol žalovanému nárok bez ohľadu na to, či bola alebo nebola služba reálne poskytnutá.
Žalovaný od počiatku popieral prevzatie finančných prostriedkov od žalobcu a dokonca aj vystavenie
faktúr. Následne v júli 2018 pripustil prevzatie sumy 35 039 Sk od žalobcu (čl. 192), avšak nespomínal si,
že by on vystavoval faktúry a uviedol možnosť vystavenia faktúr inou osobou a nevedel si vysvetliť jeho

podpis a pečiatku na faktúrach. Po predložení originálov listín od žalobcu nenamietal listinné dôkazy
preukazujúce tvrdenia žalobcu, i keď uznal len prevzatie vyššie spomínanej sumy, ktorú odmieta vydať
žalobcovi. K ďalším sumám, ktoré mali byť pripísané na jeho účet, sa nevyjadril. K rozsahu poskytnutých
služieb teda neuviedol nič konkrétne a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie o
poskytnutých právnych službách žalobcu v rozhodnom období. Argument, že účtovníctvo už nemá k

dispozícii, neobstojí, keďže žaloba podaná ešte v roku 2008 a ide o osobu, ktorá je advokátom, teda
osobou práva znalou, u ktorej sa predpokladá znalosť právnych predpisov. Žalovaný namietal aktívnu
legitimáciu žalobcu v súvislosti so zápismi členov predstavenstva žalobcu do Obchodného registra a
množstvom konaní, ktoré prebiehali na Okresnom súde v Prešove a Krajskom súde v Prešove.

5. V súvislosti so skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie vychádzal zo zápisu v
Obchodnom registri žalobcu, pričom dospel k záveru, že žalobca vznikol zápisom do obchodného
registra dňa 20. decembra 1996, kedy pôvodný žalobca bol zrušený bez likvidácie rozdelením na dva
právne subjekty tak, že vzniklo OSBD Poprad a Bytové družstvo Kežmarok s tým, že oba prevzali práva
a povinnosti zrušeného družstva podľa delimitačného protokolu, a doposiaľ je zapísaný v obchodnom

registri a nie je podstatná okolnosť, či koná prostredníctvom predstavenstva pod vedením Kurta
Kawascha, alebo nejakej inej osoby. Žalobca v tomto spore je aktívne legitimovaným subjektom.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že obsahom toho, čo mal poskytovať žalovaný žalobcovi na základe
zmluvy, neboli právne služby, keď sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že predo dňom 28. aprílom

2005 poskytol finančné aj hmotné prostriedky na to, aby sa mohlo konať ZD 27. apríla 2005, platil úkony
súvisiace s identifikáciou, požičiaval auto, poskytol PC, telefón, fax a výsledkom jeho práce neboli reálne
právne služby tak ako to vyplýva zo zmluvy. Podstatné v tomto spore bolo vyriešiť ako predbežnú otázku
platnosť zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 28. apríla 2005. Osoby, ktoré za žalobcu zmluvu
podpísali, neboli v tom čase oprávnené konať za žalobcu, a to ani Mgr. C., ani Q. Q., čo uznal aj sám

žalovaný vo svojej výpovedi, preto z ich strany takéto konanie nemohlo zaväzovať žalobcu vo vzťahu
k žalovanému. Pre takéto posúdenie nie sú rozhodujúce ďalšie konania, ktoré prebiehali na súdoch.
Uvedená okolnosť, teda spôsobuje neplatnosť zmluvy o právnych službách, pričom ďalšou okolnosťou,
ktorá spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy je neurčitosť a nezrozumiteľnosť jej ustanovení. Zmluva trpí
vadou neurčitosti a nezrozumiteľnosti čo do vymedzenia predmetu činnosti ako aj dohodnutej odplaty,

keď podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

7. Keďže súd prvej inštancie posúdil zmluvu o poskytovaní právnych služieb ako zmluvu neplatnú,
žalovaný má povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré prijal od žalobcu v podobe vyplatenia

finančných súm na základe vystavených faktúr.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, pretože pomer úspechu
a neúspechu sporových strán bol viacmenej rovnaký, keď úspech žalobcu v konaní predstavoval v
percentuálnom vyjadrení 47% a úspech žalovaného 53%. Po odčítaní úspechu žalobcu od úspechu

žalovaného by mal žalovaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6%. Súd prvej inštancie pri
rozhodnutí o trovách konania vychádzal z pomeru úspechu, ktorý je základným meradlom pre nárok na
náhradu trov konania. Ak mal žalobca v spore úspech len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne
rozdelí, avšak aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byťprevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo sporových strán. Ak sa v spore navzájom
vyvážia úspech a neúspech, náhradu trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu, k čomu sa súd

priklonil aj v tomto prípade a rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov
konania.

