Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. júl 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/64/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121207505
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8121207505.2

Uznesenie

17Co/64/2023

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX/, XXX XX D. - E., právne zast.: Mgr. Miroslav Baláž, advokát so sídlom Sládkovičova
8,08001Prešov,protižalovaným:1/F.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomH.I.XX,2/G.G.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom H. I.X, 3/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. I.XX, všetci právne zastúpení: JUDr. Michal Kizák,
advokát so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, o určenie, že navrhovateľ je dedičom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C/72/2021-125 zo dňa 23.08.2022 v spojení s

opravným uznesením sp. zn. 24C/72/2021 - 165 zo dňa 05.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie prvoinštančnému súdu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom v spojení opravným
uznesením sp.zn. 24C/72/2021 - 165 rozhodol nasledovne :
„I. Žaloba žalobcu sa z a m i e t a.

II. P r i z n á v a žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je dedičom v III. dedičskej skupine po
poručiteľke, neb. B. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX.

V podanej žalobe tvrdil, že s poručiteľkou sa poznal dôverne 30-35 rokov, vyše roka pred jej úmrtím
s ňou viedol spoločnú domácnosť. V priebehu ich vzťahu poručiteľka vážne ochorela, najprv prišla o
zrak. To znamenalo absolvovanie rôznych vyšetrení, kam s ňou pravidelne chodieval. Náhla strata zraku
u poručiteľky vyvolala neistotu v pohybovaní sa po byte a v tomto štádiu ochorenia bola poručiteľka
totálne odkázaná na starostlivosť žalobcu. Jej zdravotný stav sa však naďalej zhoršoval, pridružila sa u
nej cirhóza pečene, ktorej následkom v máji 2021 zomrela. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

označil uznesenie sp. zn. 39D/700/2021, kópiu závetu, výsluch žalobcu.
Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Uviedli, že žalobca bol dlhoročným
priateľom ich sestry, občas ju zaviezol k lekárovi a na nákupy, navštevoval ju, avšak je vylúčené, aby
ich sestra žila so žalobcom v jednej domácnosti, keďže o takejto skutočnosti nemali žiadnu vedomosť.
Žalobca bol navyše ženatý, má deti a jeho manželka zomrela len približne rok pred smrťou poručiteľky.
Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označili fotodokumentáciu domácnosti poručiteľky, lekárske

správy, výpis z účtu poručiteľky, fotografie rodinného domu poručiteľky, výsluch žalovaných, výsluch
svedkov.Okresný súd Prešov poveril notárku G. J. K., aby ako súdny komisár konala a rozhodovala vo veci
prejednania dedičstva po poručiteľke. Poručiteľka nezanechala žiaden závet, ani listinu o vydedení.
Dedičmi zo zákona sú jej súrodenci, žalovaní v 1. až 3. rade. O dedičstvo sa zároveň uchádza žalobca,

zákonní dedičia však nesúhlasia s tým, aby bol žalobca dedičom. Uznesením 39D/700/2021 zo dňa
11.8.2021 bol žalobca vyzvaný na podanie žaloby o určenie, že je zákonným dedičom v III. dedičskej
skupine ako spolužijúca osoba poručiteľky.
Poručiteľka žila na adrese H. I. XX v blízkom susedstve svojich súrodencov. So žalobcom sa spoznala
pri práci v obchode s potravinami, pričom žalobca bol jej vedúcim. Priateľský vzťah udržiavali až do jej

smrti. Žalobca pomáhal poručiteľke pri odvoze na nákup, k lekárovi, viezol ju do nemocnice kvôli operácii
očí, navštevoval ju aj v jej domácnosti. Poručiteľka bola samostatná, jej zdravotný stav nevyžadoval
celodennú starostlivosť. Od roku 2018 trpela šedým zákalom pravého oka (lekárska správa č.l. 29).
Žalobca bol v období priateľského vzťahu s poručiteľkou ženatý, býval na adrese C. XX, D.. Má vlastné
deti, manželka žalobcu zomrela dňa X.X.XXXX.
V predmetnej právnej veci mal súd prvej inštancie za nesporné, že žalobca bol dlhoročným priateľom

poručiteľky a poskytoval jej osobnú pomoc. Sporné bolo, či žalobca žil s poručiteľkou v období jedného
roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a či sa z tohto dôvodu staral o spoločnú domácnosť. Pre
úspech žaloby bolo nutné splniť predpoklad, že žalobca žil s poručiteľkou najmenej po dobu jedného
roku pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa staral o spoločnú domácnosť alebo
bol odkázaný výživou na poručiteľku a túto okolnosť preukázať. Žalobca v priebehu konania netvrdil,

