Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117215038
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:5117215038.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcov:

v rade 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Čsl. D. XXX/X, XXX XX E., v rade 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Čsl. D. XXX/X, XXX XX E., v rade 3/ H. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/X, XXX XX J. K.,
všetci práv. zast.: UHRINČAŤ - VAJDA s.r.o., so sídlom Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava - Staré
Mesto, IČO: 51 308 185, proti žalovanému: v rade 1/ B. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X,
XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, so sídlom D. Dlabača 2748/28, 010 01
Žilina, o vydanie veci, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti eventuálneho petitu o uloženie povinnosti žalovanému v rade 1/, aby zaplatil

žalobkyni v rade 1/ sumu 11.000 eur, žalobkyni v rade 2/ sumu 5.500 eur a žalobcovi v rade 3/ sumu
5.500 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, zastavuje.

II. Žalovaný v rade 1/ j e p o v i n n ý vydať žalobcom v rade 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne umelecké
dielo autorky N. M., označené ako „Akty v lese“, technika olej na plátne, v rozmeroch 53 cm x 73 cm,
toho času nachádzajúci sa v úschove Okresného súdu Žilina, vedenej pod sp. zn. 1SprV/666/2019, do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom v rade 1/ až 3/ priznáva proti žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.05.2017 sa žalobcovia v rade 1/ až 3/ spoločne
a nerozdielne domáhali voči žalovanému vydania umeleckého diela autorky N. M., označeného ako
„Akty v lese“, technika olej na plátne, v rozmeroch 53 cm x 73 cm, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, ako aj nahradenia trov konania žalobcov.

2. Žalobu odôvodnili tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 17C/20/2017 zo dňa 4.4.2017
súd rozhodol o povinnosti žalovaného zložiť do úschovy Okresného súdu Žilina umelecké dielo autorky
N. M., označené ako „akty v lese, technika olej na plátne o rozmeroch 53 cm x 73 cm (ďalej iba ako
„obraz“). Zároveň súd uložil žalobcom povinnosť do 15 dní od vykonateľnosti uznesenia podať proti
žalovanému žalobu o vydanie veci. Predmetný obraz je darom autorky pre žalobkyňu v rade 1/ a jej
zosnulého manžela A. A. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Po rozvode manželstva
v roku 2009 sa zosnulý A. A. C. v roku 2014 odsťahoval do Martina, kam odniesol predmetný obraz

z domácnosti žalobkyne v rade 1/. Po jeho náhlom úmrtí ostal obraz v domácnosti, ktorú mal v A. s D.
K.. Dedičmi tohto obrazu sú žalobcovia v rade 2/ a 3/ - jeho deti a to na základe osvedčenia o dedičstve
Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 1D/51/2015. Predmetný obraz D. K. nevydala žalobcom, ale
ho speňažila a odovzdala žalovanému, ktorý je obchodníkom s umením. Tento ho následne zamenils H. O., ktorý následne poveril A. E., ďalšieho obchodníka s umením, aby obraz dal do akcie Aukčnej
spoločnosti SOGA. Žalobca v rade 3/ sa náhodne na stránkach aukčnej spoločnosti dozvedel, že obraz
je predávaný za sumu 22.000,- Eur, na základe čoho kontaktoval aukčnú spoločnosť, ktorá po vysvetlení

veci obraz vrátila A. E. a ten následne H. O. a tento žalovanému. Aktívnu legitimáciu žalobcovia odvodili
od skutočnosti, že žalobkyňa v rade 1/ bola priamo autorkou obdarovaná týmto obrazom a žalobcovia
v rade 2/ a 3/ ako deti druhého obdarovaného - A. C. sú jeho univerzálnymi právnymi nástupcami.
Družka A. C. – D. K., po smrti A. C. obraz speňažila, čím sa dostal do dispozície žalovaného, ktorý
vec nadobudol od nevlastníka, a tak nemohol k nemu sám nadobudnúť vlastnícke právo, čím je jeho

pasívna legitimácia daná.

3. Dňa 20.6.2017 doručil vyjadrenie k žalobe žalovaný v rade 1/ (č.l. 14), v ktorom žiadal žalobu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uvedené odôvodnil tým, že žalobcovia v rade 1/ až
3/ podali žalobu vo veci samej po lehote stanovenej Okresným súdom v Žilina v uznesení sp.zn.
17C/20/2017-37 zo dňa 4.4.2017, a to do 15 dní od vykonateľnosti uznesenia. Uvedené uznesenie

podľa žalovaného v rade 1/ sa stalo formálne predbežne vykonateľné dňa 11.4.2017, ale materiálne nie
je možné toto uznesenie vo výroku I. vykonať, nakoľko lehota 15 dní uplynula 26.4.2017. Žalobcovia
však podali žalobu až 2.5.2017, t.j. po lehote stanovenej v uznesení. Ďalej uviedol, že popiera tvrdenie
žalobcov o tom, že predmetný obraz autorky N. M. mal byť darom autorky pre žalobkyňu v rade 1/
a zosnulého A. A. C. v roku 1978, pričom obraz je jednoznačne z roku 1980. Z osvedčenia o dedičstve

po A. C. vyplýva, že predmetný obraz nepatril podľa súdu aj na základe vyhlásení žalobcov v rade 2/ a 3/
do dedičstva po A. A. C.. Okrem toho tvrdil, že zosnulý A. C. si zobral obraz po rozvode so žalobkyňou
v rade 1/ zo spoločnej domácnosti a zobral si ho do domácnosti v Martine. Tento obraz viac ako tri roky
bol v Martine u D. K. a žalobcovia sa nikdy nedomáhali vlastníckeho práva k obrazu. Ďalej žalovaný
v rade 1/ poprel vlastnícke právo žalobcov a tiež uviedol, že obraz nemá vo svojej dispozícii, pretože

ho predal tretej osobe, a to ešte pred doručením neodkladného opatrenia.

4. Podaním doručeným súdu dňa 1.8.2017 (č.l. 19) žalobcovia v rade 1/ až 3/ navrhli pristúpenie ďalšieho
subjektu na stranu žalovaného v zmysle § 79 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok,
v platnom znení (ďalej len „CSP“), nakoľko na základe skutkových okolností prípadu opísaných v žalobe

a v replike je zrejmé, že žalobcovia nemajú nárok iba voči osobe žalovaného ale súčasne aj voči D. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX A.. Vzhľadom na uvedené žalobcovia v rade 1/ až 3/ taktiež
navrhli, aby súd pripustil zmenu žaloby v zmysle § 139 CSP a § 140 ods. 1 CSP tak, že žalobný návrh
bude znieť: „I./A Žalovaný v rade 1/ je povinný vydať žalobcom spoločne a nerozdielne umelecké dielo
autorky N. M., označené ako „Akty v lese“, technika olej na plátne, v rozmeroch 53 cm x 73 cm, do

troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. alebo eventuálne I./B Žalovaný v rade 1/ a žalovaná
v rade 2/ sú spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu 11.000,- eur, žalobkyni
v rade 2/ sumu 5.500,- eur a žalobcovi v rade 3/ sumu 5.500,- eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. II. Žalobcovia majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.“ Eventuálny petit odôvodnili tým, že žalovaný v rade 1/

súdu neuviedol, u koho sa má obraz nachádzať, komu ho predal napriek rozhodnutiu súdu vydaním
neodkladného opatrenia vo veci sp.zn. 17C/20/2017. Žalobcovia mali pochybnosti o existencii obrazu
a pre prípad, že predmetné dielo žalovaný nemá, žiadali, aby súd žalovaného zaviazal na náhradu
škody, a to spoločne a nerozdielne so žalovanou v rade 2/. Ďalej vo vyjadrení uviedli, že zosnulý A. A.
C. bol synovcom autorky obrazu – N. M.. Pre upresnenie a odôvodnenie vlastníckeho práva žalobcovia

uviedli, že predmetný obraz dostali žalobkyňa v rade 1/ a zosnulý A. A. C. krátko po uzavretí manželstva
v roku 1978, keďže sa autorka svadby nemohla zúčastniť. Uvedené preukázali fotografiou z obývačky
bývalých manželov. Po rozvode manželstva bol obraz u žalobkyne v rade 1/, pričom kľúče od domu
mal aj jej bývalý manžel. Po nadviazaní známosti s D. K. sa v roku 2014 odsťahoval do Martina a bez
vedomia žalobkyne a v rade 1/ obraz z domácnosti zobral. Následne žalobkyni v rade 1/ oznámil,

že dielo chce len zabezpečiť pred krádežou. Po jeho náhlej smrti v roku 2015 po obraze žalobcovia
pátrali, na čo im žalovaná v rade 2/ oznámila, že žiadne vzácne veci v domácnosti nezanechal a všetko
dôležité mal v ambulancii, kde trávil väčšinu času. Nakoľko dielo nenašli, neuviedli ho v dedičskom
konaní. Až náhodne v roku 2016 žalobca v rade 3/ pri hľadaní iného umeleckého predmetu, našiel
obraz na stránke aukčnej spoločnosti SOGA, galériu reálne navštívil a dielo tam videl vystavené

a ponúkané za cenu 22.000,- Eur. Čo sa týka roku vytvorenia diela, žalobcovia trvali na tom, že dielo
bolo vytvorené koncom roka 1978 a začiatkom roku 1979, nie v roku 1980. Autorstvo ani rok vytvorenia
neboli pochybné, nakoľko išlo o rodinu obdarovaných. Predmetný obraz bol aj predmetom sporu pred
Okresným súdom Partizánske vo veci sp.zn. 3C/201/2016, a to návrhu na nariadenie neodkladnéhoopatrenia, na základe ktorého mala osoba, ktorá vec ponúka aukčnej spoločnosti SOGA – H. O., vydať
obraz vlastníkom. H. O. súdu predložil súdu čestné prehlásenie H. O. a žalovaného v rade 1/, že uvedený
obraz bol p. O. vrátený žalovanému v rade 1/, a tak Krajský súd v Trenčíne pripustil späťvzatie návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil a konanie
zastavil uznesením sp.zn. 27Co/140/2017 zo dňa 24.5.2017. V ďalšom sa žalobcovia vyjadrili k tomu,
že žaloba bola podaná po lehote stanovenej súdom. Uvedenú lehotu žalobcovia považujú za procesnú,
t.j. pre jej včasnosť stačí, ak bola podaná v lehote na poštovú prepravu (§ 121 ods. 5 CSP). Podanie
žalobynapoštovúprepravudňa26.4.2017žalobcoviapreukázalipodacímlístkom apotvrdeníozásielke

v preprave (č.l. 36). K čestnému vyhláseniu žalovanej v rade 2/ predloženej žalovaným v rade 1/ v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 17C/20/2017 žalobcovia uviedli, že tvrdenie D. K. o tom, že
zosnulýA.A.C.nadobudolobrazdaromodsvojichrodičovvroku1980nemožnopovažovaťzapravdivé,
keď menovaná spoznala zosnulého A. C. až o 32 rokov neskôr, predtým ho nepoznala a nepoznala ani
nikoho z jeho rodiny. O tom, že išlo o dar autorky obom bývalým manželom vie jediný syn autorky – A.
H., súrodenci A. C. a jeho švagriná. Zároveň toto dielo nikdy nevlastnili rodičia A. A. C.. Žalobcovia tiež

popreli tvrdenie žalovaného v rade 1/ o tom, že dielo bolo v domácnosti žalovanej v rade 2/ dlhé roky,
nakoľko ho z domácnosti žalobkyne v rade 1/ odniesol až v roku 2014, t.j. 5 rokov po rozvode, pričom
zomrel v máji roku 2015. Skutočnosť, že dielo bolo v domácnosti žalobkyne v rade 1/ do uvedeného
času podľa žalobcov svedčí o tom, že samotný A. C. si bol vedomý, že dielo je spoluvlastníctvom so
žalobkyňou v rade 1/.