9. Na odvolanie žalovaného v rozsahu výroku o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi 8 797,69 eura s
príslušenstvom a výroku o trovách konania Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom

zo 14. októbra 2021, č. k. 3Cob/15/2021-328 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a IV. výroku
podľa § 387 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“)
potvrdil. Zároveň podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP žalobcovi priznal proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

10. V odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol

viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený rozsudok súdu prvej inštancie
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia v zmysle uvedeného dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je

potrebné v napadnutom rozsahu potvrdiť.

11. Odvolací súd posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to s prihliadnutím na to, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. Uviedol, že vo
veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkázal. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným,

jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom
objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
súdu prvej inštancie a len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviedol, že

rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu mu je známa skutočnosť, že uznesenia zhromaždení delegátov
konaných 19. júna 2003 a 25. septembra 2003 boli súdom vyhlásené za neplatné. Rovnako mu je však
známa aj skutočnosť, že nikdy nebolo vyhlásené za neplatné uznesenie prijaté zhromaždením delegátov
žalobcu konaným 27. apríla 2005, ktorým boli zvolení noví predseda a členovia predstavenstva žalobcu,
na základe ktorého sú tieto osoby od 27. augusta 2005 zapísané do obchodného registra.

12. Taktiež odvolací súd uviedol, že pokiaľ sa žalovaný domnieval, že zrušením uznesenia Krajského
súdu v Prešove z 3. mája 2018 Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol vytvorený priestor, aby strany
mohli podať návrh na zosúladenie zapísaných údajov v obchodnom registri, odvolací súd v predmetnej
veci už uznesením z 15. októbra 2020, sp. zn. 3Cob/54/2020 opakovane rozhodol tak, že potvrdil

napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie. Keďže predmetný rozsudok bol vydaný až po rozhodnutí
odvolacieho súdu o podnete na dosiahnutie zhody medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v
obchodnom registri, tvrdenie žalovaného, že tento rozsudok je predčasný, neobstojí.

13. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že nie je pravdou, že práca nebola nikdy vykonaná, odvolací

súd skonštatoval, že v tomto prípade bola rozhodujúcou okolnosť, že zmluva o poskytovaní právnych
služieb nebola platná, a to z dôvodu, že v mene žalobcu ju podpísali osoby, ktoré neboli v jeho mene
oprávnené konať. Súčasne mal odvolací súd za to, že ak žalovaný v prvoinštančnom konaní k rozsahu
poskytnutých služieb neuviedol nič konkrétne a nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho
tvrdenie o poskytnutých právnych službách žalobcu v rozhodnom období (čo je zrejmé z odôvodnenia

napadnutého rozsudku), nemôže byť pravdivým ani jeho vyššie uvedené tvrdenie.

14. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) a žiadal, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštanciev časti I. a IV. výroku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
15. Namietal, že odvolací súd v zásade iba odkázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie,

pričom ani skutočnosti, ktoré uviedol na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
(v bodoch 10., 11. a 12. odôvodnenia) nie sú dostatočné na to, aby mohlo byť právo žalovaného
na spravodlivý proces považované za neporušené. Uviedol,že považuje napadnutý rozsudok za
nepreskúmateľný, arbitrárny a nezákonný ohľadne podstaty sporu spočívajúcej v tom, či strany sporu
platne uzatvorili zmluvu o poskytovaní právnych služieb, resp. či žalovaný dodal žalobcovi služby, ktoré

fakturoval, a tiež spočívajúcej v posúdení, či za žalobcu v tomto konaní konajú osoby, ktoré sú na to
oprávnené, či plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie žalobcu v tomto konaní je platné, a či
vôbec osoby konajúce za žalobcu po roku 2003 sú oprávnené za žalobcu konať. Uviedol, že na úspech
žalobcu v konaní by bolo potrebné preukázať, že najneskôr od roku 2005 bola štatutárnym orgánom
žalobcu osoba, ktorá v mene žalobcu udelila plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu, na základe
ktorého advokát podal v mene žalobcu dňa 28. apríla 2008 žalobu na Okresnom súde Poprad a že

osoba, ktorá v mene žalobcu udelila plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu advokátskou kanceláriou
Hudzík & Partners, s. r. o., ktorá dňa 6. februára 2011 navrhla zmeniť žalobný petit, a ktorá v konaní až do
jeho právoplatného skončenia vystupovala ako právny zástupca žalobcu. Uvedenú skutočnosť žalovaný
namietal v bode 9. podaného odvolania, odvolací súd však absolútne opomenul vysporiadať sa s touto
skutočnosťou, najmä s rozsudkom Okresného súdu Poprad z 21. januára 2008, sp. zn. 16Cb/1/2006,

