Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. august 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/33/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205795
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8124205795.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom D. XX, D. XXX XX, proti žalovanému: C. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, D. XXX XX, o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov
č. k. 18C/9/2024-19 zo dňa 28.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie s výnimkou výroku II.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia
povinnosti žalovanému, aby nevstupoval do bytu č XX nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového

domu súpis. č. XXXX na ulici D. XX v D., zapísanému na LV č. XXXXX pre katastrálne územie D.
(ďalej len „predmetný byt“), uloženia zákazu žalovanému písomne, telefonicky alebo inými prostriedkami
kontaktovať žalobkyňu, tiež syna C. C., dcéru B. C., dcéru D. C., dcéru A. C., a dcéru E. C., súčasne,
aby súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k uvedeným osobám na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov.

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol nasledovne:

„I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v tomto znení:

Ukladá žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí
bytového domu súpis. č. XXXX na ulici D. XX v D., zapísaného na LV č. XXXXX pre katastrálne územie
D..

Žalovanému ukladá p o v i n n o s ťúmyselne sa nepribližovať sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na nariadených procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy
súdu alebo na akýchkoľvek iných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov
verejnej moci v priestoroch nimi určenými.

II. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
písomne, elektronicky alebo inými prostriedkami komunikovať s dcérami D. C., nar. XX.X.XXXX, A. C.,
nar. XX.XX.XXXX a E. C., nar. X.X.XXXX a zákaz priblížiť sa k dcéram D. C., nar. XX.X.XXXX, A. C.,
nar. XX.XX.XXXX a E. C., nar. X.X.XXXX na menej ako 15 m v y l u č u j e na samostatné konanie.

III. Žalobkyňa n e m á n á r o k na náhradu trov konania.IV. Súd v zmysle ust. § 337 ods. 2 CSP p o u č u j e žalovaného, že môže podať proti žalobkyni žalobu
o navrátenie do pôvodného stavu a o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom tohto
neodkladného opatrenia.“

3. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1,§ 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, §
328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej „CSP“).

4. Predloženými listinnými dôkazmi mal súd prvej inštancie osvedčené, že žalovaný sa dopúšťa voči
žalobkynisprávania,ktoréohrozujejejtelesnúaleboduševnúintegritu.Žalobkyňachráninielenseba,ale
aj ich spoločné, plnoleté i maloleté deti pred verbálnymi konfliktmi a vyhrážkami zo strany žalovaného,
čo vyplynulo zo zápisníc o výsluchu žalobkyne a poškodeného - syna C. C..

5. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vyhovel návrhu na zákaz vstupu do predmetného

bytu podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Súd zároveň nariadil zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni
na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, ktorú považoval za dostatočnú na vylúčenie priameho kontaktu,
s výnimkou účasti na nariadených procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu alebo na
akýchkoľvek iných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v
priestoroch nimi určenými.

6. Pokiaľ žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému povinnosť zákaz ju kontaktovať telefonicky, písomne
alebo inými prostriedkami, súd prvej inštancie nemal osvedčené, že ju žalovaný kontaktuje nadmerne
ani nevhodne. Priamo z jej výpovede, a to zo zápisnice o výsluchu, vyplynulo, že ju žalovaný kontaktoval.
Obsah ich komunikácie bol v smere, že ona mu mala povedať, aby riešil problém s alkoholom a z jeho

strany to bolo všetko možné. Konkretizovala však iba financie a prečo ho syn nahlásil, čo však žiadnym
spôsobom neosvedčuje potrebu zásahu súdu žalobkyňou navrhovaným spôsobom. Obsah komunikácie
žalobkyňa v návrhu netvrdila, ani listiny (SMS komunikáciu) v tomto smere nepredložila. Majúc na zreteli
uvedené, súd prvej inštancie návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

7. Žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia aj za plnoleté deti, C. C. a B. C.. V tejto
súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyni nesvedčí aktívna legitimácia na podanie návrhu, preto
ho ako nedôvodný zamietol, aj čo do zákazu priblíženia sa k nim, aj čo do zákazu ich kontaktovania.

