Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/128/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420203312
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:4420203312.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov
bytov AD Lux Podhájska 942, so sídlom Podhájska 942, 941 48 Podhájska, IČO: 52 211 975, právne
zastúpený: Mgr. Silvia Moravčíková, advokátka, Mikulášska 29, 811 01 Bratislava, IČO: 52 012 824,
proti žalovanému: Občianske bytové družstvo, so sídlom MDŽ č. 1, 942 01 Šurany, IČO: 34 122 729,
právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., Hlavná 949/53, 924 01 Galanta, IČO:
47 252 987, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/58/2020-250 zo
dňa 07.02.2023 o odovzdanie písomností a účtovných dokladov týkajúcich sa správy domu, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/58/2020-250 zo dňa
07.02.2023 v napadnutom výroku I. a v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. V súvislosti s čiastočným zastavením konania žalovanému voči žalobcovi súd
p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Cb/58/2020-250 zo dňa

07.02.2023 v napadnutom výroku IV. a v napadnutom výroku V. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako „súd“) rozhodol rozsudkom
č. k. 5Cb/58/2020-250 zo dňa 07.02.2023 (ďalej aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo aj
ako „napadnutý rozsudok“) v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov AD Lux Podhájska
942, so sídlom Podhájska 942, 941 48 Podhájska, IČO: 52 211 975 (ďalej len ako „žalobca“), proti
žalovanému: Občianske bytové družstvo, so sídlom MDŽ č. 1, 942 01 Šurany, IČO: 34 122 729 ďalej
len ako „žalovaný“), tak, že súd zastavil konanie v časti, v ktorej sa žalobca domáha vydať všetky

zmluvy o dielo a obstaranie služieb a tovarov, ktoré žalovaný uzatvoril v období od 01.07.2017 do
30.06.2018 na vykonanie opráv, údržby, rekonštrukčných prác, servisu, či odborných kontrol (revízii)
spoločných častí a spoločných zariadení apartmánového domu Podhájska 942,všetky revízne správy
apartmánového domu Podhájska 942 (požiarna, bleskozvody, elektrické a plynové zariadenia) za
obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018, pokladničné knihy vedené žalovaným za obdobie od 01.07.2017
do 30.06.2018, pasporty apartmánového domu Podhájska 942 a jeho bytov (výrok I.) V súvislosti s
čiastočným zastavením konania súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

v rozsahu 100% (výrok II.). Žalovaného zaviazal odovzdať žalobcovi nasledovné písomnosti a doklady,
týkajúce sa správy apartmánového domu nachádzajúceho sa v Podhájskej so súp.č. XXX, stojacom
na parcele CKN č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, okres: H. T., obec: S., katastrálne územie:
K., a to: zmluvu uzavretú so spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. na dodávku elektrickejenergie pre apartmánovým dom Podhájska súp.č. XXX v období od 01.07.2017 do 30.06.2018, 6 kusov
faktúr vystavených spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s., ktorými bola fakturovaná dodávka
elektrickej energie pre apartmánový dom Podhájska súp.č. 942 v období od januára 2018 do júna

2018,prehľad o hospodárení s fondom prevádzky, údržby, a opráv apartmánového domu Podhájska
súp.č. 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018 a prehľad úhrad za služby spojené s užívaním
bytov apartmánového domu v Podhájskej súp. č. 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok IV.). V súvislosti s
konaním o tej časti žaloby, v ktorej bolo žalobcovi vyhovené, a aj tej, v ktorej bola žaloba zamietnutá,

súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči
žalovanému vydania dokumentácie týkajúcej sa správy apartmánového domu č. 942 v obci Podhájska
(ďalej aj ako „dokumentácia súvisiaca so správou bytového domu“) a ktorú upresnil na základe výzvy
súdu v uznesení č. k. 5Cb/58/2020-54 zo dňa 10.11.2020 podaním doručeným súdu dňa 20.11.2020.

Žalobca navrhoval, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie nasledovných listín:

- všetky dodávateľsko-odberateľské zmluvy, ktoré žalovaný uzatvoril v období od 01.07.2017 do
30.06.2018 na dodávku médií pre apartmánový dom Podhájska 942,

- všetky zmluvy o dielo a obstaraní služieb a tovarov, ktoré žalovaný uzatvoril v období od 01.07.2017
do 30.06.2018 na vykonanie opráv, údržby, rekonštrukčných prác, servisu či odborných kontrol (revízií)
spoločných častí a spoločných zariadení apartmánového domu Podhájska 942,
- všetky revízne správy apartmánového domu Podhájska 942 ( požiarna, bleskozvody, elektrické a
plynové zariadenia ) za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,

- výpisy z bankového účtu apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie od 01.07.2017 do
30.06.2018,
- prehľad o hospodárení s fondom prevádzky, údržby, a opráv apartmánového domu Podhájska 942
za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- dodávateľské a odberateľské faktúry, ktoré boli žalovanému doručené alebo ktoré vystavil za obdobie

od 01.07.2017 do 3006.2018,
- knihu dodávateľských a odberateľských faktúr za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- prehľad úhrad za služby spojené s užívaním bytov apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie
od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- prehľad plnení za služby a práce realizované za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,

- peňažný denník vedený žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- knihu pohľadávok vedenú žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- knihu záväzkov vedenú žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- pokladničné knihy vedené žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- pasporty apartmánového domu Podhájska a jeho bytov,

- evidenciu príjmov a výdavkov za jednotlivé byty a celý apartmánový dom Podhájska 942,
- doklady týkajúce sa uplatnenia a vymáhania nedoplatkov na preddavkoch do fondu prevádzky, údržby
a opráv voči vlastníkom bytov apartmánového domu Podhájska 942.

Súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.02.2023 v zmysle § 142 CSP

pripustil žalobcom navrhnutú zmenu petitu žaloby v nasledovnom znení:

,, Žalovaný je povinný odovzdať žalobcovi všetky písomnosti a účtovné doklady týkajúce sa správy
apartmánového domu nachádzajúceho sa v Podhájskej, so súpisným číslom XXX, stojacom na parcele
CKN č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, okres: H. T., obec: S., katastrálne územie: K., v období

od 01.07.2017 do 30.06.2018, a to:

- Zmluvu uzavretú so Západoslovenská energetika, a.s. na dodávku elektrickej energie pre apartmánový
dom Podhájska 942 v období od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Faktúry so Západoslovenská energetika, a.s. doručené žalovanému v období od 01.07.2017 do

30.06.2018,
- Faktúry od správcu bytového domu, susediaceho s apartmánovým domom Podhájska 942, za dodávku
studenej vody, doručené žalovanému v období od 01.07.2017 do 30.06.2018, - Výpisy z bankového účtu
apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,- Prehľad o hospodárení s fondom prevádzky, údržby a opráv apartmánového domu Podhájska 942 za
obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Knihu dodávateľských a odberateľských faktúr za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,

- Prehľad úhrad za služby spojené s užívaním bytov apartmánového domu Podhájska 942 za obdobie
od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Prehľad plnení za služby a práce, realizované za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Hlavnú knihu a denník, vedené žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Knihu pohľadávok, vedenú žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,

- Knihu záväzkov, vedenú žalovaným za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018,
- Evidenciu príjmov a výdavkov za jednotlivé byty a celý apartmánový dom Podhájska 942,
- Doklady týkajúce sa vymáhania nedoplatkov na preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv voči
vlastníkom bytov apartmánového domu Podhájska 942, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že žalobcovi súd prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.“

Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na pojednávaní dňa 07.02.2023, ktorým upresnil petit
žaloby, sčasti ako čiastočné späťvzatie žaloby a o ktorom rozhodol podľa § 145 ods. 2 CSP vo I. výroku
tak, že konanie uznesením na pojednávaní dňa 07.02.2023 zastavil v časti v ktorej sa žalobca pôvodne
domáhal vydať a to všetkých zmlúv o dielo a obstaranie služieb a tovarov, ktoré žalovaný uzatvoril v
období od 01.07.2017 do 30.06.2018 na vykonanie opráv, údržby, rekonštrukčných prác, servisu, či

odborných kontrol (revízii) spoločných častí a spoločných zariadení apartmánového domu Podhájska
942,všetkýchrevíznychsprávapartmánovéhodomuPodhájska942(požiarna,bleskozvody,elektrickéa
plynové zariadenia) za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018, pokladničných kníh vedených žalovaným
zaobdobieod01.07.2017do30.06.2018apasportovapartmánovéhodomuPodhájska942ajehobytov.
Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil a preto mu súd prvej inštancie priznal voči žalobcovi

v tejto súvislosti nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a to v rozsahu
100 % (výrok II.), z dôvodu, že žalobca spôsobil čiastočné zastavenie konania, keď nepreukázal, že aj
v tejto časti bola žaloba podaná dôvodne.

Ďalej súd prvej inštancie vyhodnotil návrh na pojednávaní dňa 07.02.2023 sčasti ako zmenu žaloby a

ktorou sa žalobca ako súčasný správca bytového domu domáhal od žalovaného ako bývalého správcu
vydania dokumentácie súvisiacej so správou bytového domu.

Ďalej žalobca dôvodil, že od 01.02.2019 vykonáva správu apartmánového domu nachádzajúceho sa
v Podhájskej, so súpisným číslom XXX, stojacom na parcele č. XXXX/XX, okres: H. T., obec: S.,

katastrálne územie: K. a zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj ako „apartmánový dom“
alebo aj ako „bytový dom“) a túto skutočnosť preukázal zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov
zo dňa 17.11.2018 ( č. l. 132 s. sp.) ktorou si v zmysle jej čl. I. a II. vlastníci bytov a nebytových
priestorov tohto bytového domu založili spoločenstvo s názvom: Spoločenstvo vlastníkov bytov AD Lux
Podhájska 942 a sídlom 941 48 Podhájska 942 (ďalej aj ako „spoločenstvo vlastníkov“), a to za účelom