5. Dňa 18.8.2017 doručil vyjadrenie vo veci žalovaný v rade 1/ (č.l. 48), v ktorom poprel všetky tvrdenia
žalobcov a uviedol, že nepreukázali hodnoverne spoluvlastníctvo obrazu žalobkyňou v rade 1/ a MUDr.
Martinom Baránikom. Poukázal tiež na to, že obraz je z roku 1980, nie z rokov 1978/1979 a neuviedli,
na základe čoho usudzujú, že samotná autorka obraz darovala obom bývalým manželom, keď bola

príbuznou iba A. A. C.. Ďalej konštatoval, že nie je povinnosťou žalovaného vyšetrovať, kde sa dielo
má momentálne nachádzať a pátrať po ňom za žalobcov. Žalovaný v rade 1/ poprel, že by žalobcom
svojimkonaníspôsobilškodu,pretoženeexistuježiadnapríčinnásúvislosťmedzijehokonanímaškodou
v označenej výške. Zároveň súdu predložil dňa 21.9.2017 súkromný znalecký posudok č. 14/2017, ktorý
dal vypracovať žalovaný v rade 1/ na účely tohto konania.

6. Dňa 23.3.2018 doručili žalobcovia v rade 1/ až 3/ vyjadrenie vo veci (č.l. 78), v ktorom súdu
oznámili, že uznesením sp. Zn. 23D/73/2017, Dnot 176/2017 zo dňa 27.2.2018, Okresný súd Žiar nad
Hronom prostredníctvom notárky JUDr. Ľubici Dvončovej, poverenej Okresným súdom funkciou súdnej
komisárky schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej umelecké dielo akademickej

maliarky N. M., označené ako "Akty v lese", technika olej na plátne, v rozmeroch 53 cm x 73 cm v podiele
1/2 nadobúdajú žalobkyňa v rade 2/ a žalobca v rade 3/, každý v podiele 1/4. Okresný súd Žiar nad
Hronom zároveň týmto rozhodnutím potvrdil, že predmetný obraz bol darovaný poručiteľovi, A. A. C.,
G. C. a žalobkyni v rade 1/ samotnou autorkou do podielového spoluvlastníctva, každému v 1-ici. Na
základe vyššie žalobcovia majú jednoznačne za preukázané, že žalobcovia boli a stále sú vlastníkmi

obrazu, ktorý je predmetom tohto sporu a preto sú oprávnení domáhať sa jeho vydania resp. náhrady
škody v prípade ak vydanie veci nie je možné.

7. Následne súd uznesením sp.zn. 8C/31/2017-108 zo dňa 25.7.2018 pripustil ďalší subjekt na strane
žalovaného, a to D. K. ako žalovanú v rade 2/ a zároveň rozhodol, že pripustení žalobného návrhu tak,

ako žiadali žalobcovia v podaní doručenom súdu dňa 1.8.2017.

8. Žalovaný v rade 1/ sa k podaniu žalobcov vyjadril dňa 3.11.2018 (č.l. 125), v ktorom oznámil, že v
spore nastali po pripustení zmeny žaloby nové skutočnosti, a to najmä, že bol žalovaný prostredníctvom
exekučného konania vedeného JUDr. Petrom Krištofíkom, súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 122EX

41/18 na základe uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 17C/20/2017 zo dňa 04.04.2018 donútený
kúpiť predmetný obraz od osoby, ktorej predtým tento obraz predal, aby mohol splniť rozhodnutie
súdu o zložení predmetu tohto konania do úschovy súdu, a to za kúpnu cenu o 5000,- € vyššiu ako
tento obraz predal on tejto osobe, čím mu bola nariadeným neodkladným opatrením okrem iného
spôsobená škoda aj v tejto výške. Žalovaný obraz ešte pred začatím súdneho konania predal osobe

Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. P. XXXX/XX, XXX XX J. J. a od tejto obraz následne bol nútený
spätne odkúpiť, čo po spätnej kúpe nemá žalovaný dôvod súdu neuviesť a nepreukázať. Vzhľadom k
uvedenémužalovanýtýmtotaktiežoznamuje,žedňa30.10.2018podalnaOkresnomsúdeŽilinažiadosť
o prijatie predmetného obrazu do úschovy, pričom súd do dnešného dňa obraz ani na základe písomnejžiadosti neprijal. Uvedené skutočnosti vzhľadom k pojednávaniu vytýčenému na 30.01.2019 oznamuje
žalovaný vopred, pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, či tieto prostriedky procesnej obrany vykonal
včas. Žalovaný teda tvrdí, že po oznámení o možnosti zloženia predmetného obrazu do úschovy tento

obratom zloží do úschovy a nebude môcť tento obraz logicky v čase pojednávania vydať žalobcom.
Predpokladom žaloby o vydanie veci je pritom okrem iného preukázanie, že takúto vec žalovaný
neoprávnene zadržiava a odmieta ju vydať žalobcom. Nakoľko v čase rozhodovania súdu nebude
nespochybniteľne vec žalovaný zadržiavať, táto bude zadržiavaná súdom, tak žaloba o vydanie veci
nemá v tomto prípade zmysel, tak ako tomu bolo od počiatku, keď žalovaný ani v čase podania žaloby

nemal predmetný obraz k dispozícii, čo bude preukázané navrhovaným výsluchom svedka Q. R., a tak
počas celého konania aj v dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia nemal možnosť žalovaný
vydať obraz žalobcom. Žalovaný taktiež dôkazmi vo vzťahu k zloženiu predmetného obrazu do úschovy
taktiež preukazuje, že v žiadnom prípade nie je daný ani základný predpoklad žaloby v časti o náhradu
škody, nakoľko obraz bude bezpečne v dispozícii súdu, a tak sú jednoznačne nepravdivé tvrdenia
žalobcov o tom, že by žalovaný obraz zatajoval a mal v úmysle nejako poškodiť žalobcov zničením

obrazu, zatajením a podobne. Žalovaný teda vyššie uvedenými dôkazmi preukazuje, kde je obraz v
súčasnosti a preukazuje, že v žiadnom prípade žalobcom nevznikla škoda vo výške hodnoty obrazu,
ktorej sa domáhajú voči žalovaným v tomto konaní. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bola
pripustená zmena žaloby zo strany žalobcov, ktorá bola podaná podľa žalovaného účelovo za účelom
zmeniť procesné postavenie svedkyne, teraz žalovanej v rade 2/, tak žalovaný vo vzťahu k tvrdenej

skutočnosti, že A. A. C. daroval obraz žalovanej v rade 2/ navrhuje, aby súd vykonal výsluch svedka A.
M., bytom Q. G. XXXX/X, XXX XX A. a taktiež aby súd ako listinný dôkaz okrem prehlásenia žalovanej
v rade 2/ vykonal ako dôkaz čestné vyhlásenie A. M., ktorá taktiež vie potvrdiť, že obraz daroval A. A.
C. žalovanej v rade 2/, vedela o tom, že boli zasnúbení a mali čoskoro uzavrieť manželstvo, bol medzi
nimi pekný vzťah, že sa žalovaná o neho príkladne a s láskou starala a bola svedkom toho, ako jej A.

A. C. daroval obraz, ktorý je predmetom tohto konania, pričom jej výslovne povedal, že jej ho spolu s
ďalšími obrazmi daruje za to, čo pre neho robí.

9. Dňa 21.12.2018 doručili vyjadrenie vo veci žalobcovia (č.l. 140), v ktorom oznámili nové skutočnosti,
ktoré nastali po pripustení zmeny žaloby. Žalobcovia na základe vykonateľného uznesenia Okresného

súdu Žilina sp. zn. 17C/20/2017 zo dňa 04.04.2018, podali návrh na vykonanie exekúcie, pričom konanie
sa vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 61Ek/270/2017. Pod hrozbou exekúcie na
základe informácie od súdneho exekútora sa žalovaný v rade 1/ snažil zložiť obraz do úschovy súdu.
Okrem toho žalobcovia popreli listinný dôkaz - vyhlásenie A. M. o darovaní obrazu žalovanej v rade
2/. Zároveň uviedli, že žalovaná v rade 2/ nemohla na základe darovacej zmluvy nadobudnúť obraz od

zosnulého A. C., pretože nebol jeho výlučným vlastníctvom.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 30.1.2019 (č.l. 215), na ktorom vec prejednal za prítomnosti
žalobcov v rade 1/ a 3/, právneho zástupcu žalobcov, žalovaných v rade 1/ a 2/ a ich právnych
zástupcov. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že žalobcovia na podanej žalobe trvajú,

opätovne predložil súdu rozhodnutie vo veci dodatočného prejednania dedičstva po poručiteľovi A.
A. C., ktorého predmetom bol obraz, ktorý je predmetom sporu. Z tohto uznesenia vyplýva, že po
poručiteľovi, v čase smrti poručiteľa dedili žalobca v 2/ rade a žalobca v 3/ predmetný obraz vo
výške spoluvlastníckeho podielu 1 a teda je preukázané, že žalobkyňa v rade 2/ a 3/ sú oprávnenými
vlastníkmi vo výške týchto spoluvlastníckych podielov. Z tohto dôkazu zároveň vyplýva, že pán neb. A. C.

nemohol vlastniť obraz v celku, ale iba vo výške spoluvlastníckeho podielu a tým aj nepriamo preukazuje
nami tvrdené skutočnosti, že pani žalobkyňa v rade 1/ je vlastníkom tohto predmetného obrazu vo
výške 1. Okrem toho žiadal nahradiť navrhovaný výsluch svedkyne p. E. písomným vyhlásením, keďže
pani E. sa nachádza a žije v Kanade. V prípade navrhovaných svedkov - D. C. a pána H., žiadal
vykonať výsluch prostredníctvom dožiadaného súdu v Bratislave pre ich pracovnú vyťaženosť. Pokiaľ

ide o druhú podmienku a to, že sa vec neoprávnene zdržiava u inej osoby, žalobcovia z podania
a vyjadrenia aj samotného žalovaného v rade 1/, ktorý sa podľa našich informácií v súčasnosti snaží
zložiť predmetný obraz do úschovy súdu. Právny zástupca žalovaného v rade 1/ spochybnil základnú
procesnú podmienku, t.j. aktívnu legitimáciu žalobcov a skutočnosť, že sú vlastníkmi predmetného
obrazu. Dedičské rozhodnutie nie je voči žalovaným právne záväzné, nakoľko bolo vydané iba na

základe tvrdení žalobcov a žalovaný v rade 1/ nebol účastníkom takéhoto konania. Okrem toho žalovaný
v rade 1/ navrhol vykonať obhliadku obrazu, ktorý na pojednávanie zabezpečil. Okrem toho poukázal
na rozhodnutie súdu vo veci nariadenia neodkladného opatrenia sp.zn. 17C/20/2017, ktorým mu bola
uložená povinnosť zložiť obraz do úschovy súdu, a v prípade jeho zloženia tak odpadne podľa názoružalovaného v rade 1/ tak odpadne povinnosť vydať predmet sporu žalobcom. Zároveň poukázal na
to, že žalovaná v rade 2/ či iná osoba užívali obraz oprávnene a dobromyseľne viac ako tri roky, tak
by teoreticky mohlo ísť o vydržanie predmetného obrazu. Žalovaný v rade 1/ zotrval na tom, že obraz

nadobudolprednostnenazákladekúpnejzmluvyodžalovanejvrade2/,t.j.platneaprerušenievydržacej
doby tak v danom prípade ani nenastalo. Právna zástupkyňa žalovanej v rade 2/ na pojednávaní
spochybnila pasívnu legitimáciu žalovanej v rade 2/ ako aj pasívnu legitimáciu žalobcov. Podľa jej
vyjadrenia bola žalovaná v rade 2/ v čase smrti poručiteľa – A. A. C. oprávnenou vlastníčkou a držiteľkou
predmetného obrazu. Ďalej poznamenala, že v prípade nepoškodenia obrazu, je žaloba vo vzťahu

k žalovanej v rade 2/ bezdôvodná a navrhla ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení tiež poukázala na to, že
poručiteľ,t.j.A.A.C.,zobralzrodinnéhodomužalobkynevrade1/predmetnýobrazužvseptembri2013,
nie máji 2014 ako tvrdia žalobcovia. Právny zástupca žalobcov k prednesu žalovaných poznamenal, že
obraz nemohol žalovaný v rade 1/ v žiadnom prípade vydržať, nakoľko nebol dobromyseľný, a to od
dátumu 30.11. 2016, kedy mu bol obraz pánom O. vrátený s tým, že podpísal čestné vyhlásenie, na
ktorom bolo uvedené, že na tento obraz si uplatňuje právo tretia osoba. Toto čestné vyhlásenie podpísal

pán žalovaný v rade 1/ dňa 21.02. 2017 s tým, že tento obraz bol do toho dňa, do dňa podpisu čestného
prehlásenia v jeho držbe s vedomím, že na obraz si uplatňuje právo tretia osoba. Podľa ďalších tvrdení,
žalovaná v rade 2/ mohla obraz nadobudnúť najskôr v máji 2014, kedy neb. pán doktor A. C. predmetný
obraz zobral z domu pani žalobkyne, žalobkyne v rade 1/, a teda samozrejme s prihliadnutím premlčacej
doby vtedy, kedy sa dozvedel o tom, že si na obraz uplatňuje právo tretia osoba nie je možné, aby ani

žalovaná v rade 2/ ani žalovaný v rade 1/ tento obraz vydržali.