8. V ďalšom rozsahu sa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia týkal maloletých detí (mal.

D., mal. A. a mal. E.). Podstatou a zmyslom návrhu (zákaz kontaktovať a zákaz približovať sa) je
nepochybne obmedzenie styku (až vo forme zákazu styku) žalovaného ako otca s maloletými deťmi.
Keďže požadované obmedzenie, resp. zákaz styku otca s maloletými deťmi, sa týka agendy rodinných
vecí, súd postupom podľa § 166 ods. 2 CSP vylúčil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na
samostatné konanie.

9. Majúc na zreteli ust. § 337 ods. 1, 2 CSP, súd prvej inštancie poučil žalovaného, že môže podať
proti žalobkyni žalobu o navrátenie do predošlého stavu, prípadne aj žalobu o náhradu škody alebo
inej ujmy spôsobenej mu výkonom tohto neodkladného opatrenia. Rovnako súd prvej inštancie poučil
žalovaného, že v zmysle ust. § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení

zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 2 CSP tak, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania, keďže bola v konaní úspešná
len čiastočne.

11. Proti uzneseniu (podľa obsahu s výnimkou výroku II. o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti) podal odvolanie žalovaný namietajúc nesprávne právne posúdenie veci. Rozporuje tvrdenia
žalobkyne o rozvrate manželstva, keďže návrh na rozvod manželstva doposiaľ podaný nebol. Tvrdenia
manželky o dvojnásobnom fyzickom napadnutí považuje žalovaný za neosvedčené. Uviedol, že počas

manželského života manželku napadol len raz pred 4 alebo 5 rokmi, pričom za uvedený čin dostal
pokutu 50,- eur. V ostatnom rozsahu žalobkyňa v návrhu neuviedla, ako často dochádza k verbálnym
konfliktom medzi žalovaným a žalobkyňou a deťmi, neuviedla ani žiadne násilné správania žalovaného
voči žalobkyni. V dôsledku opísaného konfliktu zo dňa 19.6.2024 bol žalovaný vykázaný z obydlia nadobu 10 dní, vo veci bolo začaté trestné stíhanie, ale žalovanému nebolo vznesené obvinenie. Nešlo
pritom o prejav násilia, ale konflikt dvoch rovnocenných strán, bez toho, aby žalobkyňa uviedla, že
žalovaný na ňu útočil. Zvážiť je preto potrebné otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Z dôvodu

uvedeného nedostatku považuje za nedôvodný aj uložený zákaz žalovanému priblížiť sa k mal. deťom
na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Žalovaný priznal problém s alkoholom a uviedol, že podstupuje
ambulantné liečenie. Ozrejmil pritom súdu, že počas života rodinu zabezpečil, avšak z podnikania na
neho doliehajú tlaky, no už vie, že nesmie prepadať alkoholu. Vykázanie z bytu na neobmedzenú dobu
jeho situáciu zo začiatku liečenia neuľahčuje, žalovaný potrebuje pomoc a podporu rodiny. Napadnuté

uznesenie navrhol žalovaný zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Náhradu
trov konania navrhol žalovaný nepriznať z dôvodu hodného osobitného zreteľa, keďže ide o príslušníkov
jednej rodiny.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma
sa, či je dostatočne odôvodnený a ďalej sa skúmajú skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah

navrhovaného opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky
skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

14. Po oboznámení s obsahom preskúmavaného spisu sa odvolací stotožnil s napadnutým uznesením,

majúc pritom za to, že súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčený skutkový stav pre nariadenie
neodkladného opatrenia, súčasne vec správne právne posúdil. Podľa obsahovej argumentácie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov vzniká dôvodná obava
o duševnú a telesnú integritu žalobkyne, ktorá je ohrozovaná neadekvátnymi verbálnymi i fyzickými
prejavmi žalovaného, vyvolanými vplyvnom častého a nadmerného požívania alkoholu.

