Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/18/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114221277

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3114221277.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

– 1 –

41CoKR/18/2023-673

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej
v právnej veci žalobkyne 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX E., XXX XX F. - G.
H., žalobkyne 2/ I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX D. K. a žalobkyne 3/ L.

M., nar. XX.XX.XXXX, bytom 017 01 Považská Bystrica, zastúpenej JUDr. Róbert Fatura, advokát,
s.r.o. so sídlom Centrum 18/23, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 465 286 44 proti žalovanej JUDr.
Martina Poláčková, so sídlom Štúrovo námestie 1, 911 01 Trenčín, správkyňa úpadcu N. L. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX O., za účasti intervenienta na strane žalovanej FKH elektro, s.r.o.,
so sídlom Nobelovo námestie 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 372 358, právne zastúpenému JUDr.
Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom Aleja Slobody 50, 026 01 Dolný Kubín, o vylúčenie majetku
zo súpisu oddelenej podstaty, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn.
37Cbi/100/2014-405 zo dňa 27. februára 2018 takto

r o z h o d o l :

– 2 –

41CoKR/18/2023-673

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOKV MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cbi/100/2014-405 zo dňa 27. februára 2018 potvrdzuje.

II. Žalobkyniam 1/ - 3/ priznáva proti intervenientovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

– 13 –

41CoKR/18/2023-673

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1. Okresný súd Trenčín napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou vylúčil zo súpisu oddelenej
konkurznej podstaty úpadcu N. L. G., v konkurze, nar. XX.XX.XXXX trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX
O., v konkurznej veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/46/2013 nehnuteľnosti a
to: pozemok parcela registra „C“ č. 5746/10, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
1942 m2, ktorý sa nachádza v katastrálnom území D. K., obec Považská Bystrica, okres Považská

Bystrica, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a prevádzková budova so súpisným č. XXX, postavená
na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, ktorý sa nachádza v katastrálnom území D. K., obec D.
K., okres Považská Bystrica, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX. Druhou výrokovou vetou návrh na
prerušenie konania do skončenia konania o ústavnej sťažnosti vedenej pred Ústavným súdom SR proti
rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016, zamietol a treťou

výrokovou vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že Okresnému súdu Trenčín bola dňa 24.09.2014 doručená žaloba žalobcu,
ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalovaný je povinný vylúčiť zo súpisu majetku úpadcu vo
veci vyhláseného konkurzu vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. XXX/XX/XXXX majetok

a to: pozemok parcela registra KN C č. 5746/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1942 m2
nachádzajúci sa v k. ú. D. K., zapísaný na LV č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny
odbor, stavba - prevádzková budova súp. č. XXX postavená na pozemku parc. KN C č. 5746/10, všetko
nachádzajúce sa v k. ú. D. K., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny
odbor.

3. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 20.01.2014 bolo začaté konkurzné
konanie na dlžníka, N. L. G.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 17/2014 dňa
27.01.2014. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 17.03.2014 bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka N. L. G., do funkcie správcu bola ustanovená JUDr. Martina

Poláčková.

4. Súd prvej inštancie v konaní ďalej skonštatoval, že Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k.
XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa 06.04.2011 v spore medzi žalobcom D. J. a žalovaným N. L. G. o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam určil, že D. J. je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných

na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. K. a to parcely KN-C č. 5746/10 zastavané plochy a nádvoria ovýmere 1942 m2 a prevádzkovej budovy súp. č. XXX postavenej na parcele KN-C č. 5746/10 v celosti.
Zároveň rozhodol, že N. L. G. je povinný predmetné nehnuteľnosti vydať D. J. a D. J. je povinný vrátiť
N. L. G. 132.000,- eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2011.

5. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. XX/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.11.2012 v spore o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom JUDr. Ivanom Pádejom a žalovaným v 1. rade D. J.
a žalovaným v 2. rade N. L. G. rozhodol tak, že určil, že kúpna zmluva zo dňa 12.11.2009 uzatvorená
medzi D. J. ako predávajúcim a N. L. G. ako kupujúcim, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností v k.

ú. D. K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcely KNC 5746/10 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 1942 m2 a prevádzkovej budovy súpisné číslo XXX, stojacej na parcele KNC 5746/10, je
neplatná. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012.

6. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. XX/XXX/XXXX zo dňa 02.07.2013 v spore o určenie
neplatnosti právneho úkonu medzi žalobcom D. J. a žalovaným v 1. rade N. L. G., žalovaným v 2.

rade Československá obchodná banka, a.s. rozhodol tak, že určil že zmluva o zriadení záložného práva
uzatvorená dňa 18.12.2009 medzi Československou obchodnou bankou a.s. ako záložným veriteľom
a N. L. G. ako záložcom, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, a to
stavba H.. P. XXX prevádzková budova postavená na pozemku KNC 5746/10 a pozemok KNC 5746/10
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1942 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, je

neplatná.

7. Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.05.2016 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016 v spore o určene
neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 rozhodol tak, že záložná zmluva je neplatná. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť. Najvyšší súd SR uznesením č. k. XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 08.02.2018
odmietol.

8.Žalobcajeakovlastníkevidovanývkatastrinehnuteľnostínalistevlastníctvač.XXXX,okresPovažská
Bystrica, obec D. K., katastrálne územie D. K. a to k nehnuteľnostiam, pozemku parcelné číslo XXXX/

XX o výmere 1 942 m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby súpisné číslo 343 prevádzková budova
postavenej na D. P. XXXX/XX.

9. Na základe zisteného skutkového stavu aplikujúc príslušné ustanovenia zákona súd vec právne
posúdil tak, že žalovaný ako správca úpadcu po zistení, že existuje majetok tretej osoby, ktorý má

zabezpečovať záväzky úpadcu, tento majetok v súlade s postupom v zmysle § 78 odsek 1 v spojení s §
79 ods. 1 ZoKR zapísal do súpisu. Žalobca namietal postup správcu, avšak súd má za to, že v prípade,
ak je správca presvedčený o existencii akéhokoľvek majetku, ktorý by mal byť súčasťou podstaty, je jeho
právom, ho do súpisu zapísať. Vzhľadom k zákonnej úprave správca postupoval správne a v súlade
so zákonom. Zákon v tomto smere správcu nelimituje, dokonca umožňuje správcovi zápis do súpisu aj

majetku, ktorý je sporný a následne, je na tej ktorej osobe, ktorej majetok sa do súpisu zapíše, aby sa
domáhala jeho vylúčenia.