11. Následne súd na pojednávaní po predbežnom právnom posúdení a uvedení, ktoré dôkazy vykonaná
a ktoré nevykoná, vykonal obhliadku predmetu sporu, t.j. obrazu – umeleckého diela N. M.. Podľa
zhodného vyjadrenia strán sporu, ide o predmet sporu – umelecké dielo s názvom „Akty v lese“, technika

olejnaplátne,vrozmeroch53cmx73cm,zhodnýsvyobrazenímvpredloženomsúkromnomznaleckom
posudku a fotografiami nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Následne súd nariadil výsluch strán sporu.
Žalobkyňa v rade 1/ vo svojej výpovedi podrobne opísala okolnosti, za ktorých zosnulý A. A. C. – jej
bývalý manžel, zobral z jej rodinného domu obraz v máji 2014 a iba na naliehanie syna nepodala trestné
oznámenie pre jeho odcudzenie z domácnosti. Uviedla, že obraz dostala s bývalým manželom od jeho

tety–autorky,akosvadobnýdar,pričomprisamotnomdarovaníboliprítomníona,zosnulýbývalýmanžel
a svokrovci, pričom svokra ich zaviedla do obývačky a obraz im za autorku odovzdala. Uvedené sa
udialo po svadbe, ktorá bola v roku 1978, a to na návšteve u svokry v Bratislave v roku 1979. Žalobca
v rade 3/ vo svojej výpovedi popísal okolnosti po odnesení obrazu z rodinného domu žalobkyne v rade
1/ a uviedol, že po otcovej smrti vybavoval povinnosti týkajúce sa pohrebu a vtedy u žalovanej v rade 2/

riešil aj otcove veci, pričom ona mu oznámila, že v jej domácnosti cenné veci nezanechal a všetko mal
v ordinácii. Zdôraznil, že obraz sa nachádzal v rodičovskom dome od času nasťahovania v roku 1997
do mája 2014. Žalovaný v rade 1/ vo svojej výpovedi opätovne poukázal na to, že obraz bol vyhotovený
v roku 1980, a tak nemohol byť predmetom darovania v roku 1979. V rámci výpovede sa žalovaný v rade
1/ vyjadril aj k čestnému vyhláseniu zo dňa 21.2.2017, v ktorom vyhlásil, že mal obraz v rozhodnom čase

v držbe, pričom žalovaný v rade 1/ tvrdil, že obraz v danom čase v držbe nemal a predal ho už v decembri
2016. Žalovaný potvrdil, že čestné vyhlásenie podpísal, no k okolnostiam, či mal obraz v danom čase
v držbe uviedol, že ho predal, no chcel chrániť svojho klienta pre atakmi zo strany žalobcov. Žalovaný
v rade 1/ na otázku, či je čestné vyhlásenie pravdivé alebo nie, neodpovedal . Žalovaná v rade 2/ na
pojednávaní tvrdila, že obraz jej zosnulý A. C. daroval v septembri roku 2013, a to spolu s ďalšími dvoma

obrazmi, za prítomnosti kolegyne, pani M.. Na uvedenom pojednávaní súd vypočul svedkyňu, A. M.,
kolegyňu žalovanej v rade 2/. V rámci výpovede uviedla, že bola na návšteve u žalovanej v rade 2/,
bolo to na jeseň roku 2013, približne v septembri. Vtedy žalovanej v rade 2/ daroval zosnulý A. C. 4
obrazy s tým, že je to za to, že sa o neho stará. Išlo o dva mala portréty, obraz, ktorý je predmetom sporu
a jeden od autora na Š. O tom, že obrazy získal od rodičov ešte pred uzavretím manželstva, vedela

svedkyňa od žalovanej v rade 2/. Rozpor s čestným vyhlásením, kde je uvedené, že išlo o tri obrazy.
Následne súd odročil pojednávanie na 24.4.2019 za účelom predloženia listinných dôkazov a výsluchu
navrhovaných svedkov.

12. Dňa 28.3.2019 doručil právny zástupca žalovaného v rade 1/ súdu vyjadrenie (č.l. 250), v ktorom

uviedol, že dňa 25.02.2019 zložil obraz, ktorého vydania sa v tomto konaní žalobcovia domáhajú, do
úschovy Okresného súdu Žilina. Predpokladom žaloby o vydanie veci je, že žalovaný obraz zadržiava.
Žalovaný po zložení obrazu do úschovy súdu nezadržiava obraz a teda ani nie je možné, aby tento
vydal žalobcom. Žalovaný teda opätovne (ako tomu bolo skoro počas celého konania) popiera, že byzadržiaval obraz žalobcov, a už iba z dôvodu, že obraz nezadržiava je bez ďalšieho potrebné žalobu
zamietnuť. Aj napriek vyššie uvedenému žalovaný reaguje na priebeh pojednávania a určité tvrdenia zo
strany žalobcov produkované na poslednom pojednávaní. Vo vzťahu k právnemu názoru súdu vo vzťahu

k vymedzenej časti čestného vyhlásenia žalovanej 2/, že súd nebude na túto časť o nadobudnutí obrazu
prihliadať, žalovaný v rade 1/ uvádza a žiada, aby súd pri rozhodovaní o návrhoch na vykonanie dôkazov
a prípadne aj pri hodnotení dôkazov výsluchmi svedkov navrhnutými žalobcami alebo strán sporu súd
taktiež neprihliadal na tvrdenia svedkov, ktoré budú iba sprostredkované. Žalobcovia samotní navrhujú
v podstate svedkov iba k tomu, že títo by mali vedieť alebo mali počuť o darovaní do podielového

spoluvlastníctva žalobkyne a zosnulého A. C.. Pokiaľ by sa aj podarilo tieto tvrdenia žalobcov preukázať,
tak na tieto nie je možné prihliadať z toho istého dôvodu, ako súd prezentoval predbežné posúdenie
čestného vyhlásenia žalovanej v rade 2/. Aj výsluch svedka D. C., že by sa mal dozvedieť údajne o tom,
že k darovaniu došlo je iba sprostredkovanou skutočnosťou, čo nemôže prispieť k bližšiemu objasneniu
podstatných skutočností pre rozhodnutie súdu. Svedok D. C. má byť vypočutý k skutočnosti, že aj on mal
údajne byť obdarovaným, ale iným obrazom. Vo vzťahu k tomuto taktiež žalovaný navrhuje, aby pokiaľ

súd pri výsluchu žalovaného nepripustil vykonávanie dokazovania a tvrdenia vo vzťahu k iným obrazom,
tak aby v zmysle týchto záverov hodnotil aj dôkazné návrhy žalobcov a nepripustil dokazovania k iným
obrazom, ako je predmet sporu. Okrem toho žalovaný v rade 1/ nepoprel, že by D. C. bol obdarovaným,
a tak nie je potrebné vôbec k tejto skutočnosti vykonávať dokazovanie, dokonca žalovaný tvrdil, že
darovanie obrazu N. M. bolo bežnou skutočnosťou, nebolo ničím výnimočným a tak popieral tvrdenia

žalobcov, že práve z dôvodu, že nešlo o bežný dar sa o tom v rodine vedelo. Skutočnosť, že nejaký
obraz bol darovaný D. C. nemá akýkoľvek vplyv na predmet tohto konania, nakoľko z tejto skutočnosti
nie je možné ani nepriamo dospieť k záveru, že by mal byť iný obraz darovaný v nejakom inom prípade
a objasniť podstatné skutkové okolnosti pri inom darovaní. Vo vzťahu k návrhu na výsluch svedka D. H.,
tak podľa žalovaného úmysel autorky nie je vnímateľný zmyslami svedka a vykonávanie tohto dôkazu

je nadbytočné, nakoľko nie je dôležité, aký prípadne mala úmysel autorka obrazu, ale až jej konanie.
Nie je sporné, či autorka obraz namaľovala. Vo vzťahu k dôkaznému návrhu ďalších navrhovaných
svedkov, tak opätovne by sa malo jednať iba o sprostredkované výpovede a pokiaľ súd neprihliada na
časť čestného vyhlásenia žalovanej v rade 2/ tak pri zachovaní rovnosti strán by nemal vykonávať ani
iné dôkazy, ktoré svedčia iba o sprostredkovaných skutočnostiach a svedkovia neboli prítomní priamo

týchto skutkových okolností, ktoré majú potvrdiť – darovanie obrazu. Žalovaný v rade 1/ popiera tvrdenie
žalobkyne v rade 1/, ktoré produkovala pri svojom výsluchu,
že by A. C. oznámil, že si tentokrát berie obraz on, akoby mal naznačiť, že obraz je v podielovom
spoluvlastníctve. Taktiež je nelogické, že by chcel chrániť A. C. spoločný obraz iba z dôvodu, že v ich
spoločnom dome sa nachádzajú cudzie osoby, keď samotná žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že cudzí

ľudia do ich domu nechodili. Žalovaný v rade 1/ popiera tvrdenie žalobkyne v rade 1/, že by chcela
podať na svojho manžela trestné oznámenie. Opätovne ide iba o vykonštruované tvrdenie reagujúce
na námietky žalovaného a tvrdenie nepravdivé. Pokiaľ by bol skutočne spoluvlastníkom obrazu aj A.
C., ako to tvrdia žalobcovia a žalovaní toto popierajú, tak nie je logické, že by chcela podávať trestné
oznámenie žalobkyňa v rade 1/ na spoluvlastníka obrazu, že realizuje svoje spoluvlastnícke právo.

Žalobkyňa v rade 1/ tak ako aj iné skutočnosti si prispôsobila námietkam žalovaného, kedy dokonca nie
úplnesprávnetýmtonámietkamporozumela.Žalovanývrade1/vkonaníprioritnenamietalapoukazoval
na skutočnosť, že je nelogické, aby sa vlastníci obrazu uspokojili s tvrdením žalovanej v rade 2/ po
smrti A. C., že obraz sa u nej nenachádza, že údajne podľa žalobcov mala povedať, že cenné veci sú
v ambulancii. Veď predsa ak by im žalovaná v rade 2/ skutočne oznámila, že okrem iného aj obraz je v

ambulancii, tak by sa tam išli pozrieť a pokiaľ by ho tam nenašli, tak v tejto chvíli až by bol okrem iného
(napríklad okrem žaloby voči žalobkyni v rade 2/) dôvod na podanie trestného oznámenia. Žalovaný
teda poukazoval prioritne na to, že žalobcovia si boli vedomí toho, že obraz bol darovaný žalobkyni v
rade 2/, že tento bol A. C. oprávnený darovať, nakoľko bol jeho výlučným vlastníkom, o čom okrem
uvedeného svedčí najmä dedičské rozhodnutie po A. C., kde podiel k obrazu výslovne uvedený nebol.