že bol odkázaný na výživu poručiteľky, tvrdil, že sa staral o spoločnú domácnosť (fotodokumentácia č.l.
22-28). Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že žalobca osobne vypomáhal poručiteľke pri nákupoch,
chodieval na poštu a podľa potreby ju zaviezol na lekárske vyšetrenie. V priebehu konania boli súdu
prvej inštancie predložené doklady o úhrade nákladov za plyn, elektrinu, vodu, avšak nakoľko tieto
náklady boli hradené v hotovosti, nie je možné objektívne zistiť, či boli hradené z prostriedkov poručiteľky

alebo žalobcu. Dôkazy o výbere peňažných prostriedkov z účtov poručiteľky však nezohrali podstatnú
úlohu pri rozhodovaní v tomto spore. Súd prvej inštancie vypočul strany sporu, oboznámil sa s písomnou
výpoveďou svedkyne L. D., ktorá nepotvrdila, že by žalobca býval v spoločnej domácnosti s poručiteľkou
v období jedného roka pred jej smrťou, nikdy nebola svedkom toho, aby žalobca prespal u poručiteľky.
Za hodnoverné výpovede súd prvej inštancie považoval predovšetkým výpoveď suseda G. D., priateľky

poručiteľky M. N. a suseda O. B. P., ktorí zhodne a bez známok zaujatosti potvrdili, že žalobca nebýval v
spoločnej domácnosti s poručiteľkou. Výpoveď svedka Q. B., syna žalobcu, bola ako jediná v priamom
rozpore s výpoveďami ostatných svedkov, či už šlo o príbuzných, susedov alebo o priateľov poručiteľky.
Na výpoveď svedkyne L. D. súd prevej inštancie neprihliadol, nakoľko v období jedného roka pred
smrťou poručiteľky nebola v jej domácnosti ani raz, preto jej akákoľvek výpoveď nie je spôsobilá pre

významné skutkové zistenia.
Nakoľko v priebehu konania nebolo objektívne preukázané, že žalobca žil s poručiteľkou najmenej
po dobu jedného roku pred jej smrťou v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa staral o spoločnú
domácnosť alebo bol odkázaný výživou na poručiteľky, súd žalobu žalobcu zamietol.
O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len CSP), podľa ktorého priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

3. Uznesením Krajského súdu Prešov sp.zn. 17Co/82/2022 -159 zo dňa 27.07.2023 súd vrátil vec súdu
prvej inštancie na postup podľa ust. § 224 CSP za účelom vydania opravného uznesenia pre chybu

v dátume vyhlásenia rozsudku. Po vydaní opravného uznesenia sp. zn. 24C/72/2021 - 165 zo dňa
05.09.2023 súd prvej inštancie opätovne predložil spis odvolaciemu súdu za úščelom rozhodnutia o
podaní odvolania žalobcom.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie. Prípustnosť odvolania vyvodzoval z

ustanovenia § 365 ods.1 písm. b), e), f), h) CSP.
Žalobca mal v odvolaní za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní sa pridŕžal iba svedeckých výpovedí
susedov a možno aj preto poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 115/2003. Odvolateľ
má za to, že nie je zrejmé, prečo súd vyhodnotil len niektorých svedkov ako dôveryhodných a rovnako
nie je zrejmé, prečo iných hodnotil ako menej dôveryhodných, nie je možné zistiť, prečo súd uveril iba

niektorýmsvedkomainýmnie.Znapadnutéhorozhodnutiaďalejniejezrejmé,akosasúdprvejinštancie
vysporiadal s tým, že svedkyňa, p. L. D. síce nepotvrdila, že by žalobca žil s poručiteľkou po dobu
jedného roka pred jej smrťou v spoločnej domácnosti, ale ani to nevyvrátila. Žalobca vidí postup súdu
prvej inštancie, v ktorom mu zamietol návrh na vypočutie tejto svedkyne na pojednávaní, za nesprávnya nezákonný. Zamietnutím tohto dokazovania došlo podľa názoru žalobcu k porušeniu jeho práva konať
pred súdom. Žalobca spochybnil svedecké výpovede svedkov - susedov, podľa názoru žalobcu nemohli
reálne vedieť, či žalobca žil s poručiteľkou v jednej domácnosti, pretože reálne nemohli stáť pri plote 24

