Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315213936
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8315213936.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXXX/XX, P., zastúpený JUDr. Ing. Michal Juhás - advokát, so sídlom Mojmírova 12, Košice proti
žalovanej: Ing. Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, P., zastúpená JUDr. Jánom Polákom -
advokátom, Miletičova 64, P.O.BOX 77, Bratislava 25, o zaplatenie 49.000 eur s príslušenstvom, o

odvolanístránsporuprotirozsudkuOkresnéhosúduHumennézodňa17.01.2024č.k.5C650/2015-389,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 255 ods. 1,2 CSP v spojení s § 257 CSP pri rozhodovaní
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Zdôraznil, že s ohľadom na priebeh sporu
aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 257 CSP. Mal za to, že ide o osobitný prípad a dôvod
hodný osobitného zreteľa, pokiaľ sa týka predmetu sporu, ako aj osoby účastníkov sporu. Zdôraznil, že
žalobca ako veriteľ nemal inú možnosť, len podať žalobu o zaplatenie voči prípadným dedičom, pretože

v opačnom prípade by mohlo dôjsť k premlčaniu tejto pohľadávky. Po ukončení konania o neplatnosť
závetu, ktorý bol vedený medzi pôvodne žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade, bolo zrejmé, že
aktuálne žalovaná sa stala právoplatnou dedičkou po poručiteľovi pánovi I. a po ukončené tohto konania
zaplatila sumu 49.000 eur v čase, keď už mohla s dedičstvom po poručiteľovi nakladať. Súd prvej
inštancie mal za to, že ani na strane žalobcu, ani na strane žalovanej nešlo o zneužitie práva alebo
úmysel vyhnúť sa plneniu, ktoré bolo predmetom sporu. Podľa jeho názoru tak boli splnené podmienky

podľa § 257, išlo o výnimočný prípad a jediné spravodlivé rozhodnutie je rozhodnúť tak, že žiadna zo
strán nemá nárok na náhradu trov konania, keď takýto záver je aj v súlade s dobrými mravmi.

2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, aby jej priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo
veci a to rozsahom 85,22 % a uplatnila si aj náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že hoci v

rozhodnutí súd prvej inštancie citoval kritéria pre rozhodnutie podľa § 257 CSP o trovách konania. Z
výroku rozhodnutia je zrejmé, že týmito sa neriadil. Výrok súdu prvej inštancie nesvedčí ustanoveniu §
257 CSP, ale § 255 ods. 2 CSP. Pokiaľ videl súd prvej inštanciu existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa a rozhodol sa použiť § 257 CSP, potom bolo potrebné podľa žalovanej jasne ustáliť otázku
procesného úspechu sporových strán, určiť, ktorej strane nárok na náhradu vznikol, v akom rozsahu, v
akom pomere a rozhodnúť výrokom v znení, ktorej zo strán vzniknutý nárok nepriznáva, resp. že súd

obom stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Podstatnou otázkou však ostáva, či sa v tomto
prípade jedná o takú okolnosť hodnú osobitného zreteľa, ktorá by odôvodňovala aplikáciu tohto ust.§ 257 CSP. Žalovaná je toho názoru, že súd nejasne a nepresvedčivo zdôvodnil vydané rozhodnutie.
Poukazuje na to, že žalobca podal žalobu voči trom subjektom. Voči dvom z nich vyšlo počas konania
najavo, že nie sú pasívne vecne legitimovaný a títo boli nútení vynaložiť na úspech v konaní minimum

procesnej aktivity, prichádzala do úvahy možnosť zvážiť ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa fakt,
že v čase podania žaloby nebol okruh dedičov po dlžníkovi ustálený a z dôvodu plynutia premlčacej
doby mal žalobca dôvod uplatniť právo na súde, nečakajúc na výsledky dedičského konania z opatrnosti
voči všetkým, o ktorých sa domnieval, že prichádzajú do úvahy ako dedičia. Súd prvej inštancie však
voči týmto dvom žalovaným ustanovenie § 257 neaplikoval a tento použil v neprospech žalovanej,

