Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 8Pc/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324200749
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324200749.3

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci navrhovateľky :A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Viktóriou Pastýrovou, advokátkou, SNP 18,
Humenné proti odporcovi : D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o určenie otcovstva k maloletému
dieťaťu : G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Humenné, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e.

II. Zveruje mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Stretávanie otca s dcérou súd neupravuje.

IV. Otca zaväzuje prispievať na výživu mal. Zdenky sumou po 90,00 eur mesačne, ktoré bude
poukazovať matke vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc dňom 14.03.2024.

V. Dlžné výživné za obdobie od 14.03.2024 do 17.07.2024 vo výške 409,30 eur otec matke zaplatí do

31.10.2024.

VI. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka podala dňa 14.03.2024 na súd návrh na určenie otcovstva, v ktorom žiadala, aby súd určil, že

D. E., nar. XX.XX.XXXX je otcom jej dcéry G. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhla, aby súd zveril maloletú
G. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 150,- eur
mesačne od vykonateľnosti rozhodnutia. Styk dieťaťa s otcom navrhla upraviť každú nepárnu nedeľu
v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. v prítomnosti matky.

2. Návrh odôvodnila tým, že sa s otcom dieťaťa zoznámila koncom roka 2021. Následne po ich prvom

stretnutí nasledovalo obdobie niekoľkých ďalších stretnutí, ktoré začiatkom roka 2022 vyústili k začiatku
ich partnerského vzťahu. Jej vzťah s otcom maloletého dieťaťa bol v jeho začiatkoch harmonický, pričom
počas jeho trvania až do júla roku 2022 udržiavala s otcom dieťaťa aj intímny styk. Z tohto ich vzťahu
pochádza maloletá dcéra G. B., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Bezprostredne po tom, čo sa
otec maloletého dieťaťa dozvedel, že čaká dieťa, vzťah s ňou aj napriek jej nesúhlasu, ukončil. Svoje
rozhodnutie otec maloletého dieťaťa odôvodnil tým, že sa s ňou viac nechce stretávať, pričom si po

krátkom čase od rozchodu našiel inú partnerku. Ku dňu podania tohto návrhu však viac otec dieťaťa
nebol a ani aktuálne nie je s matkou maloletého dieťaťa v partnerskom ani v manželskom zväzku.Otec dieťaťa po jeho narodení neprejavil záujem sa s maloletým dieťaťom stretávať, vyživovať ho a ani
uznať otcovstvo k maloletému dieťaťu. Je potrebné uviesť, že o vzťahu medzi navrhovateľkou a otcom
maloletého dieťaťa mali vedomosť nielen rodičia navrhovateľky, ale aj rodičia odporcu. Rodičia odporcu

osobne navštívili aj rodičov navrhovateľky, a to pri príležitosti zásnub navrhovateľky spolu s odporcom. K
uzatvoreniu ich manželstva však ku dňu podania tohto návrhu už nedošlo. Aj napriek neustálym dotazom
zo strany navrhovateľky, nebol odporca ku dňu podania tohto návrhu ako otec maloletého dieťaťa
zapísaný v rodnom liste dieťaťa, ktorý vedie Matričný úrad mesta Humenné. Skutočnosť, ktorá bráni
takémuto zápisu do rodného listu dieťaťa, je absencia súhlasného vyhlásenia oboch rodičov o otcovstve

k maloletému dieťaťu vykonaného pred Matričným úradom mesta Humenné. Príčinu tejto absencie vidí
navrhovateľka v správaní otca dieťaťa, ktorý sa od narodenia dieťaťa odmieta „dať zapísať“ ako otec
do rodného listu maloletého dieťaťa, a síce odmieta vykonať vyššie špecifikované súhlasné vyhlásenie
rodičov pred matričným úradom. Ich vzťah trval v období od januára do júla roku 2022, počas ktorého
spolu navrhovateľka a otec dieťaťa intímne žili. S prihliadnutím na dátum narodenia maloletého dieťaťa,
a to deň 12.04.2023 je možné vyvodiť záver o tom, že odporca s navrhovateľkou ako matkou maloletého

dieťaťa súložil v rozhodnom období, a to v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako
stoosemdesiat dní a viac ako tristo dní. Matka dieťaťa nebola v rozhodnom období rozvedená ani nebola
v manželskom zväzku s iným mužom. Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že žiadnemu inému mužovi
nesvedčí prvá z domnienok určovania otcovstva, a síce domnienka, podľa ktorej sa za otca maloletého
dieťaťa považuje manžel matky dieťaťa. Nakoľko otcovstvo k maloletému dieťaťu nebolo doposiaľ

určenéanisúhlasnýmvyhlásenímobochrodičovvykonanýmpredmatričnýmúradomalebopredsúdom,
má navrhovateľka s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti za to, že voči odporcovi pôsobí tretia
z domnienok určovania otcovstva. V nadväznosti na to sa preto navrhovateľka súdnou cestou domáha
určenia otcovstva k maloletému dieťaťu. V neposlednom rade by navrhovateľka rada poukázala aj na
tú skutočnosť, že pasivitou zo strany otca maloletého dieťaťa dochádza k porušovaniu práv samotného

maloletého dieťaťa. Bránením zápisu otca maloletého dieťaťa do rodného listu dieťa zo strany otca,
je tak porušované základné právo dieťaťa chránené medzinárodným ľudskoprávnym dohovorom, a to
Dohovorom OSN o právach dieťaťa, ktorý v čl. 7 zakotvuje právo každého dieťaťa ihneď po narodení
poznať oboch svojich rodičov, teda aj otca. Týmto v súvislosti s domnienkou o určení otcovstva, ktorá
otcovi svedčí navrhovateľka uvádza, že odporca je biologickým otcom maloletého dieťaťa. Vzhľadom