zabezpečenia správy tohto bytového domu. Z výpisu z príslušného registra združení mal súd prvej
inštancie preukázané, že uvedené spoločenstvo vzniklo dňa 01.02.2019 a jeho predsedom (štatutárnym
orgánom) je P.. R. C. a podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov (ďalej len ako „ zákon č. 182/1993 Z. z.“) je právnickou osobou.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný vykonával pre vlastníkov bytov predmetného
apartmánového domu správu domu na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 01.02.2017 až do
dňa 30.6.2018 (ďalej aj ako „zmluva o výkone správy zo dňa 01.02.2017“) a ktorá zanikla v zmysle §
32e ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. z dôvodu, že žalovaný ani po uplynutí prechodného obdobia si
nesplnil podmienky podľa citovaného zákona. Poukázal na to, že žalovaný bol zapísaný do zoznamu

správcov bytových domov až dňa 31.07.2018 a mal za to, že bol povinný po zákonnom zániku zmluvy
o výkone správy, odovzdať novému správcovi celú dokumentáciu týkajúcu sa správy predmetného
bytového domu. Žalovaný si však túto povinnosť napriek mnohým výzvam nesplnil a dňa 14.08.2018
mu odovzdal len technickú dokumentáciu domu a aj to v neúplnom stave. Žalobca poukázal na § 8a
ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. podľa ktorého, ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred

jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré
súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za
plnenia. Súčasne poukázal na to, že neoprávnené a bezdôvodné zadržiavanie písomností a účtovnýchdokladov mu značne sťažuje činnosť a obmedzuje ho v plnení jeho zákonných i zmluvných povinností
voči vlastníkom.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v konaní relevantne nespochybnil a teda nepoprel tvrdenie
žalobcu, že správu pre vlastníkov bytového domu vykonával na základe zmluvy o výkone správy zo
dňa 01.02.2017 a nepoprel ani to, že k ukončeniu/zániku tejto správy došlo v zmysle § 32e ods. 2
zákona č. 182/1993 Z. z.. Z vykonaného dokazovania, či už z výsluchu štatutára žalovaného P.. Z. Z.,
tak aj z predložených listinných dôkazov a to zmluvy o výkone správy zo dňa 01.02.2017 mal súd za

preukázané, že žalovaný túto správu vykonával v čase od 01.02.2017 do 30.06.2018, t.j. do vtedy, kedy
zmluva o výkone správy zanikla, nakoľko žalovaný ani po uplynutí prechodného obdobia podľa § 32e
ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. (novelizovaného zákonom č. 246/2015 Z. z.) a z ktorého vyplýva, že
„ zmluvy o výkone správy bytového domu účinné pred 1. januárom 2018 uzatvorené s fyzickou osobou
alebo právnickou osobou vykonávajúcou správu bytových domov, ktorá k 31. decembru 2017 nespĺňa
podmienky podľa osobitného predpisu, zanikajú najneskôr k 30. júnu 2018; o tomto je fyzická osoba

alebo právnická osoba povinná písomne informovať vlastníkov najneskôr 60 dní pred zánikom zmlúv,
pričom na vzťah tejto osoby a vlastníkov po 31. decembri 2017 sa uplatní postup podľa § 8a ods. 9 a 10.
Žalovaný túto skutočnosť relevantným spôsobom nespochybnil a v konaní tvrdil, že to čo podľa zákona
mal odovzdať tak to odovzdal a namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, resp. svoju pasívnu legitimáciu
v tejto veci. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný argumentoval, že po tom, ako

došlo k zániku výkonu správy z jeho strany, sa novým správcom predmetného bytového domu stalo
Novozámocké bytové družstvo, družstvo, Nábrežná 22, Nové Zámky a tvrdil, že tento správca je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby o vydanie predmetných dokumentov podľa zákona č. 182/1993 Z. z. voči
nemu ako predchádzajúcemu správcovi, resp. že žalobca mohol žiadať vydanie žalovaných dokladov a
listín len od Novozámockého bytového družstva, ako bezprostredne predchádzajúceho správcu.

Súd prvej inštancie dôvodil, že v konaní nebolo medzi stranami sporné, že po tom, ako správu
apartmánového domu prestal vykonávať žalovaný, že vlastníci bytov následne uzatvorili zmluvu o
výkone správy s Novozámockým bytovým družstvom a ktorá trvala len do augusta 2018. s tým že
uvedené vyplýva aj z potvrdenia Novozámockého bytového družstva zo dňa 21.03.2022 (č. l. 121 s. sp.)

a to, že v čase, keď spravovalo predmetný bytový dom, mu od predchádzajúceho správcu - žalovaného
neboli odovzdané žiadne doklady a dokumentácia súvisiaca s bytovým domom, okrem technickej
dokumentácie, ktorú pri ukončení správy odovzdali žalobcovi. Súčasne v tomto potvrdení uviedlo
Novozámockébytovédružstvo,žežalovanéhoviackrátvyzývalikodovzdaniukompletnejdokumentácie,
ako to vyplýva zo zákona, avšak bezúspešne.

V konaní nebolo medzi stranami sporné, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu si
založili spoločenstvo vlastníkov.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zhrnul, že žalobca sa domáhal voči

žalovanému vydania príslušnej dokumentácie súvisiacej so správou bytového domu, ktorú na základe
zmluvy o výkone správy zo dňa 01.02.2017 vykonával žalovaný až do dňa 30.6.2018, kedy zanikla
podľa § 32e ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.. Žalobca argumentoval, že žalovaný si voči nemu nesplnil
svoju povinnosť v zmysle § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. a neodovzdal mu po skončení výkonu
správy požadované dokumenty. Žalovaný bol preto podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. povinný

odovzdať vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti týkajúcej sa správy domu
a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré so správou domu súvisia. S námietkou žalovaného, že
žalobca nie je aktívne legitimovaný, resp. on nie je pasívne legitimovaný vo vzťahu k žalobcovi, sa súd
prvej inštancie nestotožnil a mal za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný a to s poukazom na
§ 9 odsek 8 zákona č. 182/1993 Z. z..