10.Žalobcavkonanítvrdil,žežalovanýakosprávcaúpadcuzverejnilvObchodnomvestníkuč.135/2014
doplnenie súpisu oddelenej podstaty o zložky majetku, ktoré predstavujú majetok špecifikovaný v

žalobe, pričom k tomuto majetku má žalobca právo, ktoré vylučuje jeho zapísanie do súpisu. Rovnako
žalobca tvrdil, že aj k majetku, ktorý bol zapísaný do súpisu oddelenej podstaty a zverejnený v
Obchodnom vestníku č. 160/2014 má právo, ktoré jeho zapísanie do súpisu vylučuje. Žalobca je
výlučným vlastníkom uvedeného majetku a právny úkon, za základe ktorého malo byť zriadené záložné
právo k tomuto majetku, záložná zmluva zo dňa 12.04.2010, je absolútne neplatným právnym úkonom,

preto nie je dôvod na zápis uvedeného majetku do súpisu konkurznej podstaty.

11. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa
02.09.2014 zverejneným v obchodnom vestníku č. 172/2014 dňa 09.09.2014, vyzval žalobcu na podanie
vylučovacejžalobyvočisprávcovivlehote30dní,stým,ževprípade,akžalobapodanánebude,budesa

považovať zapísanie predmetných nehnuteľností do súpisu za nesporné. Žalobca podal žalobu na súde
dňa 24.09.2014, teda žaloba bola podaná včas. Súd nemal preukázané v spore, kedy bolo oznámené
predmetné uznesenie žalobcovi, avšak vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná skôr než vôbec uplynul
mesiac od jeho vyhotovenia (nakoľko bolo vydané dňa 02.09.2014), súd podmienku včasnosti podaniažaloby považoval už len z uvedeného dôvodu, bez potreby osobitného dokazovania, za splnenú. Na
dodržanie tejto prekluzívnej lehoty je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

12. Súd pri podaní vylučovacej žaloby v zmysle § 78 ZoKR musí posudzovať, či bola podaná včas, či
ju podala oprávnená osoba a či existuje dôvod, pre ktorý by mal byť majetok osoby zo súpisu vylúčený.
Vylúčenia majetku zo súpisu sa môže domáhať iba vlastník. V uvedenom prípade podľa súdu
žalobca listinnými dôkazmi dostatočne preukázal, že je vlastníkom nehnuteľností, ktorých vylúčenia sa
domáhal a tomuto vlastnícke právo svedčí v zmysle evidencie vyplývajúcej z katastra nehnuteľností a

to ako ku dňu zápisu do súpisu tak aj ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Preukázaním vlastníckeho práva
k predmetnému majetku mal súd zároveň preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, na podanie
predmetnej žaloby. Pasívne vecne legitimovaným je v zmysle § 78 odsek 4 ZoKR správca, proti ktorému
bola aj žaloba v uvedenom prípade podaná. Vzhľadom k uvedenému, súd mal v spore danú aktívnu aj
pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žaloba bola podaná
dôvodne. Žalovaný ako správca zapísal do súpisu oddelenej podstaty nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcu z dôvodu, že mal za to, že ide o majetok tretej osoby, ktorý na základe záložnej zmluvy zo dňa
12.04.2010 mal slúžiť na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, spoločnosti FKH elektro, s.r.o.
Od platnosti tejto záložnej zmluvy správca odvodzoval dôvodnosť zápisu, pričom žalobca práve platnosť

záložnej zmluvy, na základe ktorej bolo záložné právo zriadené spochybnil a určenia tejto neplatnosti
sa domáhal aj samostatnou žalobou.

14. V priebehu trvania sporu a zabezpečovania navrhnutých dôkazov za účelom vykonania dokazovania
v predmetnom spore, prebiehal súbežne spor vo veci vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica

pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, ktorého predmetom bolo určenie neplatnosti právneho úkonu a to záložnej
zmluvy zo dňa 12.04.2010 uzatvorenej medzi FKH elektro, s.r.o. ako záložným veriteľom a N. L.
G. ako záložcom, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres
Považská Bystrica, obec D. K. katastrálne územie D. K. a to pozemok parcela registra C č. 5746/10
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1942 m2 a stavba, prevádzková budova súpisné číslo 343

postavaná na uvedenom pozemku (t. j. nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa žalobca domáha aj podanou
žalobou). Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č. k. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.05.2016
rozhodol o podanej žalobe tak, že určil neplatnosť napadnutej záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010.
Proti predmetnému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, na ktoré Krajský súd v Trenčíne rozsudkom
XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Proti rozhodnutiu

odvolaciu súdu bolo podané dovolanie, ktoré bolo následne uznesením Najvyššieho súdu SR č. k.
XXXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 08.02.2018 odmietnuté.

15. Právny zástupca intervenienta poukázal v rámci svojej obrany na princíp právnej istoty. V súvislosti
s princípom právnej istoty súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý v rámci rozhodnutia

z 22. novembra 2011, sp. zn. IV. Q. XXX/XXXX uviedol, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť
všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ
ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL.
ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by

ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06). Obdobe v náleze Ústavného súdu SR z 29. mája 2013, sp. zn. I. ÚS 564/2012, Ústavný
súd SR uviedol, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty

(napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II.
ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za
rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je
ústavne neudržateľná (m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak všeobecný súd rozhodol

v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne odlišným
výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v rozpore s
ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vychádzajúc aj z uvedených rozhodnutí, súd poukázal na to,že v prípade rovnakých skutkových okolností je nanajvýš žiaduce práve z dôvodu zachovania princípu
právnej istoty, aby rozhodnutia súdov neboli diametrálne odlišné. Súd v súlade s uvedeným princípom
postupoval aj v uvedenom spore, pričom skutkové okolnosti predmetného sporu boli už základom pre

rozhodnutie aj v iných veciach. Nakoľko ide o veci právoplatne skončené, súd aj v rámci právnej istoty
si závery právoplatných vecí, ako bude aj nižšie uvedené, osvojil a s tými sa aj v tomto spore stotožnil.