ktorá sa musela v štandardnom sporovom konaní brániť s vynaložením oveľa väčšej procesnej aktivity,
bola nútená vyčkať na výsledok dedičského konania, aby bola otázka jej pasívnej legitimácie ustálená,
pričom ani nebolo sporné jej tvrdenie, že pred nadobudnutím dedičstva nemala prostriedky na úhradu
dlhu, ktorý na ňu prešiel po poručiteľovi, čo súd konštatuje v bode 15. odôvodnenia. Žalovaná istinu
aj priznaný úrok z omeškania zaplatila, čo predstavuje sumu takmer 60.000 eur. Charakter a okolnosti
tohto sporového konania preto nie sú v prospech žalobcu ničím výnimočné. Ani v osobe žalobcu súd

neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o existencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa a sám žalobca žiadne také skutočnosti nepreukázal. Pokiaľ ide o jeho majetkové
pomery, už dnes je zrejmé, že disponuje minimálne čiastkou na úrovni 60.000 eur. Ďalej je zrejmé, že
žalobca aj po úhrade žalovanej istiny viedol proti žalovanej spor. Išlo už o zjavne bezdôvodné súdne
konanie a bolo motivované výlučne ekonomickým záujmom žalobcu obohatiť sa na úkor žalovanej. Ak

by teda aj existovali dôvody hodné osobitného zreteľa v prospech žalobcu, potom by to mohlo byť len do
momentu zaplatenia istiny. Úhradou istiny zo strany žalovanej a celkom zjavne bezdôvodnom vymáhaní
už uhradenej sumy v súdnom konaní zo strany žalobcu odpadli akékoľvek dôvody pre uvažovanie o
jeho ochrane pred povinnosťou nahradiť úspešnej žalovanej trovy konania. Na základe týchto dôvodov
žalovaná navrhla podanému odvolaniu vyhovieť.

3. Proti rozhodnutiu sa odvolal aj žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobcovi
bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu, alternatívne v rozsahu 50
%. Má za to, že nie je žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP voči žalobcovi, tak ako to realizoval súd

prvej inštancie. Zdôrazňuje, že podanou žalobou si v rámci súdneho konania riadne a včas uplatnil svoj
zákonný peňažný nárok, ktorý mu vznikol proti žalovanej, bol v konaní úspešný, keďže vymohol nárok
na zaplatenie istiny a príslušenstvo mu bolo priznané v nie zanedbateľnej sume, preto si myslí, že mu
v predmetnom súdnom konaní patrí nárok na náhradu trov konania. Má za to, že nemožno pripisovať
na jeho ujmu to, že vzťahy medzi žalovanou a tretími osobami, teda vzťah medzi žalovanou a pani

Y. E. ako pôvodne žalovanou v 1. rade boli negatívne a upriamuje pozornosť na to, že z jeho strany
nemohol zasiahnuť ani ovplyvniť dedičské konanie o určenie neplatnosti závetu, ktoré bolo vedené
medzi pôvodne žalovanou Y. E. a aktuálne žalovanou Y. O.. Toto konanie trvalo niekoľko rokov, čo súd
prvej inštancie nezohľadnil a nevysporiadal sa relevantne s tým, že niekoľkoročné trvanie sporu medzi
týmito žalovanými malo dopad na majetkovú sféru žalobcu, ktorý mal v dôsledku sporov medzi týmito