15. Žalobkyňa v podanom návrhu vypovedala o rozvrátenom manželskom vzťahu, keďže žalovaný je
pravidelným konzumentom alkoholických nápojov. Žalovaný svoj problém s alkoholom priznal, teda
skutkové tvrdenia sporových strán sú v uvedenej problematike závislosti na alkohole zhodné.

16. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný je pod vplyvom alkoholu agresívny, vulgárne nadáva manželke
aj deťom, pokúsil sa udrieť najstaršieho syna, dvakrát fyzicky napadol manželku a jeho agresivita
postupne naberá na intenzite. Nevhodné správanie žalovaného konkretizovala žalobkyňa na incidente
zodňa19.06.2024,ktorýjezdokumentovanývspisevrámcipredloženejzápisniceovýsluchužalobkyne
a najstaršieho syna C., v trestnom konaní poškodeného. Žalovaný nepoprel, že k incidentu v tvrdenej

verbálnej rovine došlo, preto má odvolací súd za osvedčené, že žalovaný má prejavy agresivity
v domácnosti žalobkyne.

17. Žalovaný síce namieta, že žalobkyňa neuviedla žiadne verbálne ani fyzické útoky voči jej osobe
v súvislosti s incidentom zo dňa 19.06.2024, odvolací súd však nepovažuje jeho námietku nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie za opodstatnenú. Nie je nateraz sporné, že žalobkyňa bola účastníkom
predmetného incidentu v postavení akéhosi ochrancu najstaršieho syna. Podľa výpovede poškodeného
jej táto situácia spôsobila psychické vypätie, v dôsledku ktorého v ten deň ani nešla do práce. Odvolací
súd pritom racionálne vníma, že pre matku milujúcu svoje dieťa, nie je predstaviteľné, aby jej dieťaťu
niekto nadával a vyhrážal sa smrťou, o to viac, ak agresorom je jej manžel a vlastný otec dieťaťa.

Obdobné situácie sú podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé traumatizovať svedka incidentu natoľko,
že jeho duševná integrita je ohrozená, čo napĺňa dikciu ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) pre
dočasnú úpravu pomerov medzi sporovými stranami. V tejto súvislosti dáva odvolací do pozornosti,
že neodkladné opatrenie nebolo nariadené podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, vyžadujúce osvedčenie
podozrenia z násilia.

18. V kontexte ďalších odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že mieru osvedčenia
potreby dočasnej úpravy pomerov v civilnom konaní nie je možné stotožniť s dôvodnosťou trestného
stíhania voči konkrétnej osobe. Nie je preto podstatné pre predmetné konanie, že incident zo dňa19.06.2024 je v rámci prebiehajúceho trestného konania len v štádiu stíhania vo veci. V predmetnom
civilnom konaní však odvolací súd mal na základe zhodných tvrdení strán osvedčené trvanie nároku,
ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, a teda ohrozenie duševnej integrity žalobkyne.

19. Alternatívna koncepcia hypotézy ust. § 325 ods. 2 písm. f) CSP nevyžaduje, aby navrhovateľ
neodkladného opatrenia súčasne osvedčil ohrozenie telesnej i duševnej integrity svojej osoby, preto
odvolací súd nepovažoval za potrebné skúmať, či v minulosti skutočne dochádzalo k fyzickým
útokom medzi sporovými stranami. Žalovaný však svoje konanie priznal, za napadnutie manželky bol

priestupkovo riešený, avšak incident sa mal týkať obdobia spred 4 alebo 5 rokov. Zrejme len sťažka
by tento časový odstup mohol predstavovať dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, no odvolací
súd má za to, že aj takéto minulé konanie dotvára predstavu o osobnosti žalovaného a zvýrazňuje obavu
o duševnú integritu žalobkyne, ktorá môže mať dôvodnú obavu, že žalovaný svoje vyhrážky o fyzickom
napadnutí uskutoční, či už voči žalobkyni alebo jej deťom.