16. Ďalej uviedol, že základnou obranou žalovaného aj intervenienta v predmetnom spore bolo,
že k zriadeniu záložného práva došlo na základe platnej zmluvy o zriadení záložného práva zo

dňa 12.04.2010, preto je zápis nehnuteľností žalobcu do súpisu úpadcu dôvodný. Žalovaný ako aj
intervenient sa následne rozsiahle vyjadrovali k rozhodnutiam Okresného súdu Považská Bystrica, ktoré
sa týkali predmetných nehnuteľností. Ide o konania vedené pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX a XX/XXX/
XXXX, pričom konkrétne spochybňovali správnosť postupu súdu v spore pod sp. zn. XX/XXX/XXXX.
Pre súd v predmetnej veci je však základnou otázkou vyriešenie platnosti záložnej zmluvy zo dňa
12.04.2010, ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom a intervenientom, ktorá pre uvedené rozhodnutie

predstavuje tzv. predbežnú otázku, od vyriešenia ktorej sa následne odvíja aj samotný výsledok sporu.
Záložná zmluva predstavuje hmotnoprávny základ pre zápis predmetných nehnuteľností do súpisu
úpadcu. Aby mohol byť žalobca v spore úspešný, musel relevantne preukázať svoje tvrdenie o tom, že
záložná zmluva zo dňa 12.04.2010 je absolútne neplatným právnym úkonom.

17. Predbežná otázka, t.j. otázka platnosti resp. neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 bola
predmetom samostatného konania. Toto konanie prebiehalo najprv na Okresnom súde Považská
Bystrica ako súde prvého stupňa pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, následne na Krajskom súde v Trenčíne
ako odvolacom súde pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX a následne aj na dovolacom súde, Najvyššom súde
SR pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX. Súd považoval za potrebné uviesť, že skutkové okolnosti predmetnej

veci sa nijak nezmenili. Preto, súd má za to, že ak o predbežnej otázke t. j. o otázke platnosti záložnej
zmluvy bolo už právoplatne rozhodnuté, súd nemá dôvod sa od uvedeného záveru, ktorý prijal ako súd
prvého stupňa, tak odvolací súd (odobrený v podstate odmietajúcim dovolaním, aj dovolacím súdom)
odkloniť. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a predstavuje prejudicialitu v tomto spore.

18. Zároveň súd k záväznosti rozhodnutia o predmetnej prejudiciálnej otázke uvádzal, že bolo
opakovane v rámci súdnych rozhodnutí judikované, že ak bolo o nejakej otázke, ktorá je otázkou
prejudiciálnou už v inom konaní právoplatne rozhodnuté, súd je týmto rozhodnutím viazaný. V tejto
súvislosti súd poukázal na nález Ústavného súdu SR z 20.01.2010 sp. zn. II. ÚS 349/2009, v rámci
ktorého súd konštatoval, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z § 135 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), ako aj na
zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p.,
konajúci všeobecný súd nemá možnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie
vydanévinomkonaní,ktorériešiotázkujaviacusaprejudiciálnouvsúvislostisriešenímdanéhoprípadu.
Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej otázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho

vyplývajúcizáverarbitrárnyprejednoznačnýrozporsozákonom.KrovnakémuzáverudospelajNajvyšší
súd SR odkazom na predmetný nález Ústavného súdu SR v spore vedenom pod sp. zn. XXXX XXX/
XXXX zo dňa 28.06.2017 t.j. za účinnosti už C.s.p.. Rovnako súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. XXXX XX/XXXX zverejnené aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyasúdovSR3/2013podčíslomR40/2013,vzmyslektoréhopokiaľužbolavobčianskoprávnom

konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní,
v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí, súd pri posúdení dôvodnosti podanej žaloby,
predbežnú otázku, podstatnú pre uvedené rozhodnutie a to otázku platnosti záložnej zmluvy zo

dňa 12.04.2010, na základe ktorej žalovaný zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu, vyhodnotil
tak, že ide o absolútne neplatnú zmluvu. V odôvodnení poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu
Považská Bystrica sp. zn. XX/XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčín č. k.
XXX/XXX/XXXX-XXX. Krajský súd v Trenčíne vo svojom rozsudku č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa
13.12.2016 v rámci odôvodnenie právneho posúdenia merita sporu t. j. platnosti záložnej zmluvy zo

dňa 12.04.2010, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti uvedené aj vo výroku tohto rozsudku, sa plne
stotožnil so závermi súdu prvého stupňa. Poukázal na to, že dokazovaním bolo preukázané, že dňa
12.11.2009 uzatvoril D. J. ako predávajúci a žalovaný N. L. G. ako kupujúci kúpnu zmluvu predmetom
ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. D. K.. Po tom, čo bolo vlastnícke právopredmetných pozemkov zavkladované titulom tejto zmluvy v katastri nehnuteľností uzatvoril N. L. G.
dňa 12.04.2010 so spoločnosťou FHK elektro, s.r.o. záložnú zmluvu, ktorou zriadil záložné právo na
predmetných nehnuteľnostiach v prospech FHK elektro, s.r.o. za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky

zo zmluvy o pôžičke voči N. L. G.. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica dňa 06.04.2011 č.
k. 10C/213/2010-59 bolo určené, že D. J. je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom
súd svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobca od kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2009 platne odstúpil
po tom, čo žalovaný v 2. rade nesplnil svoj záväzok na zaplatenie kúpnej ceny riadne a včas. Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2011. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica

zo dňa 29.11.2012 č. k. XX/XXX/XXXX-XX bolo určené, že kúpna zmluva uzatvorená D. J. a N. L.
G. je neplatná. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že záver o neplatnosti kúpnej zmluvy súd založil na
zistení, že nebola splnená podmienka technickej jednoty listín, na ktorých bola kúpna zmluva spísaná.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2012. Na základe vyššie uvedených skutkových zistený
Krajský súd v Trenčíne prijal záver, že záložná zmluva uzatvorená dňa 12.04.2010 medzi D. J. a N. L.
G., ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach, je absolútne

neplatným právnym úkonom z dôvodu, že N. L. G. v čase jej uzatvorenia nebol oprávnený disponovať
s predmetnými nehnuteľnosťami, pretože kúpna zmluva, na základe ktorej mal svoje vlastnícke právo k
nim nadobudnúť bola absolútne neplatným právnym úkonom.