Potom jednoznačne sa javia ako jediné pravdivé skutočnosti, skutočnosti zistené z výsluchu žalovanej
v rade 2/, ktorej tvrdenia sú podporené aj inými dôkazmi a nie sú v rozpore s ostatnými dôkazmi, ako
tomu je pri skutočnostiach tvrdených žalobcami, ktoré si aj vzájomne protirečia. Následne potom aj syn
žalobkyne v rade 1/ by nemal dôvod uvádzať matke, že nech nepodáva trestné oznámenie z dôvodu,
že sa blíži jeho svadba, ale z dôvodu, že otec je spoluvlastník obrazu a má právo ho v rámci svojho

podielu užívať, tak ako aj žalobkyňa v rade 1. Žalobkyňa v rade 1/ uviedla na pojednávaní, že po sobáši
s A. C. v roku 1978 boli u svokry v Bratislave, bolo to v roku 1979, kde ich svokra zaviedla do obývačky
a dala im obraz od autorky N. M.. Vo vzťahu k roku údajného darovania už žalovaný poukazoval a
opätovne poukazuje na to, že zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé,že tvrdenia žalobkyne v rade 1/ a aj iných žalobcov sú v rozpore s ich vlastnými tvrdeniami, a to aj
samotnejžalobkynevrade1/,keďvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaajsamotnážalobkyňa
v rade 1/ uviedla, že „dielo bolo vytvorené v roku 1978, v decembri darované žalobkyni v rade 1/ a

A. A. C..“ Čo sa týka samotného miesta a osôb prítomných pri darovaní, tak najprv v rámci repliky vo
veci samej tvrdila aj žalobkyňa v rade 1/, že dielo nedarovali rodičia A. C., ale samotná autorka diela.
Na pojednávaní nijako samotná žalobkyňa v rade 1/ nereagovala na údajne nesprávne interpretované
tvrdenia, že aj D. C. – brat A. C. mal byť prítomný a mal byť dokonca aj vypočutý k tejto okolnosti
ako svedok, pričom následne výslovne uviedla, že si nepamätá, kto mal byť prítomný tohto darovania,

čo je zase zmena oproti predchádzajúcim tvrdeniam. V replike si jasne pamätala a bola si istá, že
jedinou žijúcou osobou prítomnou darovania je iba ona. Až následne na základe námietky právneho
zástupcu žalovaného v rade 1/ bolo toto tvrdenie upravené právnym zástupcom žalobkyne v rade 1/. Na
pojednávaní pri svojom výsluchu žalobkyňa v rade 1/ nakoniec tvrdila, že obraz bol darovaný u svokry
a prítomní boli iba svokrovci a samotná žalobkyňa v rade 1/. Teda nakoniec samotná žalobkyňa v rade
1/ v rozpore so svojim vyjadrením uvedeným v replike, že obraz mal byť darovaný samotnou autorkou

potvrdila, že obraz A. C. (a údajne aj jej) mali dať rodičia A. C. – teda jej svokrovci. Toto taktiež potvrdzuje
pravdivosť tvrdenia žalovanej v rade 2 a vyvracia tvrdenie žalobkyne v rade 1/, ktoré v podstate sa
menia od podania k podaniu a samotné jej vyjadrenia sa navzájom vylučujú. Čo sa týka nových tvrdení
žalobkyne v rade 1/, tak táto odvodila, že by mal byť obraz darovaný aj jej iba z ničím nepreukázaných
údajných slov svokry A. C.. Žalovaný popiera, že by svokra žalobkyne v rade 1/ výslovne povedala, že je

to dar pre ňu a jej manžela. Veď rodičia A. C. by určite neoznačili svojho syna ako „jej manžela“. Taktiež
nie je podstatné, pokiaľ tvrdia žalobcovia, že by mala obraz darovať autorka, čo povedala osoba odlišná
od autorky. Prečo vôbec by obraz dávala žalobkyni v rade 1/ obraz svokra, prečo by ho nedarovala
autorka. Všetky tieto skutočnosti svedčia o pravdivosti tvrdení žalovanej v rade 2/, čo je jediné logické a
dôkazmi podporené tvrdenie. Taktiež zo skutočnosti, že by sa malo údajne jednať o svadobný dar, nie

je možné automaticky usudzovať, či sa jedná o dar ženíchovi, neveste alebo obom. Pokiaľ žalobkyňa
usudzuje, že jej bol obraz darovaný iba z toho dôvodu, že bol darovaný pri príležitosti svadby, tak takýto
úsudok je nesprávny. Je oveľa pravdepodobnejšie a logickejšie , že obraz bol darovaný A. C., a to
aj keby bol darovaný pri príležitosti svadby, ktorý bol určite bližšou osobou autorky, prípadne bližšou
osobou svokrovcov, ak bol tento darovaný nimi. Inými slovami je bežné, že svadobný dar je darom iba

pre ženícha, nie aj pre nevestu. Pokiaľ teda žalobkyňa v rade 1/ popisovala prevzatie obrazu od svokry
A. C. bez prítomnosti autorky, tak určite nemohla popisovať darovanie obrazu samotnou autorkou, ako to
tvrdila a darovanie aj jej. Taktiež je nedôveryhodné, že si žalobkyňa v rade 1/ pri svojom výsluchu údajne
nepamätala, či bol obraz signovaný autorkou, ale napriek tomu v predchádzajúcich podaniach (najmä
návrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia)farbistoopisovala,akobolasignáciadoplnená,bolasiistá,

že autorka dielo nesignovala, predkladala k tomu odbornú literatúru, tvrdila že signácia bola doplnená
iba podľa odhadu a takto bol obraz „falšovaný“ po smrti A. C. v úmysle v podstate podporiť aj nejaký
úmysel, že sa predáva cudzí obraz a akoby pozmeňovaný (pravdepodobne v snahe takýmto spôsobom
očierniť žalovanú v rade 2/) a v úmysle poprieť, že je objektívne nemožné darovať obraz z roku 1980
v roku začiatkom roku 1979 (pôvodne v roku 1978). Po predložení nezvratného dôkazu, že dielo bolo

signované ešte pred smrťou A. C. už žalobkyňa v rade 1/ zrazu nevie či bolo alebo nebolo signované
v čase, keď jej bolo darované. Žalovaný v rade 1/ opätovne popiera, že by A. C. vzal obraz zo svojho
spoločného domu až v roku 2014. Osobitne poukazuje žalovaný v rade 1/ na vykonané dokazovanie, a
to výsluch žalobkyne v rade 2/ a svedkyne Žingorovej, ktorými bolo jednoznačne vyvrátené tvrdenie o
vzatí obrazu v roku 2014 a preukázané darovanie obrazu už v roku 2013, aj jeho priame odovzdanie.

Odovzdanie diela autorkou aj žalobkyni v rade 1/ nie je už ani tvrdené. Aj z výpovede žalobkyne v
rade 1/ vyplýva nepriamo, že žalobkyňa v rade 1/ sa vyporiadala s A. C. ohľadom vecí v podielovom
spoluvlastníctve tak, že hnuteľné veci pripadli manželovi tie, ktoré si zobral, tak ako aj obraz, ktorý je
predmetom tohto konania a uvedené aj samotná žalobkyňa v rade 1/ akceptovala, keď sa týchto vecí,
ako aj obrazu nedomáhala a akceptovala, že A. C. si bral postupne a priebežne hnuteľné veci z bývalého

spoločného domu. Žalovaný v rade 1/ žiada o predĺženie lehoty na produkovanie prostriedkov procesnej
obrany vo vzťahu k prípadnému vyporiadaniu obrazu v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva
v primeranej lehote po predložení písomnej dohody zo strany žalobkyne v rade 1/. Žalovaný v rade
1/ popiera taktiež tvrdenia žalobcu v rade 3/ o tom, že by A. C. vzal obraz až v roku 2014 a taktiež
popiera tvrdenia ohľadom situácie po vzatí obrazu MUDr. Baránikom. Opätovne väčšina tvrdení žalobcu

v rade 3/ sú tvrdenia sprostredkované, ktoré sa dozvedel od žalobkyne v rade 1/ a na tieto tvrdenia by
súd nemal prihliadať. Taktiež žalovaný v rade 1/ poukazuje na rozporné vyjadrenia medzi žalobkyňou v
rade 1/ a žalobcom v rade 3/. Pokiaľ mal žalobca v rade 3/ názor, že jeho otec má právo užívať obraz,
tak by jednoducho toto matke uviedol a neuviedol matke, že to nemá riešiť pre blížiacu sa svadbu apodobne. Žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že ona chcela mať kľud, preto sa obrazu nedomáhala a vôbec
nespomínala situáciu tak, ako to popísal žalobca v rade 3/. Taktiež by si bol žalobca v rade 3/ vedomý
toho, že polícia by určite neriešila spoluvlastnícke vzťahy. Ohľadom situácie po smrti A. C. žalovaný v

rade 1/ popiera tvrdenia žalobcu v rade 3/, pričom poukazuje na tvrdenia žalovanej v rade 2/, ktoré sú
v súlade s vykonanými dôkazmi. Opätovne žalovaný v rade 1/ poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by
skutočne žalovaná v rade 2/ uviedla, že obraz je v ambulancii, tak je nelogické, aby sa žalobca v rade 3/
uspokojil s tvrdením žalovanej v rade 2/, že obraz sa u nej nenachádza, že údajne podľa žalobcov mala
povedať, že cenné veci sú v ambulancii. Žalovaný v rade 1/ taktiež popiera tvrdenia a úvahy žalobcu

v rade 3/ o tom, že by A. C. povedal žalobcovi v rade 3/ o darovaní obrazu, že by si mal byť A. C.
vedomý toho, že uvedený obraz patrí aj žalobkyni v rade 1/ a popiera tvrdenie o zneužití smrti A. C..
Žalovaná v rade 2/ na rozdiel od žalobcov logicky a dôveryhodne vysvetlila svoje konanie, jej tvrdenia
sa nemenia a sú podporené aj vykonaným dokazovaním. Žalovaný v rade 1/ popiera sprostredkované
tvrdenie žalobcu v rade 3/, že by A. C. hovoril o obraze ako o dare, ktorý autorka darovala jemu a jeho
v tom čase manželke. Samotná žalobkyňa v rade 1/ potvrdila, že obraz nedostala od autorky, a tak nie

je zrejmé, prečo sa domnieva žalobca v rade 3/, že by obraz mal patriť aj jej a v akom podiele.

13. Dňa 29.3.2019 doručil vyjadrenie právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 3/ (č.l. 269) a zároveň
predložil listinné dôkazy: a) Kúpnu zmluvu zo dňa 23.3.2015, ktorej predmetom bol prevod
spoluvlastníckeho podielu zosnulého A. C. k rodinnému domu v Kreminici a k nemu prislúchajúcim

nehnuteľnostiam na spoločnosť Ambulancia MUDr. Ingrid Baránikovej, s.r.o.; b) Fotky z počítača
(„printscreen“) zachytávajúce komunikáciu žalobcu v rade 3/ a žalobkyne v rade 2/ zo septembra a
novembra 2014 na sociálnej sieti „Facebook“ ohľadom odnesenia obrazu zosnulým A. C.. K vyššie
uvedeným listinám a dôkazom uviedli, že právna zástupkyňa žalovanej v rade 2/ na pojednávaní zo dňa
30.01.2019 uviedla, že žalobkyňa v rade 1/ a zosnulý A. C. uzatvorili v roku 2015 dohodu o vyporiadaní

spoluvlastníctva, keďže uplynula zákonná lehota na vyporiadanie BSM. Právna zástupkyňa žalovanej
v rade 2/ preto žiadala túto dohodu predložiť, a to predovšetkým za účelom zistenia, či predmetnom
vyporiadania bol aj žalovaný obraz. Žalobcovia namietali tvrdenie, že žalobkyňa 1/ a nebohým A. C.
uzatvorilivroku2015žiadnudohoduovyporiadaníspoluvlastníctva.Žalobcomniejecelkomzrejmé,ako
k uvedeným zisteniam právna zástupkyňa žalovanej v rade 2/ dospela, avšak domnievajú sa, že právna

zástupkyňa žalovanej v rade 2/ vychádzala z listu vlastníctva k rodinnému domu v Kremnici (č. XXX, k.
ú. E.), v ktorom je v časti B uvedená Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo
dňa 16.11.2015 zavkladovaná pod V 2394/15. Táto dohoda však nebola uzatvorená medzi žalobkyňou
v rade 1/ a zosnulým A. C. (a ani byť nemohla, keďže bola uzatvorená dávno po smrti zosnulého
A. C.), ale bola uzatvorená medzi žalobkyňou v rade 1/ a spoločnosťou Ambulancia MUDr. Ingrid