hodín a pozorovať poručiteľkin dom.
Žalobca ďalej namietal aj svedecké výpovede súrodencov poručiteľky, nakoľko má za to, že sa o
poručiteľku nezaujímali a nestretávali sa.
Na záver sa žalobca poukazuje na fotografie, ktoré sú doložené v spise o stave domácnosti poručiteľky a
uvádza, že za spoločného života takto domácnosť nevyzerala a fotografie vyhotovili žalovaní až po úmrtí

poručiteľky. K hodnoteniu ústrižkov preukazujúcich úhradu nákladov za bývanie zo strany súdu prvej
inštancieuvádza,žetietomalusebaon,leboichuhrádzalajeirelevantné,čizjehoaleboporučiteľkiných
peňazí, nakoľko žili v spoločnej domácnosti a tak jeho príjem bol príjmom spoločným. Vzhľadom na
vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa ustanovenia § 389 CSP a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ustanovenia § 391 CSP.

5. K odvolaniu žalobcu podali odvolaciu repliku žalovaní, ktorí v celom rozsahu nesúhlasili s podaným
odvolaním. Žalovaní majú za to, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
zo spoľahlivo (ba až nadštandardne) zisteného skutkového stavu veci (okrem strán sporu v podobe
4 subjektov bolo postupne na 4 pojednávaniach vypočutých ďalších 10 svedkov, z toho 1 písomná
svedecká výpoveď bola oboznámená jej doslovným prečítaním. Z vykonaných dôkazov vyšlo jednotlivo

i v súhrnne (s výnimkou výsluchu žalobcu, výsluchu syna žalobcu a oboznámenia písomnej svedeckej
výpovede L. D., ktorá však dlhodobo žije v okrese R. a s poručiteľkou nebola 1 rok pred jej smrťou
v osobnom kontakte vôbec) spoľahlivo najavo, že žalobca bez akýchkoľvek dôvodných pochybností
celkom jednoznačne nežil s poručiteľkou v spoločnej domácnosti, nestaral sa o spoločnú domácnosť
a nebol so svojou výživou odkázaný na poručiteľku. Žalobca poručiteľku po dlhší čas navštevoval,

sporadicky jej aj pomáhal a trávil s ňou voľný čas, čo ale neznamená, že toto správanie žalobcu
predstavuje spolužitie v jednej domácnosti a starostlivosť o domácnosť tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 475 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal a naďalej má svoju vlastnú rodinu a
vlastné bydlisko a domácnosť na adrese C. XX C. D.. Žalobca poručiteľku doslova len navštevoval a v
žiadnomprípadesňounezdieľalspoločnúdomácnosť.Žalobcanemaluporučiteľkyžiadnesvojeosobné

veci, oblečenie, obuv ani kozmetiku, neprespával u poručiteľky. Chodil k nej len na návštevy.
Pokiaľ ide o žalobcovo tvrdenie o tom, že za poručiteľku platil náklady na bývanie, toto tvrdenie žalovaní
od počiatku popierali a tvrdili, že z jednotlivých ústrižkov vyplýva len to, že sa s nimi na poštu dostavil
žalobca, avšak z týchto ústrižkov nevyplýva, že by náklady na bývanie platil žalobca zo svojich peňazí.
Naopak, poručiteľka mala nadštandardné množstvo majetku (rozsiahle pozemky v obci H.) a tiež

finančných prostriedkov (v hotovosti aj na účte v banke) a je vylúčené, aby mala akýkoľvek relevantný
dôvod na to, aby za ňu musel žalobca uhrádzať náklady na bývanie. Jediným rozumným vysvetlením
skutočnosti, že žalobca disponoval predmetnými ústrižkami, je to, a žalovaní to tvrdia od začiatku, že
žalobca býva neďaleko pošty č. 5 na ul. P. XX C. D. a preto ústrižky s peniazmi od poručiteľky odnášal
na túto poštu zväčša žalobca. Na každom jednom ústrižku je pečiatka s označením „POŠTA 5“. V tejto

