Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Panáková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/3/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124200182
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124200182.4
Uznesenie
Okresný súd Žilina v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, so
sídlom Záhradnícka 37, 811 07 Bratislava, IČO: 51 079 721, proti žalovanému: exT s.r.o, so sídlom
Rosinská 8543/34A, 010 08 Žilina, IČO: 55 097 049, o zaplatenie 447,40 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd konanie zastavuje.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že
o výške náhrady trov konania súd bude rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 447,40 eur s úrokmi
z omeškania a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli poistnú
zmluvu, pričom došlo k škodovej udalosti dňa 29.06.2021, ktorú žalovaný nenahlásil v zákonnej lehote
a zároveň nezaplatil ani následné poistné, preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu poistného plnenia,
ktoré za žalovaného vyplatil.
2. Následne bol vydaný Platobný rozkaz dňa 26.01.2024, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom
žalovanýnamietalnárok,nakoľkožalobcažalujenesprávnysubjekt,keďževčase,kedydošlokškodovej
udalosti, žalovaný ešte neexistoval. Žalovaný vznikol až 14.12.20222.
3. Následne žalobca podaním z 25.06.2024 vzal žalobu v celom rozsahu späť s odôvodnením, že
žalobca sa stotožnil s vyjadrením žalovaného.
4. Podľa ustanovenia § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Vzhľadom na dispozitívny procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu späť v celom rozsahu skôr,
než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, súd na základe
ustanovenia § 145 ods. 1 CSP výrokom I. tohto uznesenia rozhodol o zastavení konania.8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.
9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
11. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon žalobcu, z obsahu ktorého vyplýva, že na prejednaní
uplatneného nároku celkom alebo v určitej časti netrvá a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu nebude
súdom v rozsahu späťvzatia meritórne rozhodnuté. Zákon neukladá povinnosť zdôvodniť späťvzatie
žaloby (alebo jej časti), avšak dôvody späťvzatia sú významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť
trovy konania tomu, kto procesne zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pri zastavení sporového
konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,
ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia
potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana
v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana
neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takom
prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je
správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu /Najvyšší súd SR,
sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, Ústavný súd SR, I. ÚS 196/09/. Keďže nárok na náhradu trov konania
je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú
žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania
odporcu (žalovaného) k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol
k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní
úspešný alebo nie /Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 M Cdo 1/2014/.
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 256 ods. 1 CSP. V prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri
zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane
žalovaného.Vprejednávanejvecižalobcavyužilsvojeprocesnéprávoavpriebehukonaniadoručilsúdu
písomné podanie, ktorými vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím prejavil vôľu nepokračovať v začatom
súdnom konaní. Žalobca vo svojom podaní uviedol dôvod späťvzatia taký, ,že sa stotožnil s vyjadrením
žalovaného. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že v rozhodnom čase ešte neexistoval, takže žalobca
žaluje nesprávny subjekt.
13. Vzhľadom na dôvod späťvzatia súd konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
procesné zavinenie na zastavení konania v celom rozsahu nesie žalobca, a preto je povinný nahradiť
trovy konania.
14. Súd zároveň konštatuje, že nezistil existenciu žiadnej skutočnosti, ktorá by predstavovala dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nepriznal náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP
nemožno interpretovať tak, že táto norma je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na primárne zásady
rozhodovania o trovách konania. Aplikácia daného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
kumulatívnesplnenédvepodmienky,ktorýmisúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľaavýnimočnéokolnosti
spočívajúce v danej veci, resp. v okolnostiach na strane strán sporu. Vychádzajúc z uvedeného súd
v danom prípade nevzhliadol žiadne okolnosti naplňujúce ust. § 257 CSP, ktoré by mohli odôvodniť
nepriznanie náhrady trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu /v rozsahu 100%/.15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
16. Samostatným uznesením rozhodne súd taktiež o vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu
žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.