Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123208196
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123208196.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci manžela: A. B., nar. XX.X.XXXX,
občan Českej republiky, trvale bytom B. XXX/XX, C., zastúpený: AK PRINC & PARTNERS s. r. o.,
Štefánikova 23, Trnava, a manželky: D. E., nar. XX.X.XXXX, štátna občianka Severného Macedónska,
trvale bytom B. XXX/XX, C., toho času bytom D. XXX, F., o rozvod manželstva a úpravu pomerov

manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: G. B., nar. XX.X.XXXX, občianka Českej republiky,
bytomB.XXX/XX,C.,zastúpenákolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyTrnava,
Bottova 4, Trnava, na odvolanie manžela proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 33P/103/2023-17,
zo dňa 06.11.2023, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vo výroku I. konanie zastavil a vo výroku II. rozhodol, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2.Rozhodnutie právne odôvodnil § 9 zákona č. 160/2015 Zb. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ustanovením § 2 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), čl.
26 ods. 1 Vyhlášky ministerstva zahraničných vecí č. 207/1964 Zb. o Zmluve medzi Československou

socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych
vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (ďalej aj len „Vyhláška“). Poukázal na čl. 26 ods. 1
Vyhlášky, podľa ktorej manželstvo možno zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne
ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 9 CSP, ktoré sa
použije aj na konanie o rozvod podľa Civilného mimosporového poriadku (§ 2 ods. 1 CMP), súd konanie
zastavil pre nedostatok právomoci. Konštatoval, že nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľnú

vadu konania s následkom vo forme okamžitého vydania uznesenia o zastavení konania. Zo súdneho
spisu a pripojeného spisu mal preukázané, že obaja manželia sú občanmi Severného Macedónska,
resp. manžel je aj / iba občan Českej republiky, manželka mala v čase rozhodnutia súdu bydlisko
v H., kde sa zdržiavala už druhý mesiac, pričom nemá záujem o obnovenie spolužitia. Prihliadol na
vyjadrenie manželky v konaní vedenom pod sp. zn. 33P/64/2023, v rámci ktorého uviedla, že plánuje
odcestovať do H., na území Slovenskej republiky sa nebude zdržiavať, preto jej skutočným pobytom nie

je C.. Súd prvej inštancie uzavrel, že právomoc na konanie by bola daná, pokiaľ by boli obaja manželia
občanmi Severného Macedónska a v čase konania by mali bydlisko na území Slovenskej republiky, čo
nebolo splnené. V zmysle citovaných ustanovení Vyhlášky konanie zastavil. S poukazom aj na čl. 26
ods. 2 Vyhlášky uviedol, že vzhľadom k tomu, že návrh smeruje proti manželke bývajúcej v Severnom
Macedónsku, konanie by tiež skončilo zastavením. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3.Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie manžel prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu v zákonnej lehote navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil naďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1, písm. a), b), d), f), h) CSP v spojení s § 63, § 64
CMP. Poukázal na to, že manželka pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania
doručila súdu podanie (email zo dňa 31.10.2023), v ktorom informovala o adrese svojho pobytu na

území Slovenskej republiky. Nakoľko adresa pobytu manželky, ktorú uviedol v návrhu nie je pravdivá,
keď podľa jej vyjadrenia mala v čase podania návrhu bydlisko na území Slovenskej republiky, mal za to,
že sú dôvody na pripustenie právomoci slovenského súdu vo veci konať v zmysle čl. 26 ods. 1 Vyhlášky.
Uviedol, že pri podaní návrhu nemal presné informácie o zámeroch, konaní, či pohybe manželky, mal
vedomosť len o adrese matky manželky, a predpokladal a očakával, že súd si preverí cestou dostupných

prostriedkov, či manželka nemá inú evidovanú adresu na území Slovenskej republiky, nakoľko on tieto
možnosti nemá. Namietal, že súd nezohľadnil adresu vyplývajúcu z manželkinho vyjadrenia, ktoré bolo
súdu doručené pred vydaním napadnutého rozhodnutia, čím vyvrátila jeho tvrdenie, že sa nachádza
v Severnom Macedónsku. Podľa jeho názoru, súd nevyhodnotil situáciu a nepreveril tvrdenia manželov,
napr. dožiadaním na cudzineckú políciu, zdravotnú poisťovňu, sociálnu poisťovňu a pod., nekonfrontoval
ich s objektívnymi zisteniami a vychádzal z nepravdivých subjektívnych tvrdení. V odvolaní zmenil