Ohľadom tej časti žaloby o ktorej v zmysle pripustenej zmeny žaloby konal a kde bol žalobca čiastočne
úspešný, súd prvej inštancie poukázal na to, že v civilnom sporovom konaní bolo povinnosťou žalobcu
svoj nárok preukázať, nakoľko dôkazné bremeno spočíva na žalujúcej strane, ktorá mala v spore jednak
bremeno tvrdenia a súčasne aj dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní tvrdených skutočností. Mal

za to, že v tomto konaní žalobca uniesol bremeno tvrdenia a aj dôkazné bremeno len vo vzťahu k
dokumentácii uvedenej v III. výroku rozsudku v zmysle ktorého, bola žalovanému uložená povinnosť
vydať žalobcovi zmluvu uzatvorenú so ZSE, a. s. na dodávku elektrickej energie pre apartmánový dom v
období od 01.07.2017 do 30.06.2018, ďalej 6 ks faktúr vystavených ZSE, a.s., ktorými bola fakturovanádodávka elektriny pre apartmánový dom od januára 2018 do júna 2018, ďalej prehľad o hospodárení
s fondom prevádzky, údržby a opráv za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018 a tiež prehľad úhrad za
služby spojené s užívaním bytov predmetného domu za obdobie od 01.07.2017 do 30.06.2018 s tým,

že je povinný ju vydať žalobcovi podľa § 8a odsek 2 zákona č. 182/1993 Z. z., nakoľko v konaní bolo
dostatočne preukázané, a to najmä výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného P.. Z. Z., že touto
dokumentáciou žalovaný disponuje a že táto dokumentácia existuje a týka sa bytového domu, ktorého
správu v súčasnosti vykonáva žalobca.

Súd prvej inštancie vo zvyšku (v časti výrokov IV. a V.) žalobu žalobcu zamietol, pretože v konaní
nepreukázal, že žalovaný disponuje požadovanou žalobcom dokumentáciu súvisiacu so správou
bytového domu a v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že ohľadom požadovaných výpisov z
bankového účtu o tieto mohol žalobca ako súčasný správca banku požiadať sám s tým, že ich žalobca
nešpecifikoval tak, aby pri prípadnom výkone rozhodnutia bolo dostatočne zrejmé, aké konkrétne výpisy
z akej banky má žalovaný žalobcovi odovzdať. Ohľadom knihy dodávateľských a odberateľských faktúr,

žalovaný potvrdil, že ju vedie, ale len jednu pre všetky bytové domy, ktoré má v správe. Z uvedeného
dôvodu súd v tejto časti žalobe nevyhovel, pretože žalobca nie je aktívne legitimovaný požadovať
knihu v rozsahu tak, ako ju žiadal, keďže ako bolo uvedené žalobca ju viedol pre viac subjektov,
nielen pre žalovaného. To isté platí aj pre peňažný denník, ktorý žalovaný vedie tiež len jeden, ale
pre viaceré subjekty. Ďalej čo sa týka prehľadu plnení za služby a práce realizované v období od júla

2017 do júna 2018, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že nejakým takýmto konkrétnym prehľadom
žalovaný disponuje, resp. žalobca ani dodatočne nešpecifikoval aké služby a práce mal na mysli, aby pri
prípadnomvýkonerozhodnutiabolodostatočnezrejmé,čomáexekútorvymáhať.Ktvrdeniužalovaného
ohľadom knihy pohľadávok a dokladov týkajúcich sa vymáhania nedoplatkov a to, že eviduje len tri svoje
pohľadávky z vyúčtovania voči trom vlastníkom, súd prvej inštancie uzavrel, že sa jednalo o pohľadávky

žalovaného voči vlastníkom, pritom žalobca nepreukázal, že žalovanému podľa zákona č. 182/1993
Z. z. vznikla povinnosť vydať túto evidenciu a doklady týkajúce sa pohľadávok žalovanému. Taktiež
k požadovanej knihe záväzkov žalovaný uviedol, že záväzky neboli žiadne a k evidencii príjmov a
výdavkov za jednotlivé byty žalovaný uviedol, že takúto neviedli, preto súd prvej inštancie k vydaniu
týchto dokumentov žalobcu nezaviazal.

Súd prvej inštancie vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania a to, že žalobca podal žalobu
na vydanie predmetných dokumentov po uplynutí lehoty na uplatnenie práva, ako nedôvodnú, nakoľko
žalobca sa vydania dokumentácie domáhal v trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho
zákonníka a ktorá začala plynúť ukončením/zánikom vykonávania správy žalovaným t. j. od 30.6.2018.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že lehota na uplatnenie práva žalobcom do podania žaloby t. j. do
28.07.2020neuplynulaatedažalobcasivočižalovanémuuplatnilsvojnárokvčasvzákonomstanovenej
3- ročnej lehote.

Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca riadne a včas odvolanie zo dňa 11.04.2023 a to z
dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP a ktorým napadol výroky v časti I. II., IV. a V. rozsudku
súdu prvej inštancie a zároveň navrhol, aby odvolací súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 396
ods. 2 CSP.

Žalobca mal za to, že spresnenie jeho žaloby nemožno považovať za jej zmenu, nakoľko z jeho strany
nešlo ani o kvalitatívnu, ani o kvantitatívnu zmenu. Žalobca nepožadoval viac, ani niečo iné, ako v
jeho pôvodnej žalobe. Rovnako nie je správne považovať žalobcovo spresnenie žaloby za čiastočné
späťvzatie. Hoci žalobca upustil od vymáhania niektorých písomností, stále sa domáhal uloženia tej istej

povinnosti odovzdať písomnosti, ktoré súviseli so správou domu, vykonávanou žalovaným v období od
01.07.2017 do 30.06.2018.
Ďalej žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci aj vo
vzťahu priznania nároku žalovanému na náhradu trov konania v súvislosti s čiastočným zastavením
konania.Malzato,ženapadnutýrozsudokjenevykonateľný.Písomnosti,vočiktorýmsúdprvejinštancie

konanie zastavil, nemožno predsa oceniť a na základe čoho by bol žalovaný oprávnený vyčísliť svoju
náhradu trov konania, pričom vykonanou úpravou žalobcu nedošlo ani k rozšíreniu, ani k zúženiu ceny
predmetu poplatkového úkonu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch.Zároveň namietal, že priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému by bolo podľa názoru
žalobcu nesprávne aj v prípade, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
žalobca vykonal čiastočné späťvzatie, v dôsledku čoho bolo čiastočné zastavenie konania správne.

Dôvodil, že povinnosť náhrady trov konania má v daných prípadoch tá strana, ktorá zastavenie
konania procesne zavinila. V prejednávanom prípade však nemožno čiastočné zastavenie konania
dávať žalobcovi procesne za vinu. Súd prvej inštancie absolútne neprihliadol na to, z akého dôvodu
k upresneniu žaloby žalobcom došlo. Pri svojom rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaný sa k žalobe
žalobcu vôbec písomne nevyjadril a pojednávania sa prostredníctvom svojho konateľa zúčastnil až dňa

22.11.2022.
Zdôraznil, že pri uplatňovaní svojho oprávneného nároku nemal žiadnu vedomosť akými konkrétnymi
písomnosťami žalovaný disponuje. Z tohto dôvodu mohol písomnosti a doklady súvisiace so správou
domu špecifikovať len časovým vymedzením.
Taktiež žalobca namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď zvyšok žaloby
zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal jednoznačne a nad všetku pochybnosť

preukázané, že žalovaný disponuje žalobcom požadovanou dokumentáciou, resp. či je žalobca
oprávnený ju požadovať.
Zastával názor, že súd prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania nepostupoval správne,
neposudzoval ich jednotlivo ani v ich vzájomných súvislostiach, keď dospel k záveru, že žalobca
čiastočne neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, v dôsledku čoho žalobe vyhovel len

čiastočne.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadal na výsluch žalovaného na
pojednávaní dňa 22.11.2022, avšak pri svojom rozhodovaní však neprihliadol na skutočnosti, ktoré z
tohto výsluchu vyplynuli a svedčili v jeho prospech., nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu vo vzťahu k faktúram za dodávku studenej vody od správcu susedného apartmánového

domu s odôvodnením, že nepreukázal, že týmito faktúrami žalovaný skutočne disponuje. V skutočnosti
však žalovaný na pojednávaní dňa 22.11.2022 výslovne uviedol, že apartmánový dom bol ohľadom
dodávky studenej vody napojený na vedľajší apartmánový bytový dom, v ktorom bol umiestnený
podružný merač, na základe čoho mu správca toho domu fakturoval odber studenej vody a teda
faktúrami za odber studenej vody žalovaný disponoval.

Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výpoveď žalovaného aj vo vzťahu k prehľadu
plnení za služby a práce s tým, že v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že neuniesol
dôkazné bremeno, že žalovaný takýmto konkrétnym prehľadom disponuje, pričom žalovaný na
pojednávaní dňa 22.11.2022 netvrdil, že tento prehľad nemá.
Rovnako súd prvej inštancie nesprávne posúdil vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k evidencii príjmov a

výdavkov za jednotlivé byty a celý apartmánový dom. Z výpovede žalovaného nevyplynula skutočnosť,
že takúto evidenciu neviedol. Žalovaný len uviedol, že ju neviedli v písomnej forme, pripustil však, že v
počítači mal v tejto súvislosti nejaké informácie.
Žalobcovi nebolo ani jasné, z akého dôvodu súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať
žalobcovi len „6 kusov“ faktúr za dodávku elektrickej energie v období od januára 2018 do júna 2018.