Baránikovej, s.r.o., na ktorú previedol zosnulý A. A. C. svoj spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu v
Kremniciaknemuprislúchajúcimnehnuteľnostiamnazákladekúpnejzmluvyzodňa23.3.2015.Zvyššie
uvedenýchdôvodov(preneexistenciudohody)predložilikúpnuzmluvuzodňa23.3.2015.Kelektronickej
komunikácii medzi žalobcami v rade 2/ a 3/ na sociálnej sieti „Facebook“ v období september 2014 až
november 2014 vyplýva, že žalobca v rade 3/ napísal žalobkyni v rade 2/, že žalobkyňa v rade 1/ chcela

v danom období riešiť súdnou cestou to, že zosnulý A. C. si odniesol žalovaný obraz (vierin obraz).
Predmetná komunikácia tak (nepriamo) potvrdzuje tvrdenia žalobcov, že žalovaný obraz nemohol byť
darovaný žalovanej v rade 2/ v septembri 2013 zosnulým A. C.. Podľa názoru žalobcov je nelogické
a nezmyselné, že by žalobkyňa v rade 2/ a žalobca v rade 3/ mali túto konverzáciu v septembri resp.
novembri 2014, keby zosnulý A. C. daroval žalovanej v rade 2/ žalovaný obraz už v septembri 2013

(o rok neskôr), ako tvrdia žalovaní. Za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností o navrhujeme aj
nahliadnutie do počítača žalobcu v rade 3/, čím si tunajší súd bez pochybností overí dátumy tejto
komunikácie. Z predmetnej fotografie, ktorú chcela žalobkyňa v rade 1/ predložiť súdu za účelom
preukázania skutočností, že sa predmetný obraz nachádzal v rodinnom dome v septembri 2013, t. j. v
čase, kedy mal byť žalovaný obraz darovaný žalovanej v rade 2/ (ako tvrdia žalovaní) nie je možné zistiť

dátum jej vyhotovenia a preto by bola na účely tohto konania nepoužiteľná resp. by bola spochybnená.
Žalobcovia však zisťujú a zhromažďujú ďalšie dôkazy za účelom preukázania týchto skutočností. Tieto
dôkazy predložia žalobcovia súdu ihneď, ako ich budú mať k dispozícií s tým, že budú súčasne doručené
aj právnym zástupcom protistrán, aby bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania.

14. Dňa 10.4.2019 doručil právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 3/ čiastočné späťvzatie žaloby (č.l.
305), a to voči žalovanej v rade 2/ v celom rozsahu a žiadal voči nej konanie zastaviť. Okrem toho žiadal,
aby súd žalovanej v rade 2/ nepriznal náhradu trov konania z dôvodu ich zavinenia žalovaným v rade
1/. Okrem toho zobral žalobu späť v časti eventuálneho petitu, ktorým sa domáhal, aby súd (eventuálne)uložil žalovanému v rade 1/ povinnosť, aby zaplatil žalobkyni v rade 1/ sumu 11.000,- eur, žalobkyni
v rade 2/ sumu 5.500,- eur a žalobcovi v rade 3/ sumu 5.500,- eur. Zotrval iba na pôvodnom petite, t.j.
aby súd žalovaného v rade 1/ zaviazal na vydanie obrazu žalobcom v rade 1/ až 3/.

15. Dňa 15.4.2019 doručil právny zástupca žalobcov v rade 1/ až 3/ vyjadrenie a listinné dôkazy (č.l.
315), z ktorých má vyplynúť skutočnosť, že obraz bol v septembri 2013 (v čase darovania žalovanej
v rade 2/) v rodinnom dome žalobkyne v rade 1/. V nadväznosti na podanie zo dňa 29.3.2019 predložil
listinné dôkazy: a) Čestné prehlásenie zo dňa 12.4.2019 pani, E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. S.

XX, C. (staršia sestra zosnulého pána A. C.) s úradne osvedčeným podpisom, na ktorom je zachytená
fotografia žalovaného obrazu. b) Čestné prehlásenie zo dňa 11.4.2019 pána A. F., trvale bytom T.
F. XXX/XXX, M. S. K. s úradne osvedčeným podpisom, ktorý v priebehu decembra 2013 vykonával
maliarske a natieračské práce v dome žalobkyne v rade 1/. Súčasťou čestného vyhlásenia pána F. je
aj fotografia obývačky rodinného domu žalobkyne v rade 1/, na ktorej je zachytený žalovaný obraz. c)
Čestné prehlásenie zo dňa 11.4.2019 pána A. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, M. S. K. s úradne

osvedčeným podpisom (priateľa a kolegu žalobkyne v rade 1/), ktorého súčasťou je fotografia obývačky
rodinnéhodomužalobkynevrade1/,naktorejjezachytenýžalovanýobraz.Kvyššieuvedenýmčestným
prehláseniam uviedol, že pani E. vo svojom čestnom prehlásení uvádza resp. prehlasuje, že žalovaný
obraz je jej dobre známy a že tento bol darovaný zosnulému A. C. a žalobkyni v rade 1/ priamo od
autorky, jej tety, N. M., pričom jej rodičia (a teda aj rodičia zosnulého A. C.) tento obraz nikdy nevlastnili.

Pani E. zároveň uviedla, že rovnako aj ona s manželom G. E., ako aj jej najmladší brat D. C. s manželkou
U. C. dostali pri príležitosti svadby dielo od autorky – N. M.. Pani E. sa síce darovania a svadby priamo
nezúčastnila (v tom čase žila v Kanade), avšak bola a stále je so svojou rodinou v kontakte a preto
dobre vie, že žalovaný obraz bol svadobným darom žalobkyni v rade 1/ a zosnulého A. C.. Týmto
listinným dôkazom žalobcovia preukazujú nimi tvrdené skutočnosti, že žalovaný obraz nebol nikdy vo

výlučnom vlastníctve zosnulého A. C., ale v podielovom spoluvlastníctve žalobkyni v rade 1/ a zosnulého
A. C.. Pán F. vo svojom čestnom prehlásení uviedol resp. prehlásil, že žalovaný obraz sa v priebehu
obdobia december 2013 nachádzal v rodinnom dome žalobkyni v rade 1/, pričom pán A. F. ho pri
maľovaní sám zvesoval a prekladal do miestnosti, kde sa nemaľovalo a následne ho po vymaľovaní
zavesil. Pán A. E. vo svojom čestnom prehlásení uviedol resp. prehlásil, že sa zúčastnil oslavy 60.

narodenín, ktorú žalobkyňa usporiadala u nej doma v obývačke v rodinnom dome v Kremnici a sám
sedel pod žalovaným obrazom, ktorý si pamätá. Pán A. E. vo svojom čestnom prehlásení zároveň
opísal žalovaný obraz. Na základe čestných prehlásení pán F. a pána E. je nutné dospieť k záveru, že
žalovaný obraz sa ešte v novembri 2013 (žalobkyňa v rade 1/ mala 60. narodeniny dňa XX.XX.XXXX)
a decembri 2013 (kedy vykonával v dome žalobkyni v rade 1/ maliarske a natieračské práce pán

F.) musel nachádzať v rodinnom dome žalobkyne v rade 1/ v Kremnici a preto nemôžu byť pravdivé
tvrdenia žalovaných, že žalovaný obraz bol darovaný zosnulým MUDr. Baránikom žalovanej v rade 2/
v septembri 2013 a že od tohto dátumu ho žalovaná v rade 2/ nerušene užívala. Žalobcovia týmito
čestnými prehláseniami zároveň vyvracajú aj skutočnosti tvrdené svedkom - pani M., ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že žalovaný obraz bol darovaný žalovanej v rade 2/ niekedy na jeseň (v septembri)

2013. V tejto súvislosti je potrebné zároveň uviesť, že s poukazom na čestné vyhlásenia pána F. a
pána E. najskôr, kedy mohla žalovaná v rade 2/ hypoteticky nadobudnúť držbu k obrazu je január 2014.
Žalovaný v rade 1/ získal od žalovanej v rade 2/ žalovaný držbu obrazu kúpnou zmluvou dňa 2.10.2015,
pričom žalovaný v rade 1/ už od 30.11.2016 mal žalovaný obraz v držbe s vedomím, že si na neho
uplatňujeprávotretiaosoba–žalobcovia(čožalovanývrade1/potvrdilpodpisomnačestnomprehlásení

pána O.). Z uvedeného vyplýva, že žalovaná v rade 2/ mohla byť (teoreticky a čisto hypoteticky, keby
jej zosnulý A. C. obraz skutočne daroval, ako tvrdia žalovaní) dobromyseľný držiteľ žalovaného obrazu
najviac od 1/2014 do 2.10.2015 a žalovaný v rade 1 najviac od 2.10.2015 do 30.11.2016, t. j. spoločne
mohli mať žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ obraz v držbe najviac dva roky a 11 mesiacov. Na
základevyššieuvedenýchskutočnostímajúžalobcoviazato,žežalovanývrade1/nemoholnadobudnúť

vlastnícke právo k žalovanému obrazu ani vydržaním, ako tvrdia žalovaní, keďže tak žalovaná v rade
2/, ako aj žalovaný v rade 1/ nemohli mať a ani nemali žalovaný obraz v oprávnenej (dobromyseľnej)
držbe nepretržite po dobu troch rokov v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedené
skutočnosti uvádzajú žalobcovia len pre vysporiadanie sa s tvrdeniami žalovaných ohľadom vydržania
obrazu žalovaným v rade 1/, ktoré až do pojednávania dňa 30.1.2019 netvrdili. Žalobcovia naďalej trvajú

na svojich predchádzajúcich podaniach a teda, že žalovanej v rade 2/ zosnulý A. C. žalovaný obraz
nikdy nedaroval, pretože dobre vedel, že ide o svadobný dar jeho a žalobkyne v rade 1 a že žalovaná
v rade 2/ s vedomím, že obraz nie je jej, využila situáciu ohľadom náhleho úmrtia A. C. a obraz rýchlo
predala žalovanému v rade 1/. Žalovaná v rade 2/ tak nemohla byť dobromyseľná od počiatku. Rovnakotak je nanajvýš pozoruhodné, prečo (podľa mailovej správy, ktorá je súčasťou spisu) začala žalovaná
2/ predávať obraz 2 dni (2.5.2015) po náhlom úmrtí MUDr. Baránika, keď mala byť jeho vlastníčkou
podľa vlastného tvrdenia už od roku 2013. Pravdou je, že obraz bol do mája 2014 u žalobkyne v rade

1/, kedy si ho zobral A. C. k sebe do bytu žalovanej 2/ a ona iba využila situáciu, ktorá vznikla s jeho
náhlym úmrtím. Dobromyseľnosť sa posudzuje totiž s ohľadom na všetky okolnosti a dobromyseľný
držiteľ nemá dôvod sa v súvislosti s úmrtím „darcu“ rýchlo zbaviť darovanej veci, práve naopak, pokiaľ
je darca milovanou osobou, dar si ponecháva ako pamiatku. Správanie žalovanej v rade 2/ nesvedčí
o správaní dobromyseľného obdarovaného, ale vyvoláva vážne pochybnosti o poctivosti nadobudnutia

držby žalovanej 2/ k obrazu (najmä v kontexte náhlej smrti A. C.). Originály vyššie uvedených čestných
vyhlásení žalobcovia predložia na pojednávaní, dňa 24.4.2019.

16. Na pojednávaní dňa 24.4.2019 súd vec prejednal za účasti žalobcov v rade 2/ a 3/, žalovaných 1/
a 2/ a právnych zástupcov strán sporu. Súd vypočul svedka H. D. C., Q. R., A. H. a výsluch žalobkyne
v rade 2/. Súd pojednávanie odročil za účelom výsluchu žalobkyne v rade 1/ a svedkyne D. K., a to

na 10.7.2019.

17. Súd o čiastočnom späťvzatí žaloby uznesením sp.zn. 8C/31/2017 zo dňa 20.5.2019 rozhodol
o zastavení konania voči žalovanej v rade 2/ a nárok na náhradu trov konania. Voči druhému výroku
uznesenia podala žalovaná v rade 2/ odvolanie, o ktorom bolo následne rozhodované v odvolacím

a dovolacím súdom a právoplatne rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/337/2021
zo dňa 2.8.2023 (č.l. 652), ktorý dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu odmietol, ktorý v spojení
s uznesením okresného súdu rozhodol o náhrade trov konania žalovanej v rade 2/ tak, že nemá
voči žalobcom v rade 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania. Následne súd vo veci nariadil termín
pojednávania dňa 6.12.2023.