žalovanými svoje peňažné prostriedky zablokované. Pri rozhodovaní súd nezohľadnil, že priznaním
nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalobcovi by sa nezasiahlo do majetkových
pomerov žalovanej, ktorej bola v rámci predmetného dedičského konania vyplatená peňažná suma
v približnej výške 800.000 eur, keď celková hodnota zdedených hnuteľných a nehnuteľných vecí
predstavuje 1.500.000 eur, ktorá suma je peňažným aktívom žalovanej nad rámec jej majetku. Tieto

finančné prostriedky by žalovaná nezískala v prípade, ak by nedošlo k úmrtiu jej právneho predchodcu,
pôvodného dlžníka L. I.. Majetkové pomery žalovanej teda plne umožňujú priznanie nároku žalobcu
na náhradu trov konania v celom rozsahu za použitia § 255 ods. 1 CSP prihliadnuc na plný úspech
žalobcu vo veci. Pokiaľ ide o príklady dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré uvádza súd prvej
inštancie v bode 6. rozhodnutia, s týmito sa žalobca nestotožňuje. Pokiaľ ide o neprimeranú tvrdosť,

tento dôvod sa nemôže aplikovať, keďže žalovaná zdedila po svojom právnom predchodcovi, ktorý bol
pôvodnýmdlžníkomžalobcu,majetokvysokejhodnoty,ktorýmnohonásobneprevyšujehodnotunáhrady
trov konania v jeho prospech. Podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu tvrdí, že je nepochybné, že
žalovaná,resp.jejprávnypredchodcaspôsobilivzniksporu,čonapokonžalovanáuznalaapotvrdilatým,
že v čase po začatí súdneho konania zaplatila žalobcovi žiadanú istinu. Pokiaľ ide o povahu a okolnosti

sporu, je zrejmé, že žalobca vymohol aj istinu aj príslušenstvo, v súdnom konaní sa v podstate riešila
len výška príslušenstva, súdne konanie trvalo roky a to, že v súdnom konaní išlo o riešenie zložitejšieho
skutkového stavu, nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, ktorý si svoj nárok riadne a včas uplatnil. Nejde v
danom prípade o doposiaľ neriešenú právnu problematiku, žalovaná nemá žiadne nepriaznivé osobitnépomery a nemá ani nízky príjem, keďže v dôsledku dedenia po poručiteľovi sa stala vlastníčkou majetku
vysokej hodnoty. Navrhol, aby by neboli splnené podmienky na priznanie plnej náhrady trov konania
žalobcovi, tak potom nech súd prizná v jeho prospech aspoň čiastočnú náhradu trov konania, keďže

je nepochybné, že žalobca aspoň čiastočný úspech vo veci mal a z toho dôvodu poukázal na svoj
alternatívny odvolací návrh.

4. Žalovaná v písomnom podaní z 03.04.2024 uviedla, že odvolanie žalobcu považuje za absolútne
nedôvodné a pokiaľ nemá byť odvolací súd vystavený riziku z ohýbania práva, potom nemôže odvolaniu

žalobcu, ani jeho dôvodov vyhovieť, ale ani potvrdiť rozhodnutie ako vecne správne.

5. Podobne žalobca v písomnom podaní z 08.04.2024 uviedol, že neexistuje žiaden dôvod na
spochybnenie nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej a uviedol, že trvá na podanom
odvolaní a tam uvedených dôvodoch.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyjadrených v§ 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolania
strán sporu opodstatnené nie sú.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, či inou vadou konania a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu zo zistených skutočností vyvodil správny
právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami
kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí.

8. Ako je zrejmé z obsahu spisu, právna predchodkyňa žalobcu nadobudla splatnú pohľadávku proti
poručiteľovi L. I., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, postúpením pohľadávky od pôvodnej žalovanej v 1.
radeY.E.nazákladezmluvyz02.06.2015.Ztohtotituluprávnapredchodkyňažalobcuuplatnilapodanou
žalobou vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 49.000 eur s prísl. voči pôvodne žalovanej v

1. rade Y. E., žalovanej v 2. rade Ing. Y. O. a žalovanému v 3. rade SR - Okresný úrad Humenné.
Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo odvodzované z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy
zo 06.10.2004, ktorej predmetom boli viaceré nehnuteľnosti, ktoré predávajúci poručiteľ L.H. previedol
touto zmluvou na kupujúcu, pôvodne žalovanú v 1. rade Y. E., rod. I. a v konaní Okresného súdu Prešov
sp. zn. 16C 67/2004 v spojení s konaním KS Prešov sp. zn. 8Co 19/2013 bola táto kúpna zmluva určená

ako neplatná.