Súd prvej inštancie absolútne nezdôvodnil, prečo nároku žalobcu na vydanie faktúr aj za obdobie od
júla 2017 do decembra 2017 nevyhovel. Pritom v spore mal jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že žalovaný uzatvoril zmluvu so ZSE, a.s. v období od 01.07.2017 do 30.06.2018. Mal
za to, že súd prvej inštancie vo vzťahu k zvyšným žalobcom nárokovaných písomností vec nesprávne
právne posúdil. Vôbec nevzal do úvahy, že dokumentácia domu, vrátane účtu zriadeného správcom

v banke, je výhradne majetkom vlastníkov. Nepatrí žalovanému, ako správcovi domu, ktorého zmluva
zanikla. Z tohto dôvodu bol žalovaný povinný vydať žalobcovi všetko, čo súviselo so správou domu, ktorú
vykonával, a to bez ohľadu na to, či si tieto doklady môžu vlastníci bytov zabezpečiť sami alebo nie. Na
strane žalovaného neexistuje žiadny právny titul, na základe ktorého by si mohol niektoré písomnosti,
vrátane výpisov z účtu, ale aj ďalších účtovných dokladov, ponechať.

Taktiež namietal, že nemôže obstáť ani argument, že žalovaný viedol niektoré účtovné doklady spoločne
pre všetky bytové domy, ktoré mal v správe. Zákon č. 182/1993 Z. z.. správcovi domu výslovne ukladá
povinnosť viesť samostatné účtovníctvo týkajúce sa domu, samostatnú agendu a evidenciu súvisiacu
s domom. Najmä peňažný denník je základným pilierom účtovníctva, hlavnou účtovnou knihou, keďže
sa do neho zapisujú všetky finančné pohyby súvisiace s výkonom správy a ako taký patrí jednoznačne

vlastníkom.
Žalobca poukázal na to, že porušovanie zákonných povinností žalovaného napokon vyvodila aj
Slovenská obchodná inšpekcia v rámci Inšpekčného záznamu zo dňa 20.12.2018, ktorý, paradoxne, do
spisu založil žalovaný.Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd opätovne prihliadol na všetky uvedené
skutočnosti, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe jeho zistení, aby vyhovel jeho
odvolaniu. O trovách konania žiadal žalobca rozhodnúť v zmysle § 396 ods. 2 CSP.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dna 12.04.2023 a uviedol, že odvolanie
považuje za nedôvodné a navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v každom z jeho
výrokov.
5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako ,,odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) podľa § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu a po

preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním žalobcu vo výrokoch I., II. IV. a V.
v medziach daných rozsahom odvolania žalobcu v zmysle § 379 a § 380 CSP, po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je nedôvodné v časti I. a II. výrokov napadnutého rozsudku a v časti IV. a V. výrokov
napadnutého rozsudku je odvolanie žalobcu dôvodné.

6. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

7. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

12. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

13. Po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej

inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalobcu a vyjadrením žalovaného
k odvolaniu žalobcu, odvolací súd uvádza, že vo výrokoch I. a II. napadnutého rozsudku v postupe
súdu prvej inštancie nezistil žiadne namietané procesné vady žalobcom v napadnutom rozsudku.
Preto odvolacie námietky žalobcu voči napadnutému rozsudku v časti napadnutých výrokoch I. a II.
považuje za nedôvodné. Za dôvodné však považuje odvolacie námietky žalobcu voči napadnutému

rozsudku v časti napadnutých výrokov IV. a V., pretože súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s
namietaným skutkovými tvrdeniami žalobcu v konaní a z akého dôvodu neprihliadal na jeho argumenty,
keď mu žalovaný nepredložil požadované dokumenty a žalobu bez relevantného odôvodnenia vo zvyšku
zamietol.

14. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.15. K odvolacej námietke žalobcu, že spresnenie jeho žaloby nemožno považovať za jej zmenu, nakoľko
z jeho strany nešlo ani o kvalitatívnu, ani o kvantitatívnu zmenu, pretože nepožadoval viac a ani
niečo iné ako v jeho pôvodnej žalobe a aj keď upustil od vymáhania niektorých písomností, stále sa

domáhal uloženia tej istej povinnosti odovzdať písomnosti, ktoré súviseli so správou domu vykonávanou
žalovaným v období od 01.07.2017 do 30.06.2018, odvolací súd uvádza, že v danom prípade súd prvej
inštancie uznesením na pojednávaní dňa 07.02.2023 na základe návrhu žalobcu (č.l. 245 - 246 s. sp.),
rozhodol o pripustení zmeny žaloby v znení špecifikovanom v predmetnom návrhu (viď č.l. 247- 248
s. sp.). Súd prvej inštancie na základe vyjadreného dispozičného prejavu vôle žalobcu (§ 139 CSP),

jeho návrh správne právne posúdil ako zmenu žaloby. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že
právny zástupca žalobcu bol prítomný na pojednávaní dňa 07.02.2023 t. j. keď súd prvej inštancie na
tomto pojednávaní vyhlásil uznesenie o pripustení zmeny žaloby, avšak zo zápisnice z pojednávania
nevyplýva, že by namietal, že sa nejedná o zmenu žaloby. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu
námietku žalobcu za nedôvodnú.