18. Na pojednávaní dňa 6.12.2023 súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti právnych zástupcov
strán sporu, žalobkyne v rade 1/, žalovaného v rade 1/. Na uvedenom pojednávaní súd opätovne vypočul
žalobkyňu v rade 1/ a D. K. v procesnom postavení svedka.

19. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu čestných prehlásení predložených
žalobcami a vo zvyšku upustil od oboznamovania s obsahom listín nachádzajúcich sa v súdnom spise
z dôvodu ich doručenia stranám sporu. Súd vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

20. Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“), ak sa dôvod neplatnosti

vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo
z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od
ostatného obsahu.

21. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

22. Podľa § 132 ods. 1 a 2 OZ:
1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím
štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom
určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

23. Podľa § 133 ods. 1 OZ ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

24. Podľa § 134 ods. 1, 2 a 4 OZ:
1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
2) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

25. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.26. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich

prvky rôznych zmlúv.

27. Podľa § 628 ods. 1 a 2 OZ:
1/ Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo
sľub prijíma.

2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri nuteľnej veci, ak
nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

28. Podľa § 137 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“) žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

29. Prvým výrokom súd pripustil späťvzatie žaloby a konanie zastavil v časti eventuálneho petitu,
nakoľko žalobcovia v rade 1/ až 3/ vo svojom podaní zo dňa 9.4.2019 (č.l. 305) výslovne žalobu v časti
eventuálneho petitu vzali späť, a to v dôsledku konania žalovaného v rade 1/, ktorý po prvotnom tvrdení
o tom, že predmetom sporu nedisponuje, súdu oznámil, že predmet sporu má a zloží ho do úschovy
súdu.

30. Vo vzťahu k predmetu sporu, nároku na vydanie veci, súd v prvom rade konštatuje včasnosť podanej
žaloby, nakoľko lehota na podanie žaloby v zmysle § 336 ods. 1 CSP je lehotou sudcovskou podľa
§ 118 CSP. Lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu, pričom
lehoty môžu byť buď zákonné, alebo tzv. sudcovské ( § 117 a § 118). Lehota podľa Civilného sporového

poriadku môže byť určená podľa dní, týždňov, mesiacov a rokov, novinkou oproti doterajšej úprave v
Občianskom súdnom poriadku je však určenie lehoty podľa hodín. Zákonodarca uviedol, že zavedenie
lehoty určenej podľa hodín si vyžiadala súčasná právna prax predovšetkým pri inštitútoch neodkladných
a zabezpečovacích opatrení (doterajších predbežných opatrení). Súd vzhľadom na túto skutočnosť
a konštatovanie, že ide o lehotu procesnú, jej plynutie sa spravuje § 121 ods. 5 CSP, a tak žaloba sa

považuje za podanú včas, ak bola daná v posledný deň na poštovú prepravu. Uznesenie Okresného
súdu Žilina sp.zn. 17C/20/2017 zo dňa 4.4.2017 o neodkladnom opatrení, ktorým súd okrem povinnosti
žalovaného v rade 1/ zložiť vec do úschovy súdu (I. výrok), zároveň uložil žalobcom povinnosť podať
do 15 dní od vykonateľnosti rozhodnutia žalobu o vydanie veci, nadobudlo vo výroku II. právoplatnosť
dňa 27.4.2017 a vykonateľnosť dňa 26.9.2017. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ podali žalobu na poštovú

prepravu dňa 26.4.2017 a na súd bola doručená dňa 2.5.2017. Žaloba teda bola podaná včas.

31. Žaloba o vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene zadržiava vec patriacu vlastníkovi
a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia na podanie žaloby patrí vlastníkovi. Pasívne
legitimovaným v tomto prípade je osoba, ktorá má vec fakticky u seba, a nemá na to žiaden právny

dôvod. Súd sa v konaní zaoberal ako otázkou prejudiciálnou, otázkou vlastníckeho práva k predmetu
sporu, t.j. obrazu – umeleckému dielu autorky N. M., označenému ako „Akty v lese“, technika olej na
plátne, v rozmeroch 53 cm x 73 cm (ďalej iba „obraz“ alebo „dielo“). Autorstvo obrazu v konaní nebolo
sporné, rovnako nesporná bola aj originalita diela. Medzi stranami bolo sporné, či uvedený obraz bol
vo výlučnom vlastníctve nebohého MUDr. Martina Baránika (podľa tvrdení žalovaných nadobudol obraz

darom od svojich rodičov v roku 1980) alebo patril do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v rade 1/
a nebohého A. A. C. (manželia nadobudli obraz v roku 1979 pri príležitosti svadby – svadobný dar).

32. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v rade 1/ a nebohý A. A. C.
uzavreli manželstvo 8.12.1978 a ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené rozsudkom Okresného

súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 7C/149/2007 zo dňa 24.7.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
6.8.2007. Z nesporných vyjadrení strán sporu mal súd za preukázané, že manželstvo žalobkyne v rade
1/ a nebohého A. A. C. bolo rozvedené v roku 2009 a v roku 2013 sa odsťahoval do Martina. Sporné
bolo taktiež tvrdenie ohľadom toho, kedy si odniesol obraz z nehnuteľnosti v Kremnici do Martina a tiež
či došlo (resp. mohlo dôjsť) k jeho darovaniu žalovanej v rade 2/ - D. K.. Sporný bol aj rok vytvorenia

diela – obrazu.

33. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom Mgr. Martinom Šugárom, znalcom
z Starožitnosti a Umelecké diela (č.l. 54) vyhotoveného na žiadosť žalovaného v rade 1/ vyplýva okreminého,ženalícnejstranepredmetnéhodielavľavodolesanachádzaoznačenieurobenétenkýmštetcom
a tmaovou farbou „ŽILINČANOVÁ 80“. Pri zväčšení detailu signatúry a vročenia na obrazovke počítača
možno pozroovať malé degradácie materiálu, ktoré prekrývajú niektoré písmená priezviska maliarky

a tiež číslice letopočtu.... Na základe komparácii sa ukázalo, že N. M. často svoje diela nesignovala.
Ak áno, potom používala výhradne kapitálky. .. Zaujímavé je pozorovanie letopočtu 80. Pri zväčšení
sa ukazuje, že číslica 8 nie je dotiahnutá a skôr má tvar písmena S. Na iných dielach z 80.rokov sa
osmička objavuje častejšie uzatvorená (8), nie otvorená (S). Znalec predbežne ustálil, že maliarka svoje
dielo označila svojím priezviskom a rokom vzniku už pri dokončovaní svojej práce na maľbe, nie neskôr.

Exaktný dôkaz možno získať laboratórnym skúmaním odobratých vzoriek.

34. Z výsluchu strán sporu mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti: Z výsluchu žalobkyne
v rade 1/ na pojednávaní dňa 30.1.2019 vyplynulo, že pri návrate z práce v máji 2014 nenašla
v dome sporný obraz. Našla iba lístok od bývalého manžela, že tentokrát si berie obraz on, nakoľko sa
v dome pohybujú cudzí ľudia. Na bývalého manžela chcela podať trestné oznámenie, ale na žiadosť

žalobcu v rade 3/ tak neurobila pre jeho blížiacu svadbu. K okolnostiam nadobudnutia obrazu uviedla,
že s bývalým manželom po svadbe v roku 1978 boli u svokry v Bratislave, kde im v obývačke dala
obraz od autorky N. M., pričom jej bolo povedané, že je to zvyk v rodine a takýto obraz dostal aj brat
zosnulého manžela. Následne boli u autorky na návšteve a za dar poďakovali. Zdôraznila, že po rozvode
v roku 2009 si manžel zobral osobné veci a obraz ostal doma. Obraz bola darovaný ako svadobný

dar, pri tomto boli prítomní svokrovci, bývalý manžel a žalobkyňa v rade 1/. Zdôraznila, že dohodu
o vyporiadaní BSM s manželom nemali, predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva bol iba
dom. Hnuteľné veci si bral exmanžel priebežne. Na pojednávaní dňa 6.12.2023 žalobkyňa v rade 1/
na otázku právneho zástupcu žalovaného v rade 1/, akým spôsobom sa vyporiadala s nebohým A. C.
vo vzťahu k podielovému spoluvlastníctvu hnuteľných a nehnuteľných vecí, vrátane tých, ktoré predtým

patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa v rade 1/ uviedla, že predmetom
vyporiadania bol iba spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti – rodinnom dome vo výške asi 30 %. Na
otázku, či mali strany bývalí manželia aj iné veci v podielovom spoluvlastníctve, uviedla, že nemali. Po
porade s právnym zástupcom uviedla, že mali ešte obraz. Z výsluchu žalobcu v rade 3/ na pojednávaní
dňa 3.1.2019 vyplynulo, že poznal nielen pohľad matky – žalobkyne v rade 1/, ale aj otca na vec. Pamätal

si, že v máji 2014 , keď boli predĺžené víkendy so štátnymi sviatkami boli s budúcou manželkou u jej
babičky v Brne, kedy mu matka zavolala, aby riešil vzniknutú situáciu s tým, že otec zobral z domu
predmetný obraz. Otca kontaktoval a povedal mu, že teraz chce mať obraz nejaký čas on. Žalobca v rade
3/ žiadal matku, aby to neriešila, aby nejaký obraz nebol predmetom sporov. Nechcel, aby sa takéto veci
riešili pred svadbou na polícii. Následne XX.X.XXXX zomrel jeho otec na infarkt v práci, čo mu oznámila

matka telefonicky. Hneď odcestoval do Martina a spoločne so žalovanou 2/ smútili v jej obývačke. Tam
mu povedala, že žiadne cenné veci otec v byte nemal, všetky zanechal vo svojej ambulancii. Prvýkrát
mal žalobca v rade 3/ zo žalovanej 2/ zlý pocit až vtedy, keď z mailu pána A. zistil, že obraz po otcovi
ponúkala už 2.5.2015 a pohreb otca bol 5.5.2015. Zdôraznil, že aj po rozvode rodičov mal s otcom dobrý
vzťah, pretože sestra žila trvalo v Anglicku. S otcom bol naposledy v apríli 2014, t.j. pred jeho smrťou.

Ak by obraz daroval žalovanej 2/, určite by to so synom prebral, pretože napriek komplikovanej povahe
bol spravodlivý. Samotný žalobca v rade 3/ spoznal žalovanú 2/ v roku 2012, otec sa k nej presťahoval
niekedy v roku 2013. Z výsluchu žalobkyne v rade 2/ na pojednávaní dňa 24.4.2019 vyplynulo, že obraz,
ktorý je predmetom sporu po smrti otca hľadali a našiel ho brat na stránke SOGY. Žalobkyňa v rade 2/
uviedla, že obraz zobral otec z domu a mala za to, že sa to malo udiať po dohode s matkou. Okrem

obrazu zobral aj starožitný nábytok, ktorý darovala stará matka jej a jej bratovi.

