Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2024

Súd: Mestský súd Bratislava I
Spisová značka: 0T/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010141
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Posluch
ECLI: ECLI:SK:MSBA1:2024:1124010141.4

Rozhodnutie

Mestský súd Bratislava I v Bratislave pred samosudcom JUDr. Karolom Posluchom na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 28.02.2024 takto

r o z h o d o l :

S. H., W.. XX.XX.XXXX U. J., M. F. Q. XXX/X, R., M.. Č.. U. U. U. Ú. Bratislava,

sa uznáva za vinného, že

dňa 09.01.2024 v čase okolo 18.30 hod. U. F. na L. G. Č.. XX sa vyhrážal svojej bývalej družke L.
V., s ktorou má maloleté dieťa, a to tým spôsobom, že prišiel k vstupným dverám bytu, bez označenia,
nachádzajúceho sa na 9.poschodí obytného domu (posledné dvere vpravo na chodbe) , kde následne
búchal a kopal do dverí, pričom s nožom v ruke spoza dverí kričal na poškodenú slová : „zabijem

ťa“, v dôsledku čoho poškodil zámok dverí, ktorý sa zasekol a svojim konaním u poškodenej L. V., W..
XX.XX.XXXX, M. F. R., L. XXX/XX vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom , že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu , čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) , písm., b) Trestného zákona s

poukazom, na § 138 písm. a) Tr. zákona a na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo
výmere 2 /dva / roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd v danej veci na základe odporu podaného obžalovaným vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom

vypočul obžalovaného S. H., poškodenú L. V., svedka Y. U., oboznámil listinné dôkazy - zápisnica o
obhliadke miesta činu, záznam dychovej skúšky a osobné posudky obžalovaného.Po vykonaní uvedených dôkazov ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný S. H. na úvod svojej výpovede na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa cíti byť nevinný

zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že posledné dva dni pred skutkom spal u poškodenej. V daný deň ju odprevadil do práce,
myslel si, že poobede pôjdu po ich spoločné dieťa, ale vzala ho jej sestra zo školy. Dcéra bude mať v
septembri 10 rokov. Telefonoval poškodenej, zdvihla to dcéra, povedal jej, že nech odkáže, že si príde
po veci o 18.00 hod. Keď prišiel na L. ulicu, ešte neboli doma, ale práve prichádzali. Už na chodbe

začala poškodená na obžalovaného kričať, že načo prišiel, bolo úplne nepríčetná. Povedal, že prišiel
po veci, chcela mu ich vyhodiť z okna. Obžalovaného to nasralo, začal kopať do dverí a búchať. Kričal,
že sa zabije, určite nekričal, že ju zabije. Mal pri sebe nôž, ktorý zobral z bytu, ale aby sa poškodená
nezľakla, tak ho schoval za sánky. Ako kopal do dverí, sused otvoril dvere, aby nerobil hluk. Je pravdou,
že bol naňho arogantný, ale za to sa mu ospravedlňuje. V minulosti nikdy poškodenej neublížil na zdraví.
Počas skúšobnej doby sa s poškodenou normálne stretávali. Žili spolu aj intímne. Dá sa povedať, že aj

deň pred skutkom. V minulosti kričal na poškodenú, že jej odreže hlavu, bol opitý a nahnevaný.

Poškodená L. V. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo ako bývalá družka obžalovaného
odmietla vypovedať. Z uvedeného dôvodu, na návrh prokuratúry, súd oboznámil výpoveď poškodenej z
prípravnéhokonania.Dňa09.01.2024bolausestry,ktorávybraladcéruzoškoly.Išlaknejporobote,kde

končí o 15,00 hod. Oh. Počas toho, ako bola u nej, volal obžalovaný, pričom z telefonátu na ňom počula,
že je agresívny a asi je aj pod vplyvom nejakých látok. Chcel sa stretnúť' s dcérou. Nakoľko dcéra s ním
nechce byť, keď je agresívny, povedala mu, že s sa s ním nechce stretnúť. Na to ho už aj v minulosti
upozorňovala, aby za ňou nechodil v stave pod vplyvom nejakých látok alebo alkoholu. Chvíľu na to išli
domov na L., bolo okolo 18.30 hod. Keď prišla na chodbu, už videla, že pred dverami do bytu stojí S.,