ktorý v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 11. januára 2010, sp. zn. 5Cob/1/2009
nadobudol právoplatnosť dňa 11. januára 2010 a súd ním určil, že uznesenie náhradného zhromaždenia
delegátov zo dňa 26. mája 2005 je neplatné. Na tomto náhradnom zhromaždení delegátov mali byť do
svojich funkcií v predstavenstve zvolení Kurt Kawasch, konajúci ako predseda predstavenstva, MUDr.
Ľudovít Bielik, konajúci ako podpredseda predstavenstva a Ing. Miroslav Sim, konajúci ako podpredseda

predstavenstva, pričom z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že tieto osoby majú byť vo
svojich funkciách od 28. apríla 2005, teda na základe zhromaždenia delegátov konaného dňa 27.
apríla 2005 vo večerných hodinách. Zo súdneho spisu vedeného Okresným súdom Poprad pod sp. zn.
18Cb/19/2008 vyplýva, že síce neexistuje meritórne rozhodnutie týkajúce sa zhromaždenia delegátov
žalobcu zo dňa 27. apríla 2005 vo večerných hodinách, ale zároveň z neho vyplýva, že návrh na zápis

zmien v obchodnom registri podaný žalobcom, v mene ktorého konal Kurt Kawasch a Ing. Miroslav Sim
dňa 3. Mája 2005 pod sp. zn. 2Re/525/2005, súd odmietol. Práve v tomto konaní sa žalobca domáhal
zápisu zmien na základe zhromaždenia delegátov zo dňa 27. apríla 2005 konaného vo večerných
hodinách. Z tohto je zrejmé, že obchodný register nikdy nerozhodol o vykonaní zápisu zmien prijatých
na zhromaždení delegátov konanom dňa 27. apríla 2005 vo večerných hodinách. Následný návrh na

zápis zmien, opäť v mene žalobcu podaný Kurtom Kawaschom a Ing. Miroslavom Simom bol podaný po
odmietnutívykonaniazápisuvkonaní2Re/525/2005abolvedený podsp.zn.4Re/299/2005.Obsahovo
bol tento nový návrh totožný s návrhom v konaní 2Re/525/2005, ale toto nové podanie sa opieralo o
uznesenie z náhradného zhromaždenia delegátov zo dňa 26. mája 2005, o ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté, že uznesenia sú neplatné. Zo súdneho spisu vedeného Okresným súdom Poprad pod sp.

zn. 18Cb/19/2008 nepochybne vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 16Cb/148/2007
zo dňa 3. novembra 2011 bolo rozhodnuté, že uznesenie zo zhromaždenia delegátov zo dňa 31. mája
2007 je neplatné, vec je právoplatne skončená. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z uvedeného
konania boli sudkyni Okresného súdu Poprad známe z jej úradnej činnosti najneskôr dňa 16. októbra
2020, kedy vydala rozsudok v právnej veci 18Cb/19/2008, avšak tieto skutočnosti vôbec nezohľadnila

v rozhodovaní v tejto právnej veci.

16. Ďalej dovolateľ uviedol, že plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v tomto konaní pre JUDr.
Pavla Zavackého za žalobcu podpísali dňa 12. júla 2006 Kurt Kawasch vystupujúci ako predseda
predstavenstva a Ing. Štefan Péter ako člen predstavenstva, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené neboli

v rozhodnom čase štatutárnymi zástupcami žalobcu. Rovnako tak plnomocenstvo pre advokátsku
kanceláriu Hudzík-Novysedlák Partners, v.o.s. podpísal dňa 13. januára 2011 Kurt Kawasch, ktorý
rovnako nebol v rozhodnom období vo funkcii štatutárneho zástupcu žalobcu platne. Z toho pohľadu
nie je možné považovať udelené plnomocenstvá za platné. Uvedenú vadu v konaní však konajúce súdy
neodstránili napriek tomu, že žalovaný ju vo svojom odvolaní (bod 9.) namietal. Udelenie plnomocenstva

je dvojstranným právnym úkonom, kedy splnomocniteľ plnú moc udeľuje a splnomocnenec ju svojim
prejavom prijíma. Listina označená ako Plnomocenstvo zo dňa 12. júla 2006 neobsahuje ani zmienku
o jeho prijatí. Odvolací súd sa taktiež podľa názoru dovolateľa nijako nevysporiadal s odvolacou
námietkou, že aj uznesenia zo zhromaždení delegátov žalobcu z dní 19. marca 2003 a 25. septembra2003, na ktorých mali byť do predstavenstva zvolení Kurt Kawasch a Ing. Miroslav Sim, boli Krajským
súdom v Prešove (v konaniach sp. zn. 2Cbs/6/03 a 2Cbs/8/2004) určené za neplatné.