35. Žalovaný v rade 1/ na pojednávaní dňa 30.1.2019 uviedol, že obraz kúpil od žalovanej v rade 2/
kúpnou zmluvou zo dňa 2.10.2015 za kúpnu cenu 8.000,- Eur. Potvrdil, že v novembri 2016 sa dopočul,
že si na obraz niekto robí nároky, ale zdalo sa mu to absurdné. V decembri 2016 obraz znova predal,

potom,čomuho30.11.2016vrátilpánO..Výsluchomžalovanéhovrade1/bolaspochybnenápravdivosť
jeho čestného vyhlásenia, nakoľko sám uviedol, že v decembri 2016 obraz predal a nechcel ohroziť
kupca atakmi žalobcov. Žalovaný v rade 1/ uviedol, že po tom, čo sa dozvedel, že si na obraz robia
nároky tretie osoby kontaktoval na jar roku 2017 žalovanú v rade 2/, ktorá mu povedala celú históriu.
Zároveň potvrdil, že v čestnom prehlásení zo dňa 30.11.2016 potvrdil, že obraz mu vrátil pôvodný kupec,

pán O. a vtedy ho mal v držbe. Pôvodná žalovaná v rade 2/ - D. K. v rámci výsluchu na pojednávaní
dňa 30.1.2019 uviedla, že sa so zosnulým A. C. zoznámila v apríli 2012 v Kremnici, kde bývali spolu
v podnájmoch. Potom mu navrhla, aby sa k nej presťahoval, v septembri jej daroval obraz a Vianoce
2013 už trávili spoločne. Pri darovaní obrazov bola prítomná jej kolegyňa pani M.. Obraz videla prvýkrátv septembri 2013, keď jej ho nebohý daroval za to, že sa o neho staral spolu s ďalšími dvoma obrazmi.
Pod týmto obrazom sedel žalobca v rade 3/, keď bol u nej po smrti svojho otca. K okolnostiam skorého
predaja obrazu uviedla, že dôvodom boli finančné problémy, jej ročná práceneschopnosť a rekonštrukcia

bytu. Žalobca v rade 3/ v reakcii na výsluch žalovanej v rade 2/ uviedol, že jeho otec nebol príživník,
participoval na spoločnom bývaní so žalovanou 2/, mal ju rád, platil platby za byt aj preddavok na novú
kuchyňu, o čom žalobca v rade 3/ od otca vedel. Otec bol za života obdarovaný aj inými obrazmi, no
tie boli jeho výlučným vlastníctvom, preto iba tento je predmetom sporu. D. K. bola opätovne vypočutá
v procesnom postavení svedka na pojednávaní dňa 6.12.2023, kde jej výpoveď bola stručnejšia. Najprv

uviedla, že obraz jej daroval nebohý A. C. na jeseň 2013 a nevedela uviesť kedy presne. Potom uviedla,
že to určite nebolo v októbri, ale skôr v septembri a bolo to za prítomnosti jej kolegyne – Marcely
Žingorovej. Tentokrát uviedla, že jej nebohý daroval štyri obrazy. Na výslovnú otázku, či ju zvykol
obdarovávať pred inými ľuďmi, svedkyňa uviedla, že dary jej nedával pred inými ľuďmi. Obrazy si vážila,
no obraz ponúkala na predaj už 2.5.2015 preto, že potrebovala peniaze na úhradu rekonštrukcie. Na to
však použila aj svoje peniaze z dedičstva po rodičoch. Obraz predala v septembri roku 2015.

36. Z výsluchu svedkyne A. M. na pojednávaní dňa 30.1.2019 vyplynulo, že bola svedkom darovania
obrazov v počte 4 kusy, na jeseň roku 2013 u žalovanej v rade 2/. Pri darovaní bol nebohý šťastný
a dával D. K. obrazy za to, že sa o neho stará. Uviedla, že išlo o dva malé portréty, tretí obraz bol od
autora na Š. a štvrtý bol ten, ktorý je predmetom sporu. Svedkyňa uviedla, že nebohý neuviedol, ako

obraz nadobudol. Má o tom vedomosť iba od žalovanej v rade 2/. Svedkyňa uviedla, že obraz nadobudol
nebohý pred uzavretím manželstva so žalobkyňou v rade 1/ a je z roku 1980.

37. Z výsluchu svedka JUDr. Alojza Baránika vyplynulo, že jeho teta bola významná slovenská autorka
a v rodine bolo zvykom, že darovávala ako svadobný dar aj žalobkyni v rade 1/ a jeho nebohému

bratovi obraz. Urobila tak aj pri uzavretí manželstva iných členov rodiny. V jeho prípade ho pozvala
a spolu s manželkou si mohli dokonca obraz vybrať. Svedok vylúčil možnosť, že by autorka darovala
obraz rodičom a tí následne darovali obraz jeho bratovi, rovnako vylúčil možnosť aj priameho darovania
výlučne jeho bratovi. Svedok uviedol, že jeho brat sa sobášil neskôr ako on. Svedok popísal zvyklosti
v rodine a uviedol, že iba jeho sestra nedostala darom obraz od autorky, pretože žila od 60-tych rokov

v zahraničí, sobášila sa v roku 1963, kedy takýto systém autorka zavedený nemala a so sestrou nemala
taký vzťah ako s ním a jeho bratom. Sestra si sama následne zakúpila za priateľskú cenu vybrané obrazy
autorky.

38. Z výsluchu svedka A. H. vyplynulo, že je synom autorky – N. M. a zosnulý A. C. bol jeho bratrancom.

Potvrdil, že jeho matka darovala predmetný obraz A. C. a jeho manželke B., pretože s nimi oboma mala
dobrý vzťah. K darovaniu došlo bezprostredne po uzavretí sobáša. Svedok uviedol, že videl matku pri
tvorbe obrazu a poznal celú tvorbu oboch svojich rodičov. Vedel vopred, že takýto obraz bude matka pre
A. C. a jeho manželku maľovať. Svedok uviedol, že niektoré obrazy matka podpisovala, iné nie. Sám
zdedil obrazy s podpisom aj bez neho.

39. Z výsluchu svedka Q. R. na pojednávaní dňa 24.4.2019 vyplynulo, že od žalovaného 1/ kúpil niekedy
v roku 2016 obraz za 10.000,- Eur a o dva roky mu ho predal naspäť, za cenu 15.000,- Eur.

40. Z čestného prehlásenia žalovaného 1/ a H. O. zo dňa 21.2.2017 (č.l. 40) vyplýva, že obraz odovzdal

H. O. žalovanému v rade 1/ dňa 30.11.2016 a a od tohto dňa do súčasnosti je vlastníkom obrazu.
Z čestného prehlásenia A. M. (č.l. 130) vyplýva, že bola prítomná v domácnosti D. K. v čase, kedy jej
A. C. daroval tri obrazy. Medzi nimi bol aj obraz N. M., Ženy v lese z roku 1980, a povedal jej, že jej
ich daruje za to, čo pre neho robí. Z čestných prehlásení (č.l. 320-323) E. E. (sestry nebohého A. C.)
vyplynulo, že obraz jej je známy, pretože ho dostal jej bratspolu s manželkou B. ako svadobný dar od

tety – N. M.. Rovnako takýto dar dostala aj ona s manželom ako svadobný dar, takýto dar dostal aj brat
Alojz s manželkou. Z čestného prehlásenia A. F. – maliara – natierača, vyplynulo, že v mesiaci december
2013 maľoval obývaciu izbu v dome žalobkyne v rade 1/ a predmetný obraz sám zvesil a vrátil na miesto
po vymaľovaní steny. Z čestného prehlásenia A. H. E. (priateľa a kolegu žalobkyne v rade 1/) vyplynulo,
že v na oslave 60-tych narodením žalobkyne v rade 1/ sedel pod týmto obrazom v obývačke žalobkyne

v rade 1/ (60-te narodeniny mala 17.11.2023).

41. Z emailu medzi D. K. a žalovaným v rade 1/ (č.l. 38) vyplýva, že D. K. dňa 2.5.2015 ponúkala
žalovanému v rade 1/ na predaj obraz N. M. a I. V. za 12.000,- Eur.42.Z komunikácie žalobcov v rade 2/ a 3/ v rámci sociálnej siete Facebook (č.l. 278) vyplýva, že od
5.9.2014 do 21.11.2014 súrodenci riešili problémy týkajúce sa toho, že otec zobral z domu obraz a matka

má snahu vec riešiť.

43. Po vyhodnotení dokazovania, preskúmaní dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, súd
ustálil, že predmetný obraz patril do podielového spoluvlastníctva žalobkyne v rade 1/ a nebohého
MUDr. Martina Baránika. Menovaní nadobudli obraz formou daru od autorky N. M.. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že autorka obrazu N. M. mala vo zvyku obdarovávať členov rodiny pri príležitosti
svadby svojim dielom. Z čestného prehlásenia sestry A. C. ako aj výsluchu brata A. C. – H. D. C. mal
súd za nesporné, že tento zvyk bol v rodine známy, pričom obaja boli takto obdarovaní autorkou –
svojou tetou pri príležitosti svadby, pričom dar bol určený vždy obom manželom. Rovnako mal súd za
preukázané, že predmetný obraz nevlastnili rodičia A. C.. Z vyjadrenia žalobkyne v rade 1/ vyplynulo,
že dar bol odovzdaný prostredníctvom svokry – matky A. C., v jej byte a následne sa za dar neskôr pri

návšteve autorky obaja manželia poďakovali priamo darkyni. Za ťažiskový dôkaz vo vzťahu k úmyslu
darkyne súd považoval vyjadrenie jej syna – A. H. na pojednávaní dňa 24.4.2019. Svedok výslovne
uviedol, že tento obraz darovala jeho matka A. C. a jeho manželke, pričom s oboma mala veľmi dobrý
vzťah. Rovnako bol obdarovaný aj bratranec D. a jeho manželka U.. Nevedel uviesť, kedy presne
došlo k darovaniu obrazu, obraz vedel presne popísať. Bol pri tvorbe obrazu, pretože ho tvorila matka

v ateliéry ich rodinného domu, v ktorom žil s rodičmi. Vopred vedel o tom, že mama – autorka bude
takýto obraz maľovať a že ho má úmysel následne darovať obom manželom. Potvrdil, že matka obrazy
niekedy podpisovala, inokedy nie. Sám vlastní obrazy, ktoré sú podpísané a ktoré podpísané nie sú. Súd
pri posúdení vlastníctva vychádzal z toho, že pri obdarovaní manželov inou osobou je pre posúdenie
toho, kto je obdarovaný, rozhodujúci úmysel darcu, či chcel darovať vec len jednému z manželov alebo

obom. Na tento úmysel možno vo väčšine prípadov usudzovať z okolností, za ktorých k darovaniu
došlo. Nestačí pritom číre posudzovanie povahy predmetu daru, či slúži potrebám celej rodiny alebo len
jedného z manželov, ale treba vždy vychádzať z úmyslu darcu. Je potrebné zohľadniť čas darovania, či
sa darovanie uskutočnilo pred svadbou alebo až po nej. Ak bol len jeden z manželov obdarovaný pred
sobášom, dar patrí do jeho výlučného vlastníctva, ak boli obdarovaní obaja manželia, dar je predmetom

podielového spoluvlastníctvo manželov. Na základe týchto skutočností a výsluchu svedkov a okolnosti
veci má súd za to, že obraz darovala autorka obom manželom - A. C. a žalobkyni v rade 1/ pri
príležitosti sobáša, t.j. nadobudli ho do svojho podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že
vec nadobudol A. C. do svojho výlučného vlastníctva na preukázanie týchto skutočnosti neprodukoval
žiaden dôkaz. Svedkyňa A. M. uviedla, že iba od D. K. mala informáciu, že A. C. nadobudol obraz pred

uzavretím manželstva a že ide o obraz z roku 1980. Táto skutočnosť však nemá oporu v zistenom
skutkovom stave, pretože A. C. uzavrel manželstvo so žalobkyňou v rade 1/ v roku 1978, t.j. v každom
prípade by došlo k darovaniu obrazu až v priebehu manželstva, t.j. opätovne by bolo nutné vyhodnotiť
úmysel darcu, ktorý vyplynul práve z výsluchu jej syna, brata A. C. a čestného prehlásenia jeho sestry.

44. K námietke žalovaného k nedostatku písomnej formy darovacej zmluvy a jej absolútnej neplatnosti
súd uvádza, že uvedené nemá oporu v právnej úprave a judikatúre. Zákon ukladá povinnosť uzavrieť
darovaciu zmluvu písomne pri hnuteľných veciach vtedy, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci
pri darovaní. Je nevyhnutné správne vykladať pojem „odovzdanie a prevzatie daru“ reštriktívne,
a tento názor je v praxi a teórii všeobecne akceptovaný. Vzhľadom na povahu daru a iné skutkové

okolnosti možno subsumovať pod reálne darovanie iné spôsoby odovzdania a prevzatia (tradície) ako
uskutočnené priamo fyzickým odovzdaním a prevzatím daru. Reštriktívny výklad by nesprávne viedol
k požiadavke písomnej formy v prípade všetkých ostatných darovaní. Tradíciou je dvojstranný vôľový
akt, ktorým prevodca prevádza na nadobúdateľa držbu (prípadne aj vlastníctvo) veci. Najčastejšími
spôsobmi tradície sú odovzdanie z ruky do ruky, odovzdanie listín alebo iných nástrojov. Odovzdanie

dokladov a kľúčov od auta, listiny oprávňujúcej na vydanie veci alebo osvedčujúcej vlastníctvo k veci
apod.Aksadarcaaobdarovanýnachádzajúvtejistejmiestnostialebobyte,akojeumiestnenýdar,stačí
poukázať na dar a prejaviť vôľu, nie je nutné fyzicky dar (kniha, skriňa, bicykel) odovzdať. Ekvivalentom
tradície sú aj prípady označované ako traditio brevi manu, ak obdarovaný už má dar vo svojej moci
(napr. titulom výpožičky alebo nájmu) a konsenzom strán sa stane jej vlastníkom titulom darovania.