videla na ňom, že asi je pod vplyvom niečoho. On povedal, že prišiel za dcérou, na čo mu povedala,
že sa nijako nedohodli. On počas toho kričal, poškodená otvorila dvere na byte, kde on postrčil dcéru
dovnútra, vošiel tiež dnu do bytu. Obžalovaný nechcel odísť, takže poškodená napísala so strachom
sestre, čo sa deje a aby zavolala políciu. Obžalovaný zrazu prešiel do kuchyne, kde vytiahol kuchynský
nôž, utekal na chodbu a nahlas povedal, že teraz sa zabije. Poškodená vtedy zamkla vchodové dvere a

zamkla sa. Po chvíli prišiel ku dverám a žiadal, aby ho pustila dnu. Keď neotvorila, začal byť agresívny,
búchal a kopla do dverí, kričal viackrát, že ju zabije. Nôž v ruke mu nevidela, ale počula spoza dverí, že
s ním niečo robí na zámku na dverách, akoby sa snažil dvere otvoriť. Následne počula suseda, ktorého
pozná z videnia, ako kričí na obžalovaného, aby bol ticho. Obžalovaný kričal aj na suseda, ale čo presne
sipovedali,nevie.Potomtoutíchlo,prišlasestrapoškodenej,ktoráobžalovanémupovedala,žeužvolala

políciu. Na to obžalovaný odišiel. Potom zistila, že nevie otvoriť dvere kvôli poškodenej zámke. Počas
útoku mala obavu o svoj život a zdravie, nakoľko bol voči nej agresívny aj v minulosti. Bála sa, čo by sa
stalo,akbysaajsnožomdostaldobytu.Sobžalovanýmjevnepravidelnomkontakte,jetootecjejdcéry.

Svedok Y. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal totožne a zhodne ako v prípravnom konaní. V daný

deň bol doma nE. X. T. na L. XX, po návrate z práce počul na chodbe krik, pričom videl cez kukátko,
že je tam jeho suseda s dcérou a mužom vo veku cca 40 rokov. On sa dožadoval vstupu do bytu,
vtedy to ešte neriešil. Išiel si ľahnúť. Ešte predtým počul, ako sa ten muž vyhrážal, že si pichne nôž do
brucha. Zobudil sa na veľké otrasy, pozeral či mu nepadá omietka a videl znovu cez kukátko toho muža
od chrbta, ako oboma rukami búcha na dvere bytu. Kričal, nech otvorí dvere lebo ich vyrazí, popritom

z celej sily búchal. Potom kričal že ju zabije. Počul jasne dvakrát, že zakričal že ju zabije. Videl aj nôž,
ktorý predtým odhodil do kúta chodby. Jasne kričal na tú ženu, že ju zabije a pritom sa dobíjal do bytu.
Svedok naňho skríkol, nech sa ukľudní. On sa len pootočil, pričom jednu ruku mal zohnutú a je možné,
že v nej niečo držal. Trošku sa ukľudnil, ale pokračoval v búchaní na dvere. S tým čo mal v ruke aj
niečo robil na dverách oproti. Pokiaľ vie, tie dvere boli poškodené, takže susedka nevedela vyjsť z bytu.

Následne prišla sestra tej ženy a neskôr aj polícia. Mal aj obavy o svoje zdravie, ale vedel o prípadoch,
keď ľudia nezasiahli a došlo k tragédii, tak to nechcel nechať tak. Aj v minulosti videl konflikty medzi
susedou a tým mužom, ale nezasahoval. Myslí si, že asi dva dni pred skutkom počul hlas obžalovaného
na chodbe, ale nevie či ju iba čakal alebo bol aj v byte.