9. V priebehu tohto konania bolo medzi pôvodne žalovanou v 1. rade Y. E. a žalovanou v 2. rade Ing.
Y. O. vedené konanie na OS Humenné sp. zn. 5C 344/2013 o určenie neplatnosti závetu poručiteľa
L. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX. Išlo o závet, ktorý bol spísaný dňa 16.02.2013

poručiteľom, podpísaný za prítomnosti dvoch svedkov. Žaloba žalobkyne Y. E. proti žalovanej Ing. Y. O.,
bola právoplatne zamietnutá s účinnosťou k 19.03.2018.

10. Následne dedičské konanie po poručiteľovi L.H. bolo ukončené uznesením Okresného súdu
Humenné vydanom v konaní sp. zn. 13D 169/2013, v tomto konaní bola určená všeobecná cena majetku

poručiteľa hodnotou 1.518.342,49 eur, výška pasív predstavovala 106.599,43 eur a čistá hodnota
dedičstva tvorila sumu 1.411.743,06 eur. Súd potvrdil dedičstvo po poručiteľovi závetnej dedičke v celom
rozsahu, ktorou je žalovaná Ing. Y. O..

11. Súd prvej inštancie v tomto konaní rozsudkom z 18.09.2020 č.k. 5C 650/2015-175 zastavil konanie

proti žalovanej v 1. rade a žalovanému v 3. rade, teda Y. E. a Slovenskej republike, zastúpenej Okresným
úradom v Prešove, žalovanej v 1. rade voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v
3. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Zároveň zamietol žalobu
žalobcu o zaplatenie istiny 49.000 eur voči žalovanej Ing. Y. O. po zistení, že žalovaná 20.07.2020
zaplatila žalobcovi sumu 49.000 eur s poznámkou pre príjemcu sp. zn. 5C 650/2015. Žalobca však

naďalej trval na podanej žalobe s tým, že síce zaevidoval úhradu sumy 49.000 eur od žalovanej, avšak
túto si započítal na úroky z omeškania s tým, že v prípade pozitívneho rozsudku to zohľadní pri výpočte
istiny a príslušenstva pohľadávky.12. O príslušenstve istiny 49.000 eur vo vzťahu medzi žalobcom a aktuálne žalovanou Ing. Y. O.
následne rozhodol Okresný súd Humenné rozsudkom z 22.04.2022 č.k. 5C 650/2015-321 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov z 26.09.2023 č.k. 9Co 76/2022 - 371. Týmto rozhodnutím bola

žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 49.000 eur vo výške 5 % ročne
od 21.12.2016 do 19.07.2020 v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a teda od 18.10.2023 a v
prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

13. Vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania medzi stranami sporu je potrebné poukázať na ust.

§ 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Citované ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP)
a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov
konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú

stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim
zavinením, aby tieto trovy nehradila protistrane.

15. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú tak naďalej generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov
konania, pričom ust. § 257 CSP vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Aplikácia daného ustanovenia

musí však zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (R 34/1982).

16. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné

osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu
súdu. Aj podľa už ustálenej judikatúry dovolacieho súdu nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie,
ktorébyzakladalovoľnúmožnosťaplikácievzmyslesvojvôle,aleideoustanovenie,podľaktoréhojesúd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré

je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadnuť. Túto normu nie je
možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania
o trovách konania.

17. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania
alebo charakterom procesnej situácie. Zároveň pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu a všíma si aj
okolnosti,ktoréviedlistranykuplatneniunárokunasúdeaichpostojvkonaní.Totozákonnéustanovenie
slúži na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo

ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne
vynaložil.