spojitosti žalovaní navyše poukazujú na to, ako žalobca (zrejme pod konštantným nátlakom námietok
zo strany žalovaných) lavíroval a postupne menil svoju žalobnú argumentáciu o tom, kto vlastne platil
náklady na bývanie poručiteľky a to od prvotného tvrdenia o tom, že tieto náklady platil žalobca až po
tvrdenie, že nie je podstatné kto tieto náklady platil. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
žalovaní navrhli, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Žalobca k vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobcu podal odvolaciu dupliku. V tomto podaní zotrval
na svojich ústnych i písomných prednesoch a na podanom odvolaní.

7. Žalovaní vo vyjadrení k odvolacej duplike žalobcu uviedli, že napadnutý rozsudok prvoinštančného

súdu je síce stručný, ale spĺňa atribúty náležite odôvodneného súdneho rozhodnutia. V tejto podobe je
zrozumiteľnejší, výstižnejší, prehľadnejší, má vyššiu výpovednú hodnotu.
Odvolacie námietky žalobcu neobstoja, nie sú spôsobilé privodiť žalobcovi úspech v odvolacom konaní.
Súd spoľahlivo zistil skutkový stav veci, rozhodnutie je riadne odôvodnené.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konaniemu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

9. Predmetom konania je žaloba podľa § 137 písm. d) CSP o určenie právnej skutočnosti, ktorá vyplýva
z osobitného predpisu (§ 194 ods. 1 CMP). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení sa v
tomto prípade nepreukazuje. Meritórne rozhodnutie v tomto spore je predpokladom toho, aby dedičské
konanie po poručiteľovi mohlo pokračovať.

10. Podľa § 474 ods. 1 OZ, ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi
rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej
domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť, alebo boli odkázaní výživou na
poručiteľa.
Žalobca svoju žalobcu odôvodnil tým, že žil s poručiteľkou v čase smrti v spoločnej domácnosti.

11. Skutkové okolnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby žalobcom vymedzuje priamo
ust. § 474 ods. 1 OZ, kde u spolužijúcich osôb musia byť splnené súčasne podmienky, a to že ide o
spolužitie s poručiteľkou v spoločnej domácnosti, ďalej že minimálna dĺžka spolužitia je aspoň 1 rok
pred smrťou poručiteľky a ďalej podmienka, že starostlivosť o spoločnú domácnosť alebo odkázanosť
spolužijúcich osôb na výživu poručiteľa v čase smrti bola daná.

12. Spoločnú domácnosť definuje ust. § 115 Občianskeho zákonníka a ide o občanov, ktorí spolu trvale
žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch
aleboviacerýchľudítak,akobyboličlenmirodiny,tedaľudí,ktorínemajúinúdomácnosť.Ďalšímznakom
spoločnejdomácnostijetrvalosť.Spolužitieuvedenýchosôbsporučiteľkouvspoločnejdomácnostimusí

existovať v čase smrti poručiteľky. Zákon vyžaduje minimálne ročnú trvácnosť domácnosti a 1 rok sa
počíta spätne ku dňu smrti poručiteľky. Spoločná domácnosť musela reálne, bez prerušenia, existovať.
Spolužijúca osoba, teda žalobca, v dôsledku faktického spolužitia v spoločnej domácnosti sa buď o túto
domácnosť staral, alebo bol odkázaný výživou na poručiteľku.

13. Spor, ktorý je predmetom tohto konania, je sporom skutkovým, ktorý môže byť predmetom len
súdneho sporu. Na to, aby bolo možné právne posúdiť, či skutkové okolnosti obdobia minimálne 1 roka
pred smrťou poručiteľky, dávajú odpoveď na to, že žalobca s poručiteľkou žil v spoločnej domácnosti,
sú rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku.
Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu však nevyplývajú žiadne také skutkové okolnosti, ktoré by

umožnili odvolaciemu súdu jednoznačne zistiť, ako súd ustálil skutkový stav vo vzťahu k tejto zásadnej
otázke, ktorú nakoniec formuloval aj prvoinštančný súd v bode 13 svojho rozhodnutia. Zo skutkových
zistení bolo len jednoznačné, že poručiteľka zomrela, zanechala dedičov zo zákona, ku ktorým sa hlási
aj žalobca, a preto bolo dedičské konanie prerušené do vyriešenia tejto otázky. V skutkových zisteniach
prvoinštančný súd bez bližšieho špecifikovania rozhodných skutkových okolností uviedol informácie o

priateľskom vzťahu medzi žalobcom a poručiteľkou.

14. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Odvolací súd pri takto zistenom skutkovom stave prvoinštančným súdom nemá odpovede na podstatné

skutkové okolnosti prejednávaného nároku a nevie zo skutkových okolností zistených prvoinštančným
súdom vyvodiť, či skutočne žalobca žil s poručiteľkou po dobu najmenej 1 roka v spoločnej domácnosti
a či sa spolu s poručiteľkou staral o spoločnú domácnosť, alebo bol odkázaný na výživu poručiteľky.
Prvoinštančný súd pri ustálení skutkového stavu nepostupoval správne, keď náležitým spôsobom
nevyhodnotil s dôrazom na rozhodujúce skutkové okolnosti dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané. Tým, že

prvoinštančnýsúdajnapriektomu,žemalnatodostatočnépodklady,rozhodnutieprvoinštančnéhosúdu
náležite neodôvodnil po skutkovej stránke, spôsobil, že je v tomto štádiu konania obtiažne vec právne
posúdiť, a teda vyhodnotiť, či skutkové okolnosti zistené v prejednávanej veci sú alebo nie sú relevantné
na potvrdenie alebo zamietnutie návrhu žalobcu v súvislosti s jeho postavením ako zákonného dediča
podľa § 474 Občianskeho zákonníka.

15. Žalobca v odvolaní namietal odvolací dôvod vyplývajúci z ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ďalej písm.
c) CSP a h) CSP. Uviedol aj ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP.16. Všetky tieto dôvody podrobne individualizované ako dôvody, pre ktoré je možné podať odvolanie,
je možné v celku zhrnúť do dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď podľa prvoinštančného
súdu nesprávnym procesným postupom prvoinštančný súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva
na spravodlivý proces predstavuje právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na
nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote,
právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať
dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,

zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany
súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Prvoinštančný
súd sa nielenže nevyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami dôležitými v tomto konaní, ale
svoje rozhodnutie náležitým spôsobom neodôvodnil.

17. Sú okolnosti, kedy porušenie práva na spravodlivý súdny proces je možné v odvolacom konaní

napraviť, a to v prípade, pokiaľ, vzhľadom na porušenie práva a na ostatné okolnosti prejednávanej veci
a na postup prvoinštančného súdu môže odvolací súd v odvolacom konaní tento vytýkaný nedostatok
odstrániť.
V prejednávanej veci však k takejto situácii nedošlo, pretože súdne rozhodnutie prvoinštančného súdu
nie je náležitým spôsobom odôvodnené, a tým prvoinštančný súd sa nevyporiadal náležitým spôsobom

so všetkými relevantnými skutočnosťami dôležitými v prejednávaní veci a dôležitými pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku žalobcu. Niektoré okolnosti v skutkových zisteniach nie sú vôbec konštatované a
potom právne závery nemajú oporu v skutkových zisteniach.

18. To, akým spôsobom sa odôvodňujú súdne rozhodnutia, konštatoval už Európsky súd pre ľudské

práva, ktorý svoje rozhodnutia založil na tom, že sa súdy musia zaoberať najdôležitejšími argumentami
vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto názorov, resp.
argumentov. Judikatúra ESĽP síce vyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení
rozhodnutia súdu daná odpoveď, o to viac, keď špeciálne argumenty a okolnosti vyžadujú špeciálnu
odpoveď zo strany súdu.