17. Žalobca predložil v súdnom konaní plnomocenstvo na zastupovanie advokátskou kanceláriou
Advokátska kancelária Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., Mnoheľova 830/25, Poprad, IČO 47 232
510. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ako aj z rozsudku súdu prvej inštancie je zjavné,
že právnym zástupcom žalobcu je obchodná spoločnosť Advokátska kancelária Hudzík & Partners
s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO 47 251 654. Z obsahu súdneho spisu je zjavné, že sa v

ňom nenachádza žiadny doklad, že právnym zástupcom by mala byť Advokátska kancelária Hudzík
& Partners s.r.o. Naproti tomu Advokátska kancelária Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s. zanikla
s likvidáciou dňa 27. mája 2015, kedy bola vymazaná z obchodného registra. Naviac pri udelení
plnomocenstva Advokátskej kancelárii Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s. dňa 13. januára 2011 konal
za žalobcu iba Kurt Kawasch ako predseda predstavenstva žalobcu. V zmysle § 243 ods. 3 Obchodného
zákonníka, posledná veta, ak je pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma,

je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Na tomto plnomocenstve sa za predstavenstvo
nachádza iba podpis Kurta Kawascha. Ani s týmto nedostatkom sa konajúce súdy nevysporiadali.

18. K tomu, ako sa odvolací súd vysporiadal s odvolacou námietkou žalovaného (bod 13 odôvodnenia
odvolania) spočívajúcou v tom, že v dôsledku zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 22. apríla 2020 vznikne priestor na opravu nesprávne zapísaných údajov žalobcu v
obchodnom registri, dovolateľ namietal, že toto vysporiadanie nezahŕňa odpoveď na podstatné okolnosti
sporu, a to či za žalobcu v tomto konaní konali oprávnené osoby.

19. V odvolaní žalovaný navrhoval vykonanie dôkazov - výsluch svedkov - E., C., ktorý odvolací súd

nevykovanal, čo žiadnym spôsobom ani neodôvodnil.

20. Dovolateľ zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Odhliadnuc od toho, že za
žalobcu nekonala oprávnená osoba, k uplatneniu nároku na zaplatenie vymáhanej sumy došlo dňa 6.
februára 2011. Ak teda súd ustálil, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil v dňoch, kedy mu mali byť

uhradené ním vystavené faktúry (všetky v roku 2005), potom premlčacia doba uplynula najneskôr ku
koncu roka 2009, teda celkom zjavne pred uplatnením nároku na zaplatenie danej sumy na súde. V
tomto smere nemôže mať žiadnu relevanciu podanie žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu v
roku 2008, pretože sa nejedná o žalobu na plnenie.

21. Dovolateľ taktiež považoval za potrebné sa vyjadriť k pôvodu sporného zápisu v obchodnom
registri, na základe ktorého žalovaný poskytoval právne služby žalobcovi. Dňa 27. apríla 2005 vo
veľkej zasadačke Mestského úradu v Poprade sa konalo zhromaždenie delegátov, ktoré zvolalo
predstavenstvopodvedenímMgr.C.,avšaknebolouznášaniaschopné,atakbolopodľaStanovdružstva
zvolané a konalo sa náhradné zhromaždenie delegátov, na ktorom bolo prijaté uznesenie napadnuté

žalobou na Okresnom súde Poprad (sp. zn. 16 Cb/108/2005), ktoré súd určil za neplatné. Dôvodom
neplatnosti bola skutočnosť, že predstavenstvo družstva nevypracovalo po 29. novembri 2001 platné
zásady, podľa ktorých sa volili delegáti a ich náhradníci. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí
z 24. marca 2004 skonštatoval, že od prijatia stanov platných od 29. novembra 2001 predstavenstvo
družstva nevypracovalo zásady, podľa ktorých by sa volili delegáti a ich náhradníci. Taktiež po tomto

období, teda po r. 2003 nebolo preukázané, že by boli vypracované a schválené platné zásady
predstavenstva družstva, podľa ktorých by sa volili delegáti a ich náhradníci na zhromaždení delegátov.
Predstavenstvo pod neplatným vedením Kurta Kawascha prijalo zásady pre voľbu delegátov uznesením
č. 59/4/2004 na svojom zasadnutí 22. apríla 2004, na základe ktorých sa konali v období od 22.
apríla 2004 do 8. septembra 2004 schôdze členských samospráv a voľby delegátov a ich náhradníkov.