20. S ohľadom na priebeh tvrdeného incidentu zo dňa 19.06.2024, najmä miesto jeho spáchania, má
odvolací súd za to, že neodkladné opatrenie poskytne žalobkyni žiadanú ochranu a prispeje k jej lepšej
duševnej pohode, mysliac na to, že jej domácnosť, kde žijú aj mal. deti, nebude nateraz vystavovaná
prítomnosti žalovaného, čo by malo predchádzať vzniku konfliktom. Odvolací súd pozitívne vníma,
že žalovaný sa odhodlal svoju závislosť na alkohole riešiť spoluprácou s odborníkmi, no pre zmenu

napadnutého uznesenia by sa vyžadovalo osvedčiť progres, ktorý by správanie žalovaného stabilizoval
a dával by aspoň nejakú záruku, že k agresívnym prejavom v budúcnosti nebude dochádzať.

21. V zmysle podaného návrhu na nariadenie neodkladného uložil súd prvej inštancie žalovanému aj
zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s výnimkou špecifikovaných prípadov.

Uvedené rozhodnutie považuje odvolací súd za správne pre dovŕšenie sledovanej ochrany žalobkyne,
ktorá má dôvodnú obavu z osobných stretov so žalovaným. Žalovaný pritom sám v podanom odvolaní
uviedol, že žalobkyňu po vykázaní z bytu čakal pred pracoviskom, teda odvolací súd má osvedčené
snahy žalovaného o osobný kontakt so žalobkyňou, ktorý z jej strany nie zrejme žiadaný a považuje ho
podľa návrhu za ohrozujúci. Nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia možno založiť na doposiaľ

konštatovanom osvedčení dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom súd prvej
inštancie nie neprimerane obmedzil žalovaného. Žalovanému nebol uložený zákaz navštevovať niektoré
z miest, len dodržiavať minimálnu vzdialenosť od žalobkyne na 5 metrov.

22. Žalovaný v podanom odvolaní argumentoval vecnosťou komunikácie so žalobkyňou, ktorá nebola

nijako nevhodná. Odvolací súd tvrdenia žalovaného nerozporuje, napokon zhodne to uviedol aj súd
prvej inštancie, ktorý nemal osvedčené, aby žalovaný nevhodne alebo nadmerne kontaktoval žalobkyňu.
S ohľadom na uvedené bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietnutý.

23. V neposlednom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa meritórne nezaoberal návrhom

žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu žalovaného približovať sa k mal.
deťom alebo iným spôsobom ich kontaktovať. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti jednoznačne vymedzil
mantinely svojej právomoci konať a rozhodovať v civilnom súdnictve a vo vzťahu k mal. deťom podaný
návrh vylúčil na samostatné konanie.

24. Ak súčasne žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu ku svojim
deťom, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie zamietol. Odvolacia argumentácia žalovaného tak bola v tomto smere opodstatnená,
avšak nemala odzrkadlenie v napadnutom uznesení.

25. Za daného stavu odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v kontexte uplatnených i implicitne
vyvodených odvolacích dôvodov, avšak napadnuté uznesenie považoval za vecne správne a postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil.

26. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp.zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd vzhodesosúdomprvejinštanciepovažovalzákonnépredpokladyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia
za splnené.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania patrí úspešnej žalobkyni. Z obsahu spisu je však zrejmé, že v priebehu odvolacieho konania
sa žalobkyňa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila, pritom iné preukázané trovy odvolacieho
konania jej nevznikli. Vychádzajúc z čl. 17 základných princípov CSP, odvolací súd za daného stavu

náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni nepriznal. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262
CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy
konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho konania.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).