20. Podľa názoru súdu, ak boli uvedené nehnuteľnosti zapísané do konkurznej podstaty práve z dôvodu

uzatvorenia záložnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou FKF elektro, s.r.o. a úpadcom, t.j. ako
majetok tretej osoby, ktorá zabezpečuje záväzok úpadcu, pričom táto zmluva na základe ktorej záložné
právo vzniklo, bola vyhlásená za absolútne neplatnú, potom zápis nehnuteľností, ktoré boli predmetom
zálohu v konkurznej podstate úpadcu, nie je dôvodný. Vykonaným dokazovaním žalobca preukázal
neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého žalovaný zápis do podstaty úpadcu uskutočnil, a to

záložnejzmluvyzodňa12.04.2010.Vzhľadomktomu,žežalobcapreukázal,ženeexistujeprávnydôvod
na zápis nehnuteľností v jeho vlastníctve do súpisu, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a v zmysle §
78 odsek 5 ZoKR rozhodol o ich vylúčení zo súpisu.

21. Súd uviedol, že sa vzhľadom k tomu, že v tomto spore je rozhodujúcou otázkou platné uzatvorenie

záložnej zmluvy, ktoré bolo právoplatne vyriešené v spore pred Okresným súdom Považská Bystrica sp.
zn. XX/XXX/XXXX, sa k otázkam ohľadom vlastníckeho práva, postupu žalobcu, či súdov, ďalej z dôvodu
hospodárnosti konania vyjadrovať nebude. Pre toto konanie bola podstatná otázka platnosti záložnej
zmluvy, ktorá bola právoplatne vyriešené, zvyšok rámec tohto konania presahuje.

22. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že intervenient návrhom zo dňa 06.12.2017 navrhol prerušenie
konania do skončenia dovolacieho konania, vedeného na Najvyššom súde SR proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016. Na pojednávaní dňa 27.02.2018 zobral
tento návrh na prerušenie konania späť, nežiadal rozhodnutie o ňom a podal nový návrh, ktorým navrhol
prerušiť konanie do skončenia konania o ústavnej sťažnosti, ktorý tvrdil, že podal proti rozhodnutiu

Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.12.2016 na Ústavný súd SR. Súd
rozhodoval o novo podanom návrhu na prerušenie konania do skončenia konania pred Ústavným
súdom SR. Uviedol, že tak ako mimoriadny opravný prostriedok, tak aj podanie ústavnej sťažnosti
podaný intervenientom nemá suspenzívne účinky, pretože jeho podaním sa zo zákona neodkladá
právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia a z uvedeného dôvodu nie je podanie

ústavnej sťažnosti dôvodom na prerušenie konania, nakoľko vec, do skončenia ktorej intervenient
konanie navrhuje prerušiť v zmysle § 164 CSP, je už právoplatne skončená. Poukázal v tejto súvislosti
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XX/XXXX, či XXXX/XX/XXXX, ktoré skutočnosti boli
v predmetných rozhodnutiach v rámci rozhodovacej praxe konštatované. Vzhľadom k uvedenému súd
návrh na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný a preto ho zamietol.

23. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k nevykonaniu dokazovania výsluchom strán sporu tak, ako to
navrhol žalovaný vzhľadom k hospodárnosti konania, nakoľko výsluchom strán sporu by k zmene
skutkového stavu nedošlo a listinné dôkazy boli dostatočným podkladom pre vyhlásené rozhodnutie.
Základom, na ktorom súd postavil uvedené rozhodnutie, je právoplatné rozhodnutie iného súdu, vo

vzťahu ktorého by výsluch strán sporu nemal žiaden relevantný význam.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255, § 262 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore
plne úspešný, priznal nárok na plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100% s tým, že o výške náhradytrov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

25. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenient. Žalovaná, ktorá odvolanie
nepodala, vyjadrila s odvolaním intervenienta súhlas.

26. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené
procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím

sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP.

27. Intervenient nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalobca bol
oprávnený podať vylučovaciu žalobu o zaradenie z dôvodu, že ust. § 79 ZoKR, ktoré upravuje otázky
a postup pri majetku tretích osôb zabezpečujúcich záväzky úpadcu za § 78 ZoKR nevylučuje tieto tretie

osoby z podania vylučovacej žaloby a že žalobca nemal inú možnosť, akým spôsobom sa domôcť
svojich práv, lebo zákon takúto možnosť neupravuje. Prijatím záveru o prípustnosti žaloby žalobcu súd
prvej inštancie rozhodol contra legem a prekročil právomoc, ktorá bola súdom zverená Ústavou SR.
Poukázal na to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravuje možnosť osoby, ktorej majetok bol
spísaný do konkurznej podstaty podľa ust. § 79 ZoKR podať vylučovaciu žalobu. Pokiaľ by žalobca splnil

výzvu správcu konkurznej podstaty a v prospech oddelenej konkurznej podstaty by uhradil prihlásenú
sumu zabezpečenej pohľadávky intervenienta, zabezpečovacie právo na majetku žalobcu by zaniklo. Po
splnení tejto povinnosti nič nebránilo žalobcovi, aby si takúto pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní
voči úpadcovi spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 28 a nasl. ZoKR. Podľa intervenienta sa súd prvej
inštancie dopustil neprípustného, zákon presahujúceho dotvárania práva, pretože nevyhodnotil žalobu

žalobcu ako prípustnú napriek tomu, že platné právo k tomuto kroku neobsahovalo žiadne kritérium.