Krajský súd v Prešove svojim rozhodnutím vo veciach 2Cbs/6/03 a 2Cbs/8/03 určil, že uznesenia zo
zhromaždenia delegátov konaného dňa 19. júna 2003 a 25. septembra 2003 sú neplatné a práve na
zhromaždení delegátov 25. septembra 2003 bolo jedným z bodov programu aj voľba predstavenstva
pod vedením Kurta Kawascha, ktoré tieto zásady prijalo. Na základe týchto neplatných zásad bolo
prijaté uznesenie, ktoré bolo zapísané do obchodného registra s predstavenstvom pod vedením Kurta

Kawascha. Dňa 26. mája 2005 sa konalo zhromaždenie delegátov žalobcu, na základe ktorého došlo k
zmene zapísaných údajov až dňa 24. augusta 2005, kedy bolo zapísané predstavenstvo pod vedením
KurtaKawaschadoobchodnéhoregistrasovznikomfunkcieod27.apríla2005alebouniektorýchčlenov
od28.apríla2005.Rozsudkomsp.zn.18Cb/48/2006zodňa20.novembra2008,potvrdenýmodvolacímsúdom, Okresný súd Poprad určil, že uznesenie zo zhromaždenia delegátov žalobcu konaného dňa 26.
mája 2005 je neplatné, pričom následne podané dovolanie bolo zamietnuté.

22. Odvolací súd opierajúc sa o uznesenie sp. zn. 3Cob/54/2020 z 15. októbra 2020 nesprávne
vyhodnotil, že uznesenia zhromaždenia delegátov konaných 19. júna 2003 a 25. septembra 2003
boli súdom vyhlásené za platné, opierajúc sa o uznesenie prijaté zhromaždením delegátov žalobcu
konaných 27. apríla 2005, ktorým bol zvolený nový predseda a členovia predstavenstva žalobcu a na
základe ktorého sú tieto osoby od 27. augusta 2005 zapísané do obchodného registra.

23. Dovolateľ zároveň v zmysle § 444 ods. 1 CSP navrhol, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť
rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 8 797,69 eura s príslušenstvom. Uviedol, že počnúc dňom 1. januára 2022 žalovaný prestal
vykonávať podnikateľskú činnosť a jeho jediným príjmom je starobný dôchodok. Vzhľadom na vady,
ktoré vytýka konaniu, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutých rozsudkov, mal za to, že je nedôvodné,

aby bol voči nemu v tomto štádiu (aj vzhľadom na podané dovolanie) vedený výkon rozhodnutia, ktorý by
zásadným spôsobom zasiahol do jeho majetkových pomerov. Súčasne z tých istých dôvodov navrhol,
aby dovolací súd v zmysle § 444 ods. 2 CSP odložil právoplatnosť napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu.

24. Dňa 20. júna 2022 bolo súdu elektronickými prostriedkami doručené vyjadrenie žalobcu k dovolaniu,
v ktorom žalobca žiadal dovolanie zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho
konania. Mal za to, že konajúce súdy sa vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalovaného.
Uviedol, že osoby konajúce za žalobcu boli zvolené na zhromaždení delegátov dňa 27. augusta 2005,
pričom ich funkcia nevznikla zápisom do obchodného registra, ale voľbou za členov orgánu. Uznesenia

zo zhromaždenia delegátov zo dňa 27. apríla 2005 nikdy neboli vyhlásené za neplatné, a teda Kurtovi
Kawaschovi a ďalším členom predstavenstva riadne začalo plynúť funkčné obdobie od 27. apríla 2005,
nazákladečohoneobstojítvrdenie,žeplnomocenstvozostranyžalobcubolopodpísanéneoprávnenými
osobami. Zároveň žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením, že plnomocenstvo je dvojstranným právnym
úkonomamusíbyťnaňomuvedené,žedošlokjehoprijatiu.Ďalejžalobcaknímuvedenémutvrdeniu,že

predstavenstvo žalobcu odvíja svoje postavenie od uznesení prijatých na zhromaždení delegátov, a nie
od zápisu v obchodnom registri, uviedol, že Kurt Kawasch ako predseda družstva a Ing. Štefan Péter ako
podpredseda družstva odvíjajú svoje členstvo v predstavenstve od uznesení prijatých na zhromaždení
delegátov zo dňa 27. apríla 2005, 29. mája 2008, 30. mája 2013 a 31. mája 2018, ktoré neboli vyslovené
za neplatné, a teda predstavenstvo žalobcu pod vedením Kurta Kawascha bolo oprávnené konať za

žalobcu počas celého konania. K námietke premlčania žalobca uviedol, že táto neobstojí z dôvodu, že
pôvodná žaloba podaná do podateľne dňa 28. apríla 2008 bola okrem žaloby na určenie aj žalobou na
plnenie, a teda nárok bol uplatnený riadne a včas.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie

bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané
(§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP
a contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné.

26. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú

priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať
za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového
konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“
a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako
tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho

súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,
3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).
27. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej
rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť
prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z

tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa
môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr
reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014).28. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho
súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sa

dovolacísúdmoholzaoberaťvecnýmprejednanímdovolania,musiabyťsplnenépodmienkyprípustnosti
dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t.
j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie
dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd
je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní

(porovnaj § 428 CSP).
29. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420
písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen

prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie
prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení
(§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§
431 ods. 2 CSP).
30. V súvislosti s uplatnenou námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

dovolací súd konštatuje, že odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 3 CSP odkázal na rozhodnutie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil. Napriek tomu, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je
stručné, vyjadrené v bodoch 10, 11 a 12 rozhodnutia, z ich obsahu je zrejmé, že odvolací súd poukazuje
na zápisy žalobcu v obchodnom registri a na skutočnosť, že uznesenie prijaté zhromaždením delegátov
žalobcu konaným 27. apríla 2005, ktorým boli zvolení noví predseda a členovia predstavenstva žalobcu,

a na základe ktorého sú tieto osoby od 27. augusta 2005 zapísané do obchodného registra, nikdy nebolo
vyhlásené za neplatné. Podľa dovolacieho súdu je zdôvodnenie odvolacieho súdu v kontexte dôvodov
vyjadrených v rozsudku súdu prvej inštancie dostatočné, keď podstatou pre rozhodovanie súdov bola
skutočnosť zvolenia nových členov predstavenstva žalobcu, a to na základe zhromaždenia delegátov
žalobcu konaného 27. apríla 2005, ako aj záver, že zmluva, ktorú žalobca uzavrel 28. apríla 2005, nebola

podpísaná osobami, ktoré boli oprávnené za žalobcu konať v čase jej uzavretia.
31. K dovolacím dôvodom uvedeným v bodoch 16. a 17. odôvodnenia tohto rozhodnutia dovolací
súd konštatuje, že odvolací súd v súlade s názorom súdu prvej inštancie, považoval pre posúdenie
veci za relevantné, že uznesenie prijaté zhromaždením delegátov žalobcu konaného 27. apríla 2005,
ktorým boli zvolení noví predseda a členovia predstavenstva žalobcu, a tieto osoby boli od 27. augusta

2005 zapísané do obchodného registra, nebolo vyhlásené za neplatné, v kontexte konaní vo veci
určenia neplatnosti uznesení prijatých zhromaždením delegátov žalobcu, ktoré prechádzali uvedenému
dátumu. Dovolací súd taktiež konštatuje, že zdôvodnenie súdnych rozhodnutí týkajúce sa argumentácie
žalovaného, ktorý poukazuje na neplatnosť uznesení prijatých 19. júna 2003 a 25. septembra 2003,
považoval za dostatočné, zrozumiteľné a logické. Vo vzťahu k argumentom dovolateľa o neplatnosti

plnej moci udelenej právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý podal žalobu, zastupoval žalobcu v konaní
a robil právne úkony (zmena žaloby, späťvzatie žaloby), dovolací súd uvádza, že v čase uzavretia
zmluvy dňa 28. apríla 2005, ktorej platnosť posudzovali súdy, neboli osoby, ktoré zmluvu za žalobcu
podpísali (C. a Q.) štatutárnymi zástupcami žalobcu. Skutočnosti o žalobcovi zapísané v obchodnom
registri neboli relevantne spochybnené, keď neexistuje rozhodnutie o vyhlásení neplatnosti uznesenia

valného zhromaždenia žalobcu, ktorými boli do štatutárnych orgánov zvolení, a to od 27. augusta 2005
aj zapísaní ako štatutárny orgán predseda, podpredseda a členovia predstavenstva, tak ako je zápis v
obchodnomregistriúčinnýod27.augusta2005.Dovolateľspochybňovalúčinnosťplnejmocipodpísanej
za žalobcu Kawaschom, (č.l. 68 spisu), ktorou udelil Advokátskej kancelárii Hudzík - Novýsedlák
Partners, v.o.s. Poprad dňa 13. januára 2011 plnú moc, ktorá je opatrená iba podpisom predsedu

predstavenstva bez podpisu ďalšieho člena predstavenstva (podpredsedu alebo člena predstavenstva).
K uvedenej námietke dovolateľa, (keď tvrdí, že konanie súdov trpí vadou spôsobenou v udelení
neúčinnej plnej moci) ktorú dovolateľ použil aj ako jeden z odvolacích dôvodov (bod 9 odvolania)
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, dovolací súd uvádza, že v dovolacom konaní má oprávnenie
preskúmať argumenty, ktoré boli predmetom odvolacieho konania, a ktoré sú premietnuté do dôvodov