Treba tiež upozorniť, že fyzické odovzdanie a prevzatie sa nemusí uskutočniť len medzi prítomnými
osobami, ale napríklad aj zaslaním daru formou poštovej zásielky. Ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
daru pri darovaní, záväzok darcu splniť darovací sľub sa plní v súlade s dohodou zmluvných strán
v darovacej zmluve. Ak si strany nedohodli čas, miesto, spôsob a iné náležitosti splnenia, uplatní savšeobecná úprava splnenia v záväzkovoprávnych vzťahoch (§ 559 a nasl. OZ). Súd má za to, že
v prejednávanej veci došlo k fyzickému odovzdaniu predmetu darovania prostredníctvom tretej osoby
– matky A. C.. Manželia predmetom daru disponovali a následne sa osobne poďakovali za dar priamo

autorke – darkyni. Samotné odovzdanie daru prostredníctvom tretej osoby neodporuje zákonu ani
dobrým mravom a nezakladá situáciu, kedy je potrebné uzatvoriť darovaciu zmluvu písomne. Darca
môže byť pri uzavretí darovacej zmluvy zastúpený aj zákonným alebo zmluvným zástupcom. Ak by aj
sa aj súd stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného o nutnosti písomnej zmluvy a absolútnej
neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu nedostatku jej formy, potom by bolo nutné konštatovať, že

hnuteľnú vec – obraz žalobkyňa v rade 1/ spolu s A. C. vydržali v trojročnej vydržacej lehote, nakoľko ho
nadobudli dobromyseľne a držba bola nerušená. Záver o vlastníctve obrazu by teda zostal nezmenený.
Obraz bol v držbe menovaných najneskôr od roku 1980 prinajmenšom do roku tvrdeného darovania
obrazu, t.j. do roku 2013 (čo je minimálne 33 rokov), pričom vydržacia doba pri hnuteľných veciach
je 3 roky. F. D. K. potvrdila, že do času ňou tvrdeného darovania obraz nevidela a bol asi v dome.
Súd teda záver o vlastníctve obrazu v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v rade 1/ a A. A. C.

považuje za ustálený. Napokon, súd zdôrazňuje, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje
nielen žalobcu, ale aj žalovaného, o to viac, ak pre seba žiada priaznivý následok. Žalovaný v rade 1/
v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil jeho tvrdenie o tom, že A. A. C. bol výlučným
vlastníkom obrazu. V prospech žalobcov súd v tomto smere vyhodnotil aj širšie okolnosti prejednávanej
veci. V rámci konania sa preukázalo, že nebohý A. C. vlastnil ešte dva obrazy autorky Žilinčanovej

a jeden od iného autora. Z vyjadrenia žalobcu v rade 3/ - jeho syna vyplynulo, že tieto obrazy boli v jeho
výlučnom vlastníctve a nevie, kde sa nachádzajú. V tomto konaní sa domáhajú výlučne vrátenia obrazu,
ktorý bol v podielovom spoluvlastníctve alobkyne v rade 1/ a nebohého A. C..

45. Pokiaľ právny zástupca žalovaného v rade 1/ namietal, že žalobkyňa si vo vyjadrení odporovala,

ak vyhlásila, že nič iné do podielového spoluvlastníctva nepatrilo, uvedené nemá oporu v skutkovom
stave. Žalobkyňa v rade 1/ pri odpovedi na druhú otázku vychádzala pravdepodobne z predošlej otázky,
kde právny zástupca uviedol, že malo ísť o majetok v podielovom spoluvlastníctve vrátane toho, ktorý
patril do BSM. Z priebehu celého konania však bolo nesporné, že žalobcovia nikdy neuvádzali, že
obraz bol predmetom BSM, ale tvrdili, že išlo o podielové spoluvlastníctvo žalobkyne v rade 1/ a A. C..

Spochybnenie tejto odpovede neobstojí ani v kontexte položenej otázky.

46.Spornábolaajotázkavyhotoveniaobrazuautorkou,nakoľkožalobcoviatvrdili,žeobrazboldarovaný
v roku 1979, žalovaný tvrdil, že obraz bol vytvorený v roku 1980. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že
v priebehu konania bolo ustálené, že darovanie obrazov autorkou sa dialo až s časovým odstupom po

svadbe, čo je pre účely prejednávanej veci podstatné. Zároveň zo znaleckého posudku vyplynulo, že
datovanie na obraze je z roku 1980, no je odlišné, ako u iných obrazov z 80-tych rokov a presný výsledok
môže priniesť laboratórna expertíza. Preto datovanie obrazu nie je na účely konania rozhodujúce,
nakoľko ani žalovaný netvrdil, aký vplyv by toto datovanie malo vplyv na nadobudnutie obrazu do
výlučného vlastníctva A. A. C., keď išlo o obraz vyhotovený po sobáši A. C. a žalobkyne v rade 1 (k

úmyslu daru – odsek 43 odôvodnenia).

47. Po ustálení vlastníctva obrazu súd považuje za spornú aj otázku tvrdeného vydržania tohto obrazu
D. K. a jej právnym nástupcom. Súd má za to, že z tvrdení D. K. až v priebehu sporu vyplynulo, že
obraz mala nadobudnúť v septembri 2013. V tomto smere súd tiež poukazuje na sporné tvrdenia D.

K., ktorá najskôr v pozícii žalovanej v rade 2/ tvrdila, že A. C. jej okrem predmetného obrazu daroval
ďalšie dva a na pojednávaní 6.12.2023 uviedla, že jej daroval štyri obrazy, medzi nimi sporný obraz.
Rovnako je rozpor v čestnom vyhlásení svedkyne A. M., ktorá na pojednávaní uviedla, že A. C. daroval
štyri obrazy, z toho jeden je ten, ktorý je predmetom sporu. V čestnom prehlásení uviedla, že predmetom
darovania boli tri obrazy. Rozhodujúci je však okamih darovania a jeho okolností, a to s ohľadom na

tvrdené vydržanie veci. Žalovaná strana tvrdila, že obraz bol darovaný za účasti svedkyne – kolegyne D.
K., pričom samotná D. K. uviedla, že ju A. C. nikdy neobdarovával za účasti tretích osôb. Tak súkromný
aktdarovaniasvyznanímsvojichcitovnieještandardnérealizovaťvprítomnostinávštevy,alevsúkromí,
iba medzi dotknutými osobami. V danej veci je preto zarážajúce, že A. C. tak učinil za prítomnosti tretej
osoby – návštevy a pri darovaní sa vyzval z citov voči žalovanej. Súd s ohľadom na uvedené ustálil,

že okolnosti darovania obrazu sú sporné, rovnako ako aj okamih darovania. Podľa vyjadrení žalobcov
obraz bol vzatý z domu v Kremnici v apríli roku 2014, čomu nasvedčuje komunikácia žalobcov v rade
2/ a 3/ v septembri až novembri 2014 a tiež čestné prehlásenia kolegu žalobkyne v rade 1/ a maliara
v dome žalobkyne v rade 1/ o tom, že obraz bol v decembri 2013 ešte v dome v Kremnici. Pokiaľ by súdprihliadol na to, že hnuteľnú vec vydržal žalovaný v rade 1/ ako právny nástupca D. K., nemožno hovoriť
o splnení podmienky dobromyseľnej držby, keď obraz bol ešte v decembri 2013 v Kremnici. Najskôr
teda v mohol byť v dispozícii D. K. v mesiaci december 2013 a vydržacia doba by uplynula v decembri

2016. Tu nastáva otázka dobromyseľnosti žalovaného v rade 1/ ako právneho nástupcu D. K., ktorý od
nej obraz nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 2.10. 2013 za kúpnu cenu 8.000,- Eur. Žalovaný v rade
1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v čestnom vyhlásení zo dňa 21.2.2017 potvrdil, že
obraz mal v držbe po tom, čo mu ho odovzdal pán O. 30.11.2016. Avšak následne ho opätovne predal
v decembri 2016. Žalovaný potvrdil, že čestné vyhlásenie podpísal, no k okolnostiam, či mal obraz

vdanomčasevdržbeuviedol,žehopredal,nochcelchrániťsvojhoklientapreatakmizostranyžalobcov.
Žalovaný v rade 1/ na otázku, či je čestné vyhlásenie pravdivé alebo nie, neodpovedal. Vo vzťahu k týmto
zisteniam súd konštatuje, že žalovaný v rade 1/ sa najneskôr dňa 30.11.2016 dozvedel o spornosti
vlastníctva obrazu, a preto jeho držba nemohla byť dobromyseľná najneskôr týmto dňom dobromyseľná.
V zmysle právneho názoru vyjadreného v uznesení NS SR sp.zn. 2Cdo/196/2008 je zrejmé, že ak dôjde
k prerušeniu vydržacej doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec patrí,

plynutie takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej
veci; v takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba, nadobudnutie vlastníckeho práva k obrazu
vydržaním preto nie je možné.

48. V zmysle zásady Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, t.j. nikto nemôže

previesť na iného viac práv ako sám má, súd konštatuje, že prevod vlastníckeho práva k obrazu počnúc
od tvrdeného darovania A. A. C. D. K. neprichádza do úvahy. Takýto prevod by mal za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Do úvahy neprichádza ani výklad o čiastočnej platnosti tohto
právneho úkonu podľa § 41 OZ. V prejednávanej veci je totiž nesporné, že obraz mal byť darovaný
ako celok, nie iba spoluvlastnícky podiel k nemu vo výške 1-ica, pričom súd ustálil, že nebohý A. A.

C. bol podielovým spoluvlastníkom obrazu o výške podielu 1-ica. Táto skutočnosť preto iba reflektuje
neplatnosť akéhokoľvek darovania v prospech D. K. a tiež neplatnosť ďalších naň nadväzujúcich
prevodov vlastníckeho práva.

49. V závere súd poznamenáva, že nepripúšťal zmenu žaloby týkajúcu sa iba formálnej úpravy

žalobného petitu v časti, kde žalobcovia požadovali vydanie veci po zložení do úschovy Okresného
súdu Žilina. Súd má za to, že táto úprava žalobného petitu nemá znaky kvalitatívnej ani kvantitatívnej
zmeny nároku, ani nepredstavuje zmenu skutkových tvrdení. Súd rovnako nie je viazaný doslovným
znením navrhovaného petitu, a preto tento návrh ako návrh na zmenu petitu ani nevyhodnocoval.

50. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky dokazovania súd žalobe žalobcov vyhovel
a žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcom v rade 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne umelecké dielo
autorky N. M., označené ako „Akty v lese“, technika olej na plátne, v rozmeroch 53 cm x 73 cm, toho času
nachádzajúci sa v úschove Okresného súdu Žilina, vedenej pod sp. zn. 1SprV/666/2019, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd pri tom zdôrazňuje, že obraz je v čase rozhodovania súdu

v úschove súdu, čo vyplýva aj zo znenia petitu, avšak úschova bola nariadená na základe neodkladného
opatrenia súdu a bola potrebná do času ustálenia skutočného vlastníka veci.

51. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

(k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP, t.j. v zmysle zásady úspechu v konaní. Žalobcovia v rade 1/ až 3/ boli v konaníúspešnou stranou sporu, a tak mu im priznal voči žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o trovách konania súd konštatuje, že s ohľadom na späťvzatie
eventuálneho petitu ide iba o formálnu úpravu žaloby v dôsledku zmien, ktoré nastali po podaní žaloby

abolizapríčinenékonanímžalovanéhovrade1/.Samotnýeventuálnypetitžalobcovianavrhlisohľadom
práve na tvrdenia žalovaného v rade 1/, že predmetom sporu nediposnuje a následne samotný žalovaný
uviedol, že predmet sporu má k dispozícii a zložil ho do úschovy súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom

počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu

je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.