svoj návrh v časti označenia adresy manželky v zmysle jej podania zo dňa 31.10.2023. Uviedol,
že vec je potrebne vyhodnotiť aj objektívne, pretože na strane manželky mohlo ísť o subjektívne
okolnosti, keď nechcela, aby poznal miesto, na ktorom sa zdržiava. Potvrdil, že manželia spoločne nežijú
v spoločnej domácnosti, pričom je zrejmé, že slovenský súd má právomoc na rozhodovanie vo veci
rozvodu manželstva. V opačnom prípade by došlo k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by

súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal aj bez návrhu dôkazy, ktorú sú
potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,tedaobjektívneneskúmalinformácieopobytemanželov
cestou dožiadania v registroch. Na základe ostatných tvrdení je zrejmé, že posledné spoločné bydlisko
manželov bolo v C., I. J. B. XX, pričom obaja manželia majú pobyt na území Slovenskej republiky.

4.Manželka sa k návrhu nevyjadrila. Dňa 01.12.2023 oznámila súdu prvej inštancie, že býva v F. na
adrese D. XXX, a s návrhom manžela súhlasí.

5.Kolízny opatrovník dňa 15.12.2023 vo vyjadrení k odvolaniu ponechal rozhodnutie na zvážení súdu.

Dňa 28.02.2024 zaslal v prílohe vyjadrenie manželky, z obsahu ktorého vyplynulo, že manželka nútene
opustila spoločnú domácnosť, žiadala o pomoc, ktorá jej nebola poskytnutá, aktuálne je nezamestnaná,
je pre ňu náročné ako pre cudzinku nájsť si zamestnanie, pričom má záujem sa starať o maloletú, od
ktorej však bola oddelená. Komunikácia medzi manželmi je náročná, preto manželka žiada, aby súd
prehodnotil situáciu a rozhodol.

6.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť ani zmeniť a je potrebné ho zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7.Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

9.Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.

10.Podľa § 26 ods. 1 Vyhlášky, Ak sú manželia v čase podania návrhu občanmi jednej zmluvnej strany,
je pre konanie o rozvod príslušný súd tejto zmluvnej strany, ktorý použije právny poriadok svojho štátu.
Ak títo manželia majú v čase podania návrhu bydlisko na území druhej zmluvnej strany, je pre konanie
o rozvod príslušný aj súd tejto zmluvnej strany. V tomto prípade možno manželstvo zrušiť rozvodom iba
z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch zmluvných strán.

11.Podľa § 26 ods. 2 Vyhlášky, ak je v čase podania návrhu jeden z manželov občanom jednej zmluvnej
strany a druhý občanom druhej zmluvnej strany, je pre konanie o rozvod príslušný súd zmluvnej strany,
na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Pokiaľ jeden z manželov má bydlisko na území jednejzmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je príslušný súd zmluvnej strany, na území
ktorej má bydlisko manžel, proti ktorému návrh smeruje. V obidvoch prípadoch možno manželstvo
zrušiť rozvodom iba z príčin a za podmienok, ktoré sú súčasne ustanovené právnymi poriadkami oboch

zmluvných strán.

12.Podľa § 28 ods. 3 Vyhlášky, ostatné právne pomery medzi rodičmi a deťmi, najmä úprava výchovy a
výživy dieťaťa, sa spravuje právnym poriadkom zmluvnej strany, občanom ktorej je dieťa.

13.Podľa § 28 ods. 4 Vyhlášky, na rozhodovanie o právnych pomeroch podľa ustanovení odsekov 1 a 3
je príslušný ako orgán zmluvnej strany, občanom ktorej je dieťa, tak i orgán zmluvnej strany, na území
ktorej dieťa žije.

14.Podľa § 22 ods. 1 z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj
len „ZMPS“), Zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého

sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie
manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

15.Podľa § 38 ods. 1 ZMPS v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom,
o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov

daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

16. Podľa § 38 ods. 2 ZMPS, ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského
súdu je daná
a/ ak má aspoň jeden z manželov tu pobyt a ak sa môže rozhodnutie súdu uznať v domovských štátoch

oboch manželov, alebo
b/ ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas.