rozhodnutia odvolacieho súdu a vyhodnotiť, či sa odvolací súd s odvolacími argumentami odvolateľa
v dôvodoch rozhodnutiach riadne vysporiadal. V konaní bolo potrebné posúdiť, či nezdôvodnenie tejto
odvolacej námietky odvolacím súdom, je porušením práva dovolateľa na spravodlivý proces.32. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú:
a)zásahsúdudoprávanaspravodlivýsúdnyprocesab)nesprávnyprocesnýpostupsúduznemožňujúci
procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces

predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde
a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom.
Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie
citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak
miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla

značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením
práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný
postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú
zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie
procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky.
33. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez

akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý
by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).
34. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti opakovane zdôraznil, že pre záver o existencii
procesnej vady konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 OSP (teraz ust. § 420 písm. CSP) nie je významný

subjektívnynázorúčastníkakonaniatvrdiaceho,žesasúddopustiltakejvady,alerozhodujúcejevýlučne
zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (k tomu viď napríklad
rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/6/2014, 2Cdo/609/2015, 3Cdo/409/2015, 4Cdo/143/2015, 5Cdo/238/2015,
6Cdo/30/2016, 7Cdo/371/2015, 8Cdo/34/2016).
35. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že postup súdu, ktorý vykazuje znaky procesnej vady

konania, nemá automaticky za následok odňatie možnosti sporovej strany konať pred súdom s
následkomnevyhnutnéhozrušeniainakvecnesprávnehorozhodnutia,aktýmtonesprávnymprocesným
postupom nedošlo k určitému rozsahu, či takej intenzite a závažnosti porušenia, ktoré by možnosť
konať pred súdom strane sporu celkom odňalo, resp. ak taký procesne nesprávny postup nemal
v konečnom dôsledku vplyv na vecnú správnosť výroku súdneho rozhodnutia. Opačný prístup by

znamenal len formálne posudzovanie dôvodov prípustnosti dovolania, pričom dovolací súd naopak
zdôrazňuje materiálne nazeranie aj na procesné práva strán v sporovom súdnom konaní. V prípade
prípustnostidovolaniazdôvodupodľaust.§237ods.1písm.f/OSP(teraz§420písm.f/CSP)musíísťo
výnimočný prípad takého procesného pochybenia súdu, ktoré vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej
dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením

napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“ (porovnaj zjednocujúce Stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2/2016 z 3.12.2015 k výkladu ust.
§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016).
36. Dovolací súd konštatuje, že účastník má právo na riadne zdôvodnenie rozhodnutia, súčasne
však konštatuje, že odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky argumenty odvolateľa. K porušeniu

práva na spravodlivý proces zo strany odvolacieho súdu v prejednávanej veci by došlo vtedy, keby
sa odvolací súd nevysporiadal s otázkou (odvolacím dôvodom), ktorá pri rozhodovaní vo veci bola
kľúčová, podstatná a nosná. Uvedené námietky nemajú súvislosť so zisteným skutkovým stavom a
právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Naviac v konaní, ktoré prebiehalo
od 28. apríla 2008 (rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 22. decembra 2020 a rozhodnutie

odvolacieho súdu dňa 14. októbra 2021), žalobca v konaní nespochybňoval zastúpenie Advokátska
kancelária Hudzik & Partners s.r.o., plná moc zo dňa 22.3.2018, č. l. 149 spisu, ani relevanciu udelenia
plnej moci Kawaschom 13. januára 2011 pre advokátsku kanceláriu Hudzik - Novýsedlák Partners
v.o.s. č. l. 68 spisu. Žalobca účinnosť plnej moci udelenej (s.r.o.), č. l. 149 spisu, v súdnom konaní
prebiehajúcom niekoľko rokov nespochybnil a uvedenú advokátsku kanceláriu splnomocnil dňa 9. júna

2022 aj pre dovolacie konanie (č. l. 364 spisu). Keďže podľa dovolacieho súdu táto dovolacia námietka
(nevysporiadanie sa s touto odvolacou námietkou odvolacím súdom), nemala vplyv na zistený skutkový
stav a právne posúdenie veci konajúcimi súdmi, dovolací súd dospel k záveru, že nezdôvodnenie tejto
argumentácie v odvolacom konaní nie je porušením práva žalovaného na spravodlivý proces.37. K dovolacej námietke týkajúcej sa nevykonania dôkazov výsluchom svedkov dovolací súd uvádza,
žeskutkovýstavavykonanédokazovanienemôžebyťpredmetomdovolaciehokonania.Dovolacídôvod
žalovaného podľa § 420 písm. f) CSP spočíva v tom, že odvolací súd nezdôvodnil, prečo nevykonal