k tomu nie je potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie ohľadom otcovstva k maloletému dieťaťu.
Vzhľadom k tomu, že o maloleté dieťa sa počnúc pôrodu osobne stará navrhovateľka, navrhuje, aby bolo
maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti ako matky. Zároveň navrhuje, aby boli obaja rodičia
určení na zastupovanie maloletého dieťaťa a na spravovanie majetku maloletého dieťaťa. V súvislosti s
určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu navrhovateľka uvádza svoje príjmové pomery

a výdavky, ktoré vynaloží na starostlivosť o maloleté dieťa. V súčasnosti je navrhovateľka poberateľkou
rodičovského príspevku vo výške 345,20 eur a prídavku na dieťa vo výške 60,- eur. Mesačný príjem je
tak spolu vo výške 405,20 eur. Z uvedeného príjmu zabezpečuje výdavky spojené so svojou výživou
a so starostlivosťou o maloleté dieťa. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou
a 17-ročným bratom, s manželom matky a ich spoločným 3- ročným synom. Čo sa týka výdavkov na

bývanie, navrhovateľku podporuje jej matka. Mesačné náklady na maloleté dieťa má vo výške 276,50
eur mesačne. ( plienky 30,- eur, mlieko Nutrilon 70,- eur, vlhčené obrúsky 15,- eur, detské mydlo 7,50
eur, detský olej 6,- eur, Sudocrem 15,- eur, Vigantol kvapky 5,- eur, Kamistat gel na ďasná 12,- eur,
lieky pri prechladnutí 30,- eur, náplaste po očkovaní 10,- eur, vatové tyčinky 6,- eur, detský prací prášok
10,- eur, detské šatstvo 30,- eur, príkrmy 30,- eur). Otec dieťaťa pracuje v ručnej autoumývarni v obci

Zalužice, inú vyživovaciu povinnosť nemá a býva u rodičov.

3. Na pojednávaní dňa 10.06.2024 D. E. uviedol, že bol v intímnom vzťahu s matkou dieťaťa a otcovstvo
k maloletému dieťaťu uznáva. Je vyučený pomocný stavebný pomocník, pracuje príležitostne keď má
prácu, zarobí 25,- eur denne a za týždeň zarobí sumu 125,- eur. Momentálne je na PN – ke. Býva

s rodičmi v rodinnom dome aj so svojou partnerkou.
4. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 17.07.2024 uviedla, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie navrhujú určiť výživné zo strany otca vo výške 90,- eur mesačne od podania návrhu.
Netrvala na návrhu na úpravu stretávania dieťaťa s otcom.
5. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedol, že vykonali šetrenie

v domácnosti matky ohľadom podmienok pre zabezpečovanie starostlivosti o dieťa a s navrhovanou
výškou výživného súhlasia.6. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
len ,,Zákon“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone
súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 90 zákona, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho
určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 a 2 Zákona, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným

vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred
súdom.

Podľa § 109 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak počas konania
o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa,
súd konanie zastaví.

Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní

chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je
spôsobilé.

Podľa § 32 ods. 1 Zákona, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou.

Podľa § 36 ods. Zákona, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 29 ods. 1 zákon č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas

konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom,
súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví.

7. Podľa rodného listu maloletej G. B., tá sa narodila dňa XX.XX.XXXX z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX,
otec dieťaťa v rodnom liste nie je uvedený.

8. Keďže počas konania o určenie otcovstva došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
súd konanie v súlade s § 109 CMP v časti o určenie otcovstva zastavil.9. Rodičia maloletej Zdenky nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Matka dieťaťa žije
v spoločnej domácnosti s rodičmi a maloletej G. zabezpečuje osobnú starostlivosť. Vzhľadom na vek
maloletej G. a jej potreby, súd ju zveril do osobnej starostlivosti matky.

10. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine, a zaviazal otca
prispievať mesačným výživným vo výške 90,- eur tak, ako žiadala matka. S takto stanovenou výškou
výživného vyslovil súhlas aj kolízny opatrovník. Otec na pojednávaní dňa 10.06.2024 uviedol, že pracuje
brigádnicky a dosahuje príjem vo výške 25,- eur denne, čo predstavuje sumu cca 500,- eur mesačne.

Podľa Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom by výživné pre
dieťa vo veku 1 rok pri 1 vyživovacej povinnosti rodiča malo predstavovať 18 % z jeho čistého príjmu,
čo z príjmu 500,- eur , ktoré dosahuje otec predstavuje sumu cca 90,- eur. Dlžné výživné za obdobie
od 14.03.2024 do 17.07.2024 súd vyčíslil na sumu 409,30 eur, pretože otec mal zaplatiť výživné od
14.03.2024 – 31.03.2024 vo výške 49,30 eur, od 04 – 07/2024 vo výške 360,- eur ( 4 x 90,- eur), spolu
409,30 eur.

11. Styk otca s dieťaťom súd neupravil a to vzhľadom na skutočnosť, že žiaden z účastníkov konania
styk upraviť nežiadal.

12. Keďže matka netrvala na určení výživného vo výške 150,- eur mesačne a výživné si uplatnila od

podania návrhu, súd preto v súlade s § 29 Civilného mimosporového poriadku konanie v prevyšujúcej
časti zastavil.

13. O trovách konania súd v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Humenné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia voveciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.