Z listinných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o obhliadke miesta činu, z ktorej jasne vyplýva
skutočnosť, že vstupné dvere do bytu poškodenej boli v čase obhliadky zatvorené, odomknuté, pričom
zámok dverí bol zaseknutý v takej polohe, že dvere nebolo možné otvoriť. Zárubňa hnedej farby mala voblasti zámky viacero škrabancov, ktoré vyzerajú ako škrabance po kľúčoch. V spodnej tretine dverí sa
nachádzajú šmuhy. Dvere nebolo možné v čase obhliadky otvoriť.
Zo záznamu o dychovej skúške obžalovaného vyplýva hodnota 0,00 mg/l.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietol vykonať dôkaz navrhnutý obhajobou - vypočuť matku
obžalovaného, sestru poškodenej V.Í. H. a vypracovanie znaleckého posudku na poškodenú, resp. na
obžalovaného. Navrhnuté výsluchy sa týkajú okolností, ktoré možno zistiť inými, už skôr navrhnutými
dôkazmi. Matka obžalovaného na mieste skutku vôbec nebola, sestra poškodenej prišla až ku koncu,

keď už sa situácia konsolidovala. Pokiaľ ide o znalecké skúmanie poškodenej a obžalovaného, najmä
ich sklon k fabulovaniu, súd v v danom štádiu trestného konania nedisponuje žiadnymi pochybnosťami
o pravdovravnosti poškodenej. Jej výpoveď o priebehu skutku je v úplnej zhode s popisom skutku
nestranného svedka.

Po takto vykonanom dokazovaní, zhodnotení jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej

súvislosti dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil
sahoobžalovanýS.H.asvojímkonanímnaplnilvšetkyznakyskutkovejpodstatyprečinunebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, a to tak po stránke
subjektívnej, ako aj objektívnej.

Pri uznaní viny súd vychádzal predovšetkým z výpovede poškodenej L. V., výpovede svedka Y. U., z
predložených listinných dôkazov a čiastočne aj z výpovede samotného obžalovaného.

Obrana obžalovaného je postavená na skutočnosti, že obžalovaný predmetný skutok neurobil tak ako
je uvedené v obžalobe. Svedok Y. U. mal postaviť svoju výpoveď na domnienkach a pocitoch a najmä

má mať negatívny postoj k obžalovanému. Poškodená so svojou sestrou netelefonovala, je to výmysel
svedka.Poškodenámalapotvrdiťmatkeobžalovaného,žejutrestnéoznámeniemrzíažeobžalovaného
sa nebála. Poškodená aktuálne obžalovanému stále telefonuje, pohlavne s ním žila jeden deň pred
skutkom.
K obrane obžalovaného súd uvádza, že prvom rade treba uviesť, že skutok, ktorý sa kladie

obžalovanému za vinu, sa skladá z dvoch samostatných častí. V prvej časti dochádza k búchaniu a
kopaniu do dverí bytu poškodenej v snahe dostať sa do bytu a v druhej časti obžalovaný verbalizuje
hrozbu slovami „Zabijem Ťa!“. V opise prvej časti skutku panuje medzi obžalovaným, poškodenou a
svedkom absolútna zhoda, keď aj samotný obžalovaný uvádza, že ho nasralo, keď ho poškodená
nechcela pustiť do bytu a preto začal kopať do dverí a búchať. V druhej časti skutku obžalovaný uvádza,

že nekričal „Zabijem Ťa!“, ale kričal „Zabijem sa!“. V tejto súvislosti súd uvádza, že poškodená aj svedok
zhodne uvádzajú, že na úvod skutku obžalovaný jasne kričal, že sa zabije. Vzápätí však kričal na
poškodenú, že ju zabije, svedok Y. U. ho to počul jasne povedať dvakrát, rovnako túto vyhrážku počula
aj poškodená, keď sa nachádzala tesne za dverami do bytu.
Pokiaľ ide o údajný negatívny postoj svedka Y. U. k obžalovanému, súd poukazuje na skutočnosť, že

svedok vypovedal zreteľne a jasne o skutočnostiach, ktoré videl na vlastné oči jednak zo svojho bytu
cez kukátko a jednak aj zoči-voči obžalovanému. Súd po poučení svedka a zložení prísahy vo výpovedi
svedka nepobadal žiadne náznaky nepriateľstva, resp. pridávania neprávd so svojej výpovede.
Skutočnosť, či poškodená so sestrou komunikovala formou SMS alebo telefonickým rozhovorom,
považuje súd za nepodstatnú. Nakoľko sestra poškodenej sa ku koncu incidentu skutočne zjavila na

mieste činu, je zrejmé, že k osloveniu sestry zo strany poškodenej skutočne prišlo.
Poukazovanie na údajnú skutočnosť, že poškodená ľutuje celé trestné konanie voči obžalovanému sa
na hlavnom pojednávaní nepotvrdilo. Poškodená mala možnosť zmeniť v rámci hlavného pojednávania
na súde svoju výpoveď, avšak využila právo nevypovedať, čím si uvedomovala, že v platnosti zostane
jej výpoveď z prípravného konania.