28. Ďalej uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 18 odôvodnenia
napadnutéhorozsudku.Súdprvejinštancienevykonaldôkaznavrhnutýintervenientom,hocitentomohol
mať a má pre rozhodnutie podstatný význam, pričom súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, ktoré

z navrhovaných dôkazov vykoná, nerešpektoval princíp rovnosti zbraní. Tento postup a záver súdu
prvej inštancie je v príkrom rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, in concreto
s právnou úpravou uvedenou v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa
26.01.2011. Súd prvej inštancie v podstate prevzal nesprávny právny záver o tom, že o tom, že záložná
zmluva zo dňa 12.04.2010, ktorú uzatvoril intervenient s úpadcom je neplatná, pretože predmetom

zálohu sú nehnuteľnosti, ktoré na základe rozhodnutia súdu nikdy nepatrili úpadcovi. Predbežnú otázku
podstatnú pre rozhodnutie, a to otázku platnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, na základe ktorej
žalovaný zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu vyhodnotil tak, že ide o absolútne neplatnú zmluvu.
Takýto správny záver súdu prvej inštancie je nesprávny a arbitrárny, vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a z nedostatočne vykonaného dokazovania.

29. Intervenient ďalej uviedol, že považuje za potrebné priblížiť odvolaciemu súdu skutkový stav
ohľadom nezákonného postupu súdu prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku z dôvodu
nerešpektovania zásady právnej istoty vo vzťahu k duplicitnému rozhodovaniu o vlastníckom práve
k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili predmet spornej záložnej zmluvy. Súd prvej inštancie v odôvodnení

uviedol, že sa nebude vyjadrovať k otázkam ohľadom vlastníckeho práva, postupu žalobcu či súdov, čo
intervenient považuje za odopretie práva na spravodlivý súdny proces a prístup súdu, pretože pokiaľ
súd ako kruciálnu otázku v tomto konaní riešil platnosť záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, potom
mal povinnosť zaoberať sa aj týmito skutkovými okolnosťami. V odvolaní ďalej poukázal na podľa
jeho vyjadrenia machinácie s údajmi v katastri nehnuteľností so zneužitím rozhodovacej právomoci

Okresného súdu Považská Bystrica, ktoré sú zrejme z originálu LV č. XXXX, k.ú. D. K.. V rámci konania
vedeného na Správe katastra Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. Z 3639/12 došlo
k výmazu (vyškrtnutiu) D. J. ako výlučného vlastníka sporných nehnuteľností a k opätovnému zápisu
tej istej osoby ako výlučného vlastníka sporných nehnuteľností. Následne po uskutočnení machináciís údajmi v katastri nehnuteľností bolo na základe žaloby D. J., doručenej na Okresný súd Považská
Bystrica začaté súdne konanie pod sp. zn. XX/XXX/XXXX, na ktoré sa odvoláva súd prvej inštancie
v napadnutom rozsudku. Právny záver, ktorý prevzal súd prvej inštancie z rozsudku Okresného súdu

Považská Bystrica sp. zn. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.05.2016, podľa intervenienta celkom zrejme
vedie k dôsledkom, ktoré zákonodarca pri prijímaní ust. § 151a až 151g Občianskeho zákonníka
nepredpokladal a takýto výklad je v rozpore s účelom týchto právnych noriem. Intervenient má za
to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím zaťažil

konanie vadou v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a ust. § 420 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedol, že súd sa
nestotožnil s názorom intervenienta, ktorý namietal, že je potrebné vychádzať z platnosti kúpnej zmluvy
medzi žalobcom a N. L. G. zo dňa 12.11.2009 a z toho, že od tejto neskôr žalobca platne odstúpil dňa
12.11.2010, pretože takto bol hmotnoprávny vzťah medzi žalobcom a úpadcom posúdený v rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k. XXX/XXX/XXXX-XX. Súd prvej inštancie sa
svojvoľne s uvedeným názorom nestotožnil, nakoľko nerešpektoval zásadu viazanosti súdu vyriešením

hmotnoprávnej otázky tak, ako bola vyriešená v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k. XXX/XXX/XXXX-XX.

30. Podľa odvolateľa je napadnutý rozsudok zmätočný, arbitrárny a nedostatočne odôvodnený.
Právny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého záložná zmluva uzatvorená dňa 12.04.2010 medzi

intervenientom a úpadcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na predmetných
nehnuteľnostiach, je absolútne neplatným právnym úkonom, je nesprávny. Podľa názoru intervenienta
malsúdprvejinštanciesprávnevecposúdiťtak,žezáložnázmluvajeplatnýmprávnymúkonomažalobu
žalobcu zamietnuť v celom rozsahu. Ďalej uviedol, že procesné predpisy ponechávajú hodnotenie
vykonaných dôkazov na voľnú úvahu súdu prvej inštancie, avšak voľná úvaha nemôže byť absolútna

a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Vykonané dôkazy súd prvej inštancie nesmie hodnotiť
jednostranne,napr.vneprospechžalovaných.Dôvodyabsolútnejneplatnostiprávnehoúkonu–záložnej
zmluvy zo dňa 12.04.2010 neexistujú a neboli zo strany žalobcu vôbec preukázané.

31. Ďalej poukazuje v odvolaní na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k.

XXX/XXX/XXXX-XX, na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá sa zaoberala otázkou prejudiciálneho
účinku právoplatného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že intervenient ako záložný veriteľ nadobudol záložné
právo k zálohu od záložcu N. L. G. na základe platnej záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, ktorej vklad bol
povolený Správou katastra Považská Bystrica pod V 745/10 zo dňa 29.04.2010-833/10, t.j. ešte v čase,
keď bol dlžník vlastníkom zálohu. Došlo tak podľa názoru intervenienta k platnému vzniku a zriadeniu

záložného práva k zálohu v prospech intervenienta. Ďalej poukázal na nálezy Ústavného súdu ČR,
ktoré vychádzajú z predostretej judikatúry súdov Slovenskej a Českej republiky a podľa intervenienta
sú v plnom rozsahu aplikovateľné aj na súdený prípad a na posúdenie otázky nadobudnutia záložného
práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 143/07
zo dňa 25.02.2009, II.ÚS 165/11 zo dňa 11.05.2011, rozsudok NS SR zo dňa 30.03.2010, sp.zn. XXXX/