16. K odvolacej námietke žalobcu, že nie je správne považovať žalobcovo spresnenie žaloby za
čiastočné späťvzatie žaloby, odvolací súd uvádza, že predmetné upresnenie žaloby súd prvej inštancie
správne právne posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie v
predmetnej časti (výrok I.), nakoľko žalobca v konaní svojim jednostranným úkonom (ako dominus litis)
prejavil vôľu nepokračovať ďalej v konaní v navrhovanej časti. V danom prípade bol súd prvej inštancie

povinný rešpektovať dispozičný prejav vôle žalobcu a konal v súlade s ustanoveniami CSP a to tak, že po
preskúmaní splnenia procesných podmienok na základe čiastočného späťvzatia časti žaloby žalobcom,
súd konanie v príslušnej časti zastavil v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP. K uvedenému odvolací
súd dodáva, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 07.02.2023 (č. l. 246 s. sp.) vyplýva, že právny
zástupca žalovaného súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby a uplatnil si náhradu trov konania voči

žalobcovi. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 07.02.2023 k uvedenému nevyjadril a ani
nenamietal, že sa nejedná o čiastočné späťvzatie žaloby. Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu
námietku žalobcu za nedôvodnú.

17. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci aj vo vzťahu priznania nároku žalovanému na náhradu trov konania v súvislosti s čiastočným
zastavením konania a že napadnutý rozsudok je nevykonateľný, nakoľko písomnosti, voči ktorým súd
prvej inštancie konanie čiastočne zastavil, nemožno predsa oceniť a na základe čoho by bol žalovaný
oprávnený vyčísliť svoju náhradu trov konania, pričom vykonanou úpravou žalobcu nedošlo ani k
rozšíreniu, ani k zúženiu ceny predmetu poplatkového úkonu v zmysle zákona o súdnych poplatkoch,

odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie konanie v súvislosti s čiastočným zastavením konania
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (výrok II.) a žalovanému voči žalobcovi priznal podľa § 256
ods. 1 CSP náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to z dôvodu, že nepreukázal, že aj v tejto časti bola
žaloba podaná dôvodne a teda procesne zavinil zastavenie konania v navrhovanej časti. V nadväznosti
na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že na posúdenie procesného zavinenia zastavenia konania

v časti uplatneného nároku žalobcom a to na základe jeho čiastočného späťvzatia žaloby, nemožno vziať
do úvahy tvrdenú argumentáciu žalobcu, že pri uplatňovaní svojho oprávneného nároku nemal žiadnu
vedomosť akými konkrétnymi písomnosťami žalovaný disponuje a z tohto dôvodu mohol písomnosti a
doklady súvisiace so správou domu špecifikovať len časovým vymedzením. Preto odvolací súd považuje
túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú.

18. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď zvyšok
žaloby zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemal jednoznačne a nad všetku pochybnosť
preukázané, že žalovaný disponuje žalobcom požadovanou dokumentáciou, resp. či je žalobca
oprávnenýjupožadovaťažeprihodnotenívýsledkovdokazovanianepostupovalsprávne,neposudzoval

ich jednotlivo ani v ich vzájomných súvislostiach, keď dospel k záveru, že žalobca čiastočne neuniesol
bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a v dôsledku čoho žalobe vyhovel len čiastočne, odvolací
súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva na základe akých skutkových tvrdení
dospel k záveru v napadnutom rozsudku (výrok IV.). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej
inštancie neuviedol z akého dôvodu uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi len „6 kusov“ faktúr za

dodávku elektrickej energie za obdobie od januára 2018 do júna 2018. Ďalej súd prvej inštancie vôbec
nezdôvodnil, prečo nároku žalobcu na vydanie faktúr aj za obdobie od júla 2017 do decembra 2017
nevyhovel a to s ohľadom na uzatvorenú zmluvu žalovaným so ZSE, a.s. v období od 01.07.2017 do
30.06.2018. Taktiež sa súd prvej inštancie riadne nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudkus tvrdením žalobcu v konaní, že dokumentácia domu, vrátane účtu zriadeného správcom v banke,
je výhradne majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov a to, ako dospel ohľadom týchto
skutočností k svojmu záveru uvedeného v napadnutom rozsudku. Taktiež v odôvodnení napadnutého

rozsudku sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal argumentom žalobcu, že žalovaný síce v konaní
tvrdil, že viedol niektoré účtovné doklady spoločne pre všetky bytové domy, ktoré mal v správe a v tomto
smere vôbec nevyhodnotil dôkazy a to aj s ohľadom na ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý
správcovi domu ukladá povinnosť viesť samostatné účtovníctvo týkajúce sa bytového domu, samostatnú
agendu a evidenciu súvisiacu s domom, najmä viesť peňažný denník, hlavnú účtovnú knihu, keďže

sa do neho zapisujú všetky finančné pohyby súvisiace s výkonom správy a ktorý patrí jednoznačne
vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Odvolací súd zastáva názor, že závery súdu prvej inštancie
nezodpovedajú skutkovým zisteniam v konaní ako aj vykonaným dôkazom a preto považuje výsledok
hodnotenia dôkazov za rozporný s § 191 CSP, a to aj vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov ani z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas
konania najavo a opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo

vyšli počas konania najavo.

Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazy sa hodnotia z hľadiska ich pravdivosti, teda či obsah vykonaného
dôkazu jednotlivo aj v súhrne s ostatnými dôkazmi je pravdivý. Pri hodnotení z hľadiska závažnosti
sa vylučujú dôkazy nepodstatné, teda také, z ktorých nie je možné odvodiť poznatky a informácie o

predmete dokazovania. Hodnotenie vierohodnosti a pravdivosti dôkazov predstavuje vlastnú syntetickú
časť hodnotenia. Na základe analýzy poznatkov o prameni dôkazu, o závažnosti skutočností
vyplývajúcich z dôkazov, o ich súvislosti a nadväznosti na iné skutočnosti a dôkazy, o ich súlade s
poznatkami praxe a vedy sa získava obraz o skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov je tvorená na vnútornom presvedčení súdu, ktoré sa utvára prísne a

logicky na základe zákonov a iných právnych predpisov, pričom sa opiera o právne vedomosti, o
všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov a ich vzájomných súvislostí, s prihliadnutím ku
všetkýmokolnostiamprípadu.Prihodnotenídôkazovsavpraxičastopoužívajúpredovšetkýmanalytické
a syntetické metódy, a to často v určitom spojení s dedukciou a indukciou.

Na základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku riadne nevysporiadal so žalobnými dôvodmi žalobcu a svoju pozornosť
nezameralnadokazovanieazistenierelevantnýchskutočností,ktorésú rozhodnépreprávneposúdenie
oprávnenosti nároku žalobcu v tomto konaní, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku
v časti výroku IV. z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky R sp.zn. III. ÚS 36/2010, v ktorom sa uvádza, že: ,,Porušením práva na spravodlivý proces
môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré
vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností

nezhodnotil.“.

Preto odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú.

19. S ostatnými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že

vyššie uvedeným procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu zrušovacieho dôvodu
napadnutého rozsudku v časti výroku IV. a v súvisiacom výroku V. podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v
zmyslektorého,súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožnonapraviťvkonanípredodvolacímsúdom.Odvolacísúdkonštatuje,ženedostatkyvprocesnom

postupe súdu prvej inštancie nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a to s poukazom
na zachovanie dvojinštančnosti konania. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie
vo veci samej odvolacím súdom by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné
rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych
záverovnainštančnevyššomsúdeatýmajmožnosťpreskúmaniasprávnostizáverovodvolaciehosúdu,

ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností,
ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite
nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho
konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi uplatňovať procesné právo na riadne odôvodnenie rozsudku, keď mu uprel právo dozvedieť

sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a tým aj možnosť v odvolacom konaní náležite
skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom z hľadiska dôvodov, pre ktoré návrhu vyhovel.
Nezahrnutie otázky, na ktorú bolo potrebné odpovedať, ako aj nedostatočná odpoveď, predstavujú
odklon od ideálneho odôvodnenia a znižujú presvedčivosť súdneho rozhodnutia ako takého. Ak však
v rozhodnutí absentuje odôvodnenie skutočností, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, tento

nedostatokdosahujeznačnúintenzituapredstavujetakporušenieprávanaspravodlivýprocesvpodobe
nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

20. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou obsahu základného
práva na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , aj právo strany
sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, výstižne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nároku a obranou proti takémuto uplatňovanému nároku. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci,
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strán sporu, avšak vo všetkých svojich častiach musí

zodpovedať zákonným požiadavkám, ktoré vymedzujú obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku,
významné z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska
preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku.

21. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych
náležitostíjetaksúčasťouprávanariadnyaspravodlivýprocesvylučujúciľubovôľusúduprirozhodovaní
a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal
z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie zákonných náležitostí pri
formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a že
sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom vysporiada so
všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými
tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú
vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozsudku znamená

upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne sa jej
odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne nevyplýva, teda nedostatok
dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre jeho výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší,
hocibysaajvýrokukázalsprávnyprináležitomodôvodnení.Odvolaciemusúduneprináležírozhodnutím

nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku
(výrok I. a súvisiaci výrok II.), odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi žalobcu v zmysle § 380 CSP

dospelkzáveru,žepredmetnérozhodnutieje vovýrokuI.avovýrokuII.vecnesprávneapretorozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. a v súvisiacom výroku II. ako vecne správny
potvrdil.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nesprávne procesne postupoval, keď sa v konaní riadne nevysporiadal so všetkými dôkazmi jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti a závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku vo výroku IV.
a v súvisiacom výroku V. spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd preto považoval odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f) CSP za dôvodný, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h). Preto odvolací
súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil vo výroku IV. a v
súvisiacom výroku V. a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.24. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadne zistiť skutkový stav ohľadom oprávnenosti
nároku žalobcu voči žalovanému, pretože z doterajšieho vykonaného dokazovania nevyplývajú

postačujúce skutkové zistenia súdu prvej inštancie preukazujúce jeho záver premietnutý vo výroku
IV. a v súvisiacom výroku V. napadnutého rozsudku. Následne súd prvej inštancie vo veci riadne
meritórne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby jeho závery o každej rozhodujúcej otázke
boli preskúmateľné s tým, že právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je podľa §
391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný.

25. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu
Slovenskej republiky pod č. 20/2020, zdroj: ustavnysud.sk a v ktorom sa uvádza:
„I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im

zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.
II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“
26. V opravnom konaní odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).