19. Obdobne je na tom aj judikatúra Ústavného súdu SR, kedy Ústavný súd uviedol, že riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne

významné. Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej stránky rozhodnutia. V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
žiadnej možnej interpretácie odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, takéto rozhodnutie je
rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

20. Obdobná judikatúra je všeobecne známa aj zo strany Najvyššieho súdu SR a odvolací súd sa
so všetkými kritériami pre riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia stotožňuje, na tieto poukazuje
a v preskúmavacom konaní ich vyžaduje. To, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je založené na
skutkových okolnostiach, ktoré nie je možné zo skutkových zistení prvoinštančného súdu zistiť, robí toto

rozhodnutie nepreskúmateľným.
V tomto štádiu konania a rozhodnutia prvoinštančného súdu potom námietka nedostatku skutkových
zistení a nesprávne právne posúdenie veci sa javí ako námietka, ktorá vo vzťahu k nedostatočnému
odôvodneniu súdneho rozhodnutia je zo strany odvolacieho súdu vyhodnotená ako dôvodná.
Prvoinštančný rozsudok je nepreskúmateľný, keďže, napriek širokému vykonaniu dokazovania,

skutkové odpovede a posúdenie, či vôbec skutkové okolnosti boli zistené riadne alebo nie, nie je možné
zo strany odvolacieho súdu vyhodnotiť.

21. Ďalej odvolací súd zistil, že žalobca v podaní na čl. 52 súdneho spisu, okrem iných dôkazov, navrhol
vypočuť svedkyňu p. L. D., ktorá svedkyňa sa mala vyjadriť o vzťahu medzi žalobcom a poručiteľkou a o

tom, že mali tvoriť spoločnú domácnosť. Išlo o blízku priateľku poručiteľky, ktorá mala lepšie informácie,
ako súrodenci poručiteľky.Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovaná svedkyňa sa pojednávania zo zdravotných
dôvodov nezúčastnila, preto prvoinštančný súd postupom podľa § 196 ods. 3 CSP pristúpil k podaniu
písomnej svedeckej výpovede tohto svedka.

Zákon takúto alternatívu pripúšťa, niet tomu čo vytknúť. Tento spôsob výsluchu svedka podľa § 196 ods.
3 CSP je za okolností uvedených v procesnom predpise na úvahe súdu.
Pokiaľ však súd pristúpi k výsluchu svedka písomnou svedeckou výpoveďou, potom je namieste, aby
svedkovi boli položené otázky, ktoré žiada tomuto svedkovi položiť tá strana sporu, ktorá ho na výsluch
navrhla. V danom prípade ide o žalobcu, ktorý svedkyňu navrhol vypočuť na okolnosti spolužitia rok pred

úmrtím poručiteľky v spoločnej domácnosti.
Z obsahu otázok skoncipovaných prvoinštančným súdom, ktoré boli doručené svedkyni, však odvolací
súdnezistil,žebypoloženéotázkysatýkaliskutkovýchokolností,naktoréaprektoréhonavrholvypočuť
žalobca.
Preto potom aj svedecká výpoveď p. L. D. je v písomnom znení na čl. 116 - 117 spisu pre skutkový stav
v prejednávanej veci nepoužiteľná.

22. Prvoinštančný súd pochybil, ak vykonal dôkaz, v ktorom nežiadal od svedka, ktorý mal podať
písomnú svedeckú výpoveď, odpovede na skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalobca žiadal svedeckou
výpoveďou potvrdiť.

23. Všetky tieto okolnosti zistené v odvolacom konaní odvolací súd považuje za tak závažné, že
odvolaciemu súd neostávalo nič iné, než rozhodnutie prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b) CSP zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude náležitým spôsobom dopočuť, a to buď na

pojednávaní, alebo dožiadaným súdom, prípadne na základe písomnej svedeckej výpovede p. L. D. na
skutkové okolnosti súvisiace so spolužitím žalobcu a poručiteľky pred smrťou poručiteľky, na vedenie
spoločnej domácnosti a na všetky dôležité okolnosti súvisiace s tvrdením žalobcu uvedené v žalobe a
v návrhu na vypočutie tohto svedka.
Ďalej bude úlohou prvoinštančného súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, najmä prvoinštančný

súd podrobne uvedie skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie o uvedenej veci, tak, ako to uviedol
odvolací súd v tomto rozhodnutí, a teda okolnosti, ktoré sa týkajú ust. § 474 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k spolužijúcej osobe.
Následne prvoinštančný súd po tom, čo náležite ustáli skutkový stav k dôležitým okolnostiam
prejednávanej veci, bude musieť vec právne vyhodnotiť, a teda vysporiadať sa s otázkou, či žalobca je

alebo nie je zákonným dedičom podľa § 474 Občianskeho zákonníka v druhej skupine.

25. Prvoinštančný súd podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách celého konania.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

17Co/64/2023

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).