XXX/XXXX). Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že skúmanie
nadobúdania vlastníckeho práva žalobcu presahuje rámec tohto konania, ani s názorom súdu prvej
inštancie, že vo výroku rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k. XXX/XXX/
XXXX-XX nebola právoplatne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, nakoľko
takýto záver priam odporuje výrokovej časti citovaného rozsudku. Výrok tohto rozsudku nie je možné

hodnotiť izolovane od odôvodnenia tohto rozsudku a od obsahu žalobného návrhu, ktorý napokon viedol
k jeho vydaniu. Žalobca sa v tomto konaní (XXX/XXX/XXXX) domáhal ochrany svojich práv titulom
odstúpenia od zmluvy, nie z dôvodu jej neplatnosti. Sám žalobca od kúpnej zmluvy uzatvorenej so
žalovaným 2/ odstúpil, t.j. považoval ju za platnú a využil práve tento právny nástroj na dosiahnutie jej
zrušenia. To, že neskôr niekto iný podal žalobu o neplatnosť tej istej kúpnej zmluvy a bolo mu vyhovené,

nemení nič na hmotnoprávnom vzťahu medzi žalobcom a N. G.. Iný výklad, ktorý predostrel Okresný
súd Považská Bystrica v rozsudku sp. zn. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.05.2016 a súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí znamená neprípustný zásah do princípu právnej istoty a dôvery účastníkov
konania právoplatného rozhodnutia súdu (rozsudok sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XX), ktoré slúžilo pre zápis
vlastníckeho práva žalobcu na LV č. XXXX, k.ú. D. K.. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.

XXXX/XX/XXXX, podľa ktorého, pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá
otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť
ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.32. Podľa intervenienta napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárneho rozhodnutia, nakoľko súd
nevyhodnotil dokazovanie v zmysle zásady rovnosti účastníkov konania a v súlade s ust. § 191 ods.
1 CSP. Uvedené je zrejmé z toho, že súd zamietol návrh intervenienta na doplnenie dokazovania

oboznámením celého spisového materiálu Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálneho odboru
vo vzťahu k LV č. XXXX, k.ú. D. K. a súd prvej inštancie sa ani neoboznámil s obsahom rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06.04.2011, č.k. XXX/XXX/XXXX-XX. Súd prvej inštancie
porušil základné právo intervenienta na súdnu ochranu podľa ust. čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny konal v rozpore s čl. 1, 2 ods.

1, ods. 2 CSP, čl. 3 ods. 1, ods. 2 a čl. 6 CSP.

33. Intervenient má za to, že súd prvej inštancie vydaním napadnutého rozhodnutia priznal správnosť
a právne účinky nezákonnému rozhodnutiu a postupu Okresného súdu Považská Bystrica v konaní
vedenom pod sp. zn. XX/XXX/XXXX. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín
zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a prizná intervenientovi nárok na náhradu trov

konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

34. Žalobca sa písomným podaním zo dňa 28.05.2018 k odvolaniu žalobcu vyjadril. Uviedol, že právne
stanovisko intervenienta je účelové a zavádzajúce a absolútne nekorešponduje s dlhodobou právnou
praxou v oblasti konkurzného práva, ako aj s ustáleným výkladom uvádzaných ustanovení ZoKR.

V prípade, ak by bol pravdivý postup pri uplatnení práv žalobcu vo vzťahu ku konkurznému konaniu
ako uvádza intervenient, žalobca by bol povinný disponovať značnou finančnou hotovosťou, aby si
zachoval svoje práva k majetku, ktorý bol nesprávne zaradený do konkurznej podstaty. Takýto postup
by bol šikanózny a dotknuté subjekty by boli závažným spôsobom poškodené na uplatnení svojich práv
k majetku. Je dlhodobou právnou praxou postup tzv. excindačnej žaloby alebo vylučovacej žaloby, ktorý

postup predpokladá ZoKR. Procesne bol tento postup zo strany žalobcu legitímnym spôsobom využitý
a tento dôvod nepreukázal neexistenciu zabezpečovacieho práva intervenienta a teda nesprávnosť
zaradenia do konkurznej podstaty úpadcu, kde správcom je žalovaná.

35. Názor intervenienta, že prvostupňový súd nedoplnil dokazovanie v súlade s námietkou intervenienta,

a to oboznámením s obsahom katastrálneho spisu, ktorý sa týka nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu
je účelový a zavádzajúci, a to z dôvodu, že prvostupňový súd vo veci vykonal dostatočné dokazovanie
a zistil úplne skutkový stav veci, ktorý aj správne právne posúdil. Každý z dôkazov bol zo strany
prvostupňového súdu riadne vyhodnotený a v prípade, ak sa s týmto súd nestotožnil, bol takýto jeho
záver zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnený.

36. Za účelový a zavádzajúci právny názor intervenienta považuje žalobca aj tvrdenie, že prvostupňový
súd prevzal nesprávny právny záver iného súdu o tom, že záložná zmluva zakladajúca zabezpečovacie
právo intervenienta vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu je neplatná, pričom jeho
záver vyplýva tiež z nedostatočne vykonaného dokazovania. Prvostupňový súd dôvodne oprel svoje

rozhodnutie o nesporný výrok iného súdu o neplatnosti záložnej zmluvy, pričom ide o rozhodnutie, ktoré
je právoplatné a vykonateľné a teda je absolútne právne nepodložený právny názor o jeho nesprávnosti.
Ďalejuviedol,žepokiaľintervenientpoukazujenamachináciesúdajmivkatastrinehnuteľností,zneužitie
rozhodovacej právomoci OS v Považskej Bystrici, takéto jeho námietky sú právne neprípustné, keďže
doposiaľ neboli žiadnym z dotknutých súdov akceptované ako preukázané, podľa názoru žalobcu ide

zo strany intervenienta iba o ničím nepodložené tvrdenia bez rešpektovania princípov právneho štátu.
Ďalej uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej právnej argumentácie zo súdneho konania,
z jednotlivých súdnych pojednávaní, ako aj písomných podaní vo veci, keďže zo strany intervenienta ide
o opakovanie jeho právnych názorov, ktoré boli ako právne irelevantné už raz preukázané.