výsluch svedkov.
38. Ak všeobecný súd nevykoná dôkaz navrhovaný stranou konania, hoci tento má preukazovať takú,
medzi stranami konania spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie žalobného nároku
významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane konania uskutočňovať jej patriace procesné
právavtakejmiere,žedôjdekporušeniupráva naspravodlivýproces(sp.zn.II.ÚS168/2019).Dovolací

súd konštatuje, že strana sporu nemá právo, aby boli súdom vykonané všetky ním navrhované dôkazy
a zároveň dovolací súd nemá kompetencie hodnotiť správnosť hodnotenia dôkazov odvolacím súdom
a súdom prvej inštancie v dovolacom konaní. Na druhej strane je potrebné vždy posudzovať, či dôkaz,
ktorý nebol vykonaný súdom, mal a mohol mať zásadný vplyv na skutkové zistenia a právne posúdenie
veci. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp.

zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04).
39. K porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces by došlo v prípade, keby nebol vykonaný
stranou navrhovaný dôkaz, ktorý je podstatným, nosným dôkazom, a ktorý má podstatný a relevantný
vplyv na rozhodnutie o podanej žalobe. Žalovaný nešpecifikoval skutočnosti, ktoré by boli relevantné pre

rozhodovanie súdov v súvislosti s vykonaním výsluchov uvedených svedkov. Podľa súdu prvej inštancie,
ako aj odvolacieho súdu, je podstatná skutočnosť, či osoby, ktoré zmluvu 28. apríla 2005 podpísali, boli
oprávnené za žalobcu zmluvu podpísať a konať, a preto zápis v obchodnom registri osôb oprávnených
za žalobcu konať ku dňu 28. apríla 2005 bol pre posúdenie veci relevantný. Žalovaný nepreukázal
skutočnosti, ktoré mohli svedkovia svojim výsluchom objasniť, a ktoré by ovplyvnili skutkové zistenia

súdov, ako i vyhodnotenie právnych argumentov strán sporu.
40. Čo sa týka námietky premlčania dovolateľa (bod 13 dovolania), dovolací súd zistil, že nebola podaná
v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní. Z uvedených dôvodov sa súdy nižších
inštancií touto námietkou nezaoberali.
41. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi, pričom preskúmava napadnuté rozhodnutie len z

dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní. Za obsahové vymedzenie odvolania je vždy
zodpovedný odvolateľ. Zároveň odvolací súd z úradnej povinnosti skúma vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, t. j. prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom uplatnené neboli. Odvolací súd
je tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie
zopakuje alebo doplní, nakoľko vystupuje len ako opravný súd a jeho úlohou nie je vykonávať nové

dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neboli
produkované.
42. Dovolateľ tvrdil, že bolo potrebné skúmať postup, ktorý predchádzal uzavretiu zmluvy dňa 28. apríla
2005,(zasadnutiapredstavenstvažalobcu,ktorépredchádzaliuzavretiuzmluvy), poukazovalnagenézu
veci v bode 7 dovolania, kompetencie predsedu a ostatných členov predstavenstva. Zo zápisov žalobcu

v obchodnom registri vyplýva, že osoby, ktoré zmluvu 28. apríla 2005 za žalobcu podpísali, neboli v čase
uzavretia zmluvy oprávnené za žalobcu konať a robiť zaňho právne úkony. Zápis osôb oprávnených za
žalobcu konať ku dňu 28. apríla 2005 uvedený v obchodnom registri nebol relevantne spochybnený,
a preto záver odvolacieho súdu vyjadrený v bode 10 odôvodnenia rozhodnutia zodpovedá údajom
zapísaným v obchodnom registri k tomuto dňu. V konaní nebolo preukázané, že rozhodnutia prijaté

na zhromaždeniach delegátov žalobcu, ktoré predchádzali zhromaždeniu konanému 27. apríla 2005 o
20.00 hod., mali vplyv na zápis štatutárnych orgánov žalobcu v obchodnom registri.
43. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá právu žalovaného
na spravodlivý súdny proces, keď toto rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, riadne reflektujúce na
odvolacie námietky žalovaného, súčasne poukazujúce na správnosť záverov rozhodnutia súdu prvej

inštancie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie sú aj pre
dovolací súd zrejmé a zrozumiteľné dôvody, na základe ktorých konajúce súdy rozhodli.
44. Z uvedeného vyplýva, že dovolanie nie je procesne prípustné, a preto ho dovolací súd v zmysle
§ 447 písm. c) CSP odmietol.
45. Vzhľadom na to, že dovolací súd dovolanie odmietol, je neopodstatnený návrh dovolateľa na odklad

vykonateľnosti a právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 444 ods. 1 a 2 CSP a dovolací
súd nie je povinný o ňom rozhodnúť osobitným výrokom (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016, sp. zn. 3Cdo/616/2015).46. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
žalovanému ako neúspešnej strane (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady
trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

47. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.