18. Po preskúmaní obsahu spisu s prihliadnutím na uvádzané okolnosti odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie konštatuje, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú aplikáciu ust.

§ 257 CSP na rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi stranami sporu.

19. Súd prvej inštancie správne zohľadnil okolnosti prejednávanej veci, keď nebolo sporné, že právny
predchodca žalobcu uplatnil žiadaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobou, tak aby
nedošlo k premlčaniu požadovanej pohľadávky. Nebolo sporné, že pôvodný dlžník L. I. bol v čase

začatie konania už nebohý a nebol zrejmý okruh jeho právnych nástupcov, preto žalobca ako pasívne
legitimované subjekty označil troch možných právnych nástupcov. Medzi pôvodne žalovanými v 1. a 2.
rade bolo v priebehu tohto sporu vedené konanie o určenie neplatnosti závetu poručiteľa L. I. a potom, čo
súd v konaní OS Humenné sp. zn. 5C 344/2013 právoplatne žalobu zamietol (19.03.2018), bolo zrejmé,
že jedinou dedičkou po poručiteľovi je aktuálne žalovaná Ing. Y. O.. Menovaná žalovaná po tom, čo

bolo právoplatne k 20.06.2020 ukončené dedičské konanie po poručiteľovi L. I., zaplatila žalobcovi ako
veriteľovi žalovanú istinu 49.000 eur a to 20.07.2020. Žalobca však žalobu nevzal späť argumentujúc
tým, že túto sumu v prípade pozitívneho rozsudku zohľadní pri výpočte istiny a príslušenstva pohľadávky
a započítal ju na úroky z omeškania. Túto jeho právnu argumentáciu však súdy v danom konanínezohľadnili a ako už bolo uvedené, žaloba o zaplatenie istiny 49.000 eur bola právoplatne zamietnutá,
keď predmetom sporu ostali úroky z omeškania z tejto istiny.

20. Z dôvodu právnej istoty a síce, aby nedošlo k premlčaniu nároku, právny predchodca žalobcu
podal v tejto veci žalobu. Až v priebehu konania sa ustálilo, kto je právnym nástupcom po pôvodnom
dlžníkovi, ktorý zomrel ešte pred začatím konania. Žalovaná po ukončení dedičského konania uhradila
žalobcovi žiadanú istinu, žalobca napriek tomu žalobu nevzal späť, jeho žaloba o zaplatenie istiny bola
právoplatnezamietnutáanáslednesarozhodloajopríslušenstvetejtopohľadávky.Všetkytietookolnosti

prejednávanej veci, ktoré spočívajú v predmete tohto konania a v osobách strán sporu, odôvodňujú
rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v zmysle predpokladov § 257
CSP, ako to správne realizoval aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí a s touto skutkovou
a právnou argumentáciou prvoinštančného súdu sa s ohľadom na uvedené v celom rozsahu stotožnil
aj odvolací súd. V tejto súvislosti boli opodstatnene zohľadnené aj osobné a majetkové pomery strán
konania. Žalobca nepoukazoval na iné osobné a majetkové pomery na svojej strane a pokiaľ ide o

žalovanú, táto v dedičskom konaní nadobudla hnuteľné a nehnuteľné veci po poručiteľovi vo vysokej
hodnote.

21. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako
práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd, je aj právo strany na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je
právom absolútnym a neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu.
To znamená, že otázku, či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie je potrebné
posúdiť vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V naznačených súvislostiach odvolací súd
považuje preskúmavané rozhodnutie za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené tak ako to predpokladá

ust. § 220 ods. 2 CSP.

22.Sozreteľomnavšetkytietookolnostiodvolacísúdnapadnutérozhodnutiepotvrdilakovecnesprávne
postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

23. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257
CSP, aplikáciu ktorého správne zohľadnil aj súd prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa v celom rozsahu
stotožnil aj odvolací súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).