37. V závere vyjadrenia žalobca z opatrnosti namietol, že je namieste právna pochybnosť o tom, či
intervenient bol oprávnený podať svoje odvolanie bez súhlasu žalovaného v zmysle ust. § 360 ods. 1
CSP a teda či tvorí so žalovaným procesne nerozlučné spoločenstvo, resp. či predstavuje jeho procesné
postavenie samostatné spoločenstvo, kedy je oprávnený podať odvolanie aj bez súhlasu žalovaného,
ktorý však v konkrétnom prípade nepreukázal.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Trenčín ako
vecne správny potvrdil v celom rozsahu a uplatnil si trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní za
jeden úkon právnej služby.39. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej aj intervenientovi na vyjadrenie, títo sa k vyjadreniu
žalobcu nevyjadrili.

40. Skôr, ako rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací o odvolaní intervenienta,
uznesením č.k. XXXXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 13.02.2024 rozhodol o pokračovaní v konaní s A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, I. J., nar. XX.XX.XXXX a L. M., nar. XX.XX.XXXX ako žalobkyňami, ktoré sú právnymi
nástupcami pôvodného žalobcu N. D. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa 31.12.2018. Zároveň

odvolací súd výzvou zo dňa 22.05.2024 vyzval intervenienta na udelenie súhlasu na podanie odvolania
žalovanou JUDr. Martinou Poláčkovou, správkyňou úpadcu N. L. G., pretože odvolací súd zistil, že
intervenient v danom prípade netvorí spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 CSP, z čoho vyplýva, že v zmysle § 360 ods. 2 CSP môže podať intervenient odvolanie len
so súhlasom strany podľa § 359 CSP.

41. Žalovaná udelila na podanie odvolania intervenientom súhlas. Krajský súd v Banskej Bystrici
prejednal vec podľa ust. §§ 379 a 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a
nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím
súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského

súdu.

42. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie

riadne odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.

43. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného je aplikácia ust. §387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom

vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a použitým dôkazom. Z titulu
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto
postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom
opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej
inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. XXXX/XXX/XXXX). V súlade s
ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodní rozsudku dal odpoveď na
všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku konaniu odvolacím
súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. IV. ÚS 115/03, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod,

len ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Aj podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05
odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v
opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
v odvolacom konaní.

44. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie vecnej správnosti výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým vylúčil zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu nehnuteľnosti špecifikované vo výroku
rozhodnutia, návrh na prerušenie konania do skončenia konania o ústavnej sťažnosti vedenej pred
Ústavným súdom SR proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa

13.12.2016 zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

45. Odvolací súd s poukazom na ust. § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie, kde súd prvej inštancie správne konštatoval dôvodnosť podanej žaloby zo strany žalobcu,
ktorej súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel.

46. Žalobca sa vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu domáhal na
tomskutkovomzáklade,žejelegitímnymvlastníkommajetku,ktorýniejepredmetomzabezpečovacieho
práva v prospech veriteľa FKH elektro s.r.o. (intervenienta v konaní) predmetné nehnuteľnosti žiadalz konkurznej podstaty vylúčiť vzhľadom na to, že neboli dôvody, ktoré by preukazovali opodstatnenosť
zápisupredmetnéhomajetkudokonkurznejpodstaty,ktorépodľajehonázoruvčasezápisuneexistovali.
Žalobca poukázal na absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.04.2010 uzatvorenej

medzi úpadcom ako záložcom a intervenientom ako záložným veriteľom, o čom bolo právoplatne
rozhodnutérozsudkomOkresnéhosúduTrenčínč.k.XX/XXX/XXXX-XXXzodňa26.mája2016vspojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.decembra 2016.

47. Súd prvej inštancie sa podrobne s námietkami žalovanej a intervenienta zaoberal, poukázal

na jednotlivé konania vedené na Okresnom súde Považská Bystrica, ktoré boli potvrdené odvolacím
súdom a pri rozhodovaní o žalobe žalobcu prednostne vychádzal z už vyššie citovaného rozhodnutia
Okresného súdu Považská Bystrica v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, predmetom
ktorého bolo určenie neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010, od ktorého určenia sa domáhal
vylúčenia nehnuteľností právny predchodca žalobkýň – D. J., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvej inštancie
v odseku 27 podrobne zhodnotil skutkový stav, a to aj s ohľadom na rozhodnutie Okresného súdu

Považská Bystrica sp. zn. XX/XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
XXX/XXX/XXXX, ktorý rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica ako vecne správny potvrdil s tým,
že z rozhodnutia o neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010 okresný súd v súdenej veci vychádzal.

48. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii

neupravuje možnosť osoby, ktorej majetok bol spísaný do konkurznej podstaty podľa ust. § 79 ZoKR
podať vylučovaciu žalobu, pretože žalovaná po zistení, že existuje majetok tretej osoby, ktorý má
zabezpečovať záväzky úpadcu, tento v súlade s postupom v zmysle § 78 ods. 1 v spojení s § 79 ods.
1 ZoKR zapísala do súpisu a s poukazom na zverejnené oznámenia správkyne – žalovanej o doplnení
súpisu oddelenej podstaty o novú súpisnú zložku o majetku, a to v Obchodnom vestníku č. 135/2014

zo dňa 16.07.2014 a č. 160/2014 zo dňa 20.08.2014 následne Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn.
XXX/XX/XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 172/2014 zo dňa 09.09.2014 vyzval žalobcu na
podanievylučovacejžalobyvočisprávcovivlehote30dní.Súdprvejinštanciesvojprávnynázorohľadne
uvedenej skutočnosti vyjadril v odseku 18 napadnutého rozhodnutia, s ktorým záverom sa odvolací súd
stotožňuje a na tento odkazuje.

49. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal aj aktívnou
a pasívnou legitimáciou žalobcu a žalovanej, zhodnotil a dôsledne odôvodnil, prečo podľa jeho názoru je
žaloba žalobcu dôvodná. Zaoberal sa aj obrannou žalovanej aj intervenienta, ktorí tvrdili, že k zriadeniu
záložného práva došlo na základe platnej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 12.04.2010, preto

je podľa ich názoru zápis nehnuteľností žalobcu do súpisu úpadcu dôvodný. Žalovaná aj intervenient
sa v konaní pred súdom prvej inštancie a intervenient obdobne aj v odvolaní rozsiahlo vyjadrovali
k rozhodnutiam Okresného súdu Považská Bystrica týkajúcich sa predmetných nehnuteľností, a to
konania vedené pod sp.zn. XXX/XXX/XXXX a XX/XXX/XXXX, s tým, že rozsudkom sp. zn. XXX/XXXX/
XXXX bolo určené, že žalobca D. J. je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že súd svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobca od kúpnej zmluvy zo dňa
12.11.2009odstúpilplatnearozsudkomsp.zn.XX/XXX/XXXXbolourčené,žekúpnazmluvauzatvorená
medzi D. J. a úpadcom zo dňa 12.11.2009 je neplatná. Následne sa právny predchodca žalobkýň na
Okresnom súde Považská Bystrica v konaní vedenom proti žalovanému 1/ FKH elektro, s.r.o. Bratislava
(intervenientom v tomto konaní) a žalovanému 2/ N. L. G. D. so sídlom Považská Bystrica – úpadcom

domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu – záložnej zmluvy zo dňa 12.04.2010. Okresný súd
Považská Bystrica rozsudkom č.k. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.mája 2016 žalobe vyhovel, určil, že
záložná zmluva zo dňa 12.04.2010 uzatvorená medzi FKH s.r.o. ako záložným veriteľom a úpadcom
ako záložcom, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky pôžičky
v prospech FKH elektro s.r.o. Bratislava na konkrétne špecifikovaných nehnuteľnostiach je neplatná.

Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 13.decembra 2016. Keďže neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy
bola riešená vo výroku rozhodnutia, v zmysle ust. § 228 ods. 1CSP je výrok právoplatného rozsudku
záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku,
ak nie je ustanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že riešenie predbežnej otázky v predchádzajúcom

právoplatnom rozhodnutí bolo pre okresný súd v súdenom konaní záväzné, nakoľko táto otázka bola
riešená vo výroku rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. XX/XXX/XXXX. Správne
potom súd prvej inštancie z predmetného rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne vychádzal a skonštatoval, že o otázke platnosti záložnejzmluvy bolo právoplatne rozhodnuté, preto nemá dôvod od uvedeného záveru sa odkloniť. Odvolací súd
konštatuje, že predmetné rozhodnutie bolo preskúmané aj dovolacím súdom, ktorý dovolanie odmietol.
V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na početnú judikatúru, ktorá sa záväznosťou rozhodnutí

o prejudiciálnej otázke zaoberá.

50. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu poukazuje na uskutočnenia machinácií
s údajmi v katastri nehnuteľností, stotožňuje sa odvolací súd s názorom žalobcu vyjadreným vo vyjadrení
k odvolaniu intervenienta, že odvolateľ nijakými dôkazmi nepreukázal, že k machináciám s údajmi

v katastri nehnuteľností skutočne došlo.

51. Ohľadom tvrdenej námietky odvolateľa týkajúcej sa arbitrárnosti, zmätočnosti a nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že povinnosť súdu svoje
rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý
proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

52. Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v ustanovení § 220
ods. 2 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,

jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia
súdnehorozhodnutiamusívyplývaťvzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
najednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdbymalvosvojejargumentáciidbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Zároveň platí, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
bezpochyby neznamená povinnosť súdu zaoberať sa vo svojom odôvodnení všetkými skutočnosťami

tvrdenými stranami sporu, ale len zásadnými pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, že do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana
sporu bola úspešná, t.j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS
50/04).

53. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
preposúdeniedanejveci,vecnesprávnerozhodolasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesustanovením
§ 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyvodil svoje právne

závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie
tak nemožno považovať za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu.

54. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie sa s dôvodmi, pre ktoré
žiadal žalobca predmetné nehnuteľnosti zo súpisu oddelenej konkurznej podstaty úpadcu vylúčiť
dostatočným spôsobom jasne a zrozumiteľne vysporiadal, svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil,
zaoberal sa všetkými námietkami strán sporu.

55. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní namietal, že súd nevyhodnotil dokazovanie v zmysle zásady rovnosti
účastníkov konania a v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, pretože zamietol návrh intervenienta na
doplnení dokazovania oboznámením celého spisového materiálu Okresného úradu Považská Bystrica –
katastrálneho odboru, odvolací súd konštatuje, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy.
Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi

názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS/22/04), a ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom prospešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS/50/04.

56. Pokiaľ odvolateľ namietal nedostatočné vykonanie dokazovania, odvolací súd uvádza, že strany
sporu v civilnom sporovom konaní majú právo označiť alebo predložiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, avšak súd rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP).
Civilný sporový poriadok upravuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov v § 191 ods. 1 CSP, v zmysle
ktorej dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nevykonaniedôkazu navrhnutého stranou sporu, resp. vykonanie iného dôkazu na zistenie skutkového stavu
veci nemožno považovať za postup, ktorým by súd strane sporu odňal možnosť konať pred súdom
(R/6/2000). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na

posúdenie súdu, a nie strane sporu (§ 185 ods. 1 CSP). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol čím vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi
a pokiaľ súd zamietol návrh intervenienta na doplnenie dokazovania oboznámením sa s celým spisovým
materiálom Okresného úradu Považská Bystrica katastrálny odbor, odvolací súd uvádza, že v konaní
nebol žiaden dôvod na vykonanie dôkazu obsahom predmetného spisu Okresného úradu v Považskej

Bystrici odbor katastrálny týkajúci sa zápisu vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam.

57. S poukazom na ust. § 380 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je odvolací súd odvolacími dôvodmi
viazaný, odvolací súd prihliadol na dôvody, ktoré boli v odvolaní uplatnené a dospel k záveru, že
námietky intervenienta uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom
prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.

58. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je dostatočné, logické,
presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní
vznesené. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

59. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyniam 1/ až 3/ priznal proti intervenientovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobkyne mali v odvolacom konaní plný úspech.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

60. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

– 1 –

41CoKR/18/2023-673

ZNAK_SR

file_0.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).