17. Podľa § 39 ods. 1 ZMPS, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je
daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno

určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.

18.Podľa § 39 ods. 4 ZMPS, Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva
alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich
spoločnému dieťaťu, ak

a) dieťa má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo
b) aspoň jeden z rodičov má rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, manželia sa výslovne
podrobili právomoci súdu a výkon tejto právomoci je v najlepšom záujme dieťaťa.

19.V predmetnej veci súd prvej inštancie uznesením zastavil konanie dospejúc k záveru, že

prejednávaný spor nepatrí do právomoci slovenských súdov, pretože manželia sú občanmi Severného
Macedónska, resp. manžel aj / iba občan Českej republiky a manželka žije v H.. Konštatoval, že
právomoc by bola daná, pokiaľ obaja manželia, ako občania H., by mali bydlisko na území Slovenskej
republiky.

20.Pod pojmom právomoc súdu sa vníma okruh otázok a právnych vzťahov, ktorých prejednanie a
rozhodnutie patrí do kompetencie súdov. V právnom poriadku Slovenskej republiky je právomoc súdov
vymedzená v ust. § 3, 4 CSP, podľa ktorých súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory
a súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Iné spory
a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon. Zjednodušene možno povedať,

že pojem právomoc predstavuje kompetenciu súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. Nedostatok
právomocispôsobujevždyneodstrániteľnúvadukonaniasnevyhnutnýmnásledkomvoformeuznesenia
o zastavení konania v zmysle ust. § 9 CSP.

21. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou právomoci súdu na konanie

vovecirozvodumanželstvaaúpravypomerovmanželovkmaloletémudieťaťunačasporozvode,keďže
ide o konanie s cudzím prvkom, avšak jeho závery, na základe ktorých konanie zastavil podľa § 9 CSP,
odvolací súd vyhodnotil ako predčasné.22.Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že návrh na rozvod manželstva podal manžel žijúci na území
Slovenskej republiky, ktorý v návrhu uviedol, že je štátnym občanom Českej republiky. Súčasne z návrhu
vyplýva, že manželka je občianskou Severného Macedónska, kde sa nachádza aj jej trvalý pobyt. Zo

spisu tiež vyplýva, že manželka podaním zo dňa 31.10.2023 oznámila jej adresu (D. XXX, F.), ktorú síce
označila za kontaktnú, avšak ako je zrejmé z jej neskoršieho podania zo dňa 01.12.2023 na tejto adrese
sa zdržiava a býva. Lustráciou v Registri pobytu obyvateľov odvolací súd svojou činnosťou zistil, že
manžel a manželka majú evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky od roku 2021 a maloletá
od jej narodenia.

23.Je nesporné, že súd prvej inštancie sa nezaoberal štátnym občianstvom manžela, keď v napadnutom
rozhodnutí udáva, že manžel „je aj / iba občan Českej republiky“, ktorá okolnosť je významná z hľadiska
posúdenia aplikácie právneho predpisu pre rozhodnutie o tom, ktorý súd má právomoc na konanie.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 207/1964 Zb. o Zmluve
medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou

o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (platí vo vzťahu ku všetkým
nástupníckym štátom SFRJ, vrátane Severného Macedónska) upravuje zmluvné vzťahy len medzi
dvoma zmluvnými stranami. Pre ustálenie právomoci súdu na konanie, je potrebné posúdiť na základe
preukázaných skutočností, či sú účastníci konania občanmi týchto dvoch zmluvných strán. Aby súd
prvej inštancie mohol ustáliť postup podľa čl. 26 ods. 1 vyhlášky musí mať preukázané štátne občianstvo

manžela. Posúdenie právomoci konať v danej veci podľa citovanej vyhlášky pripadá do úvahy len
za splnenia podmienok uvedených v čl. 26 ods. 1 a 2 (t.j. ak je manžel štátnym občanom Českej
republiky a zároveň aj štátnym občanom Severného Macedónska a ak manželka má bydlisko na území
Slovenskej republiky). Pokiaľ je manžel štátnym občanom len Českej republiky, použitie vyhlášky nie
je možné, pretože nie je občanom ani jednej zo zmluvných strán, ktoré sú týmto predpisom viazané.