Pokiaľ ide o obžalovaným predkladané normálne spolužitie s poškodenou v rámci posledných dvoch
dní pred skutkom, vrátane pohlavného styku, táto skutočnosť nemá na posúdenie skutku žiadny
vplyv. Poškodená počas príchodu k svojmu bytu dostatočne jasne verbalizovala svoju nechuť k
vstupu obžalovaného do bytu, na čom sa rovnako zhodli obžalovaný, poškodená a svedok vo svojich
výpovediach.

Pokiaľ ide o závažnejší spôsob konania obžalovaného - so zbraňou, prítomnosť noža na mieste
činu rovnako potvrdili všetky tri prítomné osoby. Nôž mal spočiatku slúžiť na klamlivé vyhrážanie
samovraždou, avšak neskôr sa obrátil voči poškodenej, keďže obžalovaný sa aj s pomocou noža, ktorý
predtým odcudzil z bytu poškodenej, snažil dostať do jej bytu. Spolu s opakovanými vyhrážkami, žepoškodenú zabije, vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. A to v situácii, keď sa
nachádzal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za v podstate totožný skutok.
Z vyššie uvedených dôvodov považuje súd obranu obžalovaného za zavádzajúcu v snahe vyhnúť sa

následkom svojho protiprávneho konania a jednoznačne vyvrátenú vykonaným dokazovaním.

Z hľadiska právnej kvalifikácie súd posúdil konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) , písm., b) Trestného zákona s poukazom, na § 138 písm. a) Tr.
zákona a na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky vyhodnotil súd konanie

obžalovaného ako konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Ohľadom osoby obžalovaného súd zistil, že doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, aktuálne sa nachádza v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktorá mu bola určená trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 14.12.2022 a ktorá plynie do 15.06.2025. Je potrebné zdôrazniť, že aj v danom
prípade vystupuje ako poškodená L. V., čo potvrdil aj obžalovaný.
V rámci úvah o treste súd vychádzal zo všeobecných zásad uvedených v § 34 Trestného zákona a pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy.
Pri ukladaní trestu obžalovanému súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Priťažujúcu okolnosť súd
zistil jednu, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona).
Vzhľadom na celkové okolnosti prípadu, prihliadajúc na jeho postoj k prejednávanej veci, je podľa názoru

súdu na mieste pôsobiť trestom v podobe trestu odňatia slobody.
Pri rozpätí trestnej sadzby šestnásť mesiacov až tri roky (po úprave v zmysle § 38 ods. 4 Trestného
zákona)súdvymeralobžalovanémutrestvtrvanídvaroky,t.j.vpolovicitrestnejsadzby.Súdprihliadolna
skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil opakovane totožného trestného činu, voči totožnej poškodenej.
Zároveň súd prihliadol na skutočnosť, že obžalovaný je štvrtý krát súdne trestaný, s prihliadnutím na

register priestupkov obžalovaného je zrejmé, že pravidelne porušuje normy spoločenského správania
sa.

Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu, súd považuje za potrebný trest s nepodmienečnou formou
jeho výkonu. Spôsob výkonu trestu je daný jednak Trestným zákonom, ktorý v § 49 ods. 2 uvádza, že

súd nemôže uložiť trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu, ak súd odsudzuje
páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Naviac je
zrejmé, že podmienečný trest uložený ostatným rozhodnutím súdu nenaplnil u osoby obžalovaného
účel trestu v rámci individuálnej prevencie, keďže nezabránil obžalovanému v páchaní rovnakej trestnej
činnosti. Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo

výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestskom
súde Bratislava I. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.