V takom prípade je na zvážení súdu prvej inštancie pri ustálení právomoci na konanie zvážiť použitie
ustanovení Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (§ 38 ods. 1, 2). Súčasne
je potrebné rozlišovať postup pre prípad, ak je manžel občanom Českej republiky a zároveň aj
občanom Severného Macedónska (súd prvej inštancie v bode 4. napadnutého rozhodnutia poukazuje
na tvrdenia manželky v konaní vedenom pod sp. zn. 33P/64/2023, že manžel je aj občanom Severného

Macedónska), teda zmluvnej strany v zmysle cit. vyhlášky. V oboch prípadoch je nevyhnutné ďalej
zisťovaťazaoberaťsaotázkoubydliska/pobytumanželovnaúzemíSlovenskejrepublikyaažnazáklade
overených zistení ustáliť, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie vo veci rozvodu (podľa čl.
26 ods. 1, 2 vyhlášky alebo ust. ZMPS). Zo spisu vyplýva, že konanie súdu prvej inštancie smerujúce
k zisťovaniu bydliska/pobytu manželky, napriek jej oznámeniu zo dňa 31.10.2023, nebolo žiadnym

spôsobom realizované, teda súd nevzal do úvahy informáciu manželky a vychádzal výhradne z údajov
uvedených v návrhu manželom.

24.Daným postupom, keď súd prvej inštancie bez náležitého overenia si otázky štátneho občianstva
manžela a preverenia bydliska manželky, rozhodol o zastavení konania pre nedostatok právomoci,

zaťažil konanie vadou a svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom, aby
uskutočňovali svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil pre nedostatok právomoci bez overenia
podstatných skutočností pre posúdenie jeho právomoci na konanie, odvolací súd vyhodnotil ako
predčasné a nesprávne.

25.Odvolací súd zdôrazňuje, že podmienky konania (vrátane otázky právomoci súdu na konanie) je
súd povinný skúmať v čase podania návrhu a počas celého konania. Uvedené znamená, že otázku
právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu
rodičovských práv a povinností k maloletej, bol súd povinný skúmať ku dňu podania návrhu manžela

zo dňa 19.10.2023, zohľadňujúc pritom obsah návrhu, ako aj tvrdenia udávané manželom v návrhu
a v prípade potreby vykonať (aj bez návrhu) dokazovanie potrebné na ustálenie právomoci súdu.

26. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd v danom štádiu konania, rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 CSP vrátil na ďalšie konanie.

28. Odvolací súd v zmysle § 391 ods. 3 CSP konštatuje, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu
prvej inštancie opätovne dôsledne skutkovo a právne posúdiť svoju právomoc na prejednanie návrhu
manželanarozvodmanželstvaanásledneajnávrhunaúpravupomerovmanželovkmaloletémudieťaťu
na čas po rozvode, ku dňu začatia konania. Súd prvej inštancie bude povinný zabezpečiť dôkazy
preukazujúce štátne občianstvo manžela (tzn. preverí, či je manžel aj štátnym občanom Severného

Macedónska) a vykonať potrebné úkony za účelom zistenia, či manželka mala v čase podanie návrhu
pobyt na území Slovenskej republiky (predloženie pracovnej zmluvy manželkou, objasnenie otázky
charakteru jej prípadného vycestovania v čase podania návrhu a pod.), resp. posúdi časové hľadisko
pobytu manželov na území Slovenskej republiky. Súd prvej inštancie nanovo vyhodnotí jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti podstatné skutočnosti a dôkazy pre posúdenie jeho právomoci na konanie.
V prípade, ak dospeje k záveru o nedostatku jeho právomoci na konanie, je povinný vydané rozhodnutie

riadne a dôsledne odôvodniť, vyporiadajúc sa v ňom s podstatnými skutkovými tvrdeniami účastníkov
vzťahujúcimi sa k daným sporným otázkam. Dôvody svojho rozhodnutia uvedie v jeho písomnom
vyhotovení tak, ako mu to ukladá § 220 ods. 2 CSP, tzn. uvedie v ňom stručný a jasný výklad toho, o
ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. V prípade,
ak dospeje k záveru, že má právomoc vo veci konať, zvolí ďalší postup.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým konanie končí
( § 52, § 58 CMP).

30.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).